načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Zbierka noviel - Hana Tóthová

Zbierka noviel

Elektronická kniha: Zbierka noviel
Autor:

Slony prinášajú šťastie Príbeh mladej učiteľky Kamily a Frederika, ktorých cesty sa skrížia v jeden upršaný deň. Aj napriek rôznym prekážkam ako je vzdialenosť si dokážu ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  92
+
-
3,1
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » MEA2000 o. z.
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 103
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Slony prinášajú šťastie Príbeh mladej učiteľky Kamily a Frederika, ktorých cesty sa skrížia v jeden upršaný deň. Aj napriek rôznym prekážkam ako je vzdialenosť si dokážu nájsť k sebe cestu. Presvedčia sa, že aj vzťah na diaľku môže fungovať. Frederik sa musí vyrovnať aj zo zlým Kamiliným zdravotným stavom, no aj napriek tomu prežívajú spolu krásne chvíle. Do ich vzťahu zasiahne nečakaná tragická udalosť... Príbeh mesačného splnu Výstredný hračkár, ktorí žije sám, vďaka svojmu čudáctvu si nerozumie so svojou rodinou. Aj napriek všetkému má veľmi rád deti a vyrába hračky, aby videl ich radosť. Veľmi však túži vidieť svoju vnučku a dcéru. Zlý vzťah s dcérou sa napraví až v poslednej chvíli.... Príbeh z ulice Vetroplach Lucia žije sama po smrti rodičov. Privyrába si rôznymi brigádami. Jej život sa zmení, keď stretne Viktora. Lucia konečne nájde zmysel života a zistí, že sa dá žiť lepšie aj napriek komplikáciám a nepekným životným chvíľam.

Zařazeno v kategoriích
Hana Tóthová - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1


2

Hana Tóthová

Zbierka

noviel

Autorka: Hana Tóthová

Grafická a technická spolupráca: Szekeres František, Ličko Michal

Edícia: MEA 2000 o.z. – Mladá Éra Autorov nového tisícročia

Autorské práva vyhradené

ISBN 978-80-560-0309-1


3

O B S A H

Príbeh mesačného splnu ................................................... 4

Príbeh z ulice.................................................................. 19

1. kapitola: Lucia ........................................................... 19

2. kapitola: Viktor .......................................................... 26

3. kapitola: Stretnutie ..................................................... 29

4. kapitola: Andrejka ...................................................... 36

Slony prinášajú šťastie ................................................... 38

Prvá kapitola .................................................................. 38

Druhá kapitola ................................................................ 47

Tretia kapitola ................................................................ 61

Štvrtá kapitola ................................................................ 74

Piata kapitola .................................................................. 89

Šiesta kapitola ................................................................ 97

Siedma kapitola ............................................................ 103


4

Príbeh mesačného splnu

Tento príbeh sa odohral už veľmi dávno.

V dedinke menom Rosbery býval v malom

domčeku osamelý starec.

Starému pánovi sa však ten domček zdal

priveľký pre jednu osobu, veď návštevy

nemával vôbec. Žil celkom sám, ľudia sa mu

vyhýbali, chodieval za splnu mesiaca do lesa po

drevo a cez deň iba málokedy išiel von.

Nechcel sa ukazovať ľuďom, boli k nemu zlí a

deti stále do neho niečo hádzali. Opustila ho aj

jeho dcéra Elena, ktorá sa za svojho otca

hanbila. Nevidel ani svoju vnučku Eloisu hoci

ju veľmi túžil spoznať. Všetci ho pokladali za

čudáka, pritom málokto vedel, že má srdiečko

zo zlata. Mysleli si o ňom, že je blázon,

čarodejník. Skutočnosť však bola celkom iná.


5

Tom Buster bol tak trochu čudák, ale mal dobré

srdce. Vyrábal hračky a odovzdával ich do

hračkárstva pána Solomuna, bol hračkárom.

To bolo jeho tajomstvo. Mal tú prácu rád, mal

rád hračky lebo dokázali rozsvietiť detské očká

šťastím a radosťou. Takto si zarábal na

živobytie. Chodil rád do prírody a obdivoval jej

krásu. Veril vo veľký vplyv mesiaca, vlastnil aj

lunárny kalendár, fascinovala ho obloha a aj

vesmír.

Ak bol naozaj čudákom, tak len preto, že veril,

že hračka, ktorú vyrobí z dreva nájdeného za

mesačného splnu bude mať magickú moc a bude

mať schopnosť plniť želania a ochraňovať.

Tomovi sa však v jednu noc, keď sa ako

obvykle túlal po lese pri mesačnom splne stala

čarovná vec. Prechádzal sa pomedzi lesný

porast a hľadal vhodné drevo, povieval slabý

vánok, do noci sa ozývalo iba šušťanie lístia a

cvrlikanie cvrčkov.


6

Ako sa tak túlal zakopol o niečo veľké.

Zohol sa aby si to lepšie obzrel a zistil, že to, čo

mu takmer polámalo pri zakopnutí prsty na

ľavej nohe je neobyčajne krásny kus zvláštneho

skla.

„To je ale nádhera. V živote som nič také lesklé

a krásne nevidel. Vyrobím z toho bábiku pre

Eloisu. Raz sa snáď stretnem zase so svojou

dcérou keď pochopí že ju mám rád a potom

Eloise bábiku odovzdám a vyrobím jej potom

ešte veľa hračiek, aby jej očká svietili šťastím

tak ako kedysi Elenke.“

Tak si odniesol vzácny materiál domov a hneď

sa pustil do práce lebo bábika musí byť skoro

hotová, čo ak práve zajtra príde Elenka aj s

Eloisou?

Spracovať taký krehký materiál nebolo ľahké.

Bábika však musela byť dokonalá. Musí byť

krajšia ako hociktorá iná hračka z porcelánu,


7

veď je pre jeho vnučku, dieťa jeho milovanej

dcéry. Tak pracoval naozaj dlho, spracovával a

upravoval sklo kým pred ním nestála bábika

taká dokonalá, ako človek z mäsa a kostí.

Vyzerala ako živé dievčatko, už zostávalo iba

ušiť pre ňu róbu, hodnú toľkej nádhery. Nebol

krajčír a miestna krajčírka sa ho bála, veď je

blázon a tí môžu byť nebezpeční. Šil teda sám.

Prsty mal od ihly celkom dopichané, nemal

šijací stroj. Každý deň dúfal, že začuje vo

dverách hlas svojej dcéry a cupot detských

nôžok patriacich jeho vnučke.

Čakal však zbytočne. Neprišli nasledujúcich

niekoľko dní, no keď dokončil malý klobúčik

pre bábiku a slávnostne jej ho nasadil na hlavu

mal pri srdiečku taký zvláštny pocit akoby vedel,

že tá bábika splní svoju úlohu a povie Eloise ako

ju má rád hoci ho nikdy nevidela a ani on ju.


8

Snáď potom Elenka zistí, že nie je zlí človek a

bude ho aj ona mať zasa rada.

Prešlo už niekoľko týždňov a on bol stále sám.

Počasie sa pokazilo, ochladilo sa a veľa pršávalo.

Tom sa však naďalej túlaval po lese a vyrábal

hračky. Celkom z toho prechladol a dostal hrozný

kašeľ. Už sa nemohol poriadne sústrediť na prácu

a tak vyhľadal lekára. Bol to dobrý mladý muž a

chcel mu pomôcť, chcel poslať Toma do nemocnice

zo zápalom pľúc ale ten odmietol. Rozpovedal

doktorovi svoj príbeh o tom, že nemôže odísť do

nemocnice, veď ako by ho potom našla jeho dcéra?

Nevedela by kde ho má hľadať a tak musí byť

pripravený čakať doma keď príde.

Mladému lekárovi bolo Toma ľúto a rozhodol

sa, že mu pomôže. Zahral sa na detektíva,

prezrel všetky telefónne zoznamy a nakoniec sa

dopátral Eleninej adresy. Rozhodol sa, že sa s

ňou porozpráva osobne, dúfal, že tak ju ľahšie


9

presvedčí aby navštívila otca a aby si vyjasnili

všetky nedorozumenia, hádky ktoré ich od seba

oddelili.

Elena žila s rodinou , ktorú tvorila ona, jej

manžel Dávid a ich dcéra Eloisa , v peknom

neveľkom rodinnom domčeku. Na oknách boli

črepníky s pozostatkami zvädnutých muškátov,

ktoré pred pár týždňami boli určite ešte

nádherné. Nad vchodovými dverami visela

zvonkohra. V slabom vánku jemne cinkala

svoju prívetivú melódiu.

Doktor zazvonil a mal veľké šťastie, že domáca

pani bola doma a on nemeral cestu zbytočne.

„Dobrý deň. Ja som doktor Stevard. Ošetroval

som vášho otca a musím sa s vami porozprávať “

- povedal.

Usadili sa v obývačke a on jej porozprával o tom

ako Tom každý deň čaká ju aj Eloisu a tiež Elene

porozprával o zápale pľúc a komplikáciách,

ktoré môže spôsobiť človeku v pokročilom veku


10

ak sa nelieči. Elena pozorne počúvala, Tom bol

jej otec aj napriek tomu, že jeho čudáctvo a

nočné potulky jej naháňali strach. Zaumienila si,

že sa s ním porozpráva a presvedčí ho, aby

poslúchal lekára a liečil sa v nemocnici.

Tom bol veľmi tvrdohlavý a odmietal rady

lekára. Veril v silu prírody, chodieval do lesa a

zbieral bylinky z ktorých si varieval čaj, myslel

si že takáto liečba je dostatočná.

Mladý lekár chodieval k Tomovi na návštevu

pravidelne a pri každej návšteve bolo všetko

ešte horšie. Tom sa už nevládal túlať po lese a

keď ku nemu lekár prišiel ani nevstal z postele.

Doktor Stevard ihneď zavolal sanitku a napriek

chabým pacientovým protestom ho previezol

do nemocnice. Elena držala za ruku malé

dievčatko. Bola to jej dcéra Eloisa. Kráčali

spolu na vlakovú stanicu.

Eloisa sa už veľmi tešila na svojho starého otca.


11

Ešte ho nikdy nevidela ale veľakrát si predstavovala

ako asi vyzerá. Bola zvedavá či jej predstavy boli

pravdivé.

Na stanici bolo plno ľudí, veľa hluku, neustále sa

odvšadiaľ ozývala neutíchajúca vrava ľudí a

pískanie vlakov, čo sa miešalo s najrozličnejšími

vôňami. Z neďalekého stánku udrela Elene do

nosa vôňa pečených gaštanov.

Zbožňovala pečené gaštany už od mala pretože s

otcom ich radi jedávali, najmä v zime keď mali

skrehnuté prsty , horúce pečené gaštany príjemne

zohrievali.

Cesta vlakom trvala 30 minút. Vlak bol preplnený,

každú chvíľu niekto pristupoval alebo vystupoval.

Sprievodcovia sa nervózne premávali hore - dolu a

kontrolovali cestujúcim lístky.

Nakoniec vystúpila aj Elena s Eloisou. Dievčatko

sa pevne držalo maminej ruky, klobúčik malo

stiahnutý hlboko do tváre, pretože fúkal vietor a


12

pozorne sledovalo ruch na stanici. Zobrali si taxík a

odviezli sa k Tomovmu domu.

Od stanice bol vzdialený asi 20 minút. Vyzeral

presne tak, ako keď v ňom bola naposledy, len jej

obľúbené kvety v záhradke už zvädli. Po takom

dlhom čase nebolo ľahké vrátiť sa.

Na klopanie sa nikto neohlásil. Elena sa zohla.

Pod ošúchanou rohožkou našla kľúč. Bol na

svojom mieste presne tam, kde jej ho otec

nechával keď nebol doma. Odomkla dvere a s

Eloisou vzrušene plné očakávania vošli dnu.

Nikto sa však neozval. Prechádzali z jednej

izby do druhej, doma však nebol nikto. Všetky

izby boli presne také isté ako kedysi, nič sa

nezmenilo, ani Elenina izba. Na stole stála

nádherná porcelánová bábika. Eloisa na nej

mohla oči nechať, najskôr stála v nemom úžase

s otvorenými očami hľadela na tú krásu akoby

čakala, že bábika každú chvíľu začne


13

rozprávať. Nič sa však nedialo, len hodiny na

stene ticho odbíjali čas.

Osmelila sa a podišla k bábike, aby si ju z

blízka lepšie mohla poobzerať. Elena

pozorovala svoju dcéru a videla ten šťastný jas

v jej očiach.

Všimla si, že pri bábike leží nejaký lístok. Keď

začala čítať zhrozila sa.

Na lístku stálo:

“Vášho otca sme museli zobrať do nemocnice

Milosrdného otca, jeho stav sa podstatne zhoršil.

Ak ho ešte chcete vidieť teraz máte možno poslednú

príležitosť.“

Doktor Stevard


14

Po lícach jej stekali horúce slzy.

„Prišli sme neskoro, musíme sa ponáhľať.“ -

povedala Eloise.

„A kam sa máme ponáhľať?“ - spýtala sa.

„Tvoj starý otec je v nemocnici, je veľmi chorý

musíme sa ponáhľať aby sme sa rozlúčili.“

Dorazili do nemocnice práve v čase najväčšieho

zhonu. Na recepcii nikto nebol, personál

pobehoval po chodbách a strácal sa za množstvom

dverí voziac pacientov na vyšetrenia.

Čakali asi 10 minút ktoré sa vliekli ako večnosť,

keď konečne prišla sestrička.

„Dobrý deň prišla som pozrieť svojho otca.

Dostala som odkaz, že je tu u vás. Volá sa Tom

Buster.“

O tri minúty stáli pred dverami nemocničnej

izby. Elena chcela otcovi toľko toho povedať a

dúfala že bude mať dostatok času a otec jej

odpustí.


15

Vošli s Eloisou dnu. V izbe vládlo prítmie a

ozývalo sa iba pípanie prístrojov. Starý pán

ležal na posteli. Otvoril oči aby videl, kto

prišiel.

Uvidel svoju dcéru konečne po dlhej dobe a do

očí mu vytryskli slzy radosti. Elena pre slzy

dojatia tiež takmer už nevidela, rozbehla sa

otcovi do náručia . Zasypával jej tvár bozkami

a hladil ju po vlasoch.

„Ach otecko toľko ti toho musím povedať, mrzí

ma, že som ťa opustila, je mi to ľúto, odpusť mi

ak môžeš.“

„ To nevadí, hlavne že si už tu. Chcel som ťa

vidieť ešte aspoň posledný krát, objať ťa a

rozlúčiť sa.“

Malá Eloisa stála pri dverách, v náručí držala

krásnu bábiku a sledovala scénu ktorá sa

odohrávala pred jej očami.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist