načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Tajný denník Hendrika Groena (SK) - Hendrik Groen

Tajný denník Hendrika Groena (SK)

Elektronická kniha: Tajný denník Hendrika Groena (SK)
Autor:

Hendrik Groen je síce starý, no zďaleka nie mŕtvy a nemá v úmysle vzdávať sa. Chce si na svete ešte niečo užiť! Nechce len popíjať slabý čaj, pestovať muškáty či apaticky čakať ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  219
+
-
7,3
bo za nákup

hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5% 75%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 400
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0217-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Hendrik Groen je síce starý, no zďaleka nie mŕtvy a nemá v úmysle vzdávať sa. Chce si na svete ešte niečo užiť! Nechce len popíjať slabý čaj, pestovať muškáty či apaticky čakať na smrť ako jeho vrstovníci. O svojom živote v domove dôchodcov si píše denník, kde zaznamenáva všetky svoje vzostupy a pády, napríklad pokus o založenie anarchistického spolku Starí, ale nie mŕtvi. A keď sa do domova nasťahuje žena, po akej vždy túžil, vyleští si topánky (a zuby), učeše zvyšky vlasov a rozhodne sa podniknúť niečo, čo bude mať zábavné, nežné i devastačné následky...

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Tajný denník

Hendrika Groena

83 1/4 ROKA

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.xyz.cz

www.albatrosmedia.sk

Hendrik Groen

Tajný denník Hendrika Groena – e-kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2017

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


HENDRIKA GROENA

TAJNÝ DENNÍK

83

1/4

ROKA

Preložil Adam Bžoch


© 2014 Hendrik Groen en J. M. Meulenhoff bv, Amsterdam

Published by special arrangement with Meulenhoff Boekerij B.V.

in conjunction with their duly appointed agent 2 Seas Literary Agency

and co-agent Livia Stoia Literary Agency.

Cover illustration © Victor Meijer

Translation © Adam Bžoch, 2017

ISBN v tlačenej verzii 978-80-566-0217-1

ISBN e-knihy 978-80-566-0275-1 (1. zverejnenie, 2017)

This publication has been made possible with financial

support from the Dutch Foundation for Literature.


tajný deNník Hendrika Groena 7

Utorok 1. januára 2013

Ani v novom roku nemám rád starých ľudí. To šuchtanie sa za

rolátormi, tá nepatričná netrpezlivosť, to večné sťažovanie sa,

tie koláčiky k čaju, to vzdychanie a stonanie.

Ja sám mám osemdesiattri a štvrť roka.

Streda 2. januára

Povysýpalo sa hojne práškového cukru. Aby mohla paniSmitová lepšie poutierať vechtíkom stôl, misku s jablkovýmišatôčkami odložila na stoličku.

Prišla pani Voorthuizenová, ktorá sa  tou svojou obrovskou riťou posadila rovno na misku so šatôčkami a ani si to nevšimla.

Až keď začala pani Smitová misku hľadať, aby ju mohlavrátiť na pôvodné miesto, zišlo niekomu na um pozrieť sa pod pani Voorthuizenovú. Tá keď vstala, mala na svojich kvetovanýchšatách prilepené tri jablčníky. tajný deNník Hendrika Groena8

„Pekne sa hodia k  vzorke,“ povedal Evert. Takmer som sa zadusil od smiechu.

Takýto nádherný začiatok nového roka nás mal všetkýchpobaviť, ale namiesto toho viedol tento incidentk trištvrtehodinovému mraučaniu a analyzovaniu, kto je na vine. Z rôznych strán na mňa zlostne zazerali, pretože sa mi to zjavne zdalo smiešne. A ja, ja som čosi zašomral na ospravedlnenie.

Namiesto toho, aby som sa ešte hlasnejšie zasmial, som čosi zašomral na ospravedlnenie.

Ja, Hendrikus Gerardus Groen, som totiž vždy korektný,šarmantný, priateľský, slušný a  ochotný pomôcť. Nie preto, že by som bol taký naozaj, ale kvôli tomu, že sa neodvážim byť nikým iným. Zriedkavo poviem, čo si myslím. Vždy si zvolímbezpečnú cestu. Usilujem sa o  to, aby bol vlk sýty i  ovca celá. Moji rodičia boli predvídaví, keď mi dali meno Hendrik: človek by sa sotva stretol so slušnejším menom. „Nepoznáte Hendrika? To je ten, ktorý vždy tak zdvorilo skladá klobúk, keď zdraví!“ To som ja.

Pomyslel som si, že sám zo seba dostanem depresiu. Tak som sa teda rozhodol, že im ukážem aj čosi z pravého HendrikaGroena: celý rok budem bez cenzúry pozorovať život ľudív severoamsterdamskom domove dôchodcov.

Ak pred koncom roka umriem, bude to vyššia vôľa. V  tom prípade požiadam svojho priateľa Everta Duikera, aby na pohrebe prečítal výber z môjho denníka. Keď budem ležať namárach v malej sále krematória Obzor, pekne umytý a nažehlený, preruší nepríjemné ticho chripľavý Evertov hlas, ktorýohromenému publiku prečíta niekoľko pekných pasáží.

tajný deNník Hendrika Groena 9

Trápi ma však jedno: čo ak Evert umrie skôr než ja?

To by nebolo od neho pekné – najmä preto, že ja mám oveľa viac chorôb a vredov ako on. Na svojho najlepšieho priateľa sa však človek musí spoľahnúť. Musím sa s ním o tom pozhovárať.

Štvrtok 3. januára

Evert bol nadšený, ale nechcel sa zaručiť, že bude žiť dlhšie

ako ja. A mal aj určité pochybnosti. Obával sa, že po prednese

z môjho denníka si bude zrejme musieť nájsť nejaký iný domov,

kde mu poskytnú starostlivosť. A znepokojoval ho aj stav jeho

zubnej protézy. Súvisí to s  nešetrným pohybom biliardového

tága a úderom, ktorý mu v jeho dôsledku uštedril Vermeteren.

Odkedy má Vermeteren na pravom oku sivý zákal, treba mu

pri biliarde pomáhať. Evert, ktorý naozaj nikdy nebol nemotorný, stál za ním a dával mu inštrukcie. Nos mal vo výške tága.

„Kúsok doľava,  trochu zospodu a...“ a  skôr než dokončil, Vermeteren mu zadnou časťou palice vrazil do chrupu a zrámoval

mu ho. Karambol!

Evert pobieha dookola, akoby mal striedať. Takmer munerozumieť, pretože strašne šušle. Skôr než bude môcť prehovoriť pri mojom katafalku, treba mu ten chrup opraviť. Dočerta, tonepôjde, pretože človek, ktorý opravuje umelé chrupy, mentálnevyhorel. Dvestotisíc ročne, krásna asistentka, trikrát do roka naHavajských ostrovoch a napriek tomu prepracovaný – ako je to možné? Možno sa ho zmocnila melanchólia zo všetkých tých falošných tajný deNník Hendrika Groena10 starých zubov, medzi ktorými sa občas veľmi dlho držia zvyšky potravy a nájdu sa v nich aj červíky. Obrazne povedané.

Šišky, ktoré servírovali dolu v spoločenskej miestnosti,priniesli tentokrát z  nejakého pofidérneho obchodu. Včera ráno som si jednu zo slušnosti vzal a  trápil som sa s  ňou dvadsať minút – a k tomu musím dodať, že som sa ešte musel aj tváriť, akoby som si zaväzoval uvoľnenú šnúrku na topánke, aby som si posledný kúsok mohol pod stolom napchať do ponožky.

Preto ich boli stále plné misy. Obyčajne totiž všetko, čo je zdarma, okamžite zmizne.

V  konverzačnej miestnosti sa zvyčajne servíruje o  desať tridsať káva. Ak sú dve minúty po pol jedenástej a  kávy stále nikde, prví obyvatelia sa začnú veľavýznamne dívať na hodinky. Akoby mali nejakú ďalšiu prácu. To isté platí, keď ide o čaj,ktorý sa servíruje o štvrť na štyri.

Jeden z  najnapínavejších okamihov dňa: aký dezert dnes dostaneme? Predvčerom a včera to boli ku káve i k čaju šišky. Pretože „my“ predsa žiadne jedlo nevyhodíme. Radšej sa ním zadusíme.

Piatok 4. januára

Včera som sa vybral do kvetinárstva a kúpil som tam kvetináčs cibuľami hyacintov. O týždeň, keď vykvitnú, pekne privítam jar.

Vo väčšine izieb tohto domova dôchodcov sú vianočnékytice ešte v apríli. Popri prastarých svokriných jazykocha posledných prvosienkach. „Bol by hriech ich vyhodiť.“

tajný deNník Hendrika Groena 11

Ak príroda môže zohrávať povzbudzujúcu úlohu v ľudskom živote všeobecne, určite ju nezohráva v  obývačke a  spálni holandského dôchodcu. Tam je stav izbových rastlín vernýmodrazom situácie, v akej sa nachádza jej pestovateľ: čaká na bezútešný koniec. Keďže dôchodcovia nemajú nijakú inú prácu alebo sú strašne zábudliví, polievajú takúto rastlinu trikrát denne. Tonezvládnu po dlhšom čase ani svokrine jazyky.

Pani Visserová ma pozvala na zajtrajšie popoludnie našálku čaju. Mal som odmietnuť – už aj preto, lebo zapácha –, ale predsa len som povedal, že rád prídem. Takže to bude moje popoludnie. Bože, aký som len slaboch. V rozhodujúcomokamihu mi nezišla na um nijaká výhovorka, takže ma čakajútáraniny a suché keksy. Je záhadou, ako sa jej vlhké keksy darív takom krátkom čase zmeniť na zaprášený papundekel. Na jeden keksík potrebujem tri šálky čaju. Zajtra sa vzchopím a  druhý keksík odmietnem. Začnem žiť odznova.

Nový život v pekne vyčistených topánkach. To mi zabralo polovicu doobedia. Samotné čistenie topánok išlo pomerne rýchlo. Veľa času som však stratil najmä odstraňovanímleštidla z rukávov na košeli. Ale topánky sa teraz pekne lesknú. Rukávy som si napokon vyhrnul. Tie sa mi už vyčistiťnepodarilo.

Určite to bude komentovať. „Ako to, pán Groen, že si vždy zamažete rukávy?“

Tunajší život pozostáva buď z nikdy, alebo vždy. Jedlo je tu raz nikdy načas a vždy horúce a inokedy vždy príliš skoroa nikdy nie teplé. tajný deNník Hendrika Groena12

Raz som ľudí opatrne upozornil na to, že ich výroky sú dosť protirečivé, ale s logikou tu človek neobstojí. „Zase to vietelepšie, pán Groen, pravda?“

Sobota 5. januára

Včera opäť podávali slávnostnú večeru: na jedálničku bol nasi

goreng. Väčšina tunajších zostarnuých detí má rada prívarky.

Nejaké exotické brečky im nič nehovoria. Už keď v  polovici

šesťdesiatych rokov zaviedli v  Holandsku špagety, narazili na

neporozumenie. Nepasovalo to do ustálených predstáv:v pondelok cigória, v utorok karfiol s kašou, v stredu fašírky, voštvrtok fazuľky, v piatok ryba, v sobotu polievka s chleboma v nedeľu rozbif. Ak chceli byť Holanďania výstrední, jedli v utorok

fašírky a po celý zvyšok týždňa z toho boli popletení.

Zahraničné vrtochy, to nie je nič pre nás. Zvyčajne si môžeme vybrať týždeň dopredu z  troch rozličných pokrmov, ale niekedy to nevypáli dobre. Včera bol z nejasných dôvodov len nasi goreng. Dodávatelia čosi poplietli. Náš kuchár určite nebol na vine.

Takže sme si mohli vybrať z  nasi. Ľudia s  ťažkými diétami dostali chlieb.

Zdvihla sa vlna rozhorčenia. Pani Hoogstraatenová van Dam, ktorá trvá na tom, aby ju takto oslovovali, vyštuchala z jedla len kúsky vareného vajca; Van Gelder nasi „nežerie“, zato by vypil hrniec octu; a Bakker žiadal zvýšeným hlasom na ryžu šťavu.

tajný deNník Hendrika Groena 13

Môj priateľ Evert, ktorý niekedy, keď má dosť vlastnéhokuchárskeho umenia, jedáva s nami, ponúkol svojim nič netušiacim spolustravníkom sambal. „Nechcete na nasi náhodou kečup?“

Tváril sa ako úplný hlupák, keď potom pani De Prijkerová do adžaru vykašľala umelý chrup. Chrčala, keď ju odvádzali od stola, a o chvíľu chodil Evert dookola s jej chrupom a napravo i naľavo ho dával skúšať, akoby to bola Popoluškina črievička. Keď si ho potom vedúci oddelenia zavolal na koberec, tváril sa ako stelesnená nevinnosť. Dokonca hrozil, že podá sťažnosť na obchodnú inšpekciu, pretože v adžare „narazil“ na chrup.

Pred večerou som bol ešte na čaji u  pani Visserovej. Jej táraniny sú ešte slabšie než jej čaj. Povedal som, že mi doktorzakázal jesť keksy. Reku prečo. Povedal som, že kvôli krvnému obrazu. Mám ho zvýšený, medzi dvadsať a dvadsaťpäť. To som len tak táral do vetra, ale ona to považovala za bohvieakémúdrosti. Prinútila ma, aby som si tri keksy vzal so sebou, vraj keď mi obraz klesne. Teraz sú v akváriu na treťom poschodí.

Nedeľa 6. januára

Čoraz väčšmi zo mňa vyteká. Biele spodky sú veľmi vhodné na

to, aby sa na nich vynímali žlté škvrny. Oveľa viac by sa zišli žlté

spodky. Dosť sa hanbím pred dámami z práčovne. Takže teraz,

skôr než spodky odovzdám, čistím tie najhoršie škvrny ručne. Povedzme, že ide o predpranie. Keby som nič neodovzdal,

vzbudilo by to podozrenie. „Obliekli ste si čistú bielizeň, pán


tajný deNník Hendrika Groena14

Groen?“ spýtala by sa tučná pani z hospodárskej služby. Rád by

som jej odpovedal: „Nie, tučná pani z hospodárskej služby, tieto

staré spodky mám na svojom starom zadku tak pripečené, že si

ich na sebe nechám do konca života.“

Je to namáhavý deň: na celom tele škrípu pánty. Ničnedokáže zastaviť úpadok. Človek má nanajvýš nejaký deň, keď ho niečo trápi menej, ale v skutočne dobrej forme už nebude nikdy. Nezačnú mu zrazu nanovo rásť vlasy. Aspoň nie na hlave, lebo z nosa a z uší, to teda áno. Ani žily sa mu už neprečistia.Zhrbenie sa nevyrovná a kohútik tam dolu neprestane kvapkať. Je to jednosmerná cesta do rakvy. Človek nikdy neomladne: ani na deň, ani na hodinu, ani na minútu.

Sťažujem sa ako dôchodca. Ak mám chuť na ponosovanie sa, bude lepšie, ak sa posadím dolu do konverzačnej miestnosti. Tam je to kratochvíľa číslo jeden. Nemyslím si, že prejde čo len hodina, aby niekto nezačal o chorobách.

Zdá sa mi, že som tak trochu zlostne naladený. Ľudia si myslia, že človek si na staré kolená užíva, ale to sa, dočerta, vždy nedá.

Čas na prechádzku: napokon, je nedeľné popoludnie. Potom nejaký Mozart a jeden veľký koňak. Možno sa zastavím aj u Everta, jeho hrubosť má dobrý terapeutický účinok.

Pondelok 7. januára

Podľa všetkého sa začalo vyšetrovanie náhleho úmrtia rybičiek na

treťom poschodí. Vo vode plávalo pomerne veľa kúskov z keksov.


tajný deNník Hendrika Groena 15

Nebolo odo mňa múdre, že som hodil keksy pani Visserovej do akvária. Keď sa dozvie, že rybičky umreli na predávkovanie vlhkými keksami, povedie stopa priamo ku mne. Musím si pripraviť obhajobu a u advokáta Duikera sa zastavím po radu. Evert je expert na milosrdné lži.

V tomto domove dôchodcov nie je prípustné držať domáce zvieratá – s  výnimkou rybičiek a  vtákov, „ak nepresahujú veľkosť 10, resp. 20 centimetrov“, ako sa píše v domácom poriadku. Aby sa predišlo tomu, že si niekto zmyslí pestovať žraloky alebo morské orly.

Majitelia, ktorých pri presťahovaní do domova Súmrak bez milosti odlúčili od ich psov a  mačiek, si toho dosť vytrpeli. Nech boli tí štvornohí priatelia akokoľvek pokojní a vyrovnaní, starí a vetchí, pravidlá sú pravidlá: do útulku.

„Nie, pani, nezáleží na tom, či je Rakker jediný na svete, koho máte rada; výnimku prosto nemôžeme spraviť.“

„Máte pravdu, vaša mačka leží celý deň na parapete, ale ak povolíme mačku, hneď bude niekto chcieť na svoj parapet tri dánske dogy. Alebo fialového krokodíla.“

Pani Brinkmanová je tu rekordmankou; v  skrinke pod umývadlom sa jej sedem týždňov darilo schovávať starého jazvečíka, než ho u nej našli. Dá sa predpokladať, že ju niekto udal. Všetci z nás zažili vojnu, a predsa niekto udal riaditeľke starého psíka. A  namiesto toho, aby fašistu, ktorý to mal na svedomí, odviedla riaditeľka natretého smolou a  vyváľaného v  perí, radšej deportuje do útulku psíka. Ten psík tam kňučal ešte dva dni a potom zahynul biednou smrťou. A kde bola zvieracia polícia? tajný deNník Hendrika Groena16

Riaditeľka považovala za lepšie, aby sa pred paniBrinkmanovou určité veci zatajili. Kým sa tej po troch dňoch podarilo objaviť správnu električku do útulku, bol jej psík už podzemou.

Pani Brinkmanová sa pýtala, či by po jej smrti mohli jejpsíka exhumovať a pochovať ho spolu s ňou. Okamžite jejoznámili: „To nie je v súlade s pravidlami.“

Zajtra ráno musím ísť k lekárovi.

Utorok 8. januára

Na nástenke vedľa výťahu visel lístok.

„V akváriu na treťom poschodí sa našlo veľké množstvoomrviniek z keksov. Akváriové rybičky v dôsledku zjedenia keksov zahynuli. Každého, kto môže poskytnúť o tejto udalosti nejaké informácie, prosíme, aby tak rýchlo urobil u vedúcej oddelenia pani De Roosovej. V prípade, ak si to bude dotyčný želať,zachováme anonymitu.“

O  jedenástej hodine som vošiel k  pani De Roosovej. Jej meno, ktoré znamená ruža, je zázračnou hračkou osudu. Pani Žihľavová by jej robilo väčšiu česť.

Bolo by logické, keby skutočne škaredí ľudia mohli svoje nedostatky kompenzovať tým, že budú mimoriadne milí, ale v  tomto prípade ide zrejme o  opak: vedúca oddelenia pôsobí ako mocne vymurovaná, odpudivá stena.

Dobre, takže pani De Roosová.

tajný deNník Hendrika Groena 17

Oznámil som jej, že by som azda vedel prispieť k objasneniu keksového incidentu. Okamžite celá očervenela a bola samé ucho. Narozprával som jej, že som nechcel odmietnuť keksy, ktoré pani Visserová sama piekla, a  preto som ich položil na tanierik, ktorý som odložil na stôl v špajzi na treťom poschodí s  veľkou nádejou, že niekto z  obyvateľov tento anonymný dar prijme. Na svoju ľútosť som musel skonštatovať, že sa keksynejakým spôsobom dostali do akvária a môj modrý tanierik zmizol.

De Roosová si to vypočula s  neskrývaným podozrením. Prečo som ich sám nezjedol? Prečo práve na treťom poschodí? Môže mi to niekto potvrdiť?

Požiadal som ju, aby táto udalosť zostala medzi nami. Vraj uvidí, čo sa s tým dá spraviť.

Potom začala hneď zisťovať, ako mohla pani Visserová tie keksy sama upiecť. Na izbách je varenie a  pečenie zakázané. Rýchlo som jej ešte stihol povedať, že som si nie istý, či ich piekla sama, ale už bolo neskoro: incident s keksami sa prevalil. Stratím sympatie pani Visserovej; už to bola katastrofa. Alepodozrievavosť na oddelení, ktorej je až-až, si nájde živnú pôdu na celé týždne a všade sa budú šíriť klebety.

Šiel som aj za lekárom. Ten bol však chorý. Ak sav pondelok nebude cítiť lepšie, príde ho niekto zastúpiť. V urgentných prípadoch môžeme navštíviť lekára v  konkurenčnom domove dôchodcov. Niektorí by radšej umreli, než by mali ísť k „tomu mastičkárovi v  domove Súmrak“, aby im vyšetril zošúverenú kostru. Iní by zas kvôli každému prdu dali najradšej poslať po záchranný vrtuľník. Mne príliš nezáleží na tom, aký lekár mi povie, že sa mi už nedá veľmi pomôcť. tajný deNník Hendrika Groena18

Streda 9. januára

Tá aféra s  mŕtvymi rybičkami ma včera predsa len trochu vykoľajila. Zo všetkej tej kávy pani Visserovej a  z  nervozity som

dostal poriadnu hnačku. Polovicu doobedia som presedel na

záchode so starými novinami a časopismi, ktoré som si požičal

z konverzačnej miestnosti.

Pekný názov, konverzačná miestnosť, ale nevystihuje úplne obsah. Presnejšie by bolo miestnosť ŠKS; tie tri písmenávyjadrujú šomranie, klebety a sťažnosti. Niektorí to považujú zasvoju každodennú úlohu.

Zastavil sa u mňa Evert a pomedzi dvere na záchode mainformoval o vývine vecí: každý teraz každého upodozrieva a v každom nájomníkovi vidí potenciálneho vraha rýb. Moja neprítomnosť vzbudila podozrenie. Poprosil som Everta, aby nenápadne rozšíril správu o mojej hnačke – ako alibi. Ja sám som nemohol urobiť viac než to, že som nechal pootvorené záchodové dvere a dvere nachodbu. Obyčajne si bez problémov uľavím, ale teraz mi bolo poriadne zle. V dvojitom význame, aj zo seba, lebo som vlastne vypočítavý zbabelec a sráč – a to sú v tomto prípade naozaj vhodné metafory.

Keď už spomínam úľavu, musím ísť nevyhnutne na vzduch. Po dni strávenom na suchároch a s prostriedkom proti hnačke sa odvážim vyjsť von. Vydal som sa hľadať blyskáč jarný, podľa novín a fenologického združenia Prírodný kalendár ide o prvý skutočný signál jari. Ak by som okrem blyskáča našiel aj podbeľ liečivý alebo trebuľku, či marcové fialky, tak by jar bolaskutočnosťou. Len netuším, ako tie rastliny vyzerajú.

tajný deNník Hendrika Groena 19

Príroda si vzala náskok šiestich týždňov. Ale chlad sa blíži a to je zlá správa pre sťahovavé vtáky, ktoré sa práve rozhodli, že tento rok zostanú doma.

Štvrtok 10. januára

Tento domov dôchodcov má peknú záhradu. Ale z  nejasných

dôvodov je zamknutá. V zime do nej nemôže nikto vstúpiť. Ide

zrejme o manipuláciu. Riaditeľstvo vie, čo je dobré preobyvateľov domova.

Ak sa chce teda človek v  tomto ročnom období nadýchať čerstvého vzduchu, je odkázaný na bezprostredné okolienášho domova. Škaredé bytovky z  konca šesťdesiatych rokov. Smutné zelené plochy pripomínajúce smetiská. Človek by si takmer pomyslel, že v  noci tadiaľto jazdia mestskí smetiari nie preto, aby odpad odvážali, ale aby ho vysýpali po uliciach a parkoch. Každý sa brodí v mori plechoviek, vrecúšok od čipsov a starých novín. Pôvodní obyvatelia bytoviek sa už dávno odsťahovali do radových zástavieb v Purmerende alebo v Almere. Zostali len tí, čo si nemohli dovoliť odísť. Uvoľnené byty zaplnili turecké, marocké a  surinamské rodiny. To teda nevytvára nijakú veselú zmes.

Môj akčný rádius je v  súčasnosti približne dvakrát päťsto metrov s lavičkou na polceste. Oveľa viac nezvládnem. Svet sa scvrkáva. Z domova mám štyri rozličné, približne kilometrové trasy.

tajný deNník Hendrika Groena20

Pred chvíľou sa u mňa zastavil Evert. Nesmierne sa tešíz hum

bugu okolo úmrtia rybičiek a predsavzal si, že ešte pridá niečo

navrch. Chce spáchať druhý atentát, tentoraz s obrímisušienka

mi. Včera sa odviezol autobusom do supermarketu vzdialeného

niekoľko kilometrov, aby sa nimi zásobil. V  našom miestnom

minimarkete by si na jeho nákup iste spomenuli. Sušienky má

teraz u seba v skrini. Spýtal som sa ho, či sú tam v bezpečí. „Toto

je slobodná krajina a  každý môže doma skladovať toľko sušie

nok, koľko chce,“ povedal. Keksy, tie teda nemusím. Alesušien

ky, to bol naozaj husársky kúsok; boli ružové. Evert očakával

krajší farebný efekt.

Sobota 12. januára

Riaditeľka, pani Stelwagenová – o nej určite budeme hovoriťčas

tejšie –, oznámila, že sa zaviedlo opatrenie na ochranu životného

prostredia: termostaty na izbách sa nesmú zapínať na viac než na

dvadsaťtri stupňov Celzia. Ak by bolo seniorom ešte stále zima,

nech si oblečú kabát – tak znie posolstvo. Máme tu jednu indo

nézsku tetušku, ktorá si u seba nastavuje teplotu na dvadsaťsedem

stupňov. V izbe má všade porozostavované nádobky s vodou, aby

dosiahla vysokú vlhkosť vzduchu. Vynikajúco sa tam darítropic

kým rastlinám. Na izbové kvetiny zatiaľ nie sú žiadne maximálne

kvóty, ale predpokladám, že pani Stelwagenová na nich pracuje.

Pani Stelwagenová je vždy priateľská, každého si vypočuje a pre

každého má povzbudzujúce slovo: a  pod týmto náterom súcitu

tajný deNník Hendrika Groena 21

ukrýva nezdravú dávku sebauspokojenia a vyžívania sa v moci. Má

štyridsaťdva rokov a teraz je tu pol druha roka šéfkou, no lakťami

alebo líškaním – záleží na tom, koho má pred sebou – sa prebíja

čoraz vyššie. Už nejaký ten čas ju pozorne sledujem.

Mám aj dôležitého informátora: jej sekretárku paniAppelboomovú. Anja Appelboomová bola dvadsaťtri rokov sekretárkou predchádzajúceho riaditeľa, pána Lemaireho, ktorýnerežil poslednú vlnu fúzií a odišiel do predčasného dôchodku. Jej zostávajú do penzie ešte dva roky a  je rozhodnutá, že sa nedá udusiť pani Stelwagenovou, ktorá ju degradovala tým, že zamestnala nového vedúceho sekretariátu. Anja má ešte stále prístup ku všetkým zápisniciam z porád a k dôvernýmzáznamom. Donedávna bola mojou susedkou a zachránila ma pred azylom pre bezdomovcov, keď mi tu vybavila miesto. Možno o tom niekedy porozprávam viac.

Vo štvrtok ráno k  nej často chodievam na kávu. Vtedy bývajú riaditeľka a vedúci sekretariátu na porade s manažmentom vedúcich sekcií a s regionálnym riaditeľom. Stať sa regionálnou riaditeľkou, to je nasledujúci krok, ktorý Stelwagenová s nádejou plánuje.

S Anjou sa vtedy trochu porozprávame. „Vieš udržaťtajomstvo?“ spytuje sa ma s  určitou pravidelnosťou a  potom nasleduje malý výlev o  Stelwagenovej manipuláciách. Tak sme si všeličo poskladali dokopy. tajný deNník Hendrika Groena22

Nedeľa 13. januára

Evert včera hodil do akvária na druhom poschodí šesť ružových

sušienok. Zlaté rybičky sa najedli na prasknutie. Mŕtvolyplávajú medzi zvyškami jedla. V dome prepuklo peklo.

Počas podávania kávy si proste vyšiel akože na záchod,vystúpil hore schodmi, dobre sa okolo seba poobzeral a sušienky, ktoré mal pod kabátcom, hodil do vody. Igelitové vrecko pekne zahodil do koša na smeti, čo bolo z  hľadiska techniky dôkazov trochu hlúpe, ale upratovačka našťastie medzičasom všetky koše vyprázdnila.

Akvárium sa nachádza v pomerne temnom kúte a včera večer si nikto nič nevšimol. Celá operácia však neprebehla úplne bez rizika, pretože keby boli Everta chytili, mohol by si hneď zavolať sťahovaciu službu. Možno mu v kútiku duše vôbec neprekáža, či ho chytia, hoci keby ho vohnali do úzkych, určite by tvrdoodmietal, klamal a bránil sa. To je presne to, čo sám chce. Jeho filozofiou je: zmyslom života je len čo najpríjemnejšie zabíjanie času – tak si človek môže zachovať ľahkosť. Závidím mu. Ale rýchlo sa učím.

Ja sám som bol včera poriadne napätý, pretože Evert mio atentáte povedal vopred, aby som si mohol zadovážiť pevné alibi. To však nestačilo. Musel som počkať v konverzačnej miestnosti, kým sa dvaja obyvatelia z  môjho poschodia nevybrali nahor. „Idem s vami. Aspoň bude veselšie.“ Pán a pani Jacobsovci si ma trochu začudovane premerali.

Dnes ráno sa krátko po deviatej spustil poplach. Cestou do kostola si pani Brandsmová všimla, že rybičky plávajú hore

tajný deNník Hendrika Groena 23

bruchom. Podľa všetkého ktosi ešte navrhol, aby ich dali do

hrnca nad paru, ale cestou k  službukonajúcej sestre to Brandsmová porozprávala každému, koho stretla. Práve mi zaklopal

sused: „Čo som počul...“

Teším sa na rozhovory, ktoré budú čoskoro nasledovať pri káve.

Pondelok 14. januára

Ešte viac utrpenia pre zvieratá: pani Schreuderová pri čistení

klietky omylom vysala svojho kanárika. Keď sa jej po niekoľkých zdrvujúcich minútach konečne podarilo roztrasenýmirukami otvoriť vysávač, z  jej veselého speváčika veľa nezostalo.

Vysávač mala okamžite vypnúť. Jej Pietje síce ešte žil, aleo niekoľko minút vypustil dušu. Schreuderovú nemožno nijakoutešiť a spaľuje ju vedomie vlastnej viny.

Pomoc, ktorú obeti poskytol personál, spočívala v rade, aby pani Schreuderová čo najrýchlejšie odstránila klietku.

Na sušienky v akváriu tu má každý vyhranený názor. Ale ak sa človek niekoho spýta, čo si myslí o vojne v Sýrii, ten sa naňho pozrie, akoby od neho chcel, aby mu vysvetlil teóriu relativity. Niekoľko rybičiek hore bruchom je čosi oveľa strašnejšie než explózia autobusu plného žien a detí vo vzdialenej krajine.

Ale aby som nebol úplný pokrytec: plnými dúškami siužívam škandál s rybičkami, to nemôžem poprieť. Zdesenie, ktoré sa zmocnilo celého tunajšieho obyvateľstva, je úctyhodné. Hneď tajný deNník Hendrika Groena24 sa vyberiem do konverzačnej miestnosti, aby som sa zúčastnil družného rozhovoru o rybičkách. Prišla zima. Zatiaľ nepadla na zem ani vločka snehu, ale včera som videl prvého dôchodcu, ktorý vyšiel von s  vlnenými ponožkami natiahnutými na topánkach. Aby sa nepošmykol.

Utorok 15. januára

Tento rok po prvý raz napadol sneh. To znamená: nikto nevyjde

von a nastane masové škrečkovanie. V našom obchodíku dolu

sa už nedá kúpiť nijaký alkohol ani čokoláda. Áno, pravdaže,

vojna.

Chvalabohu, pre dnešnú mládež sme tak trochu poslední, čo zažili vojnu, a čoskoro sa zbaví tých večných stareckýchhistoriek o polievke z tulipánových cibulí a o sedemhodinovej púti za viazaničkou mrkvy.

Keď sa to zráta, dohromady zahynulo sedem rybičiek.

Včera kvôli tomu zavolali políciu. Dvaja mladí policajti naozaj nemali potuchy, ako sa toho prípadu ujať. Ani stopypo energickosti, akú človek obyčajne vidí v televízii. Najprv zo všetkých strán skúmavo hľadeli do akvária. Akoby ešte zvažovali reanimáciu.

„Áno, sú mŕtve,“ povedal jeden.

„Zrejme to spôsobila sušienka,“ povedal druhý.

Riaditeľka prikázala, aby mŕtve rybičky nechali vo vode ako dôkaz. Možno čakala na patológa-anatóma, bohvie.

tajný deNník Hendrika Groena 25

Policajti sa v každom prípade chceli čím skôr vypariť.Riaditeľka hystericky žiadala dôkladné vyšetrenie, ale mladší policajt povedal, že na to je potrebné najprv podať trestné oznámenie.

„Je ho možné podať hneď?“ Nie, to sa dá len v stanovenom termíne v ich kancelárii alebo cez internet.

„Dobre, ale čo s mŕtvolami?“ Agent navrhoval smetný kôš. „Ale nemôžu tam zostať príliš dlho. Alebo spláchnuť dozáchoda.“ A  potom páni opustili budovu so želaním „pekný večer“. Pani Stelwagenová bola v šoku. „To je škandál! Považujem to za škandál. Tak sa nezaobchádza s občanmi.“

Bolo krásne počúvať ju, ako bezmocne vykrikuje. Jej všemocnosť je našťastie obmedzená stenami tohto domova.

Streda 16. januára

Evert prišiel na kus reči. Aby sme sa vyhli konverzačnejmiestnosti, šuchtali sme sa po snehu: päť minút chôdze, päť minút

odpočinku. Bude nevyhnutné rozhodnúť sa. Buď rolátor, alebo

elektroskúter, alebo Canta LX. Tri sexy alternatívy.

Pri strednej škole, ktorá sa nachádza tu za rohom, stálminulý týždeň akýsi šestnásť- alebo sedemnásťročný chlapec, ktorý sa chvastal paradajkovočervenou cantou, určite nelegálne požičanou od jeho starej mamy. Autíčkom odvážal domov tašky najkrajších dievčat z  triedy. Samotné dievčatá sa viezli za ním na bicykloch. Ešte nikdy som nevidel chlapca, ktorý by zo žartu jazdil na elektroskútri alebo by pred sebou tlačil rolátor. Z tohto tajný deNník Hendrika Groena26 dôvodu uprednostňujem pekne vyčačkanú cantu. Pokojne ma môžu dať do jedného vreca so všetkými tými neskutočne zlými šoférmi, čo jazdia v takých konzervách.

Nedávno vletela nejaká canta bez zabrzdenia dosupermarketu s  lahôdkami a  zastavila sa až v  spúšti gumených hadov a  masla. Na prednom skle sedeli v  šoku nalepené dve tučné ženy. Pod brzdový pedál im vliezol ich psík a  zasekol sa tam. Skutočnosť býva niekedy divšia ako fantázia.

Tu v domove sa takmer každá konverzácia točí okolo snehu alebo okolo veľkého masakra rybičiek. Seniori si vymýšľajú tie najneuveriteľnejšie sprisahanecké teórie a  niektorí sa neštítia ani ničím nepodloženého upodozrievania: v  čase vraždy vraj dvaja obyvatelia spozorovali na chodbe, kde sa nachádza jedno zo spomínaných akvárií, pani Greetje D....

Nepovažujú za argument, že na tej chodbe sa nachádza jej izba a ona predsa nemôže liezť hore na tretie poschodie oknom. Úbohá Greetje, vrabček, ktorý váži sotva štyridsať kíla zakaždým placho odvráti zrak – tá nikdy neublížila ani muche, ani nijakej rybičke.

Po policajnej návšteve zvolala riaditeľka informačné stretnutie, „aby sa trochu upokojila nálada“. Oznámila, že pro forma spravili na druhom poschodí dôkladnú prehliadku všetkých izieb. Akoby mala byť páchateľova izba posiata sušienkami. Nikto sa nespýtal, či má riaditeľka právo prehľadávať. Ani ja som sa nespýtal.Neodvážil som sa.

Pri káve odznelo množstvo pošepky vyslovených návrhov, aby sa prípadne prehľadali aj izby na iných poschodiach.Starčekovia pritom prudko prikyvovali: „Veru áno.“

tajný deNník Hendrika Groena 27

Štvrtok 17. januára

Prečítal som si po sebe svoj denník. Možno je to zatiaľ trochu

žlčovité. Sú tu predsa aj milí ľudia!

Samozrejme, je tu môj priateľ Evert. Býva v  apartmánovej prístavbe so svojím psom, starým, lenivým, priateľskýma veľmi inteligentným orieškom, ktorý sa volá Mohamed. KeďEverta niekedy príliš trápi dna, chodím s  Moom na prechádzku ja. Vzhľadom na môj akčný rádius tá prechádzka nie je veľmi veľká, ale Moov akčný rádius je ešte menší. Raz okolo budovy a hotovo. Ocikať desať stromov a raz denne zanechať na trávou zarastenom políčku jeden výkal, ktorý musím namiestezlikvidovať a odniesť v igelitovom vrecúšku, pretože z desiatok okien sa na mňa upierajú pohľady. Keby som výkal nechal tam, kde ho pes vytlačil, začal by sa boj o to, kto ma smie udať ako prvý.

Potom je tu Edward. Veľa toho nenahovorí. Prekonal mŕtvicu a nie je mu dobre rozumieť. Ale svoje sotva zrozumiteľné slová volí starostlivo. Keď niečo povie, tak stojí za toniekoľkokrát sa ho spýtať: „Čo hovoríš?“ Čo ušetrí na čase venovanom rozprávaniu, využije na bystré pozorovania.

Grietje: poklad, priateľská a empatická, a pritom človekuvôbec nenadbieha.

Graeme, ktorý je posledný z  tohto predbežného výberu, sa javí ako neistý a introvert, ale hovorí priamo k veci a človek sa naňho pritom nemôže nikdy nahnevať.

S  týmito ľuďmi rád sedávam pri káve. Viac-menej si spolu sadáme spontánne. Pretože aj niečo také prosté ako niekde tajný deNník Hendrika Groena28 sedieť alebo nesedieť podlieha prísnym nepísaným pravidlám. Každý tu má svoje pevné miesto: pri stole, pri tombole, pripohybe na hudbu, v tichej zóne. Ak človek chce, aby hoznenávideli, musí sa len posadiť na miesto niekoho druhého. A nech tam skúsi zostať, keď sa také dôchodcovské dieťa postaví vedľa jeho stoličky a povie: „Tu sedím ja.“

„Nuž, podľa mňa vás tu vidím stáť. Priamo pred mojímnosom.“

Ak len človek nezačuje ešte predtým, keď sa iba priblíži k  prázdnej stoličke: „Tam predsa sedí pani Dingetjedeeová!“ Po takejto replike sa každý ospravedlní a odšuchce sa preč. No v podstate by sa tam mal posadiť. A povedať, ukážuc naprázdne stoličky: „Tá nech sa dnes posadí niekam inam – alebo nech odpáli.“

Piatok 18. januára

Riaditeľstvo vydalo odporúčanie tri dni nevychádzať von.

Hrozí, že by si niekto mohol napríklad zlomiť rebro. Niežeby obyvatelia nepretržite vychádzali na pochôdzky, keď nie

je klzko, no väčšina tunajších ľudí predsa len absolvuje svoje

denné výpravy do nákupného strediska, k poštovej schránke

alebo do parčíka. Ale  ak nie je nejaká činnosť povolená, jej

potreba sa tým len zvyšuje. Starčekovia dnes sedia predoknami a dívajú sa von na sneh, ktorý sa nie a nie roztopiť.A sťažujú sa na mestský úrad, ktorý udržiava cesty, ale chodníky


tajný deNník Hendrika Groena 29

a cyklistické dráhy zanecháva plné hnedej čľapkanice. A to je

ich téma.

Personál vyčistil od snehu chodník pred domovom, aby sme mohli bez prekážky prejsť od vchodu k mikrobususpoločnosti Connexxion. Ale trýznivá neistota, na čo človek natrafí, keď z  mikrobusu niekde vystúpi, vedie väčšinu ľudí k  tomu, že sa rozhodne radšej nikam necestovať. Strach je častokonzultovaný poradca. Búrka okolo rybičiek sa trochu utíšila. Čakalo sa na niečo, čo by odvrátilo pozornosť. Nuž, okrem snehu sú to reči, že mestská správa chce zvýšiť tarify za parkovanie. Starčekovia sa obávajú, že klesne návštevnosť, keď budú ich deti musieť hodiť do parkovacích hodín o euro viac. Také deti, ktoré by kvôli jednému smiešnemu euru chodievali ešte zriedkavejšie, by som ja už viac na návštevu nechcel. Keď som to veľmi opatrne sformuloval pri káve, povedali, že sa mi dobre hovorí, pretože nemám deti a tak či tak ma nikto nepríde navštíviť.

Na tom je zrnko pravdy. V  mojom narodeninovom kalendári je takmer za všetkými menami krížik. O dvoch ľuďoch bez krížika neviem, či ešte žijú. A  je aj jeden, ktorý ma už nepozná. Zostali len Evert a Anja. Graemeho a Grietje tam nemám. Nie je to nijaký úctyhodný zoznam priateľov. Buď človek umrie skoro, alebo sa bude prebíjať dlhým radom pohrebov. Mne už zostáva ísť len na päť pohrebov, ak nerátam tie, na ktoré pôjdem zo slušnosti. tajný deNník Hendrika Groena30

Sobota 19. januára

Piatok je deň venovaný rezkému pohybu na staré kolená. Vtedy sa smerom k  „telocvični“ vyhrnú na chodby staré kurence

v tých najpodivuhodnejších teplákových súpravách. Dámyodhodili naozaj všetky škrupule: a  to veru nie je krásny pohľad.

Ružové legíny na kostnatých tenkých alebo naopak tučných

huspeninovitých nohách, obtiahnuté tielka na smutných zvyškoch toho, čo boli kedysi prsia. Úpadok vo výklade. Pri takom

niečom sa mi ako staršiemu pánovi dobre nepohybuje.

Dejisko: málo používaná zasadačka, kde sa odsunú nabok stoly a stoličky sa popresúvajú do kruhu. Pohyby sa totižuskutočňujú spravidla posediačky, aby sa vozičkári necítili urazení. Starčekovia trochu mávajú rukami a  nohami do rytmu veselej muziky. A stonajú. A nahlas oznamujú, aké neduhy imzabraňujú vykonávať určité cviky. „To so svojím vývodom nedokážem.“

Potom nasleduje hra s  loptou. Povedzme to takto: lopta sa veľmi nenadrie. Precvičujú sa najmä hlasivky, a topovzbudzovaním ostatných pri tých najjednoduchších výkonoch. Tak ako keď matka tlieska malému decku, ktoré po dvadsiatich razoch konečne chytí loptu. „Áno, výborne! Jój, tesne!“

Povedzme, že atmosféra na ihrisku bola športová.

Naozaj, včera som sa po prvý raz zúčastnil na rezkom pohybe na staré kolená. A naposledy. Keď mi vedúca aktivity – „volajte ma Tine“ – po skončení kládla na srdce, aby som budúci týždeňpredsa len prišiel, ihneď som vyhlásil, že moja účasť bola jednorazová.

„Ach, a prečo?“ spýtala sa podozrievavo.

tajný deNník Hendrika Groena 31

„Pretože sa – obklopený takým množstvom ženskej krásy – nemôžem sústrediť na pohyb. Celé telo mi stuhne.“ Povedal som to bez premýšľania. Až potom ma zaliala horúčava. Oveľa väčšia než pri telocviku.

Hej, takmer som to nazval pravým menom! Napredujem skokmi. Možno práve vďaka tomuto denníku.

Tine tam zostala stáť s otvorenými ústami. Môj sarkazmus bol zjavný, ale zároveň nebol taký útočný, aby sa mohla proti nemu nejako brániť, obklopená všetkými tými vycifrovanými starými tetkami. Tie sa väčšinou samy považujú za „eštev podstate príťažlivé“. Schopnosť sebareflexie s vekom rapídne klesá. Tak ako u detí, naopak, v priebehu rokov narastá.

Nedeľa 20. januára

My seniori vôbec nie sme tými, s ktorými by sa v čase krízypočítalo. Podľa výpočtov istého významného inštitútu si dôchodca

bez partnera prilepšil mesačne o dve (dve!) eurá. Politik Henk

Krol so svojou stranou 50PLUS narobil zbytočne toľko paniky.

Táto strana minulý rok zvíťazila v našom domove s veľkýmnáskokom. Naši obyvatelia veľmi nefandia homosexuálom, inak

by Henk získal ešte viac hlasov. Zatiaľ čo pán Hagedoorn ho

volil len preto, lebo si myslel, že Henk Krol je bratom futbalistu

Ruuda Krola. Ten istý Hagedoorn vtedy hútal nad tým, čivtedajší japonský premiér Naoto Kan náhodou nie je príbuzným

holandského kabaretistu Wima Kana.


tajný deNník Hendrika Groena32

Ľudia s poriadnou doplnkovou penziou a predčasnídôchodcovia dostávajú odteraz menej, ale stále majú viac. Predčasných dôchodcov tu, mimochodom, nemáme.

Je prekvapujúce, akí sú tunajší obyvatelia šporovliví. Už zo základnej penzie si dokážu veľkú časť odložiť, bohvie na čo.

Minulý rok získali ľudia z  domovov dôchodcov v  poštovej lotérii miliónové ceny. Veľké množstvo víťazov bolo kvôli formalitám okolo výhry na smrť nešťastných.

Ja sám urobím všetko pre to, aby som bol v čase svojej smrti hlboko v červených číslach. Pomocou mariánskeho kalendára, ktorý som v decembri vyhral v tombole, som si vypočítal, že od najkratšieho dňa v roku, teda od 21. decembra, vyšlo slnko dodnes len o jedenásť minút skôr a zapadlo o tridsaťsedem minút neskôr. Čudné, pravda?

Mám totiž trochu zápchu a  mariánsky kalendár mi visí na záchode. Sú v  ňom odporúčané biblické texty, ale aj recepty, múdrosti a  vtipy. Zajtra, 21. januára, bude deň svätej Agneše, panny a mučeníčky, ktorá umrela roku 304. To aby ste vedeli. Zase boli noviny plné správ o  istom hendikepovanom chlapcovi, ktorého v  ústave starostlivosti pripútali o  stenu reťazou. Nenapísali však prečo; je možné, že sa ošetrovateľompravidelne vytrhával. Na našom oddelení pre dementných bývajústarčekovia, ktorí už nevládzu stáť ani sa vytrhnúť, no takisto sú poležiačky pripútaní ako kúzelníci, čo zabudli svoj trik. Len sa príďte pozrieť, paparacovia.

tajný deNník Hendrika Groena 33

Pondelok 21. januára

Dnes by sa bola moja dcéra dožila päťdesiatich šiestich rokov.

Pokúšam sa predstaviť si, ako by asi teraz vyzerala. Obraz sa

zastavil pri premočenom štvorročnom dievčatku, ochabnuto

ležiacom v susedovom náručí. Videl som ich, ako prichádzajú –

tie sekundy nikdy nepominuli.

Až o pätnásť alebo dvadsať rokov prešiel prvý deň, keď som na to nemyslel. Nech nikto nevychádza von: snehové búrky! Ešte väčší smútok: Duiker má cukrovku.

Už ju má nejaký ten čas. Lekárove odporúčania príliš nedodržaiava – a to mu dala veľmi jemne najavo lekárovaasistentka.

„Nuž, pán Duiker, ak budete ďalej takto piť a naďalej takto nerozumne jesť a  fajčiť, potom, samozrejme, pre vás už toho veľa urobiť nemôžem.“

„Ale, dievča moje, to sú asi jediné veci, vďaka ktorým sa mi ešte oplatí žiť.“

„Nie som vaše dievča.“

„A ani môj doktor, pani asistentka.“

Napriek všetkému sa Evert trochu bojí. Kedysi bol pravidelným hosťom v miestnom pohostinstve, kde sa spriatelils istým tučným pravidelným návštevníkom – cukrovkárom, ktorý počas „obyčajného“ večera vypil takých dvadsaťpäť pivečiek. tajný deNník Hendrika Groena34 Doma si dal potom ešte niekoľko pohárikov whisky. Vždypoužíval zdrobneniny, aby to znelo nevinnejšie.

Jedného dňa tomu priateľovi sčernel palec na nohe. Museli mu ho amputovať. Potom nasledovali ďalšie prsty. Po nichchodidlo, predkolenie. Všetko, čo sčernelo, bolo trebav nemocnici odpíliť. Medzičasom ho tam už dobre poznali. Bol to milý chlapík, no nevedel prestať s pitím a s fajčením. Ešte nejaký čas sedel za barom s protézou, potom sa dostal na invalidný vozík a nakoniec už nemohol vôbec prísť. Dva mesiace nato umrel.

Hrôzostrašný obraz pre Everta: pomaly sčernieť na koncoch tela a dostať sa do rúk lekárov a ošetrovateliek. Zajtra budem písať o veselších veciach.

Utorok 22. januára

Znovu rozruch kvôli platenému parkovaniu. Vždy mrzutý pán

Kuiper podal na obyvateľskej komisii návrh, aby sa zaviedlo

platené parkovanie aj v samotnom domove.

Takmer nikto tu už nechodí len o paličke. Ľudia pred sebou tisnú vozíky na štyroch kolieskach s ručnými brzdamia s primontovanou nákupnou taškou. Keď sa človek unaví, môže si na ňom oddýchnuť. Niekoľko ľudí jazdí na elektroskútroch, a to aj po budove. Také vozidlo zaberie dosť miesta. A tiež sa zdá, akoby ich vyrábali čoraz väčšie. Elektroskúter jesymbolom statusu.

tajný deNník Hendrika Groena 35

Riaditeľstvo sa obáva dopravnej zápchy, preto  požiadalo, aby sa v  budove rolátory a  vozíky používali čo najmenej. Bol to poriadny útok na boľavé nohy všetkých tých, čo už nevládzu chodiť. Ale keď Kuiper požiadal, aby sa problém s parkovaním vyriešil tak, ako ho vyriešila obec Amsterdam, totiž platením parkovného, rozpútala sa hotová búrka. Ten Kuiper asi naozaj nemá v hlave všetko v poriadku.

Tento domov dôchodcov postavili kedysi koncomšesťdesiatych rokov, keď začali byť deti veľmi vyťažené a  svojich otcov a  matky si nemohli vziať na staré kolená k  sebe domov. Alebo sa im len nechcelo, ale ja som ten posledný, ktorý by pre to nemal pochopenie. Napokon, pred štyridsiatimi rokmi rástli domovy dôchodcov ako huby po daždi. A  aké veľkorysé projekty! Izbičky s  rozlohou dvadsať metrov štvorcových vrátane záchoda a kuchynky. Pre manželské páry o osem metrovštvorcových viac: oddelená spálnička. Za posledných dvadsať rokov sa dvakrát napochytro renovovalo, no obytné priestory sú stále malé. Nikdy sa nerátalo s toľkým materiálom na kolieskach. Do výťahu sa zmestia naraz maximálne dva elektroskútre aleboštyri rolátory. Než to človek všetko zaparkuje, prejde štvrťhodina. A šofér netrpezlivo vráža do nôh druhých. A stojí priamo pred výťahom, zatiaľ čo sa ostatní musia dostať von. Riaditeľkažiadala ako riešenie výťah výhradne pre personál. Rady predostatnými výťahmi sa tým len predĺžili. Ak sa človek chce dostať včas na miesto určenia, musí vyjsť z domu skôr. Mohli by tu podávať aj dopravné informácie. Donedávna som chodil po schodoch, ale už nevládzem, takže aj ja som nútený pravidelne stáť v rade pred výťahom. tajný deNník Hendrika Groena36

Keď tu raz vypukne poriadny požiar, všetci obyvatelia budú spopolnení naraz. Bezpečne sa dostane von len personál.

Streda 23. januára

Raz som sa ľahkým tónom spýtal lekára na pilulku, ktoráspraví koniec všetkému utrpeniu. Tváril sa, akoby mi nerozumel:

„Taký liek neexistuje, žiaľ.“ Ďalej som sa pýtať neodvážil.

Mimochodom, môj zoznam súžení naňho spravil dojem: kvapkanie, bolesti nôh, závrat, hrče, ekzém. Len s tým nevedel veľa spraviť. Trochu rozotrieť a udržiavať vlhké, nejaká tápilulka a dáka tá mastička. On sám objavil niečo nové: vysoký krvný tlak. Ten som nikdy nemal. Takže aj na to mám teraz tabletky.

Umrela naša najstaršia obyvateľka, pani De Gansová. Už roky bola dementná ako zlatá rybka a museli ju na kresleuväzovať, inak by z neho stále padala, no predsa len, hip, hip, hurá, dožila sa deväťdesiatich ôsmich rokov. Zažila ešte prvú svetovú vojnu.

Pred troma mesiacmi jej zástupca starostu priniesol tortu, pretože sa stala najstaršou obyvateľkou mestskej časti. Posadili ju za stôl kvôli fotografovi z miestnych komunálnych novín, ale v  okamihu, keď nikto nedával pozor, spadla tvárou do šľahačkovej torty. Bola z toho nádherná fotografia. Žiaľ, riaditeľka zakázala, aby ju zverejnili. Zástupca starostu, ktorý sa tak rád ukazuje v  médiách, dal priniesť novú tortu, ale to už pani De Gansová zaspala a nebolo ju možné zobudiť.

tajný deNník Hendrika Groena 37

A teraz ju už nie je možné zobudiť vôbec. Rozdiel medzi tým, čo bolo pred smrťou, a tým, čo je po nej, nie je zase až taký veľký.

Nemyslím si, že jej pôjdem na pohreb. Pohreby veľmi nemusím.

Štvrtok 24. januára

Nálada v domove sa nezlepšuje. Už nejaký ten týždeň pribúda

snehu a  duje ostrý východný vietor. Takže všetci zostávajú vo

vnútri a sťažujú sa, že nemôžu vyjsť von. Malé dennéprechádzky a  drobné nákupy sú činnosťami, okolo ktorých sa zvyčajne

utvára život. Ak odpadnú, potom je ešte viac času na sebanavzájom striehnuť. Deň treba niečím zaplniť.

Včera som sa chcel predsa len trochu prevetrať, a  tak som sa posadil na lavičku vedľa vchodových dverí. Po niekoľkých minútach mi vrátnik dal na vedomie, že ,,toto teda nie“. Modrý dôchodca pred dverami, to veru nie je dobrá reklama. „Veď sa môžete dívať von z okna.“

Ešte som zavrčal: „Prevetrať sa...“

„Zvetrať, pán Groen, mohli by ste tu zvetrať.“ Pán Hoogdalen už niekoľko mesiacov jazdí na elektroskútri. Pred troma dňami mu to vozítko odniesol jeho syn, ktorý má autoservis, a dnes mu ho vrátil. Úplne upravené. Spojlery, extra široké pneumatiky, GPS, klaksón, protinárazová zvukováinštalácia a ako čerešnička na torte – airbag. Všetko úplne zbytočné, tajný deNník Hendrika Groena38 ale zato krásne. Hoogdalen sa na svojom skútri, ktorý terazpriomína lamborghini, preváža pyšný ako páv dookola po dome. Samozrejme, že boli aj nejaké kyslé, závistlivé komentáre, ale našťastie zožal aj obdiv. Tak to má byť: zostať nažive vďaka tomu, čo človeku robí radosť.

Po herečke a speváčke Mammaloe, po ktorej odchode sme tu hlboko smútili, umrela v tomto roku ďalšia známa Holanďanka: Ellen Blazerová, ktorá sa „preslávila“ okrem iného akorežisérka vysielaní televíznej moderátorky Sonje Barendovej. Jedna z mála miestnych hviezd, ktoré sú známe len podľa mena. „Ako vlastne vyzerala?“ spýtal sa ktosi včera pri káve. Nikto nevedel. Vtedy aj rozhovor rýchlo prestal byť príjemný. Možno je to ten najlepší spôsob, ako byť slávny – ak to, že si to ty, vedia len tvoji priatelia a známi.

Dnes ráno bol o  Ellen v  novinách článok. O  kom všetkom majú noviny vopred pripravené nekrológy? Keby som takzavolal do redakcie a spýtal sa na to, odpovedali by mi? Alebo aby som bol o čosi konkrétnejší, smel by sa napríklad taký Nelson Mandela pozrieť popredu na svoj nekrológ, aby ho mohol tu a tam trochu poopraviť?

Piatok 25. januára

Než zasiahol osud, dostal som sa pomerne ďaleko. Preľakol som

sa mopedu, ktorý ma takmer zrazil z chodníka,a v nasledujúcom okamihu som už ležal vystretý.


tajný deNník Hendrika Groena 39

Tváriť sa, akoby sa nič nestalo – to je prirodzený reflexv takých prípadoch: a  ten reflex ešte stále vynikajúco fungoval. Pozbieral som sa, oprášil si sneh z  kabáta a  poobzeral som sa okolo seba, či ma niekto nevidel. Našťastie som mohol bez ujmy dokráčať domov. Keď som pozdravil vrátnika, vyvaľoval na mňa oči. „Čo sa to s vami stalo?“

„Nič zvláštne. Len som sa trochu pošmykol.“

„Nič zvláštne? Veď ste celý zakrvavený!“

Dotkol som sa miesta na hlave, na ktoré ukazoval,a skutočne som si tam nahmatal čosi lepkavé. Zavolali ošetrovateľku, ktorá okamžite začala hovoriť o zašívaní, a historka sa skončila tým, že som so zakrvavenou hlavou presedel pol druha hodiny na pohotovosti a teraz mám na hlave biely turban, takže pokiaľ to je možné, nevychádzam zo svojej izby, aby som sa vyholmoralizátorskému táraniu.

„Veľmi to bolí?“ Tým sa to väčšinou začína, ale skôr či neskôr nasleduje: „Nemôžeš chodiť von, keď je tak klzko.“ Z toho ma vie azda najviac rozbolieť hlava.

„Ten biely klobúk ti pristane,“ prisypal ešte do rany soľ Evert. Keby bol náhodou nedostatok posypovej soli, Evert má vždy dostatok súkromných zásob.

Za trest som ho rozdrvil v šachu. Zvyčajne to zariadim tak, že pri viac či menej vyrovnanom konci hry vyhrám naprv ja a druhý raz on, ale teraz sa zarazil, keď dostal po štvrťhodine mat.

„Ten pád ti pomohol,“ poznamenal. „Aspoň pokiaľ ideo šachy. “

„Dúfam,“ povedal som mu, „že zajtra budem hrať lepšie aj biliard.“ tajný deNník Hendrika Groena40

„Ale tvoja pamäť predsa len utrpela, Henk, pretože biliard máme až o tri dni.“

Mal pravdu. Čudné, bol som úplne vedľa.

Sobota 26. januára

Posledná sobota v mesiaci: večer s tombolou. Staručkídôchodcovia, čo prepadli hazardu, bojujú o  čerešňovú bonboniéru.

Predseda obyvateľskej komisie osobne číta čísla. Nech sa len

nikto neopováži rušiť rozhovorom! Keď zaznie „štyridsaťštyri“,

pani Slothouwerová povie „hladová zima“ a rozhnevane saporozhliada po sále.

Nedávno vznikla akčná skupina, ktorá chcela preložiťtombolu na stredu večer, pretože v sobotu vraj býva veľa rodinných návštev, čo však nie je pravda. Pravým dôvodom bola zrejme sobotná televízna ponuka. Stredajší spevácky klub okamžite protestoval a navrhoval pondelok večer, čo zas nechcel prijaťbiliardový klub. Ten považoval piatok večer za oveľa vhodnejší. To však zase narazilo na prudký odpor členov rezkého pohybu na staré kolená, ktorí bývajú zo svojich popoludňajších cvikovpríliš unavení na to, aby sa mohli ešte večer zúčastniť na tombole.

Keď obyvateľská komisia k  rozhodnutiu nedospela ani po troch schôdzach, rozhodol náš vlastný šalamún, paniStelwagenová, že predbežne zostane všetko po starom. Vzájomnévzťahy členov komisie sa mimoriadne zhoršili. Začalo sa brúsenie n ož ov.

tajný deNník Hendrika Groena 41

V novinách je populárnou témou šikanovanie v školách a na

internete, ale o domovoch dôchodcov toho počuť málo.Dôstoj

ní starí ľudia sa predsa nešikanujú! To je určite nejakénedoro

zumenie. Stačí sa tu však nejaký deň porozhliadať a človekpo

chopí. Máme tu skutočných špecialistov. Panie Slothouwerové,

dve staré dievky, sú obávané duo. Jedna odkrútila vrchnák zo

soľničky, druhá ju podala ďalej tej najpoddanejšej obeti, pani De

Leeuwovej, ktorá si celý obsah soľničky aj s vrchnákom vysypala

na vajíčko uvarené namäkko. Pani De Leeuwová zarazenehľa

dela striedavo na vajíčko a na prázdnu soľničku a potom pozrela

na susedku. „V tom vám nepomôžem. To je vaša vlastná chyba.

Ste jednoducho nešikovná,“ povedala ostro Slothouwerová,za

tiaľ čo jej sestra prikyvovala. Bohvie, prečo to robia. Pani De

Leeuwová je – na rozdiel od svojho muža – plachá ovečka. Pre

istotu sa stále ospravedlňuje za všetko, čo sa v jej blízkostipoka

zí. Na to, aby túto šikanu niekto vôbec zaregistroval, tu zrejme

bude najprv musieť nejaká obeť spáchať samovraždu a zanechať

list, ktorý jasne vysvetlí príčinu.

Nedeľa 27. januára

Akokoľvek som sa usiloval, do konca tomboly som to nevydržal.

Keď sa rozpútala hádka kvôli piatej cene, ktorou bola pečeňová

nátierka z  Lidla za deväťdesiat centov, povedal som, že mám

migrénu, a odišiel som do svojej izby. Mať migrénu je šikovná

výhovorka, pretože ako ospravedlnenie ju všetci akceptujú. Keď tajný deNník Hendrika Groena42 som sem prišiel a  nikto ma ešte nepoznal, všetkých som presvedčil o  svojej – vymyslenej – migréne a  odvtedy som tento trik mnohokrát použil. Stačí, keď trochu zaškúlim a začnem si trieť čelo. Vždy sa nájde niekto, kto sa v tom okamihu ustarane spýta, či náhodou nemám migrénu. Vtedy je potrebné, aby som si „išiel ľahnúť“. Hotovo – a nikto neotravuje.

Práve sa vraciam z centra ticha. V nedeľu, keď sa tamuskutočňuje ekumenická omša, tam niekedy strčím nos. V  párnu nedeľu slúži katolícky kňaz, v  nepárnu zas protestantský pastor. Nijako nevyčnievajú z radu, pretože obaja sú v takmerrovnakom veku ako návštevníci kostola. S  katolíckym  kňazom je zábava. Ten berie Pána Boha so štipkou humoru. Pastor je zas stará škola, káže o pekle a zatratení. Veľký rozdiel v tom nie je, pretože ani jednému, ani druhému takmer nerozumieť.

Mnohí obyvatelia sa s vyhliadkou na smrť utiekajú k viere.

Po omši je chlieb s hrozienkami a káva z kávovaru. Včera bol povyk kvôli zvýšeniu príspevku pre opatrovateľskýdomov. Písali o tom v novinách: zavádza sa osempercentný„príplatok podľa výšky majetku“, hoci už predtým sa podľa majetkových pomerov platili štyri percentá navyše. Všetci to považujú zaškandál. Keď sa Graeme spýtal, kto si teda musí platiť sám, zdvihla ruku jedine pani Bregmanová. Myslela si, že ide o  príspevok na bytové družstvo.

Máme tu totiž predovšetkým chudobných obyvateľov, ktorí majú nanajvýš nejaký ten príplatok k penzii.

Bolo veselé, že dokonca aj politická strana 50PLUS, ktorá zastupuje záujmy starších občanov, súhlasila v  parlamente so

tajný deNník Hendrika Groena 43

zvýšením doplnkového príspevku. Henk Krol vysvetľoval prečo: „Práve sme prišli do sály a videli sme, že všetci hlasujú za,

dokonca aj Socialistická strana. Jednoducho sme naleteli.“ Ten

citát som z novín nahlas prečítal všetkým naokolo. Niektorívyslovili názor, že ostatné strany mali Henka varovať.

Pondelok 28. januára

Dnes doobeda som pri káve zagratuloval pánu Hoogdalenovi

k  nádhernému elektroskútru. Všetko mi poukazoval. Len airbag nemohol demonštrovať.

Chce založiť klub elektroskútristov, mal by sa nazývaťAntilopy. Priznal sa, že to kdesi pochytil. Povedal som mu, že vlastne zvažujem, či si sám nemám zaobstarať cantu kabriolet, ale že o tom ešte musím v pokoji porozmýšľať. On zas uvažuje o tom, či pustia canty do svojho klubu.

Najprv som to chcel slušne uhrať dostratena, ale napokon sa ma zmocnilo oduševnenie. Možno je to predsa len veselá myšlienka: organizovať spoločné motorizované výlety. Dlhý rad elektroskútrov, ktorý sa pomaly vlečie nekonečnou rovinou. Občas nejaký dôchodca vletí do vodnej priekopy.

Pred dvoma rokmi havarovala v Genemuidene jedna canta. (Pozoruhodné novinové výstrižky si odkladám.) Pasažieri prišli o život. A teraz pozor: jeden mal deväťdesiatšesť a druhýdeväťdesiatsedem rokov! Čelne vrazili do protiidúceho auta. Možno preto, lebo im lekár nechcel podať pilulku na eutanáziu, kto to

tajný deNník Hendrika Groena44

už dnes vie posúdiť... Prežili dve svetové vojny a  potom našli

svoje waterloo v  plechovke na okraji cesty pri Genemuidene.

Spolu mali stodeväťdesiattri rokov. To nie je najhoršie. Či to bol

manželský pár, o tom už noviny nepísali. Ona bola možno jeho

metresa, tak ako v prípade Teda Kennedyhona Chappaquiddic

ku. Bolo by to krásne, keby to bola pravda.

Keď už hovorím o výstrižkoch z novín: v piatok som sivy

strihol nasledovný: ušlo pätnásťtisíc krokodílov. (Neviem, či

môžem v jednej vete použiť dve dvojbodky.)

Utorok 29. januára

Včera večer o trištvrte na sedem sedeli takmer všetci obyvatelia

v  konverzačnej miestnosti nachystaní pred televízorom. „Ach,

ach, čo povie kráľovná Beatrix vo svojom narodeninovomprí

hovore?“ A tu zrazu: že odstupuje. S tým, čo vo svojejniekoľko

minútovej reči hovorila ďalej, však neboli všetci rovnako spo

kojní. Prostučká pani Groentmanová si lámala hlavu nad tým,

či kráľovná teraz pôjde do domova dôchodcov.

Izbu nedávno zosnulej pani Gansovej rýchlo vypratali, aby ju

od prvého dňa v mesiaci – od budúceho piatka – mohl



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist