načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Vstup slovenských firiem na ruský trh - Vratislav Kozák; Gabriela Voleníková

Vstup slovenských firiem na ruský trh

Elektronická kniha: Vstup slovenských firiem na ruský trh
Autor: Vratislav Kozák; Gabriela Voleníková

- Táto monografia bola pripravovaná na základe niekoľko ročného výskumu v českých firmách pred uvalením hospodárskeho embarga Európskou úniou na Ruskú federáciu. Autori predpokladajú, ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  69
+
-
2,3
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Verbum
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2016
Počet stran: 134
Rozměr: 21 cm
Úprava: ilustrace
Vydání: 1. vydání
Skupina třídění: Zahraniční obchod. Mezinárodní obchod
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-875-0078-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Táto monografia bola pripravovaná na základe niekoľko ročného výskumu v českých firmách pred uvalením hospodárskeho embarga Európskou úniou na Ruskú federáciu. Autori predpokladajú, že sankcie budú skôr či neskôr zrušené a výsledky výskumu pomôžu českým firmám pri vstupe na trh Ruskej federácie. Závery sú po menšej korekcii použiteľné aj pre ďalšie krajiny predovšetkým bývalého východného bloku. Autori tu opisujú charakteristiky tejto krajiny ako atraktívne ekonomické lákadlá pre slovenské spoločnosti, ktoré využívajú alebo majú záujem využiť tržný a ekonomický potenciál a preniknúť na ruský trh. Dôraz je zároveň kladený na špecifiká a bariéry, s ktorými sa spoločnosti stretávajú.

Předmětná hesla
Zařazeno v kategoriích
Vratislav Kozák; Gabriela Voleníková - další tituly autora:
 (e-book)
Racionální spotřebitelské chování a vliv iracionality Racionální spotřebitelské chování a vliv iracionality
 (e-book)
Budování vztahů se zákazníky -- CRM v teorii a praxi Budování vztahů se zákazníky
 (e-book)
Televizní reklamy českých pivovarů a jejich vnímání Televizní reklamy českých pivovarů a jejich vnímání
 (e-book)
Změny v českém pivovarství na přelomu tisíciletí Změny v českém pivovarství na přelomu tisíciletí
 (e-book)
Negativní kampaně ve volbách do Evropského parlamentu 2009 Negativní kampaně ve volbách do Evropského parlamentu 2009
Vstup slovenských firem na ruský trh Vstup slovenských firem na ruský trh
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

VSTUP SLOVENSKÝCH FIRIEM

NA RUSKÝ TRH

Vratislav Kozák

Gabriela Voleníková

Radim Bačuvčík – VeRBuM, 2016


2|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková 

KATALOGIZACE V KNIZE – NÁRODNÍ KNIHOVNA ČR

Kozák, Vratislav

Vstup slovenských firiem na ruský trh / Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková.

– 1. vydání. – Zlín : Radim Bačuvčík - VeRBuM, 2016. – 134 stran

ISBN 978-80-87500-78-1

339.5 * 334.72 * 658.8-027.543 * (437.6) * (470+571)

- podniky – Slovensko

- mezinárodní podnikání – Rusko

- mezinárodní marketing

- kolektivní monografie

339.5 - Zahraniční obchod. Mezinárodní obchod [4]

Recenzovali: doc. Ing. Zdeněk Dytrt, CSc.

doc. Ing. Alena Klapalová, Ph.D.

Monografii doporučila k publikaci Vědecká redakce nakladatelství VeRBuM

© doc. Ing. Vratislav Kozák, Ph.D.

Univerzita Tomáše Bati ve Zlíně, Fakulta managementu a ekonomiky, 2016

Ing. Gabriela Voleníková, Ph.D., 2016

© Radim Bačuvčík – VeRBuM, 2016

ISBN 978-80-87500-78-1


Vstup slovenských firiem na ruský trh    |3  Motto „Dlhodobé plánovanie sa nezaoberá budúcimi rozhodnutiami. Zaoberá sa budúcnosťou súčasných rozhodnutí“ „Existuje len jedna víťazná stratégia a tou je vymedziť si starostlivo cieľový trh a

poskytnúť mu takú ponuku, ktorú nebude môcť odmietnuť.“

Jeremy Kourdi

4|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková 

Vstup slovenských firiem na ruský trh    |5 

OBSAH

ÚVOD _________________________________________________________ 7

SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

A TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ __________________________________ 9

Motívy a ciele medzinárodného obchodu ___________________________ 10 Prekážky a bariéry medzinárodného obchodu ________________________ 11 Riziká medzinárodného obchodu __________________________________ 14 Koncepcia medzinárodného marketingu ____________________________ 16 Medzinárodný marketingový výskum ______________________________ 19 Konkurenčné stratégie v medzinárodnom podnikaní ___________________ 22 Formy vstupu na zahraničné trhy __________________________________ 24 Koncepcia internacionalizačného potenciálu _________________________ 30

Zhodnotenie ekonomickej situácie Ruska _________________________ 31

Ekonomický vývoj ruského trhu ___________________________________ 32

Obchodná bilancia ruského trhu____________________________________ 34

Zahraničný obchod ruského trhu ___________________________________ 34

Rusko slovenská obchodná a hospodárska spolupráca _________________ 37

Riziká investovania na ruskom trhu ________________________________ 42

SWOT analýza exportnej pozície Slovenského tovaru do Ruska ________ 44

Hlavné problémy ruskej ekonomiky ________________________________ 46

Perspektívne odvetvia ruského trhu _________________________________ 47

Perspektívne odvetvia krajín Spoločenstva nezávislých štátov __________ 49

Sociálno – kultúrne zvyklosti obchodného jednania

s ruskými partnermi ______________________________________________ 51 Zhrnutie teoretických východísk monografie ________________________ 54

CIELE A VÝSKUMNÉ OTÁZKY _________________________________ 57

Ciele monografie ______________________________________________ 57 Výskumné otázky monografie ____________________________________ 58

METÓDY POUŽITÉ PRI SPRACOVANÍ __________________________ 60

Postupy použité pri spracovaní monografie __________________________ 60 Metódy použité v monografii _____________________________________ 61 Analýza dostupných informačných domácich a zahraničných zdrojov _____ 62 Konzultácie s vedeckými pracovníkmi _____________________________ 62 Dotazníkový prieskum __________________________________________ 63

Výber databázy kvantitatívneho výskumu ___________________________ 63

Priebeh dotazníkového šetrenia ____________________________________ 65 Pološtruktúrované rozhovory so zástupcami vybraných spoločností ______ 66 6|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková  HLAVNÉ VÝSLEDKY __________________________________________ 69

Výsledky kvantitatívneho výskumu ________________________________ 69

Analýza návratnosti ______________________________________________ 69

Identifikačné údaje ______________________________________________ 72

Štruktúra zamestnancov v manažérskom týme na ruskom trhu _________ 75

Atribúty ovplyvňujúce úspešný vstup na ruský trh ____________________ 77

Analýza kategoriálnych údajov kvantitatívneho výskumu _____________ 83

Výsledky kvalitatívneho výskumu _________________________________ 87

Motívy a ciele spoločností vstupujúcich na ruský trh __________________ 88

Kritéria štruktúry manažérskeho týmu pôsobiaceho na ruskom trhu _____ 89

Získavanie informácií a realizácia medzinárodného

marketingového výskumu ________________________________________ 91

Kritéria výberu formy vstupu, bariéry a prekážky pri vstupe

na ruský trh _____________________________________________________ 93

Využívané marketingové postupy v medzinárodnom marketingu _______ 96 ZODPOVEDANIE VÝSKUMNÝCH OTÁZOK ______________________ 98 DOPORUČENIA PRE VSTUP NA RUSKÝ TRH ___________________ 102 ZÁVER _______________________________________________________ 107 ABSTRAKT ___________________________________________________ 109 ABSTRACT ___________________________________________________ 111 LITERATÚRA ________________________________________________ 113 REGISTER ___________________________________________________ 120 ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A TABULIEK __________________ 121 ZOZNAM SKRATIEK A ZNAČIEK ______________________________ 123 Vstup slovenských firiem na ruský trh    |7  ÚVOD Táto monografia bola pripravovaná na základe niekoľko ročného výskumu

v slovenských firmách pred uvalením hospodárskeho embarga Európskou úniou

na Ruskú federáciu. Sankcie boli na Rusko uvalené po anexii Krymu.

Poškodzujú nielen Rusko, ale aj exportérov z Európskej únie. Je reálna hrozba,

že stratené trhy obsadí Bielorusovia a Kazachovia. Autori reálne predpokladajú,

že sankcie budú skôr či neskôr zrušené a výsledky výskumu pomôžu slovenským

firmám pri vstupe na trh Ruskej federácie. Závery sú po menšej korekcii

použiteľné aj pre ďalšie krajiny predovšetkým bývalého východného bloku. Je

zrejmé, že krajiny EÚ budú mať záujem využiť tržný a ekonomický potenciál a

preniknúť na ruský trh. Dôraz je zároveň kladený na špecifiká a bariéry,

s ktorými sa spoločnosti stretávajú.

Hlavným prínosom monografie sú vypracované doporučenia, ktoré popisujú

atribúty ovplyvňujúce úspešný vstup na ruský trh slovenských spoločností

v troch oblastiach:

 štruktúra zamestnancov v novom vznikajúcom manažérskom týme na

ruskom trhu,

 proces získavania informácií a realizácia medzinárodného marketingového

výskumu,

 kritéria výberu konkrétnej formy vstupu.

Medzinárodný obchod a medzinárodný marketing zažívajú v súčasnej dobe

prudký rozvoj, ktorý je ovplyvnený hlavne procesmi internacionalizácie

a globalizácie svetovej ekonomiky a využívaním modernej techniky. Tieto

procesy otvárajú firmám nové možnosti podnikania a zároveň zvyšujú

celosvetovú konkurenciu. Väčšina podnikov je dnes buď priamo alebo čiastočne sprostredkovane zapojená do procesu medzinárodného podnikania. (Machková, 2002) Globalizácia je proces integrácie spoločnosti na celosvetovej úrovni, ktorá novo zastrešuje terajšie národné, regionálne a miestne systémy. Proces globalizácie je poháňaný niekoľkými faktormi, ktorými sú rozvoj technológií, trvajúca vlna deregulácie, privatizácia, rastové politiky založenými na vývoze. Hlavnou zložkou súčasnej integrácie je globalizácia ekonomických aktivít, ktorá prepojuje výrobu a trhy rôznych krajín, a to prostredníctvom obchodu s tovarom a službami, pohybu kapitálu a informácií a vzájomne previazanej siete spoločnosti. (Cihelková, 2001)

8|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková 

Spojenie globalizácie a koniec studenej vojny prinieslo v relatívne krátkej dobe

trvalý rast. I napriek tomu, že budúcnosť ostáva krehká, v Ázii, na Strednom

východe, v Latinskej Amerike a vo východnej Európe sa objavilo obrovské

množstvo nových spotrebiteľov. To je významná príležitosť, ktorá sa výrazne

premietla do strategických rozhodnutí mnohých podnikov, ktoré čoraz viac pre

svoje ekonomické aktivity zvažujú trhy, ktoré majú v budúcom desaťročí

najväčší rastový potenciál. Ide o čoraz silnejšie sa profilujúcu skupinu BRIC,

ktorú zastupujú krajiny Brazília, Rusko, India a Čína. (Thiele, 2013)

Z tohto postavenia vyplýva nepredvídateľná situácia pre mnohých dovozcov,

vývozcov a investorov. Ničím neviazané Rusko môže bez varovania

jednostranne upravovať ekonomickú legislatívu a využívať rôzne technické

prekážky. Zoberieme k tomu do úvahy dlhodobé problematické colné procedúry

a mimoriadnu administratívnu záťaž, má to bezprostredný dopad na európskych

vývozcov. (Krs, 2011)

A i napriek týmto prekážkam je trh Ruskej federácie veľkým ekonomickým

lákadlom pre slovenské spoločnosti, ktoré sa sem snažia rôznymi cestami

preniknúť a etablovať. (Voleníková, 2013)

Rusko ako krajina s 30% svetovým nerastným bohatstvom, disponuje

atraktívnymi vlastnosťami, ktorými sú veľkosť trhu a silný potenciál zákazníkov.

Prevažne z týchto dôvodov bol trh Ruskej federácie už v minulosti pre slovenské

spoločnosti tak zaujímavý, rovnako ako je i dnes. I napriek týmto príťažlivým

charakteristikám ruský trh sa vyznačuje mnohými špecifikami, ktoré nie sú

kompletne zmapované a vzhľadom na nedostačujúce informačné pramene pre

slovenské podniky sú stále neznáme. Z tohto dôvodu sa slovenské podniky často

krát ocitajú na prahu otázok, či investovať a podstúpiť dané riziká

medzinárodného obchodu s Ruskom.

Komplexnej analýze ruského prostredia, charakteristike špecifík daného trhu

a problematike vstupu slovenských spoločností je v texte venovaná náležitá

pozornosť. Pre dosiahnutie úspechu na ruskom trhu je žiadúce, aby spoločnosti

získali detailný prehľad o novom podnikateľskom prostredí a o najvhodnejších

metódach a postupoch medzinárodného obchodu, ktoré môžu uplatniť pri vstupe

na ruský trh.

Vstup slovenských firiem na ruský trh    |9 

SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

A TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

Rusko ako krajina s 30% svetovým nerastným bohatstvom, disponuje

atraktívnymi vlastnosťami, ktorými sú veľkosť trhu a silný potenciál zákazníkov.

Prevažne z týchto dôvodov bol trh Ruskej federácie už v minulosti pre slovenské

spoločnosti tak zaujímavý, rovnako ako je i dnes. I napriek týmto príťažlivým

charakteristikám ruský trh sa vyznačuje mnohými špecifikami, ktoré nie sú

kompletne zmapované a vzhľadom na nedostačujúce informačné pramene pre

slovenské podniky sú stále neznáme. Z tohto dôvodu sa slovenské podniky často

krát ocitajú na prahu otázok, či investovať a podstúpiť dané riziká

medzinárodného obchodu s Ruskom.

Komplexnej analýze ruského prostredia, charakteristike špecifík daného trhu

a problematike vstupu slovenských spoločností je v texte venovaná náležitá

pozornosť. Pre dosiahnutie úspechu na ruskom trhu je žiadúce, aby spoločnosti

získali detailný prehľad o novom podnikateľskom prostredí a o najvhodnejších

metódach a postupoch medzinárodného obchodu, ktoré môžu uplatniť pri vstupe

na ruský trh.

Podľa Honsovej nemá význam sa vracať do dôb minulých, kde Slovensko bolo

synonymum strojárenstva a exportu. Z týchto historických faktov vyplýva, že

Rusko bolo jedným z hlavných odberateľov slovenského exportu a ruské podniky

boli na slovenské stroje, zariadenia a technológie zvyknuté. To sa dnes pomaly

vytráca, lebo konkurencia na ruskom trhu je veľká. Stále je ale Rusko pre

slovenské podniky veľmi atraktívnou destináciou. (Honsová, 2011)

Obrovský rozmer ruského trhu, v niektorých odvetviach značný časový sklz

oproti ostatnému svetu, potreba riešenia otázok životného prostredia, potreba

modernizácie ruského priemyslu či rastúca energetická náročnosť ekonomiky

a krajiny, to sú len niektoré spomenuté dôvody, prečo je ruský trh

v medzinárodnom obchode stále tak zaujímavý pre slovenské, ale tiež

západoeurópske, americké či ázijské firmy. (Masopust, 2011)

Pojem medzinárodný obchod, jeden z najčastejšie použitých termínov

v monografii, Hanna a Dodge charakterizujú ako zámenu tovaru a služieb

rôznych subjektov určitého štátu v rámci celého svetového hospodárstva. Mieru

zapojenia štátu do medzinárodného obchodu sa dá označiť ako otvorenosť

a uzavretosť ekonomiky. Zahraničný obchod je jednou z foriem medzinárodných

ekonomických vzťahov. (Hanna, Dodge, 1997)

Zahraničný obchod zahrňuje nielen hodnotu vývozu exportu a dovozu importu,

ale aj hodnotu reexportu, zušľachťovacieho styku, služieb súvisiacich s týmito

10|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková 

druhmi obchodu a tiež tzv. neviditeľný obchod, tzn. vývoz a dovoz

priemyslových práv. Všetky tieto zložky tvoria obrat zahraničného obchodu.

(Vysušil, Pačesová, 2003)

Podľa Svatoša pre hodnotenie zahraničného obchodu v ekonomike každej krajiny

používame niekoľko hľadísk:

Efektívnosť – snaha sústrediť sa v exportnej politike na tie výrobky, kde môže

krajina dosiahnuť maximálnych úspor spoločenskej práce. Na tieto produkty je

potom sústredený vývoj, výskum, propagačné úsilie. Čím je ekonomika menšia

a tým otvorenejšia malo by byť sústredenie síl na zvýšenie a udržanie schopnosti

konkurencie a to znamená aj schopnosti vývozu vybraných výrobkov

dôraznejšie.

Proporcionalita – je iba málo krajín na svete, ktoré majú dostatočne veľký domáci trh a priemyslovú základňu schopnú sebestačného vývoja. Sú to krajiny s komplexnou surovinovou základňou, ktoré sú schopné pokryť potreby vlastnej domácej priemyslovej výroby. Medzi také krajiny patrí aj Ruská federácia a ďalšie krajiny skupiny BRIC, Brazília, India a Čína. Demonštratívny efekt – vývozný program každej krajiny predstavuje určitú vizitku stavu a úrovne rozvoja ekonomiky danej krajiny. A naopak dovozný program znamená spôsob riešenia nielen problému proporcionality, získania tých užitočných hodnôt, ktoré z najrôznejších dôvodov chýbajú, ale tiež zaistenia zrýchlenia ekonomického rozvoja dovážajúcej krajiny. Ide teda o určitú demonštráciu svetového technického, módneho trendu, ktorý môže pôsobiť stimulačne na spoločenský a ekonomický pokrok. (Svatoš, 2009)

Motívy a ciele medzinárodného obchodu

Za rozhodujúce dôvody internacionalizácie podniku v súčasnosti Kulhavý

považuje:

 Odlišnosť výrobných podmienok – jednotlivé krajine sú odlišne vybavené

prírodnými zdrojmi, ležia v odlišných klimatických a geografických

podmienkach, rozdiely v kvalite ľudských zdrojoch. Prístup k zdrojom a

snaha podniku minimalizovať náklady na získanie prírodných surovín,

získať lacnú pracovnú silu, prípadne získať technologické poznatky

(organizačné, manažérske, marketingové know–how).

 Klesajúce náklady z veľkovýroby – v rôznych krajinách sú rôzne statky

vyrábané s odlišnými nákladmi. Pri špecializácii krajiny s nízkymi

nákladmi na výrobu určitého statku dochádza pri výrobe vo veľkom

k úsporám z rozsahu.


Vstup slovenských firiem na ruský trh    |11 

 Rozdiely v spotrebiteľskom vkuse – obyvatelia rôznych štátov majú

odlišné preferencie v spotrebe.

 Nasýtenosť domáceho trhu a možnosť zvýšenia zisku.

 Obranný útok voči zahraničným konkurentom, ktorí pôsobia v domácej

krajine.

 Predĺženie životného cyklu výrobku, pretože na zahraničných trhoch sa

začína nový cyklus.

 Zahraničné pobočky a dcérske spoločnosti môžu prostredníctvom väčšej

blízkosti k trhu podstatne zvýšiť obrat najmä oproti exportu.

 Tlak na internacionalizáciu podniku vyvoláva i presuny v kúpnej sile a

zmeny menových kurzov. (Kulhavý, 1992)

Internacionalizáciu podnikovej činnosti môžeme podľa Staněka chápať ako proces, ktorý je ovplyvňovaný cieľmi podniku a vývojom jeho okolia. Systematizácia internacionalizačných cieľov môže vychádzať z rozličných kritérií:

 ekonomické a neekonomické

 ofenzívne a defenzívne

 orientované na zdroje, výrobu a odbyt

Za ekonomické ciele sa považujú ziskové ciele, prípadne ciele rentability a ciele v zmysle zabezpečenia konkurenčnej schopnosti. Medzi neekonomické ciele možno zaradiť prestížne ciele, ktoré môžu viesť k posilneniu potenciálu vplyvu na domáci trh alebo k dosiahnutiu medzinárodného imidžu. Internacionalizácia má defenzívny charakter, ak podnik pre stabilitu svojej ohrozenej trhovej pozície využíva výrobu v zahraničí, alebo nasleduje konkurenciu do zahraničia, aby vyrovnal jej konkurenčné výhody. Ofenzívne ciele sleduje podnik, ktorý využíva svoje konkurenčné výhody v medzinárodnom prostredí, alebo chce predĺžiť životný cyklus svojho výrobku. Ďalšiu skupinu cieľov možno charakterizovať ako ciele orientované na zdroje,

výrobu a odbyt. Internacionalizačné ciele orientované na zdroje spočívajú

v zabezpečení nákladovo vhodných zdrojov, napríklad surovín. Na výrobu

orientované ciele sa dostávajú do popredia, ak je výrobný proces v zahraničí

z hľadiska nákladov efektívnejší. (Stanek, 2001)

Prekážky a bariéry medzinárodného obchodu Podľa Štracha (2009) vstupu firmy na ruský trh by mala predchádzať analýza prekážok, ktoré daná krajina uplatňuje voči vstupu zahraničného tovaru. Bariéry 12|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková  medzinárodného obchodu môžu určovať, ktorý spôsob zvolí spoločnosť pri prenikaní na zahraničný trh. Prekážky, s ktorými sa môžu firmy stretnúť je celá rada, od zmluvných a autonómnych obmedzení tarifného či netarifného charakteru po administratívne a technické prekážky. Zmluvné prostriedky sú podľa Pichaniča (2004) uplatňované v bilaterálnych a multilaterálnych medzinárodných ekonomických vzťahoch formovaných na úrovni jednotlivých štátov. Zmluvné prostriedky sú obchodné zmluvy, platobné a úverové dohody. Podľa Dvořáka autonómne prostriedky vychádzajú z jednosmerných záujmov a rozhodnutí štátu. Cieľom týchto prostriedkov je regulovať prístup zahraničnej

konkurencie na domáci trh.

Netarifné prekážky

Medzi bariéry netarifného charakteru zaraďujeme nasledujúce prekážky:

 intervencie štátu v krajine určenia, zvýhodňujúce domácich výrobcov

- dotácie domácim výrobcom

- zvýhodnenie domácich dodávateľov pri výberových riadeniach na

štátne zákazky

 prekážky plynúce zo štandardizácie

- technické normy a štandardy

- ostatné predpisy technického charakteru napr. požiadavky na balenie

a značenie

 špecifické obchodné prekážky

- dovozné licencie

- množstevné obmedzenie dovozu, niekedy kombinované so zmenou

tarifných prekážok

- trvalý alebo dočasný zákaz dovozu určitej komodity

- stanovenie minimálnych cien, referenčných cien alebo cenových

pásiem tovaru

 prekážky plynúce z odlišnosti administratívnych procedúr

Kvantitatívne reštrikcie majú najčastejšie povahu kvót, ktoré zakazujú vývoz

určitého tovaru nad stanovený objem. Často je nutné prejsť zložitou

administratívnou procedúrou, kde konkrétne dovozca musí žiadať o udelenie

množstevnej kvóty. Za netarifné prekážky sa dajú pokladať aj neodôvodnené požiadavky na predloženie zdravotných certifikátov u tovaru rastlinného a živočíšneho pôvodu. (Dvořák, 2008) Vstup slovenských firiem na ruský trh    |13  Tarifné prekážky Medzi tarifné opatrenia patria prevažne clá a colné poplatky. Machková (2002) rozdeľuje clá podľa funkcií na fiškálne, ochranné, prohibitívne, skleníkové, odvetné, negociačné, diferenčné, preferenčné a antidumpingové. Podľa Machkovej, Černohlávkovej a Sata (2007) sa clá rozdeľujú podľa smeru pohybu a podľa toho, či sú clá vyberané pri dovoze alebo vývoze na dovozné a vývozné. Pre vyčíslenie cla sa používajú tri základné metódy valorická, špecifická a diferencovaná. Pri dovoze tovaru je vymeriavané a vyberané:

 dovozné clo

 dovozné poplatky zavedené v rámci spoločnej hospodárskej politiky

 daň z pridanej hodnoty

 spotrebná daň

 ďalšie nepriame dane

Pri vývoze tovaru je vymeriavané a vyberané:

 vývozné clo

 vývozné poplatky zavedené v rámci spoločnej hospodárskej politiky

Černohlávková (1998) uvádza, že po ukončení colného riadenia je tovar prepustený do obehu v určitom colnom režime. Colný zákon stanovuje nasledujúce režimy:

 Voľný obeh – prepustenie zahŕňa uplatnenie všetkých stanovených

obchodno-politických opatrení a formalít vrátane výberu cla.

 Tranzit – tovar je pod colným dohľadom prepravovaný od jedného

colného úradu k druhému.

 Uskladňovanie v colných skladoch – tovar je pod colným dohľadom

skladovaný pri splnení stanovených podmienok.

 Aktívny zušľachťovací styk v podmienenom systéme – tovar prejde pod

colným dohľadom jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami

a je opäť vyvezený z krajiny.

 Prepracovanie pod colným dohľadom – tovar prejde takými

spracovateľskými operáciami, ktoré zmenia jeho pôvodné sadzobné

zaradenie. Takto vzniknuté výrobky prepustí colný sklad do voľného

obehu s použitím platných colných sadzieb.

 Dočasné použitie – umožňuje, aby zahraničný tovar bol po vyskúšaný na

domácom trhu v nezmenenej forme vyvezený späť.

14|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková 

 Pasívny zušľachťovací styk – umožňuje, aby slovenský tovar bol dočasne

vyvezený do zahraničia a po prevedení jednej alebo viac zušľachťovacích

operácií sa s úplným alebo čiastočným oslobodením od cla vrátil späť na domáci trh.

 Vývoz – tento režim umožňuje slovenskému tovaru opustiť domáci trh za

súčasného stavu použitia formalít a obchodno politických opatrení vrátane prípadného vyberania cla.

Riziká medzinárodného obchodu

Každá oblasť podnikania je spojená s rizikami, ktoré môžu spôsobiť, že

dosiahnutý výsledok sa bude líšiť od predpokladaného od náhodných vplyvov.

Riziká medzinárodného obchodu môžeme rozdeliť do niekoľkých skupín. Jedná

sa hlavne o tržné riziká, teritoriálne riziká, kurzové riziká, riziká medzinárodnej

prepravy, komerčné riziká, riziká zodpovednosti a iné. (Beneš, 2004)

 Tržné riziko podľa Janatku sa z hľadiska platobného prejavuje ako riziko

odbytu, ktoré sa charakterizuje ako možnosť vzniku straty predávajúceho

v dôsledku nepredajnosti výrobku na trhu. Alebo sa prejavuje ako riziko

zmeny cenových relácií, ktoré predstavuje nebezpečie zmeny cenových

relácií v dobe medzi uzavretím kontraktu a jeho splnením. Patrí sem aj

riziko ďalších zmien podmienok predaja napr. zvýšenie úverovej

náročnosti, rozšírenie garancie a iné. (Janatka, 2001)

 Riziko zodpovednosti za výrobok súvisí so širokou ochranou spotrebiteľa.

Výrobca je vždy zodpovedný za škody na zdraví alebo majetku, ktoré môžu utrpieť osoby v dôsledku vád výrobku. Bezpečnosť výrobku je preto základnou exportnou požiadavkou niektorých výrobkov. Najúčinnejším a nevyhnutným nástrojom ochrany proti tomuto riziku pri vývoze je poistenie. (Machková, Černohlávková, Sato, 2007)

 K teritoriálnym rizikám zaraďujeme riziká spojené s politickou či

ekonomickou nestabilitou krajiny vývozu. Medzi hlavné druhy teritoriálnych rizík patria platobné problémy vyvolané politickými udalosťami napr. štrajky, revolúcie, občianske nepokoje a tiež vojny. Ďalej sem zaraďujeme administratívne zásahy štátu napr. odobranie dovoznej licencie. Dôsledkom teritoriálnych rizík môžu byť nedobytné pohľadávky, anulovanie uzavretých kontraktov, nemožnosť disponovať majetkom alebo tovarom v danej krajine a podobne. (Černohlávková, 1998)

 Riziká medzinárodnej prepravy sú typom rizík, ktoré sprevádzajú

medzinárodný obchod s hmotným tovarom. Behom dopravy môže dôjsť

Vstup slovenských firiem na ruský trh    |15 

ku strate tovaru a škodu utrpí ten, kto v danom okamžiku toto riziko

niesol. Prechod rizika straty alebo poškodenia tovaru sa spravidla

výslovne zjednáva v kontrakte stanovením určitých podmienok parity.

Toto riziko môže niesť predávajúci , kupujúci alebo dopravca či špeditér.

Prevencia tohto rizika spočíva v jasnom vymedzení miesta a okamžiku

prechodu rizika straty alebo poškodenia tovaru z predávajúceho na

kupujúceho napríklad odvolaním na Incoterms v kúpnej zmluve, a ďalej

vhodným prepravným zaistením dodávky tovaru napríklad výberom

spoľahlivého dopravcu. (Zamykalová, Machková, Sato 2002)  Riziko kurzové je predstavované možnosťou, že v dôsledku pohybu kurzov

dôjde k zmene očakávaného výsledku obchodnej operácie a to tak, že

vznikne kurzová strata alebo kurzový zisk. Stratu môže jedna zo

zmluvných strán získať napr. tým, že pri dodržaní dohodnutých

nominálnych čiastok musí v dôsledku zmeny menového kurzu vydať

relatívne viac hodnoty, alebo inkasuje relatívne menej hodnoty oproti

pôvodnému predpokladu. Strata môže nastať i znížením stavu devízových

aktív alebo zvýšením devízových pasív. Ak zjednal vývozca v kontrakte,

že tovar bude platený v mene, ktorej kurz sa v dobe platnosti zmluvy

zvýšil, dosiahne vývozca kurzového zisku. (Janatka, 2001)  Komerčné riziká sú podľa Machkovej, Černohlávkovej, Sata (2007) riziká,

ktoré vyplývajú z nesplnenia záväzkov obchodnými partnermi. Tieto

riziká sa dotýkajú vzťahov medzi exportérmi a importérmi, ale aj

poskytovateľmi sprievodných služieb, vzťahmi k dopravcom,

zasielateľom, poisťovniam. Zvýšená rizikovosť v oblasti komerčných

rizík ovplyvňuje dosiahnuté výsledky väčšinou negatívne tým, že

obchodník buď vôbec neuskutoční predpokladanú transakciu alebo

dosiahne pri jej realizácií horší výsledok. Intenzita dopadu týchto rizík je

daná predovšetkým výberom obchodného partnera. Pri jeho voľbe sa

zvažuje právna, vlastnícka štruktúra firmy, finančné situácie podniku,

obchodná zdatnosť, technické predpoklady pre splnenie daného záväzku

a podobne. Druhým dôležitým faktorom je právne zaistenie daného

záväzkového vzťahu. Väčšinou ide o kvalitu zmluvného zjednania a

o vhodné vyjadrenie záujmu obchodných partnerov v zmluvných

podmienkach. V zahraničnom obchode sa môže toto riziko prejavovať

najčastejšie týmito formami:

- odstúpenie partnera od kontraktu

- nesplnenie či chybné plnenie kontraktu dodávateľom

- bezdôvodné prevzatie tovaru odberateľom

- platobná nevôľa dlžníka

- platobná neschopnosť dlžníka

16|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková 

Koncepcia medzinárodného marketingu

Medzinárodný marketing je podnikateľská filozofia, ktorej cieľom je

uspokojovanie potrieb a prianí zákazníkov na medzinárodných trhoch svojimi

produktmi a službami za účasti plnenia podmienok medzinárodného obchodu.

(Doole, 2008)

Obr. 1. Schéma marketingu zahraničného obchodu

(Kulhavý, 1992, s. 21)

Medzinárodný marketing má však vlastné špecifiká a musí dať vedeniu firmy

konkrétne podklady pre rozhodovanie o vhodnej stratégie pre uplatnenie podniku

v medzinárodnom prostredí. Internacionalizácia je sprevádzaná radou faktorov,

ktoré musí brať firma pri voľbe marketingovej stratégie do úvahy. Sú to prevažne

faktory:

 sociálno – kultúrne odlišnosti a ich vplyv na chovanie a rozhodovanie

spotrebiteľov

 obchodno – politické podmienky, legislatíva

 problémy spojené s vypovedajúcou schopnosťou informácií, získaných zo

zahraničných zdrojov, problémy pri výskumu zahraničných trhov

Marketing zahraničného obchodu

Marketing informácií

Rozhodovací marketing

Marketing produktu

Marketing propagácie

Marketing distribúcie

Vstup slovenských firiem na ruský trh    |17 

 rôzny stupeň organizovanosti zahraničných trhov, problémy spojené so

vstupom do distribučných ciest

 nutnosť adaptácie marketingového mixu

 upravenie výrobkovej politiky vyvážaného produktu

 oboznámenie s tarifnými a netarifným prekážkami pri vstupe do nového

podnikateľského prostredia

 práca v cudzom prostredí a odlišný životný štýl, jazykové bariéry atď.

(Kulhavý, 1992)

Základom medzinárodného marketingu na národnej či lokálnej úrovni je

uspokojovanie želaní a potrieb zákazníkov. Vynorila sa teda otázka, či je vôbec

pojem medzinárodný marketing potrebný. Odpoveďou je pohľad na prostredia

jednotlivých trhov. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené základné charakteristické

vlastnosti domáceho a medzinárodného marketingu. (Dudinská a kol., 2004)

Tab. 1. Domáci a medzinárodný marketing

(Dudinská a kol., 2004, s. 17)

Domáci marketing Medzinárodný marketing

jeden jazyk, kultúra, národnosť mnoho jazykov, kultúr, národností

homogénny trh heterogénny trh

jednoduchší prístup k informáciám zložitejší prístup k informáciám

politické faktory skôr nepodstatné politické faktory rozhodujúce

nezávislosť od zásahov vlády závislosť od zásahov vlády

jedna mena rôzne meny

stabilizované pravidlá podnikania rôzne, nestále a často nejasné pravidlá

manažment zvyknutý na rozdelenie

zodpovednosti a finančnú kontrolu

manažment s veľkou autonómiou

a nízkou finančnou kontrolou

stálejšie a známejšie prostredie neznáme a nestále prostredie

Podľa Machkovej (2007) sa dajú vytypovať tri základné koncepcie

medzinárodného marketingu. Jedná sa o vývozný marketing, globálny marketing

a medzinárodné marketingové riadenie alebo interkulturálny marketing.

18|  Vratislav Kozák, Gabriela Voleníková 

Vývozný marketing

Podstatou vývozného marketingu je snaha podniku adaptovať obchodnú politiku

podľa podmienok jednotlivých druhov. Vývozný marketing realizujú podniky,

ktoré začínajú rozvíjať medzinárodné aktivity a vstupujú na zahraničné trhy

postupne. Podnik, ktorý začína vyvážať a nie je na zahraničnom trhu známy, je

často v ťažkej situácií. Má slabú pozíciu voči obchodným medzičlánkom, ktoré

váhajú, či majú vôbec s jeho výrobkami obchodovať. Zvyčajne sa nejedná o podniky, ktoré majú na trhu veľkú konkurenciu. Vo fáze vstupu na zahraničný trh by podnik potreboval investovať značné prostriedky do komunikačnej politiky a do budovania distribučných ciest, ale chýbajú mu potrebné zdroje. Preto sa snaží preniknúť na malé segmenty, ešte nie príliš obsadené, a adaptuje svoju ponuku pri každom vývoze na nový trh. Pre podniky, ktoré využívajú exportný marketing, je obvyklá orientácia na geograficky blízke trhy a často sa tieto podniky zameriavajú iba na jeden trh. (Machková, 2001) Podľa Svatoša spoločnosť realizujúca vývozný marketing si vyberie niekoľko zahraničných trhov a vykoná ich výskum. Zvolí si konkrétnu krajinu alebo zónu, kde bude vyvážať. Vyberie si obchodné metódy a definuje obchodnú politiku a marketingový mix. Marketingová komunikácia je často krát veľmi podobná tej domácej. Na záver vypracuje konkrétnu ponuku pre zvolený trh.

Globálny marketing

Stratégiu globálneho marketingu požívajú niektoré medzinárodne spoločnosti,

ktoré chcú uplatniť na svetovom trhu rovnaký typ výrobku a ponúkať ho

rovnakému okruhu zákazníkov. Globálna koncepcia je založená na používaní

štandardizovaného mixu v celosvetovom meradle. Táto koncepcia je založená na

štyroch predpokladoch:

 na svetovom trhu dochádza k homogenizácií potrieb a chovania

spotrebiteľov

 spotrebitelia sú ochotní akceptovať štandardizované výrobky

 firma ponúka kvalitné výrobky za prijateľné ceny

 veľkosériová výroba a uplatnenie výrobku na svetovom trhu znižujú

náklady a podnik realizuje tzv. úspory z rozsahu

Podniky využívajúce globálny marketing používajú jednotný typ ma

marketingový postup. Používa sa u spotrebných a niektorých priemyslových

výrobkov. Nevýhodou je, že nedáva dôraz na sociálno kultúrne odlišnosti v iných

krajinách a neumožňuje flexibilne reagovať na akcie konkurencie. (Svatoš, 2009)

Interkulturálny marketing

Moderný trend smeruje ku koncepcii interkulturálneho marketingu.

Interkulturálny marketing využíva medzinárodný prístup. Firma už vo fáze Vstup slovenských firiem na ruský trh    |19  výskumu a vývoja nových výrobkov počíta s ich uplatnením na svetovom trhu a vyvíja medzinárodné výrobky. Moderný trend teda spočíva v maximálnej snahe o využitie štandardizovaných postupov, ktoré sú adaptované na miestne podmienky. Najlepšou charakteristikou interkulturálneho marketingu je slogan: „Think global, act local.“ (Zamykalová, Machková, Sato, 2002) Interkulturálny marketing podľa Šupína (2006) zohľadňuje sociálno – kultúrne odlišnosti. Pretože je táto koncepcia pomerne nákladná na adaptáciu, používa koncepciu sociálno-kultúrnych zón, ktoré sú podobné kultúrnemu prostrediu. Podľa Dudinskej (2004) firma s interkultúrálnym marketingovým prístupom pri zohľadňovaní sociálno-kultúrnych odlišností spotrebiteľov sa zameriava najmä na nízko nákladové adaptácie hlavne v týchto oblastiach:

 výrobková politika – chuť, farba, štýl, veľkosť balenia

 komunikačná politika a event marketing – komunikácia v súlade

s miestnou kultúrou, zvykmi, náboženstvom, účinkovanie tuzemských

známych osobností a pod.

 politika značky – využívanie tuzemských značiek, prispôsobovanie loga,

výslovnosti sloganov

 distribučná politika – prispôsobuje sa miestnym distribučným kanálom,

a určeným distribučným miestam

 cenová politika – ponuka základných modelov pre chudobnejšie krajiny,

pre bohatšie nadštandardná ponuka produktov a starostlivosť, možnosť

výberu zo širokého portfólia výrobkov Medzinárodný marketingový výskum Medzinárodný marketingový výskum je jedným z nástrojov medzinárodného manažmentu, ktorý musia slovenské spoločnosti uplatniť pri stanovení stratégie vstupu na ruský trh. Medzinárodný marketingový výskum poskytuje nielen podklady pre rozhodovanie o stratégiách medzinárodného marketingu, ale je aj významným nástrojom operatívneho riadenia trhoch a do značnej miery obmedzuje riziká medzinárodného podnikania. (Vysušil, Pačesová, 2003) Medzinárodný marketingový výskum čerpá obvykle informácie z viac zdrojov a prebieha v dvoch fázach. Prvá etapa výskum od stolu je založený na zbere a analýze sekundárnych informácií. Druhá etapa terénny výskum predstavuje realizáciu výskumu v konkrétnych podmienkach sledovanej krajiny. (Horáková, 1992) Podľa Černohlávkovej (1998) výskum zahraničných trhov prináša celú radu informácií, ktoré umožňujú nasledujúce činnosti:



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist