načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Upírske denníky 10 – Posadnutí démonmi - Marína Gálisová L JSmith

  > > > > Upírske denníky 10 – Posadnutí démonmi  

Elektronická kniha: Upírske denníky 10 – Posadnutí démonmi
Autor:

V Temnom rozmere číhajú na Bonnie temné hrozby. Podarí sa Elene a Stefanovi dostať k tajomstvu kitsune, získať magickú Silu a zachrániť Bonnie? Mestečko Fell´s Church sa stále viac ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  50
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  54 Kč
7%
naše sleva
1,7
bo za nákup

hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5% 75%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia s.r.o.
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9589-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

V Temnom rozmere číhajú na Bonnie temné hrozby. Podarí sa Elene a Stefanovi dostať k tajomstvu kitsune, získať magickú Silu a zachrániť Bonnie? Mestečko Fell´s Church sa stále viac podobá na mesto duchov. Pod vplyvom mágie sa situácia mení na boj detí proti dospelým. Vo svete úplného chaosu už nie je čas na lásku.

Zařazeno v kategoriích
Marína Gálisová L JSmith - další tituly autora:
Upírske denníky 15 – Neviditeľné zlo Upírske denníky 15 – Neviditeľné zlo
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 152 Kč
Upírske denníky 14 – Tajný rituál Upírske denníky 14 – Tajný rituál
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
Upírske denníky 7 – V moci tieňov Upírske denníky 7 – V moci tieňov
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
Upírske denníky 9 – Tajomstvá Upírske denníky 9 – Tajomstvá
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 101 Kč
Upírske denníky 16 – Slabé miesto Upírske denníky 16 – Slabé miesto
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
Upírske denníky 5 – Návrat Upírske denníky 5 – Návrat
JSmith, Marína Gálisová L
Cena: 50 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Upírske denníky 10 –
Posadnutí démonmi
Aj v tlačenej verzii.
Objednať si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Upírske denníky 1 – Prebudenie
Upírske denníky 2 – Súboj
Upírske denníky 3 – Zbesilosť
Upírske denníky 4 – Temnota
Upírske denníky 5 – Návrat
Upírske denníky 6 – Temné sily
Upríske denníky 7 – V moci tieňov
Upríske denníky 8 – Cesta z temnoty
Upírske denníky 9 – Tajomstvá
L. J. Smithová
Upírske denníky 10 – Posadnutí démonmi – e-kniha
Copyright © Fragment 2012
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





1
M
amička vraví, že nie je vo Fell’s Church,”
opakovala pani Flowersová Stefanovi.
„Takže určite nie je v tej húštine.“
„Dobre,“ prikývol Stefan, „ak však nie je tam, kde po ­
tom je?“
„Nuž,“ pomaly prehovorila Elena, „určite v tom má
prsty polícia. Chytili ho.“ Srdce jej bilo až niekde v ža­
lúdku.
Pani Flowersová si povzdychla. „Asi. Mamička mi to
mala povedať, lenže teraz je atmosféra plná prazvlášt­
nych vplyvov.“
„No šerif má kanceláriu vo Fell’s Church. Ehm, v tom,
čo z mesta zostalo,“ namietla Elena.
„V tom prípade treba uvažovať o policajtoch z iného
mesta. O tých, ktorí tu už predtým pátrali...“






4  Upírske denníky
„Z Ridgemontu,“ sťažka vzdychla Elena. „Odtiaľ prišli
tí, ktorí prehľadávali váš penzión. Odtiaľ je podľa Mere­
dith aj šerif Mossberg.“ Pozrela na Meredith, tá sa však
neozvala. „Tam má Carolinin otec všetkých vysoko posta­
vených kamarátov. Aj otec Tylera Smallwooda. Sú člen­
mi takých tých klubov, kam nepúšťajú ženy a členovia sa
rozpoznávajú podľa špeciálneho stisku ruky a podobne.“
„A keď sa tam dostaneme, čo urobíme? Máme niečo,
čo sa aspoň podobá na nejaký plán?“ spýtal sa Stefan.
„No, možno mám niečo podobné plánu A,“ pripustila
Elena, „ale neviem, či to vyjde. Ty to asi odhadneš lepšie
ako ja.“
„Hovor.“
Elena mu vysvetlila svoj plán. Stefan počúval a musel
utajiť smiech. „Myslím si,“ povedal s čo najvážnejšou
tvárou, „že by to mohlo vyjsť.“
Hneď jej bolo jasné, že musí zapracovať na pláne B aj C,
aby nezostali v slepej uličke, ak ten prvý plán nezaberie.
Ak sa chceli dostať do Ridgemontu, museli prejsť au­
tom cez Fell’s Church. Cestou Elena pozorovala vyhore­
né domy a sčerneté stromy. Do očí sa jej tlačili slzy. Je to
jej mesto, mesto, ktoré ešte v podobe dobrého ducha
strážila a chránila. Ako to, že dopadlo až tak zle?
A čo je ešte ťažšia otázka, dá sa vôbec niekedy do
poriadku?
Elena sa neovládateľne roztriasla.





Posadnutí démonmi  5
Matt sedel v zasadačke a mračil sa. Už dávno všetko pre­
skúmal a zistil, že okná sú zvonku zatlčené doskami.
Ani ho to neprekvapilo, aj vo Fell’s Church boli na tom
okná rovnako, okrem toho už dosky vyskúšal a vedel, že
v prípade nutnosti niektorú vylomí. Ak sa mu bude
chcieť.
Ale nechcelo sa mu.
Prišla naňho kríza. Bol by sa s ňou vyrovnal už pred­
tým, skôr ako Damon odvliekol tri dievčatá do Temného
rozmeru, no Meredith ho prehovorila.
Mattovi bolo jasné, že tunajšia polícia a súdny systém
sú plné priateľov pána Forbesa, Carolininho otca. A rov­
nako zabezpečený bol pán Smallwood, otec skutočného
vinníka. Určite ho nečaká spravodlivý súd. No na akom­
koľvek súde by si ho museli aspoň vypočuť.
A vypočuli by si holú pravdu. Momentálne by jej
možno neuverili. No neskôr, keď začnú Carolinine dvoj­
čatá meniť svoju podobu, tak ako to vraj vlkolačie mlá­
ďatá robievajú, každý by si musel spomenúť na Mattovu
výpoveď.
Konám správne, opakoval si v duchu. To ho však ne­
zbavilo strachu. Akoby mal vnútornosti z olova.
Čo najhoršie mi môžu spraviť? Namiesto odpovede na
túto otázku začul ozvenu Meredithiných slov a vôbec ho
nepotešili: „Matt, môžu ťa posadiť za mreže. Do skutoč­
ného väzenia, pretože si už mal osemnásť rokov. A hoci





6  Upírske denníky
to by asi netrápilo skutočných kriminálnikov, starých
basistov s potetovanými hrubými bicepsmi, teba to trá­
piť určite bude.“ A potom, po surfovaní na internete, do­
dala: „Matt, vo Virginii za to môžeš dostať aj doživotie.
Minimálna sadzba je päť rokov. Matt, prosím ťa, nedovoľ
im, aby ťa zavreli! Prosím, pochop, že niekedy je opatr­
nosť lepšou taktikou než statočnosť. Oni majú v rukách
všetky karty a my len šmátrame so zaviazanými očami
v tme...“
Nejako sa vynervovala, pomyslel si, keď vŕšila jednu
metaforu na druhú. Ja som sa sem však nehlásil dobro ­
voľne. A stavím sa, že vedia o kvalite tých dosiek, a ak
sa prebúram na slobodu, budú ma naháňať až neviem
kam. Ale ak tu zostanem, aspoň im budem môcť pove­
dať pravdu.
Veľmi dlho sa nič nedialo. Matt podľa slnka, čo pre­
svitalo cez škáry medzi doskami, odhadoval, že je už
popoludnie. Prišiel akýsi muž a ponúkol mu návštevu
toalety a kolu. Matt jedno i druhé prijal, ale žiadal si aj
advokáta a možnosť telefonovať.
„Advokáta ti dáme,“ zamrmlal chlap, keď Matt vyšiel
zo záchodu. „Pridelí ti ho štát.“
„To nechcem. Chcem skutočného advokáta. Takého,
akého si vyberiem.“
Muž sa zatváril zhnusene. „Chalan ako ty predsa ne­
môže mať prachy. Vezmeš takého, akého ti pridelia.“





Posadnutí démonmi  7
„Mama peniaze má. Určite chce, aby ma obhajoval
poriadny právnik, nie holobriadok tesne po promócii.“
„Ale, aké dojímavé!“ uškrnul sa ten muž. „Mamička
sa má o teba postarať? Vieš, mamička ti ušla, je asi
v Clydesdale a stavím sa, že s tou čiernou doktorkou.“
Matt zmeravel.
V miestnosti, kde zvyčajne zasadali poroty, sa pustil
do tuhého rozmýšľania. Ako vedia, kam šli jeho mama
s doktorkou Alpertovou? Pokúsil sa vysloviť čierna dok­
torka a znelo to nepríjemne, odporne staromódne a jed­
noducho hlúpo. Keby šlo o belocha a muža, asi by nik ne­
povedal „s tým bielym doktorom“. Brr, ako z nejakého
starého filmu o Tarzanovi.
V Mattovi stúpol hnev. A s ním aj obava. Slová sa mu
zúrivo mihali mysľou: dozor, špehovanie, konšpirácia,
utajovanie. A potom: oklamali nás.
Odhadoval, že je po piatej a všetci, ktorí na súde bež­
ne pracovali, sú preč. Vtedy ho odviedli do vyšetrovacej
miestnosti.
Len sa so mnou hrajú, pomyslel si, keď sedel oproti
dvom policajtom, ktorí sa s ním pokúšali rozprávať v pre­
pchatej malej kutici s videokamerou v jednom kúte na
stene, absolútne nápadnou, hoci bola malá.
Striedali sa. Jeden vrieskal, že najlepšie spraví, ak
všetko vyklopí. Druhý sa tváril súcitne a opakoval: „Všet­
ko sa ti to vymklo z rúk, však? Máme fotku, vieme, že ťa





8  Upírske denníky
pohrýzla. Bola to sexi baba, čo?“ K tomu samé spri­
sahanecké žmurkania. „Ja ti rozumiem. Lenže potom
sa začala tváriť, že sama nevie, čo chce...“
Matt vybuchol. „Nie, neboli sme na rande, nie, ne­
uhryzla ma, a keď poviem pánu Forbesovi, že o Caroline
hovoríte ako o sexi babe a pritom na mňa žmurkáte, tak
vás vyrazia, milý pane. Inak, počul som o tom, že baby
sa vraj občas tvária, že samy nevedia, čo chcú, akurát
som to na vlastné oči nikdy nevidel. Keď niektorá povie
nie, počujem to rovnako dobre ako vy, a predpokladám,
že jedno nie znamená naozaj nie!“
Potom to od nich trochu schytal. Dosť ho to prekvapi­
lo, ale zase vzhľadom na vyhrážky až tak nie.
Napokon sa naňho vykašlali a nechali ho tam samého.
V miestnosti, ktorá na rozdiel od tej zasadačky pre po­
rotu ani nemala okná. Matt do kamery povedal: „Som
nevinný a nedovolia mi ani vybrať si advokáta a telefo­
novať. Som nevinný...“
Neskôr poňho prišli. Dobrý a zlý policajt ho odviedli
do prázdnej súdnej siene. Vlastne nie je prázdna, uvedo­
mil si. V prvom rade sedelo niekoľko reportérov, jeden či
dvaja mali poruke aj náčrtníky na kreslenie.
Vyzeralo to ako pri skutočnom súdnom procese a Matt
si musel predstaviť, čo tam asi kreslili: tak ako to vídal
v telke. Olovo v žalúdku sa mu premenilo na nervózne
chvenie. Panika!





Posadnutí démonmi  9
Nuž, nie je to to, čo chcel? Dostať svoj príbeh na ve­
rejnosť?
Viedli ho k prázdnemu stolu. Bol tam aj druhý stôl, za
ním sedelo niekoľko elegantných mužov a pred sebou
mali hromady papierov.
Jeho pozornosť však pritiahla len ona – Caroline.
Hneď ju nespoznal. Mala na sebe bledosivé šaty. Sivé!
A bez šperkov, ba ani mejkap si nezvolila krikľavý. Farbu
tomu obrazu cudnosti dodávali len ryšavé vlasy. Vyzera­
li ako za starých čias, nie tie ostré štetiny, ktoré jej na­
rástli, keď začala pripomínať vlkolaka. Ako sa naučila
ovládať aj ich vzhľad? Uf, to je zlá správa, veľmi zlá.
Napokon vošla porota – a tvárila sa dosť vystrašene.
Všetci v nej vedeli, že toto nie je normálny súd, a predsa
prišli – dvanásti ľudia, akurát na počet porotcovských
stoličiek.
Matt si náhle uvedomil, že vysoko nad ním sedí sud­
ca. Bol tam od začiatku? To hádam nie...
„Všetci vstaňte a vzdajte úctu jeho ctihodnosti Thoma­
sovi Hollowayovi!“ zahrmel zriadenec. Matt vstal a zišlo
mu na um, či sa súd naozaj začne bez jeho advokáta. No
kým sa stihli všetci posadiť, s rachotom sa otvorili dvere
a do siene vbehla vysoká postava obložená stohmi papie­
rov. Spomedzi lajstier sa napokon vynorila žena, mladá
žena tesne po dvadsiatke. Hodila dokumenty na stôl vedľa
neho. „Gwen Sawická!“ ohlásila sa bez dychu. „Tu som!“





10  Upírske denníky
Sudca natiahol krk ako stará korytnačka, aby na ňu
dovidel. „Pridelili vás ako obhajkyňu obžalovanému?“
vyštekol.
„Áno, ak nemáte nič proti tomu, vaša ctihodnosť. Len ­
že oznámili mi to iba pred tridsiatimi minútami. Netuši­
la som, že sa pojednáva aj v noci, vaša ctihodnosť.“
„Nemajte ostrý jazyk!“ zahriakol ju Holloway a vyzval
zástupcov protistrany, aby sa predstavili. A Matt uvažo­
val nad slovami „ostrý jazyk“. Aj tie patrili k tým, ktoré
sa na mužov nepoužívali. Muž s ostrým jazykom? To há­
dam ani nepočul. Ostrý jazyk akoby podľa niektorých
ľudí mohli mať len dievčatá a ženy. Prečo?
„Som Gwen,“ šepol hlas vedľa neho a Matt sa obzrel.
Uvidel dievčinu s hnedými očami a hnedými vlasmi
stiahnutými do chvosta. Nebola v prísnom slova zmysle
pekná, ale vyzerala priamo a čestne, takže nič krajšie tu
už ani byť nemohlo.
„Som Matt,“ prikývol. „To je asi jasné.“
„A tamto je tvoje dievča? Carolyn?“ Gwen šepkala
a ukazovala mu fotku Caroline na nejakej tanečnej zá­
bave. Na obrázku bola krásavica na opätkoch, ktorej
opálené nohy sa spájali iba o niečo skôr, ako ich zahalila
priliehavá čipkovaná minisukňa. Caroline mala na tom
obrázku takú tesnú bielu blúzku, až z nej takmer vypa­
dávali všetky jej prednosti. A mejkap? Ten sa rozhodne
nedal označiť za cudný.





Posadnutí démonmi  11
„Volá sa Caroline a nikdy nebola mojím dievčaťom,
ale toto,“ ukázal na fotku, „je jej skutočné ja. Taká bola,
kým sa nezjavil Klaus a nevykonal niečo jej priateľovi,
Tylerovi Smallwoodovi. Musím vám však povedať, čo sa
stalo, keď zistila, že je tehotná...“
Nuž, stalo sa to, že jej preskočilo. Nik nevedel, kde je
Tyler – či zahynul po tom poslednom boji s Klausom, či
sa zmenil na vlka, či sa niekde schováva. A tak sa Caro­
line pokúsila zvaliť svoj stav na Matta – lenže potom pri­
šiel Shinichi a vybral si ju pre seba.
Shinichi a jeho sestra Misao však hrali krutú hru
– nahovorili Caroline, že Shinichi sa s ňou ožení. Až
keď jej došlo, že Shinichimu je úplne ukradnutá, prišla
aj o zvyšok zdravého rozumu a podnikla zúfalý pokus
napratať na prázdne miesto, ktoré v jej živote vzniklo,
Matta. Matt to vysvetľoval Gwen čo najjednoduchšie,
aby to vysvetlila porote, no po chvíli ich prerušil sudcov
hlas.
„Úvodné prejavy vynecháme,“ vyhlásil sudca Hol­
loway, „keďže sme sa zišli tak neskoro. Obžaloba pred­
volá svojho prvého svedka.“
„Počkať! Námietka!“ zvolal Matt, hoci ho Gwen ťaha­
la za rukáv a syčala: „Nemôžeš namietať proti rozhodnu­
tiam sudcu!“
„A sudca mi môže robiť toto?“ odsekol a vytrhol si
z jej prstov tričko. „Aj s vami som sa stretol až teraz!“





12  Upírske denníky
„Možno ste mali skôr prijať obhajcu ex offo,“ vyhlásil
sudca a odpil si z pohára s vodou. Potom náhle mykol
hlavou a vyštekol: „Ha?“
„To je absurdné,“ zaúpel Matt. „Nedovolili ste mi ani
telefonovať! Nemohol som si zaobstarať vlastného práv­
nika!“
„A žiadal o telefonát?“ spýtal sa Holloway ostrým tó­
nom. Očami prechádzal po sieni.
Dvaja policajti, ktorí Matta zmlátili, so svätuškárskym
výrazom pokrútili hlavami. Zriadenec, v ktorom spoznal
Matt chlapa, čo mu nosil do zasadačky kolu, zopakoval
to isté gesto. A tak tí traja pekne spolu krútili hlavami,
div si ich neodkrútili.
„V tom prípade ste sa vzdali práva na telefonát,“ odse­
kol sudca. Asi iný tón reči neovládal. „Nemôžete oň žia­
dať uprostred pojednávania. Ako som už vravel...“
„Námietka!“ zvreskol Matt. „Všetci klamú! Pozrite sa
na záznamy z môjho výsluchu! Hovoril som im...“
„Pani obhajkyňa,“ zavrčal sudca na Gwen, „urobte si,
prosím, poriadok s klientom, inak bude obvinený z po­
hŕdania súdom.“
„Musíš zavrieť ústa,“ zasyčala Gwen.
„Nezavriete mi ich! Ani vy, ani oni! Tento súd je ne­
zmysel, porušujú sa tu všetky pravidlá!“
„Čuš!“ zrúkol sudca až prekvapivo hlasno. Potom
dodal: „Kto sa nabudúce ozve bez môjho výslovného





Posadnutí démonmi  13
povolenia, dostane za pohŕdanie súdom jednu noc v ce­
le a pokutu päťsto dolárov.“
Poobzeral sa, či to prítomným došlo. „A teraz,“ pokra­
čoval, „nech obžaloba predvolá svojho prvého svedka.“
„Predvolávame Caroline Beulah Forbesovú.“
Už sa jej zmenila postava – Caroline mala teraz bru­
cho v tvare avokáda, pomyslel si Matt. Okolo zaznelo
mrmlanie.
„Caroline Beulah Forbesová, prisaháte, že budete ho­
voriť pravdu, celú pravdu a len pravdu?“
Matt sa kdesi hlboko vnútri začal triasť. Netušil, či od
hnevu, alebo od strachu, prípadne od kombinácie oboch
pocitov. No cítil sa ako gejzír tesne pred výbuchom – nie­
žeby vybuchnúť chcel, ale ovládali ho sily, nad ktorými
nemal žiadnu moc. Ten tichý, pokojný, poslušný a pra­
vidlá rešpektujúci Matt sa kamsi odpratal. Zostal len zú­
rivý Matt, odtrhnutý z reťaze.
Z chaotického šumu vonkajšieho sveta do jeho úvah
prenikali hlasy. A jeden z nich štípal, pichal ako bodliak.
„Spoznávate chlapca, ktorého ste označili ako svojho
bývalého priateľa Matthewa Jeffreyho Honeycutta?“
„Áno,“ ozval sa bodliakový hlas. „Sedí za stolom ob­
hajoby v tom sivom tričku.“
Matt prudko zdvihol hlavu a pozrel Caroline do očí.
„Vieš, že je to lož,“ odvrkol. „Ani raz sme spolu nebo­
li na rande. Ani raz.“





14  Upírske denníky
Sudca, ktorý dosiaľ akoby spal, sa prebral. „Zriade ­
nec!“ vyštekol. „Zabráňte obžalovanému hovoriť!“
Matt stuhol. Gwen Sawická vedľa neho zúfalo zaúpela
a Mattovi ktosi priložil k ústam lepiacu pásku. Omotáva­
li mu ju okolo hlavy.
Bránil sa. Pokúsil sa zdvihnúť. A tak mu pásku omo­
tali aj okolo pása a prilepili ho k stoličke. Keď ho ko­
nečne nechali na pokoji, sudca povedal: „Ak utečie s tou
stoličkou, zaplatíte ju z vlastného platu, slečna Sawická.“
Matt si uvedomil, že advokátka vedľa neho sa trasie.
A nie od strachu. Výraz človeka tesne pred výbuchom
spoznával a bolo mu jasné, že ona exploduje ako druhá.
A potom ju sudca šmarí do cely za pohŕdanie súdom.
Kto ho bude obhajovať?
Pozrel jej do očí a pokrútil hlavou. Poprel tým zároveň
všetky Carolinine lži.
„Museli sme náš vzťah udržiavať v tajnosti,“ smutne
vypovedala Caroline a cudne si naprávala sivé šaty. „Pre­
tože sme sa báli, aby naň neprišiel môj bývalý priateľ,
Tyler Smallwood. Viete, to by sme... Nechcela som, aby
sa tí dvaja zase pobili.“
Iste, pomyslel si trpko Matt, dávaj si pozor, pretože
Tylerov otec tu má určite rovnako veľa vplyvných zná­
mych ako ten tvoj. Ba aj viac. Matt sa obrátil a chcel sa
zadívať do siene, no vtom počul hlas žalobcu: „Stalo sa
tej noci niečo nezvyčajné?“





Posadnutí démonmi  15
„Nuž, šli sme sa previezť v jeho aute. Zaparkovali sme
neďaleko penziónu, aby nás nik nevidel... A obávam sa,
že som ho... trochu pohrýzla. Viete, naozaj to medzi na­
mi iskrilo. No potom som už chcela odísť a on... nepre­
stal. Bránila som sa, poškriabala som ho...“
„Obžaloba predkladá dôkaz číslo dva – fotografiu hl­
bokých škrabancov na predlaktí obžalovaného.“
Gwen na Matta tupo pozrela. Z očí jej vyčítal poráž­
ku. Ukázala mu fotografiu toho, na čo si spomínal: hlbo­
kých zárezov, ktoré mu na ruke zanechali zuby molocha,
keď si vytrhol končatinu z jeho zubatej papule. „Obhajo­
ba žiada...“
„Dôkaz sa pripúšťa.“
„No mohla som kričať a mykať sa, koľko som chcela,
on bol príliš silný a ja som ne... nemohla som...“ Caroline
mykla hlavou, akoby si pripomínala tú hrôzu a hanbu.
Z očí sa jej rinuli slzy.
„Vaša ctihodnosť, navrhovateľka možno potrebuje pre­
stávku, aby sa upravila,“ trpko navrhla Gwen.
„Mladá dáma, leziete mi na nervy. Nech sa obžaloba
postará o svoju klientku... teda o svedkyňu...“
„Svedkyňa je vaša,“ ozvalo sa z lavice žalobcov.
Matt počas Carolininých výlevov napísal na papier,
ako to bolo naozaj. Gwen si jeho slová teraz čítala.
„Takže,“ povedala, „váš bývalý, spomínaný Tyler
Small wood, nie je a nikdy nebol,“ preglgla, „vlkolak?“





16  Upírske denníky
Caroline sa aj cez slzy ticho zasmiala. „Samozrejme,
že nie. Vlkolaci neexistujú.“
„Aha. Ako upíri.“
„Ani upíri neexistujú, ak sa ma na to chcete spýtať.
Ako by mohli?“ Caroline pri tých slovách ostražito po ­
zrela do každého tmavého kúta.
Gwen je šikovná, uvedomil si Matt. Robí všetko preto,
aby zbavila Caroline imidžu úbožiatka, a darí sa jej to.
„Aha, a nikto nevstáva z mŕtvych. Teda aspoň nie
v modernej dobe,“ dodala Gwen.
„Tak pokiaľ ide o to,“ do Carolininho hlasu sa vkradla
zloba, „stačí zájsť do penziónu na okraji Fell’s Church
a uvidíte tam istú Elenu Gilbertovú, ktorá sa podľa všet­
kého vlani utopila. Na oslavách Dňa zakladateľov mesta.
Samozrejme, získala titul Miss mesta.“
Reportéri zašumeli. Nadprirodzené táraniny sa predá­
vajú najlepšie, najmä ak ešte ide o pekné dievčatá. Matt
si všimol posmešne skrivené pery.
„Ticho v súdnej sieni! Slečna Sawická, držte sa faktov
prípadu!“
„Iste, vaša ctihodnosť,“ prikývla Gwen. „Caroline, tak
sa teda vráťme ku dňu, keď údajne došlo k znásilneniu.
Volali ste, po udalostiach, ktoré ste teraz opísali, políciu?“
„Bola som... No, hanbila som sa. Lenže potom som si
uvedomila, že môžem otehotnieť alebo dostať nejakú
odpornú chorobu, a bolo mi jasné, že to musím priznať.“





Posadnutí démonmi  17
„No vy pod tou odpornou chorobou zrejme nemyslíte
lykantropiu? Premenu na vlkolaka? Lebo niečo také
predsa neexistuje.“
Gwen s úzkosťou pozrela na Matta a Matt jej pohľad
chmúrne opätoval. Dúfal, že keď donúti Caroline hovoriť
o vlkolakoch, vyprovokuje ju k nejakej premene či nevy­
svetliteľným prejavom. Zdalo sa však, že navrhovateľka
sa dokonale ovláda.
Sudca zúril. „Mladá dáma, na svojom súde nedovolím
žarty o nadprirodzených nezmysloch!“
Matt uprel pohľad na strop. Takže pôjde do basy. Na­
dlho. Za niečo, čo nespáchal a čo sa mu zo zásady prieči­
lo. Okrem toho, teraz sa možno reportéri nahrnú do pen­
ziónu a budú obťažovať Elenu so Stefanom. Dopekla!
Caroline to vykvákala, hoci krvou podpísala prísahu, že
ich tajomstvo neprezradí. Damon tú prísahu tiež podpí­
sal. Matt chvíľu ľutoval, že tu nie je Damon, aj keď ho ten
arogantný upír nazýval ťuťmákom. Damon sa, samozrej­
me, neobjavil.
Vtom si uvedomil, že napriek lepiacej páske stále mô­
že tresnúť čelom o stôl. Aj to urobil, až to zadunelo.
„Ak si váš klient praje úplné znehybnenie, slečna
Sawická, nech sa páči...“
Vtedy to už počuli všetci. Znelo to ako ozvena, ale
oneskorená. A omnoho hlasnejšia ako zvuk hlavy nará­
žajúcej na stôl.





18  Upírske denníky
A znovu.
BUM!
Nejaké vzdialené dvere sa rozleteli s takým rachotom,
akoby ich vyrazilo baranidlo.
Ľudia v sieni sa ešte mohli rozbehnúť preč. No mali
kam ujsť?
BUM! Otvorili sa ďalšie, bližšie dvere.
„Ticho! Ticho v súdnej sieni!“
Na drevenej dlážke v chodbe zaduneli kroky.
„Ticho! Ticho!“
Márne sudca vykrikoval, ľudia si už nervózne mrmla­
li. Bolo neskoro, boli v opustenej a zamknutej súdnej bu­
dove, navyše po tých rečiach o upíroch a vlkolakoch...
Kroky sa blížili. Dvere, omnoho bližšie, sa s hlukom
rozleteli.
Vlna... niečoho prešla súdnou sieňou. Caroline zhíkla
a chytila sa za vyčnievajúce brucho.
„Zavrite dvere! Zriadenec! Zamknite dvere!“
„A ako ich mám zavrieť, ctihodnosť? Zamknúť sa dajú
iba zvonku!“
Nech to bolo čokoľvek, už to bolo veľmi blízko...
Dvere súdnej siene sa s vrzgotom otvorili. Matt položil
Gwen na zápästie ruku a natiahol krk, aby uvidel za seba.
Vo dverách stál Tesák a vyzeral tak ako vždy – psisko
veľkosti menšieho poníka. Pani Flowersová kráčala ved­
ľa neho, zadný voj tvorili Elena so Stefanom.





Posadnutí démonmi  19
Ťažké laby duneli v sieni, Tesák sa približoval ku Ca­
roline, ktorá lapala po dychu a chvela sa.
Nastalo absolútne ticho, pretože všetci upierali zrak
na obludu, na jej ebenovú srsť, tmavé vlhké oči, ktorými
sa pomaly, nenáhlivo obzerala okolo seba.
Potom Tesák zastal a zhlboka zavrčal. Bolo to len také
mierne rrr.
Ľudia okolo Matta sa mykali a krútili, akoby ich po­
stihlo príšerné svrbenie celého tela. On pozrel na Gwen
a všimol si, že hľadí presne tam kam on. Z lapania dychu
sa stalo hlasné dychčanie.
Napokon pes zdvihol papuľu ku stropu a zavyl.
To, čo sa stalo vzápätí, nebolo podľa Matta pekné.
Rozhodne nemohol obdivovať rýchlosť, s akou sa Caroli­
nine pery a nos spojili a vysunuli dopredu. Vytvorili psiu
tlamu. Alebo ako sa jej oči ponorili do malých, hlbokých
a srsťou lemovaných jamôk.
A ako sa jej prsty scvrkli a zmenili na bezmocne chnia­
pajúce laby s čiernymi pazúrmi. Nie, nebolo to pekné.
Lenže zviera, ktoré sa z tej premeny vynorilo, bolo
krásne. Matt nevedel, či tie sivé šaty absorbovala pod
kožu, či ich striasla, alebo ako sa ich zbavila. Vedel len
toľko, že z kresla za stolom obžaloby vyskočil urastený
sivý vlk, oblizol Tesákovi papuľu a potom sa už pokorne
vyvalil na zem a tam sa ako šteňa trepotal pod nosom
očividného vodcu svorky.





20  Upírske denníky
Tesák ešte raz zavrčal. Vlk, ktorý bol ešte pred chví ­
ľou peknou a cnostnou Caroline, mu prešiel ňucháčom
po krku.
A dialo sa to aj inde. V súdnej sieni. Dialo sa to s obo­
ma žalobcami, s troma porotcami... ba aj so sudcom!
Menili sa a netúžili po vraždení – chceli sa len zalíškať
obrovskému alfa samcovi, dokonalému vodcovi svorky.
„Celý čas sme s ním hovorili,“ vysvetľovala Elena
a počas toho odlepovala lepiacu pásku z Mattových vla­
sov. „Vysvetľovali sme mu, že nesmie byť agresívny, že
nemá nikomu odhryznúť hlavu. Damon mi spomínal,
že to raz spravil.“
„Nechceli sme od neho sériu vrážd,“ súhlasil Stefan.
„A vedeli sme, že nijaké zviera nemôže byť také veľké
ako on. A tak sme sa sústredili na to, aby prejavil celú
svoju vlčiu prirodzenosť. Počkaj, Elena, tú pásku už dr­
žím z druhej strany. Prepáč, Matt.“
Páska povolila, pokožka pod ňou zaštípala a Matt si
priložil dlaň k ústam. Pani Flowersová prestrihávala tú
časť pásky, ktorá ho pripútala k stoličke. Odrazu bol cel­
kom slobodný, div od radosti nevykríkol. Objal Stefana,
Elenu aj pani Flowersovú. „Ďakujem!“ zvolal.
Gwen, nanešťastie, práve vracala do koša na smeti.
Ešteže ho v poslednej chvíli našla, pomyslel si Matt. Je­
den porotca totiž vracal opretý o zábradlie.
„Toto je slečna Sawická,“ hrdo ju predstavil Matt.





Posadnutí démonmi  21
„Prišla až po začiatku pojednávania, no aj tak mi veľmi
pomohla.“
„Spomínal Elenu,“ šepla Gwen, keď už mohla hovoriť.
Dívala sa na malého vlka s chumáčmi rednúcej srsti, kto­
rý krivkajúc zliezol zo sudcovského miesta a už sa šikov­
ne zaliečal Tesákovi. Ten dôstojne prijímal všetky preja­
vy podriadenosti.
„Ja som Elena,“ usmiala sa Elena a mocne objala
Matta.
„Tá, ktorá... má byť mŕtva?“
Elena objala aj Gwen. „Som podľa vás mŕtva?“
„Ja ne... neviem. Nie. Lenže...“
„Lenže na mestskom cintoríne mám pekný náhro­
bok,“ doplnila Elena a potom sa náhle ostrejšie opýtala:
„Povedala vám to Caroline?“
„Nielen mne, celej sieni. Najmä reportérom.“
Stefan pozrel na Matta. Sucho sa usmial. „Hádam sa ti
ešte podarí pomstiť Caroline.“
„Nechcem pomstu. Chcem sa len vrátiť domov. Te­
da...“ Utrápene pozrel na pani Flowersovú.
„Keby si chcel za domov považovať môj príbytok, as­
poň kým bude tvoja mamička preč, bola by som veľmi
šťastná,“ povedala stará pani.
„Ďakujem,“ šepol Matt. „Zo srdca. Stefan... Čo teraz
napíšu tí reportéri?“
„Ak sú bystrí, tak vôbec nič.“





2
M
att sedel v aute pri spiacej Meredith a pri
nohách sa im tlačil Tesák. V hrôze a v šo­
ku počúval, čo o nej rozprávali ostatní.
Keď skončili, mohol konečne opísať, čo zažil on.
„Myslím si, že budem mať do smrti strašidelné sny
o Colovi Reeceovi,“ priznal. „A hoci som naňho prile­
pil amulet a on sa potom rozplakal, podľa doktorky
Alper tovej je tak či onak nakazený. Ako môžeme bojo­
vať proti niečomu, čo sa už dávno absolútne vymklo
spod kontroly?“
Elena vedela, že spýtavo pozerá práve na ňu. Zaryla si
nechty do dlaní. „Pokúsila som sa použiť na mesto kríd­
la očisty,“ vzdychla si. „Snažila som sa, div ma neroztrh­
lo. Bolo to zbytočné. Žiadne krídla, ktoré som predtým
ovládala, už neovládam. Myslím, aspoň po tom, čo som





Posadnutí démonmi  23
sa dozvedela o Meredith, že budem potrebovať výcvik.
No kde ho získam? Ako? Od koho?“
V aute sa rozhostilo dlhé ticho. Napokon ho prerušil
Matt: „Všetci len tápeme v tme. Veď ste videli súdnu
sieň! Ako môžu mať v jednom meste toľko vlkolakov?“
„Vlky sú spoločenské zvieratá,“ ticho odvetil Stefan.
„Zdá sa, že v Ridgemonte sa usadilo celé spoločenstvo
vlkolakov. Samozrejme, že sú roztrúsení v tých najroz­
ličnejších snobských kluboch. Aby mohli špehovať jedi­
né živé bytosti, ktorých sa boja: ľudí.“
Keď prišli do penziónu, Stefan vyniesol Meredith do
izby na prvom poschodí a Elena ju pozakrývala. Potom
šla do kuchyne, kde medzitým prebiehal živý rozhovor.
„A čo rodiny tých vlkolakov? Ich manželky?“ opýtala
sa a začala masírovať Mattovi plecia presne na miestach,
kde, ako vedela, ho boleli svaly aj kosti po tom, ako mal
spútané zápästia. Jej jemné prsty hojili pomliaždeniny,
ale ruky mala silné a neustávala v tvrdej masérskej práci,
až kým jej samej na pleciach nevyrazil pot. A ani vtedy
neprestala.
Stefan ju zastavil. „Odstúp, láska moja. Ja ovládam
čiernu upírsku mágiu a tá je pri liečbe nezastupiteľná.“
Ostro povedal Mattovi: „Takže pozor, tento liek neod­
mietneš, aj keby ťa to akokoľvek bolelo.“ Elena stále cíti­
la, čo Stefan robí, prostredníctvom ich mentálneho spo­
jenia, a tak videla, ako znecitlivel Mattovu myseľ a už





24  Upírske denníky
hnietol stuhnuté svaly, akoby sa pasoval s tvrdým cestom.
Celé to dopĺňal šikovnou aplikáciou nadprirodzených lie­
čiteľských schopností.
V tej chvíli prišla pani Flowersová s hrnčekmi horú­
ceho a sladkého škoricového čaju. Matt ho vypil na dú­
šok a hlava mu klesla. Oči mal zatvorené a pery po­
otvorené. Elena doslova cítila, ako z neho opadáva bolesť
a napätie. Objala oboch svojich chlapcov a rozplakala sa.
„Zatkli ma pred mojím domom,“ priznal Matt. „Urobi­
li to podľa predpisov, no nevenovali ani pohľad tomu...
tomu chaosu, čo sa rozpútal okolo mňa.“
Pani Flowersová zvážnela. „Môj drahý Matt, máš za
sebou strašný deň. Potrebuješ si poriadne oddýchnuť.“
Pozrela na Stefana, asi odhadovala, čo to spraví s ním
– keď je čoraz menej darcov krvi. Stefan sa usmial, aby
ju upokojil. Matt, stále v rukách upírskeho maséra, len
prikývol. Do líc sa mu vrátila farba a pery mu rozochvel
mierny úsmev.
„Aha, tu je náš hrdina,“ povedal Matt, keď sa k nemu
pretlačil Tesák a zafučal mu rovno do tváre. „Kamoš, mô­
žeš na mňa dýchať, koľko chceš,“ vyhlásil, „veď si ma
zachránil. Nemôže dostať nejakú dobrotu, pani Flower­
sová?“ opýtal sa a pozrel sa na majiteľku penziónu mier­
ne rozostrenými modrými očami.
„Viem, čo by si rád dal. V chladničke mám pečené
mäso, ktoré treba len trochu prihriať.“ Pani Flowersová





Posadnutí démonmi  25
dodala: „Matt, nemohol by si mu to dať? A nezabudni
vybrať kosť, aby sa nezadrhol.“
Matt vzal obrovský hrniec s pečeným stehnom, ktoré
po ohriatí tak rozvoniavalo, že si hneď uvedomil svoj
prázdny žalúdok. Opustili ho zábrany. „Pani Flowersová,
nemohol by som si kúsok odkrojiť aj ja? Do sendviča...“
„Ach, ty môj chudáčik!“ zvolala. „Ja hlúpa, že mi to
nezišlo na um. Samozrejme, že tie zvery ti nedali večeru
ani obed.“
Pani Flowersová priniesla chlieb a Matt sa zaľúbene
díval na to najobyčajnejšie jedlo na svete – chlieb s mä­
som. Bolo to také dobré, že sa chystal oblízať si všetky
prsty.
Elena si ešte trochu poplakala. Je také ľahké potešiť
človeka i zviera tým najprostejším jedlom. A mimocho­
dom, tešilo sa ich tu viac – všetci boli radi, že je Matt
v bezpečí a že Tesákovi chutí.
Obrovský pes očami pozoroval mäso, sedel a chvos­
tom zametal dlážku. No keď mu Matt ponúkol kusisko
mäsa, ktorý zostal, Tesák naklonil hlavu nabok a pozrel
na jedlo, akoby hovoril: „To si robíš žarty, nie?“
„Pravdaže je to pre teba. Len si to vezmi,“ prikázala
psovi pani Flowersová. Tesák napokon otvoril obrovskú
papuľu a chytil do zubov konček mäsa. Chvost sa mu
zmenil na vrtuľu. Celým telom vyjadroval radosť a dych­
tivosť tak čitateľne, až sa Matt nahlas rozosmial.





26  Upírske denníky
„Tentoraz môžeš jesť s nami,“ vyhlásila veľkodušne
pani Flowersová a na kuchynskú dlážku rozprestrela
dosť veľký pokrovec.
Tesákovu radosť predstihovali len jeho dobré spôsoby.
Položil si mäso na pokrovec, prešiel postupne k všetkým
ľuďom a vlhkým ňufákom štuchol tu do ruky, tam do pá­
sa, alebo aj pod bradu. Potom sa vrátil k odmene.
„Ktovie, či mu nechýba Strelec,“ zamrmlala Elena.
„Mne chýba,“ s plnými ústami odvetil Matt. „Potrebu­
jeme každý kúsok mágie, ktorý je k dispozícii.“
Pani Flowersová už pobehovala po kuchyni a pripravo­
vala mäsovo­syrové sendviče. Balila ich ako desiatu do
školy. „Kto sa dnes v noci zobudí hladný, musí mať k dis­
pozícii niečo pod zub,“ povedala. „Šunka a syr, kurací
šalát, k tomu chrumkavá mrkvička a kusisko jablkového
koláča.“ Elena jej šla pomôcť. Nevedela prečo, no znovu
jej bolo do plaču. Pani Flowersová ju láskavo potľapkala.
„Všetci sme trochu, ehm, napätí,“ vážne oznámila. „Kto
teraz netúži čím skôr ísť spať, asi by mal ubrať z adrena­
línu. Na to poslúži môj vlastný uspávací vynález. A mys­
lím, že dnes v noci môžeme dôverovať našim zvieracím
priateľom a strážam na streche. Vďaka nim budeme
v bezpečí.“
Matt už takmer postojačky spal. „Pani Flowersová,“
hlesol, „jedného dňa vám to odplatím. No teraz nie...“
mumlal. „Nevládzem držať oči otvorené.“





Posadnutí démonmi  27
„Inými slovami, milé deti, hop do postieľok!“ zvolal
Stefan. Mattovi vtisol do dlane zabalenú desiatu a odvie­
dol ho ku schodom. Elena pobrala ďalšie jedlo, dvakrát
pobozkala pani Flowersovú a zamierila hore k Stefano­
vej izbe.
Upratala a rozostlala posteľ a práve otvárala igelitové
vrecko, keď sa od Matta vrátil Stefan.
„Dá sa do poriadku?“ s úzkosťou vyhŕkla. „Teda, mys­
lím zaj tra?“
„Telesne určite. Väčšinu škôd som už napravil.“
„A čo duševne?“
„To je ťažšie. Nuž, absolvoval zrážku s realitou. Zatkli
ho, tušil, že mu hrozí lynč, nevedel, či niekto z nás vôbec
zistí, čo sa mu stalo. Myslel si, že aj keby sme ho našli,
dôjde k boju a ten sa dá ťažko vyhrať – je nás málo a má­
gia nás opúšťa.“
„Tesák im však dal zabrať,“ zasmiala sa Elena.
Zamyslene pozerala na sendviče, ktoré rozložila po
posteli. „Stefan, dáš si kurací alebo šunkový?“ spýtala sa.
Nastalo ticho. Chvíľu trvalo, kým Elena v úžase zdvihla
zrak. „Ach, Stefan... ja... zabudla som. Prepáč, dnešok
bol strašne podivný. Zabud...“
„Som polichotený,“ povedal Stefan. „A ty si ospalá.
Neviem, čo to pani Flowersová dáva do čaju...“
„Myslím, že by sa o to mal zaujímať štát,“ riekla
Elena. „Lebo pre špiónov a im podobným je to veľmi





28  Upírske denníky
užitočné. Zatiaľ...“ Otvorila náruč, zaklonila hlavu a od­
halila hrdlo.
„Nie, láska moja. Ja si dnešné popoludnie pamätám,
ak si naň ty náhodou zabudla. Odprisahal som, že budem
zase loviť. Idem na to,“ vyhlásil.
„Chceš ma opustiť?“ zhíkla Elena, vytrhnutá z prí­
jemných úvah. Uprene na seba pozerali.
„Neopúšťaj ma,“ povedala a odhrnula si vlasy z krku.
„Všetko som si pekne naplánovala – napiješ sa a potom
budeme spať jeden druhému v náručí. Prosím, neodchá­
dzaj, Stefan.“
Vedela, že sa mu odchádza ťažko. Hoci bola špinavá
a vyčerpaná, mala na sebe ošúchané džínsy a za nechta­
mi špinu, túžil po nej. Preňho bola nekonečne krásna,
nekonečne mocná a nekonečne záhadná. Naozaj po nej
túžil. Elena to cítila, pretože puto medzi nimi sa podoba­
lo na drôt, ktorý sa náhle rozvibruje a zohreje. Ten drôt
ho ťahal bližšie.
„Elena, ale...“ Pokúšal sa nájsť rozumné argumenty.
Vari nevie, že v tejto chvíli Elena nepotrebuje počuť nič
rozumné?
„Aha, tu,“ povedala a poklopkala si po mäkkom mies­
te na krku.
Ich puto spievalo ako elektrická struna. Stefan sa však
zaťal. „Potrebuješ sa najesť. Musíš si udržiavať silu.“
Elena vzala sendvič s kuracinou a zahryzla doň. „Hm...





Posadnutí démonmi  29
mňam. Výborné. Budem musieť priniesť pani Flowerso­
vej kyticu lúčnych kvetov. Všetci si tu vychutnávali jej
starostlivosť, a pritom starenke možno treba pomôcť.“
Stefan sa díval, ako jeho milovaná je. Už z toho po­
hľadu vyhladol, ale to len preto, lebo si navykol na pravi­
delné kŕmenie a odvykol si od telesného cvičenia. Elena
počula všetko, čo sa v ňom dialo, a počula aj úvahy o se­
be – ako sa Stefan teší, že sa ona kŕmi. A o tom, že sa stal
disciplinovaným upírom. Že ak si raz ľahne spať hladný,
preto ešte nezahynie. Zato bude v náručí celú noc držať
svoju sladkú spiacu Elenu.
Nie! Zhrozene sa mykla. Odkedy bol väzňom v Tem­
nom rozmere, nezniesla predstavu, že by si niečo odopie­
ral. Ledva prehltla sústo, ktoré si odhryzla.
„Sem, prosím ťa!“ modlikala. Nechcela ho obalamutiť
a tak presvedčiť, no ak jej nedá inú možnosť, urobí to.
Umyje si ruky, až budú voňať čistotou, prezlečie sa do
dlhej priliehavej nočnej košele a pomedzi bozky bude
hladiť jeho zuby. Bude sa ich nežne dotýkať končekom
jazyka, na mieste, kde by ju porezali, keby zareagovali
a predĺžili sa. A vtedy už bude Stefan omámený, nebude
sa ovládať. Bude úplne v jej moci.
Dobre, dobre! vyslal k nej Stefan volanie. Milosť!
„Nemienim ťa omilostiť,“ odsekla. „Nechcem, aby si
odišiel.“ Vystrela k nemu ruky a počúvala svoj sladký,
roztúžený, nežný hlas. „Chcem, aby si ma objal a aby si





30  Upírske denníky
bol naveky so mnou a chcem ťa objímať a byť naveky
s tebou.“
Stefanova tvár sa zmenila. Pozrel na ňu s výrazom,
ktorý mal vo väzení, keď ho prišla navštíviť oblečená cel­
kom inak ako teraz. Vtedy zmätene hlesol: „To všetko
dostanem?“
Vtedy ich od seba delil ostrý drôt. Teraz ich nedelilo
nič a Elena videla, že Stefan ju chce. Vystrela ruky ešte
ďalej a Stefan sa ocitol v ich dosahu. Tuho ju stisol, no
zároveň dával pozor, aby ju prílišnou silou nezranil. Keď
sa uvoľnil a oprel si čelo o jej čelo, Elena si uvedomila,
že nikdy nebude taká unavená, smutná či vystrašená,
aby si nedokázala pripomenúť tento pocit – a keď si ho
pri pomenie, ten pocit ju podrží po zvyšok života.
Konečne spolu klesli na prikrývku, utešovali sa na ­
vzájom, vymieňali si nežné bozky. S každým bozkom
Elena cítila, že vonkajší svet a jeho hrôzy sa od nich
vzďaľujú. Ako môže byť niečo v neporiadku, keď má
dojem, že je takmer v nebi? Matt a Meredith, Damon
a Bonnie sú tiež iste v bezpečí a šťastní. Ju každý bozk
približoval k raju a onedlho vedela, že tak to vníma aj
Stefan. Boli spolu takí šťastní, Elena si bola až istá, že
onedlho sa celý vesmír začne ozývať ich radosťou, ktorá
prekypovala ako čisté svetlo a všetko, čoho sa dotkla,
premenila.





Posadnutí démonmi  31
Bonnie sa prebrala a došlo jej, že bezvedomie trvalo iba
niekoľko minút. Roztriasla sa a márne bojovala proti
chveniu. Obostrela ju horúčava a uvedomila si, že sa ju
Damon pokúša zohriať. Márne.
„Čo je?“ spýtal sa Damon a jeho hlas bol iný ako oby­
čajne.
„Neviem,“ odpovedala Bonnie. Naozaj to nevedela.
„Možno preto, že sa ma stále pokúšali vyhodiť z okna. No
nebola by som kričala,“ doložila pre prípad, že by si o nej
myslel niečo zlé. „Potom však spustili tie reči o mučení...“
Damonom otriaslo čosi ako kŕč. Zovrel ju príliš moc­
ne. „Chceli ťa mučiť? Teba? Vyhrážali sa ti mučením?“
„Áno, pretože zmizla hviezdna guľa, čo patrí Misao.
Vedeli, že tekutina sa z nej vyliala, a pritom som im to
nehovorila. No musela som im povedať, že vyliatie
druhej polovice tekutiny mám na svedomí ja. Vtedy sa
na mňa rozhnevali. Au! Damon, to bolí!“
„Takže to máš akože na svedomí ty?“
„Asi áno, či nie? Keby som sa nebola opila, tak nič
podobné nevykonáš. A... čo je to s tebou, Damon? Aj ty
sa na mňa hneváš?“ Stláčal ju tak, že ledva dýchala.
Pomaly sa mu trochu uvoľnili svaly na rukách. „Dám
ti radu, vtáčik. Keď sa ti niekto vyhráža mučením a za­
bitím, je o dosť... praktickejšie povedať mu, že za to môže
niekto iný. Najmä ak je to náhodou aj pravda.“
„Viem!“ odvrkla Bonnie. „No aj tak ma chceli zabiť.





32  Upírske denníky
A keby som im bola povedala niečo o tebe, ublížili by aj
tebe.“
Damon ju k sebe drsne pritiahol, aby mu videla do
tváre. Bonnie v mysli privítala telepatickú skúšku. Ne­
odolávala jej, nebránila sa. Aj tak musela myslieť len na
to, prečo má Damon pod očami tmavé kruhy. Potom ňou
len trochu potriasol.
„Ty nepoznáš ani tie najzákladnejšie zásady prežitia?“
Zhíkla a zamarilo sa jej, že Damon sa opäť hnevá. Určite
bol iný, než ho predtým videla – len raz sa správal po­
dobne, keď Elena dostala trest, lebo zachránila život la­
dy Ulme, keď bola ešte lady Ulma otrokyňou. Áno, tvá­
ril sa vtedy rovnako, tak hrozivo, že aj Meredith sa ho
bála, a predsa bol taký rozorvaný výčitkami svedomia,
že Bonnie ho túžila utešiť.
Nuž, musí to mať aj iný dôvod, povedala Bonnie jej
vlastná myseľ. Lebo ty nie si Elena a on s tebou nikdy
nebude zaobchádzať tak ako s Elenou. Pred očami sa jej
zjavila hnedá miestnosť, kutica, kam ju zavrel, a hneď si
bola istá, že Elenu by do nej nešmaril. Predovšetkým by
mu to Elena nikdy nedovolila.
„Musím sa vrátiť?“ opýtala sa s vedomím, že je mali­
cherná a smiešna a že hnedá miestnosť jej ešte predne­
dávnom pripadala ako bezpečný prístav.
„Vrátiť?“ Damon sa ozval akosi prirýchlo. Mala do­
jem, že aj on videl hnedú miestnosť – jej očami. „Prečo?





Posadnutí démonmi  33
Všetko, čo sme tam mali, mi domáca dala. Takže mám
tvoje šaty a hviezdne gule, ak sa ti náhodou načisto ne­
zhnusili. Prečo si myslíš, že sa musíš vrátiť?“
„Nuž, viem, že si hľadal nejakú urodzenú dámu. Taká
ja nie som,“ prosto odpovedala.
„To len preto, lebo som sa potreboval zase premeniť na
upíra,“ odpovedal Damon. „Čo myslíš, prečo ťa držím vo
vzduchu?“ Bonnie však tentoraz vedela, že v mysli má
stále pocity a vidiny z hviezdnych gúľ, a že on ich vidí
tiež. Znovu sa stal upírom. A obsah týchto gúľ bol taký
odporný, že aj Damonova fasáda vonkajšieho pokoja sa
narušila. Bonnie takmer odhadla, čo si o nich myslí a čo
si myslí o nej, ktorá sa každú noc musela triasť pod jedi­
nou prikrývkou.
A potom z Damona, toho upíra, ktorý sa vedel vždy
dokonale ovládať, vyletelo: „Prepáč. Nezišlo mi na um,
ako ti na tom mieste asi bude. Môžem ťa nejako potešiť?“
Bonnie zažmurkala. Celkom vážne jej napadlo, že je
to sen. Damon sa predsa neospravedlňuje. Zo zásady sa
neospravedlňuje, nevysvetľuje, nehovorí s ľuďmi takým­
to láskavým tónom, ak od nich niečo nechce. No aspoň
čosi vyzeralo reálne: že už nebude musieť spať v tej hne­
dej miestnosti.
To ju tak rozradostilo, že sa trochu začervenala, a od­
vážila sa povedať: „Nemohli by sme pristáť? Pomaly?
Pretože pravda je taká, že sa bojím výšok.“





34  Upírske denníky
Damon prekvapene zažmurkal, ale povedal: „Áno,
myslím, že by som to zvládol. Chceš ešte niečo?“
„No... nájdu sa dievčatá, ktoré budú rady robiť dar­
kyne, ak... ak ti teda ešte zostali peniaze... ak si si niečo
ušetril...“
Damon odsekol: „Pravdaže zostali. Dokonca som z tej
hnusnej domácej vyžmýkal aj tvoje nájomné.“
„Povedala som ti jedno tajomstvo. No neviem, či si ho
pamätáš.“
„Kedy sa asi budeš cítiť tak dobre, aby sme s tým za­
čali?“ spýtal sa Damon.





3
S
tefan sa prebudil skoro. Od úsvitu do raňajok
len pozoroval Elenu, ktorá aj v spánku žiarila,
akoby sa v nej mihotal zlatistý, mierne doružo­
va sfarbený plamienok.
Pri raňajkách sa všetci v myšlienkach zapodievali
práve začatým dňom. Meredith ukázala Mattovi foto­
grafiu svojho brata Cristiana, upíra. Matt krátko vyroz­
prával Meredith o bizarnom fungovaní spravodlivosti
v Ridgemonte a vykreslil jej obraz Caroline ako vlkolač­
ky. Bolo jasné, že obaja sa cítia v penzióne bezpečnejšie
než kdekoľvek inde.
A Elena, ktorá sa prebudila so Stefanovou mysľou vša­
de okolo seba, s mysľou, ktorá ju objímala, mala načisto
popletený plán A a všetky ostatné písmená abecedy. Mu­
seli jej jemne pripomenúť, že teraz má zmysel iba jedno.





36  Upírske denníky
„Stefan,“ povedal Matt a dopil silnú čiernu kávu, kto­
rú varila pani Flowersová. „Len on môže na tie decká
použiť svoju myseľ a nemusí na ne lepiť lístočky.“
„Stefan,“ ozvala sa aj Meredith, „je jediný, koho sa
Shinichi – možno – bojí.“
„Takže som zbytočná,“ smutne riekla Elena. Stratila
chuť do jedla. Obliekala sa ešte plná lásky a súcitu k ľud­
stvu, s túžbou ochrániť svoje rodné mesto, no ako všetci
zdôraznili, asi bude musieť prežiť deň v podzemí. Pre­
tože sa objavia reportéri.
Majú pravdu, myšlienkou jej oznámil Stefan. Ja jediný
mám šancu zistiť, čo sa skutočne vo Fell’s Church robí.
A tak sa vybral von, kým ostatní doraňajkovali. Len
Elena vedela prečo – cítila ho stále na okrajoch svojho
telepatického dostrelu.
Stefan šiel loviť. Vrhol sa do Nového lesa, potom z ne­
ho vyšiel a napokon z krovia vyplašil zajaca. Použil upír­
sky vplyv, aby zviera presvedčil, nech sa uvoľní a zbaví
strachu. V tom riedkom poraste, kde bol vystavený po­
hľadom, sa len opatrne pokúsil napiť krvi... zasekla sa
mu v krku.
Chutila ako hnusná tekutina s prídavkom nejakých
hlodavcov. Je zajac hlodavec? Raz mal vo väzení šťastie
a naďabil na potkana – ten chutil podobne.
On sa však už niekoľko dní živil len a len ľudskou
krvou. A nielen to – bola to silná, výživná krv mocných,





Posadnutí démonmi  37
dobrodružných, ba aj nadprirodzene nadaných jedincov.
To najlepšie z najlepšieho. Ako si na ňu mohol tak rých­
lo zvyknúť?
Až sa zahanbil – čo to vlastne pil? Samozrejme, že
Elenina krv by rozgurážila každého upíra. A Meredith?
Jej krv mala tmavopurpurovú príchuť nejakého praoceá­
nu. Bonnie zase chutila ako telepatický dezert. A napo­
kon Matt, stelesnenie dokonalého zdravia a energie.
Spoločne ho živili, kŕmili ho každú hodinu a dávali
mu omnoho viac, než potreboval na holé prežitie. Kŕmili
ho, kým sa nezačal uzdravovať, a keď si všimli, že je na
tom lepšie, dávali mu ešte viac. Takto to pokračovalo, až
sa včera v noci napil od Eleny – od Eleny, ktorej vlasy
nadobudli striebristý lesk a ktorej modré oči akoby pla­
nuli vlastným ohňom. Damon sa v Temnom rozmere
určite neučil sebaovládaniu. Elena sa neovládala už zo
zásady.
A ten striebristý lesk... Stefan si naň spomenul a vedel,
kedy ho videl naposledy. Keď bola mŕtva. Mŕtva, čo krá­
čala po vlastných nohách.
Stefan pustil zajaca a zviera odhopkalo. A znovu si
niečo sľúbil. Nesmie z Eleny opäť urobiť upírku. To zna­
menalo, že najmenej týždeň nesmie medzi nimi dôjsť
k žiadnej výmene krvi – nebude jej ju ani poskytovať,
ani od nej piť. Aj malé množstvo by mohlo prevážiť nad
jej ľudskosťou.





38  Upírske denníky
Takže sa musí znovu prispôsobiť chuti zvieracej krvi.
Stefan nakrátko zatvoril oči a spomenul si, aké strašné
to bolo prvý raz. Kŕče. Triaška. Agónia, ktorá jeho telu
zrejme oznamovala, že nedostáva vhodnú potravu. Pocit,
že mu v každej chvíli môžu explodovať žily. Bolesť v če­
ľustiach.
Postavil sa. Má šťastie, že je nažive. A ešte väčšie šťa­
stie, o akom sa kedy odvažoval snívať – má pri sebe Elenu.
Takže si odvykne od ľudskej krvi a spraví to tak, aby si to
nevšimla. Nebude ju trápiť rečami o svojom utrpení.
O dve hodiny bol Stefan zase v penzióne, vrátil sa mier­
ne krívajúc. Matt, ktorý ho stretol pri ťažkých vchodo­
vých dverách, si to všimol. „Si v poriadku? Choď si dať
na to ľad.“
„Nič to nie je, len kŕč,“ odvetil Stefan. „Nie som zvyk­
nutý na pohyb. Tam dole... vieš kde... som nemal priestor.“
Odvrátil pohľad a začervenal sa. Matt tiež, pretože ho
pochytila zúrivosť na Stefanových väzniteľov. Upíri sú
dosť odolní, ale tentoraz mu bolo jasné, že Stefan v tej
cele takmer umrel. Mattovi stačil aj jeden deň pod zám­
kou, aby pochopil, že už nikdy nechce prísť o slobodu.
Šiel za Stefanom do kuchyne a tam – kde inde? – našli
Elenu, Meredith a pani Flowersovú s hrnčekmi čaju.
Matt sa mykol, pretože Elena si krívanie ihneď všim­
la, vstala a prebehla k Stefanovi, a Stefan ju pevne objal,





Posadnutí démonmi  39
hladkal ju po vlasoch a... Matt sa znovu mykol. Tie jej
zlatisté vlasy nie sú náhodou o niečo svetlejšie? Nepripo­
mínajú biele zlato? Tak vyzerali vtedy, keď si Elena prvý
raz začala so Stefanom a mala sa čochvíľa zmeniť na
upírku. Stefan sa na jej vlasy pozorne díval a prečesával
ich prstami, akoby skúmal tajomstvá.
„Mal si šťastie?“ napäto sa ho spýtala Elena.
Stefan unavene pokrútil hlavou. „Behal som hore­do­
lu po uliciach a vždy, keď som naďabil na dievčatko, kto­
ré bolo nejako neprirodzene povykrúcané, ktoré sa krú­
tilo dookola, alebo robilo niečo ďalšie, o čom sa píše
v novinách, skúsil som použiť upírsky vplyv. No pri tých
krútiacich sa dievčatách som sa na to mal asi vykašlať.
Nedokázal som totiž zachytiť ich pohľad. A výsledok je
nulová úspešnosť.“
Elena sa znepokojene obrátila k Meredith. „Tak čo
urobíme?“
Pani Flowersová hľadala rukami vo zväzkoch byliniek
zavesených nad sporákom. „Potrebuješ dobrý čaj.“
„A odpočinok,“ pridala sa Meredith. Potľapkala ho po
ruke. „Môžem ti niečo povedať?“
Prikývol.
„Dostala som nápad – veštenie z krištáľovej gule. No
potrebujem hviezdnu guľu, ktorú sme vzali Misao. Ne­
tráp sa,“ dodala, „nevyplytvám z nej Silu, len sa potrebu­
jem zadívať do jej obsahu.“





40  Upírske denníky
„Hneď ju prinesiem,“ ponúkla sa Elena a rýchlo vstala
zo Stefanových kolien. Matt sa znovu trochu mykol a po­
zrel na pani Flowersovú, keď Elena prešla k dverám ze­
leninovej pivnice a potisla ich. Nič sa ani nepohlo a pani
Flowersová sa len mierumilovne prizerala. Na pomoc jej
šiel Stefan, hoci kríval. Potom vstal aj Matt a s ním Me­
redith. Meredith sa opýtala: „Pani Flowersová, ste si istá,
že môžeme guľu nechať v tom istom sejfe?“
„Mamička hovorí, že konáme správne,“ milo prikývla
starenka.
Potom sa to už zbehlo náramne rýchlo.
Akoby to mali nacvičené, Meredith zatlačila na
miesto, ktoré umožnilo otvoriť dvere do pivnice. Elena
padla dnu – na všetky štyri. Matt sa vrhol k Stefanovi ešte
väčšou rýchlosťou, než si dokázal predstaviť. Pani Flo­
wer sová strhávala sponad kuchynského stola hrubé zväz­
ky bylín.
To už Matt vrazil do Stefana celou silou svojho tela
a Stefan padol rovno na Elenu. Letel hlavou dopredu
a nenarazil na nič. Meredith ho štuchla zboku, aby sa vo
vzduchu prevrátil na bok. Keď už letel dolu schodmi,
Elena vstala, zatvorila dvere a Meredith sa o ne oprela.
Matt zakričal: „Ako sa dá uväzniť kitsune?“
„Toto by mohlo pomôcť,“ dychčala pani Flowersová
a už vypchávala škáru pod dverami rozličnými suchými
bylinkami.





Posadnutí démonmi  41
„A ešte železo!“ skríkla Elena. Spolu s Meredith
a s Mattom sa rozbehli do obývačky, kde stála obrovská
trojdielna kozubová mreža – zo železa. Dotiahli ju do
kuchyne a opreli ju o dvere pivnice. V tej chvíli sa ozva­
lo prvé zadunenie zvnútra a dvere sa otriasli, ale železo
bolo ťažké a už druhé zadunenie znelo slabšie.
„Čo to robíte? Zbláznili ste sa?“ zakričal Stefan, no keď
sa všetci zo skupiny vrhli k dverám a začali na ne lepiť
lístočkové amulety, zaklial a zrazu bol z neho jasný Shi­
nichi. „Dopekla, toto oľutujete! Misao len plače a plače,
je jej stále horšie! Vynahradíte jej to vlastnou krvou, no
najskôr vás predstavím svojim priateľom, špecialistom.
Ručím vám za to, že vedia spôsobiť skutočnú bolesť!“
Elena zdvihla hlavu, akoby niečo začula. Matt videl,
že sa zamračila. Potom zavolala na Shinichiho: „Ani ne­
skúšaj pátrať po Damonovi. Damon je preč. A ak sa ho
pokúsiš vystopovať, upražím ti mozog!“
Z druhej strany dverí jej odpovedalo urazené ticho.
„Nebesá, čo bude ďalej?“ zaúpela pani Flowersová.
Elena len kývla, aby šli všetci za ňou, a vystúpili až na
najvyššie poschodie, do Stefanovej podkrovnej izby.
Tam sa začali radiť, ale iba pošepky.
„Ako si to vedela?“
„Použila si telepatiu?“
„Ja som to spočiatku vôbec nevedel,“ priznal Matt, „ale
Elena sa správala, akoby bola hviezdna guľa v pivnici.





42  Upírske denníky
A Stefan dobre vie, že guľa tam nie je. Asi som ho pozval
dnu,“ previnilo sklonil hlavu.
„Ja som si to uvedomila, keď sa mi vrhol na vlasy,“
riekla Elena a striasla sa. „Stefan aj D... No, chcem po­
vedať, Stefan vie, že na vlasoch znesiem len ľahulinké
dotyky a nie pri hlave, ale na končekoch. Žiadne prehŕ­
ňanie sa. Pamätáte sa na tie Shinichiho pesničky o zla­
tovlasých dievčatách? Je to magor. A jeho myseľ je iná,
hneď som ju spoznala.“
Matt sa zahanbil. Toľko sa trápil, či sa Elena nemení
na upírku, a odpoveď je takáto.
„Všimla som si jeho lazuritový prsteň,“ povedala Me­
redith. „Videla som, že keď šiel von, mal ho na pravej
ruke. Vrátil sa a mal ho na ľavej.“
Nastalo krátke ticho, keď sa na ňu všetci zadívali. Po­
krčila plecami. „Vycvičili ma, aby som si všímala aj ma­
ličkosti.“
„Dobrý postreh,“ pochválil ju Matt. „Naozaj dobrý.
Na slnečnom svetle si nemôže prsteň len tak prehodiť
z ruky na ruku.“
„A odkiaľ ste to vedeli vy, pani Flowersová?“ spýtala
sa Elena. „Podľa nášho správania?“
„Dobrotivý Bože, to nie. Vy ste totiž obdivuhodní
herci. No len čo prekročil prah, moja drahá mamička na
mňa priam zvrieskla: Čo ti preskočilo, že si si do domu
vpustila kitsune? Vtedy som už vedela, čo to tu máme.“





Posadnutí démonmi  43
„A porazili sme ho!“ rozžiarila sa Elena. „Normálne
sme zaskočili Shinichiho! Páni, sotva tomu dokážem
uveriť.“
„Len ver,“ s krátkym úsmevom jej odporúčala Mere­
dith. „Chvíľočku bol naozaj zaskočený. No teraz už mož­
no kuje pomstu.“
Matta trápilo ešte niečo. Obrátil sa k Elene. „Nehovori­
la si, že ty aj Shinichi máte kľúč, ktorý vás dostane ho­
cikedy hocikam? Nemohol jednoducho povedať kľúču,
aby ho vzal dnu do penziónu, rovno k hviezdnej guli?“
„To boli iné kľúče ako ten dvojitý líščí,“ povedala
Elena a zamračila sa. „Sú to prakticky centrálne kľúče
a Shinichi aj Misao ich oba stále majú. Netuším, prečo
ten svoj nepoužil. Myslím si však, že keby to skúsil,
hneď vnútri by sa bol prezradil.“
„Nie, keby sa bol vybral rovno do pivnice a celý čas
zostal tam,“ namietla Meredith. „A možno ten centrálny
kľúč zaručuje aj výnimku z pravidla, že bez pozvania ne­
smie kitsune nikam vojsť.“
„Moja drahá mamička by mi to aj tak bola povedala,“
vysvetľovala pani Flowersová. „Okrem toho, v pivnici nie
sú kľúčové dierky.“
„Nezdá sa mi, že by mu to prekážalo,“ pokrútila hla­
vou Elena. „On asi len chcel ukázať, aký je bystrý a ako
nás ľsťou prinúti, aby sme mu tú hviezdnu guľu len tak
odovzdali.“





44  Upírske denníky
Kým stihol niekto niečo dodať, Meredith ukázala dlaň
– ležal na nej ligotavý kľúčik. Bol zlatý, posádzaný dia­
mantmi a mal známy tvar.
„To je jeden z centrálnych kľúčov!“ zvolala Elena.
„Mysleli sme si, že tak bude vyzerať aj líščí kľúč!“
„Keď letel vzduchom, vypadol mu z vrecka,“ nevinne
šepla Meredith.
„Aha, keď si ho v tom vzduchu posotila, však?“
usmiala sa Elena. „Asi si mu stihla prehľadať vrecká.“
„Takže Shinichi teraz nemá kľúč a ani možnosť úni­
ku!“ zvolal Matt.
„Nemá kľúč, ktorý si vyrába kľúčové dierky,“ s úsme­
vom prikývla Elena.
„Ak sa chce pobaviť, môže sa premeniť na krtka a skú­
siť sa prehrabať von,“ pokračovala Meredith. „Teda ak
má pri sebe to, čo potrebuje na premeny.“ Potom však
smutnejšie dodala: „Ktovie... možno by mal Matt pove­
dať aspoň jednej osobe, kde je naozaj skrytá tá hviezdna
guľa. Viete... čo ak sa niečo stane?“
Matt okolo seba videl samé zamračené tváre. No od­
razu mu došlo, že niekomu musí prezradiť, kam ukryl
hviezdnu guľu – do svojho šatníka. Celá skupina, vrátane
Stefana, si ho vybrala ako toho jediného, k


       

internetové knihkupectví - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.