načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Učebnica psychiatrie – 15. vydanie – Eugen Bleuler; Manfred Bleuler

Učebnica psychiatrie - 15. vydanie
-7%
sleva

Kniha: Učebnica psychiatrie
Autor: Eugen Bleuler; Manfred Bleuler
Podtitul: 15. vydanie

Je pre mňa radostné písať predslov k slovenskému vydaniu Učebnice psychiatrie od Eugena a Manfreda Bleulera, pretože u Manfreda Bleulera som sa vo svojej mladosti naučil základy psychiatrie a ... (celý popis)
Titul doručujeme za 4 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  567 Kč 527
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
17,6
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 49Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Vydavateľstvo F
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2015
Počet stran: 362
Rozměr: 148x210
Úprava: xxiv, 356 stran: ilustrace
Vydání: 15. preprac. vyd.
Název originálu: Lehrbuch der Psychiatrie
Spolupracovali: vydanie prepracované Manfredom Bleulerom... et al.
preklad J. Hašto
Jazyk: slovensky
Datum vydání: 30.09.2015
Nakladatelské údaje: Trenčín, Vydavateľstvo F, 1998
ISBN: 978-80-9672-776-6
EAN: 9788096727766
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Je pre mňa radostné písať predslov k slovenskému vydaniu Učebnice psychiatrie od Eugena a Manfreda Bleulera, pretože u Manfreda Bleulera som sa vo svojej mladosti naučil základy psychiatrie a potom sa medzi mnou a mojím učiteľom vyvinul plodný priateľský vzťah ...

Učebnica psychiatrie je vo svojich pätnástich vydaniach najviac čítanou a najdôležitejšou učebnicou psychiatrie v nemeckom rečovom okruhu a bola preložená do mnohých jazykov ...

Charakteristickým je hlboký rešpekt pred osobnosťou chorého ...

Odporúčam túto knihu všetkým lekárom, ktorí liečia psychiatrických pacientov jednak na psychiatrických klinikách / oddeleniach ako aj na ambulanciách, ale tiež všetkým psychológom a sociálnym pracovníkom, ktorí sa starajú o psychicky trpiacich ľudí. (vybrané kapitoly)

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Eugen Bleuler; Manfred Bleuler - další tituly autora:
Učebnica psychiatrie - 15. vydanie Učebnica psychiatrie
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

195

Rôzne ďalšie terapeutické otázky194

Špeciálna časť

A. Duševné poruchy v úzkej súvislosti

so somatickými ochoreniami

Táto kapitola sa zaoberá tými duševnými chorobami, ktoré sa dajú chápať ako sprievodné pre

javy primárne telesného ochorenia, tak ako napríklad progresívna paralýza je sprievodným

prejavom poliencephalitis luetica. K tomu pristupujú poruchy ako alkoholizmus, pri ktorom

je primárna určitá porucha osobnosti disponujúca ku závislosti (somaticky neidentifi kovaná)

a až pri závislosti vedie k telesným poškodeniam, ktoré sa potom zasa môžu prejaviť ako psy

chické poškodenia (napríklad vo forme alkoholického Korsakovova). Pri genuinnej epilepsii

je neznáme, aká telesná porucha je podkladom tejto choroby; isté je ale, že psychické poruchy

v priebehu ochorenia sa objavujú v úzkej súvislosti s cerebrálnymi zmenami.

I. Úvod: Základné formy psychických

ochorení pri telesných chorobách

Učenie o duševných poruchách v súvislosti s telesnými ochoreniami sa zjednoduší, keď máme

na zreteli: neexistujú žiadne špecifi cké psychopatologické klinické obrazy pre každé z mno

hých telesných ochorení, ktoré sú ich príčinou, a  pre každú z  mnohých somatických nôx.

Naproti tomu sa psychopatologické obrazy dajú zaradiť do rôznych veľkých rámcov, podľa

toho, či

a) somatická choroba viedla ku chronickému difúznemu poškodeniu mozgu alebo či

b) je prítomné ťažké akútne všeobecné – somatické (a tým aj cerebrálne) ochorenie

podkladom psychickej poruchy alebo či

c) telesné ochorenie viedlo ku lokalizovanej chronickej chorobe mozgu alebo či

d) podkladom psychickej poruchy je endokrinná porucha

4. Odoslanie do psychiatrickej nemocnice je spojené popri lekárskych aj s právnymi otázkami.

Každý lekár by mal byť oboznámený s  touto problematikou vo svojej oblasti činnosti.

Dôvody k  hospitalizácii duševne chorých sú o. i.: indikácia ku terapiám, ktoré sa dajú

vykonávať len v psychiatrickej nemocnici; potreba veľkej opatery, ošetrovania; ohrozova

nie seba; ohrozovanie druhých pri duševnom ochorení.

5. V  psychiatrickej nemocnici a  v  sociálne psychiatrických prechodných zariadeniach je

(popri osobných terapeutických indikáciách) terapeuticky dôležité pre všetkých chorých:

pracovná terapia a  aktivita vo voľnom čase; vyhýbanie sa donucovacím prostriedkom;

ponechanie toľko osobnej zodpovednosti každému chorému koľko je to len možné; duch

priateľstva a  vzájomného pomáhania si medzi chorými, ošetrovateľmi, sestrami (činné

terapeutické spoločenstvo).

Dnes sa vylučuje cieľ znižovať počet lôžok v psychiatrických nemocniciach a namiesto

toho zriaďovať otvorené zariadenia pre ošetrovanie duševne chorých ako sú denné

a  nočné kliniky, chránené dielne, centrá pre organizovaný spoločenský život a  aktivity

vo voľnom čase.


Úvod: Základné formy psychických ochorení pri telesných chorobách Duševné poruchy v úzkej súvislosti so somatickými ochoreniami196 197

Klinické obrazy, ktoré sa objavujú v takomto rámci možno označovať ako základné organické

formy psychického ochorenia. Rôznorodosť jednotlivých klinických obrazov v  rámci určitej

základnej formy je viac než špeciálnym typom noxy dané závažnosťou noxy, tempom jej pôso

benia a postihnutou osobnosťou (jej vek, jej vrodená konštitúcia, biografi cký vývoj a súčasné

rozpoloženie) ako aj vplyvom somatických sprievodných fenoménov. Keď je človek oboz

námený so symptomatológiou základných organických foriem, potom je ľahké porozumieť

psychopatológii jednotlivých ochorení.

a) “Amnestický“ alebo „psychoorganický syndróm v užšom zmysle“

Pri chronických ochoreniach s  určitou psychickou symptomatológiou sa zisťujú difúzne

poškodenia mozgu; a  naopak pri difúznych poškodeniach mozgu (ktoré sú o. i. zistiteľné

pneumoencefalografi ou), ak sa vôbec psychopatologicky prejavujú, zisťujeme vždy rovnaký

psychopatologický symptómový obraz. Máme tu dočinenia s určitou základnou formou psy

chických ochorení.

Je neustálym zdrojom zmätku, že takáto ohraničená dôležitá základná forma nemá žiadnu

všeobecne uznávanú etiketu. Jednotlivé školy používajú v  tejto súvislosti termín „amnes

tický psychosyndróm“  – je to však zlá etiketa, pretože jednostranne zdôrazňuje amnestické

symptómy, zatiaľ čo tie, ktoré sa týkajú myslenia a afektivity, sú práve tak dôležité. E. Bleuler

v prvom vydaní tejto učebnice zaviedol označenie „psychoorganický syndróm“. V doslovnom

zmysle môžeme pod tým chápať všetky psychosyndrómy, ktoré nejako súvisia so somatickými

poruchami. (Keď razil tento termín hrali dôležitú úlohu v klinickej psychiatrii len dôsledky

chronického difúzneho poškodenia mozgu, zatiaľ čo dôsledky iných telesných ochorení boli

zriedkavé resp. zriedkavo sa dostávali do pozornosti klinika.) Preto pri tomto pojme dochá

dza k  nedorozumeniam, keď sa bližšie neuvedie, že sa napríklad myslí „psychoorganický

syndróm“ v  užšom zmysle podľa E. Bleulera. –Pojem „Korsakovov syndróm“, ktorý mnohý

používajú je mnohoznačný. (Korsakov pôvodne popísal len psychické sprievodné príznaky

pri polyneuritíde; „Korsovov syndróm“ označuje prednostne tiež určité akútne liečiteľné

poruchy atď.) –Označenie „kortikálna demencia“ zahŕňa len ťažké následky kortikálneho

poškodenia. Okrem toho označuje mozgovú kôru príliš jednostranne ako niečo čo je prísne

ohraničená na mozgovú kôru. –Označenie „organická mozgová slabosť“ príliš jednostranne

označuje výkonnosť a ľahko sa pritom môže prehliadnuť ochudobnenie vnútorného života.

Okrem toho sú tu zahrnuté aj lokálne mozgové psychosyndrómy. To isté platí aj pre označe

nie „organicko-cerebrálny defektný syndróm“, dal by sa používať ako protipól ku „lokálnemu

mozgovému psychosyndrómu“. Napriek tomu sa neodvažujem ho navrhnúť: rozpaky sú dané

našimi nedostatočnými znalosťami o presných vzťahoch medzi mozgovou patológiou a psy

chopatológiou. Dnes sa dá len predpokladať – nie je to ale s istotou dokázané – že difúzny

výpad nervových buniek vo veľkých častiach mozgu je skutočne základom duševných porúch,

pre ktoré tu hľadáme označenie. Je možné že budúci výskum predsa len ukáže, že zvláštne

patologicko-anatomické zmeny alebo lokalizácie, ktoré sú inak často spojené s  difúznym

poškodením mozgu, sú rozhodujúce pre psychopatológiu. (Indície, ktoré dosiaľ poukazovali

týmto smerom nie sú dostatočne presvedčivé.) –Takže sa dnes musíme vyrovnávať s tým, že

neexistuje žiadne všeobecné zrozumiteľné pomenovanie pre jeden z najdôležitejších pojmov;

pri určitej pozornosti si ale predsa len môžeme poslúžiť týmto pojmom.

Kvôli ujasneniu existujúceho rečového zmätku porovnávame pojem organického psychosyn

drómu v zmysle tejto učebnice tabuľkovým spôsobom s niektorými podobnými pojmami:

psychoorganický syndróm: to isté čo organický psychosyndróm;

difúzny mozgový psychosyndróm: to isté čo organický psychosyndróm;

chronic cerebral syndrome v anglickej literatúre: väčšinou to isté čo organický psychosyndróm,

niekedy ale vrátane lokálneho mozgového psychosyndrómu;

organická demencia: najťažšia forma organického psychosyndrómu;

organická psychóza: poruchy ako v rámci akútneho exogénneho reakčného typu tak aj v rámci orga

nického psychosyndrómu, pokiaľ sa ich závažnosť a ich typ dá považovať za psychózu;

organická zmena osobnosti: stav pri prepletenosti ľahkého organického psychosyndrómu s psycho

reaktívnymi zmenami osobnosti v súvislosti s prežívaním ochorenia;

slabosť mozgovej výkonnosti: ľahké formy organického psychosyndrómu, sčasti zahŕňajú aj lokálny

mozgový psychosyndróm;

amnestický psychosyndróm: organický psychosyndróm, pri ktorom sú v popredí klinického obrazu

amnestické symptómy (a nie poruchy myslenia a afektivity) a akútny exogénny reakčný typ s preva

hou amnestických porúch;

Korsakovova psychóza: väčšinou to isté čo amnestický psychosyndróm, za predpokladu, že závažnosť

a  typ ho umožňuje chápať ako psychózu (pôvodný význam: psychické sprievodné fenomény pri

polyneuritíde);

Dysmmestic syndrome v angličtine: to isté čo amnestický psychosyndróm;

Prechodové syndrómy (Wieck): poruchy akútneho exogénneho reakčného typu a organického psy

chosyndrómu, pokiaľ sú revezibilné.

Príčiny, ktoré vedú ku difúznemu poškodeniu mozgu a ku organickému psychosyndrómu v hore

zmienenom zmysle, sú veľmi pestré: senilná degenerácia nervových buniek; multiplexné moz

gové embólie; ochorenia mozgových ciev; zápaly mozgu (zvlášť syfi litické); toxické poško

denie mozgu (alkohol, olovo, rozpúšťadlá, kysličník uhoľnatý a  i.); chronické metabolické

poškodenia; poranenia mozgu; čo do patogenézy ešte neobjasnené mozgové ochorenia ako


Úvod: Základné formy psychických ochorení pri telesných chorobách Duševné poruchy v úzkej súvislosti so somatickými ochoreniami198 199

multiplexná skleróza; chorea Huntington a Friedriechova heredoataxia v terminálnych štá

diách

1

a  i. ku ním pristupujú všetky ochorenia, ktoré sú spojené s  častými epileptickými

záchvatmi; už cez poruchy prekrvenia vedú k difúznemu poškodeniu mozgu.

Amnestický alebo organický psychosyndróm (v  užšom zmysle) je čo do fenomenologic

kého obrazu charakterizovaný poruchami pamäti, chápania, orientácie, myslenia a afektivity.

Pritom v popredí je raz jedna raz iná z týchto narušených funkcií; syndróm možno rozčleňo

vať podľa toho či je najviac postihnutá pamäť, myslenie alebo afektivita.

Celkove môžeme psychoorganickú poruchu charakterizovať ako ochudobnenie a zjednodu

šenie všetkých psychických procesov, afektívnych a intelektuálnych. Ochudobnené je bohat

stvo predstáv a spomienok. Zvlášť ochudobnené sú schopnosti v oblasti myslenia a pociťova

nia. Jednotlivé predstavy, snahy a pocity sa už nedávajú dostatočne do súvislosti s celkovým

skúsenostným bohatstvom, celkovou situáciou a všetkými tendenciami.

Charakteristická porucha pamäti psychoorganikov je v rozpore s populárnym chápaním

porúch pamäti, podľa ktorého spomienkové obrazy časom blednú. Naopak: čerstvé zážitky

sú v typických prípadoch viac postihnuté poruchou pamäti než skoršie zážitky. Keďže o. i. často

dochádza ku zabúdaniu zážitkov počas vyšetrenia, hovoríme o narušenej vštepivosti týchto

psychoorganikov. –Zavčasu je väčšinou nápadná aj narušená schopnosť používať v rozhovore

zriedkavejšie alebo cudzo znejúce slová, zvlášť tiež mená. Často sú medzery v pamäti vypĺ

ňané konfabuláciami, či už pri rozpakoch alebo spontánne. Čiastočne v súvislosti s poruchou

pamäti je v pokročilých prípadoch narušená orientácia miestom a časom. (Chorému chýbajú

„vnútorné hodiny“, HOCHE.)

Poruchy pamäti sú najcharakteristickejšie pri jednoduchých formách senilnej demencie; existujú tu prí

pady, pri ktorých sa často dá zistiť časová hranica straty pamäti. 70- ročný si napríklad už nepamätá čo

sa dialo v posledných desaťročiach. Po nejakom čase siaha jeho strata pamäti až do šiesteho desaťročia

jeho života, potom do piateho atď. Ak sú uchované ešte spomienky z mladosti, tak sa často vyznačujú

väčšou sviežosťou než za normálnych okolností; ba dokonca chorí môžu opäť prežívať scény, ktoré sa

v skutočnosti odohrali pred sedemdesiatimi rokmi. Pri skleróze mozgových ciev existujú ľahko nepra

videlné obsahové a časové kolísania porúch pamäti. Alkoholický Korsakov, keď je akútny, má spravidla

najprv zreteľnú hranicu v prístupnosti k spomienkam, ktorá sa kryje so začiatkom ochorenia; pacienti

nemajú k dispozícii nič, čo sa odohrávalo potom, to čo bolo predtým je ale približne normálne. Pomerne

rýchle sa ale začne táto hranica rozmazávať, pričom aj skoršie udalosti sa už nedajú vybaviť alebo si ich

vybavuje pacient nesprávne. –V  priemere sú rozdiely medzi staropamäťou a  novopamäťou u  starších

psychoorganikov zreteľnejšie než u mladších. U mladších (napr. pri epileptickom zhlúpnutí) často úplne

chýbajú. –Konfabulácia sa objavuje zvlášť u excitovaných a manických stavov. Pri manickej paralýze a pri

alkoholickej Karsakovovej psychóze je často bezhraničná. U apatických pacientov chýba.

1 Vo včasných štádiách ide o systémové degenerácie

Čo sa týka porúch myslenia pri organickom psychosyndróme, tak tieto sa predovšetkým

obmedzujú na objem súčasne možných predstáv. Spomienky a predstavy už nie sú prehľadne

k dispozícii, súhrnné a navzájom vyvážené. Výber sa výraznejšie než v norme riadi momen

tálnymi afektmi a  momentálnymi snahami. Výstižne by sme mohli hovoriť o  „trubicovom

zúženom poli myslenia“. Dôsledkom toho je porucha kritičnosti a schopnosti úsudku. Jeden

paralytik skočil z  vysokého okna, aby zdvihol cigaretový ohorok; iný ukradol pred očami

všetkých určitý predmet a  starostlivo ho schoval; tretí nájde staré vrecko, roztrihá viaceré

nové, aby ho zaplátal. Zo skúsenosti sú len výnimočne múdri. V  minulosti boli v  každom

ústave známe prípady ako je paralytik, ktorý viac rokov pozdravuje lekára pri každej vizite

slovami: „V utorok príde moja žena a vezme ma preč“.

Pri obmedzení predstáv sú prirodzene najviac postihnuté tie, ktoré sú i  bežne ťažšie prí

stupné a presné jednotlivé pojmy. Chorý namiesto toho produkujú pomerne vágne všeobecné

predstavy: „budova“ namiesto „záhradného domu“, „taký nejaký muž“ namiesto „stolár“. Aj

na otázky odpovedajú rovnako neurčitým spôsobom „Odkiaľ ste teraz prišli?“ „Odtiaľto

zozadu som prišiel dopredu“. Kde vlastne je naša klinika?“ „Áno v tomto meste“. S takýmito

otázkami sú organici spokojní a  očakávajú že aj pýtajúci sa by mal byť spokojný. Zreteľný

je vplyv nálady: „V akej miestnosti sme práve teraz?“ „V celkom peknej.“ „Aký ľudia sú to?“

„Dobrí ľudia.“ V iných prípadoch sa viac či menej prejavuje vedomá rozpačitosť. Pri otázkach

ohľadne dátumu pacienti práve dnes nevideli noviny alebo kalendár alebo nerozpoznajúc

význam otázky sa obracajú na druhých ľudí okolo a žiadajú ich o odpoveď.

Rôzne intelektuálne schopnosti sa nestrácajú rovnomerne, nedalo by sa ale preto nájsť žiadne

iné pravidlo, než že zvlášť rozvinuté alebo nacvičené spôsobilosti podliehajú najpomalšie cel

kovému zániku. Senilný účtovník alebo paralytický šachista môže niekedy vo svojej oblasti

prekonávať aj niektorých zdravých, aj keď v iných oblastiach sa prejavuje už úplne detinsky.

V súvislosti s obmedzením súčasne v myslení používaných predstáv je poškodené aj chápa

nie. Scénické obrazy sa napríklad nedajú už chápať vo svojej súvislosti. Pacienti vyratúvajú jed

notlivosti a v tomto smere pripomínajú imbecilov. V každom prípade potrebujú dlhší čas než

zdraví aby dospeli k poznatku a často sa pritom mýlia. To čo čítajú chápu neúplne a s chybami.

Ústne otázky pacientom musíme opakovať a niekedy na ne odpovedajú v zmysle predchádza

júceho myšlienkového procesu. Chápanie je nepresné, zvlášť pri únave. Medzery v chápaní

môžu vypĺňať konfabuláciami. Poruchy poznávania sú niekedy zapríčinené perseveráciou.

Obvykle sú psychické procesy viac či menej spomalené, predsa ale môže byť spomalenie

niekedy hyperkompenzované manickou rozladou so svojim rýchlym sledom myšlienok.

Niekedy majú chorí zreteľné ťažkosti pri prechádzaní z jednej témy na druhú. V neskorších

štádiách (ako aj pri mnohých ložiskových ochoreniach) sa objavuje sklon ku perseveráciam,


Úvod: Základné formy psychických ochorení pri telesných chorobách Duševné poruchy v úzkej súvislosti so somatickými ochoreniami200 201

v ťažkých prípadoch v takej miere, že chorý napr. na najdôležitejšie otázky ohľadne personálií

„91“, potom čo týmto číslom udal svoj rok narodenia.

Afekty sú pri psychoorganickom syndróme labilné, silnejšie a  rýchlejšie nastupujú než

v norme (afektívna inkontinencia) a ľahko sa zase sploštia. Často určitá nálada strieda rýchle

náladu inú, niekedy v  priebehu niekoľkých málo sekúnd. Aktuálny afekt úplne chorého

ovláda. Z maličkostí je šťastný alebo zúfalý. (Jedna paralytická pani urobila vážny suicidálny

pokus, pretože manžel prišiel neskoro k jedlu.) V ich emočnej labilite pôsobia psychoorganici

ako deti. (Ľudová reč nazýva senilne dementných ako „detinských“.) Emočný prejav psycho

organikov postráda ale v súvislosti s intelektuálnym prázdnom obdivuhodnú oduševnenosť

a diferencovanosť dieťaťa. Psychoorganikom chýba prehľad o komplikovaných záležitostiach,

takže ich prirodzene nemôžu zdôrazňovať emóciami. Aj v súvislosti s chudobnosťou predstáv

je oblasť záujmov obmedzená, a chorí sa javia byť ľahostajní, bez toho že by sa jednalo len

o  defekt afektívnej stránky. –Takže psychoorganici sú emočne labilní, pokiaľ vôbec dokážu

chápať určitú situáciu; sú ale súčasne chudobní v oblasti afektívnej diferencovanosti a spon

taneity a tým tupí a apatickí.

Nálada chorých je veľmi rôzna; trvalé alebo prechodné extrémy od nebeskej blaženosti až

ku hlbokej depresii alebo aj úzkosti, prípadne prejavované sústavným krikom sú veľmi časté.

Spolupôsobenie labilnej afektivity a  obmedzenej schopnosti uvažovať často znemožňujú

cieľavedomé konanie. Emócia nehy, ohľadu, takt, pieta, estetický jemnocit, pocit povinnosti,

cit pre spravodlivosť, sexuálna hanblivosť často zlyhávajú, aj keď existujú. Rôzne popudy

z vnútra z vonka sú bez zábran realizované v činoch. Pri živej afektivite a porušenej kritičnosti

je zvýšená sugestibilita, u niektorých aj negatívna.

Osobnosť mnohých organikov je veľmi výrazne zmenená, najviac pri paralýze, najmenej pri

skleróze mozgových ciev a u chorôb spadajúcich viac do oblasti neurológie ako je multiplexná

skleróza. Zmena osobnosti ako ju môžeme pozorovať pri organickom psychosyndróme je

spojená skôr s akcentáciou a karikovaním normálnych individuálnych vlastností než že by

išlo o celkové transformovanie. Vo svojej povahe sporivý, šetrný starec, keď sa stane senilne

dementným, sa nebude dať tak ľahko prehovoriť ku nejakému darovaniu, skôr bude lakomý.

Ku najťažšie potlačiteľným záujmom patria prirodzene tie egoistické, a  keďže títo pacienti

nedokážu ľahko alebo dokonca vôbec nedokážu súčasne asociovať s nimi aj iné, korigujúce

idey, prejavujú sa potom egoisticky v myslení, cítení a správaní.

Dôležitý fenomén pri difúznych chronických mozgových ochoreniach je zvýšená unaviteľ

nosť. V ťažkých prípadoch sa dá už po štvrťhodinovom rozhovore pozorovať, že chorí sú stále

nejasnejší a stále namáhavejšie sa prejavujú.

Halucinácie často úplne chýbajú, ale môžu sa aj vyskytovať.

Ak sa vyskytnú bludné myšlienky, potom v  ťažkých prípadoch nadobúdajú spravidla

charakter úplných nezmyslov. Medzi depresívnymi sú potom bežným javom prehnané

hypochondrické predstavy; délire d’énormité a nihilizmus, keď sa vyskytujú tak je to zvlášť

charakteristické.

Keď chronické mozgové ochorenie, ktoré viedlo ku organickému psychosyndrómu, má

akútne zhoršenie, alebo keď je komplikované febrilnými ochoreniami, intoxikáciami alebo

vyčerpaním, tak sa ľahko môžu prejaviť poruchy z oblasti akútneho exogénneho reakčného

typu, zvlášť delirantné a mrákotné stavy. Vyskytujú sa prevažne v noci.

Väčšinou sú tieto psychózy spojené so somatickými symptómami, ktoré sú sčasti dôsled

kom mozgovej afekcie (obrny, afázie, apraxie a iné neurologické následky poškodenia urči

tých častí mozgu pri súčasnom difúznom poškodení mozgu), sčasti ide o sprievodné prejavy

(marazmus, neuritída). Najčastejšie sa vyskytuje tremor, väčšinou hrubý, nepravidelný, zvlášť

rúk a rečového ústrojenstva. Tlak v hlave, bolesť hlavy, parestézie, mžiky pred očami, hučanie

v  ušiach a  podobné „nervové“ symptómy môžu od začiatku sprevádzať každú organickú

duševnú chorobu, neskôr sú sčasti prekryté ťažkými psychotickými alebo sú chorobne inter

pretované v delirantných stavoch v zmysle telových halucinácií a tela sa týkajúcich bludných

myšlienok.

Organický psychosyndróm u detí (LUTZ, CORBOZ) viď str. 227 a ďalšie.

Vyústenie týchto organických psychóz je kvôli podmieňujúcej mozgovej chorobe často

letálne. Toxické a traumatické psychózy sa môžu zlepšiť alebo zostať v podstate stacionárne.

Keď noxa, ktorá pôsobí na mozog, prestane účinkovať a keď psychoorganické dôsledky netr

vali už celé mesiace, potom môže dôjsť ku rozsiahlej remisii napr. pri paralýze po liečbe alebo

pri posttraumatických a arteriosklerotických chorobách; pri posledných menovaných môžu

jednotlivé zlepšenia trvať len niekoľko dní alebo hodín; môžeme tu právom hovoriť o „lucida

intervalla“.

Diagnóza organických psychóz je v  úvode neľahká. Choroba musí dosiahnuť až určitú

úroveň, kým sa stane zreteľnou väčšia časť spomenutých symptómov. Orientácia je napr.

u pacientov s neporušeným vedomím a v pokojnom rozpoložení porušená až v ťažších stup

ňoch zhlúpnutia.

Pri dementia senilis je ťažkosť v  tom, že normálna senilita má naznačené podobné

symptómy: nevieme pri akom stupni narušenej pamäti alebo afektivity už začína choroba.

Niekedy musia rozhodovať praktické dôvody.

Ak je prítomný vyslovene melancholický obraz, potom psychoorganické, na myšlienky

chudobné myslenie, sa dá ťažko odlíšiť od depresívneho, inhibovaného myslenia. Malicherné

reakcie na vedľajšie záležitosti ako oneskorené jedlo alebo nápadná afektívna odkloniteľnosť


Úvod: Základné formy psychických ochorení pri telesných chorobách Duševné poruchy v úzkej súvislosti so somatickými ochoreniami202 203

napr. vtipom poukazuje na organickú labilitu. Diferenciálne diagnosticky ešte dôležitejšia je

nezmyselnosť bludných myšlienok a to hlavne vo forme nihilizmu a délire d’enormite.

Rozvlačnosť psychoorganikov sa odlišuje od manického myšlienkového trysku tým že je

chudobná na idey.

Pre diagnózu je rozhodujúca porucha orientácie miestom a časom v stavoch s neporuše

ným vedomím. Diagnosticky opatrne treba hodnotiť túto dezorientáciu v stavoch nepokoja

a stavoch zmätenosti.

Pre rozhodnutie otázky „organický alebo nie:“ možno s úžitkom využiť krivku únavy pri progresívnom

počítaní. Pacienta necháme kontinuálne tak rýchlo ako to dokáže pripočítavať jednomiestne čísla (Krae

pelinove počtárske zošity). Po každej minúte dávame znamenia, na čo explorovaný pod poslednú sumu

urobí čiarku ale hneď pokračuje ďalej. Výkony v jednotlivých minútach, dvoch minútach alebo piatich

minútach sa dajú zobraziť v krivke. Normálna krivka prebieha zo začiatku kvôli zácviku hore a začína sa

až po trištvrte hodine znižovať, ale nie pod iniciálnu úroveň. Krivka u organických vykazuje miernejšie

alebo žiaden vzostup výkonnosti a začína skôr klesať, pričom často klesne pod úroveň začiatku (výraz

nejšia únava). Prirodzene budeme si pritom všímať chyby a rovnomernosť výkonu a ďalej zaznamenávať

všetko, sledovať aby sme neprehliadli iné faktory, ako je napr. odklonenie pozornosti.

Diagnóza organickej duševnej choroby sa často ešte nedá stanoviť, zatiaľ čo sa už s istotou

dajú zistiť špecifi cké somatické fenomény (napr. pupilárne a rečové poruchy), ktoré s istotou

umožňujú identifi kovať špeciálne mozgové ochorenie (napr. paralýzu). Častejšie môžeme

naopak zistiť „organickú psychózu“ vo všeobecnom zmysle, zatiaľ čo ešte chýbajú špecifi cké

symptómy určitej mozgovej choroby. O to viac, že existujú tiež organické psychózy v dôsledku

mozgových ochorení, ktoré ešte nepoznáme.

Diagnóza somatického a mozgového ochorenia, ktoré podmieňuje organický psychosyndróm

sa nedá urobiť na základe psychopatologických symptómov. Musí sa stanoviť na základe soma

tických symptómov a predchorobia.

V  psychopatológii organikov sa prejavuje vnútorné vysporiadavanie sa s vnútorným rozpadom. Už

nápadné je, čo chorí perseverujú: často zabúdajú to čo je pre nich nepohodlné a  nie je v  súlade s  ich

náladou a  perseverujú to, čo zvyšuje ich sebavedomie alebo to čo je v  súlade s  ich náladou. Môžeme

byť ale v pokušení pozrieť sa aj na všeobecnejšie aspekty psychoorganickej symptomatológie z hľadiska

vysporiadavania sa s duševnou degradáciou: múdrosť staroby tu môže spočívať v tom, aby sa zabudlo

na plánovanie osobnej budúcnosti, aby prítomnosť bola prežívaná len povrchne a zatiaľ čo minulosť ako

bohatstvo, ktoré stále zostáva, sa môže opäť zaskvieť pred vnútorným zrakom. Práve takéto ignorovanie

budúcnosti, takéto oslabovanie súčasnosti a takýto návrat k hodnotám minulosti sa deje pri psychoorga

nickej zmene starca a pri iných mozgových ochoreniach, ktoré oberajú o akúkoľvek nádej do budúcnosti.

Obr. 2  – 8: Výraz tváre pri ťažkých difúznych poškodeniach mozgu s  amnestickým psychosyndrómom (t. j. organický

psychosyndróm v  zmysle tejto učebnice). Fotograf na chorých pri fotení volá. Výraz tváre nám u  všetkých chorých

(s výnimkou smejúcej sa stareny obr. 8) ukazuje prekvapenú bezradnosť a umožňujú tušiť námahu chorých aby pochopili

situáciu. Mimický prejav prezrádza odbrzdenie v jednoduchej a trochu primitívnej forme náladu chorých: bezradnosť

a nechápavý údiv (obr. 2), bezradnú unavenú rezignáciu (obr. 3), aktivovanú vôľu pochopiť a zameranosť na fotografa, aj

keď nemožnosť pochopiť vyvoláva úľak a zúskostňuje (obr. 5), bezstarostnú veselosť (obr. 8), úzkostnú bezradnosť (obr.

6) a nedôverčivú nenávisť (obr. 7). — Podstatné rysy organického syndrómu sa zrkadlia v takýchto snímkach: porucha

obr. 4

obr. 2

obr. 5

obr. 3




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist