načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť - autorov kolektív

Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť
-7%
sleva

Kniha: Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť
Autor:

Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť je publikácia, ktorá na knižnom trhu chýbala. Je dielom šiestich renomovaných historikov. Kolektív sa nedržal zaužívanej schémy používanej ... (celý popis)
625
Kniha teď bohužel není dostupná.


»hlídat dostupnost


hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2%hodnoceni - 69.2% 80%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 14.03.2018
Počet stran: 552
Rozměr: 165x240
Úprava: 551 stran : ilustrace (některé barevné), portréty, mapy, faksimile
Vydání: Prvé vydanie
Jazyk: slovensky
ISBN: 978-80-8046-730-2
EAN: 9788080467302
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Slovenské dejiny od úsvitu po súčasnosť je publikácia, ktorá na knižnom trhu chýbala. Je dielom šiestich renomovaných historikov. Kolektív sa nedržal zaužívanej schémy používanej učebnicami a prehľadnými prácami (politické, hospodárske, sociálne a kultúrne dejiny), ale poňal svoju úlohu netradične. Čitateľ tu nachádza všetky podstatné a zaujímavé obdobia v histórii Slovenska od praveku cez stredovek, moháčsku bitku v roku 1526 až po zánik habsburskej monarchie v roku 1918; novo poňaté sú aj dejiny 20. storočia – od roku 1918 po pád komunistického režimu v roku 1989 a vznik Slovenskej republiky v roku 1993 až po súčasnosť. Vzhľadom na inovatívne podanie si aj čitateľ bez odborného historického vzdelania so záujmom o dejiny nájde v knihe množstvo nových, doteraz neznámych informácií a súvislostí, ktoré rozšíria jeho obzor. Knihy o dejinách Slovenska sú nielen dokladom o úrovni historiografie, ale aj svedectvom kladenia otázok a hľadania odpovedí o vlastnej identite a hodnotách v historickom čase a priestore. Autorov spája úsilie podať čitateľovi Slovensko ako starú kultúrnu krajinu, ktorej dejiny si zaslúžia oveľa viac pozornosti a úcty. Autorom sa podarilo napísať svoje texty populárne a pútavo, dopĺňa ich bohatý obrazový materiál. Táto kniha poteší každého čitateľa. (od úsvitu po súčasnosť)

Předmětná hesla
Související tituly dle názvu:
Nana za úsvitu Nana za úsvitu
Hjongso Pak
Cena: 208 Kč
Zloděj úsvitu Zloděj úsvitu
Barclay James
Cena: 257 Kč
Roboti úsvitu Roboti úsvitu
Asimov Isaac
Cena: 256 Kč
Na úsvitu dějin Na úsvitu dějin
Whiteová Ellen Gould
Cena: 192 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

170

Slovensko v období raného novoveku (1526 – 1711)

Poprava sprisahancov v roku 1671

biskupa Juraja Lipaja a predčasné Vešeléniho úmrtie na hrade Slovenská Ľupča v roku

1667. V radoch sprisahancov zavládli zmätky a neistota, najmä potom, keď ich veľ ko

vezír Ahmed Köprülü odmietol podporiť. O plánoch sa dozvedel aj cisársky vyslanec

v Istanbule. Izolovaní a zmätení magnáti sa v roku 1670 rozhodli vyvolať povstanie, ale

akcia sa skončila  askom. V priebehu niekoľ kých týždňov žoldnierske oddiely vyslané

na severovýchodné Slovensko a do Chorvátska potlačili ojedinelé ohniská vzbury. Na

hrade Muráň sa cisárski dôstojníci zmocnili archívu sprisahancov a v ich rukách sa ocitli

nezvratné dôkazy. To bola vítaná príležitosť pre Viedeň, ako skoncovať s nespokojnou

a s odbojnou uhorskou šľachtou. Nasledoval hromadný útek šľachticov zapletených do

konšpirácie a začala sa veľ ká kon škácia ich opustených majetkov. Poddaným sa tak na

skytla zriedkavá príležitosť, ako si niečo odniesť z kaštieľov, hradov a z majerov svojich

zemských pánov.

Hlavných organizátorov odboja – Zrínskeho, Nádašdyho, Frangepána odsúdili na

smrť a popravili. František I. Rákoci si zachránil život iba vďaka intervenciám svojej mat

ky, horlivej katolíčky Žo e Bátoriovej, a musel zaplatiť pokutu 400 000 zlatých.

Hrad

Slovenská Ľupča


171

Slovensko v období raného novoveku (1526 – 1711)

Z

o strachu pred možnými následkami ušlo mnoho šľachticov do Sedmohradska

a k nim sa pripojili aj vojaci prepustení zo služby v pohraničných pevnostiach. Sku

piny utečencov sa spájali do väčších oddielov a podnikali nájazdy na východné a potom aj stredné Slovensko. Ľud ich nazval kurucmi, pre ich protivníkov – cisárskych vojakov sa ujala prezývka labanci. Boje medzi kurucmi a labancami trvali s krátkymi prestávkami nasledujúce štyri desaťročia. Už vo svojich počiatkoch dosiahlo kurucké hnutie niekoľ ko pozoruhodných úspechov. Cisárskeho generála Parisa Spankaua porazili v roku 1672 v bitke pri Haniske neďaleko Košíc a zmocnili sa Prešova, Bardejova, Sabinova a Kežmarku. Jeden kurucký oddiel, ktorý viedol Gašpar Pika, prenikol až na Oravu a vyvolal vzburu evanjelických sedliakov, tú však krvavo potlačili. Prvý kurucký nájazd na východné a severné Slovensko sprevádzalo zaberanie katolíckych kostolov spojené s krvavým prenasledovaním katolíckych kňazov.

V tom istom čase na západnom Slovensku zemskí páni často s asistenciou katolíckej hierarchie a s pomocou ozbrojencov zaberali evanjelické kostoly a vyháňali kňazov. Najprv odobrali evanjelikom kostoly v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Banskej Štiavnici, potom prišiel rad na vidiek. Na mnohých miestach došlo ku krvavým vzburám, ktoré vojsko bezohľadne potlačilo. Najväčšie vzbury sa odohrali v Turej Lúke (1672) a v Senici (1673) s množstvom obetí na životoch.

Viedenský dvor využil likvidáciu sprisahania na upevnenie moci. Uhorská ústava a autonómia boli suspendované, úrad palatína zrušili a snem sa nezvolával. Plnou mocou a správou krajiny poverili od februára 1673 nový úrad – gubernium. Sídlil na Bratislavskom hrade na čele s veľmajstrom rádu nemeckých rytierov Gašparom Ampringenom. Nariadením Leopolda I. boli niekoľ konásobne zvýšené dane, na ktorých musela participovať aj šľachta, a zaviedla sa aj nová spotrebná daň za víno, pivo, pálenku a mäso. Proti novým poriadkom protestovali uhorskí preláti na čele s Jurajom Selepčénim. Aby sa ostrie ich kritiky trocha otupilo, dostali od viedenského dvora voľnú ruku na Kƒ­  ‡, ‡    T

Oravský hrad

koncom

19. storočia


172

Dobové vyobra

zenie krvavých

náboženských

nepokojov

v Turej Lúke

v roku 1672

Ostrihomský

arcibiskup

Juraj Selepčéni

rekatolizačné opatrenia. Protestantské bohoslužby zakázali a zinscenovali dva veľ ké procesy s evanjelickými kňazmi a s učiteľmi. Miestom ich konania bola Bratislava. V roku 1673 súdili 33 slovenských evanjelických duchovných zo stredoslovenskej oblasti. Obvinili ich, že aktívne podporovali kurucké hnutie, búrili ľud, hanobili katolícku cirkev a panovnícku rodinu. Leopold I. odvrátil od nich trest smrti, ale museli opustiť krajinu. V nasledujúcom roku predvolali všetkých protestantských duchovných a učiteľov z územia pod habsburskou kontrolou, prevažne však zo Slovenska. Do Bratislavy sa ich dostavilo asi 350. Väčšina z nich prijala ponuku emigrovať, niektorí aj konvertovali, no šesťdesiati nechceli prijať kompromis. Odsúdili ich na trest smrti, rozsudok však vykonaný nebol. Najprv ich uväznili na hradoch v okolí Bratislavy a neskôr 41 protestantských duchovných transportovali na galeje do Neapola a do Bakaru pri Jadranskom mori. Počas cesty viacerí zomreli. Iba zákrok holandského admirála Michiela de Ruytera v Neapole a intervencie Saska a Pruska ich zachránili od galejí. Zatiaľ na východe pokračovali vpády kurucov, ktoré nadobudli charakter náboženskej vojny. Katolíkov, najmä kňazov

a rehoľníkov, brutálne prenasledovali a krutosti z jednej a z druhej strany sa

stupňovali. Zajatcov, bez ohľadu na to, či išlo o cisárskych vojakov, alebo kuru

cov, napichli na kôl, lámali v kolese, štvrtili koňmi, sťahovali z kože. Kurucov

vojensky i  nančne podporoval francúzsky kráľ Ľudovít XIV., ktorý sa vydával

za najkresťanskejšieho panovníka, a doma protestantov prenasledoval.

V lete 1678 kuruci podnikli úspešný vpád na Slovensko, na ich čele bol

mladý kežmarský rodák Imrich Tököli. S početným oddielom prešiel popod

Tatry do Turca, vpadol na Hornú Nitru a ovládol banské mestá, kde sa zmocnil

nesmiernej koristi. K úspechom mu pomohlo to, že na severnom a na východ

nom Slovensku ležala prevažná časť jeho rodových majetkov. Zároveň však ako

príslušník hornouhorskej šľachty dobre poznal mentalitu slovenského ľudu

Slovensko v období raného novoveku (1526 – 1711) Kurucké vojny, vyhnanie Turkov


173 a vedel ju využiť. Jeho zásluhou odboj natoľ ko zmohutnel, že dvorské kruhy vo Viedni sa začali zaoberať myšlienkou radikálnej zmeny politiky. Situáciu komplikovala aj morová epidémia. V roku 1679 mor zúril v Bratislave, na Záhorí, na Žitnom Ostrove a pod zámienkou vyhnúť sa mu sa z úradu vzdialil aj gubernátor Ampringen. Bol to však skôr útek pred neriešiteľnými problémami. Neúspechmi svojich vojsk gniavený Leopold I. ponúkol Tökölimu prímerie a bol ochotný prinavrátiť krajine autonómne postavenie. Na jar roku 1681 po devätnásťročnej prestávke zvolal do Šopronu snem. Tu zrušili gubernium, potvrdili sa šľachtické výsady a obnovili palatínsky úrad. Za palatína zvolili Pavla Esterháziho, ktorý bol prívržencom Habsburgovcov a katolíkom. Prostredníctvom plánovaného zväzku s Evou Tököliovou mal byť v blízkej budúcnosti zošvagrený s vodcom kurucov. Najzložitejšie rokovania prebiehali o náboženskej otázke. Snem napokon prijal zákony, ktoré čiastočne obnovili náboženskú slobodu, ale pre protestantov boli sklamaním. Evanjelické bohoslužby sa mohli vykonávať len na zákonom vyhradených miestach. Obmedzenie sa však netýkalo území na osmanskej hranici ani východoslovenskej oblasti pod kontrolou kurucov. Nespokojnosť protestantov s výsledkami snemu bolo pre Tököliho zámienkou na pokračovanie v odboji. Svadbou s katolíčkou, bohatou vdovou po Františkovi I. Rákocim, Helenou Zrínskou, si upevnil mocenské postavenie a vsadil na tureckú kartu. Zabezpečil si priamu pomoc budínskeho pašu, ktorý sa v júli 1682 na čele početných oddielov pripojil ku kurucom. V auguste spolu dobyli Košice a v septembri sa kurucko-turecká armáda zmocnila Fiľakova. Tu vyhlásil paša Ibrahim Imricha Tököliho za vládcu Horného Uhorska, odovzdal mu kniežacie insígnie a ochrannú zmluvu sultána Mohameda IV. Pochod kuruckých vojsk a ich spojencov sprevádzali násilnosti a rabovanie. Najväčšiemu prenasledovaniu boli vystavení katolícki kňazi, v Ostrihomskej arcidiecéze ich zavraždili 22. Aj poddaní na majetkoch ostrihomského arcibiskupa sa stali terčom pomsty. Na okolí Svätého Kríža ich kuruci vyše 1 000 pochytali a predali Turkom. Viedeň nemala dostatok síl na skrotenie kurucov a na jeseň uzavrela s Tökölim prímerie. Stredný tok rieky Hron od hraníc Zvolenskej stolice určili ako demarkačnú čiaru. V Istanbule dospeli k presvedčeniu, že nadišiel čas skoncovať s Habsburgovcami a na jar roku 1683 sultán Mohamed IV. vypovedal vojnu Leopoldovi I. Osmanské vojsko, ktoré viedol veľ kovezír Kara Mustafa, sa vydalo na pochod s cieľom dobyť Viedeň. Cisárske oddiely sa zo Slovenska sťahovali, aby posilnili obranu hlavného mesta. Tököli zrušil prímerie a jeho tlupám už nič nestálo v ceste. Kuruci vtrhli na západné Slovensko. Dňa 18. júla 1683 prisahala Tökölimu vernosť Trnava a o týždeň neskôr otvorila jeho oddielom brány aj Bratislava. Bratislavský hrad zostal v rukách cisárskych vojsk. Kuruci a ich tureckí spojenci vyplienili mnohé obce na západnom Slovensku a spôsobili veľa škôd a utrpenia. Najväčšia tragédia však postihla Trnavu. Začiatkom augusta 1683 ju na viacerých miestach podpálili, pričom brány zostali uzamknuté. V meste, kde sa zdržiavalo množstvo utečencov

Cisár Leopold I.

(1657 – 1705)

Pol stovky protes

tantských kňazov

odsúdil bratislavský

delegovaný súd na

galejné otroctvo.

Museli pracovať na

stavbe pevnosti.

Slovensko v období raného novoveku (1526 – 1711) Kurucké vojny, vyhnanie Turkov


174

Slovensko v období raného novoveku (1526 – 1711)

Uhorsko

v období

Tököliho odboja

Veľkovezír Kara

Mustafa

z okolia aj s dobytkom, vy

pukla panika. Takmer 4 000

ľudí prišlo o život. Okolo hra

dieb sa pohybovali húfy Tur

kov a tých, čo unikli z ohnivé

ho pekla, odvliekli. Mesto tak

pykalo za to, že bolo baštou

katolicizmu. O osude kuruc

kého odboja sa rozhodlo pod

hradbami Viedne. Dvojme

sačné obliehanie sa skončilo

katastrofou osmanskej armá

dy. Spojené vojská Jána So

bieskeho, Karola Lotrinského

a Maximiliána II. Emanuela Bádenského 12. septembra 1683 uštedrili Turkom zdrvujúcu porážku. Panstvo polmesiaca sa začalo rúcať a redli aj rady Tököliho stúpencov.

V januári 1684 Leopold I. prisľúbil úplnú amnestiu každému, kto mu

zloží prísahu vernosti, ale aj oslobodenie krajiny spod tureckého jarma. Zá

padné a stredné Slovensko bolo bez väčších ťažkostí očistené od kurucov.

Cisárske oddiely narazili na väčší odpor iba na východe, kde bola hlavná

základňa kuruckého hnutia. V septembri 1685 sa generálovi Schulzovi po

dvojmesačnom obliehaní vzdal Prešov a zakrátko aj Košice.

Ešte v júli 1685 pod vedením Karola Lotrinského obľahli Nové

Zámky. Najvýznamnejšia turecká pevnosť na území Slovenska sa vzdala

19. augusta. To však ešte zďaleka nebol koniec vojny. Dňa 2. septembra

1686 vojská protitureckej koalície dobyli niekdajšie hlavné mesto kraji

ny, Budín. Pod tlakom udalostí nastala zmena aj v Sedmohradsku, knieža

Michal Apa a sedmohradská šľachta uznali Leopolda I. za svojho kráľa.

Panovník sa zaručil, že zachová stavovskú samosprávu, dedičnú moc kniežaťa a náboženskú slobodu, no nie všetky sľuby dodržal. Napriek tomu, že kurucký odboj bol potlačený, Slovensko zažilo v týchto rokoch neslýchanú vlnu násilností. Cisárske vojská sa tu správali ako v dobytej krajine. Bezohľadne vymáhali  nančné príspevky a vojenské potreby pomocou exekúcií a telesných trestov. Násilie vyvrcholilo činnosťou delegovaného súdu v Prešove na jar roku 1687. Pre tajné styky s Tököliovcami tribunál pod dohľadom generála Antonia Cara u poslal na smrť 24 osôb a viac ako trom stovkám šľachticov skon škoval majetok. Kruté mučenie podozrivých a neustále rastúci počet obvinených zastrašil uhorskú šľachtu, a tak na bratislavskom sneme v októbri 1687 bola ochotná súhlasiť s ústupkami. Stavy schválili dedičnosť svätoštefanskej koruny v mužskom pokolení habsburského rodu a vypustili z krajinskej ústavy sporný 31. článok Zlatej buly Ondreja II., ktorý umožňoval ozbrojený odpor voči kráľovi v prípade nerešpektovania slobôd. Leopold I. na oplátku

Vodca kurucov

a protihabsburské

ho povstania

Imrich Tököli

(1657 – 1705)


175

Slovensko v období raného novoveku (1526 – 1711) Kurucké vojny, vyhnanie Turkov

zrušil prešovský súd, nariadil prepustiť obvinených a reštituovať skon škovaný majetok.

Víťazné ťaženie cisárskych vojsk ešte pokračo

valo a v roku 1688 dobyli Belehrad. Keď však vypukla vojna medzi Leopoldom I. a francúzskym kráľom Ľudovítom XIV. a keď Turci zreorganizovali svoje ozbrojené sily, postup na juh sa zastavil. Turci sa opätovne zmocnili Belehradu, ale na veľ kú ofenzívu ich sily nestačili. Vojna sa preťahovala až dovtedy, kým na čelo cisárskej armády nevymenovali francúzskeho princa Eugena Savojského. Ten v roku 1697 pri Zente uštedril osmanským silám rozhodujúcu porážku. Mier v Karlovaci v roku 1699 ukončil šestnásť rokov trvajúcu oslobodzovaciu vojnu. Turci sa vzdali území, ktoré poldruha storočia v Uhorsku ovládali, s výnimkou pevnosti Temešvár a priľahlej oblasti.

Obliehanie

Prešova cisárskymi

vojskami

v roku 1685

Kurucký

bojovník



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist