načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Úlomky životov – Zbierka noviel - Michal Sabela

Úlomky životov – Zbierka noviel

Elektronická kniha: Úlomky životov – Zbierka noviel
Autor:

„Život je pes a my sme jeho granule, no žiť je predsa psina“.Krátke príbehy zachytávajúce neobyčajné udalosti z obyčajného života. 1.Časť umelecké opisy, 2. Časť humoristické ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  97
+
-
3,2
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » MEA2000 o. z.
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2013
Počet stran: 111
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-895-1528-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

„Život je pes a my sme jeho granule, no žiť je predsa psina“.
Krátke príbehy zachytávajúce neobyčajné udalosti z obyčajného života.
1.Časť umelecké opisy, 2. Časť humoristické

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1

Michal sabela

Úlomky Životov

ZBIERKA NOVIEL

Grafická a technická spolupráca: Tomáš Lackó, Kristián Kitlei, Edícia: MEA 2000 o. z.– Mladá Éra Autorov nového tisícročia

Autorské práva vyhradené

ISBN 978-80-560-0142-4


2

O B S A H

Ako by to bolo ešte včera .............................................................. 3

Herečka ........................................................................................ 15

Stretnutie ..................................................................................... 20

Škaredý ........................................................................................ 38

Čertov les ..................................................................................... 45

Gabriel ......................................................................................... 75

Metamorfózy alebo zakázané stránky .......................................... 84

Pavúk ......................................................................................... 104


3

Ako by to bolo ešte včera

Ako by to ešte bolo včera, keď som si tohtoročné leto

privyrábal ako čašník v zapadnutom mestečku. Robil

som vlastne takého chlapca pre všetko v jednej zo

závodných jedální akými je hojne posiata naša vlasť.

Bolo to jedno z tých pochmúrnych miest, kde pracujúci z

blízkych i vzdialenejších podnikov okolo jednej každý

pracovný deň sedia pri okvickaných stoloch a sŕkajú

všetky tie univerzálne vývary, ešte univerzálnejšie

prílohy, šľachy nebohých zvierat a iné výdobytky nášho

hromadného stravovania. Mojou úlohou bolo donášať na

vozíku tieto požívatiny na miesto určenia, čiže rovno do

náručia hladných stravníkov.


4

Aby som povedal pravdu, moje pracovné nasadenie a

morálka klesali priamo úmerne s každým dňom

stráveným na tomto pracovisku. Od prvých chvíľ, keď

som obsluhoval v bielej naškrobenej košeli, tmavých

nohaviciach a poltopánkach do truhly sa toho do konca

mojej brigády veľa zmenilo. Na začiatku som sa išiel

roztrhať, len aby všetko bolo čisté, hostia rýchlo

obslúžení a všetko úplne dokonalé. Časom však začali

stravníci moju prílišnú mladícku horlivosť zneužívať.

Napríklad raz jedna pani prišla skôr a okrem svojho

zákusku, zjedla aj tie, ktoré boli určené pre jej ostatných

spolu sediacich a potom ma pred plnou jedálňou obvinila,

že som to spravil ja. Alebo jeden pán mi raz vynadal, že

prečo má jeho spolu stolovník dva kúsky bravčového a

on iba jeden - /spolu stolovník ho mal prelomené napoly/.

Jednoducho, čím viac som sa snažil a bol milší, tým viac

boli hostia nespokojní.


5

Až jedného dňa, keď som rozprával jednu z jedálenských

historiek mojej vedúcej, nastal koniec môjmu trápeniu.

Vysvetlila mi, že všetko sú to len obyčajný – roboši –

na obede za 30 korún. Vôbec nie som platený od toho,

aby som s nimi komunikoval a už vôbec nie od toho, aby

som počúval ich sťažnosti a dohadoval sa s nimi, že keď

sa im nepáči, nech idú do Karltónu. Nikto z nich však do

nóbl reštaurácie nešiel, iba ja som konečne začal robiť

len to, za čo som bol platený. Na vozíku som doniesol

naložené taniere a rozdal ich. Na znak toho, že sú mi

všetci ukradnutí som zmenil mundúr a obsluhoval v

rockovom tričku s lebkou, teniskách a rifliach.

Drsní chlapi od mašín, ženské od pultov a bezzubí

družstevníci konečne pochopili, že tam nie som na srandu

a aby ma preháňali. Ako plynul čas, navzájom sme si na

seba zvykli a ja som ich začal vnímať nielen ako masu

nenažraných zverov, ale aj ako jednotlivcov.


6

Z tejto kopy montérok, plášťov a gumákov sa mi najviac

vymykali tri indivíduá sediace každý deň pri stole v kúte

miestnosti, dokonale separované od hlučnej vravy a

najnovších klebiet. Sem tam sa na mňa síce zdvorilo

usmiali, ale akoby žili vo vlastnom svete a všetko ostatné

mali na háku. Každá z nich bola osobitá sama o sebe.

Vetchá starena, oblečená v čiernom, by mi mohla byť

kľudne prastarou materou, ale akoby sa silou mocou

pokúšala uniknúť zubu času. Dosť výrazne sa aj napriek

svojim minimálne ôsmym krížikom maľovala, tajomstvo

jej plavej hrivy bola asi šikovná parochňa. Na vetchom

krku nosila štvoritý perlový náhrdelník, akiste bižutériu

alebo sklo.

Ďalšia v poradí bola snáď o pár desaťročí mladšia,

s jednoduchým účesom a krutou kamennou tvárou a la

pravá nacistická dáma. Obliekala sa tiež do čierneho,

lenže oveľa triezvejšie než jej priateľka.


7

Túto podivnú trojku uzatvárala asi 50 ročná guľa s tupým

výrazom v tvári, aká by sa dala stretnúť v hocakej

dedinke ráno o siedmej v miestnych potravinách alebo na

pošte.

Až neskôr som sa dozvedel, že všetky tri sú lekárničky z

neďalekej lekárne. Môj život v tom meste bol nudný,

nikoho som tam nepoznal, každý deň iba práca a potom

spánok. Niet divu, že toto podivuhodné trio mi

neschádzalo z mysle. Lekáreň stála oproti domu, v ktorom

som mal nocľah. Celá ulica postavená ešte dakedy v

predminulom storočí bola poznačená zašlou patinou

noblesy, zložité fasády domov sa pomaly rozpadávali pod

nánosmi holubieho trusu a vrhali strašidelné tiene na

chodník z mačacích hláv. Často ma pri pohľade na ulicu

prepadali pochmúrne myšlienky, presne ako v tú noc keď

som ani po namáhavej šichte v jedálni nemohol oka

zažmúriť, pretože vonku zúrila búrka.


8

Fúkal silný vietor a slabo upevnená odkvapová rúra

vydávala strašidelné zvuky. Po tom ako som odbavil

telefonáty s mamou a kamarátmi ma pochytila clivota.

V starom dome nikto okrem mňa neprebýval, nikoho som

tu nepoznal, práca bola otrasná, ale pri pomyslení na sto

eur týždenne som sa usmial.

Náhle ma osvietil blesk a ja som sa strašne zľakol

vysokej vyrezávanej skrine prežratej červotočom.

Povedal som si, že ak vydržím do piatku tak dostanem

tristo eur a už nikto ma tu neuvidí. Ako som sa nechal

unášať touto slastnou myšlienkou, zadriemal som a v

driemotách ma premkli strašidelné predstavy o troch

dámach z lekárne.

Tá najstaršia ešte iste študovala zo starých dobrých

zažltnutých kníh, kde sa nikto nevzrušoval nad protónmi

a atómovými číslami, ale kde boli dopodrobna rozpísané

účinky jedov a ich príprava.


9

Staré školy z časov arzénu, keď nebol problém niekoho

tráviť v zastrčenej uličke, z časov, keď nebol lekárnik

iba bezduchým predavačom farebných škatuliek ale

skutočný alchymista, majster života a smrti. Vybavila sa

mi ohromná scéna, ako všetky tri okolo kotla v polnočnej

tme odriekavajú magické zaklínadlá a do vriaceho

lektvaru hádžu vranie oká, kohútie hlavy a všetko

premiešavajú stehennou kosťou z nebožtíka. A na druhý

deň, ako presne odmeriavajú do papierových vrecúšok

prášok z fľaštičky označenej umrlčou lebkou, tie tri

čierne vdovy, každý je na ne prikrátky. Manželia ich

omrzeli, možno ani súrodenci neboli dostatočne úctivý...

Zo strašidelných driemot ma prebudil rachot blesku.

Silný vietor vyrazil okenný rám a pohrával sa z

čipkovanou záclonou. Rýchlo som ho zaplesol, avšak v

tom som ostal zarazene stáť. Všade bola tma, všetko

spalo, len z okien lekárne oproti presvitalo slabé svetlo.

Možno žiarovka, možno plameň...


10

Na druhý deň som sa nezobudil v najlepšej nálade,

navyše ma rozbolela hlava, iste preto že som zaspal až

nadránom. Preklínal som búrky, práchnivé okenné rámy

a lekárne. Utešoval ma fakt, že už o 48 hodín budem

cestovať domov s tristo eurami vo vrecku. Vo svojom

rockovom tričku som naklusal do jedálne a roznášal dva

druhy jedál. To akože nezdravé bol mastný bôčik s

knedľami, a to akože zdravé boli ešte mastnejšie šišky,

hojne posypané cukrom. Chlapi vylízali taniere a ženy si

jedlo odložili do plastových obedárov, aby malo rodina

čo večerať. Iba tri stareny z lekárne sa na mňa previnilo

usmiali a ja som im odniesol plné taniere. V duchu som

si vyčítal, že čo som to za človeka, keď si o tých milých

starenkách predstavujem také hrozné veci. Večer, aj keď

bolo všade ticho som nemohol zaspať, čiastočne preto, že

ma trochu pobolievala hlava, ale najmä zo zvedavosti.

Videl som totiž, že v lekárni oproti sa ešte slabo svieti.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist