načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Upírske denníky 12 – Fantóm - Marína Gálisová

Upírske denníky 12 – Fantóm

Elektronická kniha: Upírske denníky 12 – Fantóm
Autor:

Damon žije!. Už to nie je len postava zo snov, skutočný, živý Damon so svojím typickým sarkastickým úsmevom sa objaví pri Eleninej posteli, aj keď pre ostatných zostáva naďalej mŕtvy. ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  108
+
-
3,6
bo za nákup

hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5% 75%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2016
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9663-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Damon žije!.
Už to nie je len postava zo snov, skutočný, živý Damon so svojím typickým sarkastickým úsmevom sa objaví pri Eleninej posteli, aj keď pre ostatných zostáva naďalej mŕtvy.
Medzitým Elenu a jej priateľov vo Fell´s Church ohrozuje neznámy fantóm, ktorý sa živí negatívnymi emóciami a stále silnie. Podnecuje vo všetkých tie najhoršie vlastnosti a najmä žiarlivosť. Damon a Stefan sa pod jeho vplyvom znovu obracajú proti sebe. Podarí sa Elene zabrániť ďalšiemu konfliktu medzi bratmi? Nájdu v sebe dosť sily, aby fantóm premohli?

Zařazeno v kategoriích
Marína Gálisová - další tituly autora:
 (e-book)
Upírske denníky 15 – Neviditeľné zlo Upírske denníky 15 – Neviditeľné zlo
 (e-book)
Upírske denníky 14 – Tajný rituál Upírske denníky 14 – Tajný rituál
 (e-book)
Upírske denníky 13 – Mesačná pieseň Upírske denníky 13 – Mesačná pieseň
 (e-book)
Upírske denníky 7 – V moci tieňov Upírske denníky 7 – V moci tieňov
 (e-book)
Upírske denníky 16 – Slabé miesto Upírske denníky 16 – Slabé miesto
 (e-book)
Upírske denníky 5 – Návrat Upírske denníky 5 – Návrat
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Upírske denníky 12 –

Fantóm

Aj v tlačenej verzii.

Objednať si môžete na stránke

www.fragment.sk

Ďalšie e-knihy v edícii:

Upírske denníky 1 – Prebudenie

Upírske denníky 2 – Súboj

Upírske denníky 3 – Zbesilosť

Upírske denníky 4 – Temnota

Upírske denníky 5 – Návrat

Upírske denníky 6 – Temné sily

Upírske denníky 7 – V moci tieňov

Upírske denníky 8 – Cesta z temnoty

Upírske denníky 9 – Tajomstvá

Upírske denníky 10 – Posadnutí démonmi

Upírske denníky 11 - Znovuzrodenie

Upírske denníky – Stefanove denníky 1: Zrodenie

Upírske denníky – Stefanove denníky 2: Túžba po krvi

Upírske denníky – Stefanove denníky 3: Pomsta

Upírske denníky – Stefanove denníky 4: Tiene minulosti

L. J. Smithová

Upírske denníky 12 – Fantóm – e-kniha

Copyright © Fragment 2013

Všetky práva sú vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


L

.

J

.S

M

IT

HOV

Á

FA

N

T

Ó

M


1

E

lena nedokázala dýchať. Cítila, že sa jej otvára­

jú a zatvárajú ústa, nič z nich však nevychádza­

lo. Zdreveneli jej ruky aj nohy.

Damon sa na ňu takmer ostýchavo usmial – to bolo

zvláštne, lebo Damon ostych nepestoval – a pokrčil ple­

cami. „No, princezná? Volala si ma, nie?“

Akoby praskla gumička, na ktorej sa Elena dosiaľ držala, vyskočila z postele a hodila sa Damonovi do náručia.

„Si skutočný?“ vzlykla. „Je toto skutočnosť?“ Zúrivo ho pobozkala a on jej bozk rovnako vášnivo opätoval. Pripadal jej skutočný, chladná pokožka, kožená bunda, prekvapivá mäkkosť pier, taká známa pod jej perami.

„Som tu,“ zamrmlal jej do vlasov, keď si ju privinul. „Ver mi, je to skutočnosť.“  Upírske denníky

Elena cúvla a plesla mu zaucho. Damon na ňu zagánil a pošúchal si líce. „Au,“ povedal a potom sa tenko, neprí­ jemne usmial. „Netvrdím, že sa to nedalo čakať, napo­ kon, ženy ma fackovali častejšie, než si dokážeš predsta­ viť. No nie je to milé uvítanie pre stratenú lásku.“

„Ako si mohol!“ zasyčala Elena už bez sĺz, zato plná zúrivosti. „Ako si to mohol vykonať, Damon? Všetci za tebou smútime. Stefan je na pokraji zrútenia. Bonnie si to vyčíta. A ja... ja... Mne zomrel celý kus srdca. Ako dlho si nás takto pozoroval? Bolo ti to jedno? Bral si to ako nejaký žart? Smial si sa na našom plači?“

Damon sa zamračil. „Miláčik,“ povedal. „Moja prin­ cezná. Nie si rada, že ma po tom všetkom vidíš?“

„Samozrejme, že som!“ odsekla. Nadýchla sa a trochu sa upokojila. „Damon, čo ti to zišlo na um? Všetci sme ťa považovali za mŕtveho. Za úplne mŕtveho! Nie za mŕtve­ ho, ktorý sa o niekoľko dní objaví v mojej izbe a bude vy­ zerať, akoby sa mu nič nestalo! Čo sa to deje? Spravili to Strážkyne? Keď som ich o to prosila, povedali mi, že mám smolu, lebo keď upír zomrie, jeho smrť je nezvratná.“

Damon jej venoval už úprimný, veselý úsmev. „Práve ty by si mala vedieť, že smrť nemusí byť nezvratná.“

Elena pokrčila plecami. „Povedali mi, že môj návrat bol iný,“ šepla, opäť zachvátená prudkými emóciami. Le

bo si v šoku, múdro prehovoril hlások v jej hlave. „Vraj

to bola mystická záležitosť a ešte nenadišiel môj čas.


Fantóm  6

Hej!“ Vystrela sa a štuchla ho prstom. „Si zase člove­ kom? Keď som sa vrátila ja, bola som človek.“

Damon sa teatrálne striasol. „Božeuchovaj! Stačilo mi, keď ma ten protivný kitsune zmenil na človeka. Vďa­ ka Bohu alebo hocikomu inému, nemusím si ísť hľadať upírsku princeznú, aby ma dala do poriadku.“ Ostýchavo sa usmial. „Som rovnako krvilačný ako predtým, milá­ čik.“ Zadíval sa jej na krk. „A aj dosť hladný...“

Elena ho znovu plesla, tentoraz miernejšie. „Daj s tým pokoj, Damon.“

„Nemôžem si sadnúť?“ spýtal sa, a keď prikývla, zlo­ žil sa na peľasť a pritiahol Elenu k sebe. Ona sa mu pát­ ravo zadívala do očí, potom mu prešla rukou po výraz­ ných lícnych kostiach, zmyselných perách a mäkkých havraních vlasoch.

„Naozaj si bol mŕtvy, Damon,“ ticho povedala. „Viem to. Videla som ťa zomierať.“

„Áno,“ vzdychol. „Cítil som to. Príšerne to bolelo a tr­ valo to zároveň večne a krátko.“ Striasol sa, tentoraz mi­ movoľne. „No niečo zo mňa zostalo a potom, potom Ste­ fan povedal, aby som odletel. A ty si ho držala. Mňa si držala. A povedala si mi, aby som zavrel oči. A vtedy zmizol aj ten posledný kúsok zo mňa a zmizla bolesť. Lenže potom... som sa vrátil.“ Damonovi sa do očí vkra­ dol úžas.

„Ako?“ šepla Elena.  Upírske denníky

„Pamätáš si na hviezdnu guľu?“

„Ako by som na ňu mohla zabudnúť? Bola počiatkom našich problémov s kitsune. A vyparila sa, keď som... Ach, Damon, keď som na tom mesiaci použila svoje Krídla ničenia! Tie však zničili aj hviezdnu guľu a muse­ la som prosiť Strážkyne o záchranu Fell ́s Church. Kríd­ la ničenia... nikdy predtým som nič podobné nevidela ani necítila.“ Striasla sa.

„Videl som, čo si s tým mesiacom porobila,“ pousmial sa Damon. „Pomohlo by ti zahnať výčitky svedomia, ke­ by si vedela, ty môj anjel, že práve použitie tvojich schop­ ností a zničenie tej gule ma zachránilo?“

„Anjel? Tak ma nevolaj,“ odsekla Elena. Strážkyne mali k skutočným anjelom najbližšie a nemala na ne pek­ né spomienky. „Ako ťa to mohlo zachrániť?“

„Učia v dnešných školách kondenzáciu?“ spýtal sa Damon s tým povzneseným výrazom, ktorý sa vždy zno­ vu objavil, keď kritizoval jej svet a porovnával ho s tým, v ktorom vyrástol on. „Je to tam samá sexuálna výchova, empatia a druhotriedne romány, alebo stále učia deti aj niečo z prírodných vied? Viem, že na latinčinu a gréčti­

nu sa vykašlali, lebo potrebovali do rozvrhu zaradiť di­

vadlo a povedomie o aktuálnych problémoch.“ Z hlasu

mu priam kričalo pohŕdanie.

Elena si zakázala skočiť na návnadu. Namiesto toho si zložila ruky v lone. „Myslím si, že si o niekoľko desaťro­

Fantóm  8

čí pozadu. No aj tak ťa prosím, ó, mudrc, zober do úvahy, že moje vzdelanie sa netýka súvislosti medzi kondenzá­ ciou a zmŕtvychvstaním. Prosím, objasni mi ju.“

„Milé.“ Damon sa ironicky usmial. „Rád vidím mladú ženu, ktorá má v úcte starších a múdrejších.“ Elena vý­ stražne nadvihla obočie. „No poďme k veci,“ dodal, „te­ kutina vo hviezdnej guli, číra mágia, nezmizla. Skutočne silnej mágie sa nedá tak ľahko zbaviť. Atmosféra chladla a mágia sa znovu skvapalnila a dopadala na mňa spolu s dažďom popola. Celé hodiny som sa doslova kúpal v čí­ rej nadprirodzenej sile a postupne som sa opäť narodil.“

Elene klesla sánka. „Potvory!“ zhíkla. „Strážkyne mi tvrdili, že je naveky po tebe. A vzali si poklady, ktorými sme ich podplatili.“ Spomenula si na posledný poklad, ktorý jej zostal, na fľašu plnú vody večnej mladosti, sto­ jacu na poličke vysoko v šatníku. Rýchlo tú myšlienku odohnala. Na ten ukrytý poklad nemohla ani spomínať, lebo sa bála, že Strážkyne ho objavia. A rozhodne ho ne­ mohla použiť. Určite nie teraz a možno nikdy.

Damon mykol plecom. „Počul som o nich, že občas klamú. No tentoraz si zrejme mysleli, že hovoria pravdu. Nie sú vševediace, hoci rady to predstierajú. A o upíroch toho veľa nevedia. Ani o kitsune. Sme takpovediac mi­ mo ich odboru.“

Porozprával jej, ako sa prebral, zahrabaný v popole a bahne, ako sa vyhrabal na povrch a ako putoval po  Upírske denníky spustošenom mesiaci, ako netušil, kto je a čo sa mu stalo. A ako takmer znovu zahynul, ale zachránil ho Strelec.

„A čo bolo potom?“ spýtala sa Elena. „Ako to, že si teraz všetko pamätáš? Ako si sa vrátil na zem?“

„Nuž,“ milo sa usmial Damon, „to je dosť zábavný príbeh.“ Siahol do vnútorného vrecka koženej bundy a vylovil pekne poskladanú bielu vreckovku. Elena za­ žmurkala. Vreckovka vyzerala presne ako tá, ktorú jej dal v sne. Damon si všimol jej prekvapenie a usmial sa ešte širšie, akoby vedel, odkiaľ ju spoznáva. Rozložil vreckovku a ukázal jej ju.

Vo vreckovke ležali dva pramienky vlasov. Veľmi známych vlasov. Elena aj Bonnie venovali Damonovi na poslednú cestu kadere svojich vlasov, aby mu zanechali niečo zo seba, lebo jeho telo nemohli zo spustošeného mesiaca odniesť. Teraz pred ňou ležala červenkastá ku­ čierka a plavá zvlnená kader, obe také žiarivé, akoby si ich práve odstrihli z čerstvo umytých účesov, nie akoby prežili dážď popola vo vzdialenom svete.

Damon pozrel na tie vlasy s výrazom, v ktorom sa miešala neha i úžas. Elena si pomyslela, že uňho ešte nezazrela takú otvorenosť, takmer nádej.

„Aj ony sa zachránili vďaka mágii z hviezdnej gule,“ povedal. „Spočiatku boli spálené takmer na popol, po­ tom ožili. Držal som ich v ruke, pozoroval som ich, chrá­ nil som si ich a postupne som sa na vás rozpamätal. Stre­

Fantóm  10

lec ma oslovil menom a pripadalo mi správne, na nič iné

o sebe som sa však nerozpamätal. Len s týmito kaderami

v ruke som si postupne spomenul na vás, na to, čo sme

spolu prežili, a na všetko, čo som...“ Odmlčal sa. „Čo

som o tebe vedel a čo som k tebe cítil. Spomenul som si

aj na dievča, ktoré som volal vtáčik, a potom sa mi už vrátili všetky spomienky ako lavína. Odvtedy som zno­ vu sám sebou.“

Odvrátil pohľad a namiesto rozcíteného výrazu sa mu na tvári zjavil zvyčajný chladný odstup, akoby sa Damon zahanbil za svoje výlevy. Rýchlo schoval kadere späť do vreckovky a tú si starostlivo uložil do bundy.

„Nuž,“ rázne povedal, „potom stačilo, aby mi Strelec požičal oblečenie, oboznámil ma s tým, čo mi uniklo, a zaviezol ma späť sem. A tak som tu.“

„Stavím sa, že bol od prekvapenia bez seba,“ riekla Elena. „Aj od nadšenia.“ Upírsky strážca brány medzi svetmi bol Damonovým drahým priateľom. Vlastne jedi­ ným Damonovým priateľom, o ktorom Elena vedela. Da­ monovi známi sa zaraďovali skôr do kategórie obdivova­ teľov alebo nepriateľov.

„Bol rád,“ pritakal Damon.

„Takže na zem si prišiel až teraz?“

Damon prikývol.

„V tom prípade o kadečom nevieš.“ Elena sa pustila do rozprávania o posledných dňoch – začala Celiiným  Upírske denníky krvou napísaným menom a skončila tým, ako Caleba previezli do nemocnice.

„Fíha!“ hvizdol. „Musím však predpokladať, že problém je trochu rozsiahlejší než šialený útok môjho bračeka na Caleba. Je tak? Lebo u Stefana možno ide len o prostú žiar­ livosť. Žiarlivosť bývala vždy jeho najväčším hriechom.“ Sebavedomo ohrnul pery a Elena ho jemne štuchla lakťom.

„Nezhadzuj Stefana,“ pokarhala ho a usmiala sa. Fajn,

že ho zase môže karhať. Fajn, že Damon je zase ten pro­ tivný, nevyspytateľný a úžasný upír, akým bol predtým. Damon sa vrátil.

A vlastne nie. Moment. „Hej, ty si tiež ohrozený!“

zvolala, lebo si náhle spomenula, že jej ho stále môžu vziať. „Dnes sa zjavilo tvoje meno, vytvarovali ho vodné rastliny, ktoré držali Meredith pod hladinou. Nevedeli sme, čo to znamená, lebo sme ťa považovali za mŕtveho. No keďže žiješ, asi budeš na rade.“ Odmlčala sa. „Teda ak ten pád do trhliny v mesiaci nebol útokom na teba.“

„O mňa sa netráp, Elena. Asi máš pravdu, asi mám ten útok už za sebou. No tie atentáty neboli ktovieaké úspeš­ né, však?“ zamyslene sa spýtal Damon. „Akoby sa nás to ani veľmi neusilovalo zabiť. Takže tuším, čo to môže byť.“

„Tušíš?“ prekvapila sa Elena. „Tak hovor!“

Damon pokrútil hlavou. „Momentálne je to len taký náznak,“ povedal. „Musím si to ešte overiť.“

„Damon, aj náznak je viac, než vieme my. Zajtra ráno

Fantóm  12

by si mal ísť so mnou a všetkým to povedať. Potom mô­ žeme spolupracovať.“

„Iste,“ otriasol sa Damon. „Ty, ja, trpák, lovkyňa upí­ rov, to je mi idylická skupinka. K tomu môj zbožný bra­ ček a tá červenovlasá čarodejnica. Plus stará čarodejnica a ten učiteľ. Ha! Nie, musím si to preveriť sám. A navyše, Elena,“ temne sa na ňu zahľadel, „nikomu nesmieš pove­ dať, že žijem. Najmä nie Stefanovi.“

„Damon! Ty nevieš, aký je zničený! Nevieš, ako ho tvoja smrť zdrvila! Stefanovi musíš povedať, že si v po­ riadku.“

Damon sa sucho usmial. „Stefan je tak trochu rád, že som zmizol zo scény. Nemá dôvod túžiť po mojom návra­ te.“ Elena zúrivo pokrútila hlavou, ale on pokračoval: „Je to pravda. No možno je čas, aby sa vzťah medzi nami zme­ nil. Preto mu musím ukázať, že aj ja sa viem zmeniť. Tak či onak, ak sa správa o mojom návrate rozšíri, nemôžem na tom v pokoji pracovať. Takže pst, Elena.“ Otvorila ústa, ale on ju umlčal rýchlym vášnivým bozkom. Keď sa od seba odtrhli, povedal: „Sľúb mi to. A ja sľubujem, že len čo to vyriešim, môžeš moje zmŕtvychvstanie oznámiť svetu.“

Elena pochybovačne prikývla. „Ak to teda chceš, Da­ mon, tak sľubujem.“

Damon sa na ňu vážne usmial a troma krokmi prešiel k otvorenému oknu. O chvíľu zmizol, len do noci odlete­ la veľká čierna vrana. N

a druhý deň ráno sa Elena cítila ľahučko

a veselo, akoby strážila obrovské, krásne

tajomstvo. Damon ešte žije. Včera v noci

bol v jej izbe.

Alebo nie?

Už toho toľko prežila, že tomu takmer neverila. Vstala z postele, všimla si, že mraky vonku sú stále ružové a zlaté od pohladenia vychádzajúceho slnka, takže musí byť veľmi skoro. Opatrne prešla k oknu. Nebola si istá, čo hľadá, len klesla na ruky a kolená a dôkladne prezrela dlážku.

Tu je to. Na vŕzgajúcom dreve bol kúsok hliny, čo nie­ komu odpadol z topánky. A na podobločnici zostali dlhé škrabance, stopy po vtáčích pazúroch. Elene to ako dô­ kaz stačilo.

Fantóm  14

Vstala, od radosti poskočila a s nezastaviteľným úsme­ vom na tvári detsky zatlieskala. Damon žije!

Potom sa zhlboka nadýchla a znehybnela, prinútila sa nasadiť neutrálny výraz. Ak má naozaj zachovať tajom­ stvo – a mala by ho zachovať, veď to sľúbila –, musí sa správať, akoby sa nič nezmenilo. Povedala si, že situácia aj tak stále nevyzerá ktovieako. Ak sa zamyslí nad holý­ mi faktami, na oslavy je ešte priskoro.

Damonov návrat nezmenil nič na tom, že na Elenu a jej priateľov poľuje niečo temné a že zo Stefana sa stal nepredvídateľný, prudký násilník. Pri myšlienke na Ste­ fana jej zovrelo srdce, no aj tak v sebe ešte cítila bublinu šťastia. Damon žije!

A navyše, Damon vytušil, čo sa deje. Typické, že jej neprezradil, na čo myslí, no stačilo jej vedomie, že Da­ mon niečo vie a plánuje riešenie. Tá myšlienka predsta­ vovala väčšiu nádej, než jej doteraz hocikto mohol po­ núknuť. Možno je na konci tunela predsa len svetlo.

Elene cengol o okno kamienok.

Pozrela von a uvidela Stefana – so spustenými plecami a rukami vo vreckách ju pozoroval z trávnika. Elena mu kývnutím naznačila, aby zostal, kde je, rýchlo si natiahla džínsy, čipkovaný biely top, obula si topánky a zbehla za ním. Na tráve bola rosa a po Eleniných krokoch zostáva­ li stopy. Po chladnom brieždení prichádzalo horúce sln­ ko: čakal ich ďalší lepkavý virgínsky letný deň.  Upírske denníky

Elena cestou k Stefanovi spomalila. Odrazu nevedela, čo mu má povedať. Keď si včera pomyslela na Stefana, zakaždým si mimovoľne predstavila, ako vzduchom letí Calebovo telo a so strašným zaprašťaním naráža do mra­ morového náhrobku. Stále mala pred očami Stefanov divošský hnev, keď na Caleba zaútočil, hoci Damon bol presvedčený, že to určite malo nejaký dôvod. Damon. Ako má Stefanovi zabrániť, aby uhádol pravdu o svojom bratovi?

Pozrela naňho a uvidela, že na tvári sa mu zračí utrpe­ nie. Zrejme vycítil jej neistotu. Vystrel k nej ruku. „Viem, že nechápeš, prečo som to včera spravil,“ povedal. „Mu­ sím ti niečo ukázať.“

Elena zastala, no neprijala podávanú ruku. Zatváril sa ešte utrápenejšie. „Povedz, kam ideme,“ vyzvala ho.

„Musím ti ukázať, čo som našiel,“ vysvetľoval Stefan trpezlivo. „Pochopíš, čo nás ohrozuje. Prosím, Elena. Ver mi, že by som nebol schopný ublížiť ti.“

Elena naňho uprene hľadela. V tej chvíli bez pochyb­ ností vedela, že od Stefana jej naozaj nič nehrozí.

„Dobre,“ rozhodla sa. „Chvíľku tu počkaj. Hneď sa vrátim.“

Nechala Stefana na trávniku v rannom slnku a vrátila sa do pokojného prítmia domu. Všetci ešte spali. Pozrela na hodiny v kuchyni a videla, že je krátko pred šiestou. Chvatne napísala odkaz pre tetu Judith – naraňajkuje sa

Fantóm  16

so Stefanom, potom sa vráti domov. Vzala si kabelku a presvedčila sa, že vnútri má uloženú suchú ratolesť že­ lezníka. Niežeby si myslela, že Stefan je pre ňu zrazu nebezpečný... Tak či onak, istota je istota.

Keď vyšla z domu, Stefan ju zaviedol k svojmu autu, ktoré stálo zaparkované pri chodníku, otvoril jej dvere na strane spolujazdca a sklonil sa nad ňou, kým si zapí­ nala pás.

„Ako je to ďaleko?“

„Blízko,“ odvetil stručne. Keď šoféroval, Elena si na ňom všimla, že pri očiach sa mu objavili vrásky, nervóz­ ne zatína pery a v držaní pliec sa mu zračí napätie. Naj­ radšej by ho objala a utešila, pohladila ho po tvári, nech vrásky zmiznú. Zadržala ju však spomienka na jeho vče­ rajší hnev. Akosi sa nedokázala prinútiť, aby sa ho teraz dotkla.

Po krátkej ceste Stefan odbočil do slepej ulice lemo­ vanej drahými domami.

Elena sa zvedavo nahla dopredu. Blížili sa k veľkému bielemu domu s rozľahlou verandou so stĺpmi. Tú veran­ du spoznala. Po stredoškolskom plese sedeli s Mattom na schodoch v slávnostných šatách a pozorovali východ sln­ ka. Vyzula si saténové lodičky a oprela si hlavu o Matto­ vo plece v saku, zasnene počúvala hudbu a hlasy deciek, čo sa zabávali na večierku v dome za nimi. Bola to super noc, noc vystrihnutá z celkom iného života.  Upírske denníky

Vyčítavo pozrela na Stefana. „To je dom Tylera Small­ wooda, Stefan. Neviem, čo máš za lubom, ale Caleb tu nie je. Je v nemocnici.“

Stefan vzdychol. „Viem, že Caleb je preč, Elena. Aj jeho teta a strýko na niekoľko dní odišli.“

„Odcestovali,“ povedala automaticky Elena. „Teda Judith s nimi včera telefonovala.“

„To je dobre,“ prikývol pochmúrne Stefan. „Ešteže sú v bezpečí.“ Ustarostene sa poobzeral po ulici. „Určite dnes Caleba neprepustia z nemocnice?“

„Nie,“ odvetila kyslo Elena. „Mal dosť vážne zrane­ nia. Nechali si ho tam na pozorovanie.“

Elena vystúpila z auta, zabuchla dvere a prešla k small­ woodovskému domu, ani sa len neobzrela, či Stefan ide za ňou.

On ju však poľahky dobehol. V duchu prekliala jeho upírsku rýchlosť a pridala do kroku.

„Elena,“ povedal, predbehol ju a prinútil zastať. „Hne­ váš sa, lebo som ťa chránil?“

„Nie,“ odsekla. „Hnevám sa, lebo si takmer zabil Ca­

leba Smallwooda.“

Stefanovi sa tvár naplnila smútkom a Elena okamžite

pocítila ľútosť. Nech sa s ním robí čokoľvek, práve teraz

ju potrebuje. Nevedela sa však vyrovnať s jeho náhlymi

výbuchmi násilia. Zaľúbila sa do Stefana, lebo ju očaril

svojou poetickou dušou a nehou. To Damon bol z nich


Fantóm  18

dvoch ten nebezpečný. A práve Damonovi nebezpečná, nevyspytateľná povaha pristane omnoho lepšie, pripo­ menul Elene suchý komentár v jej hlave. Nemohla tomu hlasu protirečiť.

„Dobre, tak čo si mi to chcel ukázať?“ vzdychla.

Obrátil sa a odviedol ju po ceste k smallwoodovskému domu. Očakávala, že zamieri rovno ku vchodu, on však obišiel hlavnú budovu a kráčal k malej kôlni vzadu.

„Kôlňa na náradie?“ pokrútila hlavou. „Preboha, čo sa musíme pred raňajkami pobiť s prebujneným trávnikom?“

Stefan jej pokus o žart ignoroval a prešiel k dverám kôlne. Elena si všimla, že visiaca zámka, ktorá držala dvojkrídlové vráta zatvorené, je rozlomená. Polovica že­ lezného kruhu visela z pántu. Stefan sa sem zrejme pred­ tým vlámal.

Elena vošla za ním. Spočiatku sa po rannom svetle, ktoré zalievalo vonkajší svet, nedokázala v šere zoriento­ vať. Napokon si všimla, že na stenách sú popripínané pa­ piere. Stefan vystrel ruku a roztvoril vráta, aby dnu vnik­ lo slnko.

Elena sa zadívala na papiere, po chvíli ticho zhíkla a cúvla. Prvé, čo jasne uvidela, bol obrázok jej vlastnej tváre. Strhla papier zo steny a zblízka si ho prezrela. Bol to výstrižok z miestnych novín, fotografia ju ukazovala v striebristej plesovej róbe a v Stefanovom náručí. Oba­ ja tancovali a titulok pod obrázkom hlásal: „Kráľovná  Upírske denníky stredoškolského plesu Elena Gilbertová, kráľ stredoškol­ ského plesu Stefan Salvatore.“

Kráľovná? Napriek vážnej situácii sa neubránila úsmevu. Takže strednú školu ukončila naozaj slávne!

Zo steny strhla ďalší výstrižok a zvážnela. Aj tu bola fotka, ale smutnejšia. Pohrebný sprievod v daždi niesol rakvu a smútoční hostia sa užialene prizerali. Elena me­ dzi nimi spoznala tetu Judith, Roberta, malú Margaret, Meredith aj Bonnie, ktorá bezmocne stískala pery a po lícach jej tiekli slzy. Titulok znel: „Mesto smúti za štu­ dentkou strednej školy Elenou Gilbertovou.“

Elena nevedomky zaťala päsť a pokrkvala výstrižok. Potom sa obrátila k Stefanovi. „Toto by tu nemalo byť,“ takmer hystericky zasyčala. „Strážkyne mali zmeniť mi­ nulosť! Prečo zostali výstrižky o udalostiach, ktoré sa neodohrali?“

Stefan jej opätoval pohľad. „Viem,“ šepol. „Tipujem, že Strážkyne zmenili len ľudské mysle. Takže ľudia jedno­ ducho nevidia dôkazy o dianí, ktoré Strážkyne vymazali. Vidia iba to, čo podporuje ich spomienky na normálny záver školského roka, na normálne mesto a normálnych tínedžerov.“

Elena ukázala na papier. „Hej, a prečo je toto tu?“

Stefan stíšil hlas. „Možno to nezabralo na každé­ ho. Caleb má v zápisníku, ktorý som našiel, načarbané zvláštne poznámky. Z nich usudzujem, že si pamätá dve

Fantóm  20

roviny udalostí. Počúvaj.“ Stefan sa pohrabal medzi pa­

piermi rozhádzanými na dlážke a vytiahol zápisník. „To­

to si zapísal: ,V tomto meste žijú dievčatá, ktoré zomreli.

Viem, že sú mŕtve. Boli tu aj obludy. Mesto bolo zničené

a my sme z neho odišli, kým nás obludy stihli zabiť. No

teraz som sa sem vrátil a zdá sa, že sme odtiaľto nikdy

neodišli. A nik okrem mňa si to nepamätá! Všetko sa

vrátilo do normálu, žiadne obludy, žiadne úmrtia‘.“

„Hm,“ pokývala Elena hlavou. Prevzala od neho zápis­

ník a zalistovala v ňom. Caleb si vytvoril zoznamy mien.

Vickie Bennettová, Caroline a ona sama. Všetky tam boli.

Vlastne všetci ľudia, ktorí boli v tomto svete iní ako v tom

druhom. Zapísal si, ako si na nich spomínal – ako Elena

umrela a ako teraz žije. Obracala stránky a oči sa jej roz­

šírili. „Stefan, počúvaj ma. Tyler mu o nás povedal. ,Tyler

sa bál Stefana Salvatoreho. Myslel si, že Stefan zabil uči­

teľa Tannera, a že na Stefanovi je niečo čudné a nepriro­

dzené. Zdalo sa mu, že do tých záhad je zapletená aj Elena

Gilbertová a jej kamarátky.‘ Je tu aj hviezdička pri mene

pána Tannera. Odkazuje na to, že v jedných spomienkach

je Tanner mŕtvy, kým v iných žije.“ Elena si narýchlo pre­

čítala ďalšie stránky. „Caleb ako príčinu zmien odhadol

nás. Tipol si, že sme v centre diania. Pretože práve my sme

sa najväčšmi zmenili – teda okrem obetí upírov a vyčíňa­

nia kitsune. A ešte preto, že Tyler nás podozrieval. Caleb

sa nazdáva, že sme nejako zavinili Tylerovo zmiznutie.“  Upírske denníky

„Dva druhy spomienok,“ zamračil sa Stefan. „Čo ak

Caleb nie je jediný, kto si pamätá dve rôzne reality? Čo ak Strážkyne svojím kúzlom nezasiahli všetkých ľudí a všetky nadprirodzené bytosti?“

Elena sa mykla a zmeravela. „Niečo mi zišlo na um.

Margaret strašne dojalo, keď ma uvidela. Vieš, dokonca sa bála, že jej znovu odídem. Myslíš si, že si pamätá nie­ len to, čo jej do hlavy vložili Strážkyne, ale vie aj o mojej smrti?“

Stefan pokrútil hlavou. „Neviem, Elena. Máš dôvod

nazdávať sa, že Margaret nie je obyčajné dievčatko? Uznaj, malé deti sa občas správajú dramaticky a zvlášt­ ne, hoci na to nemajú dôvod. Margaret má dosť bujnú predstavivosť.“

„Neviem,“ znechutene vzdychla Elena. „No ak Stráž­

kyne iba prekryli staré spomienky novými, to by vysvet­

ľovalo, prečo som starý denník našla v svojej izbe presne

tam, kde som ho schovala, a prečo je v ňom zapísané

všetko, čo sa stalo, až kým som neodišla z domu. Podľa

teba má Caleb podozrenie len preto, lebo je vlkolak?“

„Pozri,“ riekol namiesto odpovede Stefan.

Elena si prvý raz poobzerala vnútrajšok kôlne novými

očami a uvedomila si dôsledky toho, čo tam našli. Jej

fotky. Fotky Bonnie aj Meredith. Ba dokonca fotky chu­

dery Caroline, veľmi rôzne, od hrdej zelenookej krásky

na plese až po zdivené monštrum, ktoré nosí v bruchu

Fantóm  22

Tylerovo... dieťa? Alebo šteňa? Elena si v šoku uvedomi­ la, že na Caroline už veľmi dlho nepomyslela. Je Caroli­ ne stále tehotná? Premieňa sa na vlkolaka, pretože nosí Tylerovho potomka? Elena si spomenula, že vo Fell ́s Church je stále strašne veľa vlkolakov. Mocných a vý­ znamných. Ak sa to nezmenilo, ak si tá svorka všetko pamätá alebo ak si pamätá aspoň dôležité udalosti, asi iba vyčkáva pred útokom.

Na stenách neboli iba výstrižky, ale aj vyvolané pô­ vodné fotografie. Uvidela záber, na ktorom bola sama, vykláňala sa z okna penziónu a vzrušene sa zhovárala s Meredith. Meredith v ruke držala svoju smrtiacu bojo­ vú palicu. Podľa toho, čo mala na sebe, fotka vznikla krátko po tom, čo boli na stanici po Alarica a Celiu. Caleb teda neskúmal len rôzne úrovne spomienok. On ich špehoval!

Vzápätí si všimla ešte niečo. V opačnom kúte ležala na zemi veľká kytica ruží. „Čo to...“ hlesla a siahla k nim. Vtedy to zbadala. Okolo ruží bol na zemi nakreslený pentagram. A okolo pentagramu rozhádzané fotografie: obrázky Eleny, Bonnie, Meredith, Matta, Stefana a Da­ mona.

„Sú to tie ruže, ktoré ti Caleb daroval, však?“ opýtal sa ticho Stefan. Elena prikývla. Spoznala ich dokonalé púčiky, sýtočervené, zamatové, lákali na pohladenie.

„Ruža to všetko začala,“ šepla Elena. „Bonnie sa na  Upírske denníky nej pichla a krv z prsta napísala Celiino meno. To bol začiatok.“

„Caleb nie je iba vlkolak,“ dodal Stefan. „Neviem, čo tu presne robil, ale mne to dosť pripomína temnú mágiu.“ Prosebne na ňu pozrel. „Včera som to objavil a musel som sa s ním pobiť, Elena. Viem, že som ťa vystrašil, no musel som ťa pred ním ochrániť. A nielen teba, ale aj všetkých ostatných.“

Elena prikývla, stále bola v šoku. Pochopila, prečo sa Stefan zachoval tak, ako sa zachoval. Myslel si, že Caleb ju ohrozuje. No stále ju neopúšťala nevoľnosť, stačilo si spomenúť na to, akým vysokým oblúkom preletel Caleb do náhrobku. Caleb proti nim možno obrátil silnú má­ giu, no podľa tých poznámok sa aj sám bál a bol zmäte­ ný. Elena a jej priatelia zmenili jeho svet a on už netušil, čo je skutočné.

„Toto všetko treba pobaliť a previezť do penziónu,“ rýchlo povedala. „Má tu aj viac zápisníkov?“ Stefan pri­ kývol. „Mali by sme si ich starostlivo prečítať. Ak nás začaroval – alebo preklial –, kliatba možno stále účinku­ je, hoci Caleb je v nemocnici. A to kúzlo je možno za­ chytené v jeho zápiskoch. Alebo tam môžeme nájsť kľúč k jeho správaniu a k tomu, čo s nami robí. Dúfajme, že sa nám to podarí zvrátiť.“

Stefan na ňu spýtavo pozrel, v zelených očiach sa mu zračil zmätok. Stál s roztvorenou náručou, akoby pred

Fantóm  24

chvíľou čakal, že Elena zareaguje objatím, no zabudol

ruky spustiť, keď to neurobila. Elena sa nedokázala pri­

nútiť, aby sa k nemu privinula. Odvrátila pohľad a spýta­

la sa: „Máš v aute nejaké igelitové vrecia alebo niečo

také? Bez nich tieto veci neprevezieme.“ E

lena zložila mobil, práve keď prichádzali k pen­

ziónu. „Sestrička v nemocnici ho vorí, že Caleb

je ešte stále v bezvedomí,“ povedala.

„Dobre,“ prikývol Stefan. Po jej vyčítavom pohľade len prevrátil oči. „Ak je v bezvedomí, máme o to lepšiu šancu zistiť, ako nás začaroval.“

Tri čierne vrecia na odpadky napchali papiermi, vý­ strižkami a knihami, ktoré našli v kôlni u Smallwoodov­ cov. Elena sa obávala narušiť pentagram s ružami a fot­ kami na dlážke, ak by to náhodou ovplyvnilo kúzlo, ale aspoň si ho odfotila mobilom.

Matt vyšiel von a vzal jedno vrece. „Dali ste sa k sme­

tiarom?“

„Asi tak,“ vážne prikývla Elena a oznámila mu, čo na­

šli u Smallwoodovcov.


Fantóm  26

Matt stiahol obočie. „Fíha! No, možno aspoň konečne

zasiahneme do diania, nie?“

„Ako to, že si tu tak skoro?“ spýtala sa ho Elena, keď

už kráčali k penziónu. „Nemal si nastúpiť do služby

o desiatej?“ Stefan šiel za ňou.

„Bol som tu aj v noci,“ povedal Matt. „Nechcel som

spustiť Bonnie z očí, vieš, po tom, čo sa objavilo jej meno.“

„Už sa objavilo jej meno?“ Elena zagánila na Stefana.

„Prečo si mi to nepovedal?“

Stefan mrzuto pokrčil plecami. „Nevedel som o tom,“

váhavo priznal.

„Stefan, povedala som ti, aby si chránil Meredith

a Celiu,“ odsekla. „Mal si byť tu. Ešte predtým, ako sa

objavilo Bonniino meno, boli v ohrození ony dve. Spo­

ľahla som sa, že ich postrážiš.“

Stefan na ňu pozrel rovnako namosúrene ako ona naň­ ho. „Nie som tvoj psík, Elena,“ ticho povedal. „Uvidel som záhadnú hrozbu, ktorú bolo podľa mňa potrebné preskúmať. Konal som, aby som ťa ochránil. A mal som pravdu. Nebezpečenstvo ti hrozilo väčšmi než ostatným. A teraz môžeme konečne zistiť, o aké kúzlo ide.“

Elena sa pri jeho tóne mykla, no nemohla poprieť, že na tom niečo je. „Máš pravdu. Som rada, že sme našli Calebovu kôlňu.“

Matt otvoril dvere penziónu. Vrecia zhodili do chodby a prešli do kuchyne, kde sedeli pani Flowersová, Alaric  Upírske denníky

a Meredith nad raňajkami. Pochutnávali si na croissan­

toch, džeme, ovocí a párkoch.

„Celia odišla,“ oznámila Meredith, len čo sa Elena obja­

vila v miestnosti. Znelo to akoby nič, ale jej zvyčajne po­

kojné sivé oči iskrili a Elena sa na ňu ukradomky usmiala.

„Kam šla?“ spýtala sa Elena rovnako nevzrušeným

tónom a siahla po croissante. Už bola nejaký čas na no­

hách a škvŕkalo jej v žalúdku.

„Na Virgínsku univerzitu,“ odvetil Alaric. „Dúfa, že výskum kliatob a ľudovej mágie jej prinesie nejaké stopy.“

„Už teraz máme viac informácií,“ oznámila Elena po tom, čo si odhryzla z lahodného maslového croissantu. Vysvetlila všetkým, čo našli v kôlni. „Papiere a Calebove zošity sme priniesli sem. A toto mal na dlážke.“ Vytiahla mobil, otvorila obrázok a prístroj podala pani Flowersovej.

„Božemôj!“ zhíkla starenka. „Rozhodne to vyzerá na temnú mágiu. Ktovie, čo to tomu dieťaťu zišlo na um.“

Stefan si odfrkol. „Ha, nie je to žiadne dieťa! Mám podozrenie, že je to vlkolak a okrem toho aj temný mág.“

Pani Flowersová si ho prísne premerala pohľadom. „Rozhodne sa svojho bratranca pokúša hľadať nespráv­ nymi metódami. Táto magická maškaráda mi však pri­ padá dosť amatérska. Možno zabrala, ale bola to skôr náhoda než úmysel.“

„Možno zabrala?“ spýtala sa Meredith. „Dôkazy na­ značujú, že nech už robil čokoľvek, vyšlo mu to.“

Fantóm  28

„Bola by to priveľká náhoda, keby sa nám Caleb po­ kúšal počariť, a zároveň by na nás pôsobila iná, nevy­ svetliteľná kliatba,“ pridal sa Alaric.

„Kde je teraz Caleb?“ zamračil sa Matt. „Vie, že sme to uňho našli? Mali by sme ho nájsť a dozerať naňho?“

Stefan si skrížil ruky na hrudi. „Je v nemocnici.“

Nastalo ticho a v ňom lietali poplašené pohľady. Na­ pokon sa všetci rozhodli, že to radšej nebudú rozoberať. Stefan mal tvár ako z kameňa, Meredith spýtavo pozrela na Elenu a Elena mierne prikývla. Malo to znamenať: Neskôr ti všetko vysvetlím.

Obrátila sa k pani Flowersovej. „Viete, aké kúzlo pou­ žíval Caleb? Čo ním chcel dosiahnuť?“

Pani Flowersová sa zadívala na fotografiu. „Zaujíma­ vá otázka,“ zatiahla. „Ruže sa zväčša používajú pri kúz­ lach lásky, ale pentagram a obrázky by naznačovali tem­ nejší úmysel. Nezvyčajná tmavá farba ruží má zrejme znásobiť účinnosť. Možno nimi vyvolával aj iné vášne. Odhadujem, že Caleb sa nejako pokúša ovládať vaše emócie.“

Elena krátko pozrela na Stefana, jeho ostražitú tvár a napäto vystreté plecia.

„No viac vám zatiaľ nepoviem,“ pokračovala staren­ ka. „Ak chcete hľadať stopy v Calebových zápiskoch, pozrite sa na to. Ja a Bonnie preveríme magické vlastnos­ ti ruží a kúzla, pri ktorých sa dajú používať.“  Upírske denníky

„Kde je Bonnie?“ spýtala sa Elena. Hoci aj dosiaľ ma­ la pocit, že tu niečo chýba, až teraz si uvedomila, že v kuchyni nie je drobná červenovláska.

„Spí,“ povedala Meredith. „Vieš, že je to spachtoška.“ Uškrnula sa. „Bonnie sa vyžívala v úlohe ohrozenej princezničky a večer ju všetci obskakovali.“

„Myslím si, že bola veľmi statočná,“ nečakane sa ozval Matt. Elena si ho zamyslene premerala. Žeby sa v ňom prebúdzali romantickejšie city k Bonnie? Tí dvaja by sa k sebe hodili, pomyslela si, no vzápätí ju prekvapil záblesk hnevu a žiarlivosti. Matt bol predsa vždy tvoj, nie? zašepkal jej čudný hlas.

„Idem ju zobudiť,“ veselo oznámila Meredith. „Čaro­ dejnice by nemali vyspávať.“ Vykročila ku schodom a už krívala len veľmi málo.

„Ako je na tom členok?“ zaujímala sa Elena. „Chodíš omnoho lepšie.“

„Všetko sa mi rýchlo hojí,“ riekla Meredith. „Asi je to súčasť mojej profesie lovkyne a zabíjačky. Keď som šla večer spať, už som ani nepotrebovala paličku, a dnes rá­ no sa cítim takmer normálne.“

„Máš šťastie,“ povedala Elena.

„To mám.“ Meredith sa usmiala na Alarica a on sa na

ňu obdivne zahľadel. Zľahka vybehla po schodoch, sotva

sa kde­tu oprela o zábradlie.

Elena si vzala druhý croissant a natrela si ho džemom.

Fantóm  30

„A my by sme sa mali pustiť do papierov a ostatných ve­ cí, čo sme priniesli z Calebovej kôlne. Alaric, ty si tu okrem pani Flowersovej a Bonnie jediný, kto vie niečo o mágii. Vezmi si jeho zápisníky a ja...“

Prerušil ju výkrik, ktorý k nim doľahol z horného po­ schodia.

„Meredith!“ zvolal Alaric.

Neskôr si Elena nevedela spomenúť, ako sa dostala ho­ re. Nastal rýchly všeobecný pohyb a zmätok, ľudia sa usilovali vybehnúť po úzkom schodisku. Pri dverách ma­ lej krémovo­ružovej spálne na konci chodby stála Mere­ dith, biela ako stena. Meravo na nich hľadela vytreštený­ mi očami a šepkala: „Bonnie.“

Bonnie ležala doluznačky na dlážke v izbe, jedna ruka v pyžame ukazovala smerom k dverám. Okolo nej stáli v kruhu nezažaté čierne a biele sviečky. Jedna čierna bo­ la prevrhnutá. V kruhu bola škvrna, zrejme od zaschnu­ tej krvi, a vedľa otvorená ošúchaná kniha.

Elena prebehla popri Meredith a kľakla si k nehybnej postave. Na krku nahmatala pulz a vydýchla, lebo pod prstami jej pravidelne, mocne tĺklo priateľkino srdce.

„Bonnie,“ vykríkla a zatriasla ňou. Potom ju jemne

prevrátila. Bonnie nekládla odpor a zvalila sa na chrbát. Pravidelne dýchala, ale oči mala stále zavreté a tmavé dlhé mihalnice sa odrážali od pehavých líc.

„Zavolajte sanitku,“ hlesla Elena.


31  Upírske denníky

„Ja to spravím,“ prebral sa Matt.

„Sanitku nepotrebujeme,“ zastavila ho pani Flowerso­ vá a smutne pozrela na Bonnie.

„O čom to hovoríte?“ zhíkla Meredith. „Je v bezvedo­ mí! Potrebuje pomoc!“

„Lekári a sestry v nemocnici jej nepomôžu,“ vážne odvetila pani Flowersová. „Dokonca by jej mohli ublížiť, pretože na problém, ktorý nie je zdravotný, by hľadali lekárske riešenia. Bonnie nie je chorá, ale upadla do mo­ ci kúzla. Vo vzduchu cítim mágiu. Najlepšie bude poho­ dlne ju uložiť a pohľadať liek.“

Matt pokročil ďalej. Mal šokovanú tvár, ale už nepo­

zeral na ležiacu Bonnie. Zdvihol ruku a ukázal pred se­

ba. „Pozrite...“

Pri posteli ležal spadnutý podnos s malým čajníkom,

šálkou a tanierikom. Šálka sa rozbila a čajník ležal na

boku. Čajové lístky sa rozliali spolu s tekutinou a vytvo­

rili na dlážke dlhú tmavú krivku.

Krivku, ktorá napísala meno.

Elena M

att zhrozene pozrel z ležiacej Bonnie na

meno, čo neznáma sila vytvorila na dláž­

ke, a až potom na Eleninu bledú tvár. Pre­ šlo niekoľko minút, kým sa Elena prebrala zo šoku, zvrtla sa a vyšla z miestnosti. Stefan s Mattom vykročili za ňou, Meredith a ostatní sa zhromaždili okolo Bonnie. Dolu v chodbe sa Elena vrhla na Stefana. „Mal si sa o ne posta­ rať! Keby si tu bol, Bonnie by mala aspoň akú­takú šancu!“

Matt, ktorý vyšiel za nimi z Bonniinej izby, sa vyľaka­

ne strhol. Elena cerila zuby v zlostnom úškľabku, modré oči sa jej blýskali. Ona aj Stefan vyzerali zúrivo.

„Elena, Stefan za to nemôže,“ ozval sa. „Alaric a pani

Flowersová rozmiestnili okolo Bonnie magické amulety a kúzla. Nič sa k nej nemalo dostať. Aj keby tu Stefan bol, určite by nesedel v izbe pri nej.“  Upírske denníky

„Mal tam byť, ak to bolo potrebné,“ trpko odsekla Elena. Znovu zagánila na Stefana.

Hoci Matt sa Stefana zastal, pri pohľade na hádku tých dvoch sa neubránil tajnému pocitu uspokojenia. Konečne jej došlo, že Stefan nie je dokonalý, zaradovalo sa to najhoršie v ňom.

Vzápätí dobehli pani Flowersová s Alaricom a prelo­ mili napätie. Pani Flowersová pokrútila hlavou. „Zdá sa, že Bonnie sa úplne bláznivo pokúsila spojiť s mŕtvymi, ale nechápem, ako to mohla urobiť sama. Určite ju na to naviedlo to, čo vás ohrozuje. Meredith zostane pri jej po­ steli a my ostatní musíme pátrať.“

Matt pozrel na Elenu a Stefana. „Nevraveli ste, že Ca­ leb s tým nič nemá?“

„To som teda určite nehovoril!“ zavrčal Stefan, keď kráčali dole. „A možno to rozpútal ešte skôr, ako sme sa pobili.“

Alaric sa zamračil. „Ak je to pravda a ak tá sila stá­ le pôsobí, je celkom možné, že Caleb ju nedokáže za­ staviť. Aj keby zomrel, kliatba bude samočinne pokra­ čovať.“

Elena vyšla do chodby a roztrhla prvé čierne igelitové vrece. Od zlosti a napätia zatínala zuby. „Musíme prísť na to, čo vykonal.“ Vyhrabala niekoľko zápisníkov a hodila ich svojim priateľom. „Hľadajte kúzlo, zisťujte, z akých prvkov sa skladá. Ak sa dozvieme, ako to urobil, možno

Fantóm  34

sa Alaricovi alebo pani Flowersovej podarí zistiť, ako sa dá jeho kliatba zvrátiť.“

„Bonnie používala jedno z mojich kúzel,“ vzdychla pani Flowersová. „Za normálnych okolností by jej nema­ lo ublížiť, ale pre istotu si ho preverím.“

Každý si vzal jeden zápisník a kôpku papierov a všet­ ci sa posadili v kuchyni za stôl.

„V mojom zápisníku sú kresby,“ po minútke sa ozval Stefan. „Aj pentagram, ale asi nie je rovnaký ako ten, ktorý bol u Caleba na dlážke.“

Alaric vzal zápisník do rúk, prezrel si kresbu a pokrú­ til hlavou. „Neviem to naisto, ale mne to pripadá ako súčasť normálneho ochranného kúzla.“

Mattov zápisník obsahoval najmä rukou načmárané poznámky. Prvá Tannerova smrť? Halloween? Elena, Bonnie, Meredith, Matt, Tyler, Stefan. Všetci prítomní. Počul hore chodiť Meredith a slová sa mu pred očami zahmlili. Narýchlo si pošúchal oči, aby sa nerozplakal – to by bola hanba! Je to zbytočné, pomyslel si. Aj keby sa v poznámkach nachádzalo niečo, čo by teraz pomohlo, sotva by som to spoznal.

„Nezdá sa vám čudné,“ ozvala sa Elena, „že to zlo ako prvú zasiahlo Celiu? Nič v tej kôlni sa pritom netýkalo jej. Ani sa len nepoznala s Tylerom, nieto ešte s Calebom. Ak sa chce Caleb pomstiť za Tylerovo zmiznutie, prečo by najskôr útočil na Celiu? Alebo prečo na ňu vôbec útočil?“  Upírske denníky

Dobrá otázka, pomyslel si Matt, a chcel to aj vysloviť, keď uvidel pani Flowersovú. Stála vystretá ako vojak, po­ zerala kamsi zaňho a mierne prikyvovala. „Naozaj si to myslíš?“ šepla. „Aha, tak to je iné. Už chápem. Ďakujem.“

Kým skončila a znovu sa jej zaostril pohľad, všimli si jej jednostranný rozhovor všetci a stíchli. Nemo ju pozo­ rovali.

„Vie vaša mama, čo sa stalo Bonnie?“ vyhŕkol Matt. Keď jeho priatelia putovali do Temného rozmeru, zostal vo Fell’s Church a spolu s pani Flowersovou bojoval pro­ ti kitsune. Odvtedy dokázal rozpoznať, keď pani Flower­ sová komunikovala s ríšou duchov. Ak teraz ich rozhovor prerušila jej matka, znamenalo to, že vie niečo dôležité a užitočné.

„Áno,“ prikývla s úsmevom pani Flowersová. „Veru tak, mamička mi opäť veľmi pomohla.“ Potom zvážnela a poobzerala sa okolo seba. „Mamička vycítila tú bytosť, ktorá pripravila Bonnie o dušu. Je veľmi rozrušená, že sa jej chuderku nepodarilo zachrániť. Má totiž Bonnie rada.“

„A prežije to Bonnie? Dostane sa z toho?“ zvolal Matt ako jediný, kým ostatní sa dožadovali iných odpovedí. „Tak čo to bolo? Nejaký démon? Nie kliatba?“ ozývali sa.

Pani Flowersová najskôr pozrela na Matta. „Možno sa nám Bonnie podarí zachrániť. Rozhodne sa o to pokúsi­

me. No budeme musieť poraziť to, čo ju unieslo. A aj vy

ostatní ste naďalej vo veľkom nebezpečenstve.“


Fantóm  36

Znovu sa im zadívala do tvárí. „Urobil to fantóm.“

Nastalo krátke ticho.

„Čo je fantóm?“ spýtala sa Elena. „Myslíte nejakého

ducha?“

„Pravdaže, fantóm.“ Stefan pokrútil hlavou, akoby ne­ chápal, prečo mu to nezišlo na um skôr. „V Taliansku som sa pred mnohými rokmi dopočul, že po uliciach Umbrie kráčal fantóm. Nebol to duch, lež bytosť stvore­ ná zo silných emócií. Vraj sa nejaký muž tak rozhneval na svoju nevernú milenku, že zabil ju i toho, s kým ho podvádzala, a napokon spáchal samovraždu. Tieto hroz­ né činy potom vypustili do sveta niečo prízračné – bytosť zrodenú z emócií. Ľudia, ktorí bývali na okolí, zošaleli. Pod vplyvom fantómu páchali strašné veci.“ Stefan vyze­ ral otrasený do špiku kostí.

„A toto teraz stojí proti nám? Nejaký démon zrodený z hnevu, čo doháňa ľudí do šialenstva?“ Elena prosebne pozrela na pani Flowersovú. „Preboha, nemá toto mesto za sebou už dosť utrpenia?“

„Nesmie sa to opakovať,“ vzdychol Matt, tiež s pohľa­ dom upretým na pani Flowersovú. Len ona bola s ním, keď sa im pred očami mesto takmer rozsypalo na prach. Ostatní zažili začiatok, ale počas najpríšernejších uda­ lostí boli dievčatá s upírmi v Temnom rozmere, kde tiež bojovali proti zlu.

Pani Flowersová mu pozrela do očí a dôrazne prikývla,  Upírske denníky akoby zložila sľub. „Nestane sa to,“ povedala. „Stefan, to, čo opisuješ, bol zrejme fantóm zúrivosti, ale ľudia tuším jeho pôsobenie neopísali správne. Mamička mi vysvetlila, že fantóm sa sýti emóciami, tak ako sa upír sýti krvou. Čím je emócia silnejšia, tým lepšie ho nakŕ­ mi, a tým je fantóm aktívnejší. Priťahujú ho ľudia ale­ bo ľudské spoločenstvá, kde sa takéto silné emócie dajú nájsť, a tam fantóm vytvorí niečo ako slučku alebo za­ čarovaný kruh – podnecuje myšlienky, ktoré sú nutné na stupňovanie emócií, ktorými sa živí. Fantóm má veľ­ kú psychickú moc, no dokáže prežiť, len kým ho obete kŕmia.“

Elena pozorne počúvala. „No čo bude s Bonnie?“ po­

zrela na Stefana. „Upadol niekto v Umbrii po zásahu fan­

tómu do kómy?“

Stefan pokrútil hlavou. „Nepočul som o tom,“ pove­

dal. „Možno je toto predsa len Calebova robota.“

„Zavolám Celii,“ prehovoril Alaric. „Nech vie, na čo

sa má pri výskume zamerať. Ak má niekto k tejto téme

vhodné informácie, tak doktorka Beltramová.“

„Rozpoznala vaša mama, aký to bol fantóm?“ opýtal

sa Stefan pani Flowersovej. „Ak by sme vedeli, akou

emóciou sa sýti, mohli by sme mu ju prestať dodávať.“

„Mamička to nevie,“ povedala pani Flowersová. „Ne­

vie ani to, ako sa dá taký fantóm poraziť. A mali by sme

pamätať ešte na jednu vec. Bonnie má sama veľkú psy­

Fantóm  38

chickú moc. Ak ju zajal fantóm, pravdepodobne sa na ňu

napojil. Slúži mu ako zdroj.“

Matt prikývol, sledoval jej argumenty. „Ak je tak,“

vážne povedal, „tá vec bude čoraz silnejšia a nebezpeč­

nejšia.“ D

eň prešiel, výskum sa naplno rozbehol, ne­

priniesol však ktovieaké výsledky a Elena

sa čoraz väčšmi obávala o osud svojej ka­ marátky v kóme. Zvečerilo sa a zatelefonovala teta Ju­ dith s unavenou otázkou, či sa Elena vôbec ukáže doma. Vtedy už mali pretriedené prvé vrece papierov a Alaric si preštudoval zhruba tretinu zápisníka, ktorý zrejme ob­ sahoval záznamy o Calebových magických experimen­ toch. Celý čas šomral, že Caleb nepíše, ale škriabe ako kocúr.

Elena zamračene listovala v ďalších papieroch pred

sebou. Obrázky a výstrižky nepotvrdili, že by Caleb plá­ noval aj útok na Celiu. Ak si ju fantóm vybral za prvú obeť, zrejme to urobil preto, lebo mala zásobu emócie, ktorou sa živil.

Fantóm  40

„Protivnosť,“ zašepkala Meredith, no dala si pozor,

aby ju nepočul Alaric.

Výstrižky a články vytlačené z internetu zároveň do­ kazovali, že Caleb bol posadnutý Tylerovým zmiznutím. Mal materiály k dvom rôznym časovým obdobiam – k tomu, keď sa Fell ́s Church rúcalo a Elena Gilbertová bola mŕtva, a k druhému, keď bolo v tomto malom vir­ gínskom mestečku všetko dokonalé vrátane pokračujú­ ceho panovania kráľovnej strednej školy, Eleny. Okrem týchto dvojitých spomienok na jedno jediné leto sa Caleb v jeseni a v zime pravdepodobne telefonicky zhováral s Tylerom o záhadných udalostiach, ktoré súviseli so smrťou učiteľa Tannera, a o všetkom, čo nasledovalo po nej. Nezdalo sa, že by Tyler spomínal Calebovi svoju premenu na vlkolaka a sprisahanie s Klausom. Zato sa tam dosť písalo o silnejúcom podozrení voči Stefanovi.

„Tyler,“ zaúpela Elena. „Hoci je preč, darí sa mu strp­ čovať nám život.“

Alaricovo skúmanie zápisníka zatiaľ potvrdilo, že Ca­ leb skutočne využíval mágiu a chcel sa im s jej pomocou pomstiť a vypátrať Tylera. Nedozvedeli sa však, ako vy­ volal fantóm.

A hoci Alaric prinášal všetky podozrivé poznámky,

zaklínadlá či kresby pani Flowersovej, ani jej skúmanie neodhalilo, čo za kúzlo spustil Caleb a na aký účel slúži­ li tie ruže.

Toto je pouze náhled elektronické knihy.

Zakoupení její plné verze je možné v

elektronickém obchodě společnosti eReading.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist