načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Slovenský národohospodár Peter Zaťko -- osobnosť a dielo - Ivan Figura

  > > > > Slovenský národohospodár Peter Zaťko  
Slovenský národohospodár Peter Zaťko -- osobnosť a dielo

Kniha: Slovenský národohospodár Peter Zaťko -- osobnosť a dielo
Autor:

Monografia zaujímavo spracúva pohľad na život a dielo významného slovenského národohospodára, Dr. Ing. Petra Zaťka. Počas jej čítania nahliadnete do každodenného života Petra Zaťka, ...


Titul doručujeme za 3 pracovní dny
Vaše cena s DPH:  265
Jazyk: slovensky
+
-
ks
rozbalKdy zboží dostanu
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma
Doporučená cena:  298 Kč
11%
naše sleva
8,8
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Wolters Kluwer
Rok vydání: 201608
Rozměr: 220,0x155,0x20,0 mm
Hmotnost: 0,382kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8168-458-6
EAN: 9788081684586
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Monografia zaujímavo spracúva pohľad na život a dielo významného slovenského národohospodára, Dr. Ing. Petra Zaťka. Počas jej čítania nahliadnete do každodenného života Petra Zaťka, oboznámite sa s jeho tvorbou a takisto s jeho pôsobením v hospodárskej politike. Najväčšia pozornosť sa venuje predovšetkým jeho názorom, postrehom a podnetným myšlienkam, ktoré boli vyjadrené v mnohých článkoch, knihách a prejavoch. Cieľom monografie je zhrnúť celoživotné vedecké dielo významného slovenského ekonóma a na základe toho priniesť poučenie aj pre súčasnosť. Monografia je venovaná nielen odborníkom, ktorí sa zaujímajú o históriu a ekonómiu, ale aj širokej laickej verejnosti.

Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

OBSAH
ÚVOD .............................................................................................................9
1 DETSTVO A MLADOSŤ .............................................................................11
2 PRVÉ PUBLIKÁCIE .....................................................................................14
3 DVA ROKY V BUDAPEŠTI ........................................................................22
Dopisovateľ ..................................................................................................22
Československo-maďarské vzťahy ...........................................................23
Z maďarskej hospodárskej politiky ..........................................................25
4 INDUSTRIALIZAČNÁ POLITIKA MAĎARSKA ..................................31
Uhorsko .........................................................................................................31
Maďarsko ......................................................................................................41
5 AGRÁRNOSŤ SLOVENSKA? ....................................................................46
Časopis Politika ............................................................................................47
Vysťahovalectvo ..........................................................................................49
O agrárnom charaktere Slovenska ............................................................50
6 NARUS ..........................................................................................................53
7 DOMÁCKA VÝROBA .................................................................................59
Ekonomická teória domáckej výroby .......................................................60
Subjekty domáckej výroby .........................................................................66
Domácka výroba na Slovensku .................................................................72
Recenzia .........................................................................................................79
Rerum commercialum doctor ....................................................................80
8 REGIONALIZMUS ......................................................................................81
9 ZJAZD MLADEJ SLOVENSKEJ GENERÁCIE ........................................89
Rokovanie zjazdu .........................................................................................91
Odozvy na Zjazd mladej slovenskej generácie ......................................105
10 UČEBNICA VŠEOBECNÁ EKONOMIKA ..........................................114
11 PRIEMYSEL 1936 – 1938 .........................................................................121
Generálny tajomník ...................................................................................121
Industrializácia Slovenska ........................................................................124
Hospodárska Malá dohoda ......................................................................129
12 AUTONÓMIA ..........................................................................................133
Okyptené Slovensko ..................................................................................135
Jeden z tých, ktorí sa vyznali ...................................................................138
13 ABER BLITZSCHNELL ...........................................................................141
14 V SLOVENSKEJ VOJNOVEJ EKONOMIKE ........................................150
Generálny tajomník ÚZSP ........................................................................151
Prezident Najvyššieho úradu hospodárskeho.......................................154
Predseda Ústredne pre hospodárstvo surovinové a priemyselné ......155





Poslanec Snemu Slovenskej republiky ....................................................157
Člen Komitétu hospodárskych ministrov ..............................................159
O hospodárskej politike a ekonomike Slovenska..................................161
O industrializácii ........................................................................................169
O rozpočtovej politike ...............................................................................172
15 ODBOJ A POVSTANIE ...........................................................................175
Slovenské národné povstanie...................................................................178
16 PRVÉ MIEROVÉ ROKY ..........................................................................187
Poslanec .......................................................................................................187
Pred súdom .................................................................................................188
17 FEBRUÁR 1948 .........................................................................................193
Ide o našu životnú úroveň ........................................................................194
18 PERZEKÚCIE ...........................................................................................197
19 PODNIK V SOCIALISTICKEJ EKONOMIKE .....................................199
20 SPOMIENKY ............................................................................................207
DIELA PETRA ZAŤKU ................................................................................209
LITERATÚRA ................................................................................................212





22
3 DVA ROKY V BUDAPEŠTI
Keďže prisľúbené prijatie do zamestnania na ministerstve financií
v Prahe bolo v nedohľadne, Zaťko sa prihlásil na miesto pracovníka
Československo-maďarskej obchodnej komory, ktorý mal pôsobiť v
Budapešti v rámci Maďarsko-československej obchodnej komory, aby
pomáhal rozvoju československo-maďarských hospodárskych vzťahov. Prijali
ho a v júni 1927 pricestoval do hlavného mesta Maďarska, kde pôsobil až
do septembra 1929.
Neobmedzil sa iba na plnenie úradníckych povinností vrátane
vypracúvania správ o situácii v maďarskom hospodárstve, ale po
zdokonalení sa v maďarčine publikoval príspevky o československo-maďarských
hospodárskych stykoch v maďarskom hospodárskom časopise Magyar
közgazdaság
23
.
Dopisovateľ
Zároveň oboznamoval aj československú verejnosť s vývojom
maďarskej ekonomiky a s hospodárskymi opatreniami maďarskej vlády. Jeho
Dopisy z Budapešti uverejňoval pravidelne pražský ekonomický týždenník
Hospodářská politika. V nich nielenže informoval o rôznych aktuálnych
javoch v maďarskom hospodárskom živote, ale často ich aj stručne
analyzoval. Pozoruhodné je, že príspevky boli vytlačené v bezchybnej slovenčine,
za čo treba i dnes oceniť nielen postoj a činnosť redakcie časopisu, ale
obdivovať tiež perfektnú prácu pražských sadzačov.
Témy boli rôzne. Napríklad rozsiahly Dopis z Budapešti sa na stránkach
Hospodářskej politiky 3. februára 1928 zaoberal tromi témami: Charitatívna
valorizácia vojnových pôžičiek a ich burzový trh; Tohoročný program
ministerstva obchodu a ministerstva poľnohospodárstva; Štatistika úpadkov.
Už o týždeň, 10. februára 1928, oboznamoval pomerne podrobne s ďal -
šími aktualitami z Maďarska: Priemyselné záložné listy; Pokusný ústav pre
obilie a múku; Insolventnosť Národnej zmenárne – Roľníci na burze.
23
TEREN, Š. (ed.) 1994. Národohospodár Peter Zaťko spomína. Liptovský Mikuláš :
Tranoscius, 1994, s. 16.
„...reč som sa naučil, do svojej agendy som sa zapracoval,
a napokon som si aj medzi Maďarmi našiel priateľov.“
Národohospodár Peter Zaťko spomína.





49
a Ing. Peter Zaťko. Vedením redakcie poverili J. Štetinu
82
.
Časopis vychádzal až do roku 1940. Po celý čas si zachoval dôslednú
nezávislosť od politických strán.
Vysťahovalectvo
Hneď do prvého čísla Politiky Zaťko prispel podnetným článkom
venovaným jednému z najpálčivejších ekonomických a sociálnych problémov
Slovenska – vysťahovalectvu. Uverejnil ho pod dobiedzavým názvom
Ako je to vlastne s tým naším vysťahovalectvom
83
a už v úvode článku
burcoval: „...každý vysťahovalec reprezentuje stratenú kvapku nášho národa“.
Neostal však iba pri tom, ale obrátil pozornosť k faktom. V tejto
súvislosti je pozoruhodný a poučný tiež pre súčasných autorov Zaťkov kritický
prístup k štatistickým údajom.
V úvodnej časti, v ktorej sa zaoberal rozsahom vysťahovalectva zo
Slovenska a Podkarpatskej Rusi v desaťročí 1920 – 1929, konštatoval
nedokonalosť údajov Štátneho úradu štatistického o množstve vysťahovaní.
Poukázal na to, že po roku 1919 sa v údajoch o emigrácii vychádzalo
z počtu vydaných vysťahovaleckých pasov, čo nezodpovedalo ozajstným
vysťahovaniam a tieto sa sledovali na základe údajov colnej správy iba od
roku 1926. Ocenil z tohto hľadiska činnosť maďarskej štatistiky, ktorá už
aj v predvojnovom Uhorsku evidovala skutočnú emigráciu.
Prihliadajúc k štatistickým nepresnostiam vypočítal, že v rokoch 1920 –
1929 z územia Slovenska a Podkarpatskej Rusi odišlo 150 000 – 160 000
vysťahovalcov, zatiaľ čo v desaťročí 1904 – 1913, keď patrilo toto územie
do Uhorska, ich bolo 348 152, tzn. dvakrát viac než po vojne.
Poznamenal však, že predvojnové dáta majú iba historickú cenu a pre
praktické riešenie problému aktuálneho vysťahovalectva nemajú nijaký
význam. „Útecha, že pred vojnou bolo ešte horšie, naprosto nestačí...,
pretože rozlúšteniu problému ničím neprispieva. My stojíme dnes pred
smutným faktom, že každoročne strácame 15 000 ľudí“. Pripomenul, že
to predstavovalo 28 percent priemerného ročného prírastku obyvateľstva.
Takéto množstvo nenachádzalo existenčné možnosti na rodnej pôde.
Rozhorčene napísal: „Tento fakt nemôže nám byť ľahostajným, pretože sme
národom malým, u ktorého každý jednotlivec má zvýšený význam.
Musíme naše vysťahovalecké prúdy čo najviac obmedziť“ a kriticky k tomu
dodal: „Nemožno preto súhlasiť s tým, čo sa na tomto poli u nás dosiaľ
82
Politika. 1931, roč. 1, č. 1, s. 1.
83
ZAŤKO, P. 1931. Ako je to vlastne s tým naším vysťahovalectvom. In Politika. 1931, roč. 1,
č. 1, s. 6 -7.





60
tické údaje o vývoji a uviedol rozsiahly materiál z výsledkov predtým
realizovaného štatistického prieskumu.
Predseda Výboru Kornel Stodola
97
v predslove konštatoval, že štúdiu,
ktorá je výsledkom tohto podujatia, predkladajú „verejnosti s nádejou,
že aj v širokých vrstvách vzbudí širší záujem o tieto zvláštne zárobkové
pramene tých najchudobnejších vrstiev nášho ľudu“.
Ekonomická teória domáckej výroby
V ekonomickej teórii predstavovala problematika domáckej výroby
oblasť, ktorej sa venovala iba ojedinelá pozornosť.
V prácach autorov Veľkej Británie a USA na konci devätnásteho a na
začiatku dvadsiateho storočia to boli state o forme domáckej výroby
označovanej ako „sweating system“. Rozumela sa ním výrobná činnosť v
domácnostiach prebiehajúca tak, že podnikateľ obyčajne prostredníctvom
sprostredkovateľa dodával do domácností materiál, z ktorého členovia
domácnosti vytvárali požadované výrobky, za čo ich platili podľa
vyprodukovaného množstva. Najrozšírenejší bol tento systém v krajčírstve.
Pracovníkmi boli veľmi často ženy, deti alebo invalidi. Príznačná preň
bola veľmi dlhá pracovná doba, viac než 14 až 18 hodín a veľmi nízka
odmena za vykonanú prácu, nižšia než mzdy robotníkov zamestnaných
v podnikoch. Vykonávanie výrobnej činnosti v obytných miestnostiach
znamenalo, že ich obyvatelia žili v nepriaznivom, často zdraviu
škodlivom životnom prostredí. Zlé sociálne pomery ľudí závislých od „sweating
system“ vyvolali snahy o ich ochranu, čo viedlo vo Veľkej Británii k
prijatiu príslušných zákonov.
Publikácie ekonómov týchto krajín sa zaoberali v podstate iba touto
formou domáckej výroby. K najznámejším z nich patrilo dielo anglického
autora J. A. Hobsona
98
Problems of Poverty (an inquiry into industrial
condition of the poor)
99
. V jeho troch rozsiahlych kapitolách sa podával nielen
97
Kornel Stodola (1866 – 1946) – bol popredným slovenským politickým a hospodárskym
činiteľom v medzivojnovom období. V rokoch 1918 – 1925 bol poslancom za agrárnu
stranu Národného zhromaždenia ČSR a v rokoch 1925 – 1939 bol senátorom. Zastával
mnohé významné funkcie v hospodárskom živote Slovenska, okrem iného bol
iniciátorom zrodu Dunajských veľtrhov v roku 1921, spoluzakladateľom Bratislavskej
plodinovej burzy v roku 1922.
98
J. A. Hobson (1858 – 1940) – bol považovaný za ekonóma s názormi na hranici liberalizmu
a socializmu. Tvrdil, že štát má pomocou daní zabezpečiť spravodlivú redistribúciu
statkov. K jeho významným dielam patria Physiology of Industry (1889) a Imperialism
(1902).
99
HOBSON, J. A. 1891. Problems of Poverty (an inquiry into industrial condition of the poor).
London : Methuen & Co, 1891.





69
podnikateľa: „Podnikateľ siahne vždy k tej forme, ku ktorej ho budú nútiť
kalkulačné a špekulačné dôvody spočívajúce menovite na odhade vývoja
po merov na trhu, s ktorými pri zhodnocovaní príslušného artiklu bude
treba rátať. Podnikateľ v domáckej práci je teda jedným z javov
kapitalistického industrializmu“
111
.

Sprostredkovateľ
Pri hodnotení významu druhého subjektu domáckej práce –
sprostredkovateľa – vychádzal najprv z hľadiska záujmov podnikateľa, pre
ktorého je sprostredkovateľ nenahraditeľný, ak sú domácki robotníci značne
územne roztrúsení a ich bezprostredný styk s podnikateľom je takmer
vylúčený.
Úloha sprostredkovateľa pritom nie je len odovzdávať príkazy
podnikateľa, ale je aj kontrolným orgánom, stará sa o správne splnenie
príkazov, či už ide o výrobný postup alebo o kvalitu výrobku. Veľmi často
pôsobí aj ako výrobný inštruktor.
Uviedol však, že tí, ktorí posudzujú sprostredkovateľa z hľadiska
domáckych robotníkov, vidia v ňom najčastejšie neodôvodneného
príživníka, pričom tento názor má určité oprávnenie, pretože mzda robotníkov
„býva o sprostredkovateľské percento nižšia“.
Napriek tomu zostal objektívnym ekonómom. Konštatoval: „Pravda,
nebolo by dosť objektívne, keby sme nevideli aj v tomto ohľade svetlé
stránky... Nebyť takýchto osôb neprišlo by obyvateľstvo mnohých krajov
k podobnému zárobku vôbec“
112
. Ak však „sprostredkovateľská činnosť
nezodpovedá všetkým sociálnym požiadavkám, bude nutné podrobiť ju
kontrole príslušných úradov. Takáto kontrola mohla by neželateľné
výbežky tohto medzičlánku obstrihať a prinútiť ho k rešpektovaniu
postulátov sociálnej politiky“.
Domácky robotník
O treťom subjekte domáckej práce, o domáckom robotníkovi, Zaťko
napísal, že jeho charakteristickou črtou je individuálna sloboda.
Na rozdiel od továrenského robotníka môže voľne disponovať svojím
časom. K podnikateľovi ho neviaže dlhodobá zmluva, ale len prevzatý
príkaz a to až do odovzdania hotového výrobku. Aj vo výrobnom procese
môže postupovať tak, ako sa mu najlepšie hodí.
Hneď však k tomu dodal, že táto individuálna sloboda je iba zdanlivá.
111
ZAŤKO, P. Domácka výroba najmä na Slovensku..., s. 22.
112
ZAŤKO, odk. 111, s. 24.





89
9 ZJAZD MLADEJ
SLOVENSKEJ GENERÁCIE
Významnú kapitolu v pôsobení Petra Zaťku predstavuje Zjazd mladej
slovenskej generácie konaný v júni 1932. Treba sa podrobnejšie venovať
jeho priebehu a udalostiam okolo neho, pretože zjazd bol do značnej
miery „dielom“ práve Petra Zaťku. Na zjazde mohol nielen predniesť svoju
koncepciu regionalizmu ako spôsobu riešenia problematiky postavenia
Slovenska v rámci ČSR, ale bol aj jedným z iniciátorov jeho zvolania, stal
sa predsedom prípravného výboru zjazdu a aj predsedom samotného
zjazdu, predsedal aj jednému okruhu rokovania zjazdu, z ktorého
formuloval aj záverečné resumé.
Zo skúseností z prijatia časopisu Politika vyplynulo, že príslušníci
mladej slovenskej generácie si uvedomovali nepriaznivú situáciu Slovenska
a Slovákov vo vtedajších pomeroch a nevyhnutnosť hľadať cesty na jej
riešenie. Ukázalo sa, že by bolo vhodné stretnúť sa a vymeniť si názory na
uvedené otázky. Z iniciatívy redakčnej rady Politiky sa uskutočnila
porada, na ktorej sa zúčastnili okrem členov redakčnej rady aj príslušníci
agrárnej, autonomistickej, komunistickej a sociálnodemokratickej mládeže.
Dohodli sa na zvolaní Zjazdu mladej slovenskej generácie. Vytvorili
prípravný výbor zjazdu, ktorého predsedom sa stal Peter Zaťko a tajomníkom
Jozef Štetina.
V čísle Politiky z 1. mája 1932 bolo o tom oznámené: „Tak sa zdá, že
sa tohto leta uskutoční dávna myšlienka niektorých reprezentantov
mladej slovenskej generácie, t. j. že sa mládež slovenská zíde a pohovorí si
o rôznych aktualitách nášho verejného života“. V Bratislave sa vytvoril
prípravný výbor zjazdu pozostávajúci zo zástupcov všetkých ideových
a politických skupín. Cieľ zjazdu mal byť jednak konferenčný, jednak
manifestačný. Konštatovalo sa, že mladí si chcú vymeniť názory, chcú zaujať
stanovisko k rôznym otázkam a dokumentovať tak svoj záujem o verejný
život
141
.
Zjazd mladej slovenskej generácie zvolali na 25. a 26. júna 1932 do
Trenčianskych Teplíc. V súčasnosti je až dojímavé čítať, na aké organizačné
141
Politika. 1932, roč. 2, č. 8, s. 85.
„Faktom je, že ani naše doterajšie vlády, ani naše ústredné úrady nechceli a nechcú
priznať Slovensku to, na čo má nárok.“
Postavenie Slovenska po stránke hospodárskej.





124
Industrializácia Slovenska
Vo svojich referátoch Zaťko vždy pri uvažovaní o faktoroch ekono -
mického rozvoja obhajoval slobodu podnikania – „dispozičnú voľnosť
podnikateľa“ neobmedzovaného štátnymi zásahmi. Nebol však zástancom
bezbrehého pôsobenia trhových síl, ale racionálne uvažujúcim
ekonómom, ktorý akceptoval, ba priam vyžadoval pôsobenie štátu v prípadoch,
keď trhový mechanizmus zlyhával. Najmarkantnejšie sa to prejavovalo
pri prebojovávaní koncepcie industrializácie Slovenska. V tomto prípade
bol Zaťko dôrazným protagonistom štátnej ingerencie
213
.
Pri vyslovovaní postulátu spriemyselnenia Slovenska nikdy
neopomenul slovenský populačný problém. V referáte v roku 1937 uviedol, že
za obdobie 1920 – 1924 činil priemerný ročný prirodzený prírastok
obyvateľstva v Čechách 50 140 a na Slovensku 48 565; v rokoch 1932 – 1936
v Čechách 13 410 a na Slovensku 34 454. Zo skúmania možností vývoja
poľnohospodárskej výroby mu vyplynulo, že naša obrábateľná pôda už
sotva znesie „nové prírastky obyvateľstva bez nebezpečenstva, že by to
bolo na úkor i tak veľmi nízkej životnej úrovne našich roľníkov“.
Za nevyhnutné preto považoval budovanie priemyslu a vládnym
činiteľom adresoval požiadavku, aby nielen odstraňovali prekážky vzniku
nových priemyselných podnikov, ale „aby tvorili na Slovensku také
podmienky..., ktoré by podnikateľa-kapitalistu sem lákali“. Zdôraznil pritom,
že v rámci platnej hospodárskej politiky je to možné. „Ide len o to, aby sa
dôležitosť slovenského sociálneho problému uznala a aby sa našlo dosť
ochoty a odhodlania prikročiť k jeho statočnému riešeniu“.
Zaoberal sa aj paradoxom, že na valných zhromaždeniach ÚZSP, teda
organizácie priemyselných firiem, sa požadovalo vytváranie podmienok
na intenzívnejšiu industrializáciu, a je „trochu divné, že práve
priemyselníci, teda majitelia jestvujúcich továrenských podnikov volajú po stavbe
nový tovární, ktoré pre nich môžu znamenať aj novú konkurenciu“.
Zdôraznil, že však nejde o získanie výhod pre jestvujúci priemysel, ale o
potreby Slovenska. „Vec treba posudzovať z hľadiska sociálne politického
a najmä zo stanoviska populačného, nie však z hľadiska priemyselného
záujmu“.
Keď charakterizoval celkový dovtedajší vývoj slovenského priemyslu
od vzniku ČSR a činitele, ktoré ho ovplyvňovali, uviedol, že po zániku
Uhorska a včlenení slovenského priemyslu do československej ekonomiky

213
ZAŤKO, P. 1938. Slovenský priemysel v r. 1937. Bratislava : Ústredné združenie
slovenského priemyslu, 1938.





135
krajiny Dr. Jozefom Tisom boli iba vo funkcii expertov. Na základe „vie -
denskej arbitráže“, ktorá realizovala väčšinu požiadaviek Maďarska,
stratilo Slovensko 21 % svojho územia. Prišlo o takmer 20 % svojho priemyslu
a vyše 30 % ornej pôdy.
Zaťko bol tiež vo Viedni a o skleslej, „dušičkovej“ nálade, ktorá vládla
v slovenskej delegácii, napísal reportáž uverejnenú v časopise Politika
222

bez uvedenia autora. Okrem iného v nej dramaticky opísal situáciu, keď
sa po oznámení výsledkov vrátili vedúci slovenskí zástupcovia medzi os -
tatných: „Pozriem na predsedu vlády – vyzerá ako po ťažkom utrpení,
zmučený. Nikdy som ho nevidel takého. Nielen Košice, ale i Vráble,
Šurany a Komjatice sú preč – hovorí skoro zúfale. Zostali sme bez slova, ako
skamenení.... Obrátiac sa na mňa, predseda vlády hovorí: „Povedzte,
budeme môcť žiť, vydržíme to hospodársky?“ Otázka ma zarazila, zaváhal
som na okamžik, potom som však pevne odpovedal: „Nemusíme sa báť,
vydržíme“. Život bude ťažký, budeme si musieť počínať rozumne, ale na
zúfanie niet príčiny.
Okyptené Slovensko
V tom istom čísle Politiky uverejnil aj článok Hospodárska problematika
okypteného Slovenska
223
, ktorý možno považovať za prvý náčrt samostatnej
hospodárskej politiky autonómneho Slovenska v rámci Česko-Slovenskej
republiky. Analyzoval v ňom stav slovenskej ekonomiky po viedenskej
arbitráži a na základe toho načrtol hlavné ekonomické ciele autonómneho
Slovenska.
Uviedol údaje o poklese počtu obyvateľov Slovenska a o zmenšení
jeho územia v dôsledku viedenskej arbitráže a konštatoval, že Slovensko
netvorí v zmysle novej československej ústavy úplne samostatnú
hospodársku jednotku, pretože zostávalo v colnej jednote s českými krajinami
a okrem toho spoločnou zostávala tiež mena, ako aj niektoré štátne
podniky hospodárskeho charakteru. Napriek tomu stupeň politickej
nezávislosti, ktorý získalo, mu nielen dovoľoval, ale aj ukladal povinnosť robiť
samostatnú hospodársku politiku, pretože slovenské vlády boli
zodpovedné za životnú úroveň slovenského ľudu. To znamenalo, že
„autonómia bude prospechom alebo neprospechom Slovenska podľa toho, či
budeme robiť rozumnú hospodársku politiku, alebo nie“.
K tomu dodal, že takúto politiku nemožno robiť bez analýzy základ-
222
Belvedere. In Politika. 1938, roč. 8, č. 18, s. 216.
223
ZAŤKO, P. 1938. Hospodárska problematika okypteného Slovenska. In Politika. 1938,
roč. 8, č. 18, s. 210-219.





151
I.
K realizácii takejto hospodárskej politiky účinne prispieval aj Peter Zaťko
vďaka tomu, že pôsobil vo viacerých významných funkciách:
1. Aj po vzniku Slovenskej republiky zostával naďalej generálnym
tajomníkom Ústredného združenia slovenského priemyslu.
2. Počas vojny s Poľskom v roku 1939 sa stal prezidentom Najvyššieho úradu
hospodárskeho.
3. V rokoch 1941 – 1942 zastával funkciu predsedu Ústredne pre
hospodárstvo surovinové a priemyselné.
4. V rokoch 1939 – 1944 bol poslancom Slovenského snemu.
5. V tom istom období bol členom významného orgánu hospodárskej po -
litiky štátu – Komitétu hospodárskych ministrov.
Generálny tajomník ÚZSP
V pôsobení v rámci prvej z uvedených funkcií Zaťko ako generálny
tajomník riadil naďalej aparát Ústredného združenia slovenského priemyslu
(ÚZSP) a zastupoval záujmy slovenského priemyslu v rokovaniach so
štátnymi orgánmi. V roku 1939 sa zmenila vnútorná organizačná
štruktúra Ústredného združenia slovenského priemyslu – počet referátov sa
zredukoval zo šiestich na tri: 1. obchodno-politický a dopravný referát,
2. referát sociálnej a priemyselnej politiky, 3. daňový a finančný referát.
ÚZSP bolo popri ministerstve hospodárstva dôležitým nástrojom
riadenia národného hospodárstva, ktorý svojou činnosťou hlboko vrástol do
organizmu hospodárskeho života Slovenskej republiky.
Pracovníci Združenia sústavne pomáhali ministerstvu hospodárstva
pri plnení jeho úloh, takže poslanec Ján Holý mohol v roku 1940
oprávnene vyhlásiť: „A rád by som pánu ministrovi hospodárstva blahoželal
i pri tejto príležitosti, že mal a má po ruke pre svoju prácu takú expertnú
ustanovizeň, ako je sekretariát Ústredného združenia slovenského
priemyslu“. Nezabudol pritom oceniť aj činnosť Petra Zaťku: „... pokladám si
ešte za milú povinnosť osobitne poďakovať sa v mene slovenského
priemyslu za všetky služby pánu generálnemu tajomníkovi a konštatovať, že
jeho úsudok a rada sú dnes nielen v Ústrednom združení slovenského
priemyslu, ale i vo všetkých ustanovizniach vážené a želané“
252
.
Z mnohých aktivít Ústredného združenia slovenského priemyslu treba
252
Z manifestačného shromaždenia Ústredného združenia slovenského priemyslu, ktoré
bolo dňa 28. júna 1940 v Trenčianskych Tepliciach. In Hospodárstvo a právo. 1940, roč. 7,
č. 10, s. 147.





154
Prezident Najvyššieho úradu hospodárskeho
Druhou z uvedených hospodárskych funkcií Petra Zaťku bola funkcia
prezidenta Najvyššieho úradu hospodárskeho (NÚH) počas vojny s Poľskom
v roku 1939.
Táto inštitúcia sa vytvorila koncom augusta 1939, keď vláda rozhodla
258

o nasledujúcej účasti slovenskej armády na prepadnutí Poľska po boku
nemeckého vojska, čo sa uskutočnilo 1. septembra 1939. Na návrh
ministra Medrického sa prezidentom NÚH stal Peter Zaťko.
Pri zriadení úradu sa vychádzalo z československého zákona o obrane
štátu z 13. mája 1936. Zákon v § 104 určoval, že v prípade vojenského
ohrozenia sa zriadi „pre ústrednú správu štátneho hospodárenia s
vecnými prostriedkami... najvyšší úrad hospodársky (skrátene NÚH) ako
osobitné ministerstvo“. V činnosti NÚH a ním poverených úradov sa malo
prihliadať na to, „aby hospodárske potreby boli uspokojené v poradí
naliehavosti a dôležitosti z hľadiska obrany štátu, teda predovšetkým z
hľadiska potreby brannej moci“.
Na podklade tohto zákona slovenské vládne nariadenie uvádzalo: „Pre
ústrednú správu štátneho hospodárenia s vecnými prostriedkami
zriaďuje sa pri ministerstve hospodárstva Najvyšší úrad hospodársky (NÚH)“,
teda na rozdiel od uvedeného zákona nie ako osobitné ministerstvo.
Pôsobnosť úradu bola v podstate stanovená československým zákonom
z roku 1936. Vznikol orgán hospodárskej politiky, ktorý mal slúžiť v
podmienkach brannej pohotovosti na regulovanie celej ekonomiky.
Možno však konštatovať, že neprikročil až k takému stupňu regulácie,
aký predstavovalo zavedenie prídelového hospodárstva na spotrebné
tovary pre obyvateľstvo, ale zásoby týchto tovarov sa zabezpečovali tak,
aby si ich mohol každý nakúpiť na voľnom trhu. K štátnym regulačným
opatreniam sa pristúpilo iba v prípadoch, keď bežný chod trhovej
ekonomiky nedokázal vytváranie takýchto zásob zabezpečiť. Vyhláškami NÚH
vedeného Petrom Zaťkom, uverejňovanými v Slovenskom zákonníku sa
napríklad sledovalo zabezpečenie dostatku mäsa a zakázala sa porážka
prasiat vážiacich menej než 80 kg, porážka hovädzieho dobytka
mladšieho než tri roky. Vyhláškou o hospodárení pohonnými hmotami sa
zavádzala kontrola zásob pohonných hmôt a stanovovali sa zásady regulácie
ich predaja. Inou vyhláškou sa ustanovovala povinnosť riadneho
obrábania poľnohospodárskych pozemkov a spôsoby kontroly jej plnenia,
ďalšou sa zabezpečovali pracovné sily pre poľnohospodárske práce a to tak,
že v krajnom prípade mohli okresné úrady požiadať o výpomoc najbližšie
258
Vládne nariadenie zo dňa 29. augusta 1939 č. 200 Sl. z.





194
cirkevné zbory zvolili za generálneho dozorcu, vedúceho svetského
predstaviteľa evanjelickej cirkvi na Slovensku. Komisia poverená sčítaním hlasov
konštatovala, že všetky platné hlasy – až na jeden – boli odovzdané za
neho
316
. Z tejto funkcie musel na nátlak v roku 1950 odstúpiť
317
.
Ide o našu životnú úroveň
Hoci Zaťko odmietol vstúpiť do komunistickej strany, svoj postoj
„všetko ostatné, čo je na prospech ľudu, na prospech národa budem
podporovať“ vyjadril jednoznačne v príspevku pod názvom Ide o našu životnú
úroveň uverejnenom 15. septembra 1948 v týždenníku Nové slovo.
Publikoval ho v rámci ankety, ktorú uviedol predseda Štátneho plá -
novacieho a štatistického úradu v Bratislave D. M. Krno článkom Anketa
o životnej úrovni Slovenska
318
. Ten konštatoval, že pri prekonávaní
zaostávania životnej úrovne na Slovensku za českými krajmi treba „určiť
kritériá, čo považujeme za obsah pojmu životná úroveň..., zistiť dnešný pomer
indexu životnej úrovne v českých krajinách a na Slovensku..., rozvrhnúť
časový postup vyrovnávania..., ujasniť si, čo musíme robiť v prvom rade,
čo môžeme oddialiť“. Vyzval kompetentných odborníkov, aby sa k týmto
otázkam vyjadrili.
Už o dva týždne vyšiel v týždenníku príspevok Imricha Karvaša Čo je
vlastne životná úroveň
319
. Zameral sa v ňom na objasnenie kategórie
„životná úroveň“ a formuloval stanovisko, že životná úroveň „je hospodárskou
skutočnosťou... a preto je merateľná“.
Po ňom prispeli do ankety popri Zaťkovi aj ďalší vtedajší
významní ekonómovia a právnici – Vojtech Mila, Karel Křivanec, Jozef Stanek
a Alojz Matura.
Zaťko svoj článok Ide o našu životnú úroveň
320
uviedol vetou: „Jedným
z predbežných cieľov hospodárskeho úsilia Československej republiky
je vyrovnanie životnej úrovne obyvateľstva všetkých jej častí“. Vyvodil
z toho, že ide najmä o zvyšovanie životnej úrovne na Slovensku a jej
vyrovnanie s českými krajinami a konštatoval, že toto zameranie je jednou
316
Cirkevné spomienky Dr. Ing. Petra Zaťku. In Evanjelická Bratislava. 2009, č. 4, s. 26.
317
ŠEFRANKO, M. 2008. Namiesto komunistickej strany volil vieru v Boha. In Evanjelická
Bratislava. 2008, č. 1, s. 7.
318
KRNO, D. M. 1948. Anketa o životnej úrovni Slovenska. In Nové slovo. 1948, roč. 5, č. 32,
s. 465-466.
319
KARVAŠ, I. 1948. Čo je vlastne životná úroveň. In Nové slovo. 1948, roč. 5, č. 34, s. 497-
498.
320
ZAŤKO, P. 1948. Ide o našu životnú úroveň. In Nové slovo. 1948, roč. 5, č. 38, s. 572.






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.