načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Syndróm trávenia a psychológie -- Prírodná liečba - Natasha Campbell-McBride

  > > > > Syndróm trávenia a psychológie  
Syndróm trávenia a psychológie -- Prírodná liečba

Kniha: Syndróm trávenia a psychológie -- Prírodná liečba
Autor:

Prírodná liečba: autizmu, dyspraxie, dyslexie, schizofrénie a depresií... Dr. Natasha Campbell-McBride založila roku 1998 The Cambridge Nutrition Clinic, na ktorej sa venuje problémom ...
Titul je skladem >5ks - odesíláme ihned
Ihned také k odběru: Ostrava
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  369
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
rozbalVýhodné poštovné: 0Kč
rozbalOsobní odběr zdarma
Doporučená cena:  420 Kč
12%
naše sleva
12,3
bo za nákup

hodnoceni - 82.2%hodnoceni - 82.2%hodnoceni - 82.2%hodnoceni - 82.2%hodnoceni - 82.2% 94%   celkové hodnocení
8 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Vydavateľstvo Európa
Rok vydání: 201012
Počet stran: 246
Rozměr: 217,0x135,0x23,0 mm
Úprava: ilustrace
Vydání: 1. slovenské vyd.
Název originálu: Gut and psychology syndrome
Spolupracovali: z anglického originálu ... přeložila Gabriella Kopas
Hmotnost: 0,2985kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-89111-68-8
EAN: 9788089111688
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Prírodná liečba: autizmu, dyspraxie, dyslexie, schizofrénie a depresií... Dr. Natasha Campbell-McBride založila roku 1998 The Cambridge Nutrition Clinic, na ktorej sa venuje problémom vzťahu výživy a ľudskej psychiky. Ako matka dieťaťa s diagnózou poruchy učenia dobre vedela o ťažkostiach rodičov v podobnej situácii a všetok svoj čas preto venovala pomoci takýmto rodinám. Uvedomovala si, že v boji s postihnutím detí i dospelých zohráva výživa významnú úlohu a stala sa priekopníčkou využívania probiotík v tejto oblasti. Ochota podeliť sa o získané vedomosti ju viedla k spolupráci na mnohých odborných publikáciách, ako aj k prezentácii na nespočetných seminároch a konferenciách s témou porúch učenia a trávenia. Táto kniha zhŕňa jej skúsenosti i vedomosti a predstavuje aj jej najnovší výskum.
Autorka je presvedčená, že spojitosť medzi poruchami učenia, potravinami a nápojmi, ktoré konzumujeme, a stavom tráviacej sústavy je nespochybniteľná. Toto tvrdenie podporujú aj výsledky dlhoročného výskumu. Na klinike s ňou rodičia hovoria o všetkých aspektoch stavu svojho dieťaťa a uvedomujú si, že sa nerozprávajú iba s profesionálom, ale aj s matkou s podobnými skúsenosťami. Dokonale a hlboko rozumie výzvam, ktorým títo rodičia čelia, a preto sú jej rady neoceniteľné. Natasha Campbell-McBride má medicínske a postgraduálne tituly z neurológie aj z oblasti ľudskej výživy. Na svojej klinike sa špecializuje na výživu detí i dospelých s poruchami správania a učenia, ako aj na poruchy trávenia a imunity u dospelých. Dr. Natash Campbell-McBride musím poblahoželať, že zostavila takúto provokatívnu knihu založenú na dôkladnom výskume. Každému ju vrelo odporúčam.
Dr. Basant K.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Zákazníci kupující knihu "Syndróm trávenia a psychológie -- Prírodná liečba" mají také často zájem o tyto tituly:
Svět přírodních antibiotik - Tajné zbraně rostlin Svět přírodních antibiotik
Jonáš, Josef; Kuchař, Jiří;
Cena: 266 Kč
Mým marodům -- Jak vyrobit pacienta Mým marodům
Hnízdil, Jan
Cena: 194 Kč
Nauč mě mluvit -- 500 slov, říkadla, pohádky Nauč mě mluvit
Šplíchal, Antonín
Cena: 88 Kč
Primal Blueprint Primal Blueprint
Sisson, Mark
Cena: 355 Kč
Doba jedová Doba jedová
Strunecká, Anna
Cena: 257 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

OBSAH
Otvorený list rodičom autistických detí..................................................9
Úvod......................................................................................................13
Prvá časť: Čo sa tu deje? .....................................................................17
Všetky choroby sa začínajú v črevách..................................................17
Korene stromu.......................................................................................22
Imunitná sústava ...................................................................................32
Čo môže poškodiť črevnú flóru?...........................................................37
Oportunistická flóra ..............................................................................43
Súvislosť trávenia a psychológie ..........................................................50
Rodiny...................................................................................................58
Očkovanie. Spôsobuje MMR autizmus?...............................................64
Schizofrénia ..........................................................................................68
Druhá časť: Liečba ...............................................................................74
Diéta .......................................................................................................76
Diéta – diskusia.....................................................................................76
Vhodná diéta pre syndróm GAP...........................................................98
Recepty ...............................................................................................123
Je čas kŕmenia! Ó, nie!........................................................................160
Výživové doplnky pre deti a dospelých so syndrómom GAP..166
Probiotiká............................................................................................167
Tuky: dobro a zlo................................................................................175
Vitamín A............................................................................................189
Tráviace enzýmy.................................................................................193
Vitamínové a minerálne doplnky........................................................199
Detoxikácia ľudí so syndrómom GAP ..........................................202





Tretia časť: Rôzne záležitosti ..........................................................212
Zápaly ucha a glejtové ucho ...............................................................212
Top 10 krokov na zvýšenie imunity....................................................219
Top 10 okolností, ktoré ničia imunitu.................................................220
Zápcha.................................................................................................221
Genetika..............................................................................................225
Niekoľko slov o výchove....................................................................230
Index ...................................................................................................237





OTVORENÝ LIST RODIČOM
AUTISTICKÝCH DETÍ
Málokto by sa rozhodol byť rodičom autistického dieťaťa. Napriek tomu
sa to v našom modernom svete stáva čoraz častejšie. Nepochybne po
celom svete hovoríme o epidémii autizmu. Ak to nejakého rodiča poteší,
môžem povedať, že celkom iste nie je sám!
Autizmus býval zriedkavou poruchou, teda väčšina lekárov sa s ním
nikdy nestretla vo svojej praxi a väčšina ľudí o ňom nikdy nepočula. Pred
pätnástimi rokmi býval výskyt autizmu v západných krajinách 1:10 000.
Dnes na základe údajov Ministerstva zdravotníctva Veľkej Británie 1 zo
166 detí v Anglicku má diagnózu autizmu. Na základe údajov Centra pre
kontrolu chorôb v USA (CDC) približne 1 zo 150 amerických detí má
túto diagnózu poruchy autistického spektra a tieto čísla každým dňom
rastú. Veľmi podobné čísla hlásia aj z Nadácie pre autizmus z Kanady.
Jedna fínska štúdia publikovaná v European Journal of Child and
Adolescent Psychiatry(2001, č. 9) hlásila výskytový pomer diagnózy autizmu vo
Fínsku 1:483. Vo Švédsku je tento pomer 1:141 detí.
Takže, čo sa tu vlastne deje? Prečo ten dramatický skok v počte detí,
ktoré padnú za obeť tejto hroznej poruche, oficiálnou medicínou
považovanej za nevyliečiteľnú?
Je dôvodom tejto epidémie genetika? Pravda znie: nevieme! Avšak
vieme, že genetické poruchy nevykazujú takýto náhly nárast výskytu.
Genetika takto proste nefunguje. Takýto nárast diagnóz autizmu sa nemôže
vysvetliť genetikou. Práve naopak, silne to podopiera tvrdenie, že
genetika vôbec nezohráva podstatnú úlohu v rozvinutí autizmu.
Stojí za epidémiou lepšia diagnostika? Práve toto sa nám snažia
povedať niektorí lekárski experti s veľmi silným zázemím v Anglicku. Takže
oni tvrdia, že pred desiatimi rokmi britskí lekári boli natoľko slabí v
diagnostike autizmu, že by im uniklo jedno dieťa zo 166 detí? Ak je tomu tak,
kde sú všetky tie deti dnes? Boli by už puberťáci s autizmom, pretože
vieme, že táto porucha sa vekom nestráca. Jednoducho nemáme 1:166
britských puberťákov s autizmom. Takže tento argument nikoho
nepresvedčí. Ide o niečo iné. Niečo, z čoho sa nikto nevymoce, niečo, čo
nevyrieši nejaká pilulka.
Väčšina rodičov autistických detí si jasne spomína na traumatizujúci
moment, keď im lekár oznámil diagnózu autizmu a pokračoval výrokom:
„S tým sa nemôže nič robiť.“ Nuž, keďže som tiež lekárka, musím vám
9





povedať, že váš lekár sa mýli, všeličo môžete urobiť! Dokonca by som išla
ešte ďalej – v závislosti od vašej odovzdanosti a za určitých okolností
máte možnosť doviesť svoje dieťa čo najbližšie k normálnemu stavu!
Stovky autistických detí po celom svete sa správnou liečbou a výchovou
stali takmer nerozoznateľní od svojich typicky sa rozvíjajúcich
(normálnych) rovesníkov. Čím skôr sa s liečbou začne, tým lepšie výsledky sa
dosiahnu, pretože čím je dieťa mladšie, tým menšiu škodu treba odčiniť
a menej toho musí dieťa dobehnúť v rozvoji v porovnaní s normálnymi
deťmi svojho veku. Našťastie lekári, aj keď často nie sú pri liečbe veľmi
nápomocní, sa neustále zlepšujú v diagnostike autizmu. Väčšinu detí
diagnostikujú do tretieho roku života, čo sa nestávalo pred 10-15 rokmi. Táto
skorá diagnostika umožňuje rodičom začať s liečbou skoro, čo zabezpečí
dieťaťu uzdravenie.
V západnom svete je všeobecná tendencia zbavovať sa
zodpovednosti za svoje zdravie a delegovať ju lekárom. Ak ste chorý, idete k
lekárovi. Keď však ide o autizmus, po tejto diagnóze oficiálna medicína
v podstate nemá čo ponúknuť vášmu dieťaťu. Zrazu sa ocitnúť sám
tvárou v tvár monštru zvanému „autizmus“ je pre rodičov veľký šok. Väčšina
rodičov, ktorých som stretla, sú inteligentní, často veľmi vzdelaní ľudia.
Prvé, čo podniknú, chcú sa naučiť o autizme čo najviac. Dnes je dostupné
nesmierne množstvo informácií o autizme, vrátane relevantného vedeckého
výskumu. V porovnaní s vedeckým výskumom v i ných oblastiach medicíny
za posledných desať rokov vo výskume autizmu sa dosiahlo oveľa viac.
Príčinou toho je podľa môjho názoru fakt, že výskumom autizmu takmer
výlučne hýbu najmotivovanejší ľudia na zemeguli: rodičia autistov. Medzi
nimi sú lekári, biochemici, biológovia a jednoducho inteligentní ľudia,
ktorí hľadajú riešenia problémov svojho dieťaťa. Existuje sieť
organizácií rodičov po celom svete, ktorí sú ochotní vymieňať si informácie a
navzájom si pomáhať. Poznám množstvo rodičov, ktorí sú ochotní stráviť
hodiny telefonovaním, len aby poskytli útechu a pomoc iným v podobnej
situácii. Liečba autizmu nie je jednoduchá. Vyžaduje si roky neustálej
snahy a odhodlania. Ale keďže som sama rodičom, môžem vám povedať,
že toto je jedna z najobohacujúcejších skúseností na svete! V tejto knihe
sa s vami podelím o spôsob liečby, ktorý považujem za najvhodnejší pre
autistické deti.
Informácie o výžive nie sú zahrnuté do učebných plánov západnej
lekárskej vedy, práve preto lekári vedia pramálo o vplyve výživy na liečbu
chorôb. Výživa je však uholným kameňom pre liečbu akéhokoľvek
chronického ochorenia. Autizmus a iné poruchy učenia nie sú výnimkou. Je
10





mnoho populárnych mylných predstáv v tejto oblasti, a tie si musíme
objasniť.
Autizmus býval beznádejnou diagnózou. Vďaka našim dnešným
vedomostiam už beznádejnou nie je. A každým dňom sa učíme niečo nové.
Deti diagnostikované dnes majú obrovské šťastie v porovnaní s deťmi
diagnostikovanými pred desiatimi rokmi (ak sa tu vôbec môže hovoriť
o šťastí), pretože ich rodičia majú k dispozícii oveľa viac informácií
a môžu hneď začať s liečbou. Pred desiatimi rokmi sme nevedeli ani
polovicu toho, čo vieme dnes. Rodičia novo diagnostikovaných detí nesmú
strácať čas – musia sa veľa toho naučiť! Myslím si, že je to pozitívne.
Študijná horská dráha, na ktorú vás zoberie vaše dieťa, navždy zmení váš
život. Kto vie, možno vám to otvorí nové horizonty a nové možnosti, ako
sa to stalo s mnohými rodičmi doposiaľ.
Hor ́ sa teda do učenia!










ÚVOD
Táto kniha vznikala v priebehu troch rokov, keď som pracovala so stovkami
autistických detí na mojej klinike. Pôvodne som plánovala písať iba o
autizme, pretože väčšina detí, ktoré prichádzajú na moju kliniku, boli naozaj
autisti. Avšak čím viac detí ošetrujem, tým je zrejmejšie, že vzniká odlišná
epidémia. Porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou, alebo bez nej
(ADHD/ADD) , dyspraxia, dyslexia a rôzne poruchy správania a učenia,
alergie, astma, ekzém – všetky dosiahli epidemické rozmery. Navyše, tieto na
prvý pohľad nesúvisiace poruchy, sa medzi sebou prelínajú. Po rokoch práce
s deťmi na svojej klinike som sa takmer nestretla s dieťaťom, na ktorom by
sa prejavoval iba jeden z hore uvedených stavov. Každé dieťa má dva, tri
alebo viac zdravotných problémov naraz. Napríklad, dieťa má nejaké alergie;
rodičia môžu súčasne opísať niekoľko astmatických epizód alebo ekzémov.
A potom hovoria o tom, že dieťa je extrémne nemotorné (dyspraxia) a má aj
poruchy učenia. Veľké percento alergických a astmatických detí má
dyspraxiu a hyperaktivitu v rôznej miere. Mnohé z nich majú problémy s
koncentráciou a s dĺžkou svojej pozornosti (attention span), čo ovplyvňuje ich
učenie. Je približne 50%-né prelínanie medzi dyslexiou a dyspraxiou a 30-
50%-né prelínanie medzi ADHD a dyslexiou. U detí, ktoré majú silné
ekzémy v dojčenskom veku, sa veľmi často prejavujú autistické znaky neskôr
13
prelínajúci sa obraz
Astma
Ekzém
Alergie
Autizmus
Dyspraxia
Dyslexia
ADHD





v živote. Autizmus a ADHD sa prelínajú so všetkými hore uvedenými stavmi.
Okrem toho, že sú hyperaktívne, mnohé autistické deti majú aj ťažké alergie,
astmu, ekzém, dyspraxiu a dyslexiu.
Ako vidíme, moderná lekárska veda vytvorila všetky tieto rozličné
diagnostické škatule, do ktorých vkladá naše deti. Moderné dieťa sa
nezmestí ani do jednej z nich; moderné dieťa zapadne najskôr do tohto
prelínajúceho sa obrazu.
Prečo všetky tieto stavy navzájom súvisia? Aký problém v pozadí
nám v našich deťoch stále uniká a robí ich natoľko náchylnými na
astmu, ekzém, alergie, dyspraxiu, dyslexiu, problémy správania, ADHD
a autizmus v rôznych kombináciách? Prečo, keď prídu do puberty,
väčšina z nich sa stane obeťou zneužívania drog? Prečo mnohé z týchto
detí, než dosiahnu dospelosť, dostanú diagnózu schizofrénie, depresie,
bipolárnej poruchy alebo iných psychologických a psychiatrických
problémov?
Aby sme odpovedali na všetky tieto otázky, musíme sa najskôr
pozrieť na jeden faktor, ktorý v určitom klinickom zmysle spája všetkých
týchto pacientov. Tento faktor je stav ich tráviacej sústavy. Ešte som
nestretla dieťa s autizmom, ADHD/ADD, astmou, ekzémom, alergiami,
dyspraxiou alebo dyslexiou, ktoré by netrpelo na abnormalitu trávenia.
V mnohých prípadoch sú tieto problémy dostatočne vážne, aby o nich
rodičia začali hovoriť. V niektorých prípadoch rodičia možno nespomenú
tráviacu sústavu dieťaťa, ale keď sa na to priamo opýtam, opisujú plejádu
tráviacich problémov. Ale ako súvisia tráviace abnormality s autizmom,
hyperaktivitou, neschopnosťou učiť sa, problémami v správaní a s
náladovosťou? Podľa najnovších výskumov a klinickej skúsenosti − mnoho!
Vlastne sa ukazuje, že tráviaca sústava dieťaťa je kľúčom k jeho
mentálnemu rozvoju. Porucha v pozadí, ktorá sa objavuje u rôznych detí v
rôznych kombináciách symptómov, spočíva v črevách! Namiesto toho, aby
sme sa snažili vnútiť deti s autistickými tendenciami, astmou, ekzémom
a hyperaktivitou alebo deti s dyspraxiou, dyslexiou a alergiami do určitých
diagnostických škatúľ, musíme nájsť meno pre poruchu v pozadí
všetkých týchto problémov, ktorá má svoj pôvod v črevách a prejavuje sa
rôznymi kombináciami vyššie spomínaných stavov.
Na tomto mieste navrhujem názov: Syndróm trávenia a
psychológiealebo syndróm GAP (v orig. GAPS – Gut and Psychology
Syndrome). Deti so syndrómom GAP mnohokrát padajú do priepasti
(v angličtine „gap“ – pozn. prekl.) – do priepasti našich lekárskych
vedomostí. Následkom toho nedostávajú primeranú liečbu. V nasledujúcich
14





kapitolách budeme detailne hovoriť o tom, čo syndróm GAP znamená,
ako sa rozvíja a ako ho treba liečiť.
Okrem detských porúch učenia: autizmus, ADHD/ADD, dyslexia,
dyspraxia a rôzne problémy správania a učenia je ešte jedna skupina
stavov, ktorá spadá do syndrómu GAP. Tieto stavy sú schizofrénia,
depresia, manická depresia alebo bipolárna porucha a obsesívno-kompulzívna
porucha. Otec modernej psychiatrie, Francúz Phillipe Pinel (1745 – 1828),
po dlhoročnej práci s mentálnymi pacientmi roku 1807 vyhlásil:
„Primárny koreň bláznovstva je všeobecne v oblasti žalúdka a čriev.“
A predsa posledná vec moderného psychiatra by bolo venovať sa
tráviacej sústave pacienta! Budeme hovoriť o vedeckých a klinických
dôkazoch, ktoré naznačujú spojitosť trávenia a mozgu u schizofrenických
pacientoch.
Je nad rámec tejto knihy, aby sme sa zamerali na iné psychiatrické
stavy. Azda klinická skúsenosť a výskum v budúcnosti vrhne svetlo na to,
koľko z nich patrí do syndrómu GAP. Teraz sa sústredíme na stavy, ktoré
dostávajú diagnostické nálepky: porucha autistického spektra,
ADHD/ADD, dyslexia, dyspraxia a schizofrénia. Táto kniha však môže
veľmi pomôcť aj pacientom s diagnózou alergií, vrátane astmy a ekzému.










PRVÁ ČASŤ: ČO SA TU DEJE?
1. VŠETKY CHOROBY
SA ZAČÍNAJÚ V ČREVÁCH
Hippokrates, 460 – 380 pred Kristom
Deti a dospelí so syndrómom GAP majú niekedy veľmi vážne tráviace
problémy. Kolika, nafúknutosť, plyny, hnačky, zápcha, ťažkosti s jedením
a podvýživenosť, všetky sú do určitej miery typickou súčasťou autizmu,
schizofrénie a iných stavov syndrómu GAP. Lekári často vysvetľujú tieto
stavy ako následok pacientových „čudných“ návykov jedenia a nechystajú
sa ich skúmať.
Ak sa pozrieme na deti a dospelých so syndrómom GAP, vo väčšine
prípadov sa tráviace problémy začnú v čase odstavenia, resp. keď sa
prechádza z materského mlieka na umelé a zavádza sa tuhá strava. V
mnohých prípadoch si rodičia jasne pamätajú, že hnačka alebo zápcha sa
začala v druhom roku života, ale vedomé rozpomínanie sa im pripomenie,
že ich dieťa malo koliku, vracalo (reflux), alebo malo iné tráviace
symptómy už v prvom roku života. V prípade dospelých so syndrómom GAP
je dôležité hovoriť s ich rodičmi (ak je to možné) a zhromaždiť detailnú
lekársku anamnézu od narodenia. V prípadoch, keď dospelý nemá
v anamnéze tráviace problémy od detstva, tieto problémy sa
pravdepodobne začali neskôr v živote a vyvolala ich nejaká udalosť ohrozujúca
zdravie.
Druhý rok života je časom, keď veľa GAPS detí sa stáva
prieberčivými v jedle, odmietajú mnohé potraviny a obmedzia svoj jedálny lístok
na niekoľko jedál, väčšinou plné škrobu a cukru: raňajkové cereálie, keksy,
čipsy, pukance, koláče, piškóty, sladkosti, banány, chlieb, ryža a sladené
jogurty. Väčšina z týchto detí odmieta jesť zeleninu, ovocie (okrem
banánov), mäso, rybu a vajcia. Približne 30-70 % autistických detí, ktoré som
ošetrovala na svojej klinike, malo extrémne obmedzený jedálny lístok,
ktorý tvorili v určitých prípadoch iba dva-tri jedlá. Taktiež veľmi
zriedkavo stretneme autistické dieťa, ktoré by nebolo prieberčivé v jedení. Iné
GAPS deti možno nie sú také extrémne ako autistické deti, ale väčšina
z nich tiež redukuje svoj jedálny lístok týmto typickým spôsobom. Je
taktiež veľmi zriedkavé, aby rodičia detí so syndrómom GAP opisovali
stolicu svojich detí ako normálnu. Platí to najmä pre autistov. Hnačka
17





a zápcha sa veľmi často striedajú a v mnohých prípadoch jasne vidieť v
stolici aj nestrávené potraviny. Stolica často veľmi silno a nepríjemne
zapácha, v iných prípadoch je natoľko tekutá, že dieťa ju nedokáže ani zadržať.
Stolica je niekedy aj veľmi kyslá a vysype pokožku dieťaťa v oblasti
plienok. V mnohých prípadoch je stolica veľmi bledá, takmer biela a pláva na
povrchu vody, čo naznačuje, že dieťa nie je schopné stráviť masti. Často
dieťa má takú silnú zápchu, že nie je schopné vytlačiť stolicu 5-7 dní,
niekedy aj viac, čo má za následok extrémne veľkú a bolestivú stolicu. Takáto
skúsenosť v dieťati vybuduje strach z vyprázdňovania a preto zadržiava
stolicu, kým len môže. To celú situáciu iba zhoršuje. V niektorých
prípadoch rodičia nezbadajú, že so stolicou niečo nie je v poriadku, ale keď sa
na to opýtame, tak si uvedomia, že sa ich dieťa sťažovalo na nafúknutosť.
V mnohých prípadoch sa deti budia v noci, kričia, a rodič nepozná dôvod.
Keď sa nadbytočný plyn uvoľní, alebo sa jednoducho posunie do iných
častí čriev, bolesť ustúpi a dieťa sa opäť upokojí.
V prípade autizmu všetky tieto symptómy spôsobujú deťom veľa
bolesti a nepohodlia. Žiaľ, väčšina autistických detí pre svoju neschopnosť
komunikovať nie je schopná povedať rodičom o svojich problémoch,
takže svoje pocity vyjadrujú inými spôsobmi: samostimuláciou,
samodeštrukciou, výbuchmi vzdoru, odmietaním jedla atď. Deti s inými prejavmi
syndrómu GAP, ktoré nemajú komunikačné problémy, často sa sťažujú na
bolesti brucha a nevoľnosť. Vo väčšine prípadov tieto deti nevyšetrí
gastroenterológ. V niekoľkých publikovaných prípadoch, keď autistické dieťa
bolo vyšetrované, röntgen ich tráviacej sústavy takmer bez výnimiek
ukázal stav, ktorý nazývame „kompaktná masa stolice so syndrómom
pretekania“. Čo to znamená? V podstate veľké množstvá starej a kompaktnej
stolice sú doslova prilepené na stenu čriev, kde sa často zdržiavajú aj
niekoľko mesiacov, poskytujúc tak plodnú flóru pre množstvo parazitov,
baktérií, húb a vírusov, aby sa rozmnožovali a aby sa im darilo.
Konštantne pritom vylučujú množstvo toxických látok, ktoré sa vstrebávajú do
krvného obehu dieťaťa. Pri takomto stave nové konzumované jedlo sa
môže dostať iba cez úzky kanál medzi týmito kompaktnými masami
fekálií. Akákoľvek stolica teda vychádza z dieťaťa, je pretlačená cez úzke
kanáliky a nevyprázdňuje celý obsah čriev, preto aj názov syndróm
„pretekania“.
Okrem zriedkavých anekdotálnych správ v lekárskej literatúre o
syndróme pretekania (over-spill) sa do blízkej minulosti nevykonal v tejto
oblasti prakticky žiadny výskum. Potom roku 1998 Dr. Andrew
Wakefield, gastroenterológ londýnskej nemocnice Royal Free Hospital, spolu
18





so svojím tímom publikoval výskum poukazujúci na spojitosť medzi
chorobou chronického zápalu čriev a autizmom. Na skupine autistických detí,
ktoré k nim poslali s gastrointestinálnymi problémami, vykonali
endoskopiu a biopsiu. Endoskopia je procedúra, počas ktorej sa do tráviacej
sústavy zavedie špeciálna hadica. Cez ňu ošetrujúci lekár vidí, čo sa tam
deje. Počas endoskopie sa takisto získa malý kúsok črevnej steny
špeciálnym prístrojom, ktorý tento kus „odhryzie“ a neskôr sa preskúma pod
mikroskopom. Tento úkon sa volá biopsia.
Ako výsledok výskumu Dr. Wakefield a jeho tím identifikovali stav
čriev týchto detí, ktorý nazvali ileálno-lymfatická nodulárna hyperplázia
anešpecifikovaná kolitída. Poďme sa pozrieť, čo to všetko znamená.
Najskôr sa pozrime bližšie na ileálno-lymfatickú nodulárnu
hyperpláziu. Ileum (bedrovník) je názov posledných 3/5 tenkého čreva. Ileum
u dospelých meria 3-5 m a koniec je spojený s hrubým črevom.
Najdôležitejšou funkciou tenkého čreva je zjednodušene povedané vstrebávanie
potravín. Avšak veľmi málo vstrebania sa odohráva v ileu. Steny tejto
časti tenkého čreva sú plné veľkého množstva lymfatických uzlov, ktoré
nazývame Peyerove škvrny, malé okrúhle alebo fazuľovité štruktúry vo
veľkosti od 1 až do 25 mm. Tieto lymfatické uzliny tvoria veľmi dôležitú
súčasť našej imunitnej sústavy. Vieme o dvoch funkciách, ktoré plnia:
1. Prvá funkcia je filtrovanie lymfov (tkaninová tekutina), ktoré
prichádzajú z ilea, a odstraňuje baktérie, vírusy, huby, mŕtve bunky
(vrátane rakovinných buniek) a ich rôzne toxíny. Je to dobré
miesto na zistenie, aké infekčné agenty sa ukrývajú vo vašich
črevách, pretože lymfatické uzliny sú akoby väznicou pre vírusy,
baktérie, mŕtve bunky a huby – ak ich nemôžu zničiť, tak ich uväznia.
Takže keď gastroenterológ vykonáva endoskopiu, vždy sa snaží
dostať vzorku týchto lymfatických uzlín, aby ich preskúmali pod
mikroskopom. Toto urobil aj tím Dr. Wakefielda.
2. Druhá funkcia lymfatických uzlín je tvorba lymfocytov – veľkej
skupiny buniek imunitnej sústavy, ktorých najväčšia funkcia je
bojovať s infekciami. Lymfatické uzliny samé osebe sa skladajú
prevažne z lymfocytov a ďalších buniek. Takže keď lymfatické uzliny
čelia nejakým infekciám, začnú produkovať množstvo
lymfocytov, aby bojovali s infekciou, čo spôsobuje rast samotnej uzliny
a jej zápal, niekedy bolestivý. Tento nárast lymfatickej uzliny sa
nazýva hyperplázia lymfatickej uzliny a presne to našiel Dr.
Wakefield v ileu autistických detí.
19






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist