načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Zvonice, kostoly, kalvárie - Pavol Škubla

Zvonice, kostoly, kalvárie
-18%
sleva

Kniha: Zvonice, kostoly, kalvárie
Autor: Pavol Škubla

Morové stĺpy, Drevené kostolíky, Kaplnky, Božie muky
Titul doručujeme za 3 pracovní dny
doručujeme do Vánoc
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  688 Kč 564
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
18,8
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 49Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 75.7%hodnoceni - 75.7%hodnoceni - 75.7%hodnoceni - 75.7%hodnoceni - 75.7% 100%   celkové hodnocení
1 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2015
Počet stran: 252
Rozměr: 306,0x222,0x21,0 mm
Úprava: barevné ilustrace
Vydání: Prvé vydanie
Skupina třídění: Architektura
Hmotnost: 1,365kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 201503
ISBN: 978-80-8046-693-0
EAN: 9788080466930
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Navštívte viac ako 400 miest, mestečiek, dediniek i malých osád a spoznáte, že obyvatelia aj tých najmenších z nich majú právo byť pyšní na svoj kostol, kaplnku alebo inú kultúrnu pamiatku. Kniha vás formou cestopisu zavedie do neznámych končín, ktoré skrývajú vzácne poklady našej histórie, často však okolo nich nevšímavo prejdeme. Nádherné drevené kostolíky, morové stĺpy či božie muky vám svojou nevšednou krásou vyrazia dych.

Objavte zabudnuté dedinky, ktoré skrývajú stredoveké vzácnosti, ktoré nám môže závidieť Európa. (morové stĺpy, božie muky, kaplnky, drevené kostolíky)

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Pavol Škubla - další tituly autora:
Slovensko hrady, zámky, kaštiele Slovensko hrady, zámky, kaštiele
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

stredné Slovensko

Krížová cesta s kalváriou v Hliníku nad Hronom je krásna Cestu začneme pri nevšednej kaplnke, ktorá je schovaná v lesoch na okraji Žiaru nad Hronom. Pokračujeme cez Ladomerskú Viesku do Horných Opatoviec. Dnes ich je už ťažko nájsť na mapách, pretože z dediny zostal len kostol bez farníkov. V Hliníku nad Hronom vystúpime krížovou cestou ku kalvárii a nakoniec zájdeme na kraj sveta – do osady Záhorčie, kde stojí utešený malý kostolík.

k

aplnka, ktorú hľadáme v ŽiaRi NaD HRoNom, nájdeme východne od Žiaru, v lesoch pod

Šibeničným vrchom povyše starej kremnickej cesty. kaplnku Navštívenia Panny márie posta

vili v rokoch 1709 – 1711 z iniciatívy svätokrížskeho

farára Františka Hajnoviča. údajne ju dal vybudo

vať z vďaky, že sa vrátil z kuruckého zajatia v Haliči.

Pravdepodobnejšia je iná legenda, podľa ktorej bola

v tomto regióne v rokoch 1709 a 1710 rozšírená moro

vá epidémia. Z vďačnosti za to, že sa epidémia vyhla

Svätému krížu (Žiaru nad Hronom), vybudoval fa

rár Hajnovič túto kaplnku. Najvzácnejšou pamiatkou

v nej bola drevená soška madony s ježiškom, vysoká

asi 120 cm. Vznik sošky sa datuje do rokov 1425 – 1430,

čo ju radí medzi najstaršie gotické madony na Sloven

sku. od roku 1971 ju možno obdivovať v zbierkach

Slovenskej národnej galérie v bratislave.

P

rvý objekt, ktorý si návštevník laDomeRSkej VieSky všimne už z diaľ

ky, je mohutná a vysoká renesančná veža kostola. Pôvodne stál na mieste

dnešného chrámu stredoveký kostolík z 13. storočia. Zasvätený bol Všetkým svätým. Začiatkom 20. storočia, aj napriek viacerým prestavbám, kostol už nestačil pojať rastúci počet veriacich. V rokoch 1927 až 1928 ho celý prestavali, a tak vznikol nový súčasný kostol. Z pôvodného chrámu sa zachovala len svätyňa, ktorá sa zmenila na bočnú kaplnku terajšieho chrámu, a renesančná veža, ktorú pri prestavbe nadstavali. Nový kostol zasvätili kristovi kráľovi.

Kaplnka Navštívenia Panny Márie pod Šibe

ničným vrchom v Žiari nad Hronom

Kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1703 a ma

riánsky stĺp na námestí v Ladomerskej VieskeNeoslohový kostol v Ladomerskej Vieske s renesančnou vežou

120

Erb Žiaru nad Hronom vychádza z pôvodného názvu mesta Svätý Kríž nad Hronom. H

oRNé oPaToVce sa spomínajú už v roku 1075, keď patrili opátstvu

v Hronskom beňadiku. Zachoval sa prvý názov obce terra Apáthy de Gra

na pochádzajúci z roku 1253. Pôvodný gotický kostol z 15. storočia napriek opakovaným úpravám už kapacitne nestačil, a tak si veriaci v rokoch 1910 – 1911 postavili nový kostol. Zo starého zostala len veža z roku 1777. chrám zasvätili svätému Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Tragédia obce Horné opatovce sa začala v roku 1953 výstavbou hlinikárne v jej bezprostrednom okolí. Splodiny z výroby hliníka zahubili najprv včely, potom začal hynúť dobytok, usychať stromy a chorľaveli obyvatelia. Čierny popol prikryl dedinu, padal na ľudí aj na prírodu. V roku 1960 rozhodla vláda republiky o likvidácii obce a v roku 1969 vyškrtli Horné opatovce z mapy Slovenska. exodus 1 380 obyvateľov do rôznych končín vtedajšej ČSSR trval 10 rokov. Z celých Horných opatoviec zostal iba kostol svätého Vavrinca, ktorý dnes leží neďaleko skládky pevného odpadu. Napriek tomu sa stal ako maják zjednocujúcim prvkom opatovčanov, ktorí sa pri rôznych príležitostiach pri ňom schádzajú. ich túžba zachovať pre potomkov najcennejšiu pamiatku na ich obec viedla v roku 2000 ku konzervácii stavby. Plánujú aj celkovú opravu chrámu a jeho využívanie, aby zatiaľ posledné zvonenie na veži 1. januára 1993 pri vyhlásení Slovenskej republiky nebolo posledným zvonením v dejinách kostola. Zatiaľ im namiesto funkčného kostola zostávajú len slová hornoopatovskej hymny:

Zaleť túžba ponad vody, hory,

tam, kde krásna zem našich otcov leží, ...

... aby sme v tomto chráme vždy vo svornosti

pokoj duše všetci našli.

N

ázov obce HliNík NaD HRoNom nesúvisí s blízkym závodom na výrobu hliní

ka, ale je to starobylé meno, ktoré má pôvod v hlinitej pôde celého chotára. obec

sa prvý raz spomína v roku 1075 v zakladacej listine opátstva v Hronskom beňadiku. obyvatelia sa preslávili viac ako 600-ročnou tradíciou výroby mlynských kameňov. boli natoľko žiadané, že sa v 18. storočí pre potvrdenie originality označovali zvláštnym peča

tidlom kráľovskej koruny márie Terézie.

málo známa, ale veľmi pekná kalvária

spolu s krížovou cestou sa rozprestiera za

cintorínom na vrchu Zmina. organizáto

rom výstavby kalvárie bol miestny farár

augustín bogisich. celý komplex vznikal

v rokoch 1901 – 1908. Prvou stavbou bola

kaplnka svätého kríža a skupina Ukrižo

vania. Na kamenných krížoch sú kovové

korpusy krista a lotrov, prinesené z Ti

rolska. kaplnky postavili v troch radoch,

v pravom a strednom je 14 zastavení

krížovej cesty, v ľavom rade je šesť kaplniek s obrazmi z mariánskeho cyklu.

V kaplnkách sú maľby na plechoch, ktoré maľovali vo Viedni na základe pred

lohy maliara josepha von Führicha. S

everovýchodne od Žarnovice za Hronom leží malá osada ZáHoRČie.

administratívne patrí do obce bzenica. Do Záhorčia vedie cesta len tam

a späť, nie ďalej. Stojí to však za návštevu. Na malom svahu uprostred lúčky sa nachádza od roku 1850 podmaňujúco pôvabná kaplnka zasvätená Panne márii. Na spočítanie sediacich osadníkov v kaplnke postačia prsty na oboch rukách. Domáci by vám však povedali, že fyzická blízkosť k Panenke márii daná rozmermi kaplnky len znásobuje pevnosť duševného spojenia s ňou.

Neorománska fasáda Kostola svätého Vavrinca

v Horných Opatovciach

Neogotická Kaplnka svätého Kríža

je súčasťou kalvárie v Hliníku nad

Hronom.

Pred kostolom v Hliníku nad Hronom stojí od roku 1768 súsošie Golgoty.

Kaplnka Panny Márie v osade Záhorčie

stredné Slovensko


stredné Slovensko

N

a južnom úpätí kremnických vrchov sa nachádza väčšia obec

bUDČa, písomne doložená do roku 1225 pod názvom Bucha.

Pôvodní obyvatelia boli slobodníci, čo znamená, že mali niektoré

privilégia obyvateľov slobodných miest. lenže už od 14. storočia

bola budča poddanskou obcou panstva Dobrá Niva.

Gotický kostol stál v obci už v roku 1239. Dala ho postaviť kráľov

ná beatrica, vdova po kráľovi ondrejovi ii. Zachovala sa z neho len

svätyňa, ku ktorej v 14. storočí pristavali kostolnú loď. kostol zasvä

tili svätému michalovi archanjelovi. Počas reformácie patril evan

jelikom, a to až do roku 1709. Neogotický hlavný oltár s obrazom

svätého michala archanjela namaľoval jozef božetech klemens. Geografický stred Európy Cestu do stredu Európy pri Kremnických Baniach začneme v Hájnikoch, ktoré sú dnes súčasťou kúpeľného mesta Sliač. Z juhu obídeme Kremnické vrchy a vydáme sa na sever do Kremnice. H

ájNiky vznikli niekedy v prvej polovici 13. storočia ako osada hájnikov zvolenských kráľovských lesov. Vyjadruje to aj

najstarší známy názov Villa Custodum silvarum z roku 1250. V 14. storočí boli Hájniky poddanskou obcou Zvolenského

panstva. od roku 1263 tu stojí ranogotický kostol zasvätený svätému mikulášovi. V 15. storočí ho prestavali. Pri kostole je murovaná zvonica zo 17. storočia, v ktorej sa nachádza jeden z najťažších zvonov na Slovensku. Zvon mikuláš z roku 1512 váži 5,1 tony. Podľa cirkevných údajov je zvon o 200 rokov starší. údajne ho dal zhotoviť prvý známy hájnický farár christofor v roku 1313, čo potvrdzuje nápis na zvone. ak by to bola pravda, bol by to najstarší zvon na Slovensku. Počas tureckých vojen bol kostol vážne poškodený, a to napriek tomu, že ho chránila priekopa a múr. V roku 1627 Turci odvliekli dva zvony, ale najťažší zvon mikuláš sa im nepodarilo zvesiť zo zvonice. V areáli kostola je pochovaný veľký národovec, katolícky farár Štefan Záhorský, ktorý v Hájnikoch zomrel v roku 1863. bol profesorom cirkevnej histórie a kanonického práva v teologickom seminári v b anskej bystrici. ako blízky spolupracovník Štefana moyzesa stál pri vzniku matice Slovenskej. Častým hosťom na fare v Hájnikoch bol jeho priateľ andrej Sládkovič, chodievala za ním aj božena Nemcová počas svojho pobytu v kúpeľoch. V Hájnikoch sa zastavil aj maďarský spisovateľ imre madách a rakúsky dramatik Franz Grillparzer. Rozlúčkovú reč nad hrobom Záhorského predniesol andrej Sládkovič a ukončil ju krásnym veršom:

„Hľadá srdce, oko hľadá – lež darmo ho hľadá.

Slnko naše zašlo tam, kde slnko nezapadá...“

Ranogotický kostol v Hájnikoch z roku 1263

Kostol svätého Michala archanjela v Budči

122


123

Z

budče odbočíme smerom na Železnú brezni

cu. Prechádzame TURoVoU. Vidíme menší

dedinský kostol, vysvätený v roku 1938. Takýchto bežných kostolov sú u nás stovky. Tento je však niečím výnimočný. V roku 1937 tu mal svoju primičnú omšu ján Futák, rodák z Turovej. Slúžil ju na poľnom oltári na mieste budúceho kostola a požehnal jeho základný kameň. kňaz ján Futák nebol hocikto. V odborných kruhoch je známy ako zakladateľ modernej slovenskej botaniky. Futák vyštudoval teológiu spolu s prírodnými vedami v Štrasburgu. Po vysvätení kostola odišiel pracovať ako duchovný slovenských vysťahovalcov vo Francúzsku. Vrátil sa v roku 1940 a od tých čias sa venoval už len botanike. Prešiel pracoviskami Prírodovedeckej fakulty, Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody a Slovenskej akadémie vied. od roku 1967 bol hosťujúcim profesorom univerzity v Štrasburgu. bol to autor mnohých publikácií, knižných prác, historik, popularizátor botaniky a nositeľ viacerých vyznamenaní. P

ri okraji ŽeleZNej bReZNice povyše cintorína obchádzame božie muky. Postavili ich v roku 1715 v barokovom slohu.

Železná breznica bola už od 15. storočia známa svojimi baňami na železnú rudu. asi dva kilometre za obcou leží osada

HUTa. Z názvu vyplýva, že sa tu nachádzala huta na spracovanie rudy. keď zanikli bane v breznici, v hute sa spracovávali

rudné koncentráty dovážané z banskej Štiavnice. kaplnku svätej anny dala postaviť mária Terézia pre pracovníkov v banskom a v hutníckom priemysle. je to jednoloďová stavba so vstavanou drevenou zvonicou s prvkami ľudového staviteľstva. každú sobotu sa v nej slúži svätá omša a na sviatok anny sa tu koná odpustová slávnosť.

Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Turovej

Barokové božie muky pri okraji Železnej Breznice Barokovo-klasicistická Kaplnka svätej Anny z roku 1755 v osade Huta

stredné Slovensko


stredné Slovensko

P

ostupujeme cez jaSTRabú do kremnice. V jastrabej sa na

chvíľu pristavíme pri dvoch kaplnkách. Hneď na začiatku dedi

ny z južnej strany sa nachádza pri ceste baroková kaplnka z konca

18. storočia. V severnej časti obce na vyvýšenom kamennom múriku

pri ceste stojí kaplnka svätého jána Nepomuckého z roku 1700. Ne

skôr ju zastrešili drevenou ihlanovitou konštrukciou. P

ri Hronskej Dúbrave sa vraciame do

údolia Hrona a zastavujeme sa hneď

v susednej TRNaVej HoRe. Hneď pri vstupe do obce si všimneme jednoloďový kostolík s malou vežičkou. chýba mu stredoveká goticko-renesančná minulosť. V roku 1775 mu stavitelia dali neskorobarokovú fasádu v jednoduchom vidieckom štýle. V kostole zasvätenom svätému jánovi Nepomuckému sa tento svätec nachádza aj na obraze hlavného oltára. Po bokoch má plastiky svätých cyrila a metoda.

Kostol svätého Jána Nepomuckého v Trnavej HoreV erbe Trnavej Hory

objíma klačiaci anjel

zlatý latinský kríž.

Kaplnka svätého Jána Nepomuckého z roku 1700 v Jastrabej Baroková prícestná kaplnka na južnom konci Jastrabej

124


125

D

ominantným monumentom historického námestia v kRemNici je morový stĺp so sú

soším Najsvätejšej Trojice. V roku 1710 postihla mesto morová epidémia. o rok neskôr

postavili na námestí jednoduchý morový stĺp. V roku 1761 ho rozobrali a premiestnili do neďalekej Hornej Vsi, kde stojí dodnes. mestská rada sa v roku 1765 rozhodla, že na jeho miesto postavia honosnejší morový stĺp, ktorý by zodpovedal bohatstvu a dôležitosti tohto banského mesta. Prácou poverili sochára Dionýza ignáca Stanetiho, ktorý predložil mestskej rade výtvarný návrh s celkovým rozpočtom 22 850 zlatých. Vzhľadom na zložitosť diela sa zúčastnil prác aj viedenský sochár martin Vögerle. Práce sa z rôznych príčin preťahovali. ani Staneti, ani Vögerle sa konečného výsledku nedožili a stĺp dokončovali ich spolupracovníci. V roku 1771 bol morový stĺp hotový a o rok neskôr ho vysvätili. okrem súsošia Najsvätejšej Trojice je súčasťou diela množstvo sôch svätcov. Sú tam ochrancovia proti moru, mučeníci, pomocníci baníkov, anjeli a veľa reliéfov s náboženskou a s morovou tematikou.

Neskorobarokový morový stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice z rokov 1765 – 1772 v Kremnici

V erbe Kremnice je polámané

koleso atribútom svätej Katarí

ny Alexandrijskej, písmeno C

je skratka názvu Cremnitz.

stredné Slovensko




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist