načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Vyššie záujmy - Lucia Droppová

Vyššie záujmy

Elektronická kniha: Vyššie záujmy
Autor:

Kniha je výberom autorkiných poviedkových diel s tematicky rôznorodými príbehmi, ktoré nás svojím obsahom presvedčia o jej nevyčerpateľnej fantázii, invencii a majstrovskom ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  78
+
-
2,6
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Artis Omnis
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 152
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-893-4119-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Kniha je výberom autorkiných poviedkových diel s tematicky rôznorodými príbehmi, ktoré nás svojím obsahom presvedčia o jej nevyčerpateľnej fantázii, invencii a majstrovskom rozprávačskom umení. Sedem príbehov nás uvádza do svetov, vybudovaných na tenkej hranici medzi reálnym a fantastickým, kde sa na pozadí obyčajných udalostí prirodzene odvíjajú nezvyčajné zápletky so šokujúcim rozuzlením.

Poviedky v sebe nesú prvky vedeckej fantastiky, mytológie, hororu a detektívky s dramatickou gradáciou deja, oslavou irónie osudu a tým najčernejším humorom.

Zařazeno v kategoriích
Lucia Droppová - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Lucia Dro p pová

Vyššie záu j my

Artis Omnis


Vydal: Artis Omnis v edícii Žilinská brána

Kysucká cesta 9, 010 01 Žilina

Redakčná a jazyková úprava: Ivana Horecká, Andrea Harmanová

3. e-book publikácia, 1. e-book vydanie

www.artisomnis.sk © Lucia Droppová, 2011 Ilustrácie: © Zuzana Droppová, 2011 Obálka: © Zuzana Droppová, Peter Pikna, 2011

Sadzba: Artis Omnis

ISBN 978­80­89341­26­9

EAN 9788089341269

„Dobrý deň, pán Fishworm. Vyhovovalo by vám, keby som

sa dnes u vás zastavil? Podpísali by ste povolenie na začatie

úradnej kontroly a každý by sme si robili svoju prácu. Čo na to

poviete?“ slušný návrh očakával slušnú výhovorku.

„Viete, akurát k nám dorazili kamióny s výrobnýmisurovinami. Obávam sa, že dnešok nie je najpríhodnejší nainšekciu,“ ospravedlňujúci tón nesklamal.

„Pán Fishworm, to ste mi tvrdili aj minulý a predminulý

týždeň a cez obidva víkendy ste museli ísť testovať vedľajšie

produkty v praxi. Musím vás upozorniť, že prejde ešte jeden

týždeň a z úradnej moci budem môcť uskutočniť kontrolu aj bez vášho súhlasu,“ táto veta len málokedy nezabrala.

„Tak dobre. Príďte teraz,“ rezignovane odvrkol. „Ako dlho

bude trvať tá vaša inšpekcia?“ s nervozitou v hlase mohol

obchodovať.

„Ak pre mňa nemáte prichystané nejaké prekvapenia,sľubujem, že vás nebudem zbytočne zdržiavať.“

„Dobre, že ste mi pripomenuli,“ ozvalo sa po chvílipremýšľania. „Niečo pre vás predsa len mám - niečo veľmizaujímavé,“ v slúchadle sa ozval rehot.

„Už sa neviem dočkať. Tak o chvíľu, pán Fishworm.“

Hl adný tovar


Ľudia moju prácu neznášali. Liezol som im na nervy svojou

otravnosťou, postavením, puntičkárstvom, prísnosťou a neskôr

aj výzorom. Avšak ja som ju miloval. Jazdil som do výrobných

podnikov služobným autom, ktoré som dostal od štátu. Mal

som štátny preukaz, ktorý mi otváral dvere aj do trinástych

komnát tých najvyšších veží a najhlbších pivníc. Z priznaného

platu, ktorý sa mi vďaka odpracovaným rokom vyšplhal na

celkom slušnú čiastku, som dokázal ušetriť na dôchodok viac

ako polovicu. Nepotreboval som brať úplatky, ani získavať

konexie. Všetko som riešil legálnou cestou a moje meno časom

stúplo na hodnote i obave tých, ktorí porušovali zákon. Či ma

niekedy vydierali? Pokúsili sa o to snáď všetci. Hneď po tom,

ako zistili, že sa nedám podplatiť. Bol som abstinent, neholdoval som žiadnym nerestiam, neviedol som dvojaký život,

ba nestihol som si založiť ani vlastnú rodinu. Nemal ma kto stratiť a mne sa to nechcelo meniť. Moja práca ma dokonale uspokojovala.

Bol horúci deň. Pustil som si hlasnejšie rádio a vychutnával

si letný ráz krajiny ubiehajúcej za oknami auta. Cesta do fabriky

na hnojivá bola priam dovolenková, ale aj poriadne dlhá.

Výrobné haly stáli až za pôdnymi hospodárstvami mesta

a žiadnemu môjmu kolegovi sa sem cez prázdninové obdobie

nechcelo merať niekoľkohodinovú cestu. Ako som spomínal,

nemal som vlastnú rodinu a k tomu som nerád chodil na

dovolenku, preto som túto inšpekciu zobral tak ako

ktorúkoľvek inú - s radosťou.

Keď som zbadal vstupnú bránu, pohľadom som preletel

zadné sedadlo, aby som sa uistil, že som si nič nezabudol.

Všetky úradné papiere, povolenia a prehlásenia ležali vprie>6


svitnom obale. Bol som pripravený. V spätnom zrkadle som sa

na seba usmial a v dobrej nálade zatrúbil, aby ma vpustili dnu.

Len čo som zaparkoval, v budove predo mnou sa rozhýbali

ťažké kovové dvere výťahového typu a z nich vyšiel osobne pán

Fishworm. Aj keď som ho nikdy predtým nevidel, bol som si istý,

že je to on. Už z diaľky som videl tie čisté biele ruky, syrovú

pokožku, skrivené ústa smerom nadol, falošne krčiaci nos,

trojitú bradu, malé, ale priveľmi pohyblivé oči a pod sakom

nahonobené veľké okrúhle brucho. Takí ako on mi vždykomplikovali prácu. Všetci boli rovnakí. Buď sa správali prehnane

milo, alebo prehnane nevrlo. Ale všetci sa snažili niečo ututlať,

skryť, zaprieť, alebo zahovoriť. Ach, bože, koľko ich len je,takých Fishwormov! pomyslel som si a vykročil mu v ústrety.

„Vítam vás, pán inšpektor,“ riaditeľ podniku vystrel ďaleko

pred seba ruku, aby som sa k nemu čo najmenej priblížil. „Nože,

prezraďte mi, čože vás sem privádza? Ktorý z mojich priateľov

vám dal tip, aby ste strácali svoj drahocenný čas v mojej

spoločnosti?“ o hlavu menší muž prižmúril oči, nadvihol hornú peru a vyceril predné zuby ako vrčiaci pes. Zjavne neočakával úprimnú odpoveď, ale aspoň sa ju pokúsil zo mňa dostaťžoviálnym spôsobom.

„Som štátny zamestnanec, pán Fishworm, podnety nainšpekciu zvyčajne dostávam z daňového úradu,“ síce som jeho

zvedavosť neuspokojil, ale aspoň som mu nedal popud na ďalšie

výzvedné otázky. „Vonku je poriadne teplo,“ bľuskol som na

bezoblačné nebo. „Dúfam, že vo vašom podniku nájdeme

trochu chládku,“ nechal som sa pozvať skôr, ako sa mi po košeli

začali šíriť mokré mapy.

„Keď myslíte... Nasledujte ma,“ riaditeľ si utrel vreckovkou

orosené čelo a výťahom ma vyviezol do svojej kancelárie.

7


Ak bolo na slnku tridsaťpäť stupňov, v riaditeľni bolonajmenej šesťdesiat. K tomu zatemnené a hermeticky uzavreté okná,

žiadna klimatizácia, vetranie, ani len obyčajný ventilátor!

Určite to urobil naschvál, pomyslel som si. Chce, aby nám

rýchlo došiel kyslík. Aby som tu netrávil viac času, ako by

pánovi Fishwormovi vyhovovalo. Červeň mi vystúpila do tváre,

ale rozhodol som sa vydržať až do konca a nič tomuto podniku

nedarovať.

„Takže, pán riaditeľ, som tu, aby som preveril hlavnú činnosť

výroby, keďže vaša firma vykazuje hlbokú stratu už niekoľko

rokov aj napriek nemalým štátnym dotáciám. Podľa štatistík

náklady na spaľovňu uhynutých zvierat ďaleko prevyšujú zisky

z predaja kŕmnej múčky, je tak?“

„Nuž, v posledných rokoch sa nám nevodí najlepšie...“brucháč si odkašľal do svojej čistej dlane.

„Zaveďte ma, prosím, do archívu a ukážte mi, kde nájdem

všetky výročné správy, interné a externé zmluvy a konečnésúvahy hospodárskej činnosti za posledných päť rokov,“ bol som prísny a priamy, stále rovnaký, ako keď som do tejto funkcie nastúpil.

„Nebudete musieť chodiť ďaleko,“ odomkol zasúvacie dvere

a odhalil časť dokumentácie, ktorá podľa môjho odhaduobsahovala okolo sto zväzkov a intenzívnej práce najmenej na

týždeň.

„Urobte si pohodlie a môžete sa pustiť do študovania.“

Videl som, ako sa uškrnul. Bolo to škodoradostné a opovržlivé.

„Ešte vás musím upozorniť,“ pokračoval, „že vás tu budem

musieť počas svojej neprítomnosti zamykať. Archív, trezor,

vzácne obrazy...“ ukazoval bielym tučným prstom, „z bezečnostných dôvodov.“

„Isteže, rátal som s tým,“ predstieral som, že mi to vôbec

nevadí.

8


„Náhradné kľúče vám nechám na stole,“ zahrkotal zväzkom

a odcupkal k dverám. „Tak zatiaľ,“ vyceril na mňa zúbky, ako

keď vlk fingoval, že je stará mama a nezabudol otočiť zámkom

na dva západy.

„Zatiaľ!“ zopakoval som skôr sám pre seba, prinútil som sa

nevnímať to strašné teplo a sústrediť sa na prácu. Tak, ako som

sa sem na začiatku tešil, odrazu som si prial mať túto previerku

čo najskôr za sebou.

V riaditeľni, tak ako ma tam zanechal pán Fishworm, som

vydržal presne štyri hodiny. Prekontroloval som nespočetné

množstvo dokladov a prišiel na ešte väčšie množstvonezrovnalostí a kolízií, kým som si uvedomil, že nemôžem dýchať.

Dolu chrbtom mi tiekli slané potoky a papiere pred očami sa mi

začali vlniť, zužovať a strácať niekde v hmle.

Schmatol som kľúče zo stola a podišiel k dverám. Potreboval

som sa nadýchnuť čerstvého vzduchu, napiť, opláchnuť si tvár a

tiež upozorniť pána Fishworma, že sa pravdepodobne zdržím

dlhšie ako týždeň. V prstoch som obracal jeden kľúč za druhým,

prikladal ich k zámku, ale ani jeden nepasoval. Po mnohých

pokusoch som celý zúfalý zamykal kľučkou a z plného hrdla

zakričal o pomoc.

Nič.

Zatočila sa mi hlava. Vrhol som sa k skleneným tabuliam bez

rozmyslu. Ani neviem, čo som cestou prevrhol a čím som to sklo

rozbil, ale odrazu ma ovanul teplý, letný vzduch a ja som opäť

začal vnímať. A veruže, nestačil som sa čudovať.

„Tak ako, už ste hotový?“ malý pupkáč vošiel do kancelárie

pomaly a opatrne, presne ako vrah, ktorý sa vrátil skontrolovať

svoje dielo.

9



„Ani zďaleka, pán Fishworm. Čo sa to tam vonku deje?“

odpovedal som mu z druhej strany kancelárie, sediac naparaete rozbitého okna a pozorujúc desiatky kamiónov, navážajúce mŕtve ryby všetkých veľkostí na hektáre natiahnutých

drôtených sietí s očkami ako malíček.

„Čo to má znamenať?“ začal sa durdiť pupkáč, keď zbadal

neporiadok a črepiny. „Veď vy mi tu demolujete riaditeľňu!“

zvýšil hlas. „Načo ste sem vlastne prišli?“

„Prišiel som, aby som zistil pravdu. Lenže ako ju mám zistiť,

keď ma takmer neľudskými podmienkami ohrozujete na živote?

Takže, kto ste, pán Fishworm, a s čím to tu, došľaka,obchodujete?“ zamračil som sa a nekompromisne napriaholukazovák cez rozbité okno. „Nehovorte mi, že s kŕmnou múčkou!

Pozorujem tie kamióny už dosť dlho na to, aby mi došlo, že krachujúci podnik by na takúto dodávku nemal ani organizačne, ani finančne. A tu to klape lepšie než u vašichprosperujúcich konkurentov, kde som bol nedávno. Uvedomte si, pán Fishworm, že kým mi nepoviete pravdu, neodídem. A kým neodídem, nedám vám dýchať. A verte či nie, to teplo tu bude oáza v strede púšte oproti tomu, aké peklo vám dokážem urobiť zo života ja.“

Bol som na seba hrdý, pretože napriek ostrým slovám som

videl, ako brucháč spustil ramená a hlavu vtiahol medzi ne, čím

mu zanikol krk a telo sa zlialo do objemného pohyblivého valca,

jasný znak rezignácie.

„Nuž, vy si asi nedáte pokoj, však?“ opýtal sa tenkýmhláskom po chvíli.

Prikývol som a očakával snahy o podplatenie alebovydieranie, ako to už u takých pánov Fishwormov zvyčajnechodievalo. Sám som bol však prekvapený, keď sa brucháč nadýchol a

spustil, čo mu dlho ležalo na srdci.

„Tušil som, že časom príde niekto ako vy - bezúhonnýúrad>11


níček, ktorý nikdy nemyslí na seba a rád sa hrá na hrdinu. Mal

som vás prečítaného, pán inšpektor, ešte pred tým, ako ste sem

vkročili. Bez hlbšieho zmyslu neústupne dodržiavate zákony,

cez papiere naháňate zločincov a bez uváženia ich posielate za

mreže. A celý čas vám je jedno, čo si o vás kto myslí, komu

zmaríte kšeft a že niekedy kvôli vám príde svet o nápad storočia.

To nie my sme tí darebáci, čo nemajú pochopenie, čo idú za

svojím aj cez mŕtvoly a na ničom im nezáleží. Ale vy ste citovo

oploštený, pán inšpektor! Nikdy mi takí ako vy nevoňali. Nikdy

som takých ako vy nemal rád. Len sa na seba pozrite: neosobný,

nekonfliktný, nepodplatiteľný a koniec koncov nepostrádateľný. Ste hrozbou spoločnosti,“ založil si ruky na prsia a milo,

nefalošne sa usmial. „Ale okrem toho všetkého si o vás myslím,

že ste múdry a inteligentný človek, pán inšpektor. Preto vásnebudem ani podceňovať, ani vodiť za nos. Poviem vám všetko, len aby ste ocenili genialitu recyklačného procesu prírody a možnosti zbohatnutia na ňom. Dozviete sa niečo, čo,pravdeodobne, neskvalitní váš osobný život, ale zato poteší vášho donášačského ducha.“

Uvedomil som si, že pán Fishworm vôbec nerezignoval.Práve naopak, vyzeral spokojne, až veselo. I keď jeho slová na mňa

nijako nezapôsobili, nevyvolali ani zamyslenie, ani zhrozenie,

bol som zmätený z jeho snahy zasvätiť ma do niečoho, čo malo

oveľa hlbšie korene, ako som na začiatku mohol predpokladať.

„Len do toho, pán riaditeľ, zaujíma ma úplne všetko.“

Muž si ku mne prisunul stoličku, potľapkal ma po kolene

a spustil, akoby sa rozprával so svojím synom. „Keď sme pred

desiatimi rokmi začali obchodovať s kŕmnou múčkou, mali sme

množstvo domácich odberateľov a naše zisky boli vysoké. Zmes

viacerých faktorov spôsobila, že k dnešnému dňu zostal náš

podnik obťažkaný vysokými úvermi, rozožratý opakujúcimi sa

stratami a s minimálnym počtom zákazníkov. Teraz by ste sa

12


ma určite spýtali, ako to, že sme po tom všetkom nevyhlásili

likvidáciu?“

V tichosti som opäť prikývol.

Brucháč si nasadil okuliare. „V čase našej najväčšej krízy nás

začali oslovovať predajcovia vedľajších produktov, či by sme

nechceli pre nich pracovať. Viem, bude to znieť šialene, ale šlo

o výrobu...“ zaváhal.

„Áno?“ zaspieval som napätý ako struna.

„Červov,“ slovo akoby požul a vypľuvol.

„Červov?“ zopakoval som s rovnakou intonáciou. „Čo je to

za hlúposť?“

„Pýtali ste sa ma, načo sú nám tie siete,“ vyklonil sa zrozbitého okna, až som sa zľakol, že vypadne ako lopta. Chvíľu sa

pozeral dolu, potom prižmúril oči a pozrel priamo do slnka.

„Keď je teplo a pekne, objednám desiatky kamiónov, ktoré na ne vysypú tony odpadových rýb. Moji robotníci ich hrabľami rozhrnú a nechajú pár hodín odstáť. Za ten čas priletia milióny múch a nakladú do rozkladajúceho sa mäsa vajíčka. Pri takom teple ako je dnes, je to otázka pár minút, kým sa z vajíčok vyliahnu červy a začnú sa sýtiť zdochlinami. Červy nemajú radi, keď na ne praží slnko, preto sa snažia zavŕtať čo najhlbšie a pritom sa čo najviac nažrať. Tak sa rýchlo prepracujú k sieťam, kde sa prešmyknú cez očká a spadnú rovno do zberných nádob naukladaných tesne pod nimi. A čistý prírodný produkt je na svete.“

„A ďalej? Čo s nimi robíte ďalej?“ tváril som sa znechutene,

ale nemohol som odolať pokušeniu dozvedieť sa čo najviac.

„Poďte za mnou,“ kývol rukou a ani sa neobzrel. Vedel, že

pôjdem, bolo to príliš neobvyklé a príliš lákavé.

Zaviedol ma do bývalej spaľovne, kde stálo najmenej tridsať

obrovských kotlov. Poza ne bola vystavaná kovová konštrukcia

s troma samostatnými schodiskami. Vystúpili sme, aby sme

13


videli dnu. V prvej desiatke kotlov sa na milióny hmýriacich

červov sypal žltý prášok. V druhej červený a v tretej desiatke

zelený.

„Prečo ich farbíte, pán Fishworm?“

„Aby sme oklamali ryby,“ brucháč na mňa lišiacky žmurkol.

Mozog mi už dlhšiu dobu, pravdepodobne z toho tepla

a smradu, vôbec nezapínal. Pozornejšie som sa naňho zadíval,

aby som z jeho tučnej tváre vyčítal, kedy klame a kedy hovorí

pravdu. V jeho prípade to však bolo nesmierne ťažké.

„Predstavte si, že si chcete kúpiť tri druhy tovaru. Všetky tri

sa dajú veľmi ťažko zohnať a nie sú najlacnejšie. A odrazu

uvidíte niečo, čo tieto tri druhy dokáže skĺbiť v jeden, bez roboty,

bez zháňania a za dobrú cenu.“

„Rozumiem. Takže žlté majú asi pripomínať múčne červy

a, predpokladám, že zelené - húsenice,“ striaslo ma od hnusu.

„Presne tak. Červené larvy - pakomára a biele to, čo naozaj

sú. Prejdime k chladiacim boxom,“ výťahom sme zišli do

podzemia, kde sa pred nami rozbehli uličky, po oboch stranách

vysvietené výkladovými chladničkami, každá vo veľkosti

dospelého chlapa. Cez sklá som jasne videl obrovské vrecia

naplnené znehybneným tovarom.

„Červy nemôžu zostať dlho v teple. Vzájomným trením by

dokázali vyvinúť až stostupňovú teplotu a jednoducho sa uvariť.

Ak by prišli do kontaktu s vlhkom, kvapky vody by na nich

pôsobili ako lepidlo. Poľahky by sa vyškriabali aj z tej najväčšej

šlamastiky. Keby ich, nedajbože, zaplavilo, tri dni by prežili bez

jediného nadýchnutia. Sú takmer nezničiteľné, ale tonezna

mená, že ich nemusíme šetriť!“ upozorňujúco zdvihol uka

zovák. „Ak by sme im ponechali voľnosť, pohybom byvylu

čovali nebezpečnú tekutinu podobnú zložením i pachomčpav

ku. A strácali by pri tom, samozrejme, na objeme. Kvôli tomu

ich dusíme a chladíme v týchto boxoch, niekedy aj tri mesiace.“

14


„Nemôžu odtiaľto utiecť? Čo by sa stalo, keby sa im to

podarilo?“ fascinovaný som hľadel na tento hrôzostrašný

výtvor a chĺpky na tele mi stáli ako dáke pichliače.

„Farmári by nás preklínali až do zimy, pán inšpektor. Larvy

by sa v tomto teple do hodiny premenili na muchy a celé mesto

by bolo na dlhý čas zamorené čiernymi bzučiacimi mračnami.“

„A čo ľudia? Nebolo by ohrozené obyvateľstvo?“ nastúpili

sme do výťahu a vyviezli sa späť na denné svetlo.

„Jedine, že by zabudli zavrieť márnicu,“ riaditeľ sa rozchechtal. „Kostné červy si pochutnávajú výlučne na mŕtvom

mäse. Len sa pozrite, akí sú maličkí,“ ako sme prechádzali

okolo sietí, zobral si jedného červa do dlane a pohrával sa s ním

ako s papierovou guličkou.

Ja som sa ich odmietal dotknúť. Už aj pohľad na ne mispôsoboval občasné chvenie v žalúdku.

„Nemajú žiadne zúbky, ani pazúriky. Ale vedia sať. Súpomalí, no precízni. Živé nechajú na pokoji. Ale mŕtve, či je to mäkké,

väzké, tvrdé, horké, sladké alebo slané ohlodajú až na kosť.

Poháňa ich neprekonateľný hlad. Našťastie nie po peniazoch,“

červa vrátil do zbernej nádoby a obaja sme zamierili späť do

budovy.

„A ďalej? Komu ich distribuujete?“ pred výťahom som sa

ešte raz obzrel, aby som ocenil genialitu recyklačného procesu

prírody a možnosti zbohatnutia na ňom.

„Veterinári a hygienici by v našom štáte distribúciu niečoho

takého nikdy nepovolili. Preto máme najmä v zahraničínepísané dohody so stovkami akvaristík, chovateľských potrieb

a veľkoobchodov s rybárskymi potrebami. Červy vyvážame ako

odpad z výroby kŕmnej múčky. Čo zase nie je tak ďaleko od

pravdy,“ odomkol kanceláriu, vytiahol zo sekretára krištáľovú

dózu s whisky a ponúkol mi pohárik. „Nehanbite sa, treba

dezinfikovať.“

15


„Nie, ďakujem, v práci nikdy nepijem,“ dodržiavanie zásad

mi vždy dodávalo pocit pevnejšej pôdy pod nohami.

„Vaša chyba,“ pokrčil plecami a bez zbytočných rečí do seba

hrkol dvojitého panáka.

„Je vôbec možné, aby sa také množstvo červov spotrebovalo

pri rybárčení?“ uvažoval som nahlas. „V podstate by išlo odo

brovoľné prikrmovanie v rybníkoch. Keby sa dodržiavali určité

normy v súlade so zákonmi a všetci by mali k červom rovnaký

prístup, nebolo by na tom nič nezákonné,“ opäť som sa zadíval

von rozbitým oknom na vrčiace kamióny.

„Máte pravdu, ale najväčšiu skupinu koncových odberateľov

tvoria športoví rybári. Neverili by ste, že tie ich tréningy apre

teky pohltia deväťdesiat percent našej produkcie. Toľko peňazí,

koľko vyhádže štátna liga do vody za jednu sezónu, by stenevi

deli ani na svojom celoživotnom zúčtovaní.“

„A čo tie ryby? Odkiaľ ich privážate?“ nepočúval som, čo

hovorí.

Pán Fishworm sa na chvíľku odmlčal a sadol si za svoj písací

stôl. „Viem, že ste inteligentný človek, pán inšpektor.“

„Tak odkiaľ?“ trval som na odpovedi.

„Sú z rybníkov. Súkromných i verejných.“

„Aha, takže vy síce pestujete návnady i krmivá, ale za cenu

neoprávnených výlovov?“ počul som, ako sa mi od zlosti chveje

hlas. „Ako to vlastne robíte? Naťahujete siete? Nie, nie, to by

bolo príliš nápadné. Jeden - dvakrát by sa vám to možnopre

pieklo, ale časom by vás niekto udal. Elektrina neprichádza do

úvahy, na to by ste potrebovali akumulátory a tými by ste zničili

všetku faunu a flóru najmenej na jednu sezónu. Musíte ich

tráviť. Áno, určite ich trávite tou kŕmnou múčkou, čo tuvyrá

bate,“ krivo som sa uškrnul. „Večer naložíte čln, ktorý rozvezie

otrávenú zmes na určité miesta a ráno pri brehu pozbieratevy

plavenú potravu. A aby si to tie ryby časom nerozmysleli,pri

16




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist