načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

V službách zla - Robert Galbraith; pseudonym J. K. Rowlingové

Elektronická kniha: V službách zla
Autor: ;

Tretí prípad Cormorana Strikea a jeho sympatickej asistentky Robin prináša nielen diabolsky rafinovanú zápletku s neočakávanými zvratmi, ale tiež pútavý príbeh o vzťahu obľúbenej ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  228
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  243 Kč
6%
naše sleva
7,6
bo za nákup

hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9%hodnoceni - 71.9% 85%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia s.r.o.
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Počet stran: 512
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-259-0529-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Tretí prípad Cormorana Strikea a jeho sympatickej asistentky Robin prináša nielen diabolsky rafinovanú zápletku s neočakávanými zvratmi, ale tiež pútavý príbeh o vzťahu obľúbenej dvojice vyšetrovateľov na križovatke osobného a pracovného života.
Predstavte si, že jedného dňa dostanete balíček s odseknutou nohou... Neohrozenú Robin Ellacottovú, asistentku súkromného detektíva Cormorana Strikea, tento záhadný balík na smrť vydesí. Jej šéf je síce zvyknutý na všeličo, ale túto výstrahu neberie na ľahkú váhu. Spomenie si na štyri osoby z minulosti, ktoré sa neštítia ani najhoršieho násilia a mohli by mať tento odporný zločin na svedomí. Polícia sa zamerala na jedného z podozrivých, ale Strike čoraz väčšmi pochybuje, že práve on je vinník. Spolu s Robin začnú pátrať na vlastnú päsť a ponoria sa do temného a zvráteného sveta ostatných troch podozrivých. Ďalšie hrozné zločiny však obom sťahujú slučku okolo krku...

Zařazeno v kategoriích
Robert Galbraith; pseudonym J. K. Rowlingové - další tituly autora:
Volání Kukačky Volání Kukačky
Galbraith, Robert; Rowlingové, pseudonym J. K.
Cena: 313 Kč
Hedvábník Hedvábník
Galbraith, Robert
Cena: 234 Kč
Ve službách zla Ve službách zla
Galbraith, Robert; Rowlingové, pseudonym J. K.
Cena: 330 Kč
Ve službách zla Ve službách zla
Galbraith, Robert
Cena: 234 Kč
Ve službách zla (brož.) Ve službách zla (brož.)
Galbraith, Robert; Rowlingové, pseudonym J. K.
Cena: 254 Kč
Cormoran Strike BOX Cormoran Strike BOX
Galbraith, Robert; Rowlingové, pseudonym J. K.
Cena: 879 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






V službách zla
Aj v tlačenej verzii
Objednať si môžete na stránke
www.nakladatelstviplus.cz
www.albatrosmedia.sk
Robert Galbraith
V službách zla – e-kniha
Copyright © Albatros Media a.s., 2016
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





Robert Galbraith
Preložila Diana Ghaniová
PLUS





Career of Evil
First published in Great Britain in 2015 by Sphere
Copyright © 2015 J.K. Rowling
Cover Design & Photography: Nico Tylor
© Little Brown Book Group Limited 2015
Osobnostné práva boli uplatnené.
Všetky postavy a udalosti v tejto knihe okrem tých, ktoré sú verejne známe,
sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami, či už živými,
alebo mŕtvymi, je čisto náhodná.
Všetky práva vyhradené.
Žiadna časť tejto knihy sa nesmie reprodukovať, uchovávať v informačnom systéme,
prenášať v žiadnej forme ani žiadnymi prostriedkami bez predchádzajúceho písomného
súhlasu vydavateľa a ani sa nesmie šíriť v inej forme väzby či obálky ako v tej,
v ktorej je vydaná, a bez toho, aby následný subjekt, ktorý odkúpi toto autorské právo,
sa nemusel zaviazať dodržiavať obchodné podmienky vrátane tejto podmienky.
Plné znenie licenčných copyrightov je na stranách 498 – 501.
Úryvky z textov Blue Öyster Cult z rokov 1967 – 1994 sú citované
s láskavým súhlasom Sony/ATV Music Publishing (UK) Ltd.
www.blueoystercult.com
Album Don’t Fear the Reaper: The Best of Blue Oyster Cult
od Sony Music Entertainment Inc teraz možno dostať na iTunes
a u všetkých zvyčajných predajcov hudby.
Translation © Diana Ghaniová, 2016
ISBN v tlačenej verzii 978-80-259-0529-6
ISBN e-knihy 978-80-259-0540-1





Venujem Séanovi a Matthewovi Harrisovi.
Robte si s týmto venovaním, čo len chcete,
len ho ne...
ne...
nepoužite na obočie.










I choose to steal what you choose to show
And you know I will not apologize –
You’re mine for the taking.
I’m making a career of evil...
Blue Öyster Cult, ‘Career of Evil’
Lyrics by Patti Smith
Chcem si privlastniť, čo vystavuješ na obdiv,
a ty vieš, že sa neospravedlním –
si moja, vezmem si ťa.
Budem bojovať v službách zla...
Blue Öyster Cult: V službách zla
Text: Patti Smith










9
1
2011
This Ain’t the Summer of Love
Toto nie je leto lásky
Nepodarilo sa mu zmyť zo seba všetku jej krv. Pod nechtom ľavého
prostredníka sa ako zátvorka črtala tmavá čiara. Začal ju vyškrabávať, hoci sa
mu celkom páčila: spomienka na včerajšie potešenie. Po chvíli márneho
drhnutia si napokon strčil krvavý prst do úst a začal sať. Chuť železa mu
pripomenula pach krvi, ktorá prudko vystrekla na vykachličkovanú
dlážku, pofŕkala steny, premočila mu džínsy a  uteráky broskyňovej farby  –
mäkučké, suché, úhľadne poskladané  – premenila na krvou nasiaknuté
handry.
Dnes ráno mu farby pripadali akési jasnejšie a celý svet krajší.
Ovládol ho pokoj a povznášajúci pocit, akoby ju pohltil, akoby dostal jej život
transfúziou do krvi. Keď ich zabijete, patria vám: pripútate si ich oveľa
mocnejším putom, ako vie poskytnúť sex. Už len to, že ste ich videli v oka -
mihu smrti, je dôvernejšie ako čokoľvek, čo spolu môžu zažiť dve živé telá.
Vzrušovala ho myšlienka, že nikto nevie, čo urobil a čo plánuje.
V slabom aprílovom svetle sa opieral o vyhriatu stenu, celý šťastný a spokojný
si cmúľal prostredník a upieral zrak na protiľahlý dom.
Nebol to ktovieako pekný dom. Obyčajný. No určite sa v ňom žije
lepšie ako v tom stiesnenom byte, kde v čiernych plastových vreciach čakajú





10
na spálenie šaty stuhnuté od včerajšej krvi a  za kuchynským drezom sa
skrývajú vyleštené nože vyčistené bielidlom.
K  domu patril čierny plot, malá predzáhradka a  trávnik, ktorý bolo
treba pokosiť. Dvoje biele vchodové dvere tesne pri sebe naznačovali, že
trojposchodovú budovu prestavali na dva byty. Na prízemí bývala dievčina
menom Robin Ellacottová. Hoci si dal záležať, aby zistil jej pravé meno,
v hlave ju volal Sekretárka. Práve videl, ako sa mihla v arkierovom okne.
Ľahko ju spoznal podľa výrazných vlasov.
Sledovanie Sekretárky preňho predstavovalo niečo navyše, akýsi príjemný
bonus. Mal ešte niekoľko hodín čas, a tak si povedal, že sa na ňu pôjde pozrieť.
Dnes bol deň odpočinku: prestávka medzi veľkolepým včerajškom a zajtraj -
škom: medzi uspokojením z toho, čo urobil, a vzrušením z toho, čo príde.
Dvere na pravej strane sa nečakane otvorili a Sekretárka vyšla von
v sprievode nejakého muža.
Ešte vždy sa opieral o vyhriatu stenu a pozoroval ulicu s tvárou
obrátenou bokom k nim, aby sa zdalo, že na niekoho čaká. Ani jeden z nich mu
nevenoval pozornosť. Bok po boku vykročili po ulici. Dal im asi minútový
náskok a pustil sa za nimi.
Ona mala na sebe džínsy, ľahkú bundu a čižmy s rovnou podrážkou.
V slnečnom svetle nadobudli jej dlhé vlnité vlasy červenkastý nádych.
Zazdalo sa mu, že medzi tými dvoma vládne istá odmeranosť. Nerozprávali sa.
Vedel odhadnúť druhých. Odhadol a očaril dievča, ktoré včera zomrelo
obklopené krvou nasiaknutými broskyňovými uterákmi.
Sledoval ich s rukami vo vreckách, kráčajúc po ulici v obytnej štvrti,
akoby šiel niekam na nákup, a v to jasné ráno nepôsobili jeho slnečné
okuliare vôbec nápadne. Stromy sa mierne kývali v slabom jarnom vánku. Na
konci ulice dvojica zabočila doľava na širokú rušnú dopravnú tepnu
lemovanú kancelárskymi budovami. Keď míňali ealinskú radnicu, vysoko nad
ním sa v slnečných lúčoch zaleskli okenné tabule.
Sekretárkin spolubývajúci alebo priateľ, či kto to vlastne bol – zboku
mal ostré črty a hranatú bradu –, jej práve niečo hovoril. Odpovedala
stroho a ani sa neusmiala.





11
Ženy sú malicherné, odporné, obmedzené špiny. Urážlivé suky, všetky
do jednej. Očakávajú, že chlap urobí všetko, len aby boli šťastné. Až keď
pred vami ležia mŕtve a prázdne, sú konečne očistené, záhadné,
ba dokonca nádherné. Vtedy patria iba vám, nemôžu sa hádať, zápasiť ani odísť.
Sú vaše a môžete si s nimi robiť, čo sa vám zachce. Tá včerajšia bola ťažká
a poddajná, teda keď z nej nechal vytiecť všetku krv. Jeho hračka
v životnej veľkosti.
Kráčal za Sekretárkou a jej priateľom cez rušné nákupné centrum
Arcadia. Zakrádal sa za nimi ako prízrak alebo boh. Videli ho vôbec davy
ľudí, čo sa v sobotu vybrali na nákupy, alebo bol premenený, dvojnásobne
živý, obdarený neviditeľnosťou?
Prišli na autobusovú zastávku. Držal sa obďaleč, predstieral, že pozerá
cez dvere do indickej reštaurácie, na kopu ovocia pred zelovocom
a kartónové masky princa Williama a Kate Middletonovej, zavesené v okienku
novinového stánku, a pritom sledoval ich odraz v skle.
Chystali sa nastúpiť na autobus číslo 83. Nemal pri sebe veľa peňazí,
no sledovať ju bola taká zábava, že ešte nechcel skončiť. Nastúpil za nimi
a začul, že muž spomína Wembley Central. Kúpil si lístok a vyšiel za nimi
na poschodie.
Dvojica si našla miesta vedľa seba úplne vpredu. On si sadol neďaleko
k nevrlej žene, ktorú prinútil odsunúť tašky s nákupom. Pomedzi
mrmlanie ostatných cestujúcich k nemu občas doľahli ich hlasy. Keď sa
nezhovárali, Sekretárka sa bez úsmevu dívala z okna. Nechcela ísť tam, kam mali
namierené, tým si bol istý. Keď si z očí odhrnula pramienok vlasov,
všimol si, že nosí zásnubný prsteň. Takže sa bude vydávať... alebo si to aspoň
myslí. Slabý úsmev ukryl za vyhrnutý golier bundy.
Cez špinavé okná autobusu prenikali teplé lúče poludňajšieho slnka.
Pristúpila skupinka mužov, ktorí zaplnili okolité sedadlá. Niektorí mali na
sebe červeno -čierne ragbyové dresy.
Zrazu mal pocit, akoby žiara dňa potemnela. Tie dresy s polmesia -
com a hviezdou v ňom vyvolávali nepríjemné asociácie. Pripomínali mu
časy, keď sa necítil ako boh. Nechcel si ten pekný deň poškvrniť dávnymi





12
spomienkami, zlými spomienkami, no jeho povznesená nálada sa
rýchlo vytrácala. Nahnevaný – tínedžer zo skupinky zachytil jeho pohľad, no
rýchlo sa vyľakane odvrátil – vstal a zamieril naspäť ku schodom.
Tyče pri dverách sa pevne držal otec s  malým synom. Výbuch
zlosti kdesi v  žalúdku: on mal mať syna. Presnejšie, ešte vždy mal mať syna.
Predstavil si, že chlapec stojí pri ňom, vzhliada k nemu a obdivuje ho – no
jeho syn bol dávno preč a jediný, kto za to mohol, bol muž menom
Cormoran Strike.
Cormoranovi Strikeovi sa však pomstí. Urobí mu zo života peklo.
Keď vystúpil, zadíval sa na predné sklo autobusu a  naposledy zazrel
Sekretárkinu zlatistú hrivu. Znova ju uvidí o necelých dvadsaťštyri hodín.
Tá myšlienka mu pomohla potlačiť náhly záchvat zlosti, ktorý v ňom
vyvolal pohľad na dresy klubu Saracens. Autobus s rachotom odfrčal. On
vykročil opačným smerom a cestou sa upokojoval.
Mal skvelý plán. Nikto nič netušil. Nikto ho nepodozrieval. A doma
v chladničke naňho čakalo čosi naozaj výnimočné.





13
2
A rock through a window never comes with a kiss.
Blue Öyster Cult, ‘Madness to the Method’
Kameň hodený do okna nikdy nesprevádza bozk.
Blue Öyster Cult: Pohraj sa s pravidlami
Robin Ellacottová mala dvadsaťšesť rokov a už vyše roka bola zasnúbená.
Vydávať sa mala pred troma mesiacmi, no pre nečakané úmrtie
budúcej svokry obrad odložili. Za tie tri mesiace od plánovanej svadby sa veľa
zmenilo. Ktovie, či by s Matthewom vychádzali lepšie, keby si vymenili
manželský sľub. Dohadovali by sa menej, keby pod zafírovým snubným
prsteňom, ktorý jej začínal byť trocha voľný, mala aj zlatú obrúčku?
Bol pondelok ráno, Robin sa predierala pomedzi trosky na Tottenham
Court Road a v duchu znova prežívala včerajšiu hádku, ku ktorej sa
schyľovalo už pred odchodom z domu na ragbyový zápas. Robin mala pocit, že
s Matthewom sa hádajú po každom stretnutí so Sarah Shadlockovou a jej
priateľom Tomom. Spomenula to aj počas hádky, ktorá visela vo vzduchu
už počas zápasu a pretiahla sa až do skorých ranných hodín.
„Sarah provokovala, preboha, čo to nechápeš? V jednom kuse sa naňho
vypytovala a nechcela s tým prestať. Ja som s tým nezačala...“
Večne rozkopané okolie stanice Tottenham Court Road bránilo Ro -
bin v ceste do práce od prvého dňa, keď začala pracovať v súkromnej
detektívnej agentúre na Denmark Street. Na nálade jej nepridalo, ani keď
sa potkla o veľký kus betónu, no po niekoľkých tackavých krokoch znova





14
nadobudla rovnováhu. Z  hlbokej jamy plnej mužov v  prilbách a 
reflexných vestách k nej doľahol piskot a neslušné poznámky. Robin si
odhrnula z očí dlhé medové vlasy. V tvári bola celá červená, no nevšímala si ich.
V myšlienkach sa ustavične vracala k Sarah Shadlockovej a jej
zlomyseľným neodbytným otázkam o Robininom šéfovi.
„Je zvláštne príťažlivý, no nie? Vyzerá trocha zničene, ale to mi nikdy
neprekážalo. Je taký sexi aj naživo? Je dosť mohutný, však?“
Robin videla, ako Matthew zatína zuby, a snažila sa odpovedať
chladne a ľahostajne.
„V kancelárii sedíte len vy dvaja? Naozaj? Fakt tam nie je nikto iný?“
Krava, pomyslela si Robin, ktorej zvyčajná dobrosrdečnosť sa
nevzťahovala na Sarah Shadlockovú. Presne vedela, čo robí.
„Naozaj dostal v Afganistane vyznamenanie? Fakt? Fíha, takže je ešte
aj vojnový hrdina?“
Robin sa zo všetkých síl snažila zastaviť Sarah, ktorá ako jediná
ospevovala Cormorana Strikea, ale nepodarilo sa jej to. Do konca zápasu sa
do Matthewovho správania k snúbenici vkradol chlad. Nespokojnosť mu
však nebránila cestou späť z Vicarage Road so smiechom žartovať so
Sarah.  Tom, ktorý bol podľa Robin rovnako nudný ako hlúpy, sa rehotal
s nimi, nevnímajúc akýkoľvek podtón.
Predierala sa pomedzi okoloidúcich, ktorí takisto obchádzali priekopy
na ceste, a napokon prešla na druhú stranu cesty. Kráčala v tieni
betónového monolitu Centre Point s mriežkovým vzorom a znova sa v nej dvíhal
hnev. Spomenula si totiž, čo jej Matthew povedal o polnoci, keď sa hádka
opäť rozhorela.
„Musíš o ňom v jednom kuse rozprávať? Počul som, ako si Sarah
vravela...“
„Nezačala som o ňom rozprávať ja, ale ona, nepočúval si...“
Matthew ju však začal napodobňovať vysokým imbecilným hlasom,
ktorý používal na všetky ženy: „Ach, má také krásne vlasy...“
„Doriti, ty si totálne paranoidný!“ skríkla Robin. „Sarah tárala
o vlasoch Jacqua Burgera, nie o Cormoranových, a ja som len povedala...“





15
„ Nie o Cormoranových,“ zopakoval tým debilným upišťaným hlasom.
Robin zabočila na Denmark Street rovnako zúrivá ako pred ôsmimi
hodinami, keď sa vyrútila zo spálne a šla si ľahnúť na pohovku.
Sarah Shadlocková, sprostá Sarah Shadlocková, ktorá s  Matthewom
chodila na univerzitu a robila všetko možné, len aby ho odlákala od
Robin – od dievčaťa, ktoré zostalo v Yorkshire... Keby mala istotu, že Sarah
už v živote neuvidí, hrozne by sa potešila, no v júli im príde na svadbu.
A nepochybne im bude otravovať manželský život a možno sa jedného dňa
pokúsi votrieť aj do Robininej kancelárie, aby sa zoznámila so Strikeom,
teda ak má oňho ozajstný záujem a nevyužíva ho len na to, aby medzi
Robin a Matthewa zasiala nezhody.
Nikdy ju nezoznámim s Cormoranom, pomyslela si zlostne Robin
a podišla ku kuriérovi, ktorý stál pred vchodom do kancelárie. Na rukách mal
rukavice, v jednej držal podložku na písanie a v druhej dlhý hranatý balíček.
„Je to pre Ellacottovú?“ opýtala sa Robin, keď pristúpila bližšie. Čakala
totiž, kedy jej doručia jednorazové fotoaparáty zabalené v kartóne
slonovinovej farby, ktoré mali slúžiť ako darčeky pre svadobných hostí.
V poslednom čase mala taký nepravidelný pracovný čas, že bolo pre ňu
jednoduchšie dať si doručiť internetové objednávky do práce ako do bytu.
Kuriér prikývol a otrčil jej podložku na písanie, ani si nezložil helmu.
Robin sa podpísala a prevzala dlhý balíček, ktorý bol oveľa ťažší, ako
očakávala. Strčila si ho pod pazuchu s pocitom, že sa v ňom posunul jediný
veľký predmet.
„Ďakujem,“ povedala, no kuriér sa už stihol odvrátiť a prehodiť nohu
cez motocykel. Keď odomykala dvere do budovy, počula, ako odfrčal.
Vyšla po kovovom schodisku, ktoré sa točilo okolo pokazeného
výťahu pripomínajúceho klietku. Vzduchom sa niesla ozvena jej krokov.
Keď odomkla a  otvorila sklené dvere, odrazilo sa od nich svetlo.
Vynímal sa na nich tmavý vygravírovaný nápis: c. b. strike, súkromný
detektív.
Naschvál prišla skôr. Boli totiž zaplavení prípadmi a  chcela dorobiť
nejaké papierovačky, skôr ako sa pustí do každodenného sledovania mla-





16
dej ruskej striptízovej tanečnice. Z ťažkých krokov nad hlavou usúdila, že
Strike je ešte vo svojom byte o poschodie vyššie.
Robin položila podlhovastý balíček na stôl, vyzliekla si kabát, spolu
s  kabelkou ho zavesila na háčik pri dverách, rozsvietila svetlo, napustila
vodu do kanvice, zapla ju a vzala zo stola ostrý otvárač na listy. Spomenula
si, ako Matthew kategoricky odmietol uveriť, že obdivovala kučeravú
hrivu krídelníka Jacqua Burgera, a nie Strikeove krátke vlasy, ktoré
(úprimne povedané) vyzerajú skôr ako chlpy. Zúrivo zabodla otvárač do balíčka,
rozrezala ho a otvorila.
V  škatuli bola bokom napchatá odseknutá ženská noha s  ohnutými
prstami, aby sa do nej zmestila.





17
3
Half -a-hero in a hard -hearted game.
Blue Öyster Cult, ‘The Marshall Plan’
Polovičný hrdina v bezcitnej hre.
Blue Öyster Cult: Marshallov plán
Robinin výkrik sa odrazil od okien. Cúvla od stola, nespúšťajúc zrak z tej
odpornej veci, ktorá na ňom ležala. Noha bola hladká, štíhla a bledá, a keď
otvárala balíček, nechtiac sa o ňu ošuchla prstom. Pokožka bola na dotyk
ako studená guma.
Sklené dvere sa rozleteli vo chvíli, keď si pritisla ruky na ústa
a podarilo sa jej umlčať výkrik. Stál v  nich meter deväťdesiat vysoký,
zachmúrený Strike v rozopnutej košeli, spod ktorej mu vytŕčali husté tma -
vé chlpy.
„Čo do...“
Sledoval jej pohľad a všimol si nohu. Cítila, ako ju drsne chytil za
rameno a vyviedol na odpočívadlo.
„Kto ju doručil?“
„Kuriér,“ odpovedala. Dovolila mu odviesť ju o poschodie vyššie. „Na
motorke.“
„Počkaj tu. Zavolám políciu.“
Keď za ňou zatvoril dvere svojho bytu, zostala nehybne stáť na mieste
a s tlčúcim srdcom počúvala jeho kroky. Vrátil sa na prízemie.
Do hrdla jej stúpala kyselina. Noha. Práve dostala nohu. Pred chvíľou





18
pokojne vyniesla na poschodie nohu, ženskú nohu v  škatuli. Čia je to
noha? A kde je zvyšok?
Podišla k  najbližšej plastovej čalúnenej stoličke s  kovovými nohami,
ktorá pôsobila dosť lacno, a  sadla si s  prstami ešte vždy pritisnutými na
zmeravených perách. Spomenula si, že balíček bol adresovaný jej.
Strike zatiaľ stál pri okne v kancelárii s výhľadom na Denmark Street
a s mobilom pri uchu si premeriaval ulicu, či na nej nezazrie kuriéra. Kým
sa vrátil na recepciu a  začal skúmať otvorený balíček na stole, spojil sa
s políciou.
„Noha?“ zopakoval detektív inšpektor Eric Wardle na druhom konci
linky. „Akože ozajstná noha?“
„A nie je to ani moja veľkosť,“ zažartoval Strike, čo by si v prítomnosti
Robin nedovolil. Spod vyhrnutej nohavice trčala kovová konštrukcia,
ktorá mu slúžila ako pravý členok. Keď začul Robinin krik, práve sa obliekal.
Len čo to dopovedal, uvedomil si, že je to pravá noha – presne tá
končatina, ktorá chýba aj jemu, a že je odrezaná pod kolenom, presne tam,
kde bola amputovaná aj tá jeho. S mobilom na uchu sa pozornejšie
zadíval na nohu a do nosa mu udrel nepríjemný pach nedávno rozmrazeného
kurčaťa. Biela pokožka: hladká, bledá, zle oholená, no inak dokonalá, až
na starú zelenkastú modrinu na lýtku. Mala ostré svetlé chĺpky a za
nenalakovanými nechtami trocha špiny. Preseknutá holenná kosť
obklopená mäsom sa leskla ako ľad. Čistý rez. Strike predpokladal, že je od sekery
alebo sekáčika na mäso.
„A podľa teba je ženská?“
„Vyzerá tak...“
Strike si všimol ešte niečo. Na lýtku tesne pod miestom rezu bola
jazva. Stará jazva nijako nesúvisiaca so zranením, v dôsledku ktorého sa noha
oddelila od zvyšku tela.
Koľkokrát počas detstva stráveného v Cornwalle zostal zaskočený, keď
stál chrbtom k zradnému moru? Tí, čo dobre nepoznali oceán, zabúdali,
aký je tvrdý a brutálny. Ohromilo ich, keď do nich narazil silou
studeného kovu. Strike čelil strachu, pracoval s ním a zvládal ho počas celej svojej





19
kariéry, no pri pohľade na tú starú jazvu mu na okamih vyrazila dych hrôza
o to príšernejšia, že ju nečakal.
„Si ešte tam?“ opýtal sa Wardle na druhom konci linky.
„Čože?“
Strikeov dvakrát zlomený nos delilo od odrezanej ženskej nohy len
niekoľko centimetrov. Spomínal si na zjazvenú nohu dieťaťa, na ktoré nikdy
nezabudol... Koľko času uplynulo, odkedy ju videl naposledy? Koľko by
mala teraz rokov?
„Najskôr si zavolal mne, lebo...“ napovedal mu Wardle.
„Hej.“ Strike sa prinútil sústrediť. „Bol by som radšej, keby si na tom
robil ty, ale ak nemôžeš...“
„Som na ceste,“ povedal policajt. „O chvíľu som tam. Nikam nechoď.“
Strike vypol telefón a položil ho na stôl, nespúšťajúc zrak z nohy. Až
teraz si všimol, že je pod ňou odkaz napísaný na stroji.
Britská armáda vycvičila Strikea v oblasti vyšetrovacích postupov, a tak
odolal silnému pokušeniu vytiahnuť ho a prečítať. Nesmie poškvrniť
forenzné dôkazy. Namiesto toho sa neisto prikrčil, aby si mohol prečítať
adresu visiacu dolu hlavou na otvorenom veku.
Škatuľa bola naozaj adresovaná Robin, čo sa mu vôbec nepozdávalo. Jej
meno bolo vyhláskované správne, naklepané na bielej nálepke s adresou
ich kancelárie. Pod nálepkou bola ďalšia. Strike prižmúril oči, rozhodnutý
nepohnúť škatuľou ani preto, aby lepšie videl na adresu, a zistil, že
pôvodným adresátom na škatuli bol istý „Cameron Strike“. Odosielateľ
prelepil pôvodnú nálepku druhou, na ktorej stálo „Robin Ellacottová“. Prečo
si to rozmyslel?
„Doriti,“ zanadával ticho.
S istou námahou sa vystrel, zvesil z háčika za dverami Robininu
kabelku, zamkol sklené dvere a zamieril na poschodie.
„Polícia je na ceste,“ oznámil jej a položil pred ňu kabelku. „Nedáš si
čaj?“
Prikývla.
„Nechceš doň brandy?“





20
„Nijaké brandy nemáš,“ povedala. Hlas mala trocha zachrípnutý.
„Hľadala si ho?“
„Isteže nie!“ vyhlásila. Keď videl, ako ju pobúrila predstava, že sa mu
hrabala v skrinkách, musel sa usmiať.
„Ibaže nie si... nie si ten typ, čo má doma brandy na upokojenie.“
„Nechceš pivo?“
Pokrútila hlavou. Nedokázala vyčariť úsmev.
Strike urobil čaj a  sadol si oproti nej so svojím hrnčekom. Vyzeral
presne na to, čím bol: mohutným bývalým boxerom, ktorý priveľa fajčí
a pričasto sa stravuje v reštauráciách s rýchlym občerstvením. Mal hrubé
obočie, sploštený asymetrický nos a ak sa náhodou neusmieval, tak aj
zachmúrený namrzený výraz. Jeho husté tmavé kučeravé vlasy, ešte vlhké po
sprche, jej pripomenuli Jacqua Burgera a  Sarah Shadlockovú. Mala po -
cit, akoby tá hádka patrila do iného života. Odkedy vyšla na poschodie,
na Matthewa si spomenula len na okamih. Hrozila sa predstavy, ako mu
porozpráva, čo sa dnes stalo. Bude sa hnevať. Netešilo ho, že pracuje pre
Strikea.
Vzala do rúk vriaci čaj, no hneď ho aj odložila, ani sa nenapila. „Pozrel
si sa na... na ňu?“ zamrmlala.
„Hej,“ odvetil Strike.
Netušila, na čo ešte sa ho opýtať. Odrezaná noha. Celá situácia bola
taká príšerná a groteskná a všetky otázky jej pripadali absurdné
a netaktné. Nespoznal si ju? Prečo ju podľa teba poslal? A tá najpálčivejšia zo
všetkých: A prečo mne?
„Polícia sa bude vypytovať na toho kuriéra,“ povedal.
„Viem,“ prikývla Robin. „Snažila som sa rozpamätať na všetko, čo s ním
súvisí.“
Ozval sa bzučiak na vchodových dverách.
„To bude Wardle.“
„Wardle?“ zopakovala prekvapene.
„Priateľskejšieho poliša nepoznáme,“ pripomenul jej. „Zostaň tu,
privediem ho.“





21
V priebehu minulého roka sa Strikeovi podarilo upadnúť do nemilosti
príslušníkov metropolitnej polície, a to nie celkom vlastnou vinou. Novino -
vé články, ktoré do neba vychvaľovali jeho dva najvýznamnejšie detektívne
úspechy, pochopiteľne dráždili tých policajtov, ktorých tromfol. No Wardle,
ktorý mu poskytol pomoc v prvom prípade, takisto zožal svoj podiel slávy
a vzťahy medzi nimi zostali relatívne priateľské. Robin videla inšpektora len
v novinových správach o prípade. Na súde sa ich cesty nestretli.
Ukázalo sa, že je to pekný muž s hustými gaštanovohnedými vlasmi
a čokoládovými očami v džínsoch a koženej bunde. Strike nevedel, či ho väčšmi
pobavilo alebo nahnevalo, že len čo Wardle vošiel do miestnosti,
mimovoľne si Robin premeral: pohľadom cikcakovito preletel jej vlasy aj postavu
a pristavil sa na ľavej ruke so zásnubným prsteňom so zafírom a diamantmi.
„Eric Wardle,“ predstavil sa hlbokým hlasom s úsmevom, ktorý sa
Strikeovi zdal zbytočne príliš očarujúci. „Toto je detektívka seržantka
Ekwensiová.“
Sprevádzala ho chudá černoška s  uhladenými vlasmi zviazanými do
uzla, ktorá venovala Robin rýchly úsmev. Robin zistila, že prítomnosť
ďalšej ženy v nej vyvoláva neprimeranú útechu. Seržantka Ekwensiová sa
rozhliadla po Strikeovej ospevovanej garsónke.
„Kde je ten balík?“ opýtala sa.
„O poschodie nižšie,“ odvetil Strike a z vrecka vytiahol kľúče od
kancelárie. „Ukážem vám ho. Ako sa má manželka, Wardle?“ dodal, keď sa
chystal vyjsť z miestnosti v sprievode seržantky Ekwensiovej.
„Čo ťa do toho?“ odvetil policajt, sadol si k stolu oproti Robin, otvoril
zápisník, a jej sa uľavilo, že sa prestal správať ako psychologický poradca.
„Keď som sa blížila, už stál pred dverami,“ vysvetlila mu, keď sa jej
opýtal, ako tá noha prišla. „Myslela som si, že je to kuriér. Bol celý
v čiernej koži – celý v čiernom okrem modrých pásikov na pleciach. Mal
čiernu helmu so sklopeným zrkadlovým priezorom. Výška určite aspoň meter
osemdesiat. Bol odo mňa o dvanásť až pätnásť centimetrov vyšší, aj keď si
odmyslím helmu.“
„Postava?“ Wardle si robil poznámky do zápisníka.





22
„Zdal sa mi dosť mohutný, no pravdepodobne ho trocha zväčšovala aj
tá bunda.“
Robin nechtiac pohľadom zablúdila na Strikea, ktorý sa vrátil do miest -
nosti. „Teda nie...“
„Nie taký vypasený ako šéf?“ nadhodil Strike, keď zachytil jej slová,
a Wardle, ktorý sa nikdy nezdráhal detektíva podpichnúť alebo si to aspoň
užiť, sa tlmene zasmial.
„Mal rukavice,“ pokračovala Robin bez úsmevu. „Čierne kožené
motorkárske rukavice.“
„Pravdaže bol v rukaviciach,“ povedal Wardle a dopísal si poznámku.
„Predpokladám, že v súvislosti s motorkou ste si nevšimli nič.“
„Bola to červeno -čierna honda,“ odvetila Robin. „Všimla som si logo –
ten symbol s krídlom. Tipujem, že kubatúra sedemstopäťdesiat cc. Bola
dosť veľká.“
Wardle sa zatváril ohromene a zároveň uznanlivo.
„Robin je nadšená motoristka,“ vysvetlil Strike. „Jazdí ako Fernando
Alonso.“
Robin by bola najradšej, keby sa Strike prestal tváriť veselo
a ľahkovážne. O poschodie nižšie predsa leží ženská noha. Kde je zvyšok tela? Nesmie
plakať. Kiežby sa bola lepšie vyspala. Tá sprostá pohovka... V poslednom
čase na nej strávila priveľa nocí...
„Prinútil vás podpísať prevzatie?“ opýtal sa Wardle.
„Nepovedala by som, že ma prinútil. Nastavil mi podložku a ja som to
urobila automaticky.“
„Čo bolo na tej podložke?“
„Vyzeralo to ako faktúra alebo...“
Zatvorila oči a snažila sa rozpamätať. Keď sa nad tým zamyslela,
formulár pôsobil amatérsky, akoby ho niekto dal dokopy na notebooku.
Povedala to aj nahlas.
„Čakali ste balík?“ chcel vedieť Wardle.
Robin mu vysvetlila, že čakala jednorazové fotoaparáty na svadbu.
„Čo urobil, keď ste ho prevzali?“





23
„Nasadol na motorku a odišiel. Zabočil na Charing Cross Road.“
Ozvalo sa klopanie a do bytu vošla seržantka Ekwensiová s odkazom,
ktorý si Strike všimol pod nohou, vloženým do vrecúška na dôkazy.
„Prišli z forenzného,“ oznámila Wardlovi. „Tento odkaz bol v balíku.
Bolo by fajn zistiť, či to slečne Ellacottovej niečo nehovorí.“
Policajt vzal do rúk odkaz v polyetylénovom obale a zamračene ho
preletel.
„Je to nezmysel,“ povedal a  začal čítať nahlas: „ A  harvest of limbs, of
arms, and of legs, of necks...“
„... that turn like swans,“ skočil mu do reči Strike, ktorý sa opieral
o sporák a stál priďaleko, takže na odkaz určite nedovidel, „as if inclined to
gasp or pray. Žatva končatín, rúk, nôh a krkov, ktoré sa vykrúcajú ako
labute, akoby túžili vzdychať či prosiť.“
Zvyšní traja naňho vytreštili oči.
„Je to text piesne,“ vysvetlil im. Robin sa nepáčil výraz na jeho tvári.
Videla, že tie slová preňho niečo znamenajú. Niečo zlé. „Z poslednej slohy
piesne Mistress of the Salmon Salt od kapely Blue Öyster Cult.“
Seržantka Ekwensiová zdvihla ceruzkou zvýraznené tenké obočie.
„Od koho?“
„Od slávnej rockovej kapely zo sedemdesiatych rokov.“
„Predpokladám, že ich veci dobre poznáš,“ prehodil Wardle.
„Poznám ten song,“ odvetil Strike.
„Vari vieš, kto ti ju poslal?“
Strike zaváhal. Kým z  neho zvyšní traja nespúšťali zrak, mysľou mu
preletela zmätená séria obrazov a spomienok. Chcela zomrieť, vravel
hlboký hlas. Quicklime girl. Dievča ako pálené vápno. Chudá nôžka
dvanásťročného dievčaťa, zjazvená spleťou striebristých čiar. Nenávistne prižmúrené
drobné tmavé oči. Tetovanie žltej ruže.
A  napokon  – v  závese za všetkými ostatnými spomienkami  – sa mu
pred očami zjavilo to, čo by možno niekomu inému zišlo na um ako prvé:
obvinenie, v  ktorom sa spomínal odseknutý penis poslaný policajnému
informátorovi.





24
„Vieš, kto ti ju poslal?“ zopakoval inšpektor.
„Možno.“ Strike pozrel na Robin a seržantku Ekwensiovú. „Radšej by
som sa o tom porozprával v súkromí. Máš od Robin všetko, čo
potrebuješ?“
„Ešte mi chýba vaše meno, adresa a tak ďalej,“ povedal Wardle.
„Vanessa, postaráš sa o to?“
Seržantka Ekwensiová podišla bližšie so svojím zápisníkom.
Kovová ozvena krokov oboch mužov o chvíľu stíchla. Hoci Robin
netúžila znova hľadieť na odseknutú nohu, naštvalo ju, že ju nevzali so sebou.
Na škatuli bolo predsa napísané jej meno.
Odporný balík ešte vždy ležal na stole o  poschodie nižšie. Seržantka
Ekwensiová vpustila dnu dvoch Wardlových kolegov. Keď popri nich
prechádzal ich nadriadený v spoločnosti súkromného detektíva, jeden
fotografoval a druhý rozprával do mobilu. Obaja zvedavo pozreli na Strikea,
ktorý sa do istej miery preslávil práve v tom čase, keď sa mu podarilo
znepriateliť si mnohých policajtových kolegov.
Strike zatvoril dvere na svojej kancelárii a  spolu s  Wardlom si sadli
oproti sebe k detektívovmu stolu. Inšpektor nalistoval čistú stránku
v zápisníku.
„Tak teda, kto z tvojich známych s obľubou rozsekáva mŕtvoly na kusy
a potom ich posiela poštou?“
„Po prvé, Terence Malley,“ odvetil Strike po chvíľke váhania.
Wardle si nič nezapísal, len naňho civel s perom v ruke.
„Terence ‚Hrobár‘ Malley?“
Strike prikývol.
„Z Harringayského zločineckého syndikátu?“
„Koľkých Terenceov ‚Hrobárov‘ Malleyov poznáš?“ vyštekol
netrpezlivo Strike. „A koľkí z nich majú vo zvyku posielať ľuďom časti tiel?“
„Dočerta, ako si sa zaplietol s Hrobárom?“
„Spolupráca s mravnostným v roku dvetisícosem. Drogový kartel.“
„Tá razia, vďaka ktorej ho zašili?“
„Presne tá.“





25
„No doriti,“ zahundral Wardle. „Tak je to jasné, nie? Ten chlap je fakt
blázon, práve vyšiel z basy a má prístup k polovici londýnskych
prostitútok. Ak chceme nájsť zvyšok tela, mali by sme začať prehľadávať Temžu.“
„Hej, ale svedčil som anonymne. Nikdy sa nemal dozvedieť, že som
to bol ja.“
„Vždy sa nájde nejaký spôsob,“ zahundral policajt. „Harringayský
zločinecký syndikát je ako skurvená mafia. Nepočul si, že Ianovi Bevinovi
poslal vtáka Hatforda Aliho?“
„Áno, počul,“ odvetil Strike.
„Čo má znamenať ten song? Nejaká drbnutá žatva, či čo to bolo?“
„Práve z toho mám obavy,“ povedal pomaly detektív. „Na človeka ako
Hrobár je to príliš rafinované, a práve preto si myslím, že by to mohol byť
niektorý zo zvyšných troch.“





26
4
Four winds at the Four Winds Bar,
Two doors locked and windows barred,
One door left to take you in,
The other one just mirrors it...
Blue Öyster Cult, ‘Astronomy’
Štyri vetry v krčme U štyroch vetrov,
zamknuté dvere a zamrežované okná,
jedny dvere, ktorými smieš vojsť,
druhé sú len odrazom...
Blue Öyster Cult: Astronómia
„Poznáš štyroch ľudí, ktorí by boli schopní poslať ti odseknutú nohu?
Štyroch?“
Strike videl odraz Robininej zhrozenej tváre v okrúhlom zrkadle
položenom pri umývadle, kde sa práve holil. Polícia konečne odniesla nohu,
detektív vyhlásil, že v ten deň sa pracovať nebude, a Robin zostala sedieť za
umakartovým stolíkom v obývačke spojenej s kuchyňou s druhým
hrnčekom čaju v rukách.
„Pravdupovediac,“ vyhlásil, zoškrabávajúc si z  brady strnisko, „mys -
lím, že sú len traja. Možno som urobil chybu, keď som Wardlovi povedal
o Malleym.“
„Prečo?“
Porozprával jej o tom, ako sa nakrátko zaplietol s profesionálnym
zločincom, ktorý naposledy skončil vo väzení aj vďaka jeho svedectvu.
„... a Wardle je teraz presvedčený, že Harringayský zločinecký syndikát
zistil, kto som. No ja som tesne po výpovedi odišiel do Iraku a ešte som





27
nepočul, že by niekto odhalil krytie dôstojníka Špeciálneho
vyšetrovacieho útvaru len preto, lebo svedčil na súde. Ani ten text piesne neukazuje na
Hrobára. Nemá vo zvyku takto vymýšľať.“
„Ale odrezal časti tiel svojim predchádzajúcim obetiam?“ opýtala sa
Robin.
„Pokiaľ viem, stalo sa to len raz. A nezabúdaj, že nech to má na
svedomí ktokoľvek, možno nikoho nezabil,“ odpovedal vyhýbavo Strike. „Noha
možno patrí nejakej už existujúcej mŕtvole. Možno je z nemocničného od -
padu. Wardle to všetko preverí. Viac sa dozvieme, až keď ju preskúmajú
forenzní experti.“
Rozhodol sa nespomínať tú hroznú možnosť, že keď páchateľ žene
odsekol nohu, možno ešte žila.
Rozhostilo sa ticho. Strike opláchol žiletku pod vodou z kuchynského
kohútika a Robin zamyslene civela von oknom.
„Nuž, Wardlovi si musel spomenúť aj Malleyho,“ vyhlásila napokon,
obrátila sa k Strikeovi a pohľady sa im stretli v zrkadle na holenie. „Keď už
raz niekomu poslal... čo vlastne poslal?“ opýtala sa trocha nervózne.
„Penis,“ odvetil detektív. Umyl si tvár, utrel sa do uteráka a potom
pokračoval: „Hej, asi máš pravdu, no čím dlhšie o tom uvažujem, tým som
si istejší, že to nebol on. Hneď som späť – musím si prezliecť košeľu. Keď
si zvrieskla, odtrhol som z nej dva gombíky.“
„Prepáč,“ povedala neurčito Robin a Strike zmizol v spálni.
Popíjala čaj a obzerala sa po izbe, v ktorej sedela. V jeho podkrovnom
byte doteraz ešte nebola. Predtým mu nanajvýš zaklopala na dvere
a doručila nejaký odkaz alebo ho tak zobúdzala, keď mali práve najviac
práce a veľa toho nenaspali. Obývačka spojená s kuchyňou bola preplnená,
no čistá a uprataná. Nebolo v nej prakticky nič osobné: rôznorodé
hrnčeky, lacná utierka poskladaná pri plynovom horáku, nijaké fotografie ani
ozdobné predmety okrem detskej kresby vojaka, pripevnenej na jednej zo
skriniek.
„Kto to kreslil?“ opýtala sa, keď sa zjavil Strike v čistej košeli.
„Môj synovec Jack. Ktovie prečo ma má rád.“





28
„Netvár sa...“
„Netvárim sa. Nikdy neviem, ako sa mám baviť s deckami.“
„Takže si myslíš, že poznáš troch ľudí, ktorí by...“ začala odznova
Robin.
„Mám chuť na pivo,“ prerušil ju Strike. „Poďme do Tottenhamu.“
Cestou sa pre rachot zbíjačiek vo výkopoch nemohli rozprávať, no keď
po Robininom boku kráčal Strike, robotníci v  reflexných vestách na ňu
ani nepískali, ani nepokrikovali. Napokon vošli do detektívovej obľúbenej
miestnej krčmy so zdobenými pozlátenými zrkadlami, panelmi z tmavého
dreva, lesklým mosadzným výčapom, kupolou z farebného skla a maľbami
tancujúcich krásavíc od Felixa de Jong.
Strike si objednal veľký Doom Bar. Robin by alkohol nezniesla, a tak
si vypýtala kávu.
„No?“ ozvala sa, keď sa detektív vrátil k vysokému stolu pod kupolou.
„Kto sú tí traja?“
„Nezabúdaj, možno som na falošnej stope,“ odvetil Strike a odchlipol
si z piva.
„Dobre,“ nedala sa Robin. „Kto sú tí traja?“
„Zvrátené indivíduá, ktoré majú dobrý dôvod z duše ma nenávidieť.“
Strike mal pred očami vystrašené chudé dvanásťročné dievča so zjaz -
venou nohou, ktoré si ho premeriavalo cez nakrivo nasadené okuliare.
Malo jazvu na pravej nohe? Nevedel si spomenúť. Kriste, len nech to nie
je ona...
„Kto?“ Už strácala trpezlivosť.
„Dvaja sú z armády,“ odvetil detektív a pošúchal si strnisko na brade.
„Obaja sú šibnutí násilníci, ktorí by...“
Premohlo ho obrovské mimovoľné zívnutie. Robin čakala, kým opäť
prehovorí, a  uvažovala, či strávil včerajší večer so svojou novou priateľ -
kou. Elin bola kedysi profesionálna huslistka a v súčasnosti pracovala ako
moderátorka v rádiu. Očarujúca severská svetlovláska pripomínala Robin
krajšiu Sarah Shadlockovú. To bol zrejme prvý dôvod, prečo sa jej Elin





29
takmer od začiatku vôbec nepozdávala. Druhý bol, že ju nazvala
Strikeovou sekretárkou, hoci ju Robin mohla počuť.
„Prepáč,“ povedal Strike. „Dlho do noci som písal poznámky ku
Khanovmu prípadu. Som hotový.“
Pozrel na hodinky.
„Zídeme na prízemie a dáme si niečo na jedenie? Som hrozne hladný.“
„O  chvíľku. Ešte nie je ani dvanásť. Chcem, aby si mi porozprával
o tých ľuďoch.“
Detektív si vzdychol.
„Tak teda dobre,“ súhlasil, a keď popri nich cestou na toaletu prešiel
nejaký muž, stíšil hlas. „Donald Laing, príslušník Kráľovských
hraničiarov.“ Znova si vybavil tie pichľavé oči, sústredenú nenávisť, vytetovanú
ružu. „Keby ma nebolo, nedostal by doživotie.“
„Tak potom...“
„Po desiatich rokoch ho pustili,“ pokračoval Strike. „Od roku
dvetisícsedem je na slobode. Laing nebol bežný šialenec, ale zviera – inteligentné,
prefíkané zviera. Ozajstný sociopat, teda aspoň podľa mňa. Dostal
doživotie za niečo, čo som ani nemal vyšetrovať. Z pôvodného obvinenia by sa
vyvliekol. Preto má dobrý dôvod z duše ma neznášať.“
Nepovedal však, čo Laing urobil ani prečo to on, Strike, vyšetroval.
Občas – najmä keď rozprával o kariére v Špeciálnom vyšetrovacom
útvare – z jeho hlasu vycítila, že sa dostal do istého bodu a ďalej nechce
pokračovať. Ešte nikdy ho do toho nenútila. Neochotne sa vzdala debaty
o Donaldovi Laingovi.
„A ten druhý chlap z armády?“
„Noel Brockbank. Púštna krysa.“
„Púštna... čo?“
„Siedma tanková brigáda.“
Strike bol čoraz menej zhovorčivý a tváril sa zamyslene. Robin
uvažovala, či je to preto, lebo je hladný (ak mal byť prívetivý, potreboval
pravidelný prísun potravy), alebo má nejaký zlovestnejší dôvod.
„Pôjdeme sa teda najesť?“ opýtala sa.





30
„Áno,“ prikývol, dopil pivo a postavil sa.
Útulná reštauračná miestnosť v suteréne bola vystlaná červeným kober -
com a jej steny zdobili zarámované obrazy. Nachádzal sa v nej druhý bar
a niekoľko drevených stolov. Sadli si a objednali si jedlo.
„Spomínal si Noela Brockbanka,“ napovedala mu Robin, keď si Strike
vypýtal vyprážanú rybu s hranolčekmi a ona šalát.
„Hej, to je druhý človek s dobrým dôvodom byť na mňa naštvaný,“
vyhlásil stroho. Predtým sa nechcel baviť o Donaldovi Laingovi a teraz dával
najavo ešte väčšiu neochotu diskutovať o Brockbankovi. Rozhostilo sa ticho.
Detektív zachmúrene hľadel kamsi ponad Robinino plece. „Brockbank to
nemá v hlave v poriadku,“ povedal napokon. „Alebo to aspoň tvrdil.“
„Dostal si ho do väzenia?“
„Nie,“ odvetil.
Zatváril sa ešte hrozivejšie. Robin čakala, no videla, že o Brockbankovi
sa nič viac nedozvie.
„A čo ten tretí?“ opýtala sa.
Tentoraz Strike neodpovedal vôbec. Myslela si, že ju nepočul.
„Kto je...“
„Nechcem sa o tom baviť,“ zamrmlal.
Zamračil sa do pohára s pivom, no Robin sa nemienila dať zastrašiť.
„Nech tú nohu poslal ktokoľvek,“ zdôraznila, „poslal ju mne.“
„Dobre, dobre,“ zahundral neochotne po chvíľke váhania. „Volá sa Jeff
Whittaker.“
Z toho zostala v šoku. Nemusela sa ho pýtať, odkiaľ pozná Jeffa
Whittakera. Odpoveď už poznala, hoci sa o ňom nikdy nerozprávali.
Detstvo Cormorana Strikea bolo podrobne zdokumentované na inter -
nete a donekonečna omieľané v každom článku o jeho detektívnych
úspechoch. Strike bol nemanželským a neplánovaným synom rockovej hviezdy
a ženy, ktorú zakaždým označili za supergroupie. Ženy, ktorá zomrela na
predávkovanie, keď mal Strike dvadsať rokov. Jeff Whittaker bol jej oveľa
mladší druhý manžel, ktorého obvinili z jej vraždy, no napokon ho oslobodili.
Obaja mlčali, až kým im nepriniesli jedlo.





31
„Prečo si si dala len šalát? Nie si hladná?“ opýtal sa jej Strike,
dojedajúc hranolčeky. Ako predpokladala, nálada sa mu po prísune sacharidov
zlepšila.
„Svadba,“ vysvetlila stručne Robin.
Na to nepovedal nič. Poznámky o  jej postave spadali mimo hraníc,
ktoré si sám vytýčil. Hneď na začiatku si stanovil, že ich vzťah nesmie
skĺznuť do prílišnej dôvernosti. Predsa sa mu však zdalo, že je priveľmi chudá.
Podľa neho (a dokonca aj tá myšlienka spadala mimo vytýčených hraníc)
vyzerala lepšie trocha zaoblená.
„Fakt mi ani nepovieš,“ ozvala sa Robin po niekoľkých minútach ticha,
„ako s tebou súvisí tá pesnička?“
Chvíľu prežúval a popíjal pivo. Objednal si ešte jeden Doom Bar
a povedal: „Moja matka si dala vytetovať jej názov.“
Nemal chuť vysvetľovať jej, kde presne ho mala. Radšej na to nechcel
myslieť. Jedlo a pitie ho však obmäkčili. Robin nikdy nevyzvedala o jeho
minulosti a on pripúšťal, že dnes má právo žiadať od neho informácie.
„Bola to jej obľúbená pieseň. Blue Öyster Cult bola jej obľúbená
kapela. Obľúbená je vlastne slabé slovo. Bola ňou posadnutá.“
„Nemala najradšej Deadbeats?“ vyhŕkla bez premýšľania Robin.
Strikeov otec bol spevák v  kapele Deadbeats. Ani o  ňom sa nikdy nebavili.
„Nie.“ Strikeovi sa podarilo vyčariť krivý úsmev. „Starý Jonny skončil
u Ledy na úbohom druhom mieste. Chcela dostať Erica Blooma, speváka
z Blue Öyster Cult, ale nikdy sa jej to nepodarilo. Je jedným z mála tých,
čo jej unikli.“
Robin netušila, čo na to povedať. Nie prvý raz uvažovala, aký je to
pocit, keď je celý impozantný sexuálny život vašej matky zdokumentovaný
na internete, kde má k nemu prístup každý. Strikeovi priniesli ďalšie pivo.
Skôr ako pokračoval, odpil si.
„Takmer ma dala pokrstiť Eric Bloom Strike,“ povedal. Robin zabehla
voda a rozkašľala sa do servítky. Detektív sa zasmial. „Povedzme si
úprimne, že Cormoran nie je oveľa lepšie. Cormoran Blue...“
„ Blue?“





32
„Blue Öyster Cult, čo ma nepočúvaš?“
„Bože,“ zastonala Robin. „Úspešne to tajíš.“
„Ty by si to netajila?“
„Čo znamená Mistress of the Salmon Salt?“
„Netuším. Majú nezmyselné texty. Science fiction. Šialené veci.“
V hlave sa mu ozval hlas: Chcela zomrieť. Quicklime girl. Dievča ako pá­
lené vápno. Znova si odpil z piva.
„Asi som nikdy nepočula nijaký song od Blue Öyster Cult,“
prehodila Robin.
„Ale hej,“ protirečil jej Strike. „ Don’t Fear the Reaper.“
„Don’t... čo?“
„Bol to ich obrovský hit. Don’t Fear the Reaper.“
„Aha... chápem.“
Zaskočená Robin si chvíľu myslela, že Strike jej radí, aby sa nebála
smrtky.
Chvíľu mlčky jedli, až to napokon Robin zasa nevydržala.
„Čo myslíš, prečo tá noha prišla mne?“ opýtala sa a zároveň dúfala, že
nevyznieva vystrašene.
Strike mal už dosť času porozmýšľať o tom.
„Uvažoval som o tom istom,“ povedal. „Mali by sme to brať ako
nevyslovenú hrozbu, takže kým nezistíme...“
„Neprestanem chodiť do práce,“ vyhlásila rozhodne. „Nezostanem doma.
Presne to chce Matthew.“
„Rozprávala si sa s ním?“
Volala mu, kým bol Strike s Wardlom o poschodie nižšie.
„Áno. Hnevá sa, že som podpísala prebratie balíka.“
„Predpokladám, že sa o  teba bojí,“ poznamenal neúprimne Strike.
S Matthewom sa stretol už niekoľkokrát a čoraz väčšmi ho neznášal.
„Nebojí,“ odsekla. „Len si myslí, že je koniec, že teraz musím odísť, že
sa dám zastrašiť. Ani náhodou.“
Matthewa jej správa vydesila, no v jeho hlase aj tak zachytila náznak
spokojnosti. Vycítila jeho nevyslovené presvedčenie, že teraz už hádam





33
konečne pochopí, aké absurdné bolo spojiť svoj osud s  hrmotným súk -
romným detektívom, ktorý si nemôže dovoliť slušne jej zaplatiť. Strike ju
nútil pracovať dlho do noci, a práve preto jej museli doručovať balíky do
práce a nie domov. („Nedostala som nohu preto, lebo mi Amazon
nemohol doručiť balík domov!“ namietla prudko.) Samozrejme, akoby to
nestačilo, Strike bol teraz tak trocha slávny a ich priatelia oňho javili záujem.
Matthewova práca účtovníka nebola taká prestížna. Jeho žiarlivosť mala
hlboké korene a čoraz častejšie prekračovala medze.
Strike nebol taký hlúpy, aby Robin povzbudzoval v  prejavoch
nesúhlasu s Matthewom, ktoré by mohla oľutovať, len čo sa trocha spamätá.
„Poslať nohu tebe namiesto mňa mu napadlo až neskôr,“ povedal.
„Najprv tam bolo moje meno. Predpokladám, že chcel dať najavo, že vie, ako
sa voláš, a tým ma znepokojiť alebo ťa vystrašiť natoľko, že pre mňa
prestaneš pracovať.“
„Ibaže ja sa nedám zastrašiť.“
„Robin, teraz nie je vhodná chvíľa na hrdinstvo. Nech je to ktokoľvek,
naznačuje nám, že o mne vie veľa, pozná tvoje meno a od dnešného rána
presne vie, ako vyzeráš. Videl ťa zblízka. To sa mi nepáči.“
„Očividne si myslíš, že moje sledovacie schopnosti nestoja za veľa.“
„Keďže sa rozprávaš s človekom, ktorý ťa poslal na ten najlepší kurz,
aký bol v ponuke,“ pokračoval Strike, „a ktorý čítal ten pochvalný list, čo
si mu strčila pod nos...“
„Takže si myslíš, že sa neviem brániť.“
„Nikdy som ťa nevidel brániť sa a mám len tvoje slovo, že si chodila na
kurz sebaobrany.“
„Už som ti niekedy klamala o tom, čo dokážem?“ namietla urazene a on
musel uznať, že nie. „Tak vidíš! Nebudem hlúpo riskovať. Vycvičil si ma, aby
som si všímala čudných ľudí. A určite si nemôžeš dovoliť poslať ma domov.
Už teraz máme čo robiť, aby sme pokryli všetky prípady.“
Strike si s povzdychom pošúchal tvár veľkými chlpatými rukami.
„Nijaká práca po zotmení,“ povedal. „A musíš so sebou nosiť osobný
alarm.“





34
„Fajn,“ súhlasila.
„Od budúceho pondelka budeš aj tak riešiť Radforda.“
Radford bol bohatý podnikateľ, ktorý sa rozhodol nasadiť do svojej
firmy na pozíciu zamestnanca na polovičný úväzok detektíva, lebo chcel
odhaliť predpokladané nezákonné konanie istého senior manažéra. Ro -
bin bola jasná voľba, keďže Strike sa po druhom ostro sledovanom
prípade väčšmi dostal do povedomia. Detektív dopíjal tretie pivo a uvažoval, či
by sa mu podarilo presvedčiť Radforda, aby Robin predĺžil pracovný čas.
Rád by mal istotu, že bude každý deň od deviatej do piatej sedieť
v bezpečí kancelárskej budovy pripomínajúcej palác, až kým nechytia šialenca,
ktorý jej poslal tú nohu.
Robin zatiaľ bojovala s  vlnami vyčerpania a  neurčitou nevoľnosťou.
Hádka, prebdená noc, hrozný šok z odseknutej nohy... A teraz musí ísť
domov a znova odôvodňovať svoje rozhodnutie naďalej sa venovať
nebezpečnej a zle platenej práci. Matthew, ktorý bol kedysi jej hlavným zdrojom
útechy a podpory, sa stal len ďalšou prekážkou, ktorú treba zdolať.
V mysli sa jej vynorila neželaná, nevítaná spomienka na studenú
odseknutú nohu v kartónovej škatuli. Ktovie, kedy na ňu prestane myslieť.
Brušká prstov, ktorými sa jej dotkla, ju nepríjemne šteklili. Nevedomky
zaťala ruku v lone v päsť.





35
5
Hell’s built on regret.
Blue Öyster Cult, ‘The Revenge of Vera Gemini’
Lyrics by Patti Smith
Peklo je postavené na ľútosti.
Blue Öyster Cult: Pomsta Very Gemini
Text: Patti Smith
Oveľa neskôr, keď bezpečne odprevadil Robin na metro, sa Strike vrátil do
kancelárie a zamyslene si sadol za jej stôl.
Už videl dosť rozsekaných tiel, ktoré hnili v  masových hroboch ale -
bo ležali pri ceste roztrhané na kusy po výbuchu. Odtrhnuté končatiny,
pomliaždené mäso, rozdrvené kosti. Špeciálny vyšetrovací útvar, civilné
krídlo Kráľovskej vojenskej polície, sa venoval práve neprirodzeným
úmrtiam, na ktoré spolu s kolegami často mimovoľne reagovali humorom. Tak
sa človek vyrovnával s roztrhanými a znetvorenými mŕtvymi. O umytých
a skrášlených mŕtvolách v saténom vystlaných škatuliach mohli v tomto
útvare iba snívať.
Škatuľa. Tá kartónová škatuľa, v  ktorej prišla noha, vyzerala celkom
obyčajne. Nič nenaznačovalo, odkiaľ pochádza. Nijaká stopa po
predchádzajúcom adresátovi. Nič. Všetko bolo zorganizované tak premyslene,
starostlivo a šikovne – a práve to ho znervózňovalo, nie samotná noha, hoci
aj tá bola fakt hrozná. Desil ho ten starostlivý, dôkladný, takmer klinický
modus operandi.
Strike pozrel na hodinky. Večer mal ísť niekam s Elin. Jeho priateľka,
s ktorou začal chodiť pred dvoma mesiacmi, práve prechádzala zložitým





36
rozvodom plným chladnej vypočítavosti hodnej majstrovského
šachového turnaja. Jej manžel bol veľmi bohatý, čo si však detektív uvedomil až
v tú noc, keď mu prvý raz dovolila vrátiť sa s ňou domov a on sa ocitol
v priestrannom byte s drevenými dlážkami a výhľadom na Regent’s Park.
Keďže sa s manželom dohodli na striedavej starostlivosti o dieťa, Elin bola
ochotná stretávať sa so Strikeom len v tie dni, keď jej päťročná dcéra
nebola doma, a  keď sa vybrali niekam do mesta, zvyčajne zašli do nejakej
tichšej a zapadnutejšej reštaurácie, lebo Elin nechcela, aby sa jej čoskoro
bývalý manžel dozvedel, že sa s niekým stretáva. Strikeovi to dokonale
vyhovovalo. Vo všetkých jeho vzťahoch bolo večným problémom, že práve
tie večery, keď ostatní oddychovali, musel často tráviť sledovaním
neverných partnerov iných ľudí. Navyše nemal ktovieaký záujem nadväzovať
blízky vzťah s  Elininou dcérou. Robin povedal pravdu: naozaj nevedel,
ako sa baviť s deckami.
Načiahol sa po mobil. Pred večerou môže vybaviť ešte zopár vecí.
Prvý telefonát skončil v odkazovej schránke. Strike nechal odkaz,
v ktorom požiadal bývalého kolegu zo Špeciálneho vyšetrovacieho útvaru
Grahama Hardacra, aby mu zavolal. Nevedel, kde presne teraz Hardacre slúži.
Keď sa rozprávali naposledy, mali ho odveliť z Nemecka.
Na jeho sklamanie mu nezdvihol ani starý známy, ktorého život sa
uberal v podstate opačným smerom ako Hardacrov. Strike mu nechal takmer
rovnaký odkaz.
Potom si prisunul Robininu stoličku bližšie k počítaču, zapol ho
a zadíval sa na domovskú stránku, no v skutočnosti ju nevnímal. Pred očami
sa mu celkom proti vôli zjavila vlastná matka. Nahá. Kto vedel, že má to
tetovanie? Samozrejme jej manžel, všetci milenci, ktorí sa jej priplietli do
cesty, hocikto, kto ju videl vyzlečenú v squatoch a špinavých komúnach,
kde občas bývali. Existovala aj možnosť, ktorá mu zišla na um už
v Tottenhame, no necítil sa na to, aby sa o ňu podelil aj s Robin. Možno Leda
v istom období nafotila akty. To by sa na ňu podobalo.
Prstami zastal nad klávesnicou. Dostal sa až po Leda Strikeová nah,
no potom všetko písmeno po písmene nahnevane vymazal ukazovákom.





37
Jestvovali isté veci, ktoré netúžil vidieť nijaký normálny muž, frázy,
ktoré by ste nechceli zanechať v  histórii vyhľadávania na internete, no, na -
nešťastie, aj úlohy, ktoré by ste neradi delegovali na niekoho iného.
Zamyslene sa zadíval na prázdne vyhľadávacie okienko
a nezúčastnene blikajúci kurzor a potom ako zvyčajne dvoma prstami rýchlo naťukal:
Donald Laing.
Najmä v  Škótsku ich bolo dosť veľa, no mohol vylúčiť každého, kto
platil nájomné alebo hlasoval vo voľbách v čase, keď bol Laing vo väzení.
Keď ich starostlivo vytriedil a vzal do úvahy Laingov približný vek, svoj
záujem zúžil na muža, ktorý v roku 2008 zjavne býval v Corby so ženou
menom Lorraine MacNaughtonová. Tá teraz podľa záznamov žila na tom
istom mieste sama.
Vymazal Laingovo meno a napísal Noel Brockbank. V Spojenom
kráľovstve ich bolo menej ako Donaldov Laingov, no detektív skončil
v podobnej slepej uličke. V roku 2006 žil v Manchestri sám istý N. C.
Brockbank, ktorý sa rozviedol s manželkou. Strike si nebol istý, či je to dobre
alebo zle...
Zvalil sa na operadlo Robininej stoličky a začal uvažovať
o pravdepodobných dôsledkoch toho, že mu niekto poslal anonymnú odseknutú
nohu. Polícia bude musieť onedlho požiadať verejnosť o  informácie, no
Wardle sľúbil, že Strikea upozorní, skôr ako zvolá tlačovú konferenciu.
Taký bizarný a  groteskný príbeh je vždy zaujímavá správa, no tentoraz
vzbudí ešte väčšiu pozornosť (čo ho vôbec netešilo), lebo noha prišla práve
do jeho kancelárie. Cormoran Strike bol v poslednom čase pre médiá
veľmi zaujímavý. Rovno pod nosom metropolitnej polície predsa vyriešil dve
vraždy, ktoré by verejnosť fascinovali, aj keby ich nerozlúskol súkromný
detektív. Prvá preto, lebo obeťou bola krásna mladá žena, a druhá preto,
lebo išlo o zvláštnu rituálnu vraždu.
Ako, uvažoval Strike, ovplyvní doručená noha firmu, ktorú sa zo
všetkých síl pokúšal vybudovať? Nevedel sa ubrániť pocitu, že dôsledky budú
pravdepodobne vážne. Internetové vyhľadávanie je krutým barometrom
úspechu. Keď niekto zadá do Googlu meno Cormoran Strike, onedlho sa





38
už v hornej časti stránky neobjavia chválospevy na jeho dva najslávnejšie
a  najúspešnejšie prípady, ale brutálny fakt, že dostal časť ľudského tela,
a teda má aspoň jedného veľmi nebezpečného nepriateľa. Strike bol
presvedčený, že verejnosti – alebo aspoň tej neistej, vystrašenej a nahnevanej
časti, ktorá predstavuje základný zdroj príjmu každého súkromného
detektíva – rozumie dosť dobre, a uvedomoval si, že nikoho zrejme nebude
lákať firma, ktorej chodia poštou odrezané nohy. Noví klienti si
prinajlepšom povedia, že Strike a Robin majú dosť starostí aj bez nich,
a prinajhoršom usúdia, že sa vlastnou nerozvážnosťou alebo neschopnosťou zaplietli
do niečoho, čo im prerástlo cez hlavu.
Už chcel vypnúť počítač, no potom si to rozmyslel a s ešte väčšou
nechuťou, ako keď sa chcel pustiť do hľadania matkiných aktov, vyťukal
meno Brittany Brockbanková.
Niekoľko ich bolo na Facebooku a  Instagrame: pracovali pre firmy,
o ktorých v živote nepočul, a usmievali sa naňho z fotografií. Skúmavo sa
na ne zadíval. Takmer všetky mali niečo cez dvadsať. Presne toľko by mala
aj ona. Mohol vylúčiť černošky, ale nemal odkiaľ vedieť, ktorá z tých
tmavovlások, svetlovlások či  červenovlások, pekných či nevýrazných,
usmievavých, zachmúrených či odfotených bez ich vedomia, bola tá, ktorú hľadal.
Ani jedna nemala okuliare. Je natoľko márnomyseľná, že sa v nich nefotí?
Alebo bola na laserovej operácii očí? Možno sa vyhýba sociálnym médiám.
Nezabudol, že si chcela zmeniť meno. No možno je dôvod, prečo ju nevie
nájsť, oveľa jednoduchší. Možno je mŕtva.
Opäť pozrel na hodinky. Bolo načase ísť sa prezliecť.
Určite to nie je ona, pomyslel si, a potom: Len nech to nie je ona.
Lebo ak áno, je to jeho vina.





39
6
Is it any wonder that my mind’s on fire?
Blue Öyster Cult, ‘Flaming Telepaths’
Čuduješ sa, že moja myseľ horí?
Blue Öyster Cult: Ohniví telepati
Robin bola v ten večer cestou domov nezvyčajne ostražitá a nenápadne po -
rovnávala každého muža vo vozni so spomienkou na vysokého chlapa
v čiernej koži, ktorý jej odovzdal nechutný balík. Keď tretí raz zachytila pohľad
chudého aziata v lacnom obleku, mladík sa na ňu s nádejou usmial.
Odvtedy radšej upierala zrak na telefón a keď mala signál, študovala
webstránku BBC a rovnako ako S


Robert Galbraith - Joanne Rowlingová

ROBERT GALBRAITH


31. 7. 1965

Robert Galbraith je pseudonym bristké spisovatelky Joanne Rowlingové.

Joanne K. Rowlingová je známá po celém světě díky knižní sérii o Harrym Potterovi, kterou vytvořila mezi lety 1997 až 2008. Po krátké pauze se vrátila k psaní, ale s odlišnou tématikou, a pod pseudonymem Robert Galbraith se pustila do kriminálních románů.
Jejich hrdinou je válečný veterán z Afganistánu Cormoran Strike, který opustil armádu po těžkém zranění s doživotními následky a po návratu do Londýna se stal obtížně se protloukajícím soukromým detektivem. Pomocí své dobrodružství oddané sekretářky a díky houževnatosti a zkušenostem z armády odhaluje tajemství zapeklitých případů, jejichž konečné rozřešení pořádně otřese nejen zainteresovanými lidmi.
První kniha Volání kukačky (The Cuckoo´s Calling, 2013) se odehrává v prostředí vysoké společnosti módního světa. Supermodelka Lula Landryová je nalezena mrtvá na ulici pod balkonem a případ je uzavřen jako sebevražda. Ovšem ne všichni tuto hypotézu přijímají a na scénu vstupuje Cormoran Strike a s ním začínají pomalu vyplouvat na světlo světa skutečnosti, které měly zůstat skryty.
Druhý román Hedvábník (The Silkworm, 2014) čtenáře zavede tentokrát mezi spisovatele. Jeden z nepříliš úspěšných Owen Quine je nezvěstný a jeho manželka najme Cormorana Strika, aby ho přivedl domů. Ukáže se, že to již nikdy nebude možné. Na pozadí bizarní vraždy se začíná rýsovat ještě bizarnější příběh, který se nebohý Quine pokoušel vydat ve svém díle a který by zničil životy mnohých. A někdo se ho rozhodl raději umlčet.
Na jaře 2016 vychází v češtině třetí příběh Ve službách zla, ve které Strike vyšetřuje případ, který se týká jeho osobně.
Knihy jsou napsané svěže a čtivě, příběhy promyšlené, zápletky zajímavé a mezi čtenáři si našly mnoho příznivců. Předpokládá se, že Galbraith - Rowlingová bude ve svém kriminálním projektu pokračovat.




       

internetové knihkupectví - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.