načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Slučka – Simon Stalenhag

Slučka

Elektronická kniha: Slučka
Autor: Simon Stalenhag

– V roku 1954 začala švédska vláda so stavbou najväčšieho urýchľovača častíc na svete. Komplex umiestnený hlboko pod ostrovmi na jazere Mälaren dokončili v roku 1969. Miestni technický zázrak prezývali Slučka. Toto je jej príbeh. – ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  299
+
-
10
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Lindeni
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2019
Počet stran: 128
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-1377-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

V roku 1954 začala švédska vláda so stavbou najväčšieho urýchľovača častíc na svete. Komplex umiestnený hlboko pod ostrovmi na jazere Mälaren dokončili v roku 1969. Miestni technický zázrak prezývali Slučka. Toto je jej príbeh.

Maľby Simona Stalenhaga zasadené do Švédska osemdesiatych rokov, obývaného fantastickými strojmi a zvláštnymi bytosťami, sa internetom rozšírili ako požiar. Príbehy z detstva medzi starými volvami, červenými domčekmi a tajomnými strojmi vytvárajú jedinečnú atmosféru, kde sa prelína dôverne známe s úplne cudzím.

Knižná prvotina švédskeho vizuálneho umelca Simona Stalenhaga SLUČKA – LEGENDÁRNY PRÍBEH V OBRAZOCH 1984 – 1994 neobsahuje iba maľby, ale aj spomienky a zápisky detí vyrastajúcich v tieni Slučky.

Zařazeno v kategoriích
Simon Stalenhag - další tituly autora:
Smyčka -- Legendární příběh v obrazech Smyčka
 (e-book)
Pasáž (SK) Pasáž (SK)
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Slučka

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.lindeni.sk

www.albatrosmedia.sk

Simon Stålenhag

Slučka – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2019

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


Slučka sa nachádzala hlboko pod zemou. Išlo o obrovitánsky kruho

vý urýchľovač častíc a výskumnú stanicu experimentálnej fyziky roz

prestierajúci sa okolo ostrovov v severnej časti jazera Mälaren – od

Hilleshögu na východe takmer až po Härjarö na severe; na západ

sa tiahol popri Björkfjärden a západnom pobreží Adelsö až k ostrovu

Björkö a jeho vikinským pamiatkam na juhu. Prítomnosť Slučky bo

la citeľná na celom území súostrovia. Zamestnávala našich rodičov

a miestne cesty i vzdušný priestor strážili služobné vozidlá Štátnej

energetiky. V okolitých lesoch, na čistinách a lúkach sa pohybovali

podivné stroje. Na povrch zeme sa drali vibrácie, cez tehlové steny

a eternitové strechy prenikali až do našich obývačiek.

Okolie zamorili rozmanité prístroje a kovový odpad z elektrárne. Ob

zoru dominovala silueta chladiacej veže reaktora v Bone, neustále

blikajúca výstražným zeleným svetlom. Keď človek priložil ucho k ze

mi, začul tlkot srdca Slučky – pradenie gravitrónu, majstrovského inži

nierskeho veľdiela, ktoré bolo jadrom celého experimentu. Elektráreň

bola prvá svojho druhu na svete a hovorilo sa, že jej energia dokáže

hýbať samotným časopriestorom.

Spomienky zbierame a zabúdame. Vymýšľame príbehy čoraz viac vzdialené realite.

Koľko sa nám ich nakoniec zvýši? Čo nám po nich okrem zabudnutia a dymu zostane?

Peter Nilsson,  , 

Spomienky zbierame a zabúdame. Vymýšľame príbehy čoraz viac vzdialené realite.

Koľko sa nám ich nakoniec zvýši? Čo nám po nich okrem zabudnutia a dymu zostane?

Peter Nilsson,  , 


 

Prevratná sila jadrovej energie sa naplno prejavila na konci druhej svetovej

vojny. Nebolo pochýb, že rozsiahly výskum v oblasti fundamentálnej fyziky

povedie k prelomovým poznatkom nevídaných spoločenských a vojenských

rozmerov. V Sovietskom zväze začali vďaka náhodnému objavu magnetríno

vého efektu stavať prvé fascinujúce magnetické lode, ktoré otriasli dopravným

priemyslom. Všetko nasvedčovalo tomu, že širokospektrálny výskum prinesie

ovocie. Aj Švédsko postupne zavádzalo množstvo skúšobných výskumných

programov, okrem iného v oblasti jadrovej syntézy. V takejto atmosfére za

čiatku päťdesiatych rokov sa zrodila myšlienka vybudovať urýchľovač častíc

vlastnený i riadený štátom. Čoskoro sa ukázalo, že pôjde o najväčšie zaria

denie svojho druhu na svete. Malo byť dokonca výkonnejšie ako nedávno

dokončená elektráreň v Nevade.

Projekt nazvali Zariadenie pre výskum vysokoenergetickej fyziky, no ľudia

ho zväčša volali Mälarenský urýchľovač alebo jednoducho Slučka. Riadil ho

SLUČKA – STRUČNÉ DEJINY PROJEKTU

SLUČKA – STRUČNÉ DEJINY PROJEKTU


 

novovzniknutý Štátny úrad pre energetiku, v ktorom pôsobilo asi dvadsať

výskumných tímov a stodvadsaťdeväť vedcov a doktorandov. Celý projekt

mal vrátane technického personálu dohromady zamestnávať niekoľko tisíc

ľudí. Výstavba sa začala v roku  a trvala osem rokov. Slučku slávnostne

otvorili v roku  a prvý experiment sa uskutočnil v júli . Kapacita sa

postupne zvyšovala a až do ukončenia prevádzky v roku  bola najvýkon

nejším urýchľovačom častíc na svete.

Ilustrácie v tejto knihe sú zasadené do oblasti Mälaröarna, kde som vyrastal,

a pojednávajú o dobrodružstvách, ktoré som tu s rovesníkmi zažil ako dieťa.

Samotnú elektráreň, jej zariadenie a prístroje som sa snažil vykresliť čo naj

podrobnejšie. Obrázky a opisy vychádzajú jednak z množstva mojich vlast

ných poznámok a fotiek, ako aj z dokumentácií od výrobcov a dodávateľov

strojov, ktorej som preštudoval kvantá. Účelom tejto práce rozhodne nie je

podať objektívnu a vyčerpávajúcu výpoveď o vzostupe a páde Slučky a Štátnej

energetiky. Ide skôr o subjektívne a miestami zábavné historky o tom, ako

ich existencia ovplyvnila okolitú krajinu, miestnych ľudí a naše detstvo. Tu

a tam som sa od súostrovia Mälaröarna musel vzdialiť, aby som navštívil aj

ďalšie miesta tematicky súvisiace s touto prácou.

Nasledujúce príbehy som zaznamenal tak, ako si ich doteraz vybavujem ja

a moji rovesníci, a to hlavne môj kamarát Ola. Ten má fotografickú pamäť

a dodnes si spomína i na najnepatrnejšie detaily z našich školských čias. Za

pomoc so zápiskami som mu nesmierne vďačný.

Simon Stålenhag, Kungsberga, jar 



VRAK PRI OSTROVE BASTLAGNÖ

Ohromný vrak lode M/S Ancylus bolo zo Svartsjölandet dobre vidieť zo se

verozápadného výbežku ostrovčeka Göholmen. Týčil sa nad obzor na druhej

strane úžiny Björkärden. V modravom vzdušnom opare z diaľky pripomínal

juhoamerickú náhornú plošinu, vodorovný obdĺžnik vytŕčajúci nad korunami

stromov. Plánovali sme sa tam po ľade vydať každú zimu, hneď ako zamrzne

voda, no ak si dobre pamätám, nikdy sa nám to nepodarilo.

M/S Ancylus postavili lodenice Wimanvarven v Sundsvalle začiatkom šesť

desiatych rokov ako jednu z prvých jednoturbínových magnetrínových lodí.

Pôvodne mala prepravovať rudu na trase Tundraleden, ale po spustení Slučky

ju odkúpila Štátna energetika. V rokoch  –  vozila do úžiny Präst

ärden obrovské množstvá výkopového odpadu, z ktorého tam neskôr po

stavili súostrovie Mälarkransen. Po havárii pri ostrove Alholmen v júli 

ju vyradili z prevádzky a odtiahli do lodenice na Bastlagnö. Pre zdĺhavé

súdne prieťahy sa na nej oneskorili servisné práce a keď Wimanvarven po

Uralskej kríze v roku  išli do konkurzu, upadla celá záležitosť do zabud

nutia. Štátna energetika nakoniec po nátlaku verejnosti a Úradu na ochranu

životného prostredia v roku  vrak zdemolovala.

VRAK PRI OSTROVE BASTLAGNÖ


 


 

NÁPRAVA PRI STAVSBORGU

Raz cez prestávku prišiel Olof k monoklu. Chcel sa uliať zo školy, a tak som

sa pridal. Bežali sme cez polia a zakrádali sa lesíkmi, aby nás učitelia nevideli.

Olof mal dobrodružnú povahu a bol za každú srandu. Keď sme dorazili

k Stavsborgu, pomaly sa už stmievalo. Uprostred poľa ležal ten podivný kus

železa. Rozbehli sme sa k nemu. Olof naň, samozrejme, hneď začal šplhať,

zatiaľ čo ja som sa triasol od zimy a padala na mňa únava. Sledoval som, ako

sa snaží ubrániť svoju pevnosť pred robotickými učiteľmi, no po chvíli sme sa

začali hádať. Ja som chcel ísť k Olofovi pozerať film, no jemu sa nechcelo.

Navrhoval, že si postavíme bunker a prespíme v ňom. Už ani neviem ako, ale

z hádky sa strhla bitka. Váľali sme sa v snehu, ťahali sa za vlasy a tĺkli päsťami.

Naše čiapky a palčiaky sa povaľovali v snehu. Nakoniec sme si celí vyčerpaní,

lapajúc po dychu, sadli pod nápravu. Olofovi spadlo niečo do oka a zveril

sa mi, že jeho otec má depresiu. Nakoniec sme sa vydali ku mne hrať Sonic

a práve v ten deň som mu ukázal, ako sa dostať do ďalšieho levelu.

NÁPRAVA PRI STAVSBORGU




ELEKTRÁREŇ V BONE A OSSIAN

Trojicu chladiacich veží v Bone bolo v okolí Mälaröarna vidieť odvšadiaľ. Tý

čili sa z polí v severnej časti ostrova Munsö neďaleko obce Bona. Veže slúžili

na odvod tepla z gravitrónu, jadra Slučky, odkiaľ elektráreň čerpala obrovské

množstvo potrebnej energie. Prostredná veža merala dvestopäťdesiattri metrov

a spolu s ďalšími dvomi dominovala krajine v údolí Mälardalen.

Signál sa spúšťal každý večer o šiestej. Zo začiatku bolo zo zeme cítiť vibrácie,

tie postupne prešli do prerušovaného trúbenia a napokon doznievali ako echo

rozliehajúce sa po okolí. Zvuk nasledoval vždy po pravidelnom znovunastave

ní pätnástich obrovských odhmlievacích ventilov umiestnených v chladiacich

vežiach. Signál tak, podobne ako kedysi kostolné zvony, plnil v každodennom

živote miestnych obyvateľov aj praktickú úlohu. Po jeho zaznení všetci vedeli,

že je čas pobrať sa domov na večeru.

Zvuk som po prvýkrát počul zblízka v auguste . Jedného dňa ma Ossian

po družine vylákal k sebe domov do Bony s prísľubom, že si postavíme nové

lego. Nakoniec sa to skončilo slzami.

Naše priateľstvo po príchode k nemu rýchlo ochladlo. Tie najlepšie hračky

si nechal len pre seba a hneď ako sa zo školy vrátil jeho brat Oliver, pre

stal si ma všímať. Ich mama v kuchyni chystala večeru, keď sa spustil signál.

Podlaha sa zachvela a mňa sa zmocnila hrôza. Ossian a Oliver mi hrdinsky

vysvetlili, že trúbenie varuje pred haváriou reaktora. Hneď nato ma zavreli

do skrine so slovami, že najlepšie bude ostať tam, pre prípad, že by celú Zem

pohlltila čierna diera. Potom sa s hrmotom rozbehli dolu do kuchyne a zjedli

všetku pečienku.

Keď po mňa prišiel otec, trochu sa mi uľavilo. V aute cestou späť do Svartsjö

landet ma uistil, že Zem celkom určite žiadna čierna diera nevcucne. Napriek

tomu vo mne nepokoj neutíchal a ešte niekoľko nasledujúcich týždňov som

očakával koniec sveta, hlavne keď sa blížil čas večere.

ELEKTRÁREŇ V BONE A OSSIAN





 


 




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.