načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Záhadné planéty - Vlček Slavoj

Záhadné planéty

Elektronická kniha: Záhadné planéty
Autor:

Myslíte si, že to, čo sa Vám nemôže stať na matičke Zemi, sa Vám nemôže stať aj hocikde vo vesmíre? V čase, keď lietame ku hviezdam, už na nás nečíhajú rôzne nebezpečenstvá. ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  130
+
-
4,3
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » MEA2000 o. z.
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2013
Počet stran: 226
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-895-1578-3
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Myslíte si, že to, čo sa Vám nemôže stať na matičke Zemi, sa Vám nemôže stať aj hocikde vo vesmíre? V čase, keď lietame ku hviezdam, už na nás nečíhajú rôzne nebezpečenstvá.

len "doma" na Zemi, ale tam "vonku" môže byť to nebezpečenstvo ešte nebezpečnejšie, lebo "doma" zväčša dokážeme predpokladať, aké nebezpečenstvo na nás môže čakať a pripraviť sa naň, ale tam "vonku"? Ktohovie...

Zařazeno v kategoriích
Vlček Slavoj - další tituly autora:
 (e-book)
Všetko je inak Všetko je inak
 (e-book)
Ako žijú princezné Ako žijú princezné
 (e-book)
Votrelci medzi nami Votrelci medzi nami
 (e-book)
Z ríše rozprávok Z ríše rozprávok
 (e-book)
Neuveriteľné príbehy Neuveriteľné príbehy
 (e-book)
Rozprávky na každý deň Rozprávky na každý deň
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1

SLAVOJ VLČEK

ZÁHADNÉ PLANÉTY

Grafická a technická spolupráca: Rybár Štefan, Franko Štefan,

Ličko Michal

Edícia: Mladá Éra Autorov nového tisícročia - / MEA 2000 o. z. /

© Autorské práva vyhradené

ISBN 978-80-560-0193-6


2

OBSAH

ÚVOD ........................................................................... 4

PRINCEZNÁ ................................................................... 5

TIENE ............................................................................ 8

ULTIMÁTUM ............................................................... 10

NEBESKÁ LINKA .......................................................... 12

TVOREČEK .................................................................. 16

HLAVIČKY ................................................................... 19

VÝBUŠNÍ ĽUDIA .......................................................... 23

PROTI SVOJIM ........................................................... 31

PRÍZRAKY .................................................................... 48

ĽADOVÍ ĽUDIA ............................................................ 54

PRIŠLI ......................................................................... 57

ZVLÁŠTNA NÁVŠTEVA ................................................. 59

A POZERALI NA NICH ................................................... 61

SPRÁVNA CHVÍĽA ....................................................... 63

KATAPULTÁŽ............................................................... 65

ATMOSFÉRA ............................................................... 67

POTRESTANIE ............................................................. 71

KRÁĽ ........................................................................... 74

ÚTEK ........................................................................... 78

POCHMÚRNA KRAJINA ............................................... 82

ROZHOVOR ................................................................. 85

POSÁDKA .................................................................... 89

VZORNÁ PLANÉTA ...................................................... 95

BÚRKA ...................................................................... 101

NAŠLI SME ICH .......................................................... 103

DVOJ LÚČ .................................................................. 104

DVANÁSTY ................................................................ 106

STUDENÉ NOHY ....................................................... 109


3

VLÁDCA .................................................................... 113

PRÁVE VČAS ............................................................. 116

TRETIE OKO .............................................................. 119

PAVÚČIA PLANÉTA ................................................... 124

NA PLÁŽI .................................................................. 128

MESAČNÝ PRÍBEH ..................................................... 132

VOTRELCI .................................................................. 138

DRACI, LEN DRACI ................................................... 148

ŠESŤ SLNCÍ NAD CINTORÍNOM .................................. 150

ČUDNÝ ZVITOK ......................................................... 153

VÝCHOD SLNKA ........................................................ 155

NEZNÁMY VESMÍR ................................................... 157

PLANÉTA ŽIEN .......................................................... 163

NEUROĽUDIA ............................................................ 173

VEŽA ......................................................................... 177

ROZKAZ .................................................................... 185

PRISTÁTIE ................................................................. 191

DROGA ..................................................................... 198

MODRÉ SVETLO ....................................................... 215

BOH A ..................................................................... 218

NAN MADOLU .......................................................... 221

ČUDNÁ PLANÉTA ..................................................... 223

ZÁVER ....................................................................... 226


4

ÚVOD

V čase, keď lietame ku hviezdam, už na nás nečíhajú

rôzne nebezpečenstvá len "doma" na Zemi, ale tam

"vonku" môže byť to nebezpečenstvo ešte nebezpečnejšie,

lebo doma zväčša dokážeme predpokladať aké

nebezpečenstvo na nás môže čakať a pripraviť sa naň, ale

tam "vonku"? Ktohovie...


5

PRINCEZNÁ

Princezná Aurélia dnes sedela na tróne sama. Jej rodičia

boli privítať návštevu, ktorá priletela zo Zeme. Ona

osobne týchto všelijakých návštevníkov z iných planét

rada nemala. Vždy na nich našla nejakú chybu, niečo, čo

sa jej na nich nepozdávalo, alebo sa jej priam hnusili

niektoré ich zvyklosti. Vedela síce, že sa s nimi bude

musieť zvítať aj ona, ale keďže predpokladala, že to

nebude až tak na oficiálnej úrovni, ako privítanie

cudzincov jej rodičmi na raketodróme, predpokladala, že

sa bude môcť čím skôr utiahnuť do svojich komnát a

nebude im už musieť venovať viac pozornosti.

Trocha ju znepokojilo, že prišli tak skoro. Takéto uvítacie

ceremoniály boli zvyčajne nutné, ale boli nudné a trvali

celú večnosť.


6

Podľa nej ale tentoraz muselo všetko prebehnúť priam

bleskovo. Sedela na svojom tróne a tvárila sa, že tam

zaspala. Už z diaľky však počula, že sa jej otec a matka

výborne bavia s novo prichádzajúcimi hosťami. Aspoň to

o nich prezrádzal ich bujarý smiech.

Princezná Aurélia otvorila oči až keď boli pred ňou.

Zatvárila sa prekvapene a keď jej otec predstavoval ich

veliteľa, prepočula síce jeho meno, ale graciózne mu

podávala ruku a znudene sa predstavila aj ona:

"Aurélia."

Ich veliteľ síce svoje meno nezopakoval, ale ich pohľady

sa stretli. A stalo sa niečo, čo sa jej ešte nikdy nestalo.

Aspoň nie voči cudzincovi. Tento cudzinec ju zaujal a

zdalo sa, že ju opantáva čím ďalej tým viac. Zrazu si

uvedomila, že s ním vedie normálnu konverzáciu akoby

ho poznala už dávno. Zháčila sa. Zháčil sa aj on. Zrejme si

uvedomil to isté. Na okamih na seba pozerali. Potom sa

obidvaja rozosmiali. A hoci toto bola iba zdvorilostná

návšteva a nemala trvať dlho, úradne malo ísť o


7

nadviazanie diplomatických stykov a ihneď po ratifikácii

zmlúv o vzájomnej pomoci a parafovaní zmlúv novým

veľvyslancom. Veliteľ zrazu predlžoval svoj pobyt ako sa

len dalo. Dennodenne trávil viac a viac času s princeznou

Auréliou a napokon to vyústilo do toho, že sa dohodli, že

sa zosobášia a obidvaja zostanú na princezninej planéte.

Prekvapení boli všetci. Napokon dostal veliteľ rakety

povolenie aj zo Zeme, ale musel narýchlo preveriť

schopnosť ovládať ich rakety celou svojou posádkou

ktorou sem prileteli, ale aj rakiet, používaných na tejto

planéte. Keď sa jeho raketa vracala na Zem, stál s

princeznou Auréliou ruku v ruke na hradbách jej kaštieľa a

pozerali spolu jej odlet.

"A nebudeš toho ľutovať?" - spýtala sa princezná.

"S tebou nikdy." - odvetil veliteľ.

Pritiahol ju k sebe a ich pery splynuli v úprimnom bozku.


8

TIENE

Bolo treba veľmi dlho manévrovať, kým mohli na tej

planéte pristáť. A hoci ich veliteľ nerád pristával, hoci aj

na planéte ktorú dobre poznal, v noci dnes mu nič iné

nezostávalo. Ale napokon pristáli. Planéta to bola

príjemná. Aj jej atmosféra a klimatické podmienky.

Keď vystúpili z rakety, bola vlahá noc. Nebolo chladno,

ale nebolo ani príliš teplo. Bolo tak akurát, príjemne.

Ich veliteľ sa zasmial:

"Ak by som tu mal s kým, tak by som sa teraz vybral

niekde na rande s nejakou miestnou kráskou."

Bol to suchý vtip, a tak sa všetci zasmiali len ako z

povinnosti. Ale zrazu všetci stíchli. Niečo sa okolo nich

mihlo.

"Už sú tu.“- poznamenal opäť veliteľ.

"Idem si pohľadať svoju krásku."


9

Ostatní zostali stáť, ale on sa vybral z niekoľkými tieňmi,

ktoré sa okolo nich mihli. Tiene zastali. Došiel až k nim.

Na jeho prekvapenie to boli naozaj dievčatá. Len boli

akési hmlisté, tienisté, temné, akoby nemali ani svoje

vlastné obrysy. Dospel až celkom k nim. Tá najkrajšia sa

pobrala k nemu. Akosi telepaticky ho oslovila:

"Vitaj, krásavec. Ak ti nevadí, že sme iba tiene a vo dne

nás neuvidíš vôbec, tak sa môžeme ísť niekde zabaviť. Ty

sa mi totiž páčiš."

Prikývol.

Zavesila sa doňho. Odchádzali spolu. Sám nevedel kde,

ale nejako jej dôveroval.


10

ULTIMÁTUM

Nad najvyššou pyramídou sa objavil oslnivý záblesk.

Akási guľa sa znášala až pod pyramídu. Z gule vystúpili

štyria muži. Z pyramídy vyšli kňazi. Jeden z mužov sa

obrátil na najvyššieho kňaza:

"Priniesli sme vám vedenie Bohov aj vládu a vy ste to

zneužili. Ak neobetujete dnes o polnoci na vrchole tejto

pyramídy svojho vládcu Quetzalcoatla, potom vás Boh

potrestá. Vyhladí celý váš národ."

Najvyšší z kňazov sa ohradil:

"Quetzalcoatl je náš vládca, ktorý svoje meno prevzal od

nášho najvyššieho Boha. Tak ako nemôžeme obetovať

Slnko, nemôžeme obetovať ani Quetzalcoatla. Tak, ako

slnko vstáva každý deň, tak vstáva každý deň aj

Quetzalcoatl."

"Odmietate teda uposlúchnuť náš rozkaz? Už si

nepamätáte trest, ktorý sme na vás vykonali?"


11

Kňaz odvetil:

"Nedbáme na tresty. Quetzalcoatla neobetujeme."

"Posledné slovo?"

"Posledné slovo."

Muž z ohnivej gule mykol plecom.

"Nuž, sami ste si rozhodli."

Všetci štyria nastúpili naspäť do gule. Guľa vyletela

smerom hore. Zostala visieť nad pyramídou. Guľa sa

rozsvietila. Jej svetlo sa šírilo po celej krajine. Dotklo sa

každého človeka. Každý, koho sa dotklo zmeravel. Iba

štyria kňazi nie.

Bola polnoc. Nič sa však nedialo. Nikoho neobetovali.

Tobôž Quetzalcoatla. Svetlo zasiahlo aj štyroch kňazov.

V tom okamihu sa všetci obyvatelia Quetzalcoatlovej

krajiny rozpadli na prach. Tak vyhynul naraz celý národ.

Ohnivá guľa odletela smerom ku hviezdam.


12

NEBESKÁ LINKA

Alexander Magill bol vášnivým fanúšikom telefonovania.

Snáď odvtedy čo vedel rozprávať, telefonoval. Jeho matka

o tom žartovala a tvrdila, že ešte keď bola v pôrodnici a

narodil sa, požiadala ošetrujúceho lekára, aby to počul aj

jeho otec a chcela mať k dispozícii telefón s už

predvoleným číslo svojho manžela. Prvý zvuk naozaj

Alexander Magill vydal do telefónneho slúchadla a už

vtedy sa naň sápal. Ale Alexandrovi Magillovi bolo

celkom jedno, kde telefonuje. Volal známym aj

neznámym ľuďom, rôznym firmám, zúčastňoval sa

rôznych telefonických súťaží, volal telefónom keď sa

chcel dozvedieť aké bude počasie hoci aj na druhom konci

sveta, alebo koľko je hodín. Telefón využíval absolútne

na všetko. Napokon, bol zámožný. Po svojich rodičoch

zdedil toľko, že si bol vedomý, že to nevie pretelefonovať


13

ani za celý svoj život, aj keby telefonoval dvadsať štyri

hodín denne. Dnes však bol na pošte, lebo si tam musel

osobne vydvihnúť nejakú zásielku, ktorú si telefonicky

objednal. Keď už dochádzal ku svojmu domu, zbadal na

zemi papierik s nejakými číslami. Hlavou mu prebehla

bláznivá myšlienka, že tie čísla skúsi zatelefonovať.

Možno sa mu niekto ozve. Ako náhle sa doma dostal

k prvému telefónu, lebo mal telefóny prakticky vo

všetkých miestnostiach, ešte si ani nevyzul topánky a

nezavesil kabát a klobúk na vešiak, už vytáčal to číslo.

Chvíľu čakal. Ozval sa zvláštny signál. Taký ešte nikdy

nepočul. A zrazu sa odtiaľ ozvalo:

"Tu Nebeská linka. Tu Nebeská linka. Vyslovte do

telefónu hocijaké želanie a okamžite sa vám vyplní. Tu

Nebeská linka. Tu Nebeská linka."

Keď hlas v telefóne skončil, okamžite zareagoval:

"Ďakujem za ponuku. Rád by som okamžite tam, odkiaľ sa

ozýva Nebeská linka. Taký zvláštny signál som totiž ešte

nikdy nepočul."


14

Vôbec si neuvedomil, že sa niekde premiestnil, ale

zrazu sedel v akejsi staromódnej telefónnej ústredni.

Pri telefónoch však nesedeli ľudia. Sedeli pri nich zvláštne

bytosti, ktoré nevedel definovať. Na hlavách mali niečo

ako rohy. A už k nemu niekto kráčal. Aj ten mal na hlave

tie zvláštne rohy. Neznámy mu podával ruku:

"Vitajte, pán Alexander Magill. Ste to práve vy, kto vyhral

prvú cenu. Práve ste sa totiž stali operátorom Nebeskej

linky."

Alexander Magill cítil, že sa na ňom niečo mení.

A vtedy si uvedomil, že aj jemu vyrastajú na hlave tie

zvláštne rohy.

"Kde to som?" - spýtal sa.

"Na našej kozmickej lodi."

"Ale vy... nie ste zo Zeme, však?"

"Nie, to nie sme, ale sme jediní operátori, ktorí telefonicky

spravujú celý vesmír."

Alexander Magill si siahol na hlavu. Tie rohy tam boli.

Muž ukázal na tie dva rohy.


15

"To sú antény, cez ktoré ste sa napojili na náš telefónny

systém. Teraz už môžete telefonovať hocikde v celom

vesmíre. A nebojte sa, tie anténky vám to automaticky

preložia, a tak vám bude každý rozumieť."


16

TVOREČEK

Bramwell Sareth nerád chodil na veľké expedície.

Najradšej všade chodil sám. A keďže ho uisťovali, že na

tej planéte nie je nič nebezpečné, hoci tam doposiaľ nik

nebol, rozhodol sa, že tam pôjde len v rakete pre jedného

človeka. Považoval to iba za rutinnú záležitosť a

nepredpokladal žiadne potiaže. Keď pristál, sám sebe si

lahodil, aké hladké toto pristátie bolo. Nie vždy sa mu

podarilo takto hladko pristáť. Ale doposiaľ ešte nikdy

nepristál tak zle, aby musel volať po pomoc.

Neváhal ani na okamih. Zabezpečil raketu tak, aby mohol

hocikedy aj bez námahy odletieť, ako sa aj dostať

bezpečne do rakety a sám. Nik nepovolaný. Nik druhý.

Opustil raketu. Keďže ho všetky prístroje uisťovali, že sa

nemá čoho báť a že atmosféra je dýchateľná a

bezproblémová, urobil tak hneď vzápätí po tom, čo všetko

v rakete skontroloval.


17

Predsa len tá štipka nedôvery bola namieste, uisťoval sám

seba. Rozhliadol a usmieval sa. Vonku bolo príjemne.

Nebol ešte podvečer ale cítil, že slnko sa tu už kloní

k západu. Nebola mu zima, nebolo mu ani teplo. Cítil sa

príjemne. Veľmi príjemne. Ale bol neustále v strehu. Tie

roky praxe ho naučili, že nesmie nikdy nikomu a ničomu

na svete dôverovať. Nerátal s nejakým podrazom. Skôr

s nečakaným prekvapením. Rozmýšľal, kde by sa mal

vybrať. Nechcel sa priveľmi vzdialiť od rakety, ale

nechcel sa zasa ponevierať len tak okolo rakety. Hoci sa

práve v jej blízkosti cítil najbezpečnejšie. Kto by naňho

pozeral, každý by sa čudoval, čo to robí. Chodil totiž

v kruhoch okolo rakety. Kruhy sa neustále zväčšovali.

Zastal. Pozrel naspäť k rakete. Na okamih sa mu zazdalo,

že sa niečo k jeho rakete približuje. Ale nebol si tým istý.

Prizrel sa tomu bližšie. Opatrne, pomaly, s nedôverou sa

k tomu vybral. Už to bolo tesne pri vchode do jeho rakety.

Bramwell Sareth pridal do kroku. Dorazil k rakete takmer

súčasne s tým čudom. Stáli vedľa seba a pozerali jeden

na druhého.


18

Bol to malý tvorček. Pripadal mu ako nejaké dieťa s

veľkými očami a najmä veľkými ušami. Pripadalo mu,

že ak by nimi zamával, musel by sa vzniesť. Tvorček

vydal zvláštny piskľavý zvuk. Obrátil sa k rakete a

namieril dlhým tenkým ukazovákom pravej ruky na dvere

rakety. Dvere sa otvorili. Bramwell Sareth naňho iba s

úžasom pozeral. Tvorček sa pobral dnu. Bramwell Sareth

ho nasledoval. Tvorček sa pobral rovno do riadiacej

kabíny. Vyčkal, kým k nemu Bramwell Sareth nedorazil.

Obrátil sa k nemu. Chcel niečo povedať a vystretou rukou

ukazoval na tvorčeka. Tvorček mu chňapol po ruke.

Odhrýzol mu ju a prehltol. Bramwell Sareth bol taký

prekvapený, že si vlastne ani neuvedomil, čo sa deje.

Nestačil si to totiž uvedomiť. Takmer v tom istom

okamihu ho totiž tvorček prehltol celého. Tvorček prehltol

naprázdno. V tom okamihu sa premenil na Bramwella

Saretha. Zatváril sa spokojne. Zapískol.

Usadil sa k riadiacemu pultu. Odštartoval. Späť na Zem.


19

HLAVIČKY

Tá planéta bola považovaná za jednu z najbezpečnejších

v celom známom vesmíre, hoci zasa tých obývateľných

pre Pozemšťanov až tak veľa nebolo. Ale táto medzi nich

patrila. Brali ju ako zvláštnu rezervu, ak by zasa niekedy

muselo dôjsť k nejakému sťahovaniu národov. Sama o

sebe bola nudná a nikdy sa tu nič zvláštne neudialo. Každý

si myslel, ak už tu musel služobne pobývať, že ho sem

pridelili z trestu. A aj tak to každý bral.

Noel Jeremiah Illson viedol ten výskumný ústav už dávno.

Dalo by sa azda povedať, že na tejto planéte ostarel. Sám

si už ani nepamätal, kedy sem vlastne prišiel. Bol snáď

jediným, ktorému sa na tejto planéte páčilo. Považoval ju

za svoj domov. Ale tie zvláštne úmrtia práve v tomto

zelenom údolí sa mu nepáčili. Tak nejako si predstavoval

Raj. Toto zelené údolie, ktoré vlastne ani nikdy neopúšťal.

Cítil sa tu dobre. Cítil sa tu doma a za nič na svete by toto

miesto nevymenil.


20

Zarážalo ho však, že od istého okamihu každý nový kto

sem prišiel, zahynul. Za dosť zvláštnych okolností.

Vlastne by sa dalo povedať, že za tých najpríjemnejších

okolností. Každý, kto sem došiel, sa ihneď zaľúbil. Snáď

to bolo zvláštne čaro toho zeleného údolia, snáď to bolo

to, že pomer mužov a žien tu bol vždy veľmi dobre a

starostlivo vyvážený. Snáď to bolo aj tým, že každý z tých

nových, čo sem prišli si myslel, že našiel svoj ideál, muža

alebo ženu svojich snov. A tak sa každý z nich pobral na

prechádzku, ruku v ruke, s očami len jeden pre druhého,

tým zeleným údolím. A ráno ich našli. Mŕtvych.

Ale nech ich skúmali ako chceli, nič na nich nenachádzali.

Nedala sa diagnostikovať príčina smrti. Noel Jeremiah

Illson si nechal tých posledných dvoch doniesť do svojho

laboratória. Hoci patológia nebola nikdy jeho odbor, teraz

tu ležali pred ním. Boli holí a on skúmal ich telá kúsok po

kúsku, piaď po piadi, milimeter po milimetri. Zakrútil

hlavou. Nie nad samotným faktom, ale nad tým, že si toho

doposiaľ nik nepovšimol. Ale nik ani nebehal s lupou v

ruke po ich telách. Iba on.


21

V oblasti srdca našiel tak drobné vpichy, že ich nik

voľným okom zbadať nemohol. Opatrne vyrezal kúsok

kože skalpelom. Vložil ho pod mikroskop. Užasol.

Ale ten kúsok jeho kože pod mikroskopom nechal.

Pobral sa k jeho spoločníčke. Na rovnakom mieste vyrezal

aj jej skalpelom kúsok kože, keď si to miesto predtým

pozrel pod lupou. Ten kúsok kože vložil pod druhý

mikroskop. Výsledok bol taký istý. Vážne a zamyslene

pokýval hlavou. Pozeral na drobné ľudské hlavičky.

V tele muža to boli presné kópie hlavy muža a v tele ženy

to boli presné kópie hlavy ženy. Pevne vryté do kože.

Opatrne vybral pinzetou jednu mužskú a jednu ženskú

hlavičku. Obidve vložil pod tretí mikroskop. Zbadal, ako

obidve hlavičky otvárajú ústočká a ceria naňho zuby.

Okamžite sa ponáhľal k telefónu. Váhal však, komu má

volať. Uvedomil si, že z najbezpečnejšej planéty našej

sústavy sa zrazu stáva tá najnebezpečnejšia. Položil

slúchadlo. Uvedomil si, že musí v každom prípade

zabrániť, aby sem dodávali nových a nových špecialistov.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist