načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Zašušťanie v tráve - Robin Hawdon

Zašušťanie v tráve

Elektronická kniha: Zašušťanie v tráve
Autor:

Pozoruhodný alegorický príbeh o mierumilovnej spoločnosti, ktorú nepriateľský vpád urputne rozvracia. Rovinatá krajina sa vo vlahom povetrí vlní pokojne a nerušene, ďaleko od vojen a ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  229
+
-
7,6
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » XYZ
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2017
Počet stran: 304
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0182-2
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Pozoruhodný alegorický príbeh o mierumilovnej spoločnosti, ktorú nepriateľský vpád urputne rozvracia.

Rovinatá krajina sa vo vlahom povetrí vlní pokojne a nerušene, ďaleko od vojen a všetkých strastí ľudstva. Keď sa však prizrieme bližšie, čo to šuští v tráve, odhalíme mravčiu ríšu plnú chaosu a zmätkov. Kolónia čiernych mravcov sa práve prebúdza po dlhom zimnom spánku a čaká ju nemilé prekvapenie – červené mravce sa v arogantných šíkoch valia po mravenisku a ničia všetko, čo im príde do cesty.

Zařazeno v kategoriích
Robin Hawdon - další tituly autora:
Zašustění v trávě Zašustění v trávě
 (e-book)
Zašustění v trávě Zašustění v trávě
Přežijí jen nejsilnější -- Darwinovy nezveřejněné myšlenky v tajemném detektivním románu Přežijí jen nejsilnější
 (e-book)
Přežijí jen nejsilnější Přežijí jen nejsilnější
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Zašušťanie v tráve

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.xyz.sk

www.albatrosmedia.sk

Robin Hawdon

Zašušťanie v tráve – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2017

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 3


Copyright © 1984 Robin Howdon

Translation © Ina Martinová, 2017

Illustrations © Rostislav Pospíšil, 2017

ISBN 978-80-566-0182-2

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 4


Trom prekrásnym ženám, ktoré ma sprevádzali

na ceste k tomuto prvému skromnému cieľu:

mojej manželke a dcéram.

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 5


0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 6


PRVÁ

KAPITOLA

Vysoko v korune mladého

smrekovca v bledom jarnom

svite nervózne pobiehala po

konári osamelá mravčia ro

botnica. Bola to maličká, trochu podvyživená stvora a naliehavo skúmala výčnelky a praskliny v kôre, akoby ju poverili zodpovednou úlohou, na akú nebola zvyknutá. Nevnímala jemnú krásu prebúdzajúceho sa ročného obdobia, jeho chvejivé zelené a striebristé tóny. Bola súčasťou tejto premeny; jej energia bola energiou vesmíru – tak to v prírode chodí.

Bežala po vonkajšej brázde hlbokej pukliny, ktorá ju

mimoriadne zaujala, keď zrazu zastala s jednou nohou zamrznutou vo vzduchu a nervózne hmatkala tykadlami na všetky strany. Áno, zasa je to tu! Citlivé čuchové orgány na tykadlách zachytili jemnučký závan zvláštneho, znepokojivého pachu, ktorý priniesol šantivý vánok. Robotnica znehybnela, len konce tykadiel sa jej

7

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 7

PRVÁ KAPITOLA


triasli. Trhane otočila hlavu, akoby aj ostatnými zmyslami zachytávala signály, ktoré jej pomáhali sústrediť sa: jemné chvenie šíriace sa z podrastu hlboko pod ňou, takmer nebadanú zmenu vo zvukoch okolitého biotopu. Znepokojene pozrela dole na kopček pokrytý trávou, svoj domov, ktorý stál kúsok ďalej od kraja lesa, neďaleko úzkej riečky. Svojím obmedzeným

zrakom tak-tak videla nejasné obrysy hrboľa stojaceho

pri tečúcej vode, ktorá sa striebristo ligotala a čerila,

ale pokiaľ mohla usúdiť, všetko bolo v poriadku.

Čakala v mučivom napätí, akoby vedela, že dôvod

jej nepokoja sa musí každú chvíľu objaviť.

A keď sa tak stalo, prišlo to s hrozivou istotou.

Signály sa odrazu zdesaťnásobili – akoby ten,

čo ich vysielal, na povel odhodil všetku opatrnosť a už

sa viac nesnažil utajiť svoju prítomnosť. Zem sa triasla

pod údermi bežiacich nôh, cudzí pach sa niesol

vzduchom v zadúšajúcich vlnách, tráva sa trepotala

pod nárazmi mocných tiel. Drobná mravčia robotnica

hľadela na okraj podrastu, z ktorého sa vlna za vlnou

valili stovky obrovských červených mravčích vojakov.

Dravo sa hnali cez lúku ku kopčeku a cestou

bezohľadne rozpučili zopár robotníc, čo im prišli do

cesty. Keď sa dostali k mravenisku, obsadili ho a vnikli

doň ako nemilosrdný príliv. Jeho malé spoločenstvo

nemalo šancu. Celé to netrvalo ani toľko, koľko potrebovalo slnko, aby prešlo ponad strapatý konár smre

kovca nad hlavou robotnice. Červená horda, sýta

a uvoľnená, pomaly opúšťala spustošené mravenisko

a strácala sa v lese s víťaznou korisťou. Nezanechala 8

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 8


za sebou nič, iba ten čudný, vytrvalý pach a niekoľko

obnažených tiel roztrúsených medzi steblami trávy.

Robotnica – náhodný svedok, čo prežil – sa ani

nepohla, paralyzovaná v náhlom šoku, až kým Pán

hviezd nerozprestrel svoje veľké krídla pred tvárou dňa

a nezakryl scénu svojou utešujúcou, ochrannou

temnotou. Až potom sa robotnica pomaly, omámene

otočila a zliezla zo stromu. Chvíľu pod ním otáľala,

potom sa obrátila chrbtom tomu, čo ostalo z jej

domova, a vykročila po brehu rieky.

9

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 9


DRUHÁ

KAPITOLA

Zima so svojím zvláštnym, ochromeným mystériom

Dlhého spánku bola vlastne len polospánkom,

v ktorom myseľ plávala ako v tranze, oslobodená

od napoly nehybného tela, do vopred netušených

ríš a dimenzií. A počas Dlhého spánku začal mať

sny – oveľa intenzívnejšie než za bežného oddychu. Akoby vedel, že pred nimi niet úniku, vyšiel im v ústrety, poddal sa ich objatiu a počas tých dlhých, mrazivých mesiacov odovzdal svoju mladú dušu napospas ich vrtochom. V tom čase mali vždy rovnakú podobu. Liezol. Liezol hore po svahu gigantického vrchu. Nevedel prečo, ale z akéhosi dôvodu sa musel dostať na vrchol. Bojazlivo našľapoval s neurčitým cieľom, tisol sa k pochmúrnej skale, liezol po strmom svahu, statočne prekonával závratnú výšku – až sa nakoniec celý roztrasený a vyčerpaný dostal na vrchol. Stál tam, nad hlavou mu plávali oblaky a svet bol len vzdialená miniatúrna plošina pod jeho nohami.

A bez dychu zavolal do vetra: „Prišiel som! Dorazil

som! Som tu!“ 10

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 10

DRUHÁ KAPITOLA


A ako očakával, z oblakov k nemu doľahol Hlas: „Vidím ťa!“

Zavolal znova: „Čo si teda želáš? Prečo som tu? Aký je zmysel môjho života?“

A Hlas odpovedal: „Zmysel tvojho života? Chceš poznať zmysel svojho života?“

„Áno,“ zakričal. „Aký je zmysel môjho života?“

Oblaky nad ním sa spenili a zvírili a z ich hĺbky zamrmlal Hlas: „Budeš putovať po svete a objavíš mnohé jeho záhady; budeš sa lopotiť so svojimi úlohami a nikdy ich nedokončíš; postavíš sa zoči-voči svojim nepriateľom a zistíš, že to nie sú tí, čo si si myslel; budeš sa smiať so svojimi priateľmi a prídeš na to, že plačú; vydáš sa na cesty a nikdy neprídeš tam, kde máš byť; budeš hľadať pokoj a nájdeš len ďalšie úsilie. A nakoniec, uprostred toho najväčšieho úsilia, možno nájdeš zmysel svojho života.“

Mraky odplávali a Hlas stíchol. Sen sa rozplynul – ale iba na chvíľu.

11

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 11


TRETIA

KAPITOLA

Postupne, vyčerpane a neochotne si

začala stará Päťnohá uvedomovať

nepatrnú zmenu teploty a zvýšenú

aktivitu prebiehajúcu v tme okolo nej. Po

takmer piatich mesiacoch pohodlnej polole

targie ani jej myseľ, ani telo nechceli pripustiť opätovný návrat reality a ani to, že existuje niečo také

ako svetlo a tma, hlad a smäd, teplo a zima; že život je

praktický a náročný a treba ho aktívne vyzývať, a nie

ním iba preplávať na vlne polovedomia.

S opatrnosťou a rozvahou vlastnou jej veku čakala na

správny moment. Potom si pozorne ponaťahovala

reumatické končatiny, bolestne sa pozviechala na

nohy, zablahoželala si, že prežila ďalší Dlhý spánok, za

čudovala sa tomu a opito sa odtackala k Veľkému vonkajšku.

Keď pomaly a akosi popudene posúvala svoje

veľké telo po chodbe medzi náhliacimi sa hordami

mladších robotníc, uvedomila si, že veľká kolónia

sa už nejakú chvíľu preberá k životu a počiatočný 12

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 12

TRETIA KAPITOLA


výbuch nedočkavej jarnej aktivity je už v plnom prúde. V úzkom tuneli ju sácali a udierali a ona niekoľkokrát vykríkla: „Dávaj pozor, kade ideš! Z cesty!“ A nevrlo

kopala niektorou zo svojich zvyšných končatín.

Zvyčajne to malo aspoň na čas želaný účinok a nedočkavý prúd hmyzu na okamih úctivo zastal; ale

potom prevládlo všeobecné vzrušenie a opäť ju to

unášalo tmou dopredu a nahor.

Potom, spočiatku len postupne, začal spredu prenikať

bledý svit a osvetlil poskakujúce hlavy a náhliace sa

telá okolo nej. Svetlo bolo čoraz jasnejšie, kruto jej útočilo na neprivyknuté oči a zároveň zrýchľovalo jej očakávanie – až zrazu prešla zákrutou a ono priamo, oslepujúco osvetlilo všetko naokolo. Chodba bola

náhle rovnejšia a širšia, steny zmizli a Päťnohá, bez

dychu a oslnená, vykročila do úchvatnej žiary ranného

slnka.

Stála v ústí chodby, zmysly sa jej prispôsobovali, oči

bolestivo upierala do zázračného svetla, tykadlami

skúmala myriady signálov vo vzduchu hovoriacich

o podmienkach a okolnostiach známeho prostredia.

Vyšla von asi vo dvoch tretinách úbočia veľkého

mraveniska, ktoré stálo osamotené pod prevísajúcimi

konármi buka neďaleko odľahlej lesnej čistiny. Pod ňou na dobre vyšliapaných trasách vedúcich po trávnatom úbočí mraveniska a ďalej po otvorenej čistine sa všetkými smermi šírili plynulé prúdy hmyzu. Štíhle, cez zimu vyhladované telá robotníc z jej vlastnej kasty kontrastovali s mocnejšími, redšie rozptýlenými telami

vojakov, ktorí chodili pomalým, autoritatívnym

13

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 13


krokom, keď organizovali zásahy a vydávali rozkazy

a celý čas pritom ostražito striehli na nebezpečenstvo.

Päťnohá stála v ústí chodby, oslobodená od všeobec

ného zhonu svojím vekom a autoritou. Mnoho

okoloidúcich mravcov ju spoznalo, pozdravilo

dotykom tykadiel alebo na ňu za chôdze zavolalo:

„Zdravím, Päťnohá!“ či „Zdravíčko, starká – teším

sa, že si ešte s nami!“ A ona odpovedala kývnutím

hlavy alebo ironickým smiechom. Dokonca aj

mnohí vojaci si ju všimli a skrotili svoje zvyčajne

povýšenecké správanie, keď prechádzali okolo nej.

Potom jej za chrbtom prehovoril iný hlas familiárnym

tónom: „Tak už sa pohni, lenivá potvora – nemôžeš sa

tu slniť celý deň!“

Päťnohou prebehlo radostné poznanie, otočila sa

a natiahla tykadlá k šľachovitej robotnici starej zo štyri

letá, ktorá sa k nej blížila. Zasmiala sa, keď sa ich

tykadlá objali. „Nuž veru, Neposedná, mohla som si

byť istá, že budeš hore.“

„Som hore už od východu slnka,“ odpovedala druhá

robotnica. „Trochu som to tu preskúmala, pozrela

si veci, predstierala, že mám prácu.“

„Iba predstierala?“ žmurkla Päťnohá.

„No, pomohla som priniesť dnu mŕtvu moru, ktorú

našla jedna čata hľadačov potravy.“ S náznakom iro

nického súhlasu dodala: „Prirodzene, zaniesli ju do

komnát kráľovnej. Ako sa máš, stará kamoška?“

„Stále som tu, ešte stále som tu. A nie je to najhoršie.“

Päťnohá prebehla pohľadom po širokom trávnatom

priestranstve, hlavnom teritóriu ich kolónie. Ro

14

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 14


zostreným zrakom pojala mohutný tieň lesa na okraji čistiny vo vzdialenosti krátkeho pochodu, chvíľu sa pristavila na dôverne známej mase kríka kručinky kúsok opodiaľ a prešla k striebristozelenej bystrine, ktorá obtekala čistinu asi z jednej tretiny. Zmysly, ktoré sa jej znova vrátili, jej vraveli, že aj tu ako zázrakom všetko bez zmeny prežilo temné mesiace a chvelo sa novoprebudeným životom. Čaro tohto miesta sa znova mocným kúzlom dotklo jej prastarého srdca.

„Nádhera,“ zamrmlala si, „znova vidieť slnko! Naše staré miesto nevyzerá poškodené.“

„Nie,“ odvetila Neposedná, „skoro žiadne škody. Zopár nových jarkov od dažďa, zo dva spadnuté konáre

a niekoľko zatarasených chodníkov. A jedna z prvých

15

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 15


prieskumných skupín hlásila spadnutý dub na strane klesajúceho slnka, takže by stálo za to uskutočniť nejaké výpravy za potravou. Inak je všetko po starom.“

„To je dobre,“ odvetila Päťnohá. Tykadlá sa jej chveli vo vánku. „A tá vôňa jari vo vzduchu! Hneď sa zasa cítim mladá.“

„Užívaj si to, kým môžeš,“ povedala druhá robotnica s náznakom nevrlosti. „Počula som, že tentoraz

neprežilo Dlhý spánok oveľa viac robotníc ako

obyčajne. Bolo veľmi chladno. Budeme mať čo robiť, aby sme všetko pripravili pred príchodom nového potomstva.“ Kývla k mravenisku za sebou. „A určite budú očakávať, že to urobíme dvakrát tak rýchlo, aby sme sa potom mohli pustiť do nejakého nového grandiózneho projektu, čo vymyslí Rada.“

Päťnohá to nechcela komentovať. Len prikývla a na chvíľku znehybnela, skôr než sa vydá na zostup prudko sa zvažujúcim udupaným chodníkom, ktorý pred nimi klesal pomedzi steblá trávy. Už-už sa chcela pripojiť k prúdu zaneprázdneného hmyzu na chodníku, keď zaváhala. Neposedná bola stále po jej boku. Doľahlo k nim zvláštne mrmotanie, ktoré vychádzalo zvnútra mraveniska. Silnelo a mohutnelo, prinášané mravcami, ktoré sa objavovali vo vyústeniach mnohých chodieb. Šírilo sa ako kruhy na vode, ako vlna šepotu, mrmotu a kvílenia, ktorá sa prenášala z mravca na mravca. „Hromovládny je mŕtvy! Hromovládny je mŕtvy!“

Po trasách a chodníkoch vinúcich sa okolitou

krajinou sa šíri mrmlanie: „Hromovládny je mŕtvy! 16

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 16


Hromovládny je mŕtvy!“ Nesie sa popri brehu riečky

a do lesa; hore kmeňmi stromov a cez podrast, až sa

zdalo, že sám vietor roznáša ten šepot a mraky sa

odvalili v údive nad tou závratnou novinou:

„Hromovládny je mŕtvy!“

Päťnohá stála v nemom úžase. Je to možné? Mŕtvy?

Veľký vodca kolónie, mocná postava vzbudzujúca

slepú úctu, ktorá si šírkou rozhľadu a silou osobnosti

udržala svoje nespochybniteľné postavenie, kam až

mravcom pamäť siahala? Napoly prebudeným

mozgom ešte nevedela pochopiť obrovský význam tejto

noviny.

Neposedná stála pri nej, akoby vrástla do zeme,

a mrmlala stále dokola ako v nejakom idiotskom

tranze: „Nemôžem tomu uveriť. Nemôžem tomu

uveriť!“

A skutočne to nebolo ľahké prijať. Hromovládny

udával tón životu v kolónii, mal hlavné slovo v rozhod

nutiach Rady, vypínal sa ako akási vševidiaca otcovská postava, zastrašujúca a zároveň utešujúca, nad životmi

všetkých mravcov tak dlho, že sa zdalo nemožné, aby

jeho gigantická energia navždy utíchla. Pravdaže,

nikoho to nemalo prekvapovať. Bol najstarší zo

všetkých, okrem Hlavnej kráľovnej, a pokojne sa

pominúť počas Dlhého spánku do najvyššieho tajomstva Konečného spánku bol pre takúto veľkú osobnosť

vhodný spôsob ako navždy odísť. No z akéhosi dôvodu

sa jeho despotická autorita zdala neporaziteľná, jeho

prísna múdrosť nesmrteľná a celkom nelogicky

sa zdalo, že bez neho sa usporiadanie celej

17

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 17


spoločenskej štruktúry rozpadne a nastane anarchia a zmätok.

Päťnohá sa spamätala a poobzerala sa okolo seba. Na

všetkých stranách aj na rovnej lúke pod nimi mravce akoby zamrzli a pripomínali obraz stelesneného šoku a neviery v pravdivosť tejto strašnej noviny. Potom sa znova začali pomaly prebúdzať k životu, omámene a bezcieľne sa motali hore-dolu, pristavovali sa v skupinkách a ticho si šepkali. Bez pevného úmyslu, čo urobí, sa Päťnohá neisto otočila k vchodu do tunela. V tej chvíli sa však vynorila tenká, zoschnutá stará ro

botnica a veľmi naliehavo a vzrušene sa hnala k nim.

„Päťnohá, tu si! Všade ťa hľadám! Počula si už tú

správu? Je to pravda. Práve ju oznámili zo siene Rady.

Vôbec sa nezobudil z Dlhého spánku. Už to oznámili

Hlavnej kráľovnej a Rada sa stretáva, aby rozhodla, čo

ďalej. Treba nájsť Čierneho ostňa a informovať ho. Je

kdesi na prieskume.“ Mávla tykadlami k lesu.

Zašpicatená hlava s očami ako koráliky jej poskakovala

hore-dolu, nohy sa pohybovali sem a tam a tykadlá sa

horúčkovito triasli od toľkého vzrušenia. „Aj my sa

musíme zísť. Musíme zvolať všetkých staršinov.

Musíme vyslať na schôdzu Rady delegáciu. Teraz za

seba musíme naozaj zabojovať; mohol by sa zmeniť

celý systém.“ Ďalej takmer panicky a bez dychu

rapotala a Päťnohá prikyvovala s pokojnou toleran

ciou.

„Áno, Odviata, stretneme sa, stretneme. Upokoj sa,

lebo dostaneš záchvat. Zvolaj všetky robotnice.“

Päťnohá sa odvrátila a pozrela hore, vysoko nad kraj 18

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 18


lesa, kam teraz vystúpilo slnko a nemenne, nepohnuto, nezmieriteľne svietilo nadol.

„Vidíte,“ akoby hovorilo. „Nič nezostane bez zmeny, iba ja. Na zemi neexistuje stálosť. Iba potreba začínať odznova – znova a znova a znova.“

Päťnohá sa odvrátila a pobrala sa dole.

19

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 19


ŠTVRTÁ

KAPITOLA

Rojko sa dozvedel tú novinu skoro posledný z celej

kolónie. Vyslali ho na samostatnú misiu

– bol jedným z mravcov, ktorých posielali

na prieskum do vzdialených končín, aby

zistili, či počas zimných mesiacov

nedošlo k nejakým dramatickým udalostiam alebo

výrazným zmenám terénu. Bola to samotárska úloha

a nie práve bezpečná – osamelý mravec mohol v tomto

chtivom a hrabivom období roka podľahnúť najroz

ličnejším nebezpečenstvám, najmä za dňa. Mravce

radšej putujú v noci, lebo majú slabý zrak a vnímavé

tykadlá, a v tom čase vládne zemi Pán hviezd – blika

júce svetelné bodky na nebesiach sú tisícky jeho

ostražitých očí –, ktorý až potom dovolí slnku a os

trozrakým dravcom, aby prišla ich chvíľa. Teraz bol

však Rojko rád, že putuje za čoraz teplejšieho dňa. Ísť

slobodne a ponechaný sám na seba prebúdzajúcou sa

20

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 20

ŠTVRTÁ KAPITOLA


krajinou po tmavých, halucinačných mesiacoch

Dlhého spánku bol neskutočný zážitok. Vykračoval si

pružným, nedočkavým krokom, tykadlami striehol na

každý záchvev, na každý pach či na ten najtichší zvuk

v okolitom biotope.

Ako mravec nebol na pohľad ničím výnimočný. Na

vojaka bol neveľký a na autorite mu nepridával ani re

latívne mladý vek – toto bola jeho druhá jar – a nízka

hodnosť. Jeho štíhle telo bude očividne rýchle, a nie

robustné, a jeho hryzadlá aj žihadlo sa nevyznačovali

ničím pozoruhodným, takže to nebol protivník,

ktorého sa bolo treba obávať. Nezvyčajné na ňom boli

len tykadlá. Mal ich mimoriadne dlhé a pružné,

skúmali vzduch s optimistickou, ohybnou ladnosťou,

ktorá naznačovala, že fungujú veľmi citlivo a precízne.

Základnou črtou Rojkovej osobnosti bola skutočne

vnímavosť; dychtivá, trochu neistá zvedavosť a ve

domie všetkého, čo sa dialo okolo neho. Zvláštne to

kontrastovalo s istou rezervovanosťou jeho povahy,

opatrnosťou, ba až nezúčastnenosťou, pre ktorú sa

držal bokom od väčšiny druhov; bol postavička v úzadí,

pozoroval, čakal. Vo všeobecnosti mu preto ne

dôverovali, alebo si aspoň naňho dávali pozor, lebo

odstup mravce znepokojuje. A túto nedôveru zvyšovala

ďalšia svojráznosť, ktorá sa prejavovala, len keď Rojko

spal – keď v spánku šepotal, triasol sa a mykal, čo boli

vonkajšie prejavy jeho pracujúceho podvedomia. Táto

zvláštna duševná činnosť mu vyslúžila od zvedavých

a občas pobavených druhov meno, ktoré inak nebolo

celkom namieste.

21

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 21


Bol asi na pol doobedia cesty od mraveniska,

kráčal proti prúdu potoka po sotva badateľnom hmyzom chodníku prepletajúcom sa pomedzi steblá na úzkom trávnatom páse medzi vodou a lesom. Odišiel hneď na svitaní, uprostred prvého poryvu zobúdzania, a do vrecka pod hryzadlami si mohol dať len zopár suchých semienok a nejaké zvyšky z takmer vyčerpaných zimných zásob, takže po dlhom pôste teraz cítil v tele pálčivý hlad. Túžil hlavne po živočíšnych bielko

vinách a jeho čuchové orgány ostražito vyhľadávali

predovšetkým ich stopy. Vedel, že nepotrvá dlho, kým

nejaké nájde; zem sa hmýrila čerstvo prebudeným

životom vo všetkých jeho formách – tráva dunela od

cupotu hmyzích nôh, vzduch bzučal trepotom priesvit

ných krídel. Väčšinou si takíto jednotlivci vo svete

málo všímajú jeden druhého – až na to, že udržiavajú

od seba bezpečnú vzdialenosť – a zväčša sa snažia

vyhnúť väčším, opereným lovcom. Občas však náhly

prudký šuchot vo vegetácii alebo strieborný záblesk

rosy na trasúcej sa pavučine z hodvábnych vláken nad

hlavou Rojkovi prezradili, že aj iné tvory dlho hladovali

a majú čo doháňať.

Odrazu zastal a tykadlá sa mu chveli. Zachytil závan

vône, akú hľadal. Opatrne sa stiahol z chodníka a zľah

ka našľapoval pomedzi steblá trávy. Teraz už aj počul

zvuky, ktoré potvrdili jeho podozrenie: nervózne

škrabkanie a bubnovanie padajúcich čiastočiek

zeminy. Rojko sa vynoril z úkrytu za púpavou a rovno

pred ním malý okrúhly chrobák horúčkovito prikrýval

čerstvú znášku vajíčok v skrýši v mäkkej pôde. 22

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 22


Chrobák bol taký zaujatý činnosťou, že si ani nevšimol približujúceho sa mravca, ktorý starostlivo prezrel okolie, či tam nehrozí iné nebezpečenstvo, a až potom upozornil chrobáka na svoju prítomnosť. A to tak, že chodil dookola, až kým sa nedostal do jeho zorného poľa, čo bolo čistou náhodou vtedy, keď sa ocitol po vetre, a chrobák ho v tej istej chvíli aj zacítil. Okamžite prestal pracovať, pozeral mravcovým smerom a zlostne naňho zacvakal hryzadlami. Mravec k nemu pomaly vykročil; žihadlo na spodnej strane tela mal výstražne vykrútené dopredu. Chrobák zdvojnásobil nahnevané cvakanie, kývol zakrpatenými hryzadlami na mravca v márnej ukážke agresivity, a keď uvidel, že ho nezastraší, pomaly vycúval od napoly prikrytého hniezda s vajíčkami. Mravec sa vrhol dopredu a chytil hryzadlami mäkkú, šťavnatú guľu. Ostražito sledujúc zúrivého

okrúhleho chrobáka, prehltol celé vajce, ktoré padlo

rovno do vrecka na potravu ako budúci zdroj obživy.

Potom chytil ďalšie, ale tentoraz ho stískal v hry

zadlách a cúval s ním od hniezda a dovolil rozhorčenej

chrobačej matke, aby sa vrátila a za stáleho prúdu

zúrivých nadávok na zlodejovu adresu náhlivo

dokončila svoju prácu.

Rojko sa ešte kúsok stiahol do trávy, našiel si mies

tečko v ústraní pod lístkom ďateliny a tam pomaly

zjedol druhé vajíčko. Bola to prvá čerstvá potrava po

štyroch mesiacoch a Rojko si jedenie vychutnával,

nenáhlivo si odhrýzal z výživného tkaniva a prehĺtal ho

so zhovievavým pôžitkom. Keď dojedol posledné

sústo, ochlpenými prednými nohami si očistil hryzadlá

23

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 23


a tykadlá, urobil si malú prestávku, aby si užil pocit plného žalúdka a obnovenej energie, a potom vykročil späť k chodníku.

Keď k nemu došiel a už-už naň chcel vystúpiť spod

ochranného krytu trávy, čosi ho zastavilo. Zachytil zvuk tvora blížiaceho sa spredu. Vkĺzol do húštiny stebiel a čakal učupený čo najnižšie pri zemi, aby všadeprítomné vzdušné prúdy nerozniesli jeho pach. Zvuk zaznel bližšie. Vydávalo ho nejaké menšie stvorenie, súdiac podľa vibrácií jeho našľapovania, a predsa bolo zvláštne neopatrné, lebo sa náhlilo po chodníku nepravidelným krokom a nervózne dychčalo. Rojko

nehybne stál, kým nezachytil závan jeho pachu,

ktorý sa k nemu dostal skôr, než niečo uvidel.

Prezradil mu niekoľko vecí – ten tvor bol mravec

rovnakého druhu, nie však z jeho kolónie. Všetci

členovia tej istej kolónie majú pach, vyprodukovaný

kráľovnou, ktorej sú potomkami, čo im zabezpečuje, že

sa ihneď spoznajú. Existuje ešte malý rozdiel v pachu

medzi jednotlivými kastami, ktorý spôsobuje rozdielna

dĺžka zrenia mladých mravcov v štádiu larvy.

Napríklad robotnice sa liahnu pred príchodom zimy

alebo hneď po nej, zatiaľ čo larvy budúcich vojakov sa

nechajú zrieť a vyvíjať sa celú zimu a jar a vyliahnu sa

v bohatšom ročnom období. Blížiaci sa mravec bola ro

botnica.

Rojko čakal, kým ju nezazrie medzi steblami

trávy, a potom vystúpil na chodník rovno pred

ňu. To drobné, ufúľané stvorenie, viditeľne vyčerpané

a rozrušené, zastalo a zdesene zaspätkovalo. Potom si 24

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 24


uvedomilo, že Rojko nie je nepriateľ, uľahčene si vydýchlo a náhlivo k nemu pristúpilo. Rojko si všimol, že robotnica sa ledva drží na nohách a je celá od blata, a láskavo sa jej prihovoril:

„Odkiaľ si? Čo sa ti stalo?“

Robotnica zadychčane a nesúvisle habkala: „Červené

mravce... zabijaci... Boli ich stovky! Prišli z lesa... Obsadili celú kolóniu... Všetkých zabili... aj našu kráľovnú... Ukradli larvy... Všetko vyplienili.“ Tykadlá sa jej od rozrušenia horúčkovito kývali. „Všetko som

videla... Bola som hore na strome, hľadala som novú

jarnú pastvu pre stádo našich vošiek... Nedali si

námahu vyliezť tak vysoko... A ja som všetko videla...

Zrazu sa zjavili... Boli ich stovky... samí vojaci... veľmi

veľkí... a zabíjali... zabíjali a zabíjali!“ A ďalej sa z nej

valil naliehavý prúd neúplných viet, akoby trauma

tohto zážitku v nej ležala a kvasila počas bezsenného

nočného pochodu, a keď robotnica konečne našla

niekoho, komu mohla vyrozprávať svoj strašný príbeh,

vyvalil sa z nej ako nezastaviteľný, hysterický prúd.

Rojko mlčky počúval. Nekládol jej otázky, neprerušo

val ju, ani sa nepohol. Ešte nikdy vo svojom krátkom

živote nepočul taký otriasajúci bezprostredný opis.

Pravdaže, bol zvyknutý na konflikty a na smrť. Bol

vyškolený a vycvičený v krutých a nemilosrdných spô

soboch prírody – takéto procesy sa brali ako neodvrat

ná a nutná súčasť života hmyzu –, ale ešte nikdy sa

nestretol s príkladom takého bezohľadného, nevybe

raného vraždenia, s takou živou ukážkou krutej agresie.

Vedel si predstaviť tú scénu až znepokojujúco jasne,

25

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 25


lebo poznal miesto, kde sa masaker odohral. Tú kolóniu tvorilo malé sídlisko s jedinou kráľovnou vo vzdialenosti jedného nočného pochodu od jeho domova. Bolo to jedno z mnohých menších satelitných mravenísk umiestnených na okraji teritória veľkej

kolónie; vzdialenosť nočného pochodu je maximum,

na ktoré si mravec trúfne odísť zo svojej základne,

lebo takto nikdy nebude dlhšie preč než jednu noc

a deň. Existencia týchto mravenísk bola povolená na

základe tichej dohody za predpokladu, že to bude pre

všetkých prospešné: menšie kolónie fungovali ako vysunuté stanovištia a výstražný systém pre ústredné

mravenisko a za to požívali určitý stupeň ochrany.

A teraz už táto neškodná, skromná, malá komunita neexistuje.

Rojko sa nehýbal, ale vnútro mal plné neznámych

pocitov. Bolo to, akoby mal zjavenie; akoby si jeho

nevinné, a teda dôverčivé ja uvedomilo čosi nové, a to,

že vo vesmíre existuje číre, očividne bezdôvodné zlo.

Svet v podstate vyzeral vľúdny – áno, bol dravý,

súťaživý, hazardný, ale iba z nutnosti, iba ako základná

podmienka existencie. Teraz si Rojko zrazu

uvedomil, že v ňom pracujú ešte iné prvky

ako len prírodné sily; že kdesi vo sfére Pána

hviezd fungujú rozdielne kódy, prebieha

morálna debata. Bolo to dôležité odhalenie.

Počkal, kým sa malá robotnica vyrozprávala

a ostala mlčky stáť, vyčerpaná a unavená.

Potom sa chlácholivo dotkol tykadlami jej

tykadiel a povedal mierne: „Dobre, musíme ísť

26

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 26


varovať moju kolóniu. Musíme to oznámiť vodcom.

Poď za mnou.“ Obrátil sa a vydal sa na spiatočnú cestu

takým tempom, aby to drobná robotnica zvládala.

27

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 27


PIATA

KAPITOLA

„Prichádza Čierny osteň! Čierny osteň sa vracia!“

Uľahčený šepot sa niesol čistinou a

mraveniskom, v ktorom sa život

postupne vracal do svojich koľají a

znovu sa rozbehli práce, aj keď

trochu neochotne a bezcieľne.

Zo stromu a cez trávnatý porast sa

behom blížil ten najskvelejší mravec s dvoma zvyčajnými pobočníkmi v pätách. Bol mohutný, ale mal dlhé nohy a šľachovitý hrudník, čo dávalo tušiť veľkú rýchlosť a svižnosť, neľútostne zahnuté hryzadlá čneli do výšky na prísnej, arogantnej hlave a za nimi dlhé, smrtiace, tmavo sfarbené žihadlo, ktoré mu dalo meno – veliteľ vojakov bol naozaj impozantný jedinec. Nielenže bol po telesnej stránke krásnou ukážkou svojho druhu, ale jeho osobnosť sa vyznačovala aj istou vznešenosťou – priamosťou a autoritatívnosťou, ktorá akoby hovorila, že osud, akokoľvek desivý by sa javil, akúkoľvek hrôzu by predstavoval, ho nikdy nezastraší. 28

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 28

PIATA KAPITOLA


Jeho dvoch pobočníkov stojacich za ním sa dalo rozoznať rovnako ľahko. Jeden bol obrovské, zavalité stvorenie šinúce sa na krátkych hrubých nohách, ktoré mu v tejto chvíli len horko-ťažko dovoľovali držať krok s druhmi. Na masívnej tvári, ktorá hlásala, že sa nemá čoho báť a nemá sa komu zodpovedať, sedel výraz ironického uspokojenia. Volal sa Medovičiar, lebo mal rád medovicu – ten skvelý opiát všetkých mravcov na svete –, a bol asi najobávanejšou osobou v kolónii pre svoju obrovskú silu, ktorú bez rozpakov používal.

Nikto nepopieral, že mu to dáva právo na jeho

postavenie, lebo vo svete mravcov má sila

nevyvrátiteľnú pravdu.

Ten druhý bol Hadí jazyk, neskutočne dlhý a štíhly

hmyz pomenovaný nielen po svojej bleskovej

rýchlosti a reakcii v boji, ale aj po zvyku záhadne

mlčať v spoločnosti ostatných a potom mlčanie zrazu

prerušiť tichým postrehom, ktorý až nepríjemne zaťal

do živého.

Túto pozoruhodnú trojicu vypátrali na prieskumnej výprave kdesi v lese, a keď ju informovali o smrti Hromovládneho, rýchlo sa vracala na naliehavé stretnutie Rady, ktoré bude bezpochyby nasledovať. Mravčie robotnice aj vojaci úctivo ustúpili z chodníka, aby mohli tí traja prejsť, a Čierny osteň si dobre všimol ich znepokojený výraz.

Musíme sa poponáhľať, poznamenal si sám pre seba, inak bude s morálkou v kolónii koniec. Toto pomyslenie ho znepokojilo. Nielen preto, že ako dobrý vojak

mal na zreteli blaho tých, ktorým velil. Za hrozivým

29

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 29


vzhľadom Čierneho ostňa sa tajilo skutočné znepokojenie: s neľútostným vlastenectvom sa staral o prospech spoločenstva, ktorého ochranu mu zverili. Istým hrdým a autokratickým spôsobom bol vysoko morálna bytosť.

Trojica dorazila k mravenisku a začala vystupovať po

jeho svahu. Cestou hore prechádzali popri skupine starších robotníc, ktoré sa zhrčili dokopy, čosi si šepkali a prikyvovali. Stáli okolo starej Päťnohej – jej pokrútená postava pevne čnela medzi nimi ako stelesnenie chladnokrvnosti. Čierny osteň si všimol, kto tam stojí, keď vystúpil na ich úroveň.

Staršie robotnice sa zišli prediskutovať situáciu,

pomyslel si. Bezpochyby si budú chcieť na stretnutí

Rady povedať svoje. Musíme sa na to pripraviť. Krátko

kývol Päťnohej, keď ju míňal, a odpoveďou mu bolo

úctivé zamávanie tykadlami. Aspoň na ňu sa môžeme

spoľahnúť, že zachová pokoj, pomyslel si.

Okamih nato ho zastavil ostrý, drsný hlas

Medovičiara. Obrovský mravec sa obrátil k robotni

ciam stojacim naboku a pustil sa do nich svojím zvyča

jným drsným, zastrašujúcim spôsobom. „Vráťte sa do

práce, jasné? Nemusíte tu celý deň postávať a prepierať

to. Nechajte to na Radu.“

Panovačne im kývol ťažkými tykadlami a skupinka sa

začala rozchádzať, vrhajúc zamračené, rozčúlené

pohľady.

„To je v poriadku, Medovičiar,“ povedal Čierny osteň

ticho, „sú to mimoriadne okolnosti. Nech sa trochu

porozprávajú.“ 30

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 30


Veľký mravec sa k nemu nemotorne otočil a povedal: „Nechceme, aby sa príliš rozprávali. Mohli by dostať všelijaké nápady.“

Čierny osteň vrhol pohľad na skupinku, ktorá váhavo postávala. „Nech to radšej robia otvorene než potajomky,“ povedal. „Nakoniec, aj ony musia pri takejto príležitosti niečo pociťovať.“

„Práve to ma znepokojuje,“ zamrmlal ten druhý.

Hadí jazyk nezúčastnene stál a pozoroval situáciu. Nič k tomu nepovedal. Čierny osteň pozrel na Medovičiara s miernym pobavením.

„Ktovie,“ povedal, „možno budú mať nejaké užitočné pripomienky.“ Obrátil sa. „Poďme, chcem sa prihovoriť dôstojníkom ešte pred stretnutím Rady. Aj oni určite niečo pociťujú.“ A ďalej kráčal hore svahom, prinútiac tak tých dvoch, aby ho nasledovali a nechali staré robotnice pokračovať v schôdzke.

Onedlho prišli k jednému z vchodov do mraveniska a mravce, čo sa tam premieľali, ustúpili, aby mohli vojsť. Skupinka vošla do tmavej chodby, kde ich tykadlá prevzali plnú zodpovednosť a viedli ich tak účinne ako najbystrejší zrak. Náhlili sa vyšliapanou trasou, prepletali sa rušným davom popri otvoroch vetracích a odvodňovacích šácht, obydliach a zásobárňach a ústiach ďalších spájacích chodieb, až im nebadaná zmena teploty a textúry hlineného tunela prezradila, že sú pod úrovňou zeme. Tu už chodba neklesala dolu tak strmo, ale bludisko spájacích chodieb a komôr bolo oveľa zložitejšie. Hlavné cesty už neboli také preplnené, lebo na tieto miesta pravidelne

31

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 31


chodievali len tí najvýznamnejší a privilegovaní obyvatelia a pohybovali sa tu najmä starší občania, členovia Rady a vysokopostavení vojaci. Takmer všetci smerovali dolu.

Traja vojaci prišli na veľkú križovatku tunelov a tu sa

Čierny osteň odpojil od hlavného prúdu mravcov, pokračoval ešte kúsok ďalej a potom vošiel do širokej

miestnosti. Tak ako v mnohých väčších spoločných

miestnostiach, aj sem privádzala priama vetracia

šachta bledé svetlo, v ktorom videl, že väčšina jeho dôs

tojníkov sa už zišla, postáva v skupinách a ich nervózny

hovor napĺňa vzduch. Keď trojica vošla dnu, hovor

náhle ustal, na zhromaždenie zaľahlo ticho a v strede

miestnosti sa automaticky vytvoril priestor. Čierny

osteň vykročil k nemu, tykadlá držal vzpriamené

a pevným pohľadom prebehol po zhromaždených,

úmyselne dávajúc najavo energickú sebadôveru.

Prehovoril vecne a autoritatívne.

„Všetci ste počuli tú správu. Veľký Hromovládny už

nie je medzi nami.“ Na okamih sa odmlčal a pevným

pohľadom prebehol po miestnosti. Nik ani nepohol

údom, nik ani nedýchal. „Jeho vláda nám priniesla

dlhé obdobie stability a prosperity. Po jeho odchode

tak ostala hrozivá medzera vo vedení. Často som žiadal

o delegovanie moci, aby sme sa pripravili na túto

možnosť, ale Hromovládneho prevaha v Rade bola

taká veľká, že k tomu nikdy nedošlo, a tak sme sa teraz,

na konci Dlhého spánku, ocitli v stave nebezpečnej

zraniteľnosti.“ Znova pozrel na zhromaždených

mravcov. „Zodpovednosť spočíva na nás vojakoch, aby 32

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 32


sme udržali disciplínu a bezpečnosť celej kolónie, kým sa nerozhodne o nástupcovi. Buďte všetci v strehu. Počúvajte, či nezačujete akékoľvek známky nespokojnosti. Striehnite na akékoľvek znaky rebélie z ktoréhokoľvek smeru. Musíme za každú cenu zachovať tradície a silu našej komunity. Viem, že sa môžem spoľahnúť na vašu vernosť.“

Dohovoril a v miestnosti sa na okamih rozhostilo zamyslené ticho. Potom sa ozval mravec v popredí davu. „Prevezme teraz vedenie Rady Veľká hlava?“

Čierny osteň prikývol. „Nateraz áno. Ale aj on už je starý a ubúda mu energia. Viem, že nebude chcieť prevziať na svoje plecia celú zodpovednosť za vládnutie na dlhý čas.“

„Kto ho potom nahradí?“ spýtal sa ďalší hlas.

„O tom sa musí rozhodnúť,“ odpovedal Čierny osteň. „Možno budeme musieť vyvinúť nový systém vládnutia, keď už tu nie je Hromovládny. Možno sa objaví nastrčená bábka. Ktovie.“ Tvárou mu prebehol náznak pobavenia. „Bezpochyby bude okolo toho plno rozruchu, kým sa rozhodne.“

„Myslím, že vedenia by si sa mal ujať ty, veliteľ,“ povedal tretí člen mužstva a nato začali ostatní súhlasne mrmotať a prikyvovať, akoby si to všetci mysleli, ale nik sa to neodvážil vysloviť.

Čierny osteň sa na okamih odmlčal a potom

odpovedal: „Ďakujem, ale ja som vojak, a nie

diskutér. Dávam prednosť boju v lese, a nie

v sieni Rady. No veď uvidíme. Máte ďalšie

otázky?“

33

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 33


Rozhostilo sa ticho. Ešte raz prebehol pohľadom po

miestnosti, potom sa otočil a ráznym krokom vyšiel

von s Medovičiarom a Hadím jazykom v pätách.

Sieň Rady predstavovala najväčší ucelený priestor v ce

lom zložitom systéme tvoriacom kolóniu. Bola to úžasná

klenutá dutina vyhĺbená v pevnej zemi, do nej v pravidel

ných rozostupoch ústili chodby a na strope mala otvory

niekoľkých vetracích šácht, ktoré umožňovali neprestaj

nú cirkuláciu čerstvého vzduchu a privádzali tlmené

osvetlenie. Do siene sa vmestilo až dvesto mravcov, ale málokedy bola jej kapacita napl-nená. Užšia Rada pozostávala asi z tridsiatich najvý-znamnejších staršinov, ale pri dôležitých príležitostiach, keď bolo potrebné konzultovať v širšom kruhu, tu bol prítomný asi dvojnásobný počet mravcov. A v mimoriadnych časoch, na

príklad ako dnes, keď nejaká udalosť zasiahla celé

sídlisko, prišiel každý mravec z akejkoľvek spoločenskej triedy, ktorý mal aspoň nejaký vplyv a význam. Z akejkoľvek triedy znamená z každej okrem tej na

jvyššej. Hlavná kráľovná ani jej potomstvo – mladé kráľovné – nikdy priamo nezasahovali do záležitostí vlády. Hlavná kráľovná však očakávala, že ju budú plne informovať o vývoji či o prijatých rozhodnutiach, a všetci vedeli, že má najvyššie právo vetovať akékoľvek rozhodnutie Rady. Preto v sieni vždy výrazne pociťovali vplyv tejto najmúdrejšej a vševediacej kráľovskej entity.

Druhá skupina, ktorá nebola nikdy priamo zastúpená

na bežných schôdzach Rady, boli obyčajné robotnice –

najnižšia a najpočetnejšia kasta zo všetkých, ktorá tvo

34

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 34


rila asi dve tretiny celej kolónie – a iba pri zriedkavých, výnimočných príležitostiach, ako bola táto, im neochotne dovolili vyslať na schôdzu malú deputáciu.

Keď sa Čierny osteň a jeho dvaja pobočníci blížili

k tomuto významnému miestu stretnutí, počuli mrmot mnohých hlasov a zachytili zmes pachov, ktoré naznačovali, že väčšina sa už zišla. Pri vstupe do siene stáli v pozore dvaja členovia kráľovskej stráže, ktorí sa vyznačovali bledým sfarbením a výrazným pachom vďaka nepretržitému pobytu v podzemí. Keď sa Čierny osteň priblížil, pozdravili ho stiahnutím tykadiel a odstúpili nabok. Čierny osteň ich vzal na vedomie krátkym kývnutím a vošiel do siene. Medovičiar sa na nich pohŕdavo usmial, keď prechádzal okolo, a Hadí jazyk

kráčal hneď za ním.

Čierny osteň zastal na prahu a nasal napätú atmosféru

plnú očakávania – pokyvujúce hlavy, nervózny bzukot

stíšených hlasov. Nepriepustný dav sa tlačil okolo stien

a uvoľnil prázdne miesto v strede. Čierny osteň rozoznal postavy viacerých mimoriadne uctievaných a uznávaných staršinov stojacich v popredí. Na opačnom konci stála skupina dôstojníkov kráľovskej stráže

okolo vysokej, mocnej postavy kapitána Vznešeného,

ktorý bol v tomto elitnom zbore náprotivkom Čierneho

ostňa. Vznešený v tej chvíli zachytil pohľad Čierneho

ostňa a kývol mu na pozdrav. Čierny osteň odzdravil

skrútením tykadiel a šiel sa postaviť do predného radu

na svojej strane, jeho dvaja pobočníci za ním. Keď si

zhromaždenie uvedomilo jeho príchod, všeobecný

ruch trochu stíchol, no potom sa hovor znova rozprúdil.

35

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 35


Aj Čierny osteň sa už o chvíľu rozprával so skupinou

staršinov stojacich na kraji zasadacej siene. Rokovanie

sa ešte nezačalo a v sieni bolo hmatateľne cítiť obavy.

Potom brbotanie náhle stíchlo, lebo z jednej chodby

vstúpili dnu dve kráľovské stráže a kliesnili si cestu

pomedzi dav. Za nimi pomalým, stareckým krokom

prichádzali tri mravce, ktoré boli najbližšími spolupra

covníkmi a poradcami Hromovládneho. Prvý bol

Veľká hlava, v súčasnosti najstarší a najvyššie posta

vený člen Rady, ktorého bolo možné ihneď spoznať

podľa obrovskej lebky, čo sa nebezpečne a nevhodne

kyvotala na krehkom tele. Povrávalo sa, že Veľká hlava

prežil najmenej šesť liet, hoci nikto to nevedel naisto,

a jeho obrovská znalosť sveta Hromovládnemu neoce

niteľne pomáhala počas jeho vládnutia. Za ním sa

šuchtal Jedno tykadlo, ktorý v dávnej mladosti prišiel

36

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 36


o tykadlo v boji s chrobákom z čeľade drobčíkovitých, a Mrmlavec, ktorého tak prezývali pre jeho zvyk nahlas si mrmlať, keď bol rozčúlený. Títo traja predstúpili pred vyčkávajúce zhromaždenie, krátko si čosi povedali s ďalšími staršinami a potom sa Veľká hlava odpojil a odknísal sa doprostred voľného priestranstva. Keď zhromaždený dav čakal na jeho prejav, ticho sa takmer dalo krájať. A keď Veľká hlava pomalým, pevným

pohľadom prebehol po zhromaždených, prehovo

ril trasúcim sa stareckým hlasom plným smútku,

ktorý sa dotkol každého mravca v sieni.

„Priatelia, Hromovládny sa pominul. Jeho veľké

srdce stíchlo. Jeho mocný hlas už v tejto sieni nebude počuť. Jeho nezmerná vôľa nás už nepovedie cez prekážky a nebezpečenstvá sveta tam vonku. Možno to nebol najpríjemnejší mravec – jeho obrovská sila mu nedovoľovala venovať sa takým banalitám, ako je súcit k druhým. A predsa z jedného dôvodu cítim väčší smútok nad jeho skonom, než keby som stratil najbližšieho priateľa alebo súrodenca: s ním sa pominula jedna celá éra v dejinách našej kolónie. S ním odišla veľká časť morálnej podstaty, ktorá spájala našu komunitu. Začali sme sa počas tých liet spoliehať na jeho silu viac, ako je zdravé pre spoločnosť, ktorá je tak veľmi bezbranná voči nebezpečenstvám zvonku. Našou úlohou je nájsť teraz za túto silu náhradu. Nebude to ľahké.“ Veľká hlava sa odmlčal a opäť pomaly prebehol pohľadom po dave.

„Zatiaľ budem ďalej predsedať užšej Rade a spoločne

budeme vykonávať proces vládnutia. Nie je však v mo

37

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 37


jej povahe prevziať na seba najvyššiu zodpovednosť za vládnutie – odhliadnuc od toho, že som na to už príliš starý a unavený –, a preto sa onedlho bude musieť objaviť nový vodca, a ak bude treba, aj nový systém a nahradiť to, čo nám tak dobre a dlho slúžilo.“ V sieni zašumel hovor, ale rýchlo stíchol, lebo starec pokračoval: „Naša Veľká matka Hlavná kráľovná

ma požiadala, aby som vyjadril náš žiaľ nad touto stratou, ktorú možno pociťuje výraznejšie než my ostatní, a ubezpečil vás o jej viere, že prekonáme túto krízu. Dávam teraz voľný priestor každému, kto chce niečo povedať.“

Kým sa Veľká hlava pomaly šuchtal na svoje

miesto, nastalo ticho plné očakávania. Potom

sa v sieni opäť ozval tichý mrmot. Najprv to

vyzeralo, že nikto nevyužije výzvu starého

mravca. Mnohí sa s očakávaním dívali

smerom k Čiernemu ostňu, ale zdalo sa, že

nateraz je spokojný s tým, kde stojí. Ani kapitán

kráľovskej stráže Vznešený, ktorý stál oproti, nebol

ochotný zaujať miesto rečníka ako prvý. Potom opäť

nastalo utíšenie, ktoré spôsobil pohyb medzi mravcami

stojacimi vzadu až za Čiernym ostňom. Ktosi sa

pretláčal dopredu, ale nech to bol ktokoľvek, mal

problém, lebo postupoval pomaly, namáhavo a spre

vádzalo ho určité sácanie a výkriky, akoby sa mu

mravce stojace v ceste neboli ochotné vyhnúť.

Nakoniec sa mu však podarilo prísť dopredu a stať si

do kruhu. Až vtedy si Čierny osteň prekvapene

uvedomil, že je to stará Päťnohá. 38

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 38


Mimo spoločnosti svojich spolupracovníčok a upro

stred toľkých mohutne stavaných starcov a vojakov táto stará mravčia robotnica ani zďaleka nevyzerala taká veľká. Vlastne bola očividne bezvýznamná a krehká, keď pomaly krivkala do stredu priestranstva, odfukujúc od námahy, s ktorou sa predierala cez dav.

Zatiaľ čo sa nemotorne rozhliadala po zhromaždení,

rozhostilo sa prekvapené ticho. Pokiaľ im pamäť

siahala, len zriedka sa príslušníčka kasty robotníc

odvážila vystúpiť na schôdzi Rady, a už vôbec sa

nestalo, žeby hovorila hneď po vodcovi. Keď prehovo

rila, v hlase sa jej do zvyčajnej priamočiarosti pri

miešala aj určitá nesmelosť.

„Možno sa nepatrí, aby som rečnila prvá po Veľkej

hlave, a vlastne by som tu vôbec nemala rečniť.“

Chrapľavo si odkašľala, aby zakryla rozpaky z toho, že na ňu civie toľko zvedavých a často nesúhlasných tvárí. „Som len obyčajná robotnica a toto je tretí raz v mojom živote, čo som smela vstúpiť do tejto veľkej siene.

Keďže...“ Na okamih sa odmlčala, akoby sa

rozhodovala, ako sa najlepšie vyjadriť. „Keďže môj život bol o dosť dlhší ako mnohých z vás, čo tu teraz stojíte, a zastupujem pocity mnohých svojich spolupracovníčok, ktoré koniec koncov predstavujú väčšinu obyvateľov tejto kolónie – aj keď nízkeho pôvodu –, rada by som povedala, čo mám na srdci, kým pred vás

predstúpi šikovnejší rečník, než som ja.“ A v očiach sa

jej blyslo slabučké pobavenie, keď dodala: „A skôr než

stratím odvahu ocitnúť sa v centre pozornosti toľkých

významných osobností.“ Tento drobný žart akoby jej

39

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 39


dodal sebadôveru, lebo zdvihla hlavu a pokračovala so zvyčajnou otvorenosťou.

„Volám sa – niektorí z vás to nemusia vedieť –

Päťnohá. Existuje na to zjavný dôvod. Kým som prišla o šiestu nohu, ktorú mi pred dvoma letami rozdrvil padajúci kameň pri stavbe miestností pre nové potomstvo, volala som sa Priama – takisto zo zjavného

dôvodu. A ak dovolíte, budem priama aj teraz. Ja aj

moje spolupracovníčky sme boli rovnako šokované

smrťou veľkého Hromovládneho. Bol to vo všetkých

smeroch pozoruhodný mravec. V našom prípade však

bola všeobecná reakcia na túto správu dosť zmiešaná. Nemožno pochybovať o tom, že Hromovládneho vláda priniesla kolónii dlhé obdobie stability a niektorým aj prosperitu. Ale pravdou je aj to, že pod jeho vládou sme my robotnice zažívali isté útrapy a určitý nedostatok.“

Pri týchto slovách sa v sieni ozval pobúrený šum.

Päťnohá pokračovala, akoby to nepočula.

„To my sme museli vykonávať ťažkú prácu, ktorú so

sebou niesli jeho ďalekosiahle plány na rozšírenie hraníc kolónie; to my sme museli robiť stavebné práce na rozširovaní základov mraveniska a na podzemných ubytovniach; to my sme museli zásobovať úžasnú, ale

početnú armádu a kráľovskú stráž; to my sme museli

slúžiť obrovskému kráľovskému personálu, ktorý si

potrebovali udržiavať kráľovné takej veľkej kolónie.

Toto všetko je, pravdaže, správne a náležité. Kvôli

takýmto povinnostiam existujeme. Rovnako

správne a náležité je, že bývame v ubikáciách, 40

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 40


ktoré sú najviac vystavené veľkému teplu a zime, mrazu a dažďu; my ostávame bez jedla, keď sa stenčia zásoby; my sme najviac vystavené nebezpečným dravcom počas každodennej práce. A napriek tomu,“ na chvíľu sa odmlčala, „napriek tomuto všetkému nemáme v Rade žiadne slovo, nemáme právo vyjadriť svoje túžby prostredníctvom tohto orgánu Hlavnej kráľovnej, nemáme žiaden vplyv na rozhodnutia, ktoré formujú náš život.“

Znova sa odmlčala a pozrela sa na stíchnuté

zhromaždenie.

„Ubezpečujem vás, že nijakým spôsobom nechceme

spochybniť existujúci poriadok alebo ohroziť

bezpečnosť kolónie ako celku. Uvedomujeme si, že sme len skromné robotnice a že práve bezpečnosť nám dáva živobytie. Žiadame len o to, aby sme v novom usporiadaní mali hlas pri rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú náš život. Inými slovami...“ zaváhala, akoby

vedela, čo prinesie jej nasledujúce vyhlásenie,

„žiadame o malé zastúpenie v Rade. Ďakujem za vašu pozornosť.“ A odkrivkala na svoje miesto v dave, skôr ako sa dostavila reakcia.

A keď sa dostavila, bola ako hrom – výbuch protestov a rozhorčenia. Zastúpenie robotníc v Rade! Ešte nikdy nebol takýto návrh verejne vyslovený, a už vôbec nie na tomto posvätnom mieste. Rozhorčené brbotanie zaznievalo sieňou, nikto celkom nevedel, ako reagovať.

Aj Čierny osteň pocítil všeobecné pobúrenie. Niežeby

považoval tento návrh za morálne neospravedlniteľný; jednoducho bolo nezodpovedné ohroziť existujúci

41

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 41


poriadok v takom chúlostivom momente; plán uspo

riadania vecí bol ustanovený so špecifickým účelom na

pamäti a možno s ním manipulovať len na vlastné

nebezpečenstvo. Vstúpil na voľné priestranstvo

a rozruch pomaly utíchol. Prehovoril s pokojnou

rozvahou.

„Boli časy, keď by takúto požiadavku, akú sme práve

počuli, v mihu potrestali smrťou.“ Počkal, kým ustane

súhlasný mrmot. „Dnes však žijeme v tolerantnejších

časoch. Nechcem predchádzať rozhodnutie Rady v tejto veci a zdĺhavo o nej diskutovať. Vravím len toto: Rada existuje výhradne na to, aby napĺňala potreby a túžby Hlavnej kráľovnej a jej súčasného a budúceho potomstva, lebo od neho závisí celá budúcnosť našej kolónie. Z rovnakého dôvodu robotnice existujú jedine na to, aby spĺňali potreby a túžby Rady. Nie je to...“ úmyselne sa odmlčal, aby svojim slovám dodal váhu, „naopak.“

Sieňou sa rozľahol súhlasný mrmot a potlesk. Čierny

osteň pozrel na miesto, odkiaľ sa predtým vynorila Päťnohá, ale po nej ani po skupinke robotníc, čo ju

sprevádzala, neostalo ani stopy, len pri vchode do

jedného tunela doznieval akýsi pohyb. Svoje poslanie

splnili a očividne sa tichučko vyšmykli, nečakajúc na

odpoveď. Čierny osteň vypustil túto udalosť z hlavy

a rozhovoril sa o iných záležitostiach.

„Rád by som predniesol Rade na uváženie vlastný

návrh. Najväčšia práca na rozvoji a rozšírení našej

kolónie za posledných niekoľko rokov sa skončila

a ja sa nazdávam, že moje bojové sily, aj keď sú

42

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 42


to skvelí vojaci, nestačia na obranu takého veľkého a rozsiahleho sídliska. Rád by som navrhol Rade, aby požiadala našu Veľkú matku, nech vydelí väčšiu časť tohtoročného potomstva na to, aby sa vyvinulo a vycvičilo za vojakov do mojej armády.“ Krátko sa odmlčal a potom významne dodal: „Súdiac podľa poznámok predchádzajúceho rečníka je takéto posilnenie teraz ešte potrebnejšie.“ A vrátil sa na svoje miesto sprevádzaný všeobecným súhlasom a prikyvovaním.

Všetci však okamžite stíchli, keď sa do stredu postavila vysoká, bledá, aristokratická postava Vznešeného. Kapitán kráľovskej stráže prehovoril chladným, takmer apatickým tónom: „Vo svetle návrhu Čierneho ostňa si dovoľujem Rade pripomenúť, že Hromovládneho taktikou, ktorú naša Veľká matka plne podporovala, vždy bolo čo najpresnejšie vyrovnať sily kráľovskej stráže so silami bežného vojska. Nemusím nikomu z vás vysvetľovať veľmi prezieravú úvahu, ktorá stála za touto politikou.“ Vrhol nenútený pohľad na Čierneho ostňa a vrátil sa na svoje miesto.

V sieni sa znova rozbehla diskusia. Bolo očividné, že bojová línia v zápase o moc už bola načrtnutá. Rada sa pripravila na dlhé debaty a niektorí staršinovia zadriemali.

43

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 43


ŠIESTA

KAPITOLA

Rojko a malá robotnica

z kolónie pri rieke dorazili

k mravenisku a teraz zostu

povali jedným z vnútorných

podzemných tunelov. Keď sa k nemu približovali,

dozvedeli sa o úmrtí Hromovládneho. Pre Rojka to bol

šok, ale chýbal v ňom prvok prekvapenia. Áno, pocítil

smútok nad odchodom velikána. A aj vďačnosť za to,

že Pán hviezd obdaril zem takým nádherným životom

a iba teraz si ho vzal späť, keď sa jeho najlepšie zámery

naplnili. A možno nejaké obavy – lebo čo ho teraz

nahradí? No žiadne prekvapenie. Možno očakávanie,

predtucha, že takáto závažná udalosť sa blíži, že život

nemôže donekonečna pokračovať svojou pokojnou

cestou ako predtým, a keď sa teraz udialo toto naruše

nie, že pôvodný model sa môže ešte raz neobmedzene

objaviť.

Náhlil sa k sieni Rady a prinášal ešte závažnejšie

správy. Bol znepokojený, keď sa dostal do chodieb pod

44

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 44

ŠIESTA KAPITOLA


úrovňou zeme, a malá robotnica nervózne a unavene

cupotala za ním. Rojko ešte nikdy nevošiel do siene

Rady; dokonca zriedka zostúpil do tejto časti

mraveniska, ktorá bola teraz relatívne prázdna, lebo

takmer všetci jej obyvatelia boli na schôdzi. Rojko však vedel, že je jeho povinnosťou okamžite oznámiť takéto zvesti Rade.

Cítil vzdialený hluk a aktivitu šíriacu sa zo siene a jeho

obavy zmierňovala zvedavosť na to veľké miesto stretnutí. Jeho vzrušenie vzrástlo, keď sa chodba pred ním rozšírila, preniklo do nej bledé svetlo zo siene a načrtlo siluety dvoch kráľovských strážcov stojacich pri

vchode. Rojko naznačil tykadlami malej robotnici, aby sa držala tesne za ním, a so všetkou sebadôve

rou, čo pozbieral, pochodoval k dvom strážnym,

ktorí mu ihneď zahradili cestu vystrčenými

hryzadlami.

„Mám so sebou posla s naliehavými správami pre

Radu,“ povedal Rojko. „Je životne dôležité, aby si ho

hneď vypočuli.“

Dvaja kráľovskí strážcovia opatrne pokývali tykadla

mi smerom k Rojkovi a jeho spoločníčke, hľadajúc

cudzie pachy alebo podozrivé nervové výlučky, a keďže

na tejto bezvýznamnej dvojici nenašli nič hrozivé,

ustúpili a nechali ju prejsť. Po prvý raz v živote

Rojko vošiel na legendárne miesto, kde sa viedli

debaty a prijímali rozhodnutia, ktoré riadili celú exis

tenciu kolónie.

Práve v tomto okamihu stál uprostred siene staručký

Mrmlavec a prednášal dlhú, inkoherentnú, s ničím

45

0000000000000A SLOW 015 FIN 310.qxd 24. 9. 2017 15:30 Page 45




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist