načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Slovenské klenoty UNESCO (SK) – Jozef Petro

Slovenské klenoty UNESCO (SK)

Elektronická kniha: Slovenské klenoty UNESCO (SK)
Autor: Jozef Petro

- Dokážete vymenovať aspoň šesť slovenských pamiatok, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO?. - Objavte skryté čaro nádherných slovenských pamiatok, ktoré sú ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  179
+
-
6
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Lindeni
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2018
Počet stran: 112
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0812-8
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Dokážete vymenovať aspoň šesť slovenských pamiatok, ktoré sú zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO?.

Objavte skryté čaro nádherných slovenských pamiatok, ktoré sú natoľko cenné, že boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Navštívte miesta, ktoré sú raz a navždy spojené so slovenskou históriou. Dajte sa inšpirovať jedinečnými prírodnými krásami. Zoznámte sa aj so slovenskými nehmotnými pamiatkami zo Zoznamu UNESCO. Kniha vám okrem toho ponúkne tipy na výlety za nemenej krásnymi a zaujímavými pamiatkami, ktoré sa ešte len usilujú o zápis do Zoznamu UNESCO.

Zařazeno v kategoriích
Jozef Petro - další tituly autora:
 (e-book)
2 000 nejužívanějších anglických příjmení -- výslovnostní slovník 2 000 nejužívanějších anglických příjmení
 (e-book)
2 000 nejužívanějších anglických jmen -- výslovnostní slovník 2 000 nejužívanějších anglických jmen
 (e-book)
2 000 amerických a britských rockových skupin -- výslovnostní slovník 2 000 amerických a britských rockových skupin
České klenoty UNESCO České klenoty UNESCO
 (e-book)
České klenoty UNESCO České klenoty UNESCO
 (e-book)
Slovenské klenoty UNESCO Slovenské klenoty UNESCO
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Slovenské klenoty UNESCO

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.lindeni.sk

www.albatrosmedia.sk

Jozef Petro

Slovenské klenoty UNESCO – e-kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2018

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


Slovenské klenoty

UNESCO

CPress

2017


Slovenské klenoty UNESCO

Jozef Petro

Fotografie: Jozef Petro, Shutterstock (zoznam je uvedený nižšie)

Preklad: L ́uba Nguyenová Anhová

Jazyková korektúra: Michaela Kobidová

Vnútorná úprava, sadzba: Karel Hána

Obálka: Karel Hána

Zodpovedná redaktorka: L ́uba Nguyenová Anhová

Technický redaktor: Radek Střecha

Zoznam fotografií zo Shutterstocku: © Pecold/Shutterstock.com (str. 8); © sangriana/Shutterstock.com (str. 10);

© Milan Gonda/Shutterstock.com (str. 11); © Shevchenko Andrey/Shutterstock.com (str. 112); © Shevchenko

Andrey/Shutterstock.com (str. 12); © graphia/Shutterstock.com (str. 14); © PeterVrabel/Shutterstock.com (str. 15);

© Jareso/Shutterstock.com (str. 17); © Pecold/Shutterstock.com (str. 17); © irakite/Shutterstock.com (str. 22); © Tomas

Krejcirik/Shutterstock.com (str. 23); © Renata Sedmakova/Shutterstock.com (str. 24); © PHB.cz (Richard Semik)/Shutterstock.com

(str. 24); © graphia/Shutterstock.com (str. 28); © PHB.cz (Richard Semik)/Shutterstock.com (str. 29); © PHB.cz (Richard

Semik)/Shutterstock.com (str. 30); © milosk50/Shutterstock.com (str. 31); © Pecold/Shutterstock.com (str. 33);

© graphia/Shutterstock.com (str. 34); © milosk50/Shutterstock.com (str. 35); © LMspence/Shutterstock.com (str. 38); © Jaroslav

Moravcik/Shutterstock.com (str. 39); © Premysl/Shutterstock.com (str. 44); © BestPhotoStudio/Shutterstock.com (str. 46);

© BestPhotoStudio/Shutterstock.com (str. 48); © julius fekete/Shutterstock.com (str. 49); © Ventura/Shutterstock.com (str. 49); ©

katatonia82/Shutterstock.com (str. 50); © Renata Sedmakova/Shutterstock.com (str. 53); © Martin Kucera/Shutterstock.com

(str. 55); © Ventura/Shutterstock.com (str. 55); © Baciu/Shutterstock.com (str. 56); © Baciu/Shutterstock.com (str. 58);

© Dmytro Gilitukha/Shutterstock.com (str. 59); © Sági Elemér/Shutterstock.com (str. 60); © Albert Russ/Shutterstock.com

(str. 61); © RastoS Photographer/Shutterstock.com (str. 62 – 63); © katatonia82/Shutterstock.com (str. 68); © marek

kacir/Shutterstock.com (str. 68); © Haidamac/Shutterstock.com (str. 69); © Rolf E. Staerk/Shutterstock.com (str. 70); © Nick

Fox/Shutterstock.com (str. 71); © Pavel Svoboda Photography/Shutterstock.com (str. 71); © Baciu/Shutterstock.com (str. 73);

© Oscity/Shutterstock.com (str. 73); © Jaroslav Moravcik/Shutterstock.com (str. 74); © Michal Knitl/Shutterstock.com

(str. 76); © TTstudio/Shutterstock.com (str. 76 – 77); © Alexandr Junek Imaging/Shutterstock.com (str. 78); © Paolo

Gallo/Shutterstock.com (str. 79); © sherpa/Shutterstock.com (str. 84 – 85); © Oscity/Shutterstock.com (str. 86); © Jaroslav

Moravcik/Shutterstock.com (str. 87); © gevision/Shutterstock.com (str. 92 – 93); © TTstudio/Shutterstock.com (str. 94); © Renata

Sedmakova/Shutterstock.com (str. 95); © Baciu/Shutterstock.com (str. 96 – 97); © Palino Spisiak/Shutterstock.com (str.

100 – 101); © Fexel/Shutterstock.com (str. 102 – 103); © Oscity/Shutterstock.com (str. 104 – 105); © Mike Mareen/

Shutterstock.com

(str. 106); © TTstudio/Shutterstock.com (str. 106 – 107)

© Jozef Petro, 2017

Translation © L ́uba Nguyenová Anhová, 2017

ISBN v tlačenej verzii 978-80-566-0111-2

ISBN e-knihy 978-80-566-0864-7 (1. zverejnenie, 2018)

Cena uvedená výrobcom predstavuje nezáväznú odporúčanú spotrebiteľskú cenu.

Vydalo nakladateľstvo CPress v Bratislave v roku 2017 v spoločnosti Albatros Media Slovakia s. r. o.

so sídlom Mickiewiczova 9, Bratislava, Slovenská republika

Číslo publikácie 1 425

© Albatros Media Slovakia s.r.o., 2017. Všetky práva sú vyhradené. Žiadna časť tejto publikácie

nesmie byť kopírovaná a rozmnožovaná za účelom rozširovania v akejkoľvek forme alebo

akýmkoľvek spôsobom bez písomného súhlasu nakladateľa.

1. vydanie


Úvodné slovo 4

Pamiatky na Zozname svetového

kultúrneho a prírodného

dedičstva UNESCO 6

Bardejov – mestská pamiatková

rezervácia 8

Námestie 9 Kostol sv. Egídia 11 Radnica 11 Mestské hradby 12

Banská Štiavnica – historické jadro

a technické pamiatky 14

Starý zámok a Kostol

Nanebovzatia Panny Márie 15

Námestie svätej Trojice 16 Nový zámok 20 Klopačka 22 Kalvária 22 Pamiatky v okolí mesta 23

Karpaty – drevené kostoly

na slovenskej strane Karpát 26

Bodružal 27 Hervartov 28 Hronsek 30 Kežmarok 32 Ladomirová 34 Leštiny 35 Ruská Bystrá 37 Tvrdošín 38

Karpaty – pôvodné bukové lesy Karpát 40

Vihorlatský prales 44 Havešová 45 Stužica – Bukovské vrchy 45 Rožok 45

Levoča a dielo Majstra Pavla na Spiši 46

Námestie 47 Kostol sv. Jakuba 48 Radnica 49 Evanjelický kostol 50 Domy na námestí 50 Hradby 53 Pútnický Kostol Navštívenia

Panny Márie 54

Slovenský kras – jaskyne Aggteleckého

a Slovenského krasu 56

Spišský hrad a pamiatky v okolí 62

Spišský hrad 64

Spišská Kapitula 65

Spišské Podhradie 67

Žehra 68

Dreveník 69

Vlkolínec 70

Osada 71

Klasický dedinský dom 72

Nehmotné kultúrne

dedičstvo UNESCO 74

Fujara – hudobný nástroj a jeho hudba 76

Hudba z Terchovej 77

Gajdošská kultúra 78

Bábkarstvo na Slovensku

a v Českej republike 79

Pamiatky na predbežnom zozname

kultúrneho a prírodného

dedičstva UNESCO 80

Bratislava – pamätník Chatama Sofera 82

Bukovské vrchy – hubové podložie 84

Gemerské a abovské kostoly

so stredovekými maľbami 86

Herľany – Herliansky gejzír 88

Kopčany – Kostolík sv. Margity

Antiochijskej 90

Košice – koncept šošovkovitého

pôdorysu historického centra 92

Krasové údolia Slovenska 96

Rusovce – Limes Romanus 98

Komárno – pevnostný systém

na sútoku Dunaja a Váhu 100

Podunajsko – prírodná a kultúrna krajina 102

Pôvodné lúky a pastviny na Slovensku 104

Tatry – prírodná rezervácia 106

Tokajská vinárska oblasť 108

Obsah


Úvodné slovo Pamiatka v zozname svetového dedičstva UNESCO je slovné spojenie, s ktorým sa stretol snáď každý, kto cestuje. Čo vlastne tento výraz znamená?

V praxi to napríklad znamená, že rínok

dediny, ktorú až do zápisu do zoznamu UNESCO okupovali kačice a husi, sa mení na parkovisko, kam prichádza jeden autobus za druhým. Z nich vystúpia zástupy turistov s fotoaparátmi, mobilmi a selfi e tyčkami, všetko a najmä seba vyfotografujú, vypijú jedno pivo alebo kávu, potom niekoho, kto zablúdil, chvíľku hľadajú a napokon nastúpia do autobusu a odídu. A miestni hostinskí, hotelieri a predavači suvenírov vyčkávajú na ďalšiu várku cestovateľov. Najmä zámorskí turisti, ktorí precestujú za dva týždne celú Európu, sa riadia zoznamom pamiatok svetového dedičstva. V podstate majú pravdu, je to totiž to najkrajšie, čo môže každá krajina svojim návštevníkom ponúknuť.

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že zápis

do zoznamu UNESCO prináša zapísanej lokalite šťastie v podobe zvýšeného počtu návštevníkov a s tým spojenú prosperitu. To je pravda. Sú však aj takí ľudia, ktorým zápis prináša starosti a bolenie hlavy. Dostať

sa do prestížneho zoznamu je síce pekné, ale

s tým nie je spojená žiadna fi nančná injekcia.

Ak ste majiteľom renesančného paláca, ktorý

neprináša žiaden príjem, budete musieť stále

premýšľať, kde a ako zohnať peniaze na opravu,

aby vás inšpektori UNESCO vo svojich

správach nekritizovali. To len na vysvetlenie,

prečo niektoré domy v mestách, ktoré

sú v zozname, vyzerajú tak, ako vyzerajú.

A inšpektori svoju kritiku myslia vážne.

Svoje by mohli povedať zástupcovia Českého

Krumlova, ktorým kvôli otáčavému javisku

v zámockej záhrade už niekoľkokrát hrozilo

vyškrtnutie zo zoznamu. Keď dal ománsky

sultán prednosť rope a o 90 % zmenšil

rezerváciu oryxa arabského, bola oblasť, kde

oryx žil, v roku 2007 zo zoznamu vyradená.

Zle obišli aj Nemci, keď sa rozhodli cez Labe

v Drážďanoch postaviť nový most. Aj Drážďany

boli v roku 2009 vyradené zo zoznamu.

A teraz od praxe k teórii. Najprv

si musíme povedať, že existujú vlastne tri základné kategórie: Zoznam svetového kultúrneho dedičstva, Zoznam svetového prírodného dedičstva a Zoznam nehmotného dedičstva.

Pamiatka zapísaná v Zozname svetového

kultúrneho dedičstva UNESCO, ktorý sa vedie od roku 1978, môže byť mestom, budovou alebo archeologickou lokalitou, ktorá je považovaná za celosvetovo unikátnu a jedinečnú, a to z umeleckých, historických alebo vedeckých dôvodov. Do zoznamu prírodného dedičstva UNESCO sa dostane prírodný jav alebo oblasť, ktoré sa môžu pochváliť neobyčajnou prírodnou krásou alebo sú ojedinelé z vedeckého hľadiska, t. j. predstavujú neobvyklé stupne vývoja krajiny, fl óry a fauny. Navrhovaná pamiatka môže byť zapísaná do oboch zoznamov. Okrem toho UNESCO vedie Zoznam svetového dedičstva v ohrození.

Do Zoznamu nehmotného dedičstva

UNESCO sa zapisujú „neuchopiteľné“ pamiatky, ako je napr. hudba, tanec spev, karnevaly, jedlo, spôsob rybárčenia, remeslá.

Tento zoznam je najmladší a prvé pamiatky

do neho boli zapísané v roku 2008.

Predbežný zoznam pamiatok je zoznam

pamiatok, do ktorého musí byť zapísaná

každá pamiatka, ktorú chce určitá krajina

navrhnúť do toho „skutočného zoznamu“.

Po zaradení do predbežného zoznamu

inšpektori UNESCO odporučia urobiť

kroky nutné pre to, aby mohla byť lokalita

úspešne zapísaná do zoznamu kultúrneho

a prírodného dedičstva.

V čase vydania knihy bolo v zozname

kultúrneho a prírodného dedičstva

zapísaných 1 052 lokalít zo 165 štátov

sveta. Na prvom mieste s 51 pamiatkami

je Taliansko, druhé miesto má Čína

s 50-timi lokalitami a tretiu priečku

obsadilo Španielsko so 45 pamiatkami, tesne

nasledované Francúzskom so 42 lokalitami.

V tejto knihe nájdete okrem pamiatok

zapísaných v zozname kultúrneho

a prírodného dedičstva aj pamiatky

zapísané v predbežnom zozname

pamiatok. Sú to totiž pamiatky, ktoré

sú rovnako unikátne a výnimočné ako

pamiatky, ktorú už v zoznamoch sú.

Jozef Petro


Pamiatky v Zozname svetového kultúrneho

a prírodného dedičstva UNESCO



8

Bardejov – mestská pamiatková rezervácia

Bardejov, ležiaci v severovýchodnom cípe

Slovenska neďaleko hraníc s Poľskom,

je klasickým malým mestom, ktoré si zachovalo

svoj stredoveký pôdorys a zástavbu. V tejto

časti Slovenska nie je jediným takýmto

mestom. Svoj stredoveký charakter si v tejto

oblasti udržala napríklad Levoča, Kežmarok,

Podolínec alebo Spišská Sobota.

Meštianske domy lemujúce obdĺžnikové

námestie sú dôkazom toho, že mesto

v minulosti prosperovalo a jeho obyvatelia

boli zámožní mešťania, remeselníci a kupci.

Darilo sa tu práve kupcom, pretože mesto

ležalo na obchodnej ceste spájajúcej

Uhorsko s Poľskom. V 15. storočí, ktoré

znamenalo pre mesto dobu najväčšieho

rozvoja, veľa mešťanov zbohatlo z výroby

a predaja plátna, ktoré predstavovalo

Kostol sv. Egídia Dôvod zapísania: Bardejov je malé, ale výnimočne dobre zachovalé stredoeurópske mesto, ktorého prosperita bola založená na obchode. Pôdorys mesta, domy, kostoly a ďalšie stavby spolu s mestskými hradbami sú názorným príkladom stredovekého mesta, ktoré vzniklo a ďalej sa vyvíjalo na mieste, ktorým viedli obchodné cesty. A mesto to dokázalo hospodársky náležite využiť. Rok zapísania: 2000 Poloha: N 49°17‘36‘‘, E 21°16‘45‘, východné Slovensko Najbližšie väčšie mesto: Prešov (40 km na juh od Bardejova) Doprava: Do Bardejova sa dostanete z diaľnice D1, ktorá vedie cez Prešov, odkiaľ je to do Bardejova cca 40 km po ceste 545. Ide o cesty II. triedy, takže počítajte s asi 50-minútovou jazdou. Z Prešova sa do Bardejova dostanete aj autobusom alebo osobným vlakom. Cesta trvá približne jednu hodinu. Autobusy jazdia často, vlaky cca 10 × denne. Pred príchodom do Bardejova sa odporúčame zastaviť ešte v obci Hervartov, nachádza sa v nej drevený kostol, ktorý je tiež v zozname dedičstva UNESCO. Odbočka do Hervartova je asi 4 km pred Bardejovom, z hlavnej cesty je do Hervartova asi 3 km. Otvárací čas: Šarišské múzeum má okrem letnej sezóny (október – apríl) v pondelok zatvorené, inak je otvorené denne 8.30 – 16.30 hod. s poludňajšou prestávkou. Vstupné: Do 3 € Web: www.bardejov.sk, www.e-bardejov.sk hlavný obchodný artikel. Okrem honosných domov na námestí svedčí o niekdajšom bohatstve mesta aj vnútorná výzdoba Kostola sv. Egídia – ten sa môže pochváliť 11-timi gotickými oltármi, čo je samo o sebe európskou raritou. Bardejov je nenápadné mesto, nemá žiadnu bielu pani, nie je tu pochovaný žiaden uhorský nabob, kvôli ktorému by sem chodili turistické výpravy, nekonala sa tu žiadna veľká bitka, ani sa tu nenarodil žiaden génius. Navyše leží relatívne ďaleko od klasických turistických trás, a tak sa môžete tešiť, hlavne mimo obdobia hlavnej turistickej sezóny, na tak trochu staromilskú a pokojnú atmosféru.

Mesto, obklopené zalesnenými kopcami,

leží na rovine, ktorou preteká rieka Topľa, v nadmorskej výške necelých 300 metrov medzi pohorím Čergov na juhozápade a Nízkymi Beskydami, tiahnucimi sa po oboch stranách slovensko-poľskej hranice.

Prvé písomné zmienky o Bardejove

pochádzajú z polovice 13. storočia: V roku 1241 sa mesto objavuje v Ipatijevskej kronike (pomenovanej podľa kláštora v ruskom meste Kostroma) pod menom Bardujev. V roku 1247 sa o ňom latinsky hovorí ako o „Te r r a B a r d f a“.

Skutočnosť, že si mesto zachovalo svoj

stredoveký pôdorys vrátane mestských hradieb, a to bez väčších zmien, je dôsledkom ekonomickej stagnácie Bardejova a celého okolia, ktorá začala v 17. storočí. Stagnácia bola spôsobená najmä protihabsburskými rebéliami uhorskej šľachty prebiehajúcimi od začiatku 17. až do začiatku 18. storočia, a to najmä na území Horného Uhorska, teda dnešného Slovenska. Cieľom protihabsburských povstaní bola najmä snaha

posilniť úlohu uhorskej šľachty vo vzťahu

k habsburským monarchom, ďalej boj za

rovnoprávne postavenie evanjelickej cirkvi

s rímskokatolíckou cirkvou a v neposlednom

rade tiež snaha o rozšírenie rodového

majetku zo strany niektorých vodcov.

Námestie

Centrum mesta tvorí obdĺžnikové námestie

vykladané prírodnými kameňmi. Svojou

veľkosťou sa môže približne porovnávať s tým

v Levoči, no na návštevníka pôsobí vizuálne

lepším dojmom. Na rozdiel od levočského

námestia s parkom pokrývajúcim približne

polovicu plochy je námestie v Bardejove

otvorené a z každého uhla ho máte pred

sebou ako na dlani. Ak vám na prvý pohľad

pripomína jadro nejakého nemeckého

mesta, nemýlite sa. Jeho podoba je totiž

výsledkom nemeckej kolonizácie.

Už v období praveku sa tu usídľovali ľudia

a neskôr tu bolo zrejme aj slovanské sídlisko.

Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa tu

usadili nemeckí kolonisti zo Sliezska, ktorí

dali mestu podobu, na akú boli zvyknutí

zo svojho domova: Ich snaha sa odrazila

nielen na pôdoryse, ale aj na podobe domov.

Pôdorys centra sa za posledných

500 rokov príliš nezmenil –

je šachovnicový s námestím uprostred

a dvoma ulicami smerujúcimi z východu

na západ. Jedna vedie paralelne s južnou

stranou námestia a druhá približne

stredom námestia. Tieto dve ulice križujú

ďalšie dve, vedúce v smere zo severu

na juh. Každá z nich prechádza medzi

námestím a hradbami. Okolo hradieb

potom vedie ulica Na Hradbách,

do ktorej štyri spomínané ulice ústia. Námestie – jadro stredovekého mesta – má obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 260 × 80 metrov. Na troch stranách je lemované 46-timi meštianskymi domami so štítmi, ktoré majú gotický pôvod a neskôr boli čiastočne upravené v renesančnom štýle. Domy sú postavené tak, ako to bolo v stredoveku zvykom, na úzkych podlhovastých pozemkoch, často ústiacich do ulice paralelnej s osou námestia. V prednej časti domu sa nachádzal mázhauz (z nemeckého označenia starej objemovej jednotky mass, zodpovedajúcej 1,4 litra, a slova haus, t. j. dom). Mázhauz slúžil majiteľom, ktorí mali právo čapovať pivo, ako hostinec; v prípade, že bol majiteľ obchodník alebo remeselník, tak objekt slúžil ako obchod. Na mázhaus nadväzovali v prízemí dielne alebo sklady, prípadne dvor. Obytná časť domu sa nachádzala na prvom poschodí. Táto štruktúra domu

sa prakticky zachovala dodnes, až na to,

že gotický mázhaus bol v neskorších

storočiach obostavaný stenou, a tak vznikli

prízemné priestory slúžiace ako obchody.

Aj dnes sú tieto priestory využívané ako

obchodíky a prvé poschodie je určené

na bývanie, presne ako pred 500 rokmi.

Štvrtú stranu Radničného námestia

uzatvára Kostol sv. Egídia. Za ním stojí

budova niekdajšieho humanistického

gymnázia, postavená začiatkom 16. storočia.

Najkrajšou budovou na námestí

je nepochybne renesančná radnica, stojaca

priamo uprostred, pred kostolom. Oproti

radnice nájdete dom č. 43, niekdajší

Weinhaus. Ako napovedá nemecké

označenie, mala budova niečo spoločné

s vínom: už v roku 1433 bola v prízemí

vináreň a pivnice slúžili na uskladnenie vína

z viníc, ktoré mesto vlastnilo v tokajskej

oblasti. Ďalší pekný dom, v ktorom Historické námestie v Bardejove s renesančnou radnicou sa spája gotický, renesančný a barokový štýl, sa nachádza v južnej časti námestia pod číslom 26. Ide o pôvodne gotický dom, o čom svedčí pekný kamenný gotický portál, v dobe renesancie stavebne upravený, s bohato zdobenou fasádou s barokovou fi guratívnou maľbou. Kostol sv. Egídia Gotický Kostol sv. Egídia je dominantným prvkom námestia a uzatvára jeho severnú stranu. Začal sa stavať začiatkom 15. storočia ako trojloďová bazilika na mieste, kde sa predtým nachádzal kláštor. Začiatkom 16. storočia bola loď zaklenutá sieťovou klenbou. Doba baroka nezanechala na kostole žiadne stopy, a k ďalším menším úpravám došlo až v druhej polovici 19. storočia, a to v duchu vtedy vládnucej novogotiky. Kostol sa nám tak prezentuje ako gotická stavba, presne v duchu okolitého námestia. Interiér skrýva

poklad – súbor 11-tich gotických oltárov

z rokov 1460 – 1520, ktoré sú umiestnené

presne podľa pôvodného osadenia

z 15. storočia. V Európe nenájdeme

veľa kostolov, ktoré by sa mohli chváliť

takým množstvom gotických oltárov

a navyše umiestených po dobu 500 rokov

na rovnakom mieste. Gotický hlavný oltár

sa ale nezachoval, v roku 1655 ho nahradil

barokový oltár, ktorý bol neskôr nahradený

súčasným novogotickým z roku 1878.

Pred kostolom stoja na zemi dva

historické zvony. Ten väčší dostal meno

Urban. Je 165 cm vysoký a bol vyrobený

v roku 1584. Menší zvon sa nazýva Ján.

Je 120 cm vysoký a pochádza z roku 1486.

Radnica

Bardejovská radnica bola postavená začiatkom

16. storočia a je považovaná za prvú

renesančnú stavbu na Slovensku. Aj napriek

niektorým prestavbám si zachovala svoj Pred Kostolom sv. Egídia si môžete prezrieť aj dva historické zvony. renesančný ráz. Od začiatku 20. storočia, kedy prebehli na radnici úpravy, slúži budova ako múzeum. Dnes v nej sídli Šarišské múzeum. Radnica je nielen pekná, ale v porovnaní s inými stredovekými radnicami aj tak trochu zvláštna. V európskych krajinách totiž nie je veľa radníc, ktoré by stáli osamotene

uprostred námestia; väčšina z nich je súčasťou

radovej zástavby lemujúcej námestie.

Zvonku pôsobí radnica ako relatívne

jednoduchá stavba s hladkou fasádou. Štýlovo

pripomína domy na námestí, od ktorých

sa líši iba svojou veľkosťou. Zaujímavé

sú však na nej niektoré detaily: Najkrajším

z nich je renesančné arkierové schodisko,

vyzdobené monogramami 12-tich radných

z doby, keď sa radnica stavala. Zaujímavá

je taktiež dekoratívna výzdoba štítov

a kamenné sošky, ktoré lemujú štíty,

ďalej erb mesta a Uhorska, hodiny a duté

mestské miery z rokov 1510 a 1620, slúžiace

na meranie požadovaného objemu obilia,

fazule či hrachu. K najkrajšej časti interiéru

budovy však patrí vyrezávaný a maľovaný

renesančný kazetový strop.

Mestské hradby

V polovici 14. storočia dostal Bardejov

kráľovské privilégium postaviť si hradby.

Vznikli pomerne rýchlo, a preto sa už Bardejovská renesančná radnica Mestské hradby Bardejova Kuruci boli vojaci protihabsburských vojsk v časoch stavovských povstaní, ktoré otriasali územím Horného Uhorska (dnes Slovenska) počas celého 17. storočia. Označenie kuruc sa ale začalo používať až počas povstania vedeného Imrichom Tökölim. Kuruci boli predovšetkým slovenskí sedliaci, ktorí sa nechali naverbovať z rôznych pohnútok, predovšetkým však materiálnych – vodcovia protihabsburských povstaní im väčšinou nasľubovali oslobodenie od daní. Pôvod slova nie je dostatočne objasnený a existuje niekoľko

rôznych vysvetlení. Niektorí bádatelia tvrdia,

že slovo kuruc je odvodené od maďarského

označenia križiakov, ktoré zodpovedá

latinskému slovu crutianus, ďalší zas,

že ide o odvodeninu nemeckého slova

kreuztürken (kresťanskí Turci). Protivníkmi

kurucov boli príslušníci habsburskej armády,

ktorým sa hovorilo labanci. Pôvod slova,

ktoré malo pejoratívny nádych a používalo

sa najmä počas povstania Imricha Tököliho,

je neznámy. Dnes sa s týmito slovami

stretnete najmä v beletrii a vo filmoch,

ktorých dej sa odohráva práve v tejto dobe. Kuruci a labanci začiatkom 15. storočia začali modernizovať a nadobudli dnešnú podobu. V tomto období bola rozšírená a prehĺbená vodná priekopa, ktorá nakoniec dosahovala šírku 24 metrov a hĺbku 10 metrov. V prípade napadnutia mesta bolo možné priekopu zaplaviť vodou. K posledným úpravám obranného systému mesta došlo v 16. storočí, kedy boli pred tromi bránami vybudované barbakány, strážne veže.

Vchod do mesta umožňovali tri,

už spomínané brány. Dolná brána bola súčasťou severovýchodného úseku opevnenia, na západe stála tzv. Wa l l o v a brána a na juhu, pri ceste smerom na Prešov, ju dopĺňala Horná brána. V priebehu 19. storočia však boli všetky zbúrané. Súčasťou hradieb boli aj bašty. Tých sa zachovalo deväť. Aj keď sa to môže zdať málo, ide o najvyšší počet bášt, ktoré sa na Slovensku zachovali ako súčasť mestského opevnenia. Podľa odborníkov má Bardejov najlepšie zachovalý systém stredovekých mestských hradieb na celom Slovensku.

Ale ani hradby mesto v minulosti

neuchránili. Nebezpečenstvo sa často nachádzalo vo vnútri, a to v podobe

cisárskych vojsk ich veliteľov.

Celé 17. storočie sprevádzali Horné Uhorsko

(Slovensko) vlny protihabsburských

stavovských povstaní, vedených uhorskou

šľachtou proti cisárovi vo Viedni.

Pre Habsburgovcov predstavovali vojny

s kurucmi (vojskami uhorských stavov)

veľkú fi nančnú záťaž, čo riešili zvyšovaním

daní a rôznych ďalších odvodov kráľovským

mestám (medzi ktoré patril aj Bardejov).

Tieto mestá sa navyše museli postarať

o ubytovanie a stravovanie cisárskych

posádok. Zatiaľ čo v roku 1684 Bardejov

obsadenie mesta cisárskym generálom ešte

ustál, o osem rokov neskôr, v roku 1672,

sa spolu s ďalšími kráľovskými mestami

(Prešovom, Kežmarkom, Sabinovom)

pridal na stranu protihabsburského tábora.

Po jeho porážke sa správa kráľovských

miest dostala opäť do rúk zástupcov cisára

a výpalné, dane a rôzne poplatky dosiahli

takú výšku, že mesto muselo predať svoj

majetok vrátane tokajských viníc. Ale ani

tak nemohlo požadovanú sumu zaplatiť.

Zmenili sa aj obchodné trasy, takže predtým

bohaté mesto začalo hospodársky upadať,

čo trvalo v podstate až do 20. storočia.

Banská Štiavnica – historické jadro a technické pamiatky

Podobne ako veľa iných stredovekých

baníckych miest sa aj Banská Štiavnica

rozprestiera na svahoch hôr, konkrétne

Štiavnických vrchov. Pri pohľade

na satelitnú mapu zistíte, že mesto leží

uprostred kotliny obklopené horami,

na mieste kaldery (kráteru sopky)

vytvorenej z prepadnutého vulkánu

pred miliónmi rokov. Láva, ktorá sa tu

z vnútra zeme dostala na povrch, vyplavila

aj striebro a zlato. Už v dobe bronzovej

a železnej tu ľudia kutali a dobývali rudu

a táto tradícia sa udržala až do stredoveku.

Dokument z roku 1156 hovorí o tomto

regióne ako o „krajine dolu“ (lat. terra

banensium). V polovici 13. storočia sa tu

usadili baníci z Tirolska a mesto získalo

právo dolovať rudu. Z tohto obdobia

(konkrétne z roku 1275) pochádza aj prvý Dôvod zapísania: Banská Štiavnica a jej okolie sú príkladom dôležitého stredovekého baníckeho mesta a tiež príkladom baníckeho centra, ktoré po ukončení dolovania a presťahovaní Banskej akadémie do Maďarska prišlo o zmysel svojej existencie. Stalo sa zraniteľným a stratilo svoju atmosféru a mestskú štruktúru. Rok zapísania: 1993 Poloha: N 48°27‘29‘‘ E18°53‘07‘‘, stredné Slovensko Najbližšie väčšie mesto: Zvolen (32 km severovýchodne od Banskej Štiavnice) Doprava: Autom: Priamo do mesta vedie odbočka z cesty R1, ktorá ide z Nitry do Zvolena. Ak idete od Zvolena, odbočka je od neho asi 12 km, ak idete od Žiaru nad Hronom, odbočka je asi 15 km od mesta. Z odbočky na cestu R1 je to do Banskej Štiavnice ešte asi 20 km a cesta vedie údolím po ceste I. triedy č. 51. Vlakom: Z Bratislavy do Banskej Štiavnice je to asi 240 km. Vo vlaku strávite asi 4 hodiny a počítajte približne s dvomi prestupmi. Z Košíc je to podobné (260 km) a o nejakú tú polhodinu dlhšie. Autobusom: Cesta z Bratislavy, s jedným prestupom, trvá asi 3,5 – 4 hodiny, z Košíc až 5 hodín. Lepšie spojenie je zo Zvolena, vzdialenosť cca 30 km, trvanie jazdy cca 45 minút. Otvárací čas: V sezóne sú pamiatky väčšinou otvorené denne od 9. do 17. hod., mimo sezóny je v pondelok zatvorené. Vstupné: Vstupy do jednotlivých objektov sa pohybujú približne do 5 €. Web: www.banskastiavnica.sk, www.banskastiavnica.travel, www.muzeumbs.sk, www.bajkomktajchom.sk

Nový zámok v Banskej Štiavnici mestský znak. Mesto – ležiace na svahoch kopcov nazývaných Glanzenberg a Paradajz – sa stalo prvým baníckym mestom na Slovensku. Starý zámok a Kostol Nanebovzatia Panny Márie Už od svojich počiatkov bola Banská Štiavnica bohatým mestom. Svedčí o tom existencia dvoch kostolov z prvej polovice 13. storočia. Ten prvý stál na vyvýšenine pod kopcom Paradajz a v ďalších storočiach

bol prebudovaný na mestský hrad, ktorého

úlohou bola obrana mesta pred tureckými

nájazdmi. Dnes sa niekdajší hrad a pevnosť

nazýva Starý zámok a vypína sa nad

centrom mesta. Na mieste druhého kostola,

románskej baziliky sv. Mikuláša, dnes stojí

Kostol Nanebovzatia Panny Márie (miestni

mu hovoria Nemecký), ktorý sa nachádza

dole v meste. Okolo cesty vedúcej medzi

týmito kostolmi boli postavené najprv

osamotené domy, ale tie sa v priebehu rokov

spojili a vznikla tak radová zástavba, ako ju

poznáme dnes. Pôdorys dnešného centra

je v podstate identický so stredovekou

Banskou Štiavnicou. Pohľad na Starý zámok. Vpravo od neho si môžete všimnúť Súsošie svätej Trojice a gotický kostol sv. Kataríny.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist