načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenia - Erich Petlák; Andrea Baranovská

  > > > > Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenia  
Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenia
-11%
sleva

Kniha: Stres v práci učiteľa a syndróm vyhorenia
Autor: ;

Väčšina ľudí je denne vystavovaná stresovým situáciám, ale najčastejšou skupinou spájanou so stresom sú učitelia, denne podrobovaní psychickej, mentálnej a emocionálnej záťaži, ...
Titul doručujeme za 3 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  313 Kč 278
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
9,3
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Wolters Kluwer
Rok vydání: 201608
Počet stran: 129
Rozměr: 210,0x150,0x5,0 mm
Úprava: tran : ilustrace
Vydání: Prvé vydanie
Hmotnost: 0,164kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8168-450-0
EAN: 9788081684500
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Väčšina ľudí je denne vystavovaná stresovým situáciám, ale najčastejšou skupinou spájanou so stresom sú učitelia, denne podrobovaní psychickej, mentálnej a emocionálnej záťaži, denne prichádzajúci do styku s veľkým počtom osôb a neustále komunikujúci s početnou skupinou ľudí. Vyžaduje sa od nich veľké osobné nasadenie, kladie sa na nich zodpovednosť za novú generáciu mladých ľudí, ich mravný vývoj, ich vedomosti a znalosti. Očakáva sa od nich vysoký empatický prístup a rešpektovanie individuality žiakov a študentov, ústretové správanie a neustála ochota byť nápomocný pri riešení vzdelávacích a výchovných situácií. Všetky tieto skutočnosti čoraz častejšie vyúsťujú do stavu, ktorý nazývame stresom, následkom ktorého nezriedka býva aj tzv. syndróm vyhorenia. Publikácia sa zameriava na uvedené aspekty popisným a vysvetľujúcim a odporúčacím spôsobom a má ambíciu prispieť k tomu, aby im učitelia porozumeli, vedeli ich rozpoznať a zvládať. Autori pomenúvajú typy osobností, základné príznaky a zdroje stresu, stresujúce činitele, fenomén vyhorenia ako aj stratégie a metódy zvládania týchto javov. V závere prezentujú výsledky vlastného prieskumu. Kniha je určená všetkým, ktorých pracovné vyťaženie, resp. životný štýl spôsobuje, že nadobúdajú popísané pocity, ale aj tým, ktorí sa týmito symptómami zaoberajú v rámci štúdia alebo profesionálne.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Erich Petlák; Andrea Baranovská - další tituly autora:
Kapitoly zo súčasnej edukácie Kapitoly zo súčasnej edukácie
Petlák, Erich
Cena: 192 Kč
Kapitoly zo súčasnej didaktiky Kapitoly zo súčasnej didaktiky
Petlák, Erich; kolektiv
Cena: 192 Kč
Interakcia vo vyučovaní Interakcia vo vyučovaní
Petlák, Erich; Fenyvesiová, Lívia
Cena: 192 Kč
Aktuálne otázky edukácie Aktuálne otázky edukácie
Petlák, Erich
Cena: 229 Kč
Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa Sebareflexia a kompetencie v práci učiteľa
Hupková, Marianna; Petlák, Erich
Cena: 192 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

3
STRES V PRÁCI UČITE A A SYNDRÓM VYHORENIA
OBSAH
Úvod ...............................................................................................................................4
1 Stres – charakteristické znaky a prejavy ....................................................................6
1.1 Čo je stres a čo ho vyvoláva ..................................................................................................................6
1.2 Teórie stresu............................................................................................................................................9
1.3 Druhy stresu ........................................................................................................................................13
1.4 Stresory – zaťažujúce udalosti ............................................................................................................15
1.5 Najčastejšie typy životných situácií, ktoré môžu viesť k stresu ......................................................21
2 Typológia osobnosti a stres .....................................................................................24
2.1 Osobnosť učiteľa a meniace sa podmienky ......................................................................................29
2.2 Typológia a vlastnosti učiteľov ..........................................................................................................36
2.3 Charakteristika profesie učiteľa a jeho profesijný rozvoj ................................................................41
3 Stresujúce činitele v práci učiteľa ............................................................................47
3.1 Definícia učiteľského stresu ................................................................................................................47
3.2 Rozdelenie stresových činiteľov .........................................................................................................53
4 Syndróm vyhorenia v  práci učiteľa .......................................................................66
4.1 Záťaž ako faktor vedúci k stresu a k syndrómu vyhorenia .............................................................66
4.2 Burnout syndróm – vymedzenie pojmu a definícia .......................................................................73
4.3 Modely syndrómu vyhorenia .............................................................................................................76
5 Zdroje, činitele a miera vyhorenia
u učiteľov základných a stredných škôl .................................................................89
5.1 Vzájomná súvislosť medzi syndrómom vyhorenia a vybranými faktormi u učiteľov ................91
5.2 Etapy a príznaky vzniku burnoutu u učiteľov ..................................................................................96
6 Copingové stratégie využívané pri zvládaní stresu a syndrómu vyhorenia .........99
6.1 Stratégie na zvládanie stresu a syndrómu vyhorenia u učiteľov ..................................................105
Záver ..........................................................................................................................113
Literatúra ...................................................................................................................114





22
1 Stres – charakteristické znaky a prejavy
1.5 Najčastejšie typy životných situácií,
ktoré môžu viesť k stresu
Pre náročnú situáciu vedúcu k stresu alebo priamo stresujúcu sa používajú
rôzne pojmy, ktoré sa často obsahovo prekrývajú alebo splývajú. Medzi situácie,
ktoré sú spojené so stresom, patrí problém, frustrácia, deprivácia, konflikty,
choroba, bolesť, utrpenie a krízy. Sú to pojmy, ktoré môžu vyjadrovať istý stav, alebo
sú podstatným zdrojom stresu, niekedy aj ako dôsledok stresu.
Problém – najbežnejší typ náročnej situácie je tá, ktorá je svojou povahou
človeku nepríjemná, obťažujúca, znepokojujúca či ohrozujúca. Na vyriešenie
problému väčšinou nestačia možnosti, ktoré má človek aktuálne k dispozícii, pri
riešení sa vyžaduje väčšie úsilie. Ako problém často označujeme všetko čo nás trápi
a chceme tomu dodať význam dôležitosti.
Frustrácie – stav frustrácie nastáva, keď človeku nie je umožnené uspokojiť
aktuálne potreby či dosiahnuť nejaký cieľ. Frustráciu môžeme deliť na
exogénne a endogénne. Dôsledkom frustrácie často býva agresia. Dlhodobá frustrácie
môže prejsť až v depriváciu.
Konflikty – konfliktom sa nazýva jav, keď sa stretnú dva protikladné názory,
záujmy, ciele, či tendencie. Konflikt je vnímaný ako niečo nepríjemné, nežiaduce,
každá zo strán chce presadiť svoj názor.
Strach a úzkosť – sú negatívne emócie, sprevádzajúce nebezpečné, ohrozujúce
situácie. Tieto emócie vyvolávajú nepríjemné telesné pocity ako je svalová
tenzia, slabosť, zrýchlenie dychu, tepu. Úzkosť býva súčasťou symptomatológie
neuróz, či ochorenie psychoneurotického charakteru. Medzi úzkosťou a strachom
nie je ostrá hranica, prelínajú sa a prechádzajú jeden do druhého.
Choroba – choroba je situácia, kedy je ľudský organizmus nejakým spôsobom
fyzicky či psychicky narušený či poškodený. Akákoľvek choroba či choroba
osoby samotnej alebo blízkej je spojená s bolesťou, utrpením, ako aj so strachom.
Bolesť – bolesť je signál organizmu, že došlo k poškodeniu organizmu v
dôsledku fyziologickej poruchy alebo vonkajších deštruktívnych vplyvov. Môže mať
formu fyzickú, či psychickú. Silná bolesť patrí k vážnym stresovým situáciám,
pretože na ňu prakticky nedá adaptovať.
Krízy – kríza je stav, keď intenzita záťaže dosahuje hraničné hodnoty a ich
prekročenie by znamenalo ohrozenie existencie životného systému. Kríza je
hranica, za ktorú nie je možné prejsť bez deštruktívnych následkov. V tabuľke 2 je
uvedený prehľad krízových fáz podľa rôznych autorov (Paulík, 2010, s. 43 - 47).





23
1 Stres – charakteristické znaky a prejavy
Tab. č. 2: Prehľad krízových fáz
H. SelyeG Caplan J. Cullberg M. J.
Horowitz
E.
Küblerová-Rossová
Poplachová
reakcia
šok, zmätok,
útlm, potom
mobilizácia,
obnova
obrany – nie vždy
účelná
Mierne zvýšené
napätie
neuvedomované snahy
o uplatnenie
automatických
mechanizmov
riešenia
Šok
krátke trvanie,
úsilie
mobilizovať energiu,
prevažuje
zameranie skôr
na emócie ako
na problém
Výk ri k
silná
emocionálna odozva,
panika,
zmätok, pocity
slabosti, depresia
Šok
odmietanie
rea l it y,
Rezistencia
relatívne
upokojenie,
rozvoj
špecifických obran-
ných aktivít,
obnova
homeostázy
Pokračujúce
zvyšovanie
napätia
zmätok,
uvedomenie
si problému,
pocit
nedostatočnej kon-
troly, hľadanie
riešenia
pokusom a
omylom
Odozva
trvanie 4 až
6 týždňov,
mobilizácia
osvedčených
mechanizmov,
často
užívané drogy, skôr
nižšia
efektivita
Popretie
prevažne
nevedomé od-
mietanie
traumatizujúcich
skutočností,
snaha o ich
vylúčenie,
selektívne vní-
manie, apatia,
útlm, poruchy
spánku
Agresia
aktívny odpor
proti trýznivej
realite, zlostné
výbuchy
Na záver tejto kapitoly prinášame dotazník Náchylnosti k stresu, na základe
ktorého možno rozpoznať vlastné slabé stránky, ktoré treba posilniť.
1 – určite áno, 2 – skôr áno, 3 – skôr nie, 4 – určite nie
1.Snažím sa zaradiť do denného režimu čo najviac pohybu. 1 2 3 4
2.Cvičím aerobik 20 a viac minút min. 3x týždne. 1 2 3 4
3.Pravidelne spím v noci 7 – 8 hodín. 1 2 3 4
4.Jem najmenej jedno teplé jedlo denne. 1 2 3 4
5.Pijem menej ako dve šálky kávy denne. 1 2 3 4
6.Mám primeranú telesnú hmotnosť. 1 2 3 4
7.Teším sa dobrému zdraviu. 1 2 3 4
8.Nefajčím. 1 2 3 4
9.Nepijem alkohol viac ako jeden pohár denne. 1 2 3 4
10.Neberiem žiadne drogy. 1 2 3 4





24
1 Stres – charakteristické znaky a prejavy
11.
Mám niekoho, koho milujem a kto mi pomôže prekonať
problémy.
1 2 3 4
12.Milujem svoju rodinu. 1 2 3 4
13.Primerane dávam najavo a prijímam náklonnosť. 1 2 3 4
14.
Mám blízke osobné vzťahy s ľuďmi, s ktorými sa cítim
v bezpečí.
12 3 4
15.
Mám blízkych ľudí, na ktorých sa môžem obrátiť
v stresových situáciách.
12 3 4
16.
Môžem hovoriť o pocitoch, emóciách a problémoch
s ľuďmi, ktorým dôverujem.
12 3 4
17.Ostatní ľudia sa spoliehajú na moju pomoc. 1 2 3 4
18.Viem udržať pocity zlosti a nepriateľstva pod kontrolou. 1 2 3 4
19.Mám priateľov, ktorí robia radi rovnaké činnosti ako ja. 1 2 3 4
20.
Mám čas venovať sa príjemným veciam aspoň raz za
týždeň.
12 3 4
21.Náboženská viera ma posilňuje a obohacuje. 1 2 3 4
22.Často pomáham ostatným. 1 2 3 4
23.Moja práca ma uspokojuje. 1 2 3 4
24.Som schopný pracovník. 1 2 3 4
25.Vychádzam dobre so spolupracovníkmi. 1 2 3 4
26.Môj plat je primeraný mojím potrebám. 1 2 3 4
27.Viem dobre hospodáriť s časom. 1 2 3 4
28.Viem povedať nie, keď som v časovej tiesni. 1 2 3 4
29.Denne si nájdem čas pre seba. 1 2 3 4
30.Viem sa vyrovnať so stresom. 1 2 3 4
(Zdroj Blahušová, 2005)
Hodnotenie:
0 – 30 bodov – vysoká odolnosť voči stresu,
31 – 40 bodov – malá zraniteľnosť stresom,
41 – 50 bodov – príležitostná zraniteľnosť stresom,
51 – 60 bodov – náchylnosť k zraniteľnosti vplyvom stresu,
nad 60 bodov – vysoká pravdepodobnosť a náchylnosť na zraniteľnosť stresom.





25
STRES V PRÁCI U ITEčA A SYNDRÓM VYHORENIA
2 Typológia osobnosti a stres
V súčasnosti sme veľmi orientovaní na výkon a produktivitu. Stres sa stal
každodenným spoločníkom každého človeka. Veľmi dôležitým faktorom, ktorý
pomáha jednotlivcovi zvládať nároky každodenného života a  stresu, s  ktorým sa
stretáva, je osobnosť. Pod osobnosťou rozumieme sústavu psychických
vlastností a obsahov psychického života v danom okamihu aj v časovom priebehu
(Blatný, Plháková, 2003). Bedrnová a Nový (2002) popísali všeobecné znaky, ktoré sú
pre osobnosť charakteristické:
■ jedinečnosť – to čo odlišuje jednotlivca od iných,
■ súdržnosť a jednota jednotlivých podštruktúr a psychologických prvkov,
■ relatívna stálosť osobnosti, ktorá umožňuje predpovedať reakcie človeka,
■ adaptácia a vývin, prostredníctvom ktorých sa človek vyrovnáva so zmenami
vo svojom okolí aj v sebe samom.
Tento opis znakov osobnosti nájdeme aj u Lindzey a Halla (2002), ktorí
vyzdvihujú súdržnosť, jednotu, adaptabilitu a jedinečnosť. Nákonečný (1995)
uvádza, že pod osobnosťou môžeme označiť jednotu špecifických vlastností človeka,
ktoré sú navzájom v dynamických a relatívne usporiadaných vzťahoch (In:
Démuthová, 2015).
Možno teda povedať, že osobnosť je relatívne stála jednota viacerých zložiek –
fyzických aj duševných, ktoré sme získali v genetickom základe alebo počas
života a ktoré sú formované v procese socializácie v podmienkach prostredia,
v ktorom jednotlivec vyrastá a robia ho jedinečným a neopakovateľným. Práve tieto
individuálne charakteristiky, ovplyvňujúce naše správanie a prežívanie,
spôsobujú, že aj naše reakcie na stres a odolnosť voči stresu sú individuálne. Určujú aj silu
a kvalitu prežívania stresovej situácie, pretože každý človek disponuje určitými
zdrojmi, ktoré mu pomáhajú zvládať požiadavky okolia.
K základným typológiám určujúcim spôsob reagovania na stres patrí
rozdelenie osobnosti na typ A a B – čo je základné delenie podľa Friedmana
a Rosenmanna (1974). Ide o výsledky z dlhodobého výskumu o vzťahoch medzi
výskytom ochorenia srdca a krvného obehu a formou správania sa ľudí. Sledovali ľudí
so srdcovými ochoreniami a  ich správanie. V  záveroch konštatovali, že u 
mužov s typom správania A sa rýchlejšie objavia príznaky poškodenia ciev a hrozí
infarkt myokardu. Správanie typu A  je charakteristické agresiou a 
húževnatosťou pri dosahovaní cieľov za stále kratší čas a  prekonávaní prekážok zo
strany druhých ľudí aj situácií. Podľa nich ak má osoba väčšinu charakteristík patrí
k typu A a ak ich má málo, jedná sa o správanie typu B.





26
2 Typológia osobnosti a stres
Ľudia typu A  sú ohrozovaní vo väčšej miere zdravotnými následkami stresu
a trpia tzv. komplexom nadmernej aktivity, ktorý sa prejavuje intenzívnou
prácou, angažovanosťou jednotlivca až za hranice jeho síl (Schreiber, 2000,
Křivohlavý, 1998). K ďalším charakteristikám osobnosti typu A, ktorá sa nazýva aj
osobnosť s infarktogénnym správaním, patrí:
- túžba po úspechu, ktorej podriaďuje svoj život,
- zameranosť na kvantitu aj pri práci aj pri získavaní vymožeností,
- netrpezlivosť, súťaživosť, rivalita, bojovnosť a snaha vyhrať za každú cenu,
- potreba postupovať po spoločenskom rebríčku,
- dáva prednosť krátkodobým ziskom pred vzťahovými,
- žije v časovom strese a túži si čo najviac užívať, pričom nevníma svoje okolie
a nemá zmysel pre krásu,
- je pre neho ťažko len sedieť a nič nerobiť, a pri čakaní je nervózny,
- často robieva viacero vecí súčasne,
- máva záchvaty strachu a úzkosti,
- je neustále v pohybe, má nutkanie neustále niečo robiť,
- často používa vulgárne slová, je nepriateľský a zlostný,
- hovorí s veľkým dôrazom, často kričí, hovorí rýchlym tempom, skracuje vety,
skáče druhým do reči a dopovie vety za druhých, výrazne gestikuluje,
- v prípade úspechu zásluhy prisudzuje sebe, v prípade neúspechu vinu prisúdi
ostatným,
- od druhých aj od svojej rodiny si udržiava citový odstup (pozri tiež Friedman,
Rosenmann, 1974, Glass, 1977, Matthews, Helmreich, Beane, Lucker, 1980,
Waldron et al., 1980, Byrne, 1992).
Pre tento typ osobnosti je charakteristický aj vysoký krvný tlak –
hypertenzia a  koronárne srdcové ochorenia, objavuje sa aj vysoká hladina cholesterolu
v krvi, cukrovka, obezita, žalúdočné vredy atď. Tento typ osobnosti je aj
náchylnejší k užívaniu drog a látok, ktoré krátkodobo navodzujú stav psychickej aj
fyzickej pohody (Gray, 1990, Harbin, 1989, Palmero et al. 2001).
Bedrnová et al. (2009) popisuje, že vedúci pracovník s  osobnosťou typu
A býva hyperautoritatívny, diktátorský, veľmi sebavedomý a suverénny. Je aj
prehnane kritický voči ostatným a  málo tolerantný. Nerešpektuje osobný priestor
a hranice. Tieto osobnosti by sa mali učiť sociálnym zručnostiam. Podobný
tréning podstúpili vo výskume Friedman a  Rosenmanna (1974) skúmané osoby.
Ten bol zameraný na modifikáciu správania typu A – učili ich spomaliť osobné





27
2 Typológia osobnosti a stres
tempo, chôdzu, pohyby aj gestá, zamerali sa na autoreflexiu, autoreguláciu
a zvyšovanie empatie.
Osobnosť typu B býva označovaná ako normálna osobnosť so zdravým
životným štýlom, ktorá má nasledovné charakteristické znaky:
- vysoká výkonnosť nie je cieľom jej života, a je jej schopná,
- dokáže odpočívať,
- má záujmy aj mimo prácu a zamestnanie,
- má čas pre svoju rodinu a priateľov,
- má relaxovaný postoj tela a reči,
- je asertívna a schopná presadiť sa,
- má realistický pohľad na svet,
- dokáže začať, udržiavať aj ukončiť sociálnu komunikáciu (Křivohlavý, 1998).
Dotazník na správanie typu A/B od Reynaudovej vychádza zo zistení
Friedmana a Rosenmanna. Dotazník má 16 výrokov, na ktoré respondent odpovedá
áno alebo nie.
Inštrukcia: zakrúžkujte výroky, o  ktorých si myslíte, že vystihujú Vaše
správanie.
1. Zo zásady nestojím v rade.
2. Keď niečo počúvam, odráža sa mi to na tvári, v grimasách, pokyvujem hlavou,
pohybujem perami.
3. Vyťahujem kľúče a zobliekam sa už pri príchode k bytu/domu.
4. V prostriedkoch hromadnej dopravy vždy niečo robím, aby som využil čas –
čítam, lúštim a pod.
5. Hrám pre výhru, keď prehrávam, tak sa hnevám, aj keď je to s deťmi.
6. Urobím si radšej všetko sám.
7. Veľa gestikulujem.
8. Porovnávam sa s ostatnými aký som úspešný.
9. Pri počúvaní som netrpezlivý, skáčem do reči, dokončujem za druhých vety.
10. V autobuse, električke, trolejbuse, vlaku strkám ľudí dovnútra alebo von.
11. Mám drobné prejavy nervozity – podupávam nohou, ťukám prstami,
upravujem si oblečenie.
12. Vyjadrujem sa a konám stručne a výstižne, nič umelo nenaťahujem.
13. Pri neúspechu viem byť vulgárny.
14. Pokladám za stratu času doma pestovať rastliny alebo kvety.





28
2 Typológia osobnosti a stres
15. Mám neustále plný kalendár a deň naplnený od rána do večera aktivitami.
16. Neustále sa snažím doháňať čas.
Vyhodnotenie
0 – 3 = osobnosť typu B – vyrovnaná, neponáhľa sa, s reálnymi cieľmi,
4 – 9 = priemer,
10 – 12 = sklony k správaniu typu A,
13 a viac = typické správanie typu A.
(Zdroj testu: http://personality-testing.info/tests/AB.php)
Približne od 90-tych rokov minulého storočia sa začalo rozprávať o 
osobnosti typu C – tzv. cancer personality. Ide podobne ako pri type A  o  typ
osobnosti, ktorá je náchylná a vo zvýšenej miere ohrozená onkologickými ochoreniami,
a to nielen zvýšeným rizikom vzniku tohto ochorenia, ale aj rýchlejšou
progresívnosťou ochorenia a horšou prognózou. Označenie typ C je odvodené
z anglického cancer naznačuje nielen ochorenie, ale vyjadruje aj protikladnosť
správania tohto typu oproti typu správania A. Hlavnými znakmi osobnosti typu C je:
- depresivita,
- malá emočná expresívnosť,
- tendencia potláčať emócie ako úzkosť a hnev a prezentovať sa navonok
pokojne a nevzrušene,
- ťažkosti s vyrovnávaním sa so stresom a stavy bezmocnosti a beznádeje,
- nedostatočná schopnosť vyjadrovania úzkosti a napätia,
- sklon k sebaobetovaniu,
- nízka agresivita,
- striktné dodržiavanie noriem,
- narušená sociálna opora – napr. strata blízkej osoby a to buď ranná strata
rodiča, alebo nedostatok rodičovskej dôvernosti, alebo nedávne straty blízkej
osoby (Contrada, Leventhal, O ́Leary, 1990, Eysenck, 1994, Shaffer, Duzsynski,
Thomas, 1982, Horne, Picard, 1979, Levy, Herbemann, Maluish, 1985, Spiegel,
Bloom, Kraemer, 1989 in Blatný, Adam, 2008).
Posledným typom osobnosti, s ktorým sa môžeme stretnúť v literatúre
o strese a jeho vplyve na osobnosť človeka, je osobnosť typu D. Označenie D je zo
slova distres. Ide o koncepciu Denolleta (2005), v ktorej charakterizuje tento typ
osobnosti ako typ:
- s vysokou negatívnou afektivitou,
- a vysokou sociálnou inhibíciou.





29
2 Typológia osobnosti a stres
Negatívna afektivita označuje tendenciu jednotlivca prežívať negatívne
emócie – pocity dysfórie, úzkosti, iritability a sociálna inhibícia zasa tendenciu
potláčať expresiu emócií a správania v rámci sociálnych interakcií, t.j. nepohodlie,
ktoré človek prežíva v medziľudskej komunikácii a interakciách s ľuďmi, tak ako
o chýbaní sociálnych postojov a vyhýbavom správaní. Obe tendencie sú
relatívne stále.
V  štúdiách, ktoré uskutočnili Mols a  Denollet (2005) sa zistilo, že ľudia so
správaním typu D vykazovali omnoho viac symptómov ochorení, napr.:
- depresia,
- anxieta,
- posttraumatická stresová porucha,
- duševný distres,
- negatívne zvládanie a pod.
Pociťovali a uvádzali aj viac zdravotných ťažkostí, horší zdravotný stav, a viac
chrípke podobných ochorení.
U  pacientov s  chronickými bolesťami, astmou, spánkovým apnoe, vertigom
a  melanómom sa správanie typu D spájalo s  zvýšeným počtom a 
bolestivejšími zdravotnými ťažkosťami, zvýšenou percepciou negatívnych emócií ako boli
depresia a úzkosť a  prejavovala sa aj v oblastiach správania ako slabé
dodržiavanie liečby a znížené úsilie podať výkon počas testovania (Mols, Denollet, 2010).
Ďalší psychológ, ktorý sa venoval vzťahu medzi ochorením a zvládaním
psychických dôsledkov stresu, bol Grossarth-Maticek et al. (1984, 1990). Na základe
svojich výskumov charakterizovali a definovali 4 kategórie jednotlivcov podľa
ich reakcií na stresory:
I. typ – Typické pre tento typ ľudí boli priateľské a dobré vzťahy s ostatnými –
najmä v rámci primárnej rodiny – dôležité a na prvom mieste. Súčasne
nevykazovali žiadne príznaky bezmocnosti a  beznádeje. Na zmeny v  životných
situáciách nereagovali emocionálne, boli výrazne racionálni,svoje obavy potláčali
a nebolo možné na nich pozorovať zlobu a hnev.
II. typ – Osoby, ktorých ľudia aj okolnosti života ľahko frustrovali. Mali
tendenciu obviňovať druhých ľudí. Na frustráciu reagovali asertívne a agresívne –
hnevom a zlosťou.
III. typ – Osoby patriace k tomuto typu sa pohybovali medzi I. a II. typom.
IV. typ – Relatívne najzdravšie osoby, ktoré sa vyznačovali vysokou mierou
autonómie vo vzťahoch aj situáciách.
V realizovanom výskume rozdelili ľudí do týchto typov osobnosti
a sledovali ich po dobu 10 rokov. Po tejto dobe zistili, že 45 % ľudí typu I. zomrelo na





30
2 Typológia osobnosti a stres
rakovinu, kým z typu II. na rakovinu zomrelo len 5 % ľudí, avšak až 30 % ľudí
typu II. zomrelo na kardiovaskulárne ochorenia a z typu I. len 10 %. Osoby
zaradené do III. typu vykazovali nízku úmrtnosť aj na rakovinu – 5 %, aj na
kardiovaskulárne ochorenia – 10 %. Zo IV. typu na rakovinu a kardiovaskulárne
ochorenia umrelo spolu iba 5 % sledovaných osôb (Grossarth-Maticek, et al. 1984,
1990).
Uzel (2008) uvádza, že rôzne typy ľudí si vytvárajú rôzne stresory, a aj
rozdielne reagujú na rovnaký stresor. Podľa neho na pracovisku sú úspešnejší
extroverti, práve svojím orientovaním sa na spoločnosť, priateľskosťou,
komunikatívnosťou, optimizmom atď. Ak sa chcú presadiť introverti, majú tendenciu správať sa
extrovertnejšie, potláčajú svoju uzavretosť, čo pre nich nie je prirodzené a na čo
reagujú zdravotnými ťažkosťami. Rovnaké rozdiely možno nájsť aj medzi
zmyslovým a intuitívnym typom osobnosti. Intuitívny typ zvažuje neistotu
a zaoberá sa viacerými možnosťami, čo môže viesť k prežívaniu zvýšenej miery stresu.
Zmyslový typ sa orientuje viac na realitu a konkrétne detaily, čo v konečnom
dôsledku môže stres redukovať.
V úvode kapitoly sme definovali osobnosť vo všeobecnosti a akým spôsobom
môže stres vplývať na určité typy osobnosti. Učiteľ ako osobnosť reaguje na
stres a  záťaž na viacerých úrovniach. V  prvej rovine ako človek s  určitými
osobnostnými charakteristikami a v druhej špecificky ako učiteľ. V ďalšej
časti sa budeme venovať špecificky učiteľom, ich typológii a tomu akým
spôsobom reagujú na stres vyplývajúci z ich povolania.
Učiteľ prostredníctvom obsahu vzdelania, metód, zásad a  foriem edukácie,
využívajúc pritom podmienky, ktoré má, pôsobí na žiakov tak, aby výučba bola
čo najefektívnejšia.
Každý učiteľ má svoj špecifický štýl riadenia a učebného štýlu, ktorý
využíva tak, aby dosiahol a splnil edukačné ciele. Je samozrejmé, že táto
„edukačná cesta“ nie je priamočiara, pretože učiteľ pri svojej činnosti musí
prekonávať viaceré úskalia, ktoré môžu vyvolávať stresové situácie. Práve z tohto
hľadiska opisujeme ďalej niektoré aspekty učiteľskej profesie.
2.1 Osobnosť učiteľa a meniace sa
podmienky
Ak by sme chceli napísať len to podstatné, čo sa spája s  osobnosťou učiteľa,
nestačilo by nám ani niekoľko kníh, aby sme vyjadrili všetky vlastnosti, ktorými





67
STRES V PRÁCI U ITEťA A SYNDRÓM VYHORENIA
4 Syndróm vyhorenia v práci učiteľa
Stres a záťaž sú každodennou súčasťou života človeka. Často sa oba pojmy
používajú ako synonymá. Ďalší pojem, ktorý sa často objavuje v súvislosti s 
prácou učiteľa, je syndróm vyhorenia alebo burnout. V predchádzajúcich
kapitolách sme definovali, čo je stres. Pôvod slova možno odvodiť z anglického slova
stress, z latinského stringo, stringere, strinxi, strictum – čo v preklade znamená
zovrieť, stiahnuť, utiahnuť. Možno teda konštatovať, že byť v strese znamená, že
človek je vystavený rôznym tlakom, alebo je v  tiesni. Prvé zmienky o  strese sa
v  literatúre objavili už v  14. storočí v  zmysle strádania. V  17. storočí sa s 
týmto pojmom stretneme vo fyzike, kde znamenal toleranciu konštrukcie oproti
záťaži. 20. storočie uplatnilo tento pojem vo fyziológii, psychológii, sociológii atď.
(napr. Křivohlavý, 1994, Baumgartner, 2001). Najpoužívanejšia definícia stresu je
od Křivohlavého (1994, s. 10), ktorý ho popisuje ako „vnútorný stav človeka,
ktorý je buď priamo niečím ohrozovaný, alebo také ohrozenie očakáva a pritom sa
domnieva, že jeho obrana proti nepriaznivým vplyvom nie je dostatočne silná“
Baumgartner (2001) tvrdí, že pod stresom možno rozumieť buď celkovú ťažkú
situáciu, okolnosti alebo stresory, ktoré pôsobia na jednotlivca, tak ako môže ísť
o odpoveď organizmu na tieto stresujúce činitele, ktoré odrážajú celkový fyzický
aj psychický stav postihnutého človeka.
Od pojmu stres musíme odlíšiť pojem záťaž, ktorý je pomenovaním „rôznych
psychických stavov a s nimi spojených psychických a fyziologických reakcií
vyvolaných záťažovými situáciami.“ V porovnaní s tým je stres „pomenovanie
krajných foriem záťažových stavov, ktoré zapríčiňujú extrémne požiadavky
prostredia“ (Bratská, 1992, s. 20).
Predtým, ako sa budeme venovať syndrómu vyhorenia v  krátkosti opíšeme
záťaž, tento pojem opisuje aj Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 542/2007
ako jeden z faktorov, ohrozujúcich zdravie zamestnancov.
4.1 Záťaž ako faktor vedúci k stresu
a k syndrómu vyhorenia
Uvedená Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 542/2007 o 
podrobnostiach o  ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou
pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci v § 2 definuje psychickú pracovnú
záťaž ako faktor predstavujúci súhrn všetkých hodnotiteľských vplyvov práce,
pracovných podmienok a pracovného prostredia, ktoré pôsobia na kognitívne,





68
4 Syndróm vyhorenia v práci učiteľa
senzorické a  emocionálne procesy jednotlivca tak, že ho ovplyvňujú a 
vyvolávajú v ňom stav zvýšeného psychického napätia a zaťažujú jeho
psychofyziologické funkcie. Ide aj o faktor, ktorý pôsobí zaťažujúco na organizmus a vyžaduje
si psychickú aktivitu, kognitívne spracovanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami
a vplyvmi životného prostredia. V tomto prípade vyhláška pod prostredím
rozumie všetko, čo jednotlivca obklopuje – pracovné prostredie, spoločenské väzby,
udalosti ako aj požiadavky na správanie – a nároky, ktoré kladie na organizmus
sú väčšie ako je jeho psychická odolnosť a pracovný potenciál. Zákon rozlišuje
nasledovné formy psychickej záťaže:
− senzorickú, ktorá vyplýva z  požiadaviek na činnosť periférnych zmyslových
orgánov a centrálnej nervovej sústavy,
− mentálnu, vyplývajúcu z požiadaviek na spracovávanie informácií, ktoré
kladú nárok na psychické funkcie a procesy ako je pozornosť, predstavivosť,
pamäť, myslenie a rozhodovanie,
− emocionálnu, ktorá vyplýva z požiadaviek vyvolávajúcich afektívnu odozvu,
− psychosociálnu, ktorá si vyžaduje psychickú aktivitu, kognitívne spracovanie
a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi prostredia, ktoré vyvstávajú zo
sociálnych procesov a medziľudských interakcií na rôznej úrovni.
Podobné delenie uvádza aj Paulík (2010). Daniel (1997) rozlišuje:
− ťažkú psychickú záťaž, ktorú predstavujú závažné situácie ohrozujúce život,
− strednú psychickú záťaž, kde zaraďuje také záťažové podmienky, ktoré
zabraňujú úspešnej činnosti,
− ľahkú psychickú záťaž, pri ktorej je možné vykonávať bežnú činnosť, pretože
stres nepresahuje hraničnú úroveň.
Mikšík (1969) hovorí o:
− bežnej záťaži,
− zvýšenej záťaži,
− hraničnej záťaži,
− a najvyššom stupni extrémnej záťaži.
Pojem stres používajú obidvaja autori pre hraničnú až extrémnu záťaž.
Pracovnú záťaž ako súhrn požiadaviek, ktoré sú kladené na pracovníka a  ktoré
vyplývajú z jeho vzájomných interakcií, ktoré má so svojím pracovným
prostredím definoval Paulík (1995). Bajčík (1981) tvrdí, že pracovnú záťaž
možno vnímať ako výsledok vzájomného interakčného,
kognitívno-emocionálneho rozporu medzi osobnosťou pracovníka a  požiadavkami, ktoré sú na
neho kladené a podmienkami práce, ktorú vykonáva. V našom predvýskume





69
4 Syndróm vyhorenia v práci učiteľa
sme sa zamerali na to, ako vnímajú záťaž učitelia a  ako na nich pôsobí,
keďže aj Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 542/2007 Z. z. hovorí o tom,
že odozva organizmu na záťaž sa prejavuje neprimeranými fyziologickými aj
psychickými reakciami a meranie odpovede organizmu na záťaž musí
prebiehať v  obidvoch oblastiach, pretože kvantifikácia parametrov vyjadruje výkon
pracovníka.
Skúmanie neuropsychologickej záťaže je v troch základných oblastiach:
− psychické preťaženie, ktoré je stavom, v  ktorom si zamestnanec uvedomuje
konflikt medzi nárokmi, ktoré sú na neho kladené, či už ako na osobu alebo
ako pracovnú pozíciu a jeho výkonnosťou alebo schopnosťou podať
adekvátny výkon,
− monotónia – ako postupne sa rozvíjajúci stav zníženej aktivácie, ktorý sa
môže objaviť pri dlhodobej, monotónnej a jednotvárne sa opakujúcej
činnosti, ktorej výsledkom je ospalosť, unaviteľnosť, zníženie a kolísanie
výkonnosti a zhoršenie adaptability reaktivity, ktorá je sprevádzaná zvýšením
variabilnosti srdcovej frekvencie,
− nešpecifické preťaženie – ktoré možno definovať ako stav psychického
presýtenia, ktoré sprevádza nechuť až odpor voči určitým aspektom práce alebo
činnosti, nízkou spokojnosťou s  prácou, jej emocionálnym odmietaním, ktoré
vedú k pocitu bezvýchodiskovej situácie.
Predvýskumom sme porovnávali učiteľky základných a stredných škôl.
Využili sme metodiku, ktorá je predpísaná Ministerstvom školstva SR a skúmali sme
mieru subjektívne vnímanej záťaže v troch oblastiach – časová tieseň,
monotónia a nešpecifický faktor. Meraní sa zúčastnilo 36 učiteliek – 18 na základných
a 18 na stredných školách. V nasledujúcich tabuľkách prinášame porovnanie
získaných výsledkov (Baranovská, Ručková, 2012).
Tab. č. 6: Porovnanie výsledkov subjektívne vnímanej záťaže u  učiteliek
v časovej tiesni
ČASOVÁ
TIESEŇ
Primeraná
záťaž
Plná pracovná
vyťaženosť
Neprimeraná pracovná záťaž
Dosiahnuté body
v teste
36 7 8 9 10 11 12 13 14 15
ZŠ1/5,6 2/11,1 3/16,7 5/27,8 3/16,7 3/16,7 1/5,6
SŠ1/5,6 1/5,6 3/16,7 3/16,7 3/16,7 2/11,1 5/27,8





70
4 Syndróm vyhorenia v práci učiteľa
V dotazníku mohli učitelia dosiahnuť maximálny počet bodov 20.
Dosiahnutá hranica 15 bodov a viac sa považuje za kritickú hranicu, ktorá vedie
k celkovému zlyhaniu pracovníka.
Tab. č. 7 : Porovnanie získaných výsledkov v  subjektívne vnímanej záťaži
v subškále monotónia
MONOTÓNIA
Primeraná
záťaž
Plná pracovná vyťaženosť
Neprimeraná
záťaž
HS3 4 5 6 7 8 9
ZŠ3/16,7 4/22,2 3/16,7 2/11,1 3/16,7 3/16,7
SŠ3/16,7 6/33,3 3/16,7 3/16,7 3/16,7
Tab. č. 8: Porovnanie subjektívne vnímanej záťaže v subškále nešpecifický faktor
NEŠPECIFICKÝ
FAKTOR
Primeraná záťažPlná pracovná vyťaženosť
Nepri -
meraná
záťaž
HS4 5 6 7 8 9 10 11 12 14
ZŠ2/11,1% 1/5,6% 3/16,7% 4/22,2% 1/5,6% 5/27,8% 2/11,1%
SŠ2/11,1% 1/5,6% 3/16,7% 1/5,6% 3/16,7%4/22,2%2/11,1%2/11,1%
V predvýskume sme zistili, že sú rozdiely v subjektívnom vnímaní záťaže
medzi učiteľkami základných a stredných škôl. Zistili sme, že sa pohybovali vo
vyšších hladinách a uvádzali pocit záťaže častejšie v intervale neprimeranej záťaže
ako učiteľky stredných škôl. Tieto výsledky poukazujú na to, čo opisoval
Křivohlavý (2003), že jedným z  dôvodov vyhorenia a  zvýšenej úrovne
vnímaného stresu je napätie z nevyjasnených právomocí, miera zodpovednosti, napätie
z  predpokladaných dôsledkov chýb z  rozhodovania alebo výkonu ako aj
napätie vyvolané nedostatkom informácií potrebných pri riešení naliehavých
problémov. V našom prípade rozdiel medzi učiteľmi základných a stredných škôl
spočíva v nasledujúcich oblastiach:
1. Zodpovednosť za žiakov a naučené učivo je vyššia u učiteľov základných škôl.
Tento fakt vyplýva z vývinovej úrovne detí, rovnako ako z nariadenej
povinnej školskej dochádzky. Vnútorná motivácia je motivácia k učeniu, pre učenie
samotné. Žiak sa neučí pre pochvalu, ocenenie, ale odmenou mu je
poznávanie (Pavelková, 2002). U detí v školskom veku možno vidieť jej prekrývanie
s morálnym vývinom napr. Eisenbergovej (1989), ktorá tvrdí, že morálny
vývin prebieha v šiestich stupňoch: V prvom ide o egocentrické uvažovanie,
charakteristické pre predškolákov a mladší školský vek, kedy dieťa hodnotí
svoje správanie vzhľadom na výhody. V druhom stupni, ktorý je charakteristický





71
4 Syndróm vyhorenia v práci učiteľa
pre mladší školský vek, je orientácia na potreby, najmä svoje vlastné, aj keď
už vedia brať ohľad na druhých ľudí. Tretí stupeň je stereotypné uvažovanie
orientované na súhlas okolia – stredný a starší školský vek. Na strednej
škole sa už stretávame s empatickým uvažovaním a  zvnútornenými princípmi
a  hodnotami, podľa ktorých sa človek správa. A v  tom spočíva vysvetlenie
javu pociťovania zvýšenej miery subjektívnej záťaže u  učiteliek základných
škôl – v miere zodpovednosti za žiakov a naučenú látku, pričom s vekom
žiaka sa miera jeho zodpovednosti za učenie presúva viac na neho.
2. Ďalším možným vysvetlením je zmätok v kompetenciách a právomoci
u učiteľov. Súčasná doba priniesla so sebou zvýšenie právomocí rodiča zasahovať
do práce učiteľa, často bez toho, aby mali na to dostatočné vzdelanie
a kompetencie. Rodičia svojím vyjadrovaním a znevažovaním učiteľov pred deťmi
znižujú ich autoritu a súčasne narúšajú proces budovania vzájomného
vzťahu medzi učiteľom a  dieťaťom. Realita je taká, že učiteľ má veľa povinností
čo musí zvládnuť a naučiť. Z nášho orientačného výskumu vyplynulo, že nie
vzťahy so žiakmi, ale práve neoprávnené zasahovanie rodičov a ich slabá
spolupráca s učiteľmi, sú najväčším zdrojom záťaže učiteľov na základnej škole.
Psychickú záťaž pociťovanú učiteľmi možno rozdeliť do piatich skupín:
− záťaž v oblasti percepčných nárokov – zvýšená pozornosť pri práci, kontrola
žiakov a pod.,
− záťaž v oblasti kognícií – nároky na myslenie, aplikáciu odborných poznatkov
a pod.,
− záťaž v emocionálnej oblasti – kontrola vlastných emócií, vzťahy so žiakmi,
− záťaž v sociálnej oblasti – komunikácia s rodičmi, žiakmi,
− záťaž v oblasti sebaregulácie – sebahodnotenie a sebakontrola.
(Urbánek, 2005)
Vnímanie psychickej záťaže závisí od individuality každého učiteľa.
Významnú úlohu v tom zohráva aj spokojnosť učiteľa s prácou a sebarealizácia.
Spokojnosťou sa budeme ešte zaoberať v nasledujúcich kapitolách.
Na záver kapitoly o záťaži prinášame dotazník hodnotenia psychickej záťaže
používaný na základe nariadenia ministerstva školstva.
Hodnotenie psychickej záťaže pri práci podľa Meistera
Prečítajte si, prosím, pozorne každú vetu a zvážte, ako súhlasí so
skúsenosťami z Vašej vlastnej činnosti. Posudzujte pritom všetku činnosť, ktorú
vykonávate, ako celok.





72
4 Syndróm vyhorenia v práci učiteľa
Pri každej vete naznačte odpoveď krúžkom okolo číslice podľa kľúča:
5 – áno, úplne súhlasí, 4 – skôr áno, 3 – ani tak, ani onak, 2 – skôr nie, 1 – nie, vôbec
1 Pri práci sa často dostávam do časovej tiesne. 5 4 3 2 1
2
Moja pracovná činnosť poskytuje málo
príčin k spokojnosti, preto chodí človek do práce
vlastne nerád.
54 3 2 1
3
Moja pracovná činnosť psychicky veľmi
zaťažuje pre vysokú zodpovednosť spojenú so
závažnými dôsledkami.
54 3 2 1
4
Moja pracovná činnosť je málo zaujímavá,
málo podnecuje, duševne je skôr otupujúca.
54 3 2 1
5
V mojej práci sa často vyskytujú konflikty či
problémy, od ktorých sa nemožno odpútať ani
po skončení pracovnej doby.
54 3 2 1
6
Pri mojej práci možno iba s námahou udržovať
pozornosť a pohotovosť, pretože sa často dlhú
dobu nedeje nič nové a rozhodujúce.
54 3 2 1
7
Moja pracovná činnosť je psychicky tak
náročná, že po niekoľkých hodinách človek cíti
nervozitu a rozochvelosť.
5 4 3 2 1
8
Vykonávam činnosť, ktorej má človek po
niekoľkých hodinách natoľko dosť, že by chcel
robiť niečo iné.
54 3 2 1
9
Moja pracovná činnosť je psychicky tak
náročná, že po niekoľkých hodinách zreteľne cítim
ochabnutosť a únavu.
54 3 2 1
10
Moja pracovná činnosť je psychicky tak
náročná, že ju nemožno robiť roky s rovnakou
výkonnosťou.
54 3 2 1
(Zdroj: Hladký, Židková, 1999)
Ta b. č. 9: Záťažové faktory dotazníka
č.názov faktoru súčet položiek maximum
I.Preťaženie 1 + 3 + 5 15
II.Monotónia 2 + 4 + 6 15
III.Nešpecifický faktor 7 + 8 + 9 + 10 20
HSHrubé skóre I. + II. + III. 50





73
4 Syndróm vyhorenia v práci učiteľa
Na hodnotenie slúžia aritmetické priemery faktorov a hrubého skóre.
Tab. č. 10: Hodnotenia záťažových tendencií – klasifikácia záťaže podľa stupňov
TendenciaRozpätie bodov Stupeň
Tendencia k preťaženiu:
(1. faktor - preťaženie)
7 - 19 bodov1
20 - 24 bodov2
25 - 35 bodov3
Tendencia k nevyťaženiu a nízkej pracovnej stimulácii:
(2. faktor - jednostrannosť, monotónia)
7 - 21 bodov1
22 - 26 bodov2
27 - 35 bodov3
Kombinácia preťaženia a nízkej stimulácie:
(3. faktor - nešpecifická záťaž, kombinácia)
10 - 26 bodov1
27 - 32 bodov2
33 - 50 bodov3
Tab. č. 11: Interpretácia jednotlivých stupňov záťaže
StupeňÚroveň záťaže
1.
Psychická záťaž, pri ktorej nie je pravdepodobne ovplyvnené zdravie,
subjetkívny stav a výkonnosť (pritom treba odhliadnuť od náhodných,
situačne podmienených výkyvov v priebehu pracovnej zmeny)
2.
Psychická záťaž, pri ktorej je môže dochádzať pravidelne k dočasným
ovplyvneniam subjektívneho stavu, resp. výkonnosti.
3.Psychická záťaž, pri ktorej nemožno vylúčiť zdravotné riziká.
Tab. č. 12: Orientačné populačné normy
Faktor
ženymuži
xs. d. krit. x s. d. krit.
Preťaženie I.8,4 3,2 10 10,6 3,0 12
Monotónia II.7,6 3,0 9 6,4 3,2 8
Nešpecifický faktor III.11,7 4,4 14 10,3 4,1 12
Hrubé skóreHS25,0 8,1 29 22,9 6,4 26
* x = aritmetické priemery
s. d. = smerodajná odchýlka
krit. = kritické hodnoty, reprezentujú x + 0,5 s. d.






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist