načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Upírske denníky 8 – Cesta z temnoty - Marína Gálisová L JSmith

  > > > > Upírske denníky 8 – Cesta z temnoty  
-7%
sleva

Elektronická kniha: Upírske denníky 8 – Cesta z temnoty
Autor:

Elena s Damonom, Meredith a Bonny vošli do Temných rozmerov, aby oslobodili Stefana, ktorý pomaly zomiera. Damon sa cíti zodpovedný za zločin, ktorého sa dopustil voči bratovi, a je ochotný ...
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  54 Kč 50
+
-
1,7
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9568-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Elena s Damonom, Meredith a Bonny vošli do Temných rozmerov, aby oslobodili Stefana, ktorý pomaly zomiera. Damon sa cíti zodpovedný za zločin, ktorého sa dopustil voči bratovi, a je ochotný obetovať svoj život za Stefanov.

Zařazeno v kategoriích
Marína Gálisová L JSmith - další tituly autora:
Upírske denníky 15 – Neviditeľné zlo Upírske denníky 15 – Neviditeľné zlo
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 152 Kč
Upírske denníky 14 – Tajný rituál Upírske denníky 14 – Tajný rituál
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
Upírske denníky 7 – V moci tieňov Upírske denníky 7 – V moci tieňov
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
Upírske denníky 9 – Tajomstvá Upírske denníky 9 – Tajomstvá
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 101 Kč
Upírske denníky 6 – Temné sily Upírske denníky 6 – Temné sily
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
Upírske denníky 10 – Posadnutí démonmi Upírske denníky 10 – Posadnutí démonmi
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Upírske denníky 8 –
Cesta z temnoty
Aj v tlačenej verzii.
Objednať si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Upírske denníky 1 – Prebudenie
Upírske denníky 2 – Súboj
Upírske denníky 3 – Zbesilosť
Upírske denníky 4 – Temnota
Upírske denníky 5 – Návrat
Upírske denníky 6 – Temné sily
Upríske denníky 7 – V moci tieňov
Upírske denníky 9 – Tajomstvá
L. J. Smithová
Upírske denníky 8 – Cesta z temnoty – e-kniha
Copyright © Fragment 2012
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





1
N
asťahovali sa v hodine, keď boli ostatné
panstvá, okolo ktorých prechádzali, tmavé a
tiché. Elena, Meredith i Bonnie si vybrali izby
na hornom poschodí, pekne jednu pri druhej. Neďaleko
bola luxusná kúpeľňa s belaso-bielou mramorovou
dlážkou a jedinečným bazénikom v tvare obrovskej ruže.
Dalo sa v ňom dokonca plávať, bol vyhrievaný pieckou
na uhlie a starala sa oň veselá slúžka.
Elenu potešilo najmä to, čo sa stalo potom. Damon
potajomky kúpil niekoľko otrokov od úctyhodného
obchodníka na súkromnej dražbe a potom im dal slobodu.
Ponúkol im prácu za peniaze a ešte aj voľno. Takmer
všetci bývalí otroci radi zostali, len niekoľkí odišli alebo
utiekli – najmä ženy, ktoré hľadali svoje rodiny. Ostatní
začali pracovať pre lady Ulmu, aby jej mal kto pomáhať,





4  Upírske denníky
keď po vyslobodení Stefana odídu Damon, Elena,
Bonnie a Meredith preč.
Lady Ulma dostala dole izbu „panej domu“, hoci
Damon ju k tomu musel takmer prinútiť. Sám si vybral
miestnosť, ktorá cez deň slúžila ako pracovňa, ale aj tak
nemal noci tráviť pod strechou.
To bolo trochu chúlostivé, pretože väčšina
služobníctva poznala život upírov. Mladé dievčatá a ženy, ktoré
chodievali na panstvo šiť, variť a upratovať, očakávali, že
sa budú pri Damonovi striedať ako darkyne.
Damon to Elene vysvetlil a ona ich predstavu hneď
zavrhla. Bolo jej jasné, že Damon túži po stálej
dodávke dievčat, od útlych po červenolíce sedliačky s bujnými
proporciami, ktoré sa dajú veľmi rady ochutnávať, aby
za to dostali rôzne čačky, ako bývalo zvykom.
Zároveň odmietla myšlienku, že bude svoje služby
lovca prenajímať. Strelec dokonca spomenul, že niečo
by sa dalo podniknúť aj s vonkajším svetom –
napríklad ponúknuť výcvik špeciálnej jednotke
námorníctva SEAL.
„Hej, a zo všetkých vojakov sa stanú upíri,“ odsekla,
keď stála pred skupinou otrokov. „Potom môžu pokojne
hrýzť hoci aj žraloky. Jasné, že sa môžete vybrať, kam
chcete, a loviť ľudí, tak ako sovy lovia myši. Len sa
potom nevracajte domov, lebo dvere nájdete naveky
zamknuté.“ Pozrela Strelcovi do očí, až sa z jej pohľadu





Cesta z temnoty  5
stalo čosi podobné oceľovej čepeli, a on odbehol za
nejakou súrnou povinnosťou na panstve.
Neprekážalo jej, že sa k nim Strelec nasťahoval, a keď
sa dopočula, ako zachránil Damona pred rozzúreným
davom, rozhodla sa, že ak by Strelec niekedy chcel krv od
nej, bez váhania mu ju poskytne. Po niekoľkých dňoch,
keď sa v dome motal okolo doktora Meggara a potom sa
nasťahoval na panstvo lady Ulmy, jej zišlo na um, či jej
vlastná zmenšená aura a Damonova zaťatosť nezatajujú
pred Strelcom čosi, o čom by mal vedieť. Tak robila čoraz
významnejšie narážky, až sa raz rozosmial, priam sa
prehýbal od smiechu a vyhlásil, že Američania predsa majú
jedno príslovie. Môžeš priviesť koňa k vode, no nedonútiš
ho, aby sa z nej napil. V mojom prípade, vyjadril sa,
môžeš priviesť čierneho pantera – tak si Elena vždy
predstavovala Damona – k vode, ak máš teda k dispozícii
elektrické bodce a bodce na slony, no keď ho tam raz privedieš,
radšej sa mu neobracaj chrbtom. Aj Elena sa smiala, až
jej do očí vbehli slzy, no tak či onak sa zaprisahala, že ak
sa niekedy Strelcovi zažiada jej krvi, na určitú časť z nej
má právo.
Zatiaľ jej jeho prítomnosť vyhovovala. Mala príliš
plné srdce vzťahov – Stefan, Damon, ba dokonca aj Matt,
ktorý ich zdanlivo opustil –, aby jej hrozilo, že sa zaľúbi
do ďalšieho upíra, aj keď si boli blízki. V Strelcovi videla
priateľa a ochrancu, nič viac.





6  Upírske denníky
Prekvapilo ju, že sa čoraz väčšmi spolieha na
Lakshmi. Dievčatko spočiatku len behalo po panstve s
odkazmi, na čo nik iný nemal chuť, no postupne sa z nej stala
dvorná dáma lady Ulmy a Elenin zdroj informácií o
tomto svete. Lady Ulma bola stále pacientkou a vyhovovalo
jej, že môže posielať odkazy po Lakshmi dňom i nocou.
Elena sa malej mohla vypytovať, koľko chcela, a
nevyslúžila si za to povesť bláznivej. Musia si kúpiť taniere,
alebo sa jedlo servíruje na kuse suchého chleba, ktorý
zároveň slúži na utieranie mastných prstov? Nuž, taniere
tu boli nové, tak ako vidličky, ale stali sa veľkou módou.
Koľko majú muži a ženy v domácnosti dostávať za
prácu? Iné domácnosti otrokom neplatili, len ich odievali
z obecnej zásoby obnoseného šatstva a udeľovali im zo
dva „sviatky“ do roka, takže toto bola novinka. Lakshmi
bola ešte mladá, ale smelá a úprimná a Elena sa rozhodla
vychovať z nej pravú ruku lady Ulmy – lebo lady Ulma,
až sa zotaví, raz bude skutočnou vládkyňou domu.





2
M
ilý denníček,
čaká nás večierok či skôr ples. Už o dve
noci. Ja sa však na plesanie necítim –
chýba mi Stefan.
Priznávam, že musím myslieť aj na Matta. Odišiel ta­
ký nahnevaný, ani sa neobzrel. Nepochopil, že mi môže
záležať na Damonovi... a stále môžem ľúbiť Stefana tak
veľmi, div mi nepukne srdce.
Elena položila pero a zadívala sa na svoj denník. Bolesť
srdca cítila v hrudi tak zreteľne, že keby si nebola istá, čo
ju spôsobuje, zľakla by sa. Zúfalo smútila za Stefanom,
sotva pre to vládala jesť a spať. Stefan bol ako súčasť jej
mysle, ktorá neprestajne horela plameňom, ako
fantómová končatina, čo nikdy nezmizne.





8  Upírske denníky
Dnes jej nepomohlo ani písanie do denníka. Mohla
zapisovať len bolestne lákavé spomienky na dobré časy,
ktoré so Stefanom prežila. Aké to bolo úchvatné, keď
stačilo obrátiť hlavu a vedieť, že tam bude, že ho uvidí!
A teraz to všetko zmizlo a zostal len zmätok, výčitky
svedomia a úzkosť. Čo s ním je, čo s ním robia, keď už
nemôže len tak obrátiť hlavu a vidieť ho? Ubližujú mu?
Bože, kiežby...
Kiežby som ho vtedy v penzióne bola prinútila
zamknúť všetky okná...
Kiežby som bola voči Damonovi podozrievavejšia...
Kiežby som bola odhadla, že tej poslednej noci má
hlavu plnú ťaživých myšlienok...
Kiežby... kiežby...
Časom ten refrén opakovalo jej srdce s každým
sťahom. Pristihla sa, že pri dýchaní vzlyká, tuho zatvára
oči, zatína päste.
Ak s tými pocitmi neskončím – ak sa nechám takto
ničiť –, bude zo mňa len nič v priestore. Tá hrôza ma dorazí
a rozdrví, a aj to bude lepšie ako takto za ním žialiť.
Elena zdvihla hlavu... a zadívala sa na seba. Na tú istú
hlavu, ale spočívajúcu na denníku.
Zhíkla.
Znovu si hneď predstavila smrť. A potom sa pomaly,
otupená toľkými slzami, vrátila k vedomiu, že sa jej to
znovu podarilo.





Cesta z temnoty  9
Bola mimo tela.
Tentoraz si ani neuvedomila, že vedome rozhoduje
o smere svojej púte. Len letela tak rýchlo, že smer
neodhadla. Akoby ju čosi vlieklo, akoby bola chvostom
uháňajúcej kométy.
V jednej chvíli si so známou hrôzou uvedomila, že
prechádza cez veci, a potom sa zakyvotala, akoby ju
ktosi priviazal na koniec biča. Vzápätí ju to všetko
katapultovalo do Stefanovej cely.
Stále vzlykala, keď tam pristála, nebola si istá, či je
hmotná a či má tiaž, a zatiaľ jej to bolo celkom jedno.
Stihla si všimnúť len Stefana, veľmi chudého, ale v
spánku usmiateho. Vzápätí ležala na ňom, v ňom, a stále
plakala, odrážala sa od neho ľahučko ako pierko, a Stefan sa
prebudil.
„Nemôžete mi dopriať ani chvíľu spánku?“ oboril sa
na ňu a pridal zopár talianskych slov, ktoré Elena
predtým nemala dôvod počuť.
Zachvátil ju hysterický vzlykot, taký podobný tomu,
čo občas predvádzala Bonnie. Vlastný nárek ju ohlušil
a nepočula v ňom útechu, ak sa jej vôbec nejaká
ponúkala. Skutočne mu ubližovali a používali pri tom jej obraz!
Príšerné. Áno, chceli Stefana prevychovať, aby ju
nenávidel. Sama sa už stihla znenávidieť. A všetci ostatní
na celom svete ju tiež nenávidia...
„Elena! Elena, láska, neplač!“





10  Upírske denníky
Otupene sa zdvihla, nakrátko zazrela Stefanov odha -
lený hrudník, a potom sa znovu zrútila v plači, pokúšala
sa utrieť si nos do Stefanovej väzenskej uniformy, ktorá
vyzerala, akoby ju už čokoľvek mohlo iba zlepšiť.
Samozrejme, že to nedokázala, tak ako necítila
ruku, ktorá sa ju pokúsila nežne objať. Nepriniesla si so
sebou telo.
Napriek tomu si priniesla slzy a chladný hlas,
nepoddajný ako oceľ, v nej povedal: Prestaň nimi plytvať, ty
hus! Použi tie slzy! Ak už plačeš, tak mu plač do tváre,
do rúk. A, mimochodom, naozaj ťa všetci nenávidia.
Ešte aj Matt, aj ten ťa nenávidí, a pritom Matt má
každého rád. Plechový, krutý a veľmi pôsobivý hlas
takto pokračoval a Elena sa rozvzlykala ako dážď. Len
roztržito vnímala účinky každej kvapky. Tie slzy menili
bielu kožu na ružovú, farby vstupovali do Stefana, šírili
sa v ňom ako vlnky na hladine vody.
Ibaže slzy padali tak rýchlo, že teraz to vyzeralo ako
búrka na hladine rybníka Wickery. Musela si spomenúť,
ako raz Matt spadol do rybníka, pretože zachraňoval
dievčatko, ktoré sa preborilo cez ľad. A potom znovu
myslela na to, že Matt ju nenávidí.
„Nie, nie, láska moja, neplač,“ prosíkal Stefan tak
úprimne, že každý by uveril jeho slovám. Lenže ona?
Elena vedela, že teraz vyzerá otrasne, s opuchnutou tvárou.
Nie je jeho krásna láska. A musel by byť šialený, aby chcel





Cesta z temnoty  11
zastaviť ten plač, lebo slzy mu dávali nový život všade, kde
sa dotkli jeho pokožky – a azda práve tá búrka v ňom
priniesla úžitok, lebo jeho telepatický hlas bol silný a istý.
Elena, odpusť mi. Bože, daj mi aspoň jedinú chvíľu
s ňou! Jedinú chvíľu! Potom znesiem všetko, aj skutočnú
smrť. Len chvíľu, v ktorej sa jej budem môcť dotknúť!
Azda sa nad ním Boh zľutoval, pretože Elenine pery
sa teraz chveli nad Stefanovými, akoby si aj v tejto
podobe mohla ukradnúť bozk – ako kedysi, keď spal. Elene sa
na okamih zazdalo, že pod svojimi perami cíti teplo jeho
pier a že ju pošteklili jeho mihalnice, keď prekvapene
roztvoril oči.
Stuhli, vytreštili oči, ani jeden nebol taký hlúpy, aby to
zrušil pohybom. No Elena sa neovládla, pretože teplo
Stefanových pier jej vyslalo vlnu tepla do celého tela.
Roztopila sa v tom bozku, zvláčnela, a telo si síce udržala v
rovnakej polohe, ale oči sa jej rozostrili a viečka klesli.
Znovu sa mihalnicami obtrela o čosi hmotné a chvíľa
sa pokojne skončila. Elena mala dve možnosti:
zvriesknuť a telepaticky sa rozzúriť na Najvyššieho, že im
poskytol len chvíľočku, o ktorú Stefan prosil. Alebo mohla
pozbierať odvahu a usmiať sa, možno aj svojho
milovaného utešiť.
Vyhralo v nej to lepšie ja, a keď Stefan otvoril oči,
skláňala sa nad ním a tvárila sa, že sa opiera o lakte a o jeho
hrudník. Usmievala sa a upravovala si vlasy akoby nič.





12  Upírske denníky
Stefan jej úsmev s úľavou opätoval. Vyzeralo to, že
kým sa jej nestane nič zlé, on znesie všetko.
„Damon by sa zachoval prakticky,“ podpichla ho.
„Počkal by, kým sa vyplačem, pretože jeho zdravie je preňho
najdôležitejšie. A modlil by sa za...“ Zmĺkla a rozosmiala
sa, takže Stefan sa usmial ešte širšie. „Netuším, za čo by
sa modlil. Damon sa asi nemodlí.“
„Pravdepodobne nie,“ prikývol Stefan. „Keď sme boli
deti – ľudské deti –, náš farár so sebou nosieval palicu
a používal ju častejšie na chrbty chlapcov než ako oporu
pri chôdzi.“
Elena si spomenula na útle dieťa prikované k
obrovskému ťažkému balvanu plnému tajomstiev. Patrilo k nim aj
náboženstvo? Bolo tam za zamknutými dverami, utajené
ako všetko to, čo Damon citlivo vnímal a čo preto v sebe
uzavrel?
Nechcela sa na to pýtať Stefana. Namiesto toho stíšila
„hlas“ na telepatický šepot, ktorý len-len že pohladil citlivé
neuróny v Stefanovom mozgu: Čo praktické by ešte Da­
mon mal na mysli? Niečo v súvislosti s útekom z väzenia?
„Nuž... myslíš útek z väzenia? Predovšetkým by si
sa mala vyznať v meste. Mňa sem priviedli so
zaviazanými očami, no keďže nemajú silu odobrať upírom ich
kliatbu a zmeniť ich na ľudí, zostali mi ostatné zmysly.
To mesto je veľké zhruba ako New York a Los Angeles
dohromady.“





Cesta z temnoty  13
„Takže dosť veľké.“ Elena sa to usilovala zapamätať.
„Našťastie nás zaujímajú len juhozápadné oblasti.
Mesto oficiálne riadia Strážkyne, ale tie pochádzajú z Druhej
strany a tunajší démoni aj upíri si dávno uvedomili, že
ľudia sa väčšmi boja ich ako Strážkyň či Strážcov. Teraz
je tu dvanásť až pätnásť feudálnych hradov a panstiev,
každé vládne nad pomerne veľkým územím mimo mesta.
Všetko si pestujú sami a úrodu predávajú tu. Napríklad
upíri vyrábajú víno Čierna mágia.“
„Aha,“ prikývla Elena – nevedela pritom, o čom
Stefan hovorí, známe jej bolo len meno vína. „No v
podstate musíme vedieť len to, ako sa dostaneme do Shi no
Shi – tvojho väzenia.“
„To je pravda. Najjednoduchšie bude nájsť sektor, kde
sa zdržiavajú kitsune. Shi no Shi je skupina budov a tá
najväčšia nemá strechu, hoci je taká zakrivená, že to zo
zeme nevidieť...“
„Tá, ktorá vyzerá ako koloseum?“ prerušila ho Elena.
„Vždy, keď sa sem dopravím, vidím mesto z vtáčej
perspektívy.“
„To, čo vyzerá ako koloseum, je koloseum,“ usmial sa
Stefan.
Naozaj sa usmial, bolo mu už tak dobre, že sa vládal
prirodzene usmievať. Elena sa potichu zaradovala.
„Ak sa chceme dostať dnu a von, stačí sa spod kolosea
odobrať k bráne, ktorá vedie do nášho sveta,“ prikyvovala.





14  Upírske denníky
„No ak ťa chceme aj vyslobodiť, musíme pozbierať isté
veci a tie sa zrejme nachádzajú v iných častiach mesta.“
Uvažovala, či niekedy opisovala Stefanovi líščí kľúč. Ak
už o ňom nevedel, bude nebezpečné teraz ho spomínať.
„Na vašom mieste by som si najal miestneho
sprievodcu,“ odvetil. „Neviem o meste skoro nič, len to, čo mi
povedia Strážcovia, a tým sa asi nedá veriť. No bežní
ľudia asi vedia to, čo potrebujete vedieť aj vy.“
„Super nápad,“ prikývla Elena. Nehmotným prstom
mu na hrudník kreslila neviditeľné obrazce a plány.
„Myslím, že Damon sa nám naozaj odhodlal pomáhať.“
„Všetka česť, že vôbec prišiel,“ riekol Stefan. „Takže
dodržiava sľub?“
Elena prikývla. Hlboko vo vedomí sa vznášali tieto
myšlienky: Dal mi slovo, že sa o teba postará. Dal ti
slovo, že sa postará o mňa. A Damon vždy dodrží slovo.
„Stefan,“ oslovila znovu najvzdialenejšie zákutia jeho
mysle, ktorým mohla odovzdávať informáciu – a ako
dúfala, aj tajomstvo. „Mal si ho vidieť. Keď som ho
obklopila krídlami spásy, všetko to zlé, čo ho zatvrdilo, čo
v ňom vzbudilo krutosť, zmizlo. A keď som ho obklopila
krídlami očisty, odpadol kamenný pancier z jeho duše...
Asi si ani nevieš predstaviť, aký vtedy bol. Dokonalý.
Nový. A keď sa rozplakal...“
Elena teraz pocítila v Stefanovi tri vrstvy emócií,
ktoré sa zrodili takmer naraz. Nevieru – Damon a plač?
PoCesta z temnoty  15
tom vieru a úžas, pretože Stefan od nej prijal spomienky
a obrazy. A napokon potrebu utešovať ju – pretože videla
Damona ako kajúcnika. A ten Damon už nikdy, nikdy
nebude jestvovať.
„Zachránil ťa,“ šepla teraz, „ale sám seba zachrániť
odmieta. Odmieta dokonca vyjednávať so Shinichim a s
Misao. Dovolil im, aby mu vzali spomienky na tie chvíle.“
„Možno ho tie spomienky boleli.“
„Iste.“ Elena umožnila Stefanovi, aby pocítil bolesť,
ktorú to nové a dokonalé stvorenie, jej stvorenie, zažilo,
len čo sa dozvedelo, že spáchalo kruté a zradcovské
skutky, aké by otriasli aj tým najtvrdším jedincom. „Stefan,
myslím si, že je veľmi osamotený.“
„Verím, anjel môj. Máš pravdu.“
Tentoraz sa zamyslela ešte o niečo dlhšie, až potom sa
odvážila pokračovať. „Stefan? Nie som si istá, či chápe,
čo to je byť milovaný.“ A kým čakala na jeho odpoveď,
bola ako na ihlách.
Povedal veľmi ticho a veľmi pomaly: „Verím, anjel.
Myslím, že máš pravdu.“
Ach, pravdaže ho miluje. Stefan vždy všetko pochopí.
A je navyše statočný, galantný a dôveruje jej tak, ako to
ona od neho práve teraz potrebuje.
„Stefan? Smiem tu dnes v noci zostať?“
„A teraz je noc, láska moja? Môžeš tu zostať, ak po
mňa neprídu a niekam ma neodvedú.“ Zvážnel a zadíval





16  Upírske denníky
sa jej do očí. „No ak náhodou prídu, sľúb mi, že odídeš,
dobre?“
Elena mu pozrela rovno do zelených očí. „Ak to chceš,
tak sľubujem.“
„Elena? Povedz, aj ty dodržiavaš sľuby?“ odrazu
hovoril ospanlivo, no bola to normálna ospanlivosť, nie
vyčerpanie. Len túžba po spánku, akú cíti ten, kto sa
občerstvil a vábi ho zdravý spánok.
„Dodržiavam... pravidlo, že na ne nesmiem
zabudnúť,“ šepla. Na teba však nezabudnem naozaj nikdy. Ak
sem niekto príde s úmyslom ublížiť ti, zistí, ako vie
bojovať protivníčka bez tela. Čo keby siahla do ich tiel? Čo
keby peknými bielymi prstami zovrela ich srdcia? To by
bolo niečo...
„Ľúbim ťa, Elena. Tak sa teším, že sme sa
pobozkali...“
„A nebolo to naposledy, veď uvidíš! Prisahám!“
Znovu jej z očí kvapkali hojivé slzy – naňho.
Stefan sa iba nežne usmial a zaspal.
Ráno sa Elena prebudila vo svojej krásnej spálni v dome
lady Ulmy. Mala však pri sebe ďalšiu spomienku ako
ružu v herbári, ktorú si mohla uložiť na to najtajnejšie
miesto vo svojom vnútri.
A kdesi v srdci vedela, že tie spomienky sú všetkým,
čo jej raz možno po Stefanovi zostane. Vedela si
predstaCesta z temnoty  17
viť, že tie voňavé a krehké okvetné lupienky si bude môcť
uchovávať a bude sa z nich radovať – ak sa Stefan nikdy
nevráti domov.





3
V
eď sa chcem len trošku pozrieť,“ prosíkala
Bonnie pri pohľade na zošit, do ktorého lady
Ulma kreslila tajné návrhy šiat na ich prvý
večierok – ten dnešný. Vedľa zošita, na dosah, ležali
vzorky látok: mihotavý satén, zvlnený hodváb,
transparentný mušelín a bohatý mäkučký zamat.
„O hodinu si všetko vyskúšaš, a tentoraz s otvorenými
očami!“ zasmiala sa Elena. „No nemôžeme zabudnúť, že
dnes nám nejde o zábavu. Samozrejme, že si aj
zatancujeme, je to naša povinnosť...“
„Veru povinnosť!“ nadšene zopakovala Bonnie.
„Naším cieľom je však nájsť kľúč. Prvú polovicu
dvojitého líščieho kľúča. Ach, kiežby sme mali hviezdnu
guľu, čo by nám ukázala vnútrajšok domu, kam sa
chystáme.“






Cesta z temnoty  19
„Nuž, vieme o ňom prakticky všetko, môžeme sa o ňom
rozprávať a skúšať si ho predstaviť,“ povedala Meredith.
Elena, ktorá sa pohrávala s hviezdnou guľou z
druhého domu, teraz položila mierne zahmlenú hračičku a
povedala: „Fajn. Tak poďme na to. Nápady sem!“
„Smiem sa aj ja pripojiť?“ ozval sa tichý a kultivovaný
hlas z dverí. Dievčatá sa obrátili a naraz vstali, aby
pozdravili usmiatu lady Ulmu.
Kým si sadla k nim, srdečne objala Elenu a
pobozkala ju na líce. Elena si nemohla pomôcť, musela ju v
duchu porovnávať so ženou, ktorú odviezli k doktorovi
Meggarovi. Vtedy bola len kosť a koža, stvorenie s
vyplašenými očami plnými napätia, chuderka v župane
a v pánskych papučiach – tak ju obliekol doktor. Teraz
Elene pripomínala starorímsku matrónu s pokojnou
tvárou, ktorá sa už začínala vypĺňať. Tmavú ofinu jej
pridržiavali hrebienky posádzané drahokamami. Aj telo sa
jej zaokrúhľovalo, najmä bruško, hoci sa stále
pohybovala s prirodzenou gráciou. Na sebe mala šafranové šaty
zo surového hodvábu a pod nimi marhuľovú nariasenú
spodničku.
„Strašne sa tešíme na skúšanie šiat,“ priznala Elena
a kývla hlavou k zošitu s kresbami.
„Ach, ja tiež, som nedočkavá ako dieťa,“ povedala
lady Ulma. „Chcela by som vám vrátiť aspoň desatinu z
toho, čo ste pre mňa urobili.“





20  Upírske denníky
„Už sa stalo,“ riekla Elena. „A ak nájdeme líščie
kľúče, bude to len vďaka tvojej pomoci. Nevieš si ani
predstaviť, čo to pre mňa znamená,“ šepla.
„Ach, keď si sa zľutovala nad úbohou otrokyňou
a vzoprela si sa kvôli nej zákonu, netušila si, že ti môžem
pomôcť. Len si ma chcela zachrániť a toľko si si pre mňa
vytrpela,“ doložila Ulma.
Elena sa pohniezdila. Z rany na líci jej zostala len
tenučká biela jazva pri lícnej kosti. Až sa raz vráti na zem,
zbaví sa jej svojou nadprirodzenou Silou. No tu mohla
Silu používať len vnútri svojho tela, vyostrovať ňou
vlastné zmysly, inak ju nedonútila k poslušnosti.
Spomenula si na celkom iné obdobie, na časy, keď stála
na parkovisku strednej školy Roberta E. Leeho a
nadchýnala sa novým porsche, vtedy by bola pokladala jazvu na
tvári za najväčšiu katastrofu. No teraz sa jazva stala
predmetom úcty, Damon ju nazval jej „bielou ranou cti“, a
navyše si bola istá, že Stefanovi nebude prekážať, tak ako
vôbec neprekáža jej. Jednoducho ju nemohla brať vážne.
Už nie som tá, ktorou som bola, pomyslela si. A to je
dobre.
„Nehovorme už o tom,“ mykla plecom a ignorovala
bolesť, ktorá sa jej občas ešte ozývala v nohe. „Hovorme
o Striebornom slávikovi a jej plese.“
„V poriadku,“ prikývla Meredith. „Čo o nej vieme?
Ako to vlastne hovorili tie potvory, Elena?“





Cesta z temnoty  21
„Misao povedala: Ako keby si mohla mojim odpove­
diam porozumieť! Keby som ti povedala, že jeden je v ná­
stroji strieborného slávika, bola by si z toho múdra?“
Všetci tie slová poznali naspamäť, ale stali sa už
súčasťou ich rituálu.
„A Strieborný slávik nie je nič iné ako prezývka lady
Faziny Darleyovej a všetci v Temnom rozmere to vedia!“
zvolala Bonnie a radostne zatlieskala.
„Veru tak, dosť dlho ju tak volajú. Odvtedy, ako sem
prišla a začala spievať a hrať na striebornej harfe,“ vážne
doložila lady Ulma.
„A struny harfy treba ladiť a ladia sa kľúčmi,“
pokračovala vzrušene Bonnie.
„Iste.“ Meredith hovorila pomaly a uvážlivo. „Lenže
my nehľadáme taký kľúč. Kľúče na ladenie harfy
vyzerajú takto.“ Položila na stolík hladký predmet z bledého
javorového dreva, ktorý pripomínal veľmi krátke
písmeno T, alebo, ak sa položil na bok, strom s jednou krátkou
horizontálnou vetvičkou. „Mám ho od trubadúra,
ktorého najal Damon.“
Bonnie si kľúč prezrela. „No, ale možno hľadáme kľúč
na ladenie harfy,“ nedala sa. „Čo ak sa používa na oba
účely?“
„Ja neviem, skôr nie,“ nástojila Meredith. „Teda ak sa
náhodou po spojení dvoch polovíc líščieho kľúča
nezmení jeho tvar.“





22  Upírske denníky
„Ale pravdaže!“ zvolala lady Ulma, akoby Meredith
vyslovila jasnú pravdu. „Ak sú to magické polovice jed -
ného kľúča, pri spojení sa určite zmenia.“
„Tak vidíte!“ víťazoslávne riekla Bonnie.
„No ak môžu mať hocijaký tvar, ako ich spoznáme, keď
ich nájdeme?“ mrzuto sa spýtala Elena. Nezáležalo jej na
ničom inom, len čím skôr objaviť to, čo vyslobodí Stefana.
Lady Ulma stíchla a Elena sa zahanbila. Nechcela sa
drsne vyjadrovať, ba ani zvyšovať hlas pred ženou, ktorá
mala za sebou život plný hrôzy. Elena chcela dať lady
Ulme pocit šťastia a pohody.
„No aspoň jedno vieme,“ ozvala sa rýchlo. „Že je v
nástroji Strieborného slávika. Takže nech už má lady
Fazina v harfe čokoľvek, je to tá polovica kľúča.“
„No...“ ozvala sa lady Ulma a potom sa zastavila.
„Čo je?“ nežne sa jej opýtala Elena.
„Ale nič,“ chvatne odvetila Ulma. „Nechcete si teraz
prezrieť nové šaty? Táto skúška už bude totiž naozaj
posledná.“
„Veľmi rady!“ skríkla Bonnie a skočila k zošitu, kým
Meredith potiahla za šnúru, privolala služobnú a tá sa
rozbehla do šijacej dielne.
„Ach, škoda, že som nemohla ušiť nič pre pána
Damona a lorda Strelca,“ povedala lady Ulma smutne Elene.
„Strelec tam nepôjde a som si istá, že Damon by bol
spokojný, len keby si mu bola navrhla čiernu koženú
bunCesta z temnoty  23
du, čierne tričko, čierne džínsy a čierne čižmy, aké stále
nosí. V tom prípade by sa ti rád podvolil.“
Lady Ulma sa zasmiala. „Chápem. No, dnes uvidí
toľko fantastických kreácií, že možno do budúcnosti zmení
názor. A teraz zatiahnime závesy na oknách. Ples sa
bude konať vnútri, pri plynovom svetle, nech teda vidíme,
ako budú vyzerať farby.“
„Uvažovala som, prečo aj na pozvánkach stálo, že sa
to koná vnútri,“ povedala Bonnie. „Povedala som si, že
je to možno pre prípad dažďa.“
„Skôr kvôli slnku,“ odvetila lady Ulma. „Tá nepekná
žiara mení modrú na fialovú a žltú na hnedú. Keby bol
ples vonku, nikto by si neobliekol nič akvamarínové
alebo zelené – nie, ani ty s tými ryšavkastými vlasmi, ktoré
si podobné farby doslova pýtajú.“
„Chápem. Keď vám to slnko visí na obzore každý deň,
nečudo, že ho máte plné zuby.“
„No, ktovie, či naozaj chápeš,“ zamrmlala lady Ulma
a rýchlo dodala: „Kým počkáme, mám vám ukázať, čo
som vytvorila pre vašu priateľku, ktorá o mne pochybuje?“
„Prosím, prosím!“ zvolala Bonnie a podala jej zošit.
Lady Ulma si nalistovala stránku a usmiala sa. Vzala
do rúk perá a farebné ceruzky, ako keď sa dieťa teší
milovaným hračkám. „Tak tu to je,“ povedala a farebnými
ceruzkami kde-tu prikreslila čiarku, rovnú aj oblú. Stále
však držala zošit tak, aby dievčatá videli obrázok.





24  Upírske denníky
„Božemôj!“ uchvátene zvolala Bonnie a ešte aj Elena
vytreštila oči.
Dievčina na obrázku bola nepochybne Meredith,
s vlasmi napoly vyčesanými a napoly spustenými, ale
v akých šatách! Boli čierne ako eben, bez ramienok,
dokonale jej priliehali k štíhlej postave, zdôrazňovali
krivky a hore sa končili čímsi, čo, ako sa Elena dozvedela,
nieslo názov „srdcový výstrih“. Vďaka tej línii vyzeral
predok šiat ako valentínske srdiečko. Šaty tesne
priliehali k telu, ale od kolien sa náhle dramaticky rozšírili. „Ten
strih sa volá morská panna,“ vysvetľovala lady Ulma,
ktorá už bola s obrázkom spokojná. „A tu ich máme,“
doložila, keď vošlo niekoľko krajčírok a šaty niesli ako
sviatosť medzi sebou. Dievčatá videli, že sú z čierneho
zamatu posiateho maličkými pravouhlými zlatými
fliačikmi. Pripomínajú polnoc u nás doma, pomyslela si
Elena. Polnoc s myriadou padajúcich hviezd.
„K nim si dáš tieto obrovské ónyxovo-zlaté
náušnice, tieto ónyxovo-zlaté hrebienky ti vypnú vlasy
dohora a na ruky si navlečieš rovnaké náramky a prstene,
ktoré vyrobil Lucen presne k týmto šatám,“
pokračovala lady Ulma. Až teraz si Elena uvedomila, že
v miestnosti je už aj Lucen. Usmiala sa naňho a hneď
pozrela na trojposchodovú tácňu, ktorú niesol pred
sebou. Na vrchnom poschodí spočívali na
slonovinovom podklade dva ónyxové a diamantové náramky,





Cesta z temnoty  25
ale aj prsteň s takým diamantom, až jej pohľad naň
vyrazil dych.
Meredith sa dívala okolo seba, akoby vyrušila
skupinku v súkromnom rozhovore a nevedela, či nemá vyjsť
von. Pozrela na šaty, na šperky a na lady Ulmu. Meredith
sa vždy dokonale ovládala, teraz však prešla k lady Ulme
a tuho ju objala. Prikročila k Lucenovi a nežne mu
položila ruku na predlaktie. Bolo očividné, že nevládze
prehovoriť.
Bonnie študovala módnu skicu očami znalkyne.
„Tieto náramky boli vyrobené len kvôli tým šatám?“ spýtala
sa sprisahaneckým tónom.
Lady Ulma prekvapila Elenu rozpakmi. Potom
pomaly odpovedala: „Pravda je... že slečna Meredith... je
otrokyňa. Keď sa otrokyňa ocitne mimo domu, kde ju
vlastnia, musí mať symbolické náramky.“ Sklopila zrak
a začervenala sa.
„Lady Ulma... hádam si len nemyslíš, že nám na tom
záleží?“
Prekvapene na ne pozrela. „A nezáleží?“
„Nuž,“ mávla rukou Elena, „nezáleží. Presnejšie, ešte
na tom nezáleží, lebo teraz sa s tým nedá nič urobiť.“
Samozrejme, že služobníctvo netušilo o tajomstvách
vzťahu medzi Damonom, Elenou, Meredith a Bonnie.
Ani lady Ulma nechápala, prečo Damon nedaruje trom
dievčatám slobodu, len pre prípad, že „by sa niečo stalo,





26  Upírske denníky
nech to Strážkyne nebeské nedopustia“. Lenže dievčatá
vzdorovali – teraz nič také pre úspech svojej misie ne -
potrebovali.
„Aj tak sú to krásne náramky,“ usmiala sa Bonnie.
„K tým šatám sa nič nemôže hodiť lepšie, však?“ Chcela
polichotiť šperkárovi.
Lucen sa skromne usmial a lady Ulma ho poctila
láskyplným pohľadom.
Meredith stále žiarila tvár. „Neviem, ako sa ti
poďakujem, lady Ulma. Keď si dnes večer oblečiem tieto šaty,
stanem sa niekým, kým som ešte nikdy nebola. Len
neviem, či si vyčešem vlasy... nikdy ich tak nenosievam,“
chabo doložila.
„Dnes večer si ich vyčešeš vysoko nad to krásne čelo.
Tieto šaty majú zvýrazniť šarmantné krivky tvojich
nahých pliec a rúk. Je zločin zakrývať ich. A ten účes má
obnažiť tvoju exotickú tvár, nie ju utajiť!“ vyhlásila lady
Ulma.
Dobre, pomyslela si Elena. A je koniec rečiam o
symbolickom otroctve.
„Trochu sa namaľuješ – bledý zlatý tieň na viečka,
tmavá maskara na zvýraznenie a predĺženie rias.
Mierny záblesk zlatistého rúžu, ale na líčka žiadna červeň,
to podľa mňa mladým dievčatám nesvedčí. Tvoja
prirodzene olivová pokožka dotvorí obraz cudzokrajnej
krásavice.“





Cesta z temnoty  27
Meredith bezmocne pozrela na Elenu. „Ja sa zvyčajne
nemaľujem,“ vzdychla, no bolo jasné, že nemá
argumenty. Predstava lady Ulmy sa predsa len uskutoční.
„Nebude však morskou pannou, bude sirénou!“ ozvala
sa Bonnie. „Len pozor, aby sme od nej nejakým kúzlom
odviedli všetkých upírskych námorníkov.“
Lady Ulma na Elenino prekvapenie vážne prikývla.
„Moja priateľka krajčírka mi poslala kňažku, ktorá
požehná odev a ochráni vás aj pred upírmi. Teda ak
súhlasíte...“ Elena prikývla.
„Len aby neodohnala aj Damona,“ dodala žartom
a čas sa zastavil, pretože Meredith aj Bonnie na ňu
upreli zvedavý pohľad. Chceli zachytiť v jej tvári čokoľvek,
čo by ju prezradilo.
Ona sa však tvárila neutrálne a lady Ulma
pokračovala: „Prirodzene, to obmedzenie sa nevzťahuje na
tvojho...na pána Damona.“
„Prirodzene,“ zopakovala Elena.
„A teraz sa venujme našej najmenšej kráske.“ Lady
Ulma pozrela na Bonnie, ktorá si, celá zapýrená,
zahryzla do pery. „Pre teba mám niečo výnimočné. Už veľmi
dlho som túžila pracovať s touto látkou, rok za rokom
som ju vídala vo výkladoch a nevedela som si predstaviť,
že raz ju budem mať v ruke. Vidíš?“ Druhá skupina
krajčírok predstúpila a ukázala menšie a ľahšie šaty, kým
lady Ulma prevrátila stránku ku kreslenému návrhu.





28  Upírske denníky
Elena bola očarená. Látka pôsobila neuveriteľne, ale oso -
bitne šikovný bol strih. Zelenomodrá ako z chvostových
pier najkrajšieho páva sa poddala majstrovstvu žien,
ktoré z nej zošili vzorku pávích ôk.
Bonnie neveriaco pozerala na šaty. „Toto že je pre
mňa?“ vydýchla. Takmer sa tej látky bála dotknúť.
„Pre teba – a vlasy ti uhladíme pekne dozadu, až
budeš vyzerať elegantne ako tvoja priateľka. Poď si ich
vyskúšať. Myslím, že výsledok sa ti zapáči.“ Lucen sa
vzdialil a Meredith si už skúšala svoju ebenovú róbu.
Bonnie sa začala vyzliekať.
Lady Ulma mala pravdu. Bonnie v ten večer vyzerala
dokonale a bola sama sebou nadšená. Práve teraz končili
s jej úpravami, postriekali jej šaty i telo jemnou
citrusovou a ružovou vodou – tú vôňu vyrobili špeciálne pre
ňu. Stála pred obrovským strieborným zrkadlom a už
o niekoľko minút mali vyraziť na ples lady Faziny,
zvanej Strieborný slávik.
Bonnie sa obrátila a pozrela na šaty s naberanou
sukňou a bez ramienok. Celý živôtik akoby sa skladal z
pávích pier, ktoré sa spájali v páse a zdôrazňovali jej útlosť.
Aj od pása nadol vírili pávie perá zo vzácnej látky.
Na smaragdovom hodvábe boli vzadu prišité aj pravé
perá. Vpredu sa pod väčším a výraznejším zhlukom
látkových pier mihotal striebrom a zlatom vyšívaný vzor,
štyCesta z temnoty  29
lizované perá, obrátené naopak, dosahovali až k lemu
šiat, ktorý bol pošitý tenkým zlatistým brokátom.
Akoby to nestačilo, lady Ulma dala vyrobiť vejár zo
skutočných pávích ôk zasadených do smaragdového
držadla. Cinkal na ňom strapček drobných nefritových,
citrínových a smaragdových ozdôbok.
Bonnie mala na krku náhrdelník z nefritu, smaragdu,
zafírov a lazuritov. Na zápästiach jej zvonili
smaragdovo-nefritové náramky, luxusný symbol dobrovoľného
otroctva.
Bonnie vedela o ich zmysle, no sotva v sebe
nachádzala odpor k tým šperkom. Musela myslieť na to, že
pozvali kaderníčku len preto, aby jej uhladila jahodové kučery,
až boli tmavočervené a priliehali jej k hlave, kde ich ešte
prichytili nefritovými a smaragdovými sponami. Jej
srdiečková tvár nikdy nevyzerala tak dospelo a rafinovane.
K smaragdovým viečkam a tmavej očnej linke lady
Ulma pridala červený rúž a výnimočne porušila vlastné
pravidlo – šikovným ťahom štetca rozjasnila bledé líčka,
takže sa zdalo, akoby sa Bonnie stále pýrila pri nejakej
lichôtke. Jemne tvarované nefritové náušnice so zlatými
zvončekmi predstavovali čarovnú bodku k celej kreácii
a Bonnie sa cítila ako princezná z dávneho Orientu.
„Naozaj je to zázrak. Zvyčajne vyzerám ako
škriatok, čo sa pokúša preobliecť za kvetinárku alebo
roztlieskavačku,“ vzdychla a vybozkávala líce lady Ulme.





30  Upírske denníky
S potešením zistila, že rúž sa neodtláča na líca jej
dobrodinky. „Dnes večer vyzerám ako mladá žena.“
Bola by takto šťastne trkotala ďalej, hoci lady Ulma si
už diskrétne utierala oči od sĺz. No v tej chvíli vošla
Elena a zhíkla.
Elenine šaty boli hotové už popoludní, takže Bonnie
videla len ich obrázok. No ten nedokázal zachytiť ich
živú krásu.
Bonnie sa potajme obávala, či sa lady Ulma príliš
nespoľahne na Eleninu prirodzenú krásu, a len dúfala, že
Elene sa jej šaty zapáčia.
Teraz všetko pochopila.
„Volá sa to šaty pre bohyňu,“ povedala Ulma, keď
vstúpila Elena a Bonnie sa až zakrútila hlava, lebo v tej
chvíli vedela, že ak by niekedy na Olympe žili bohyne,
naozaj by sa obliekali takto.
Šarm tých šiat spočíval v ich prostote. Boli ušité z
mliečnobieleho hodvábu a delikátne naberané v páse. Pás
pridržiaval dve polovice predného dielu tak, že vytvárali
elegantný hlboký véčkový výstrih a vystavovali na obdiv
Eleninu broskyňovú pokožku. Na pleciach látku
zachytávali zlaté spony posádzané perleťou a diamantmi. Sukňa
bola rovná, rafinovane poskladaná a siahala Elene až
k zlatým sandálom – tiež posádzaným perleťou a
diamantmi. Na chrbte sa z dvoch častí vrchného dielu stávali tenké
pásiky, ktoré sa znovu stretávali a krížili v páse.





Cesta z temnoty  31
Také prosté šaty, ale na správnom dievčati také
neuveriteľné!
Elenino hrdlo zdobil jedinečne tvarovaný zlatý
náhrdelník zdobený perleťou. Mal tvar motýľa posiateho
diamantmi, toľkými a takými mnohofarebnými, akoby pri
každom jej pohybe spolu s odrážaným svetlom chrlili aj
plamene. Nasadila si ho na lazuritovo-diamantový
náhrdelník, ktorý jej daroval Stefan, pretože si ho odmietla
sňať. Nikomu to však neprekážalo. Náhrdelník sa pod
motýľom pohodlne ukryl.
Na zápästiach mala široké zlaté pásy s perleťou a
diamantmi, ktoré objavili v tajnej šperkárskej miestnosti –
očividne patrili k náhrdelníku.
A to bolo všetko. Pokiaľ šlo o vlasy, tie Elene
prečesávali, rozčesávali a opäť vyčesávali, až sa z nich stalo
zlaté rúno, ktoré sa jej vlnilo až na lopatky. Na perách mala
len slabú vrstvu ružového rúžu. A tvár, s hustými
čiernymi mihalnicami a svetlými obrvami, s výrazom
vzrušenia, pri ktorom pootvorila ružové pery a líca sa jej
sfarbili dočervena, tvár nechali nahú. Náušnice, kaskády
diamantov, vykúkali spomedzi zlatých kučier.
Dnes večer poblázni všetkých, pomyslela si Bonnie. Pri
pohľade na biele šaty však necítila žiarlivosť, ba dokonca
ju prekvapilo, ako sa raduje z očakávania senzácie, ktorou
sa Elena stane. Jej šaty sú najjednoduchšie, pokračovala
v úvahách, a predsa hravo zatieni mňa aj Meredith.





32  Upírske denníky
A pritom nikdy nevidela svoju priateľku Meredith
krajšiu. Ba dokonca nikdy nevidela šaty, ktoré by väčšmi
lichotili jej postave, aj napriek tomu, že Meredith mala
doma šatník plný značkových kúskov.
Keď jej to Bonnie povedala, Meredith iba pokrčila
plecami. Aj ona mala vejár z čierneho emailu, skladací.
Teraz ho otvorila a zatvorila, zamyslene si ním
poklopkala po líci.
„Sme v rukách geniálnej tvorkyne,“ povedala. „No
nemôžeme zabudnúť, prečo sme sem vlastne prišli.“





4
M
usíme myslieť na záchranu Stefana,“
povedala Elena v miestnosti, ktorú si
privlastnil Damon – v bývalej knižnici
Ulminho panstva.
„A na čo iné podľa teba myslím?“ odsekol, nezdvihol
však oči od jej ozdobeného hrdla. Mliečnobiele šaty
prekvapivo zdôrazňovali jej šiju a Elena to vedela.
Vzdychla.
„Keby sme verili, že to myslíš vážne, hneď by sme sa
uvoľnili.“
„Tak ako teraz ty?“
Elena sa v duchu striasla. Damon síce vyzerá, že mu
ide iba o jedno, ale má vždy fungujúci pud sebazáchovy,
takže je stále ostražitý a vidí nielen to, čo vidieť chce –
vidí všetko.






34  Upírske denníky
Mal pravdu v tom, že Elena bola takmer neznesiteľne
vzrušená. Nech si všetci myslia, že sa raduje z
neskutočných šiat – a boli naozaj neskutočné a Elena za ne bola
Ulme a jej pomocníčkam nekonečne vďačná. No v
skutočnosti ju nadchýnala možnosť – ba skôr istota, tak si to
opakovala –, že dnes večer sa nájde polovica kľúča,
s ktorým sa dostanú k Stefanovi. Myšlienka na jeho tvár,
na to, že ho skutočne uvidí, že pri ňom zastane celá,
z mäsa a kostí...
Tá myšlienka ju desila. Spomenula si na to, čo
povedala v spánku Bonnie, musela vystrieť ruku, aby našla
útechu a pochopenie, a z ničoho nič sa spamätala až
v Damonovom náručí.
Skutočná otázka znie: Čo povie Stefan o tej noci v mo­
teli s Damonom?
Hej, čo? A čo sa k tomu dá povedať?
„Bojím sa,“ začula tie slová a o minútku spoznala
vlastný hlas.
„Tak na to nemysli,“ povedal Damon. „Bude to potom
len horšie.“
Lenže ja som klamala, pomyslela si Elena. Ty si na to
nepamätáš, ale keby si si pamätal, tiež by si klamal.
„Nech sa už stalo čokoľvek, ja s tebou zostanem,“
ticho riekol Damon. „Tak či onak máš na to moje slovo.“
Elena cítila vo vlasoch jeho dych. „A sľubuješ, že sa
sústredíš na ten kľúč?“





Cesta z temnoty  35
Iste, iste, ale ešte som sa dnes poriadne nenasýtil.
Elena sa mykla, potom ho pritiahla k sebe. Na chvíľu
cítila nielen pálčivý hlad, ale aj ostrú bolesť, ktorá ju
miatla. No kým tú bolesť stihla vypátrať, určiť jej zdroj,
bolesť zmizla a jej spojenie s Damonom sa prudko
prerušilo.
Damon.
„Čo je?“
Neodstrkávaj ma.
„Nič také nerobím. Len som ti povedal všetko, čo sa
povedať dá. Vieš, že budem hľadať ten kľúč.“
Ďakujem. Elena to skúsila ešte raz. No nemôžeš sa
vyhlado...
Kto povedal, že som hladný? Telepatické spojenie
s Damonom opäť naskočilo, no niečo v ňom chýbalo.
Áno, čosi pred ňou náročky tajil, preto útočil na jej
zmysly niečím iným – hladom. Elena cítia, ako ho ten
hlad týra, akoby bol tigrom či vlkom, ktorý už celé
týždne nezabil korisť.
Izba sa okolo nej pomaly rozkrútila.
„Všetko... je v poriadku,“ šepla. Divila sa, že Damon
vôbec vládze stáť na nohách a ešte ju aj držať v náručí,
keď sa v ňom na kúsky trhajú všetky vnútornosti. „Vezmi
si... čo potrebuješ...“
Na hrdle jej jemnučko zaškrabkali ostré zuby.
Poddala sa tomu. Podľahla všetkým tým pocitom.





36  Upírske denníky
Pri príprave na ples u Strieborného slávika, kde budú
hľadať polovicu líščieho kľúča potrebného na
vyslobodenie Stefana, sa Meredith začítala do poznámok, ktoré si
priniesla. Boli to všetko fakty, čo si stiahla z internetu.
Všetko, čo sa dozvedela, vyrozprávala Elene a ostatným.
No teraz pocítila neistotu – čo ak vynechala niečo
zásadné, nejakú životne dôležitú informáciu, na ktorej bude
stáť a padať ich úspech? Niečo, od čoho závisí, či sa
Stefan vráti domov, alebo či sa tam vrátia ony a bez neho,
kým on zhnije vo väzení?
Nie, pomyslela si pred strieborným zrkadlom, keď sa
takmer bála pozrieť na exotickú krásku, ktorou sa stala.
Nie, na neúspech nemôžeme ani pomyslieť. Musíme byť
úspešné, pretože od toho závisí Stefanov život. A
musíme to vykonať tak, aby nás pri tom nechytili.





5
E
lena bola sebaistá a len trochu sa jej motala
hlava, keď sa vybrali na ples u Strieborného
slávika. No len čo všetci štyria v nosidlách
dorazili – Damon sedel s Elenou, Meredith s Bonnie – do
paláca lady Faziny, pochytilo ju čosi veľmi podobné
hrôze. Nebola s nimi Ulma, pretože lekár jej všetky zábavy
ako tehotnej zakázal, ale to nebola podstata jej problému.
Ten dom bol skutočne ako palác. Ako z rozprávky,
pomyslela si. Nad nimi sa týčili minarety i hranaté veže,
zrejme vymaľované modrou a zlatou farbou, no v
slnečnom svetle všetky vyzerali fialové a takmer ľahšie ako
vzduch. Pri chodníku, čo stúpal do kopca, planuli fakle,
a do plameňov zrejme pridali nejakú chemikáliu, alebo
ich upravili zaklínadlami, pretože menili farby zo
zlatej na červenú, purpurovú, modrú, zelenú a striebornú.





38  Upírske denníky
Tie farby vyzerali úplne prirodzene a vyrazili Elene
dych – boli tým jediným, čo tu naokolo nebolo
poznačené všadeprítomným červeným odtieňom. Damon so
sebou priniesol fľašu vína Čierna mágia a Elena si
pomyslela, že vyzerá až príliš veselo.
Nosidlá zastali na kopci a Damon s Elenou vystúpili.
Vkročili do chodby, ktorá odblokovala väčšinu
slnečného svetla. Nad nimi sa hojdali jemné papierové
lampióny, niektoré väčšie ako nosidlá, ktorými doputovali. Boli
osvetlené a fantasticky tvarované, takže palác, ktorý by
inak možno pôsobil svojou nádherou až odstrašujúco,
nadobudol v ich svetle milú karnevalovú atmosféru.
Prechádzali popri osvetlených fontánach a niektoré
z nich ukrývali prekvapenia – napríklad rad magických
žiab, ktoré stále skackali z jedného lekna na druhé –
čľap, čľap, čľap. Znelo to ako dažďové kvapky na
streche. V inej sa skrýval obrovský pozlátený had, ktorý sa
krútil pomedzi stromy a nad hlavami návštevníkov.
Bolo vidieť, že majiteľka panstva si môže dovoliť
všetko, čo si jej srdce zažiada, a že sa nadovšetko raduje
z hudby, pretože všade hrali nádherne a občas aj bizarne
vyobliekané kapely. Alebo žeby to spieval jediný slávičí
sólista ukrytý vysoko v pozlátenej klietke?
Hudba, hudba a zase hudba. Hudba znela všade.
Elena, hoci ju nadchli zvuky i obrazy a omamujúce
vône, ktoré vychádzali z obrovských kvetinových
záhoCesta z temnoty  39
nov i zo šiat hostí, pocítila strach ako kameň v žalúdku.
Keď odchádzala od lady Ulmy, pripadala si vystrojená
ako kráľovná. Tu však bola u lady Faziny a bolo tu
priveľa miestností, priveľa ľudí a všetci sa honosili najmenej
takými toaletami, aké mali na sebe ona a jej „osobné
asistentky“. Bála sa, že v porovnaní so ženou, ktorej
vlasy zdobila trojposchodová diamantová tiara, z ktorej ako
riava klesali nite s navlečenými drahými kameňmi až
k prstom na nohách, tiež zdobeným diamantmi, vyzerajú
jej stokrát prečesané, no nezdobené vlasy úboho.
Vieš, koľko má rokov? Elena sa takmer mykla, keď jej
v hlave zaznel Damonov hlas.
Kto? Pokúsila sa do svojho telepatického hlasu
nevpustiť obavy a žiarlivosť. Až tak nahlas myslím?
vyplašene dodala.
Až tak nahlas nie, no radšej sa stíš. A veľmi dobre vieš
kto. Tá žirafa, na ktorú vyvaľuješ oči. Len pre tvoju in­
formáciu, je asi o dvesto rokov staršia ako ja a snaží sa
vyzerať na tridsať, čo je o desať rokov menej, než koľko
mala, keď sa stala upírkou.
Elena zažmurkala. Čo mi tým chceš povedať?
Pošli si trochu Sily k ušiam, nadhodil Damon. A pre­
staň sa znervózňovať!
Elena poslúchla, zostrila si sluch až tak, že jej takmer
vybuchli ušné bubienky, a odrazu sa okolo nej ozvali
tiché rozhovory.





40  Upírske denníky
... ach, tá bohyňa v bielom. Je to ešte dieťa, ale pozri
na tú postavu...
... áno, tá zlatovlasá. Úchvatná, však?
... pri Hádovi, pozri na to dievča...
... a čo ten princ s tými princeznami? Videli ste ich?
Ktovie, či si ich strieda, alebo či chodievajú spolu
do štvorky...
To už väčšmi pripomínalo šepot, aký Elena zvyčajne
počúvala na večierkoch, a dodalo jej to sebavedomie.
Smelšie si prezerala vyobliekaný dav a pocítila náhly
prílev úcty a lásky k lady Ulme, ktorá za jediný týždeň
vytvorila troje výnimočných šiat.
Je geniálna, oznámila vážne Damonovi a vedela, že
on pochopí, o kom je reč – teda myšlienka. Pozri, Mere­
dith už má okolo seba hlúčik obdivovateľov... a... a...
A vôbec sa nespráva ako Meredith, dokončil za ňu
Damon – trochu znepokojene.
Zato Meredith znepokojená nebola. Obrátila hlavu tak,
aby lichotníci videli jej klasický profil, no nebol to profil
vždy vážnej a praktickej Meredith. Všetci sa mohli kochať
pohľadom na exotickú krásavicu, ktorá vyzerala ako
stelesnenie divokej Carmen. Mala otvorený vejár a pomaly,
vláčne sa ním ovievala. Diskrétne, no teplé svetlo prepožičalo
jej nahým pleciam a rukám perlový jagot, ktorý
kontrastoval s čiernymi zamatovými šatami – a tie zase pôsobili ešte
záhadnejšie ako doma. Jeden z prítomných zrejme neodolal





Cesta z temnoty  41
jej šarmu, pretože už teraz kľačal s červenou ružou v ruke,
ktorú tak rýchlo vytiahol z niektorej naaranžovanej kytice,
že si pri tom poranil prst o tŕň a teraz sa mu na ňom
hromadila krv. Meredith si to zrejme nevšimla. Elena aj Damon
súcitili s mládencom, plavovlasým a mimoriadne pekným.
Elena ho ľutovala a Damon... bol hladný.
Aha, vykľulo sa šidlo z vreca, komentoval premenu
Meredith Damon.
Prosím ťa, aké šidlo a z akého vreca? Okrem toho,
Meredith sa nikdy celkom neprejaví. Toto je len hra. Aj
keď si myslím, že dnes nám pomáhajú šaty. Meredith je
oblečená ako siréna, tak sa ako siréna aj správa. Bonnie
je oblečená ako páv a pozri...
Kývla hlavou smerom k dlhej chodbe, ktorá viedla
do rozľahlej sály. Bonnie, oblečená v látke, ktorá
vyzerala ako skutočné pávie perie, mala vlastný hlúčik
obdivovateľov. A tí kráčali za ňou, akoby napodobňovali jej
pohyby. Tie pohyby, ktoré boli pohybmi vtáčika,
ľahulinké, graciózne. Na zápästiach jej cinkotali náramky,
pri každom pohodení hlavou zazvonili náušnice a nohy
sa blýskali v zlatých sandáloch.
„Vieš, že je to zvláštne?“ zamrmlala Elena, keď sa
ocitli vo veľkej sále a našli si tichší kút, takže sa
nemuseli rozprávať len myšlienkami. „Až teraz mi dochádza, že
lady Ulma vytvorila šaty, ktoré predstavujú rôzne
úrovne zvieracieho sveta.“





42  Upírske denníky
„Naozaj?“ Znovu jej zízal na hrdlo, no našťastie sa
v tej chvíli objavil mladý muž v pozemskom fraku a
núkal Čiernu mágiu v strieborných čašiach. Damon tú
svoju vyprázdnil jediným dúškom a od úctivo sa
ukláňajúceho čašníka si vzal aj druhú. Potom sa spolu s
Elenou posadili do zadného radu, na jeho kraj, hoci to
bolo voči hostiteľke nezdvorilé. Potrebovali mať voľnosť
pohybu.
„Nuž, Meredith je morská panna, čo je najvyšší
stupeň, a správa sa ako siréna. Bonnie je vták, čo je druhý
najvyšší stupeň, a tak sa aj správa. Díva sa, ako sa
chlapci predvádzajú, a ona sa iba smeje. A ja som motýľ.
Predpokladám, že mám byť prelietavá. Ibaže s tebou po
boku, aspoň dúfam.“
„Rozkošné,“ zavrčal Damon. „No prečo si vlastne
myslíš, že máš byť motýľom?“
„Pozri na to, čo mám na sebe, hlupáčik!“ zasmiala sa
a ťukla ho po čele vejárom. Potom vejár roztvorila a
priložila si ho k náhrdelníku v tvare motýľa.
„Vidíš? Som motýľ,“ vyhlásila potešene, ba hrdo.
Damon prešiel po siluete motýľa prstom a tým jej tak
veľmi pripomenul Stefana, až ju zabolelo v hrdle.
„Odkedy majú motýle vlasy?“ šepol a prstom prešiel k
zlatistým kaderiam. „A ruky?“
Pobavene sa zasmiala. „Prosím ťa, prečo nevidíš, čo
vidí každý?“





Cesta z temnoty  43
„Pretože je to upír a je pripitý,“ ozval sa nad nimi hlas
a Elena s prekvapením pozrela na Strelca. „Smiem sa
k vám posadiť?“ opýtal sa. „Košeľu som si nezohnal, no
dobrá víla ma obdarila vestou.“
Elena sa so smiechom posunula, aby sa mohol usadiť pri
Damonovi. Bol teraz omnoho čistejší, ako keď ho
naposledy videla pracovať okolo domu, no vlasy mu stále padali
k pásu v rozstrapatených kučerách. Všimla si však, že
dobrá víla ho navoňala cédrom a santalovým drevom a
venovala mu džínsy Dolce & Gabbana a k tomu vestu.
Vyzeral... ohromne. Magnifique. Jeho zvieratá kamsi zmizli.
„Nečakala som, že prídeš,“ povedala mu Elena.
„To hovoríš ty? Vystrojená ako kráľovná nebies v
bielej a zlatej? Spomenula si ples, tak som to pochopil ako
rozkaz.“
Zasmiala sa. Samozrejme, dnes večer ju každý berie
inak. To tie šaty. Strelec zamrmlal čosi o svojej latentnej
heterosexualite a dodal, že na náhrdelníku a vejári nemá
motýle, ale fénixov. Malý zdvorilý démon, ktorý sedel
po jej pravom boku a mal tmavohnedú pokožku a malé
skrútené biele rožky, úctivo podotkol, že pôjde skôr
o obrazy bohyne Astarté, ktorá ho pred niekoľkými
tisícročiami poslala do Temného rozmeru, pretože ľudí
pokúšal k lenivosti.
Elena si pomyslela, že aj sama lady Ulma hovorila
o šatách pre bohyňu. Očividne to boli šaty, ktoré sa dali





44  Upírske denníky
nosiť len na veľmi mladom a takmer dokonalom tele,
pretože sa do nich nedal ukryť korzet, ktorý by zatajil väčšie
či menšie chybičky krásy. Pod šatami totiž bolo len
Elenino vlastné mladé pevné telo a dva maličké kúsky
telovo sfarbenej čipkovej bielizne. A ešte obláčik
jazmínového parfumu.
Preto sa teda cítim ako bohyňa, pomyslela si a
poďakovala zdvorilému démonovi, ktorý sa postavil a
uklonil. Ľudia sa už usádzali v očakávaní prvého vystúpenia
Strieborného slávika. Elena musela priznať, že túži
vidieť lady Fazinu, a okrem toho bolo priskoro na výlet
na toaletu – Elena si už všimla, že pri každých dverách
stoja stráže.
Uprostred širokého kruhu stoličiek stálo pódium a na
ňom sa vynímali dve harfy. A odrazu sa všetci vychytili,
postavili sa a tlieskali, a Elena by nebola nič videla,
nebyť toho, že lady Fazina sa vybrala k pódiu tou istou
uličkou, pri ktorej bola ona aj Damon. Hostiteľka si zastala
k Strelcovi, tam chvíľu prijímala ovácie a Elena si ju
stihla dobre prezrieť.
Bola to krásna mladá žena, na Elenino nesmierne
prekvapenie nevyzerala na viac ako dvadsať rokov a bola
tak mer rovnako maličká ako Bonnie. Toto nevysoké
stvorenie očividne bralo vážne svoju prezývku – naznačovala
to róba ušitá zo striebornej sieťoviny. Aj vlasy mala
strieborné, ligotavé ako kov, vpredu vyčesané a vzadu celkom





Cesta z temnoty  45
krátke. Na prostých ramienkach sa jej vlnila vlečka
a vznášala sa za ňou ako mesačný lúč alebo ako obláčik,
nie ako skutočná vec ušitá z látky. Vystúpila na pódium,
raz prešla okolo nezakrytej harfy a v tej chvíli pláštik
graciózne klesol a vytvoril okolo nej polkruh.
Až vtedy začala pôsobiť mágia – jej hlas. Strieborný
slávik hral na vysokej harfe, ktorá vyzerala v porovnaní
s nízkou postavou hudobníčky ešte vyššia. Lady Fazina
svojimi prstami rozospievala strieborné struny,
vykúzlila z nich nárek podobný výkrikom vetra, ale aj melódie
nebeských sfér. Elena sa rozplakala už pri prvej piesni,
hoci hostiteľka ju spievala v nejakom cudzom jazyku.
Melódia však bola taká bolestne sladká, že jej
pripomenula Stefana, ich spoločné chvíle, keď komunikovali len
najtichšími slovami a dotykmi...
Harfa znela takmer dokonale, a predsa bol
najpozoruhodnejším nástrojom lady Faziny jej hlas. Z jej
maličkého tela vystupovali vlny neobyčajne sýteho zvuku.
Spievala jednu výraznú molovú melódiu za druhou a Elena
pocítila nielen zimomriavky, ale aj chvenie v kolenách.
V tej chvíli by bola najradšej padla na kolená, tak jej tie
piesne naplnili srdce.
Keď sa jej zozadu ktosi dotkol, prudko sa mykla, lebo
sa musela prirýchlo vrátiť z fantazijného sveta, čo okolo
nej utkala hudba. Bola to iba Meredith, ktorá mala
napriek veľkej láske k hudbe celkom praktický návrh.





46  Upírske denníky
„Chcem len povedať, že môžeme začať hneď, kým
všetci počúvajú,“ šepla. „Ešte aj stráže sú mimo. Pôjde -
me po dvojiciach, okej?“
Elena prikývla. „Len sa poobzeráme po dome. Možno
kým sú všetci tu, niečo nájdeme. Predstavenie má trvať
ešte takmer hodinu. Strelec, ty by si mohol telepaticky
odovzdávať odkazy medzi oboma skupinami.“
„Bude mi cťou, madam.“
A tak sa celá pätica vybrala do útrob paláca lady
Faziny, zvanej aj Strieborný slávik.





6
P
rešli popri strážach, ktoré vo dverách ronili do -
jaté slzy. No veľmi rýchlo zistili, že hoci všetci
sa zhromaždili okolo pódia a počúvali pani
domu, v každej miestnosti paláca, ktorá bola prístupná
verejnosti, čakal služobník v čiernom odeve a bielych
rukaviciach, pripravený informovať hostí a tiež strážiť majetok
lady Faziny.
Prvá miestnosť, v ktorej pocítili aspoň náznak nádeje,
bola Harfová sieň lady Faziny venovaná len týmto
hudobným nástrojom. Boli tam starobylé harfy, ktoré pripomínali
luky, nástroje s jedinou strunou, ani trochu nie podobné
vysokým pozláteným harfám, z ktorých teraz hudobníčka
vyludzovala nebeské tóny, čo sa rozliehali palácom. Je to ako
mágia, pomyslela si znovu Elena. Tu ju tuším používajú
namiesto zvukových systémov a vôbec namiesto techniky.





48  Upírske denníky
„Každá harfa má iné struny, každá harfa má teda aj
iný strunový kľúč,“ šepla Meredith a s úžasom pozerala
do siene. Na oboch stranách sa rad nástrojov tiahol do
diaľky. „A možno je jeden z tých kľúčov ten náš...“
„No ako to zistíme?“ Bonnie sa mierne ovievala
vejárom z pávích pier. „V čom je rozdiel medzi harfovým
kľúčom a líščím kľúčom?“
Elena si zahryzla do pery – taká prostá a rozumná
otázka! Mala by byť zmätená, mala by sa obávať, ako tu
v tejto svätyni hudby vypátrajú jeden maličký kľúč.
Najmä keď to, čo povedala Misao – že kľúč


       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist