načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Trestná zodpovednosť právnických osôb - Yvetta Turayová; Lýdia Tobiášová; Jozef Čentéš

Trestná zodpovednosť právnických osôb
-11%
sleva

Kniha: Trestná zodpovednosť právnických osôb
Autor: ; ;

Vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v SR
Titul doručujeme za 2 pracovní dny
doručujeme do Vánoc
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  211 Kč 188
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
6,3
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 69Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Wolters Kluwer
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 201602
Počet stran: 210
Rozměr: 210,0x150,0x23,0 mm
Úprava: tran
Hmotnost: 0,282kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8168-328-2
EAN: 9788081683282
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Problematika trestnej zodpovednosti právnických osôb vyvoláva stále polemiku v kruhoch odbornej verejnosti. Jej zavedenie do nášho právneho poriadku sa ale javí ako určitá nevyhnutnosť, ktorá je podmienená mnohými determinantami. Tie pramenia nielen z meniacich sa politických, spoločensko-ekonomických, hospodárskych, sociálnych, kultúrnych podmienok a vzťahov v našom štáte, ale vyplývajú tiež z požiadavky postupnej legislatívnej harmonizácie a priblíženia sa slovenského právneho poriadku k právu Európskej únie. Proces aproximácie a implementácie legislatívy EÚ si kontinuálne vyžaduje v právnych poriadkoch všetkých členských štátov robiť aj zásadné zmeny. Tomuto trendu sa nemôže vyhnúť ani Slovenská republika. Monografia „Trestná zodpovednosť právnických osôb – Vybrané aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb v Slovenskej republike“ dáva čitateľovi možnosť vytvoriť si ucelený obraz o počiatočných úvahách a genéze vývoja zákonnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických osôb. V historickom kontexte poukazuje na zložitosť problematiky, upozorňuje na nedoriešené sporné otázky súvisiace s témou, pričom vychádza z návrhu paragrafového znenia pripravovaného zákona. Pre komplexnejší pohľad monografia v jednotlivých kapitolách rozoberá okrem trestnej aj iné druhy právnej zodpovednosti (administratívno-právnu, osobitosti finančno-právnej zodpovednosti). Osobitnú pozornosť venuje vybraným hmotnoprávnym a procesnoprávnym aspektom, ktoré súvisia so zavedením nového trestne zodpovedného subjektu do nášho právneho poriadku.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Yvetta Turayová; Lýdia Tobiášová; Jozef Čentéš - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

3

OBSAH

ZOZNAM SKRATIEK .......................................................................................... 6

ÚVOD ....................................................................................................................... 7

Prvá kapitola

Vývoj a posudzovanie zodpovednosti právnických osôb

v Slovenskej republike ........................................................................................... 9

1 Vývoj a okolnosti zavedenia trestnej zodpovednosti

právnických osôb v Slovenskej republike .................................................... 9

1.1 Úvod ............................................................................................................ 9

1.2 Historický vývoj zavádzania trestnej zodpovednosti

právnických osôb v Slovenskej republike ............................................. 11

1.3 Návrhy na zavedenie tzv. pravej trestnej zodpovednosti

právnických osôb ..................................................................................... 12

1.4 Návrhy na zavedenie tzv. nepravej trestnej zodpovednosti

právnických osôb ..................................................................................... 17

1.5 Návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb ................ 20

1.6 Záver .......................................................................................................... 27

2 Vyvodzovanieadministratívnorávnej zodpovednosti

právnických osôb ........................................................................................... 27

2.1 Úvod .......................................................................................................... 27

2.2 Priestupková zodpovednosť ................................................................... 28

2.3 Zodpovednosť za správne delikty fyzických osôb postihované

na základe zavinenia ................................................................................ 29

2.4 Zodpovednosť za správne delikty fyzických osôb a právnických

osôb postihované bez ohľadu na zavinenie .......................................... 29

2.5 Zodpovednosť za správne poriadkové delikty ..................................... 32

2.6 Zodpovednosť za disciplinárne delikty ................................................. 34

2.7 Záver .......................................................................................................... 35

3 Vyvodzovanieadministratívnorávnej zodpovednosti

právnických osôb na finančnom trhu ........................................................ 35

3.1 Úvod .......................................................................................................... 35

3.2 Vybrané problémy právnej úpravy vyvodzovaniafinančnorávnej

zodpovednosti na finančnom trhu ........................................................ 42


3.3 Záver – perspektívy zavádzania trestných sankcií

pre právnické osoby za vybrané delikty na kapitálovom trhu

(zneužívanie trhu) .................................................................................... 48

Druhá kapitola

Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti

právnických osôb ................................................................................................. 51

1 Podmienky trestnej zodpovednosti právnických osôb ........................... 51

1.1 Úvod .......................................................................................................... 51

1.2 Trestná zodpovednosť právnických osôb a jej vplyv

na základné zásady trestného práva ...................................................... 52

1.3 Právnická osoba ako páchateľ, nepriamy páchateľ,

spolupáchateľ a účastník ......................................................................... 63

1.4 Trestná zodpovednosť právnickej osoby ............................................... 65

1.5 Zánik trestnosti ........................................................................................ 68

1.6 Záver .......................................................................................................... 71

2 Trestná činnosť právnických osôb .............................................................. 72

2.1 Úvod .......................................................................................................... 72

2.2 Profilácia právnej úpravy trestnej zodpovednosti právnických

osôb s akcentom na rozsah ich trestnej činnosti ................................. 73

2.3 Kazuistické prípady vybraných trestných činov vzťahujúcich

sa na právnické osoby .............................................................................. 87

2.4 Záver .......................................................................................................... 89

3 Sankcie uplatňované voči právnickým osobám v zmysle ZoTZPO ...... 90

3.1 Úvod .......................................................................................................... 90

3.2 Sankcie ...................................................................................................... 91

3.3 Druhy sankcií voči právnickým osobám v návrhu

osobitného zákona ................................................................................... 92

3.4 Zásady uplatňujúce sa pri sankcionovaní právnických osôb ........... 101

3.5 Záver ........................................................................................................ 106

4 Trestná zodpovednosť právnických osôb v kontexte

hospodárskej kriminality ........................................................................... 108

4.1 Úvod ........................................................................................................ 108

4.2 Hospodárska kriminalita a jej vymedzenie ........................................ 109

4.3 Je trestná zodpovednosť právnických osôb vo vzťahu

k hospodárskej kriminalite potrebná? ................................................ 113

4.4 Záver ........................................................................................................ 123


5

Tretia kapitola

Vybrané procesnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti

právnických osôb ............................................................................................... 124

1 Všeobecné informácie ................................................................................. 124

2 Trestné konanie proti právnickej osobe v zmysle návrhu

zákona o TZPO ............................................................................................. 125

2.1 K osobitnej úprave obsiahnutej v § 21 až 25 návrhu

zákona o TZPO ...................................................................................... 127

3 Zaisťovacie inštitúty aplikovateľné v trestnom konaní

proti právnickej osobe ................................................................................ 130

3.1 Úvod ........................................................................................................ 130

3.2 Obmedzujúce a zaisťovacie opatrenia proti právnickej osobe

v zmysle návrhu zákona o TZPO ......................................................... 133

3.3 Zaisťovacie inštitúty proti obvinenej právnickej osobe

aplikovateľné podľa Trestného poriadku ............................................ 146

3.4 Záver ........................................................................................................ 173

4 Zastupovanie právnickej osoby v trestnom konaní

a uplatnenie práva na obhajobu ................................................................ 174

4.1 Úvod ........................................................................................................ 174

4.2 Zastupovanie právnickej osoby v trestnom konaní ........................... 174

4.3 Obhajca ................................................................................................... 177

4.4 Výsluch, záverečné reči a posledné slovo ............................................ 177

4.5 Perspektíva medzinárodnoprávnej úpravy ......................................... 178

4.6 Záver ........................................................................................................ 186

ZÁVER ................................................................................................................. 188

POUŽITÁ LITERATÚRA ................................................................................ 195

O AUTOROCH .................................................................................................. 205


91

Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

3.2 Sankcie

Ad a) Všeobecne k sankciám

Návrh zákona o  TZPO upravuje jednotlivé druhy trestov, ktoré sú v  zmysle

trestného práva sankciami. Vo všeobecnosti sú sankcie právnym následkom

spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného (§ 31 ods. 1 TZ).Sloven

ské trestné právo upravuje sankcie ako pojem spoločný a  nadradený pre dve

kategórie sankcií, a to tresty a ochranné opatrenia. Hovoríme tak o bipartícii

alebo dualizme trestných sankcií, no v prípade právnických osôb zákonodarca

počíta len s ukladaním jednej kategórie sankcíí – trestov. Vo svojichustanove

niach upravuje výpočet jednotlivých druhov trestov a zákonné podmienky pre

ich ukladanie (zákonné podmienky pre ukladanie trestov sú čiastočne upravené

aj vo všeobecnej časti TZ – pozn. autorky) a o ochranných opatreniach sa vôbec

nezmieňuje. V  prípade právnickej osoby je teda trest jediným a nevyhnut

ným právnym následkom spáchaného trestného činu.

Sankcie podľa slovenského trestného práva možno charakterizovať ako

špecifické, zákonom ustanovené a  štátom vynútiteľné následky spáchaného

trestného činu alebo činu inak trestného. Ich základným a nevyhnutnýmzna

kom je, že s ich uplatnením sú spojené nevýhodné, neželateľné dôsledky pre

páchateľa. Trestom sa konkrétnemu páchateľovi (v tomto prípade právnickej

osobe) spôsobuje určitá ujma, ktorá je neodmysliteľnou súčasťou pojmu trest.

Sankcia má preto v zmysle Trestného zákona negatívny obsah. Vždypredsta

vuje pre páchateľa, t.  j. aj právnickú osobu určitú ujmu. V  prípade právnic

kej osoby pôjde predovšetkým o ujmu na majetku alebo iných majetkových

právach.

Ad b) Vzťah návrhu zákona o TZPO a Trestného zákona pri uplatňovaní sankcií

V zmysle § 1 ods. 2 ZoTZPO „Ak tento zákon neustanovuje inak a ak topova

ha veci nevylučuje, na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a trestyuklada

né právnickým osobám sa vzťahuje Trestný zákon...” Osobitný zákon o TZPO

tak bude vo vzťahu k Trestnému zákonu špeciálny, to znamená, že všeobecné

ustanovenia Trestného zákona sa použijú len vtedy, ak osobitná úpravak da

nej otázke neexistuje a ak to zároveň nevylučuje povaha veci. Vzhľadom na

špecifiká právnickej osoby, najmä na skutočnosť, že ide o právnu konštrukciu,

bude nutné pri aplikácii všeobecných ustanovení zvažovať, či je vôbec ich

aplikácia možná.


92

Trestná zodpovednos  právnických osôb

V prípade sankcií možno uvažovať o troch režimoch uplatňovaniaustanovení osobitného zákona a Trestného zákona:

a) výlučná aplikácia ustanovení osobitného zákona o TZPO (v prípade, že

ide o  také tresty, ktoré Trestný zákon nepozná, a  to napríklad ustanovenia o treste zrušenia právnickej osoby, treste zákazu prijímať dotácie alebo

subvencie, treste zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov

Európskej únie, treste zákazu účasti vo verejnom obstarávaní alebo treste

zverejnenia odsudzujúceho rozsudku), b) kombinácia ustanovení osobitného zákona o TZPO a ustanoveníTrestného zákona (napr. pri treste prepadnutia majetku alebo treste zákazučinnosti, kde návrh zákona o TZPO predpokladá uplatnenie ďalších ustanovení

Trestného zákona, pretože podmienky ukladania daného trestu upravuje len

čiastočne a  takisto to platí o  zásadách pre ukladanie trestov, kde osobitný

zákon upravuje špeciálne najmä zásadu individualizácie trestu); c) výlučná aplikácia ustanovení Trestného zákona (napr. pri ustanoveniach

o treste prepadnutia veci, kde osobitný zákon v plnom rozsahu priamoodkazuje na zákonné podmienky zakotvené v Trestnom zákone). 3.3 Druhy sankcií voči právnickým osobám v návrhu

osobitného zákona

V zmysle návrhu zákona o TZPO zákonodarca počíta so zavedením celéhokatalógu trestov, ktoré bude možné právnickej osobe za spáchaný trestný čin uložiť.

Ide spravidla o tresty postihujúce majetkové práva, ale aj o trestydiskvalifikujúce právnickú osobu z výkonu určitých práv, ktoré sú formulované vo forme

zákazu. V zmysle § 10 ZoTZPO ide o nasledovné tresty:

a) trest zrušenia právnickej osoby;

b) trest prepadnutia majetku;

c) trest prepadnutia veci;

d) peňažný trest;

e) trest zákazu činnosti;

f ) trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie;

g) trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie;

h) trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní;

i) trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku.


93

Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

Ad a) Trest zrušenia právnickej osoby

Trest zrušenia právnickej osoby je v hierarchii trestov pre právnické osobyuve

dený ako prvý, a to z dôvodu, že ide o najprísnejší trest, ktorý možno právnickej

osobe uložiť.

V zmysle návrhu (§ 12 ZoTZPO) súd obligatórne uloží trest zrušeniapráv

nickej osoby, ktorá má sídlo v Slovenskej republike, ak jej činnosť bola úplne

alebo prevažne využívaná na páchanie trestnej činnosti.

Fakultatívne bude možné trest zrušenia právnickej osoby uložiť aj vtedy, ak

právnickú osobu súd odsudzuje za trestný čin, za ktorý Trestný zákon umožňuje

uložiť trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na

doživotie.

Právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bol uložený trest zrušenia právnickej

osoby, vstúpi právnická osoba do likvidácie.

Osobitné podmienky sú určené v prípade, ak je právnickou osoboukomo

ditná burza alebo dohliadaný subjekt finančného trhu podliehajúci dohľadu

vykonávanému Národnou bankou Slovenska. V  takom prípade súd musí pri

hliadnuť aj na vyjadrenie príslušného orgánu verejnej správy, ktorý udeľujepo

volenie na vznik a činnosť komoditnej burzy podľa osobitného predpisu (ak je

právnická osoba komoditnou burzou), alebo na vyjadrenie Národnej bankySlo

venska (ak je právnická osoba dohliadaným subjektom finančného trhupodlie

hajúcim dozoru tohto orgánu) a musí prihliadnuť k možnostiam a dôsledkom

uloženia tohto trestu.

Ad b) Trest prepadnutia majetku

Trest prepadnutia majetku bude súd v zmysle § 13 ZoTZPO obligatórneukla

dať právnickej osobe,

a) ktorá spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 2 TZ,142 ak nadobudlamaje

142 Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 173 ods. 3, trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa

§ 179, trestný čin zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo § 181, trestný

čin vydierania podľa § 189 ods. 2 písm. c), trestný čin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, 3,

4 alebo 5 alebo § 191 ods.  3 alebo 4, trestný čin nátlaku podľa § 192 ods.  3 alebo 4, trestný

čin podielnictva podľa § 231 ods. 2, 3 alebo 4 alebo § 232 ods. 3 alebo 4, trestný činlegalizá

cie príjmu z  trestnej činnosti podľa § 233 ods.  1 alebo 2 alebo § 234, trestný čin falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270, trestný činuvád

zania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa

§ 271 ods. 1, trestný čin výroby a držby falšovateľského náčinia podľa § 272 ods. 2, trestný čin


94

Trestná zodpovednos  právnických osôb

tok aspoň v značnom rozsahu trestnou činnosťou alebo z príjmovpochá

dzajúcich z trestnej činnosti, alebo

b) ak právnická osoba spáchala trestný čin uvedený v § 58 ods. 3 TZ.143

V § 58 ods. 2 a 3 TZ je uvedený taxatívny výpočet trestných činov, za ktoré

možno trest prepadnutia majetku uložiť aj vtedy, ak nie sú splnené podmienky

uvedené v § 58 ods. 1 TZ, ktoré na rozdiel od právnickej osoby viažu ukladanie

tohto trestu v  prípade fyzickej osoby aj na splnenie ďalších podmienok, a  to

zištnej pohnútky páchateľa alebo spôsobenie škody. To sa však v prípadepráv

nickej osoby nevyžaduje.

Trest prepadnutia majetku bude postihovať majetok odsúdenej právnickej

osoby, ktorý jej zostane po skončení konkurzného konania vyhláseného navý

kon trestu prepadnutia majetku, po uspokojení všetkých pohľadávok protipod

state a všetkých prihlásených pohľadávok. Vyhlásenie konkurzu na odsúdenú

právnickú osobu sa vykoná podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurzea reštruk

turalizácii v znení neskorších predpisov. Trest prepadnutia majetku vo vzťahu

k odsúdeným fyzickým osobám a právnickým osobám sa vykoná identicky, t. j.

vyhlásením konkurzu na majetok odsúdenej osoby. Okruh majetku, ktorýmož

no postihnúť trestom prepadnutia majetku, sa bude odvíjať od právnej úpra

vy uvedeného zákona o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle takejto úpravy,

majetok, ktorý vo všeobecnosti nepodlieha konkurzu, nebude postihovaný ani

trestnoprávnou sankciou. Takáto konštrukcia umožňuje, aby v rámcikonkurz

ného konania, prostredníctvom jeho špecifických inštitútov (napr.odporovateľ

skrátenia dane a  poistného podľa § 276 ods.  2, 3 alebo ods.  4, trestný čin neodvedenia dane

a  poistného podľa § 277 ods.  2, 3 alebo ods.  4, trestný čin daňového podvodu podľa § 277a

ods. 2 alebo ods. 3, trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 2 alebo 3, trestný

čin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279

ods. 2 alebo 3, trestný čin teroru podľa § 313 alebo § 314, trestný čin prijímania úplatku podľa

§ 328 ods.  2, trestný čin falšovania a  pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej

uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 6, trestný čin prevádzačstva podľa

§ 355 alebo § 356, trestný čin kupliarstva podľa § 367 ods. 3, trestný čin výroby detskejporno

grafie podľa § 368, trestný čin rozširovania detskej pornografie podľa § 369, trestný činohro

zovania mravnosti podľa § 372 ods. 2 alebo 3 alebo trestný čin terorizmu a niektorých foriem

účasti na terorizme podľa § 419.

143 Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,

ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 3 alebo 4 alebo § 173 ods. 4, trestný činle

galizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 3 alebo 4, trestný čin založenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestný čin založenia, zosnovaniaa podporo

vania teroristickej skupiny podľa § 297, trestný čin prijímania úplatku podľa § 328 ods. 3 alebo

§ 329 ods. 3 alebo trestný čin podplácania podľa § 334 ods. 2 alebo § 335 ods. 2.


95

Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

nosť), boli riešené aj právne úkony, ktoré boli odsúdeným dlžníkom vykonané

v úmysle ukrátiť (aj budúce) pohľadávky veriteľov.144

Vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát, ak súd nerozhodne inak na

základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republikaviaza

ná. V tejto súvislosti takisto ako s platnou úpravou trestu prepadnutia majetku

u fyzických osôb, resp. ochranného opatrenia zhabania majetku podľa § 83b TZ,

sa postihne majetok odsúdenej osoby, ktorý vlastní po skončení konkurzného

konania, a  ten sa stane majetkom Slovenskej republiky, ak sa nerozhodne na

základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy inak.145

Ak je právnickou osobou dohliadaný subjekt finančného trhu

podliehajúci

dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska, súd mu môže uložiť trest

prepadnutia majetku až po vyjadrení Národnej banky Slovenska, a tok možnos

tiam a dôsledkom jeho uloženia; na toto vyjadrenie súd pri svojom rozhodovaní

prihliadne.

Ad c) Trest prepadnutia veci

Súd v  zmysle § 14 ZoTZPO uloží právnickej osobe trest prepadnutia veci za

podmienok pre ukladanie tohto trestu ustanovených Trestným zákonom.

V  tomto prípade osobitný zákon priamo odkazuje na ustanovenia Trestného

zákona, konkrétne na ustanovenie § 60 TZ upravujúce zákonné podmienky pre

ukladanie tohto trestu fyzickej osobe.

Trest prepadnutia veci je druhom trestu, ktorý postihuje majetoknachádza

júci sa vo vlastníctve právnickej osoby. Podstata trestu prepadnutia veci spočíva

v tom, že sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom odníme vlastnícke právo

právnickej osoby k veci, ktorá je v určitom vzťahu k spáchanému trestnému činu.

Toto vlastnícke právo úradným výrokom potom prechádza na štát. Účel trestu

prepadnutia veci sleduje zneškodnenie veci, ktorá by mohla slúžiť na páchanie

ďalšej trestnej činnosti, sťaženie podmienok na páchanie ďalších trestných činov,

prípadne odňatie prospechu, ktorý právnická osoba získala trestným činom.

Predmetom trestu prepadnutia veci podľa § 60 ods.  1 TZ môže byť vý

lučne vec,

a) ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu,

b) ktorá bola určená na spáchanie trestného činu,

144 K tomu pozri Dôvodovú správu k ZoTZPO, osobitnú časť.

145 Tamže.


96

Trestná zodpovednos  právnických osôb

c) ktorú páchateľ získal trestným činom alebo ako odmenu zaň, alebo

d) ktorú páchateľ nadobudol za vec uvedenú v písmene c).

Trest prepadnutia veci možno uložiť len vtedy, ak právnická osoba nado

budla celú vec za vec získanú trestným činom alebo ako odmenu zaň. Ak získala

právnická osoba vec sčasti zákonným spôsobom a  len sčasti za vec, uvedenú

v § 60 ods. 1 písm. c) TZ, nie je možné vysloviť jej prepadnutie. V takomprípa

de však bude možné uložiť peňažný trest podľa § 56 ods. 1 TZ zodpovedajúci

hodnote danej veci.

Vec, ktorej sa trest prepadnutia týka, musí byť individuálne určená, samo

statná, dosiahnuteľná a musí v čase vyhlasovania rozsudku existovať. Nemožno

prehlásiť za prepadnutú vec, ktorú právnická osoba na spáchanie trestného činu

použila, no takáto vec sa nenašla.

Ak vec, ktorá má byť predmetom trestu prepadnutia veci, budenedosiahnu

teľná alebo neidentifikovateľná, alebo je zmiešaná s majetkom právnickej osoby,

alebo s majetkom inej osoby získaným v súlade so zákonom, môže súd uložiťpre

padnutie veci takej hodnoty, ktorá zodpovedá hodnote tejto veci (§ 60 ods. 2 TZ).

Zákonodarca uvádza exemplifikatívny výpočet spôsobov, akými sa vec,kto

rá by inak mala byť predmetom trestu, stáva nedosiahnuteľnou.Nedosiahnuteľ

nou vecou sa rozumie vec zničená, poškodená, stratená, odcudzená, urobená

neupotrebiteľnou, spotrebovaná, ukrytá, prevedená na inú osobu s cieľom vyňať

ju z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní alebo inak odstránená alebo

ušetrené náklady (§ 60 ods. 3 TZ).

Vecou na účely trestu prepadnutia veci sa rozumejú aj príjmy z  trestného

činu, zisky, úroky a iné úžitky z týchto príjmov alebo vecí, teda akékoľvekma

jetkové aktíva (§ 60 ods. 4 TZ).

Trest prepadnutia veci môže súd uložiť len vtedy, ak ide o vec patriacupráv

nickej osobe. Právnickej osobe nepatrí vec odcudzená, ani vypožičaná, zverená,

alebo ak jej vlastník nie je známy. Ak je vlastníkom veci uvedenej v § 60 ods. 1

TZ osoba odlišná od právnickej osoby, nebude možné takú vec prehlásiť zapre

padnutú a v prípade právnickej osoby ani za splnenia zákonom ustanovených

podmienok nemôže byť vec zhabaná, pretože ochranné opatrenie právnickej

osobe uložiť nemožno. Podmienka, že vec patrí právnickej osobe, musí byťspl

nená v čase vyhlasovania rozsudku.

Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát. Ide o prípad nadobudnutiavlast

níckeho práva výrokom súdu. Úradným výrokom dňom právoplatnosti rozbr />

97

Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

sudku, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci, prechádza vlastníctvoz od

súdeného na štát.

Výnimkou, kedy sa štát nestáva vlastníkom prepadnutej veci, je prípad, ak

súd rozhodne na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou jeSloven

ská republika viazaná (§ 60 ods. 6 TZ).

Trest prepadnutia veci sleduje predovšetkým účel, aby vec, ktorá je v určitom

vzťahu k  spáchanému trestnému činu a  ktorá by mohla slúžiť na páchanie ďal

šej trestnej činnosti, bola zneškodnená. Napriek tejto skutočnosti zákonodarca

v tomto ustanovení zakotvil obmedzenia pre ukladanie trestu prepadnutia veci

v prípadoch, kedy by také rozhodnutie súdu nebolo účelné, ale, naopak, by mohlo

ohroziť nárok poškodeného na náhradu škody alebo by to v konkrétnom prípade

vzhľadom na závažnosť trestného činu bolo pre páchateľa neprimerane prísne.

Trest prepadnutia veci v zmysle § 60 ods. 7 TZ súd neuloží, ak

a) poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorého uspokojenie

by bolo znemožnené prepadnutím veci,

b) hodnota veci je v zjavnom nepomere k miere závažnosti prečinu, alebo

c) súd upustil od potrestania páchateľa.

Ad d) Peňažný trest

Súd bude môcť v zmysle § 15 ZoTZPO uložiť právnickej osobe peňažný trest

od 1 500 eur do 1 600 000 eur. Toto ustanovenie osobitného zákona sa od § 56

ods. 1 TZ odlišuje tým, že neobsahuje podmienku úmyselného trestného činu,

ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. To v prípade

právnickej osoby prakticky ani nie je možné preukázať, najmä, ak sapredpokla

dá, že v prípade právnickej osoby pôjde o objektívnu zodpovednosť.

Trestný zákon ustanovuje zákonné podmienky na ukladanie peňažného

trestu aj v ďalšom prípade, a to podľa § 56 ods. 2 TZ súd môže uložiť peňažný

trest, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinua mož

nosť nápravy páchateľa trest odňatia slobody neukladá, a to aj bez splneniapod

mienky, že ide o páchateľa trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať

majetkový prospech. Vzhľadom na uvedené podmienky možno predpokladať,

že podľa tohto ustanovenia bude ukladanie peňažného trestu právnickej osobe

len výnimočné.

Výmera peňažného trestu od 1 500 eur do 1 600 000 eur je neprekročiteľná

smerom dole aj smerom nahor.


98

Trestná zodpovednos  právnických osôb

Trestný zákon v  súvislosti s  ukladaním peňažného trestu zakotvuje zá

kladnú podmienku, a tou je vymožiteľnosť trestu. Súd peňažný trest neuloží,

ak je zrejmé, že ho odsúdená právnická osoba nebude schopná zaplatiť (§ 56

ods.  5 TZ). Odsúdený, t.  j. právnická osoba je povinná zaplatiť peňažný trest

spravidla jednorazovo. Takisto ako v  prípade fyzickej osoby, ak to bude odô

vodňovať výška uloženého peňažného trestu a majetkové (nie osobné) pomery

právnickej osoby, súd by mohol rozhodnúť, že odsúdená právnická osoba za

platí peňažný trest v mesačných splátkach (§ 56 ods. 3 TZ). Rozhodnutie súdu

o povolení splátok by aj v tomto prípade malo mať fakultatívnu povahu.

Vlastníkom zaplatenej sumy peňažného trestu sa stáva štát.

Trestný zákon v § 56 ods. 4 TZ upravuje započítanie už vykonanéhopeňaž

ného trestu do nového peňažného trestu, ktorý bol páchateľovi uložený pre ten

istý skutok alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný

trest, čo nemožno ani v prípade právnickej osoby vylúčiť.

Ak súd ukladá peňažný trest fyzickej osobe, ustanoví pre prípad, že by výkon

peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody

až na päť rokov (§ 57 ods.  3 TZ). Toto je vzhľadom na absolútnu nemožnosť

uloženia trestu odňatia slobody právnickej osobe vylúčené.

Ad e) Trest zákazu činnosti

Trest zákazu činnosti bude môcť v  zmysle § 16 ZoTZPO súd uložiť na jeden

rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, ktorého sa

dopustila v súvislosti s touto činnosťou.

Trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa právnickej osobe po dobu výkonu

tohto trestu zakazuje výkon jedného alebo viacerých predmetov podnikania

alebo takej činnosti, na ktoré treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky

upravuje osobitný predpis.

Pre stanovenie druhu a výmery trestu pre právnickú osobu súd prihliadne,

okrem iného, na následok uloženia trestu na samotnú budúcu činnosť práv

nickej osoby, ako aj na dôsledky, ktoré môže mať uloženie takéhoto trestu na

tretie osoby.146

Ad f ) Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie

V zmysle § 17 ZoTZPO súd trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencieulo

ží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin

146 K tomu pozri Dôvodovú správu k ZoTZPO, osobitnú časť.


99

Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

spáchaný v  súvislosti so žiadosťou o  dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné

plnenie zo štátneho rozpočtu, z  rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu

štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, s ich

poskytovaním alebo využívaním.

Trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie spočíva v tom, že saprávnic

kej osobe počas doby určenej súdom zakáže uchádzať sa alebo  prijať dotáciu,

subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtuverej

noprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného

celku alebo rozpočtu obce.

Keďže jednou z foriem činnosti, ktorými právnická osoba vykonáva svoju

činnosť a  ktorá sa dotýka spoločenských záujmov, je účasť vo výberových ko

naniach na rôzne formy dotácií, príspevkov alebo iných plnení z verejnýchroz

počtov, týmto trestom sa teda sleduje znemožnenie, aby sa odsúdená právnická

osoba mohla o takéto finančné prostriedky uchádzať, resp. ich prijať. Porušenie

tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin mareniavýko

nu úradného rozhodnutia. Na účely zabezpečenia riadneho výkonu tohtotres

tu sa do zákonov všeobecne upravujúcich poskytovanie dotácií zavádza nová

podmienka, ktorá musí byť splnená, a to skutočnosť, že žiadateľovi o dotáciu,

ktorým je právnická osoba, nebol právoplatne uložený trest zákazu prijímať

verejné dotácie a subvencie.147

Uloženie tohto trestu sa bude súčasne evidovať v registroch, do ktorýchzápi

som právnická osoba vzniká, a to v záujme zabezpečenia publicity tejto právnej

skutočnosti, a to v záujme minimalizovať rizika porušovania uloženého zákazu.148

Ad g) Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondovEuróp

skej únie

Trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie

súd uloží na jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný

čin spáchaný v súvislosti so žiadosťou o pomoc a podporu poskytovanú z fondov

Európskej únie podľa osobitného predpisu, t. j. podľa zákona č. 528/2008 Z. z.

o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení

neskorších predpisov alebo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ichposky

tovaním alebo využívaním.

147 Tamže.

148 Tamže.


100

Trestná zodpovednos  právnických osôb

Porušenie tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin

marenie výkonu úradného rozhodnutia.149

Trest zákazu prijímať pomoc a  podporu poskytovanú z  fondov Európskej

únie spočíva v tom, že právnickej osobe sa počas doby určenej súdom zakáže

uchádzať sa alebo prijať pomoc a  podporu poskytovanú z  fondov Európskej

únie podľa osobitného predpisu alebo iné plnenie z fondov Európskej únie.

Ad h) Trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní

V zmysle § 17 ZoTZPO súd trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní uloží na

jeden rok až desať rokov, ak právnickú osobu odsudzuje za trestný čin, ktorého

sa dopustila v súvislosti s verejným obstarávaním alebo so žiadosťou o pomoc

a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie podľa osobitného predpisu

ale

bo o iné plnenie z fondov Európskej únie, s ich poskytovaním alebo využívaním.

Z povahy veci pôjde predovšetkým o niektorý z trestných činov machinácie

pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až 268 TZ. Porušenie

tohto zákazu bude zakladať trestnú zodpovednosť pre trestný čin mareniavý

konu úradného rozhodnutia.150

Trestom zákazu účasti na verejnom obstarávaní sa odsúdenej právnickej

osobe znemožňuje zúčastniť sa verejného obstarávania na dobu určenú súdom

v rozsudku.

Ad i) Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku

Podľa § 20 ZoTZPO súd môže uložiť trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku

alebo jeho časti, ak je potrebné oboznámiť verejnosť s  odsudzujúcim rozsud

kom, najmä vzhľadom na okolnosti alebo závažnosť trestného činu, alebo ak

to vyžaduje záujem na ochrane bezpečnosti alebo zdravia ľudí, zvierat alebo

majetku.

Primárne bude publikačným zdrojom Obchodný vestník, pričom súd bude

môcť uložiť aj zverejnenie v inom verejnom oznamovacom prostriedku (napr.

periodická tlač s celoslovenskou alebo regionálnou pôsobnosťou, nemožnovy

lúčiť ani zverejnenie na internete) alebo aj v prevádzkových priestorochpráv

nickej osoby. Náklady spojené so zverejnením rozsudku bude znášať vždyod

súdená právnická osoba.151

149 Tamže.

150 Tamže.

151 K tomu pozri Dôvodovú správu k ZoTZPO, osobitnú časť.


101

Vybrané hmotnoprávne aspekty trestnej zodpovednosti právnických osôb

Súd môže súčasne určiť jeden alebo viaceré verejné oznamovacieprostried

ky a podniky alebo organizačné zložky právnickej osoby, v ktorých má byťroz

sudok zverejnený. Súd súčasne určí rozsah a spôsob zverejnenia odsudzujúceho

rozsudku a lehotu, v ktorej má byť rozsudok zverejnený. Odsúdená právnická

osoba bude musieť zverejniť na svoje náklady odsudzujúci rozsudok alebosú

dom určenú časť takého rozsudku v Obchodnom vestníku alebo aj v inomsú

dom určenom verejnom oznamovacom prostriedku, alebo v jednom alebovia

cerých podnikoch alebo organizačných zložkách právnickej osoby s uvedením

názvu a sídla odsúdenej právnickej osoby. V odsudzujúcom rozsudku, ktorý má

byť zverejnený, musia byť pred zverejnením údaje umožňujúce identifikáciufy

zickej osoby a právnickej osoby, ktorá je odlišná od odsúdenej právnickej osoby,

anonymizované. Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku môže pôsobiť ako

veľmi účinný nový druh trestu, ktorý bude využívaný najmä v tých prípadoch,

keď bude potrebné oboznámiť verejnosť s  protiprávnou činnosťou odsúdenej

právnickej osoby, napríklad v prípadoch ohrozenia zdravia ľudí, zvierat,majet

ku alebo ochrany životného prostredia.152

3.4 Zásady uplatňujúce sa pri sankcionovaní právnických osôb

Pre správne a  spravodlivé ukladanie sankcií je dôležité dodržiavanie základ

ných zásad ukladania sankcií. V § 34 TZ sú upravené zásady ukladania trestov.

Trestný zákon neobsahuje absolútny výpočet zásad, ktoré sa uplatňujú priukla

daní trestov. Niektoré zásady, ako vedúce právne idey sú vo vzťahu k sankciám

formulované aj v Ústave SR a v medzinárodných dokumentoch.153 V prípade

právnických osôb návrh zákona upravuje detailnejšie, síce najmä zásaduindi

vidualizácie trestu, no vzhľadom na vzťah špeciality osobitného zákonak Trest

nému zákonu, osobitne k § 34 TZ, kde sú upravené jednotlivé zásady ukladania

trestov, bude § 34 TZ takmer v  celom rozsahu aplikovateľný aj na právnické

osoby (v niektorých prípadoch to povaha veci bude vylučovať – pozn. autorky).

Systém trestov a  zásady, podľa ktorých sa tresty ukladajú, sa zakladajú na

myšlienke, že trest má byť úmerný stupňu závažnosti činu pre spoločnosť, má

byť individualizovaný a diferencovaný vzhľadom na charakter spáchaného činu

aj osobu páchateľa (len v prípade fyzickej osoby – pozn. autorky), má byťspra

152 K tomu pozri Dôvodovú správu k ZoTZPO, osobitnú časť.

153 ČIČ, M. Československé trestné právo. Bratislava : Obzor, 1983, s. 197.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist