načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Zásada ne bis in idem v konaní o porušení súťažného práva - Anna Ondrejová

Zásada ne bis in idem v konaní o porušení súťažného práva
-7%
sleva

Kniha: Zásada ne bis in idem v konaní o porušení súťažného práva
Autor: Anna Ondrejová

Publikácia sa zaoberá výkladom a aplikáciou zásady ne bis in idem v práve hospodárskej súťaže, ako významným a zložitým právnym problémom, ktorý musí často riešiť Súdny dvor EÚ, ... (celý popis)
Titul doručujeme za 4 pracovní dny
doručujeme do Vánoc
Vaše cena s DPH:  167 Kč 155
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
5,2
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 74Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Key publishing
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2012
Počet stran: 93
Rozměr: 130x205
Vydání: Vyd. 1.
Jazyk: česky
Datum vydání: 04.04.2012
Nakladatelské údaje: Ostrava, Key Publishing, 2012
ISBN: 978-80-7418-138-2
EAN: 9788074181382
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Publikácia sa zaoberá výkladom a aplikáciou zásady ne bis in idem v práve hospodárskej súťaže, ako významným a zložitým právnym problémom, ktorý musí často riešiť Súdny dvor EÚ, Komisia, aj vnútroštátne súdy a orgány na ochranu hospodárskej súťaže členských štátov.

Po prijatí Lisabonskej zmluvy, Charty základných práv EÚ, nariadenia Rady (ES) č. 1/23 a potom, čo Európsky súd pre ľudské práva prijal rozhodnutie vo veci Zolotukhin, sa stal problém interpretácie zásady ne bis in idem v práve hospodárskej súťaže mimoriadne aktuálnym.

Výklad zásady ne bis in idem podávaný Súdnym dvorom EÚ vo veciach hospodárskej súťaže nie je doposiaľ totožný s výkladom tejto zásady uplatňovanej Súdnym dvorom EÚ v „klasickom“ trestnom konaní a jej výkladom zo strany Európskeho súdu pre ľudské práva. Líšia sa pomerne zásadným spôsobom v otázke totožnosti chráneného právneho záujmu. Kým v konaní o porušení pravidiel hospodárskej súťaže totožnosť chráneného právneho záujmu je podľa Súdneho dvora EÚ požiadavkou pre uplatnenie zásady ne bis in idem, v „klasickom“ trestnom konaní takou podmienkou ani podľa Súdneho dvora EÚ, ani podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nie je a ani nemôže byť.

Autorka považuje za neprijateľné, aby zásada ne bis in idem bola pre oblasť hospodárskej súťaže bez primeraných dôvodov naďalej interpretovaná rozdielne, ako pre oblasť tzv. „klasického“ trestného práva. V publikácii analyzuje stav a vývoj právnej regulácie hospodárskej súťaže v Európskej únii a v Slovenskej republike, ako v jej členskom štáte, s cieľom preveriť či a v akom rozsahu sa pôsobnosť Komisie prekrýva s pôsobnosťou národných úradov na ochranu hospodárskej súťaže. Zhrnula existujúce, aj najnovšie poznatky o vyjadrení a interpretácii zásady ne bis in idem, tak v oblasti „klasického“ trestného práva, ako aj v oblasti práva hospodárskej súťaže a kriticky ich analyzovala, s cieľom vyvolať polemiku o riešenej otázke, prispieť k jasnej a jednoznačnej interpretácii zásady ne bis in idem a napomôcť tak pri riešení a predchádzaní sporov o výklad tejto zásady.

Předmětná hesla
překážka věci pravomocně rozhodnuté -- Slovensko
překážka věci pravomocně rozhodnuté -- země Evropské unie
Právo hospodářské soutěže -- Slovensko
Právo hospodářské soutěže -- Země Evropské unie
Trestní řízení -- Slovensko
Trestní řízení -- země Evropské unie
Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1

zásada ne bis in idem

v konaní

o porušení súťažného práva

KEY Publishing s.r.o.

Ostrava

2012

Anna Ondrejová


© Anna Ondrejová 2012

Foto na obálce © Bertold Werkmann/Fotky&Foto

isbn 978-80-7418-138-2 (KEY Publishing s.r.o.)

isbn 978-80-87255-58-2 (B.I.B.S., a.s.)

Publikace byla vydána ve spolupráci s vysokou školou B.I.B.S., a.s.


Abstrakt

Po prijatí Charty základných práv EÚ, a potom, čo Európsky súd pre ľudské práva prijal rozhodnutie vo veci Zolotukhin, sa stal vysoko aktuálny problém interpretácie zásady ne bis in idem v práve hospodárskej súťaže. Je neprijateľné, aby táto zásada bez primeraných dôvodov bola naďalej rozdielne interpretovaná pre oblasť hospodárskej súťaže a pre oblasť tzv. „klasického“ trestného práva.

Výklad a aplikácia zásady ne bis in idem v práve hospodárskej súťaže je významným a zložitým právnym problémom, ktorý musí často riešiť Súdny dvor, Komisia, aj vnútroštátne súdy a orgány na ochranu hospodárskej súťaže. Pre riešenie tohto problému je potrebné analyzovať vývoj a stav právnej regulácie hospodárskej súťaže v Európskej únii a v Slovenskej republike, ako v jej členskom štáte, s cieľom preveriť či a v akom rozsahu sa pôsobnosť Komisie prekrýva s pôsobnosťou národných úradov na ochranu hospodárskej súťaže. Prelínanie hmotnoprávnej a procesnej právnej úpravy Únie a členských štátov v oblasti hospodárskej súťaže vytvára priestor pre konflikt jurisdikcií a možnú aplikáciu zásady ne bis in idem.

Cieľom publikácie je preskúmať, či zásada ne bis in idem má byť podľa práva EÚ, aj podľa práva členských štátov uplatňovaná len v rámci jednej jurisdikcie, alebo či má byť uplatňovaná aj vo vzájomnom vzťahu medzi jurisdikciami EÚ a členských štátov. Preskúmať, či najmä po prijatí Charty základných práv EÚ existuje relevantný dôvod pre rozdielny výklad tejto zásady pre oblasť hospodárskej súťaže a pre oblasť „klasického“ trestného práva. Na tento účel je potrebné analyzovať judikatúru Súdneho dvora vo veciach hospodárskej súťaže, ale aj „klasického“ trestného práva a tiež doterajší vývoj judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Len vykonaním uvedených analýz je možné získať dostatočné podklady pre riešenie sporných otázok. Získané poznatky bude možné využiť na vyvolanie polemiky o riešenej otázke, ako jedinej metódy overenie správnosti výsledkov výskumu. Verifikované výsledky výskumu by mali ovplyvniť rozhodovaciu prax Súdneho dvora, Komisie, aj národných úradov pre hospodársku súťaž. Abstract

After the adoption of the Charter of Fundamental Rights of the European Union and after the European Court’s of Human Rights decision in Zolotukhin matter, the problem of interpretation of the ne bis in idem principle in competition law became highly important. Different interpretation of the principle in the area of competition law and in the area of classic criminal law is not acceptable without due reasons.

The interpretation and application of the ne bis in idem principle poses a substantial and complicated legal problem, which must be often dealt with by the Court of Justice of the European Union, the Commission and even national courts and national competition authorities. While solving the problem, it is necessary to analyse the legal regulation of competition in the European Union and the Slovak Republic, with a view to establish if, and to what extent the jurisdiction of the Commission overlaps with the jurisdiction of the national competition authorities. The overlapping of substantial and procedural legal regulation of the Union and the member states in the area of competition law creates space for conflict of jurisdictions and possible application of the ne bis in idem principle.

The aim of this work is to establish, whether the ne bis in idem principle should be applied within the scope of one jurisdiction only, or whether it should be applied in mutual relationship between the EU and the member states jurisdictions, as well as to establish whether relevant reason for different interpretation of the principle in the area of competition law and in the area of classic criminal law exists. To this end, it is necessary to analyse the case-law of the European Court of Justice in competition law, as well as classic criminal law cases, and the case-law of the European Court of Human Rights, too.

Only by carrying out the described analyses sufficient support material for the solution of the questions at issue could be obtained. The obtained knowledge could further be used in research articles with a view to facilitate discussion regarding the questions being solved, as the only proper method of verification of the research outcomes. The verified research outcomes should prejudice the case-law of the Court of Justice, the Commission, as well as the national competition authorities. Obsah Abstrakt ..........................................................................................................................................3

Abstract ..........................................................................................................................................4

Zoznam tabuliek a grafov ...............................................................................................................6

Zoznam skratiek .............................................................................................................................6

1. Úvod .........................................................................................................................................7

1.1 Vymedzenie riešeného problému.........................................................................................7

1.2 Zmysel a ciele publikácie .....................................................................................................9

1.3 Prehľad použitých prístupov .............................................................................................10

1.3.1 Výklad právnej normy ............................................................................................10

1.3.2 Právny poriadok EÚ a všeobecné právne zásady ...................................................12

1.4 Metódy zhromažďovania faktov a zdroje informácií ........................................................15

2. Konanie o porušení súťažného práva .....................................................................................20

2.1 Hmotnoprávna regulácia hospodárskej súťaže ..................................................................20

2.1.1 Regulácia hospodárskej súťaže v SR ......................................................................20

2.1.2 Regulácia hospodárskej súťaže v EÚ ......................................................................28

2.2 Regulácia konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže ............................................32

2.2.1 Charakteristika konania na úrovni SR ...................................................................32

2.2.2 Charakteristika konania na úrovni EÚ ...................................................................34

2.2.3 Zásady konania .......................................................................................................37

3. Vyjadrenie a výklad zásady ne bis in idem .............................................................................40

3.1 Vyjadrenie zásady ne bis in idem v právnom poriadku EÚ ..............................................41

3.1.1 Ne bis in idem podľa dohovoru o ľudských právach ............................................41

3.1.1.1 Pojem „trestné obvinenie“ .........................................................................41

3.1.1.2 Chápanie pojmov „bis“ a „idem“ ...............................................................46

3.1.1.3 Vnútroštátna pôsobnosť .............................................................................50

3.1.2 Ne bis in idem podľa Schengenského dohovoru ...................................................54

3.1.3 Ne bis in idem v judikatúre súdneho dvora o hospodárskej súťaži ......................58

3.1.4 Ne bis in idem v judikatúre vnútroštátnych súdov SR a ČR .................................61

4. Závery analýzy a návrhy riešení .............................................................................................66

4.1 Vyhodnotenie poznatkov o možnom strete súťažného práva EÚ A SR ............................66

4.2 Vyhodnotenie poznatkov o vyjadrení a výklade zásady ne bis in idem ...........................71

4.2.1 V oblasti trestného práva ........................................................................................71

4.2.2 V oblasti súťažného práva ......................................................................................73

4.3 Návrhy de lege lata a de lege ferenda ................................................................................83

Záver .............................................................................................................................................85

Zoznam použitej literatúry ...........................................................................................................87

kapitola

Úvod

1

1.1 Vymedzenie riešeného problému

Hospodárska politika a v jej rámci aj ochrana hospodárskej súťaže, patrí medzi najstaršie politiky Európskej únie

1

(ďalej len „EÚ“). Za dátum jej

vzniku možno teoreticky považovať už 27. marec 1957, kedy boli podpísané tzv. Rímske zmluvy, medzi nimi aj Zmluva zakladajúca Európske hospodárske spoločenstvo – EHS. Skutočným štartom v tomto smere bola však až prvá väčšia revízia Rímskych zmlúv, ku ktorej došlo Jednotným európskym aktom, účinným od 1. júla 1987. Ten zmenil a doplnil zmluvu o založení EHS a vytýčil si za cieľ od začiatku roka 1993 uviesť do platnosti štyri základné slobody – voľný pohyb tovaru, služieb, osôb a kapitálu – ktoré vytvárajú jednotný trh.

Jadrom jednotného vnútorného trhu EÚ je udržiavanie slobodnej súťaže, podporujúcej ekonomickú efektívnosť, inováciu a technologický pokrok, pri súčasnom tlaku na znižovanie cien. Stratégia EÚ preto spočíva v protimonopolnej politike, proti kartelovej politike, regulácii zlučovania a štátnej pomoci, pri súčasnom rozvoji liberalizácie a medzinárodnej spolupráce.

Právne predpisy EÚ zakazujú dohody podnikov o stanovovaní cien alebo rozdelení trhov, snažia sa regulovať fúzie veľkých obchodných spoločností tak, aby nezískali dominantnú prevahu na trhu a snažia sa tiež regulovať správanie sa spoločností s dominantným postavením tak, aby svoju trhovú silu nezneužívali. 1

Pod pojmom Európska únia sa v tejto publikácii rozumie aj Európske spoločenstvo.


8

Spoločné pravidlá EÚ pre hospodársku súťaž sú ustanovené v 1. kapitole VII. hlavy Zmluvy o fungovaní EÚ. Ich súčasťou sú aj rámcové pravidlá pre zisťovanie a sankcionovanie porušenia predpisov regulujúcich hospodársku súťaž.

Administratívne konanie, smerujúce k zisťovaniu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a jeho sankcionovaniu, je podrobnejšie regulované v normách sekundárneho práva EÚ. Významnú úlohu pri regulovaní tohto postupu od samého počiatku zohráva aj Súdny dvor

2

.

Súdny dvor, ale aj všetky ostatné orgány EÚ, sú povinné sa vo svojej činnosti riadiť nielen pravidlami výslovne formulovanými v právnych predpisoch EÚ, ale aj všeobecnými zásadami práva EÚ, ktoré sú v primárnom práve Únie vymedzené len odkazom

3

, niekedy len blanketným odkazom

4

,

a ktorých výklad a interpretácia sú prevažne predmetom judikatúry Súdneho dvora.

Primárne právo EÚ označuje za všeobecne zásady práva EÚ aj „Základné práva tak, ... ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty

5

“. Jedným z takýchto základných práv je aj právo vyjadrené zásadou ne

bis in idem.

Ústavné tradície jednotlivých členských štátov sa rozchádzajú vo vyjadrení aj vo výklade zásady ne bis in idem, tak ako je formulovaná v ich vnútroštátnych právnych poriadkoch, a táto zásada je rozdielne vyjadrená a interpretovaná aj v rôznych nadnárodných právnych aktoch. Výklad obsahu zásady ne bis in idem v práve EÚ je preto zložitý a predovšetkým pre oblasť súťažného práva EÚ doposiaľ aj nejednoznačný.

Rešpektovanie zásady ne bis in idem je jedným z definičných znakov právneho štátu a právneho spoločenstva vôbec. Pre právnu istotu subjektov zúčastňujúcich sa na spoločnom trhu EÚ je jasný a jednotný výklad obsahu tejto zásady veľmi významný. Tým skôr, že sankcie za porušenie pravidiel súťažného práva EÚ sú ukladané v miliónoch, aj stovkách miliónov euro

6

.

Ich opätovné uloženie za rovnaké konanie je preto vnímané veľmi citlivo. Tento problému je častým bodom stretu názorov Komisie a súťažiacich subjektov v sporoch pred Súdnym dvorom. 2

Pod pojmom „Súdny dvor“ sa v tejto publikácii rozumie Súdny dvor EÚ, aj pred tým exis

tujúci Súdny dvor a neskôr Súdny dvor ES, predchádzajúci Súd prvého stupňa aj súčasný Všeobecný súd. 3

Čl. 6 Zmluvy o EÚ.

4

Čl. 6 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

5

Čl. 6 ods. 3 Zmluvy o EÚ.

6

Napr. v roku 2007 Komisia uložila najvyššiu pokutu v histórii, spolu vo výške 992 miliónov

eur, piatim medzinárodným výrobcom výťahov (KONE, Mitsubishi Elevator, Otis, Schindler a ThyssenKrupp) za vytvorenie cenového kartelu: http://europa.eu/rapid/pressReleasesAction.do?reference=IP/07/209.

Pre oblasť hospodárskej súťaže nie je zásada ne bis in idem jednoznačne

formulovaná ani v primárnom práve EÚ

7

ani v sekundárnom práve EÚ

8

.

Formulácia a výklad zásady ne bis in idem pre oblasť hospodárskej súťaže je obsiahnutá len v judikatúre Súdneho dvora. Navyše, výklad Súdneho dvora je iný, než aký ten istý súd, zhodne s Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej len „Súd pre ľudské práva), prijali vo vzťahu k zásade ne bis in idem vyjadrenej v čl. 54 Schengenského dohovoru

9

a v iných normách „klasické

ho“ trestného práva.

Napriek tomu, v rozhodnutiach národných súťažných orgánov, v odbor

nej literatúre a odborných diskusiách na Slovensku aj v Čechách, doposiaľ

obsahu a výkladu zásady ne bis in idem v práve hospodárskej súťaže bola

venovaná len malá pozornosť

10

a rovnako aj európska právna veda venuje

tejto problematike málo pozornosti

11

.

Autorka tejto publikácie sa dlhšiu dobu zaoberá výkladom zásady ne bis

in idem v „klasickom“ trestnom práve, vrátane európskeho práva

12

, predo

všetkým výkladom tejto zásady Súdnym dvorom v rozhodnutiach o predbežných otázkach,

13

tykajúcich sa výkladu čl. 54 Schengenského dohovoru.

Doposiaľ nevenovala samostatnú pozornosť výkladu tejto zásady v práve hospodárskej súťaže. 1.2 Zmysel a ciele publikácie

Zmyslom publikácie je zhrnúť existujúce poznatky o vyjadrení a interpre

tácii zásady ne bis in idem, tak v oblasti „klasického“ trestného práva, ako aj v oblasti práva hospodárskej súťaže a kriticky ich analyzovať, s cieľom riešiť problém popísaný v časti 1.1 a tým prispieť k jasnej a jednoznačnej interpretácii zásady ne bis in idem tak súťažiacimi subjektmi, ako aj úradom kontrolujúcim hospodársku súťaž a napomôcť tak pri riešení a predchádzaní sporov o výklad zásady ne bis in idem. 7

Či už v čl. 85 a 86 Maastrichtskej Zmluvy o EÚ alebo v čl. 81 a 82 Zmluvy o EÚ, v znení

Zmluvy z Nice alebo v čl. 101 a 102 Zmluvy o EÚ, v znení Lisabonskej zmluvy. 8

Či už v prvom nariadení regulujúcom postup v konaní o súťažnom práve 17/62 alebo

v ostat nom nariadení regulujúcom tento postup 1/2003.

9

Vykonávací Dohovor k Schengenskej dohode zo 14. júna 1985, uzatvorenej medzi vláda

mi štátov hospodárskej únie Beneluxu, Spolkovej republiky Nemecko a Francúzskej republiky o postupnom zrušení kontrol na ich spoločných hraniciach, podpísaný 19. júna 1990 v Schengene. 10

Napríklad PETR,M..: Mezinárodní kartely: Více trestů za jedno jednání? Právní rozhledy č. 8/2008, PETR,M.. a kol.: Zakázané dohody a zneužívání dominantního postavení v ČR, C. H. Beck, Praha 2010, str. 50 – 55. 11

Napr. VAN BOCKEL, B.: The Ne Bis In Idem Principle in EU Law, Kluwer Law International BV, The Netherlands 2010. 12

Pozri zoznam použitej literatúry. 13

Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v znení Lisabonskej zmluvy, pred tým podľa čl. 35 Zmluvy o EÚ alebo podľa čl. 234 Zmluvy o založení ES.

kapitola

Témou publikácie je jedna zo zásad konania o porušení práva regulujúceho hospodársku súťaž, zásada ne bis in idem. Ostatnou právnou úpravou regulujúcou hospodársku súťaž sa publikácia bude zaoberať len v miere potrebnej pre výklad tejto zásady.

Stručnú charakteristiku regulácie hospodárskej súťaže rozdelíme do dvoch podkapitol. Prvá bude venovaná hmotnoprávnej regulácii súťažných vzťahov a druhá procesnoprávnej regulácii konania o porušení pravidiel hospodárskej súťaže. Každá bude rozdelená do dvoch oddielov. Prvý bude venovaný právnej regulácii na úrovní SR, ako členského štátu EÚ a druhý právnej regulácii na úrovni EÚ. 2.1 Hmotnoprávna regulácia hospodárskej súťaže 2.1.1 Regulácia hospodárskej súťaže v SR

Istá úroveň hospodárskej súťaže nepochybne existovala na území terajšej SR už aj v dobe, kedy bolo súčasťou Rakúsko-Uhorskej ríše. Úroveň výroby a spotreby však v tej dobe, ani počas existencie prvej Československej republiky, v období rokov 1818 až 1945, nutne nevyžadovala zákonnú reguláciu, ktorá by bránila zneužívaniu postavenia silných subjektov na trhu alebo uzatváraniu takých dohôd medzi subjektmi pôsobiacimi na trhu, ktoré by obmedzovali hospodársku súťaž. Spočiatku boli regulované prevažne len tzv. štátne monopoly, ako napr. monopol zahraničného obchodu

42

, soľ

42

Nařízení vlády republiky Československé ze dne 26. února 1919 o dovozních a vývozních

syndikátech uverejnené pod č. 100/19919 Sb.

Konanie o porušení súťažného práva

2


21

ný monopol

43

, monopol výbušných látok

44

, tabakový

45

a liehový monopol

a pod. a tiež nekalosúťažné konania

46

.

Pred druhou svetovou vojnou bola podobná situácia v celej Európe. Po druhej

svetovej vojne, po februári 1948, došlo vo vtedajšej Československej republike k zoštátneniu všetkých hospodársky významných subjektov a tzv. plánovi tej

regulácii výroby a obchodu, čo znemožnilo, alebo aspoň výrazne obmedzilo

akúkoľvek hospodársku súťaž. Tým bola vylúčená potreba takúto súťaž re

gulovať. Tento stav trval až do opätovného nastolenia tržného hospodárstva

po novembri 1989. Po túto dobu neexistoval v Československu ani obchodný

zákonník. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. už nereguloval obchodné vzťa

hy, ktoré dovtedy upravoval „Obecný zákoník občanský“ č. 946/1811 sb. z. s.,.

Tieto boli opätovne regulované až Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb.

47

,

ktorý je do dnes platný tak v SR, ako aj v ČR, aj keď v dôsledku desiatok noviel nemá dnes už rovnaké znenie v oboch týchto štátoch.

Ešte pred prijatím Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. bol prijatý

prvý zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorý prijalo Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky dňa 30. januára 1991 a bol zverejnený pod č. 63/1991 Zb.

Česká a Slovenská Federatívna Republika, po zmene politického a hospo

dárskeho systému v roku 1989, bola rozhodnutá uchádzať sa o prijatie do EÚ. Tomu bola plne podriadená aj komplexná reforma právneho poriadku, ku ktorej nevyhnutne došlo po roku 1989. Preto aj Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. a zákon o ochrane hospodárskej súťaže č. 63/1991 Zb. vychádzali z právnej regulácie ochrany hospodárskej súťaže predpismi EÚ.

Piata hlava Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. je nazvaná „Hospo

dárska súťaž“. Táto hlava sa člení na tri diely. Prvý z nich reguluje „Účasť na hospodárskej súťaži“, druhý diel reguluje „Nekalú súťaž“ a tretí diel „Právne prostriedky ochrany proti nekalej súťaži“.

Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. bol tak v SR, ako aj v ČR už takmer

tridsaťkrát novelizovaný, ale jeho prvého dielu piatej hlavy, regulujúceho účasť na hospodárskej súťaži, sa novelizácie dotkli len v tom zmysle, že keď pôvodne ustanovenie § 43 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. sa podľa svojho vyjadrenia vzťahovalo na „česko-slovenské osoby“ a „Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku“, v súčasnosti sa podľa svojho vyjadrenia vzťahuje v SR na „slovenské osoby“ a „Slovenskú republiku“ a v ČR na „české osoby“ a „Českou republiku“. 43

Zákonný článok. XI/1868, o soľnom dôchodku, zákon č. 326/1921 Sb. jímž se mění některá

ustanovení zákonů o solním monopolu. 44

Zákon č. 414/1919 Sb. jímž se zavádí monopol výbušných látek.

45

Zákonný článok. XIV/1868, o tabakovom dôchodku, zákon č. 294/1919 Sb. jímž se mění

licenční poplatek z dovezeného tabáku a tabákových tovarů. 46

Zákon č. 111/1927 Sb. o ochraně proti nekalé soutěži.

47

Hospodársko-organizátorská činnosť v oblasti správy „socialistického hospodárstva“ bola

regulovaná hospodárskym zákonníkom č. 109/1964 Zb. a čiastočne aj Zákonníkom medziná

rodného obchodu č. 101/1963 Zb.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist