načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Upírske denníky 5 – Návrat - Marína Gálisová L JSmith

-7%
sleva

Elektronická kniha: Upírske denníky 5 – Návrat
Autor:

Upírske denníky sú späť, znovu potečie krv... Elena sa vrátila do sveta ľudí. S pomocou svojich priateľov a milovaného Stefana sa ho učí spoznávať znovu od úplného začiatku. Temné ...
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  54 Kč 50
+
-
1,7
bo za nákup

hodnoceni - 66.9%hodnoceni - 66.9%hodnoceni - 66.9%hodnoceni - 66.9%hodnoceni - 66.9% 73%   celkové hodnocení
3 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9412-2
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Upírske denníky sú späť, znovu potečie krv... Elena sa vrátila do sveta ľudí. S pomocou svojich priateľov a milovaného Stefana sa ho učí spoznávať znovu od úplného začiatku. Temné sily sa jej však nechcú vzdať a znova po nej naťahujú svoje pazúry. Ich nástrojom je tentoraz Elenina dávna rivalka Caroline.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Upírske denníky 5
- Návrat
Aj v tlačenej verzii.
Objednať si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Upírske denníky 1 – Prebudenie
Upírske denníky 2 – Súboj
Upírske denníky 3 – Zbesilosť
Upírske denníky 4 – Temnota
Upírske denníky 6 – Temné sily
L. J. Smithová
Upírske denníky 5 - Návrat – e-kniha
Copyright © Fragment 2011
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





L
.
J
.
S
M
I T
H O
V
Á




V
R
A
T
5





Kathryn Jane Smithovej,
mojej nebohej matke,
s láskou





Úvod
S
te-fan?
Elena sa znechutene zmraštila. Slovo, ktoré
si vytrvalo myslela, neznelo tak, ako chcela.
„Stefan,“ zopakoval on. Oprel sa o lakeť a zadíval
sa na ňu očami, pri pohľade do ktorých takmer zabúdala,
čo chce vyjadriť. Žiarili ako zelené jarné lístie
pohládzané slnkom. „Stefan,“ zopakoval. „Povieš to aj ty, láska
moja?“
Elena naňho vážne pozrela. Bol až na smrť krásny:
bledá tvár s ostro rezanými črtami, tmavé vlasy padajúce
do čela. Chcela vložiť do slov všetky pocity, ktoré sa
hromadili za hradbou jej nemotorného jazyka a zaťatej
mysle. Potrebovala mu položiť toľko otázok, túžila mu toho
toľko povedať. No zvuky sa zatiaľ netvorili. Zostávali jej
ako prilepené na jazyku. Dokonca sa s ním nevedela roz-





6  Upírske denníky
právať ani myšlienkami – obrazy, ktoré k nemu vysielala,
boli roztrieštené.
Nečudo. Písal sa ešte len siedmy deň jej nového
života.
Stefan jej rozprával, že keď sa prebudila prvý raz, keď
sa prvý raz vrátila zo záhrobia a zanechala tam upírsku
podstatu, vedela chodiť aj hovoriť a mala všetky
schopnosti, ktoré ju teraz opustili. Netušil, prečo všetko
zabudla – ešte sa nestretol s nikým, kto sa vrátil z ríše smrti,
teda okrem upírov. Upírkou predtým Elena bola, no
teraz už určite nie je.
Stefan ju každý deň chválil za pokroky. Darili sa jej
stále nové obrazy a nové myslené slová. Niekedy
celkom nerozumela ani jemu, no Stefan bol presvedčený,
že jedného dňa – a to už čoskoro – bude opäť sama
sebou. Znovu sa bude správať ako tínedžerka, ktorou
naozaj je, a prestane byť takmer dospelou mladou ženou
s mysľou dieťaťa – lebo takú ju teraz poslali na svet
duchovia. Prestane vidieť svet večne užasnutými
detskými očami.
Elena si pomyslela, že duchovia sa k nej nezachovali
celkom fér. Čo ak si Stefan nájde inú, kým sa ona naučí
rozprávať, chodiť – ba aj písať? Trápilo ju to.
Keď sa raz Stefan prebudil, zistil, že Elena nie je
vo svojej posteli. Našiel ju v kúpeľni, kde zúfalo lúštila
noviny, odhadovala zmysel čarbaníc, ktoré, ako vedela,





Návrat  7
boli slová – slová, ktoré kedysi bez ťažkostí chápala.
Papier bol bodkovaný od jej sĺz. Písané slová jej stále nič
nehovorili.
„Prečo, láska? Naučíš sa čítať, neboj sa. Prečo sa tak
ponáhľaš?“
Potom uvidel ceruzku, ktorú zlomila v kŕčovitom
zovretí, a tiež starostlivo pozhŕňané papierové vreckovky.
Ležali na kôpkach, lebo sa z nich pokúšala poskladať
tvary podľa vzoru slov. Možno keby vedela písať ako iní,
Stefan by prestal spávať v kresle a objal by ju na veľkej
posteli. Nehľadal by si staršiu a múdrejšiu. Vedel by,
že je dospelá.
Videla, že to Stefanovi dochádza. Do očí mu vstúpili
slzy. Vychovali ho v presvedčení, že muž nesmie plakať.
Preto sa teraz k nej obrátil chrbtom a veľmi dlho pomaly,
zhlboka dýchal.
Potom ju vzal do náručia, odniesol ju do postele
vo svojej izbe, pozrel jej do očí a povedal: „Elena,
povedz, čo odo mňa chceš. Urobím to, prisahám, aj keby
si chcela nemožné. Len mi to povedz.“
Slová, ktoré mu chcela myšlienkami poslať, sa v nej
zasekli. V očiach ju zaštípali slzy a Stefan jej ich
poutieral končekmi prstov, ale zľahka, akoby sa bál, že
silnejším dotykom poškodí vzácny obraz.
Elena zdvihla hlavu, zatvorila oči a mierne našpúlila
pery. Chcela bozk. Lenže...





8  Upírske denníky
„Máš myseľ dieťaťa,“ pokrútil hlavou Stefan. „Ako
by som ťa mohol využiť?“
Kedysi dávno, v tom už neexistujúcom živote, mali
vlastnú znakovú reč a Elena si ju pamätala. Vtedy si
občas prstom poklopkala po tom najmäkšom,
najjemnejšom kúsku pokožky pod bradou.
Znamenalo to, že sa cíti nepríjemne. Že ju niečo ťaží,
akoby mala v hrdle hrču. Znamenalo to, že chce...
Stefan zaúpel.
„Nemôžem...“
Ťuk, ťuk, ťuk...
„Ešte nie si taká ako predtým...“
Ťuk, ťuk, ťuk...
„Počúvaj, láska moja...“
Ťuk! Ťuk! Ťuk! Uprela naňho prosebný pohľad. Keby
mohla prehovoriť, povedala by toto: Prosím, ber ma
aspoň trochu vážne. Nie som úplne hlúpa. Prosím ťa,
počúvaj, čo ti chcem povedať.
„Trpíš. Veľmi trpíš,“ preložil Stefan jej gesto do slov
a rezignovane, trochu otupene vzdychol. „Ak... ak si
vezmem iba trochu...“
A odrazu boli jeho prsty rýchle a sebaisté, posúvali jej
hlavu, nadvihli ju, obrátili v tom správnom uhle, a
potom pocítila, ako jej na dvoch miestach prebodol
pokožku. To ju konečne presvedčilo, že naozaj žije, že
nezostala duchom.





Návrat  9
Vtedy si bola istá, že Stefan ľúbi iba ju a nikoho iného,
a že mu bude vedieť povedať aspoň niečo z toho, čo chce.
No musela mu to povedať tichými výkrikmi – radosti,
nie bolesti –, kým okolo nej padali hviezdy a kométy.
Tentoraz Stefan nevládal vyslať ani jedinú myšlienku,
tentoraz onemel on.
Pomyslela si, že je to fér. Potom ju už každú noc
objímal a ona bola šťastná.





1
D
amon Salvatore si hovel vo vzduchu, zľahka
opretý o konár... čoho vlastne? Ach, kto
sa stará o mená stromov? Komu na nich
záleží? Hlavne, že strom bol vysoký a dalo sa z neho
nazrieť do izby Caroline Forbesovej, ktorá bola až na
treťom poschodí. Hlavne, že sa o jeho kmeň dalo pohodlne
oprieť. A tak sa usalašil v pevnej rázsoche, založil si ruky
za hlavu, jednu nohu obutú v štýlovej čižme spustil z
konára a frajersky ňou pohojdával desať metrov nad zemou.
Spod privretých viečok ako mačkovitá šelma pozoroval
svoj objekt.
Čakal na tú magickú chvíľu, ktorá príde o 4:44
nadránom, keď Caroline zopakuje svoj bizarný rituál. Videl ho
už dvakrát a stále ho fascinoval.
Potom ho uštipol komár.





Návrat  11
Absurdné, pretože komáre na upírov neútočia. Ich krv
nie je taká výživná ako ľudská. No rozhodne ho čosi
na šiji uhryzlo.
Prudko sa zvrtol, rozvíril vlahý vzduch – a nevidel nič.
Len ihličie. Nič tu nelietalo. Nič sa neplazilo.
Tak dobre. Asi ho bodla ihlička. No rozhodne to bolelo.
Bolesť vôbec neustávala, práve naopak, zhoršovala sa.
Nejaká včela, ktorej sa zunoval život? Damon si
opatrne siahol na šiju. Nenahmatal vačok s jedom ani
žihadlo. Len mäkkú a bolestivú hrčku.
O chvíľu sa znovu zadíval na okno.
Nebol si istý, čo sa tam deje, no cítil náhlu vibráciu
sily okolo spiacej Caroline, ako keby tam niekto natiahol
drôt pod vysokým napätím. Pred niekoľkými dňami ho
práve tento výboj privolal, no potrvalo to, kým vypátral
jeho zdroj.
Hodiny blikli. Bolo 4:40 a budík zapípal. Caroline
sa prebudila a šmarila ho o stenu.
Máš šťastie, dievča, labužnícky si pomyslel Damon.
Keby som nebol upír, ale človek so srdcom lotra, tvoja
cnosť – ak ešte nejakú máš – by bola ohrozená. Našťastie
pre teba, takých zábaviek som sa musel vzdať pred skoro
piatimi storočiami.
Damon sa usmial doprázdna, asi dvadsatinu sekundy
si úsmev aj udržal, a potom razom zvážnel. Oči mu
ochladli. Znovu sa zadíval do otvoreného okna.





12  Upírske denníky
Áno... vždy si myslel, že jeho hlúpy mladší brat
nevie Caroline Forbesovú doceniť. Dievča nepochybne
stálo za pohľad aj za hriech: malo štíhle, dobre
tvarované opálené telo, okolo tváre jej ako kaskáda padali vlny
bronzových vlasov. A ešte to, čo mala v hlave! Myseľ
od prírody zvrhlá, zádrapčivá, pomstychtivá. Lahôdka.
Ak sa nemýli, na stole mala rozrobených niekoľko
bábik vúdú.
Super.
Damon mal veľmi kladný vzťah k umeleckej tvorivosti.
Cudzia sila stále bzučala a jemu sa stále nedarilo
odhadnúť ju. Vychádza z dievčiny? Nie.
Caroline chvatne siahala po látke, ktorá pripomínala
hodvábnu zelenú pavučinku. Vyzliekla si tričko s
krátkymi rukávmi tak rýchlo, že to takmer nepostrehli ani
oči upíra, a natiahla si zvodnú bielizeň, v ktorej vyzerala
ako princezná z džungle. Zaujato uprela zrak na vlastný
odraz vo vysokom zrkadle.
Na čo čakáš, dievčatko? Uvažoval Damon.
Pozor, mal by byť nenápadný. Takže... Čosi tmavé
sa zatrepotalo, na zem padlo ebenové pierko a na strome
už sedela len mimoriadne veľká vrana.
Damon vtáčím okom sledoval Carolinin pohyb.
Dievčina sa mykla dopredu, akoby ju zasiahla elektrina.
Pootvorila pery, stále sa dívala na seba.
Potom sa usmiala. Na uvítanie.





Návrat  13
V tej chvíli Damon zistil, odkiaľ vychádza tá sila. Zo
zrkadla. Sila nebola v tom istom rozmere ako zrkadlo,
ale vychádzala z neho.
Caroline sa správala prinajmenšom čudne. Odhrnula
si bronzové vlasy, až jej divo padli dolu chrbtom k pásu,
oblizla si pery a usmiala sa, akoby zazrela milenca.
Prehovorila a Damon ju dobre počul.
„Ďakujem. No dnes ideš neskoro.“
V izbe bola stále sama a Damon ani nepočul odpoveď.
Až na to, že Carolinine pery v zrkadle sa nepohybovali
ako pery dievčaťa v izbe.
Bravo! Damon v duchu zatlieskal tomu, kto vymyslel
ďalší trik na oklamanie ľudí. Nech si ktokoľvek, toto sa ti
podarilo!
Čítal z pier odrazu v zrkadle a vyrozumel čosi ako
prepáč. A ešte slovo krásna.
Damon naklonil hlavu.
Caroline v zrkadle hovorila: „... ani nemusíš...
po dnešku.“
Skutočná Caroline prevravela zastretým hlasom: „No
čo, ak sa mi ich nepodarí oklamať?“
Odraz odpovedal: „... na pomoc. Neobávaj sa,
naozaj...“
„Okej. No nikomu sa nič vážne nestane, však? Teda,
nejde tu o smrť... smrť ľudí...“
Odraz: „Čo ti to zišlo na um?“





14  Upírske denníky
Damon sa v duchu usmial. Koľkokrát už počul
podobné rozhovory? Sám bol pavúkom a vedel, že s muchou
treba najskôr nadpriasť reč, potom ju zbaviť obáv, a kým
sa spamätá, získať od nej čokoľvek na svete. A brať si to,
až kým už pavúk muchu nepotrebuje.
A potom – čierne oči sa mu zablysli – priletí ďalšia
mucha.
Caroline nervózne spínala ruky. „Ale nezabudni... veď
vieš. Nezabudni na svoj sľub. Naozaj ma ľúbiš? Naozaj?“
„... dôveruj mi. Postarám sa o teba – aj o tvojich
nepriateľov. Je to na dobrej ceste...“
Caroline sa rozkošnícky ponaťahovala – a chlapci zo
Strednej školy Roberta E. Leeho by iste boli dali všetko
na svete, aby ju pri tom mohli vidieť. „Presne to chcem,“
povedala. „Je to na vracanie, zovšadiaľ počúvam len
o Elene a Stefanovi... A teraz sa to začne znovu.“
Caroline sa zháčila a zmĺkla, akoby jej ten niekto
na druhej strane zložil telefón a ona si to až teraz
uvedomila. Prižmúrila oči a zovrela pery. Potom sa pomaly
uvoľnila. Oči stále upierala do zrkadla, zdvihla ruku,
položila si ju na brucho. Zadívala sa na svoju ruku a tvár jej
zmäkla, objavil sa na nej výraz úzkosti a obáv.
Lenže Damon ani na okamih nespustil oči zo zrkadla.
Stále to bolo normálne zrkadlo, normálne zrkadlo,
normálne zrkadlo! Až v poslednej sekunde, keď sa Caroline
odvrátila, sa v skle objavil záblesk červenej.





Návrat  15
Plamene?
Čože sa to deje? pomyslel si lenivo, keď sa s trepotom
krídel premenil z vrany na oslnivo krásneho mladého
muža usadeného vysoko na strome. Bytosť v zrkadle
očividne nebola z mestečka Fell’s Church. Zrejme sa však
chystala narobiť problémy jeho bratovi – a Damonovi
na perách zaihral krátky, no očarujúci úsmev.
Nič ho tak nebavilo, ako keď sa jeho samoľúby a
svätuškársky braček dostával do problémov. Ten braček,
ktorý si myslel, že je od neho lepší, lebo odmietal piť
ľudskú krv.
Tínedžeri z Fell’s Church, ba aj niektorí dospelí,
ospevovali príbeh Stefana Salvatoreho a miestnej krásavice
Eleny Gilbertovej ako novodobú tragédiu Romea a Júlie.
Ona položila život, aby ho zachránila, keď ich oboch
držal v zajatí vraždiaci maniak, a on potom umrel od žiaľu.
Šepkalo sa dokonca, že Stefan nebol celkom človek...
ale niečo iné. Azda démon, do ktorého sa Elena zaľúbila
a za ktorého spásu sa obetovala.
Damon poznal pravdu. Stefan bol naozaj mŕtvy, ale už
stovky rokov. Naozaj bol upírom, no kto by ho označil
za démona, mohol by vyhlásiť vílu Zvonivku za
ozbrojenú a nebezpečnú.
Caroline v prázdnej miestnosti zatiaľ stále rozprávala.
„Len počkajte!“ zašepkala a prešla k hromade
papierov a kníh na stole.





16  Upírske denníky
Vylovila spomedzi nich miniatúrnu videokameru so
zeleným svetielkom, čo pripomínalo nežmurkajúce oko.
Pripojila ju k počítaču a naťukala heslo.
Damonov zrak bol omnoho lepší ako zrak človeka,
a tak videl pohyb štíhlych prstov s nalakovanými
nechtami: CFJENAJ. Caroline Forbesová je naj. Úbohé.
Obrátila sa a Damon jej v očiach uvidel slzy. Vzápätí
sa na jeho prekvapenie rozplakala.
Sťažka dosadla na posteľ, plakala a knísala sa, občas
zaťatou päsťou buchla do matraca. Usedavo vzlykala.
Damona to prekvapilo, no potom v ňom prevládli staré
zvyky a zamrmlal: „Caroline? Caroline, smiem vojsť?“
„Čo? Kto?“ Preľaknuto sa poobzerala.
„To som ja Damon. Smiem vojsť?“ Vyslovil to akože
súcitne a zároveň sa pokúsil ovládnuť jej myseľ.
Všetci upíri vedia takto ovládať mysle smrteľníkov.
Ich sila závisí od mnohých faktorov: čím sa živia
(najvýživnejšia je ľudská krv), ako vzdoruje vôľa obete, aký je
medzi upírom a jeho obeťou vzťah, aká denná či nočná
hodina práve odbila. A ešte od ďalších vecí, ktoré ani
Damon celkom nechápal. Chápal len to, keď zacítil
zrýchlenie svojej sily – tak ako aj teraz.
Caroline vyčkávala.
„Smiem vojsť?“ spýtal sa spevavo, vábivo, a zároveň
škrtil silnú vôľu dievčaťa svojou ešte silnejšou.
„Áno,“ odpovedala a chvatne si poutierala oči, akoby





Návrat  17
jej ani trochu nebolo čudné, že sa Damon zrazu objavil
za jej oknom na treťom poschodí. Pohľady sa im stretli.
„Poď dnu, Damon.“
Také pozvanie upírovi celkom stačí a Damon
graciózne skočil. Jej izba voňala od parfumov, a vôbec nie
decentných. Prebudil sa v ňom divoch – zvláštne, ako
náhle a neodolateľne ho tentoraz posadla horúčka krvi.
Horné očné zuby sa mu o polovicu predĺžili a zaostrili.
Nebol čas na rozhovor ani na prekáranie, na bežnú
predohru. Gurmán azda čerpá časť slasti z očakávania
hostiny, ale on teraz nebol gurmánom. Jednoducho
to potreboval. Znovu použil svoju silu, aby ovládla
ľudský mozog, a zmätenej Caroline venoval oslnivý úsmev.
Viac spraviť nemusel.
Sama kráčala k nemu – a teraz zastala. Jej pery sa
pootvorili, chceli vysloviť otázku, no ďalej sa nehli, a
zreničky sa jej rozšírili, akoby ani nebola v tmavej izbe.
Potom sa stiahli. Zostali stiahnuté.
„Ja... ja...“ vykoktala. „Ach...“
A bolo to. Patrila mu. Tak ľahko ju získal!
Tesáky mu pulzovali slastnou bolesťou, ktorá ho
nútila čo najrýchlejšie zaútočiť, ako kobra zaboriť zuby
do tepny. Bol hladný – priam vyhladovaný – a celé telo
mu horelo od túžby čím skôr sa do sýtosti napiť. Veď aj
keby túto nádobu vypil do dna, nájde si iné.
Ani na okamih neuhol pohľadom, len jej nadvihol hla-





18  Upírske denníky
vu a obnažil krk, kde sa v jamôčke skrývala pulzujúca
tepna. Vychutnával si ju všetkými zmyslami: cítil vôňu
krvi, intenzívnu, ostrú aj sladkú, cítil ju až pod kožou.
Krútila sa mu hlava. Ešte nikdy nebol taký vzrušený,
taký nedočkavý...
Tá nedočkavosť bola taká silná, až sa mykol. Prečo?
Veď všetky dievčatá sú predsa rovnaké, nie? Je na tejto
niečo zvláštne? Čo sa to s ním porobilo?
Odrazu to vedel.
Vďaka, ale svoju myseľ si beriem naspäť.
Damon sa otriasol a odrazu rozmýšľal s ľadovým
chladom: zmyselná aura, do ktorej sa pred chvíľou zamotal
ako do pavučiny, zmizla. Pustil Carolininu bradu a
zostal nehybne stáť.
Takmer sa dal ovládnuť tým niečím, čo teraz ako svoj
nástroj využívalo Caroline. To niečo sa ho pokúša
presvedčiť, aby porušil sľub Elene.
Znovu zazrel v zrkadle záblesk červenej.
Aj tento tvor patril k celému húfu, čo sem priletel,
privábený explóziou sily vo Fell’s Church. Využíval ho,
vábil ho a vodil ho za nos, pokúšal sa ho prinútiť, aby vysal
Caroline až do dna. Aby jej vypil všetku krv, aby zabil
človeka – a to neurobil, odkedy sa stretol s Elenou.
Prečo?
S ľadovou zúrivosťou sa ovládol a potom začal mysľou
pátrať po parazitovi. Ešte by tu mal byť, lebo zrkadlo mu





Návrat  19
slúži len ako brána pri prechode krátkych vzdialeností.
Ten tvor ovládol jeho – jeho, Damona Salvatoreho!
Takmer ho zbavil vlastnej vôle.
Nič nenachádzal a to ho rozzúrilo ešte väčšmi.
Roztržito si siahol prstami na šiju a mysľou vyslal temný
odkaz:
Prvý a posledný raz ťa varujem: Daj mi pokoj!
Tú myšlienku sprevádzal výbuchom sily, ktorý sa
zableskol na pozadí jeho vlastných zmyslov ako blesk.
Výbuch mal niečo zabiť a zraziť – zo strechy, zo vzduchu,
z konára... možno to malo dokonca doletieť z vedľajšej
miestnosti. Odkiaľkoľvek mohol – a mal – dopadnúť
na podlahu ten opovážlivý tvor a on to mal vycítiť.
No hoci Damon cítil, ako sa nad ním zbiehajú mraky,
reakcia na jeho náladu, a ako vonku vietor šuchoce
konármi, nijaké telo nespadlo a nijaký protivník sa v
poslednej chvíli nepokúsil o protiúder.
Nablízku nebolo nič, čo by mu bolo mohlo vstúpiť
do mysle, a nič v diaľke nemohlo byť také silné. Damon
sa občas hral na márnivého, no v skutočnosti nemal
o sebe ilúzie. Bol silný. Toľko vedel. Ak svoje telo dobre
živil a chránil sa citov, ktoré ho zbytočne oslabovali, len
málo tvorov sa mu mohlo vzoprieť. Aspoň v tejto
astrálnej rovine.
Dve také bytosti sa objavili priamo tu vo Fell’s
Church, ozval sa mu v mysli posmešný hlások, no Da-





20  Upírske denníky
mon pokrčil plecami. Na okolí nie sú pôvodní upíri, tých
by predsa cítil. Bežní upíri, to áno, už sa sem zbiehajú.
Tí však nemajú dosť sily, aby sa mu prebúrali do mysle.
Bol si istý, že na okolí nie je bytosť, ktorá by ho
mohla vyzvať na súboj. Takú by bol vycítil – rovnako ako
vycítil prítomnosť žeravých tektonických čiar zlovestnej
mágie, ktoré vytvorili os pod Fell’s Church.
Ešte raz pozrel na Caroline, stŕpnutú v tranze, ktorým
ju spútal. Postupne sa z neho preberie a nezostanú jej
nijaké následky – teda aspoň nie po tom, čo jej vykonal on.
Zvrtol sa a graciózne ako panter vyskočil cez okno
rovno na strom. Potom plavne klesol desať metrov
k zemi.





2
D
amon musel na ďalšiu príležitosť čakať
niekoľko hodín. Zúril, no nemal inú
možnosť: v mestečku takmer všetky dievčatá
spali. Hlad, ktorý v ňom prebudila tá panovačná
bytosť, bol až príliš nástojčivý, no zatiaľ z neho neurobil
bezmocnú bábku. Vedel však, že veľmi potrebuje krv.
A rýchlo.
Až vtedy mu zišlo na um, čo môže znamenať
prítomnosť Carolininho hosťa v zrkadle: Ten démonický
milenec, ktorý predstieral, že s ňou uzatvára dohodu, ju
predhodil Damonovi a bol by sa prizeral jej smrti.
O deviatej sa už viezol po hlavnej ulici, pomaly
prechádzal popri obchode so starožitnosťami, popri
reštauráciách aj okolo obchodu s pohľadnicami.
Počkať. Tu je to. Nový obchod, predávajú tam slnečné





22  Upírske denníky
okuliare. Zaparkoval a vystúpil z auta s eleganciou,
za ktorú vďačil bezstarostným a efektívnym pohybom
osvojeným za dlhé stáročia. Damon sa znovu kratučko
usmial a hneď zvážnel – zadíval sa na seba v tmavom
skle auta. Jasné, som krásny z každého uhla pohľadu,
preletelo mu hlavou.
Zvonček na dverách zacinkal, keď vošiel dnu. Za
pultom našiel plnoštíhlu krásavicu s hnedými vlasmi
zopnutými do chvosta a veľkými modrými očami.
Ostýchavo sa naňho usmiala.
„Zdravím,“ povedala, a hoci sa jej nepýtal na meno,
rozochvene doložila: „Som Page.“
Damon si ju nenáhlivo prezrel a ten skúmavý pohľad
zakončil úsmevom: lenivým, žiarivým, sprisahaneckým.
„Ahoj, Page,“ zatiahol.
Page naprázdno preglgla. „Ako vám pomôžem?“
„Uvidíte,“ prikývol Damon a stále jej pozeral do očí.
„Pomôžete mi, to mi verte.“
Potom zvážnel. „Vedeli ste, že v skutočnosti by ste
mali byť kastelánkou hradu? V stredoveku?“
Page zbledla a potom sa prudko začervenala. Jej
krása tak ešte väčšmi vynikla. „Ja... odjakživa som
ľutovala, že som sa nenarodila v stredoveku. Odkiaľ
to viete?“
Damon sa iba usmial.





Návrat  23
Elena pozrela na Stefana naširoko roztvorenými očami,
ktoré mali farbu ultramarínu so zlatistými iskričkami.
Práve jej povedal, že prídu hostia! Za tých sedem dní
života, odkedy sa vrátila zo záhrobia, ešte nikdy nemala
hostí.
Najskôr musí zistiť, čo to vlastne hostia sú.
Damon o pätnásť minút vyšiel z obchodu a vykročil po
chodníku. Na očiach mu sedeli novučičké značkové
okuliare a bezstarostne si popiskoval.
Page driemala na dlážke. Neskôr jej šéf vykričí, že tie
okuliare jej strhne z platu. Teraz však bola rozohriata
a bláznivo šťastná – rozjarená spomienkou na extázu,
ktorá nikdy celkom nevybledne.
Damon si teraz prezeral najnovší sortiment, ale nie
celkom tak, ako by to v obchodnej časti mesta robil
človek. Milá starenka za pokladnicou v obchode s
pohľadnicami... nie. Chlapík v obchode s elektronikou...
nie.
Že by predsa? Do toho obchodu s elektronikou ho
niečo ťahalo. Ľudia dnes vynachádzajú šikovné
vecičky. Pochytila ho silná túžba po malej videokamere, čo
by sa mu zmestila do dlane. Damon bol navyknutý
vyhovieť svojim rozmarom a v núdzi si nikdy nevyberal
darcov. Krv je krv, nech už ju pije z akejkoľvek nádoby.
Pár minút po tom, čo si dal vysvetliť, ako sa taká kame-





24  Upírske denníky
ra používa, už kráčal znovu po chodníku a niesol si ju
vo vrecku.
Chôdza ho tešila, aj keď ho znovu rozboleli tesáky.
Zvláštne – mal by byť predsa sýty. Lenže včera nepil
takmer vôbec, asi preto stále cíti hlad. A vyčerpal ho aj
boj s parazitom v Carolininej izbe. Teraz sa však
radoval z pohybu svalov, ktoré fungovali hladko a bez
námahy ako dobre naolejovaný stroj. Každý krok bol
slasťou.
Napol a uvoľnil svaly ako vzrušené zviera a zastal.
Znovu sa uvidel vo výklade starožitníctva. Vlasy má
mierne rozstrapatené, no inak je krásny ako obyčajne.
A tie okuliare mu seknú. Starožitníctvo vlastní vdova,
ktorá má veľmi peknú a veľmi mladú neter...
Vnútri panovalo šero a chlad z klimatizácie.
„Viete,“ spýtal sa netere, keď ho prišla obslúžiť,
„že vyzeráte ako niekto, kto by rád cestoval po svete?“
Len čo Stefan Elene vysvetlil, že hostia sú jej priatelia,
poprosil ju, aby sa obliekla. Elena nechápala načo. Bolo
predsa horúco. V noci si dávala nočnú košeľu (aspoň
väčšinou), lenže cez deň bolo ešte teplejšie a nemala predsa
nijakú... dennú košeľu.
Navyše to, čo jej núkal – svoje džínsy, poriadne
vyhrnuté, a polokošeľu, určite priveľkú –, bolo akési čudné.
Keď sa dotkla polokošele, zaplavili ju obrazy žien v
maNávrat  25
lých miestnostiach, všetky pracovali za šijacími strojmi,
do vyčerpania dreli v zlom svetle.
„Vykorisťujú šičky?“ zvolal Stefan, keď mu mysľou
ukázala ten obraz. „Aj táto firma?“ Odhodil odrazu
odporné handry na dlážku šatníka.
„A čo toto?“ Podal jej druhé tričko.
Elena si tričko obzrela a priložila k lícu. Tentoraz
nijaké zúfalé šičky.
„Môže byť?“ spýtal sa jej Stefan. Lenže Elena stuhla.
Prešla k oknu a vyzrela von.
„Čo sa stalo?“
Tentoraz mu poslala len jeden obraz a hneď ho
spoznal.
Damon.
Stefanovi zovrelo srdce. Jeho starší brat ho trápil
už dlhé stáročia. Zakaždým, keď sa ho zbavil, Damon
ho vypátral. O čo mu šlo? O pomstu? O satisfakciu?
Už raz jeden druhého zabili, v tej istej chvíli, bolo
to v renesančnom Taliansku. Pri súboji si takmer
naraz prebodli srdcia mečmi. Bojovali o dievča, ktoré
bolo už vtedy upírkou. A odvtedy sa ich vzťahy ešte
zhoršili.
Uznaj, niekoľkokrát ti zachránil život, pripomenul
si Stefan a čosi ho znepokojilo. A ty si sľúbil, že na seba
budete dávať pozor, že sa jeden o druhého postaráte...
Pozrel na Elenu. To ona ich donútila prisahať – keď





26  Upírske denníky
umierala. Elenine oči, ktoré sa naňho teraz upreli, však
boli veľké a nevedomé.
Tak či onak, musí vybaviť Damona, ktorý pred
penziónom práve parkoval svoje ferrari vedľa Stefanovho
porsche.
„Zostaň tu a nechoď k oknu. Prosím ťa,“ chvatne
povedal a vybehol z miestnosti. Zatvoril za sebou dvere
a takmer uháňal po schodoch.
Damona našiel stáť pri aute. Starší z bratov si obzeral
ošumelú fasádu penziónu – najskôr so slnečnými
okuliarmi, potom bez nich. Z jeho výrazu bolo jasné, že tak
či onak sa dom nedá pokladať za krásny.
To však bolo Stefanovi jedno. Trápila ho skôr
Damonova aura a pachy, ktoré sa okolo neho vznášali – pachy,
aké by ľudský nos nikdy nezachytil a nerozlúštil.
„Čo si to stváral?“ vyhŕkol Stefan. V šoku sa
nezmohol ani na formálne zvítanie.
Damon ho poctil žiarivým úsmevom. „Obzeral som
si starožitnosti,“ labužnícky vzdychol. „A trochu som
nakupoval.“ Prešiel si prstami po novučičkom koženom
opasku, siahol na puzdro, kde mal videokameru, a
posunul si po nose slnečné okuliare. „Neuveriteľné, ale v
tomto zapadákove sú celkom dobré obchody. Ja totiž strašne
rád nakupujem.“
„Skôr rád kradneš. A to nespomínam tie ostatné
pachy. Umieraš alebo ti len šiblo?“ Niekedy sa stávalo, keď





Návrat  27
upíra otrávili alebo podľahol jednej z tých záhadných
kliatob či chorôb, aké kosili iba ich druh, odtrhol sa z
reťaze a zúrivo sal krv hocikomu a hocičomu.
„Nie, len som hladný,“ mykol plecom Damon a stále
si obzeral penzión. „Mimochodom, zabúdaš na dobré
spôsoby. Trepem sa za tebou až sem, a ty ma
nepozdravíš a nepovieš, že ma rád vidíš. Namiesto toho sa
vypytuješ: Čo si to stváral, Damon?“ To vyslovil afektovane
ufňukaným tónom. „Ktovie, čo by na to povedal signore
Marino, braček?“
„Signore Marino,“ precedil Stefan cez zuby. Damon
vedel, ako ho popudí – dnes narážkou na bývalého
učiteľa etikety a tanca. „Signore Marino sa obrátil na prach už
pred stáročiami – tak ako sme sa mali rozpadnúť aj my.
Lenže to nemá nič spoločné s týmto rozhovorom,
braček. Pýtam sa, čo si robil, a vieš, ako to myslím. Musel
si pustiť žilou polovici dievčat v tomto meste.“
„Dievčat a žien,“ opravil ho Damon a varovne zdvihol
ukazovák. „Pozor na politickú korektnosť. A možno
by si sa mal zamyslieť nad svojou stravou. Keby si viac
pil, asi by si vyzeral zdravšie.“
„Keby som viac pil?“ Mohol mu odpovedať rozlične,
no nič z toho by neprinieslo zmier. „Škoda,“ povedal
Damonovi, ktorý bol od neho nižší, „že nenarastieš ani
o milimeter, aj keby si žil ešte milión rokov. Radšej
vyklop, prečo si sem prišiel, keď si už po celom meste za-





28  Upírske denníky
nechal bordel, ktorý, ako ťa poznám, budem musieť
upratať.“
„Prišiel som si po tú koženú bundu,“ odvetil Damon.
„Ukradni si inú...“ odsekol Stefan, no odrazu preletel
dozadu a ocitol sa pritisnutý na vŕzgajúcej drevenej
stene penziónu. Damon mu dychčal do tváre.
„Tie veci som neukradol, chlapče. Zaplatil som za ne
– tým, čím zvyčajne platím. Snami, predstavami a
slasťami, aké na tomto svete len tak nenájdeš.“ Damon
posledné slová zdôraznil, lebo vedel, že Stefana to ešte
väčšmi rozzúri.
Stefan sa naozaj rozzúril, no zároveň mal dilemu.
Vedel, že Damon sa naňho zlostí kvôli Elene. Aj to bolo
dosť zlé. No v očiach mu ešte navyše zazrel zvláštny
ligot. Akoby zreničky na okamih odrážali plamene.
A nech už Damon dnes stváral čokoľvek, bolo to
nenormálne. Stefan netušil, čo sa deje, ale vedel, ako to
Damon zakončí.
„Pravý upír nemá čo platiť,“ syčal posmešne starší
brat. „Sme takí zvrhlí, že by sme ani nemali chodiť
po svete, však, braček?“ Zdvihol ruku a ukázal prsteň
s ultramarínom, ktorý ho chránil pred zhubnými
účinkami zlatistého slnečného svetla. A keď sa Stefan pohol,
tou istou rukou ho pritlačil k stene.
Stefan uhol doľava, potom doprava, no Damon bol
rýchly ako had – ba ešte rýchlejší. Omnoho rýchlejší než





Návrat  29
obyčajne. Bol rýchly a silný vďaka energii, ktorú prijal
s krvou.
„Damon, ty...“ Stefana celkom ovládla zúrivosť a
pokúsil sa brata potknúť.
„Hej, som Damon,“ jedovato zatiahol Damon.
„Neplatím, ak nechcem. Beriem si, čo chcem, a nič za to
nedávam.“
Stefan sa zadíval do žeravých čiernych očí a znovu
uvidel ten záblesk plameňa. Pokúsil sa premýšľať.
Damon býval vždy prchký a urážlivý. No nikdy až
takýto. Stefan ho poznal dlho a dobre rozoznal tú
zlovestnú premenu. Damon bol teraz ako v horúčke. Stefan
vyslal k nemu malý výboj sily, ako radar, zisťoval, čo
sa to stalo.
„Vidím, že niečo chápeš, ale takto sa nikam
nedostaneš,“ zasyčal Damon a vzápätí horeli Stefanovi všetky
vnútornosti, ba celé telo mal v plameňoch, keď mu
Damon vrátil úder vlastnou silou.
Ani napriek bolesti neprestal racionálne uvažovať.
Musel uvažovať, nesmel len inštinktívne reagovať.
Obrátil hlavu a zadíval sa na dvere penziónu. Len aby Elena
zostala vnútri...
Lenže ťažko sa mu uvažovalo, keď ho Damon stále
bičoval silou. Sťažka dychčal.
„Presne tak,“ povedal Damon. „Upíri berú. To si
zapamätaj.“





30  Upírske denníky
„Damon, máme sa jeden o druhého starať. Sľúbili sme
to...“
„Hej. Hneď sa o teba postarám.“
Potom ho Damon pohrýzol.
Sal mu krv.
Bolo to ešte horšie ako šľahy silou a Stefan sa len
usiloval nevzpierať. Zuby ako britvy, ktoré prebodli krčnú
tepnu, mu nemali spôsobiť takú bolesť, no Damon ho
náročky šklbol za vlasy a vykrivil mu krk.
Potom prišla skutočná bolesť. Utrpenie, aké vyvolá
satie krvi proti vôli obete, keď sa obeť bráni. Ľudia
hovoria, že je to také utrpenie, ako keby im zo živého
tela trhali dušu. Všetko na svete by dali, aby sa takej
tortúre vyhli. Stefan vedel len toľko, že je to jeden
z najhorších fyzických zážitkov. Napokon sa mu z očí
vyrinu li slzy a stekali po spánkoch do tmavých
zvlnených vlasov.
Pre upíra však bolo ešte horšie poníženie: že sa s ním
iný upír pohráva ako s človekom, zaobchádza s ním ako
s kusom mäsa. Stefanovi hučal v ušiach vlastný pulz,
keď sa mykal pod dvoma naostrenými nožmi –
Damonovými zubami. Takto ho zneužiť! Aspoňže Elena – vďaka
Bohu – poslúchla a zostala v izbe.
Už si myslel, že Damon načisto zošalel a chce ho
zabiť, keď ho brat napokon pustil a sotil tak prudko, až
stratil rovnováhu. Stefan sa potkol, spadol, kotúľal sa a
poNávrat  31
tom pozrel hore – Damon stál znovu nad ním. Pritisol
si prsty k roztrhnutému hrdlu.
„A teraz,“ chladne sa ozval Damon, „mi pôjdeš hore
po bundu.“
Stefan pomaly vstal. Vedel, že brat si jeho poníženie
vychutnáva, že ho teší aj pohľad na to, ako si pokrkval
a zašpinil vždy upravený odev. Bol oblepený steblami
trávy a hlinou z kvetinového záhonu pani Flowersovej.
Ako-tak sa oprášil, ale len jednou rukou, druhú si stále
pritískal ku krku.
„Mlčíš,“ poznamenal Damon, už stál pri svojom
ferrari, s rozkošnícky prižmúrenými očami si oblizoval
pery aj ďasná. „Neodvrávaš? Ani slovo? No, asi by som
ti mal častejšie udeliť takúto lekciu.“
Stefan sa pokúšal rozhýbať stŕpnuté nohy. Nič lepšie
sa asi ani čakať nedalo, pomyslel si, keď sa obrátil k
penziónu. A zastal.
Z jeho izby sa vykláňala Elena a držala Damonovu
bundu. Bola vážna – určite všetko videla.
Stefana to šokovalo, no Damona zrejme ešte väčšmi.
Potom Elena v okne rozkrútila bundu a hodila ju
Damonovi k nohám. Bunda sa mu obkrútila okolo
členkov.
Stefana prekvapilo, že brat načisto zbledol. Zdvihol
bundu, ale neochotne, akoby sa jej nechcel dotknúť.
A celý čas pozeral na Elenu. Bez slova nasadol do auta.





32  Upírske denníky
„Zbohom, Damon. Nemôžem povedať, že by ma
tešilo...“
Damon stále mlčal a vyzeral ako dieťa, ktoré
pokarhali za neplechu. Len zvrtol kľúče v zapaľovaní.
„Daj mi pokoj,“ povedal napokon veľmi ticho.
Vyrazil preč v oblaku prachu a jemného štrku.
Elena sa už netvárila vážne a pokojne, keď Stefan vošiel
do izby a zatvoril za sebou dvere. Jej oči žiarili svetlom,
ktoré ho takmer zastavilo.
Ublížil ti.
„Každému ubližuje. Možno to inak nevie. Lenže dnes
bol ešte čudnejší a neviem, čo to s ním je. No, teraz je
to jedno. A čo ty? Aha, už tvoríš vety!“
On... Elena sa odmlčala a po prvý raz, odkedy po
svojom vzkriesení na čistinke otvorila oči, sa jej na čele
zjavila vráska. Nedokázala vytvoriť obraz. Nepoznala
správne slová. Niečo v ňom. Rastie v ňom. Ako... studený
oheň, temné svetlo, povedala napokon. Ukryté. Oheň,
ktorý prehorí zvnútra von.
Stefan pátral v mysli po niečom, čo by zodpovedalo
tomu opisu, no nič nenašiel. Ešte stále sa hanbil, že
Elena bola svedkom jeho poníženia. „Viem len toľko,
že teraz má v sebe moju krv. A krv polovice dievčat
z mesta.“
Elena zatvorila oči a pomaly pokrútila hlavou. Potom,





Návrat  33
akoby sa rozhodla, že sa tej téme radšej nebude venovať,
tľapla po posteli vedľa seba.
Poď, prikázala mu sebavedomo a uprene sa mu
zadívala do očí. Zlato v jej dúhovkách, obklopené
ultramarínom, sa zaligotalo. Dovoľ mi... odobrať... bolesť.
Nešiel k nej hneď, a tak vystrela ruky. Vedel, že by sa
teraz nemal dať objať, ale naozaj trpel. Najmä jeho hrdosť
trpela.
A tak sa pobral k nej, sklonil sa a pobozkal ju do
vlasov.





3
E
šte v ten istý deň neskôr sedela Caroline s
Mattom Honeycuttom, Meredith Sulezovou a
Bonnie McCulloughovou. Počúvali, čo im cez
Bonnin mobil hovoril Stefan.
„Radšej podvečer,“ povedal. „Po obede si väčšinou
zdriemne a aspoň už bude chladnejšie. Elene som
povedal, že prídete, a teší sa na vás. No pamätajte si dve veci.
Po prvé, je na svete vlastne iba sedem dní... a ešte nie je
taká ako predtým. Myslím si, že sa z tých, ehm,
symptómov, po niekoľkých dňoch zotaví, no teraz vás nesmie
nič prekvapiť. A po druhé, nesmiete nikomu prezradiť, čo
tu uvidíte. Ani slovo.“
„Stefan Salvatore!“ pobúrene sa ozvala Bonnie.
„Po tom všetkom, čo sme spolu prekonali, si hádam
nemyslíš, že si pustíme jazyk na špacír?“





Návrat  35
„Tak som to nemyslel,“ namietol Stefan, no
nezastavil ju.
„Porazili sme šialených upírov, prežili sme nájazd
tunajšieho prízraku aj vlkolakov, ba aj Starého upíra,
motali sme sa po tajných kryptách a boli sme svedkami
sériových vrážd a... zvládli sme Damona... a povedali
sme to niekomu?“ zúrila.
„Prepáč,“ vzdychol. „Len som chcel povedať, že ak
sa o tom niekto dozvie, Elena bude v ohrození. Hneď
by bola v novinách: Dievča sa vrátilo zo záhrobia. Čo
potom urobíme?“
„Rozumiem,“ povedala do mobilu aj Meredith.
„Neboj sa, všetci sa zaprisaháme, že o tom pomlčíme.“
Tmavými očami výstražne blysla po Caroline.
„Musím sa vás opýtať...“ Stefan sa ešte stále správal
ako dokonalý džentlmen – najmä preto, lebo traja zo
štyroch ľudí, čo ho sledovali na obrazovke mobilu, boli
dievčatá. „Naozaj by ste si vedeli vymôcť dodržanie
takejto prísahy?“
„Isteže,“ milo riekla Meredith a zadívala sa do očí
Caroline. Tá sa prudko začervenala. „Dohodneme sa a
podvečer sme u vás.“
Bonnie, s telefónom v ruke, sa spýtala: „Má ešte
niekto niečo?“
Matt takmer stále mlčal a teraz iba pokrútil hlavou,
až sa mu zdvihla plavá štica. Potom, akoby to nevládal





36  Upírske denníky
udržať v sebe, vyhŕkol: „Nemohli by sme hovoriť s
Elenou? Len ju pozdraviť... veď je to už celý týždeň!“ Jeho
opálená pokožka sa rozhorela odtieňom večernej zory,
zružovela takmer tak ako Carolinina tvár.
„Lepšie bude, ak prídete a uvidíte ju. Potom
pochopíte,“ povedal Stefan a zložil.
Boli u Meredith, usadení za domom okolo starého
záhradného stola. „Aspoň im odnesieme niečo pod zub,“
vyskočila zo stoličky Bonnie. „Len sám Boh vie, či im
pani Flowersová niečo uvarí.“ Zakývala rukami na
ostatných, akoby ich chcela silou vôle zdvihnúť.
Matt poslúchol, no Meredith zostala sedieť a ticho
podotkla: „Stefanovi sme niečo sľúbili. Najskôr prísaha.
A trest.“
„Viem, že hovoríš o mne,“ šepla Caroline. „Prečo
to rovno nepovieš?“
„Fajn, ide o teba. Prečo sa odrazu zaujímaš o Elenu? Ako
vieme, že jej tajomstvo nevytrúbiš po celom meste?“
„Prečo by som to robila?“
„Lebo túžiš byť stredobodom pozornosti. A budeš
ním, ak začneš klebetníkov zásobovať šťavnatými
detailmi.“
„Alebo možno túžiš po pomste,“ doložila Bonnie
a znovu si sadla. „Alebo žiarliš. Alebo sa nudíš.
Alebo...“
„Okej,“ prerušil ju Matt. „Stačilo dôvodov.“





Návrat  37
„Ešte čosi,“ ozvala sa ticho Meredith. „Prečo ju chceš
vidieť, Caroline? Vy dve ste sa skoro rok nerozprávali –
odkedy prišiel do Fell’s Church Stefan. Teraz sme ti
dovolili počúvať Stefanov telefonát, no po tom, čo
povedal...“
„Ak naozaj potrebujete vedieť, prečo mi na nej
záleží... po tom všetkom, čo sa pred týždňom stalo...
Myslela som, že vám to netreba vysvetľovať!“ Caroline uprela
na Meredith zelené mačacie oči.
Meredith jej pohľad opätovala s nevyspytateľným
výrazom hráčky pokra.
„Dobre!“ zvolala Caroline. „Zabila ho, aby ma
zachránila. Alebo ho povolala pred Posledný súd, to je
jedno. Toho upíra, Klausa. Toho, ktorý ma uniesol a...
použil ako hračku zakaždým, keď zatúžil po krvi... alebo...“
Zmraštila tvár a lapala po dychu.
Bonnie s ňou súcitila, no neopustili ju obavy. Inštinkt
jej čosi hovoril, vystríhal ju. A všimla si, že hoci
Caroline hovorí o Klausovi, mlčí o svojom druhom únoscovi
– vlkolakovi Tylerovi Smallwoodovi. Možno preto,
že pred tým, ako ju s Klausom uniesol, Tyler s ňou
chodil.
„Prepáč,“ vzdychla Meredith a znelo to úprimne.
„Takže chceš Elene poďakovať.“
„Áno. Chcem jej poďakovať.“ Caroline sťažka
dýchala. „A chcem vidieť, či je v poriadku.“





38  Upírske denníky
„Okej. Lenže prísaha zostane v platnosti,“
pokračovala Meredith. „Zajtra, na budúci týždeň, aj o mesiac. A ty
po čase možno zmeníš názor. Ešte sme ani nevymysleli
trest...“
„Nemôžeme sa Caroline vyhrážať!“ zasiahol Matt.
„Aspoň nie... fyzicky.“
„Nemôžeme ani presvedčiť iných, aby sa jej
vyhrážali,“ smutne vzdychla Bonnie.
„To nemôžeme,“ prikývla Meredith. „No na jeseň
sa chystáš vstúpiť do univerzitného sesterstva, všakže,
Caroline? Môžem tvojim budúcim sestrám povedať,
že si porušila slávnostnú prísahu a poškodila tak
človeku, ktorý ti nemôže ublížiť. A ani ti nechce ublížiť.
Nezdá sa mi, že by ťa potom prijali.“
Caroline sa znovu začervenala. „To by si neurobila.
Nesmieš zasahovať do môjho života na výške...“
„Hej? Uvidíš,“ odsekla Meredith.
Caroline zvesila plecia. „Nevravím, že nechcem
prisahať a že prísahu nedodržím. Môžete mi aspoň skúsiť
veriť? Ja... dosť som sa toto leto poučila.“
To dúfam. Nikto tie slová nevyriekol, no akoby
sa vznášali nad ich hlavami. Caroline sa celý školský rok
usilovala ublížiť Stefanovi a Elene.
Bonnie sa pohniezdila. Za tým, čo Caroline vyslovila,
sa tajilo aj to, čo zamlčala. Netušila, odkiaľ to vie –
narodila sa so šiestym zmyslom. No možno ten zvláštny





Návrat  39
pocit vychádza z toho, že Caroline sa naozaj poučila
a zmenila...
Veď koľkokrát sa jej za posledný týždeň vypytovala
na Elenu? Či je naozaj v poriadku? Či jej môže poslať
kvety? Či ju už môže ísť pozrieť? A kedy sa zotaví?
Caroline ju otravovala, no Bonnie nemala to srdce poslať ju
niekam. Všetci ostatní tiež čakali na Elenino
uzdravenie... kedy sa vráti aj medzi nich, keď sa už vrátila zo
záhrobia.
Meredith, ktorá pri sebe vždy nosila pero a papier,
teraz čmárala nejaké slová. „A čo takto?“ zdvihla hlavu.
Všetci sa sklonili a čítali.
Prisahám, že nikomu nepoviem o nijakých
nadprirodzených udalostiach v súvislosti so Stefanom a s Elenou,
ak mi na to Stefan alebo Elena nedajú výslovné
povolenie. Okrem toho pomôžem potrestať každého, kto by túto
prísahu porušil, a to spôsobom, na ktorom sa zhodnú
ostatní v skupine. Táto prísaha má večnú platnosť a nech
mi je pri nej svedkom moja vlastná krv.
Matt prikyvoval. „Večná platnosť, paráda,“ povedal.
„Presne tak nejako by to napísal advokát.“
To, čo nasledovalo, už právnicky nepôsobilo. Všetci
okolo stola si vzali papier, prečítali text a slávnostne ho
podpísali. Potom si prebodli prst zatváracím špendlí-





40  Upírske denníky
kom, ktorý mala Meredith v kabelke, a k podpisu kvapli
svoju krv. Bonnie pri tom zatvorila oči.
„A je to naozaj záväzné,“ vyhlásila vážne ako človek,
ktorý sa v takých veciach vyzná. „Fakt by som tento sľub
na vašom mieste neporušila.“
„Ja mám teda nadlho krvi plné zuby,“ utrúsil Matt,
keď si stisol bruško prstu a zádumčivo sa na kvapku
pozrel.
Vtedy sa to stalo. Papier s prísahou ležal uprostred
stola, kde naň všetci videli, keď odrazu z vysokého duba,
ktorý rástol, kde sa záhrada stretala s lesom, zlietla
obrovská vrana. S hrdelným zakrákaním pristála na stole
a Bonnie zvrieskla. Vrana pozrela na ľudí, ktorí si
chvatne odťahovali stoličky, pratali sa jej z cesty. Potom
naklonila hlavu na druhú stranu. Takú veľkú vranu ešte
nikdy nevideli, navyše sa jej na čiernom perí ligotali dúhy
– tam, kde sa od čiernej odrazilo slnko.
Zdalo sa, že vták číta. A potom urobil niečo tak
rýchlo, že Bonnie skočila za chrbát Meredith a potkla sa pri
tom o stoličku. Rozpriahol krídla, naklonil sa a zúrivo
ďobol do papiera. A znovu. Akoby mieril na dve miesta.
Potom zmizol. Zatrepotal sa a vzniesol sa hore,
až z neho pod slnkom zostala len bodka.
„Zničila to!“ zvolala Bonnie, stále za kamarátkou.
„Nie,“ povedal Matt, ktorý bol bližšie k stolu.
Keď sa odvážila priblížiť a pozrieť na papier, Bonnie





Návrat  41
zamrazilo, akoby jej niekto priložil na chrbát kus ľadovej
kryhy. Srdce sa jej rozbúchalo.
Hoci to bolo nemožné, stopy po zobáku boli červené
– akoby vrana vyvrátila krv a tak sfarbila svoje dielo.
Červené stopy, prekvapujúco pekné, vyzerali ako
ozdobná iniciála:
D
A pod tým stálo:
Elena je moja.





4
B
onnie si podpísanú prísahu strčila do kabelky
a všetci sa vybrali k penziónu, kam sa znovu
nasťahoval Stefan. Hľadali pani Flowersovú,
no majiteľka sa ako zvyčajne niekam odpratala. Tak
vyšli po úzkych schodoch pokrytých prešliapaným
kobercom, pridŕžali sa vetchého zábradlia a celou cestou
volali.
„Stefan! Elena! To sme my!“
Dvere až na samom vrchu sa otvorili a ukázala sa
Stefanova hlava. Bol to on, ale... iný.
„Je šťastnejší,“ šepla Bonnie do ucha Meredith.
„Naozaj?“
„No pravdaže! Veď má zase Elenu.“
„Iste. Je zase jeho, tak ako bola, keď sa zoznámili.
Vieš, ako vtedy v lese,“ významne odvetila Meredith.





Návrat  43
„Ale to je iné! Teraz sa znovu stala človekom!“
Matt sa obzrel a zasyčal: „Neprestanete? Začujú vás.“
Bonnie to zmiatlo. Samozrejme, Stefan ich počuje,
ale ten predsa číta aj myšlienky. Zachytáva aspoň siluetu
myšlienok, ak nie priamo slová.
„Nuž, chalani!“ posmešne šepla Bonnie. „Jasné, bez
nich je človeku ťažko, ale niekedy sú fakt obmedzení!“
„Počkaj, až to skúsiš s mužmi,“ vzdychla Meredith
a Bonnie si spomenula na Alarica Saltzmana, ktorý
študoval na vysokej a Meredith bola prakticky jeho
snúbenicou.
„Vedela by som ti poradiť,“ prehodila Caroline a
svetácky sa zadívala na svoje dlhé upravené nechty.
„Bonnie rady nepotrebuje. Má dosť času, aby všetko
zistila sama,“ odbila ju Meredith
materinsko-ochranárskym tónom. „Poďme dnu.“
„Sadnite si,“ vyzýval ich Stefan ako dokonalý
hostiteľ. No nesadli si. Pozerali na Elenu.
Sedela v lotosovom sede pred jediným otvoreným
oknom a vánok, čo vchádzal dnu, jej pohyboval bielou
nočnou košeľou. Vlasy mala opäť zlatisté, teplého odtieňa,
nie nebezpečne bielozlaté – ako vtedy, keď ju Stefan
nechtiac premenil na upírku. Vyzerala presne tak, ako
si ju Bonnie pamätala.
Ibaže sa vznášala asi meter nad zemou.
Stefan videl, že od údivu otvorili ústa.





44  Upírske denníky
„No, občas sa jej to stáva,“ rozpačito pokrčil
plecami. „Ráno po súboji s Klausom sa prebudila a začala
levitovať. Myslím, že si ešte celkom nezvykla na
gravitáciu.“
Obrátil sa k Elene. „Pozri, kto prišiel,“ milo ju oslovil.
Už sa dívala. Jej modré oči so zlatistými škvrnkami
boli plné zvedavosti, na perách jej hral úsmev, no
pozerala z jedného návštevníka na druhého a zrejme ich
nespoznávala.
Bonnie už vystierala ruky.
„Elena?“ ozvala sa. „To som ja, Bonnie, zabudla
si na mňa? Bola som s tebou, keď si sa vrátila. Uf, vieš,
ako rada ťa vidím?“
Stefan to skúsil ešte raz. „Elena, pamätáš sa? Toto sú
tvoji priatelia, dobrí priatelia. Táto vysoká tmavovlasá
krásavica je Meredith a táto malá milá ryšavka je
Bonnie. A tento chalan, čo vyzerá ako stelesnenie
amerického sna, je Matt.“
Elene sa čosi mihlo v očiach, a zrazu zopakovala:
„Matt.“
„A čo ja? Ja som neviditeľná?“ spýtala sa z dverí
Caroline. Znelo to pomerne veselo, no Bonnie vedela,
že Caroline potajomky škrípe zubami – keď vidí, že
Stefan a Elena sú spolu a mimo nebezpečenstva.
„Prepáč,“ povedal Stefan a urobil niečo, pri čom
by každý iný osemnásťročný chalan vyzeral ako idiot.





Toto je pouze náhled elektronické knihy.
Zakoupení její plné verze je možné v
elektronickém obchodě společnosti eReading.






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist