načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Sladké zabudnutie - Jamie McGuireová

Sladké zabudnutie

Elektronická kniha: Sladké zabudnutie
Autor:

OBLÚBILI STE SI ABBY A TRAVISA? TERAZ VÁM PREDSTAVUJEME CAMI A TRENTA. Nadmieru samostatná Camille „Cami“ Camlinová sa s radosťou vzdala detstva skôr, než sa stihlo ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  240
+
-
8
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6% 90%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 301
Rozměr: 22 cm
Úprava: tran
Vydání: Prvé vydanie
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2477-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

OBLÚBILI STE SI ABBY A TRAVISA? TERAZ VÁM PREDSTAVUJEME CAMI A TRENTA. Nadmieru samostatná Camille „Cami“ Camlinová sa s radosťou vzdala detstva skôr, než sa stihlo skončiť. Pracovala ešte predtým, ako dostala vodičský preukaz, a po prvom ročníku na vysokej sa presťahovala do vlastného bytu. Cami, barmanke v bare Red Door, neostáva okrem práce a školy čas na nič až dovtedy, kým po roku nemá prvý voľný víkend. Trenton Maddox, kráľ Východnej univerzity, chodil so spolužiačkami ešte predtým, ako skončil strednú. Chlapci ním chceli byť, dievčatá ho chceli skrotiť, no po tragickej nehode sa jeho život obrátil hore nohami. Odišiel zo školy, aby sa zbavil mučivej viny. Býva u svojho otca vdovca a pracuje na plný úväzok v miestnom tetovacom štúdiu. Keď si už myslí, že jeho život sa vracia do normálnych koľají, všimne si Cami, ktorá sama sedí za stolom v bare Red Door. Cami má troch bratov, preto verí, že priateľstvo s Trentom dokáže udržať v čisto platonickej rovine. Keď sa však Maddox zamiluje, miluje naplno – napriek tomu, že vinou Cami sa jeho ťažko skúšaná rodina môže rozpadnúť. *** Jamie McGuireová , autorka kníh Krásna katastrofa, Chodiaca katastrofa, Nádherná svadba , Ranč na Červenom vrchu a trilógie Providence , bola novinami New York Times zaradená do rebríčka najpredávanejších autorov. S manželom a deťmi žije za hranicami mesta Enid v štáte Oklahoma. Majú tri psy, šesť koní a kocúra Roostera.

Zařazeno v kategoriích
Jamie McGuireová - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Original title: Jamie McGuire: BEAUTIFUL OBLIVION

Copyright © 2014 by Jamie McGuire

Cover design © Marjeta Novak/Učila International

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2015

Translation © Katarína Grozaničová, 2015

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

www.fortunalibri.sk

Redakčná a jazyková úprava Anetta Letková

Zodpovedná redaktorka Anna Kališková

Prvé vydanie

Táto kniha je fikcia. Mená, postavy, miesta a udalosti

sú buď výtvorom autorkinej fantázie, alebo sú použité fiktívne,

a preto akákoľvek podobnosť so skutočnými živými alebo mŕtvymi osobami,

obchodnými spoločnosťami, udalosťami či miestami je úplne náhodná.

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať

do informačných systémov ani rozširovať akýmkoľvek spôsobom,

či už elektronicky, mechanicky, fotografickou reprodukciou,

alebo inými prostriedkami, bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 5omn7nf7ngjh7kgj7g


Venujem Kim Eastonovej a Liis McKinstryovej.

Ďakujem za všetko, čo robíte, a za všetko, čím ste.

Pravdaže, aj Jessice Landersovej.

Si dôvodom na úsmev a šľachetná duša.



Nezlomím mu srdce, aby som vyliečila to tvoje.

Emily Kinneyová, Times Square



Prvá kapitola

j

eho slová ostali visieť v  tme medzi našimi hlasmi. občas

som v tom priestore našla útechu, za posledné tri mesiace mi však

priniesol len nepokoj. Stalo sa z neho vhodné miesto na úkryt. Nie

pre mňa, preňho. Rozboleli ma prsty, tak som ich uvoľnila, a ažvte

dy som si uvedomila, ako silno som zvierala mobil.

Spolubývajúca Raegan sedela s  prekríženými nohami na po

steli oproti môjmu otvorenému kufru. Nech som sa už tvárila

ako koľvek, donútilo ju to chytiť ma za ruku. „Volal ti Tídžej?“

vyslovila.

Prikývla som.

„Povieš, prosím ťa, niečo?“ dobiedzal Tídžej.

„Čo ti mám povedať? Som zbalená. Vzala som si voľno. Hank

už dal moje šichty Jorie.“

„Cítim sa ako kretén. Kiežby som nemusel ísť. Lenže varoval

som ťa, že počas projektu ma môžu hocikedy zavolať. Akpotrebu

ješ pomôcť s nájomným alebo s niečím...“

„Nechcem od teba peniaze,“ pretrela som si oči.

„Myslel som si, že si urobíme pekný víkend. Naozaj som v to

dúfa l.“

„A ja som si myslela, že ráno nasadnem do lietadla, a  ty mi

namiesto toho zavoláš, aby som nechodila. Už zase.“


10 Jamie McGuireová

„Viem, že teraz vyzerám ako idiot. Prisahám, povedal som im,

že mám niečo dôležité. Lenže keď sa dačo vyskytne, Cami...musím si robiť svoju prácu.“

Zotrela som si z líca slzu, ale nechcela som, aby počul, žeplačem. Zabránila som tomu, aby sa mi triasol hlas. „Prídeš domov na Deň vďakyvzdania?“

Povzdychol si. „Chcem. Len neviem, či budem môcť. Podľatoho, či to tu dotiahneme. Chýbaš mi. Veľmi. Ani mne sa to nepáči.“

„Budeš mať vôbec niekedy viac času?“ bola som zvedavá. Na odpoveď som čakala dlhšie, ako som mala.

„Čo ak poviem, že zrejme nie?“

Zdvihla som obočie. Takú odpoveď som aj čakala, len som si nemyslela, že bude taký... úprimný.

„Prepáč.“ Predstavovala som si, ako stŕpol. „Práve som zabočil na letisko. Už musím ísť.“

„Dobre. Zavoláme si neskôr.“ Donútila som sa hovoriťnormálne. Nechcela som, aby v mojom hlase vycítil smútok. Aby si myslel, že som slaboška či citlivka. Bol silný, sebestačný a bez rečí robil, čo bolo treba. Snažila som sa byť taká istá. Nariekať pre niečo, za čonemohol, by bolo zbytočné.

Zase si povzdychol. „Viem, že mi neveríš, ale ľúbim ťa.“

„Verím ti,“ odvetila som a myslela som to vážne.

Na displeji som stlačila červené tlačidlo a pustila som mobil na posteľ.

Raegan už bola v režime zisťovania škôd. „Zavolali ho do roboty?“

Prikývla som.

„Možno musíte byť len spontánnejší. Čo keby si sa zjavilaz ničoho nič a potom by ho odvolali? Počkala by si tam naňho? Po jeho návrate by ste začali tam, kde ste skončili.“

„ Možno.“

Stisla mi ruku. „Alebo je len idiot, ktorý by mal prestaťuprednostňovať prácu pred tebou.“


11Sladké zabudnutie

Potriasla som hlavou. „Nadrel sa, aby to miesto dostal.“

„Veď ani nevieš, aké je to miesto.“

„Vravela som ti. Robí vo svojom odbore. Špecializuje sa na

štatistické analýzy a  rekonfiguráciu údajov, nech to už znamená

čokoľvek.“

Podozrievavo sa na mňa zahľadela. „Hej, a vravela si, aby som

si to nechala pre seba, čo ma privádza k  záveru, že k  tebe nie je

cel kom úprimný.“

Postavila som sa a  veci z  kufra som vybalila tak, že som ich

vysypala na posteľ. Ustielala som si len vtedy, keď som sa balila,

takže som videla svetlomodrý paplón, na ktorom sa miestamivystierali chobotnice námorníckej modrej farby. Tídžej ich neznášal,

no ja som mala pocit, akoby ma v  spánku objímali. V  izbe som

mala samé čudné, náhodne zozbierané veci, ale taká som bola aj ja.

Raegan sa prehrabala v  kope oblečenia a  vybrala z  nej čierne tričko so strategicky odstránenou látkou na pleciach a dekolte.

„Obe máme voľno. Mali by sme si vyraziť. Nech pre zmenu nosia

poháriky nám.“

Vytrhla som jej tričko z rúk a prezerala som si ho, kým som

zvážila jej návrh. „Máš pravdu. Mali by sme ísť. Pôjdeme tvojím

autom alebo Šmolkom?“

Raegan pokrčila plecami. „Mám takmer prázdnu nádrža výlata bude až zajtra.“

„Tak vezmeme Šmolka.“

Po zrážke v kúpeľni sme s Raegan naskočili do svetlomodrého

upraveného džípu CJ. Nevyzeral najlepšie, kedysi však mal niekto

dosť predstavivosti a lásky, aby ho premenil na hybrid džípua nákladiaka. Rozmaznanec, ktorý vyletel z  výšky a  vlastnil Šmolka,

kým som ho dostala do rúk ja, ho nemal až tak rád. Miestamibolo na natrhnutých čiernych kožených sedačkách vidieť vypchávky

sedadiel, v koberčeku boli diery a f ľaky od cigariet a stropnú tvrdú

časť by už bolo treba vymeniť. Pre zanedbávanie som si však mohla


12 Jamie McGuireová

dovoliť zaplatiť zaň plnú sumu a najlepšie auto bolo pre mňa práve

to, ktoré nebolo treba splácať.

Zapla som si bezpečnostný pás a  vopchala som kľúč do zapaľovania.

„Mám sa pomodliť?“ opýtala sa Raegan.

Otočila som kľúčom, Šmolko nezdravo zavrčal. Motor zakašľal, potom zapriadol. Obe sme zatlieskali. Moji rodičiavychovali z robotníckeho platu v továrni štyri deti. Neprosila som ich, aby mi prispeli na auto, radšej som si v  pätnástich našla miesto v tunajšej zmrzlinárni a nasporila som si päťstopäťdesiatsedemdolárov a jedenásť centov. Šmolko síce nebolo auto, o akom som ako malá snívala, ale za päťstopäťdesiat dolárov som si kúpila slobodu, ktorá bola na nezaplatenie.

O dvadsať minút sme už boli na opačnom konci mesta a poštrkovom parkovisku pri bare Red Door sme si vykračovali pomaly, rovnakým krokom, akoby nás natáčali za zvukov úžasnej filmovej hudby.

Pri vchode stál Kody s rukami veľkými ako moja hlava.Sledoval, ako prichádzame. „Preukazy.“

„Trhni si!“ zavrčala Raegan. „Veď tu robíme. Vieš, koľko máme rokov.“

Pokrčil plecami. „Aj tak musím vidieť vaše preukazy.“

Zamračila som sa na Raegan, ona zagúľala očami a  zalovila v zadnom vrecku. „Ak ešte nevieš, koľko mám rokov, máme veľký problém.“

„No tak, Raegan. Prestaň sa so mnou naťahovať a ukáž mi svoj poondiaty preukaz.“

„Keď som ti naposledy niečo ukázala, nezavolal si mi tri dni.“

Zmeravel. „Nikdy sa cez to neprenesieš?“

Hodila preukaz do Kodyho a  on si ho pľasol o  hruď. Mrkol naň, vrátil jej ho a netrpezlivo sa zahľadel na mňa. Podala som mu vodičský preukaz.


13Sladké zabudnutie

„Neodišla si z mesta?“ spýtal sa a kým mi vrátil tenkú plastovú

kartičku, letmo sa na ňu pozrel.

„Dlhý príbeh,“ odvetila som, keď som si pchala vodičskýpreukaz späť do zadného vrecka. Mala som na sebe také tesné rif le, až

som sa divila, že sa do nich vošlo niečo okrem zadku.

Kody otvoril obrovské červené dvere, Raegan sa sladkousmiala. „Vďaka, zlato.“

„Ľúbim ťa. Buď dobrá.“

„Vždy som dobrá,“ povedala a zažmurkala naňho.

„Stretneme sa, keď tu skončím?“

„Jasné.“ Potlačila ma cez dvere.

„Ste neskutočne čudný pár,“ povedala som cez dunenie basov. V hrudi mi bzučalo a bola som si celkom istá, že pri každom údere sa mi zatriasli kosti.

„Sme,“ zopakovala Raegan.

Parket bol plný upotených opitých vysokoškolákov. Zimnýsemester bol v plnom prúde. Raegan vykročila k baru a postavila sa na koniec pultu. Jorie na ňu zažmurkala.

„Mám ti vypratať zopár stoličiek?“ opýtala sa.

Raegan potriasla hlavou. „Ponúkaš mi ich len preto, že chceš moje prepitné zo včera.“

Jorie sa zasmiala. Na plecia jej padali voľne rozpustené vlny dlhých platinových vlasov s niekoľkými čiernymi pramienkami. Mala na sebe čierne minišaty a kanady a kým sme sa roz právali, stláčala tlačidlá na pokladnici, lebo práve komusi vystavovala účet. Všetky sme sa naučili robiť viacero vecí naraz a  zvŕtať sa, akoby sme zakaždým mali dostať stodolárové prepitné. Ak ste boli za barom dosť rýchli, dostali ste šancu robiť za východným barom, kde vám prepitné za víkend zaplatilo účty za mesiac.

V  bare Red Door robím už rok a  vypracovala som sa už po troch mesiacoch. Raegan pracuje so mnou a  vďaka nám je tento stroj namazaný ako striptérka v plastovom bazéne plnom detského


14 Jamie McGuireová

oleja. Jorie a ďalšia čašníčka Blia robili za južným barom privchode. V podstate išlo o stánok, takže boli celé bez seba, keď sme ja či

Raegan odišli z mesta.

„Čo pijete?“ spýtala sa Jorie.

Raegan sa pozrela na mňa, potom znova na Jorie. „Whisky s cukrom a citrónom.“

Urobila som grimasu. „Pre mňa čistú whisky, prosím.“

Keď nám Jorie podala poháriky, našli sme si prázdny stôla sadli sme si, ohromené tým, aké máme šťastie. Cez víkendy to tu bolo vždy nabité, nájsť prázdny stôl o pol jedenástej preto nebolo vôbec bežné. V ruke som držala novú škatuľku cigariet. Chytila som ju za spodok, aby som ju mohla otvoriť, potom som odtrhla plastový obal a prevrátila vrch. Red bol taký zadymený, že som mala pocit, akoby som fajčila celú škatuľku naraz, už len preto, lebo som tam sedela. Bolo príjemné iba sedieť za stolom a oddychovať. Pri práci som si zväčša stihla raz potiahnuť a zvyšok dohorel nedofajčený.

Raegan sledovala, ako si zapaľujem. „Aj ja chcem.“

„Nie, nechceš.“

„Chcem!“

„Už dva mesiace nefajčíš, Raegan. Zajtra mi budeš vyčítať, že som ti pokazila šnúru.“

Ukázala na miestnosť. „Veď fajčím! Práve teraz!“

Prižmúrila som oči. Raegan bola exotická kráska s dlhýmigaštanovohnedými vlasmi, bronzovou pokožkou a  medovohnedými očami. Perfektný noštek nebol ani priveľmi okrúhly, ani priveľmi špicatý, pokožka vyzerala ako z reklamy na pleťový krém. Spoznali sme sa na základnej, kde ma ihneď pritiahla jej krutápravdovravnosť. Vzbudzovala neskutočný strach, dokonca aj v Kodym, ktorý mal takmer dva metre a bol od nej o hlavu vyšší. Na toho, koho mala rada, bola veľmi milá, na ostatných pôsobila odpudzujúco.

Ja som bola pravým opakom exotickosti. Strapaté hnedé mikádo s  hustou ofinou nebolo ťažké udržiavať, okrem toho sa


15Sladké zabudnutie

rému chlapovi zdalo sexi. A  nie každému chlapovi som sa zdala

sexi ja. Bola som iba najlepšou kamarátkou vášho brata. Vyrastala

som s  tromi bratmi a  s  bratrancom Colinom a  nebyť nepatrných,

ale predsa ženských kriviek, ktoré ma v  štrnástich rokoch vyhnali

z chlapčenskej klubovne, nepochybne by sa zo mňa stalo chlapča.

„Nebuď taká,“ povedala som jej. „Keď chceš, kúp si vlastné.“

Prekrížila si ruky a našpúlila pritom pery. „Preto som prestala. Sú brutálne drahé.“

Hľadela som na horiaci papierik a tabak medzi prstami. „To si čoraz viac uvedomuje aj môj skrachovaný zadok.“

Pieseň, na ktorú chcel tancovať každý, vystriedala pieseň, na ktorú nechcel tancovať nikto, a tak sa desiatky ľudí drali prečz parketu. K nášmu stolu zamierili dve baby a vymenili si pohľady.

„To je náš stôl,“ povedala blondína.

Raegan ich ledva brala na vedomie.

„Prepáč, krava, hovorí s tebou,“ povedala bruneta, keď si kládla na stôl pivo.

„Raegan,“ varovala som ju.

Raegan sa na mňa bezvýrazne pozrela, potom obrátila zrak na dievča s rovnakým výrazom tváre. „Bol to váš stôl. Teraz tusedíme my.“

„Boli sme tu prvé,“ zaprskala blondína.

„Už nie ste,“ podotkla Raegan. Zdvihla neželanú f ľašu piva a  hodila ju na zem. Nápoj sa rozlial po tmavom, pevne zošitom koberci. „Prines!“

Bruneta sledovala, ako sa jej pivo prekotúľalo po podlahe,potom vykročila k Raegan, no jej priateľ ju schmatol za ruky. Raegan sa bez záujmu usmiala a zapozerala sa na tanečný parket. Bruneta konečne dovolila, aby ju priateľ odprevadil k baru.

Potiahla som si z  cigarety. „Myslela som si, že sme sa prišli zabav iť.“

„Nebola to zábava?“


16 Jamie McGuireová

Potriasla som hlavou a  potlačila úsmev. Raegan bola skvelá

kamarátka, ale do cesty by som sa jej nechcela pripliesť. V dome

plnom chlapcov som sa počas dospievania bila toľko, že mi tovystačí do konca života. Nezaobchádzali so mnou v  rukavičkách.

Keby som sa nebránila, pritvrdili by, aby som im to vrátila. Vždy

som to urobila.

Raegan výhovorku nemala. Bola skrátka podlá mrcha. „Pozri! Je tu Megan,“ povedala s  prstom namiereným na modrookú krásku s havraními vlasmi. Potriasla som hlavou. Bola s Travisom Maddoxom, ktorý ju v podstate obrábal všetkým na očiach priamo na parkete.

„Typickí Maddoxovci,“ skonštatovala Raegan.

„Presne tak,“ odpila som si whisky. „Nebol to dobrý nápad. Necítim sa dnes práve spoločensky.“

„Prestaň!“

Raegan do seba hodila panáka a  postavila sa. „Tie ufňukané babizne stále zízajú na náš stôl. Prinesiem ďalšiu rundu. Noc sa rozbieha poma ly.“

Vzala naše poháriky a  poprosila ma, aby som postrážila stôl, kým sa nevráti od baru.

Keď som sa otočila, dievčatá pozerali na mňa a zjavne dúfali, že im ho prenechám. Nemienila som sa postaviť. Ak by si zaň sadli, Raegan by získala stôl späť a akurát by sme si narobili problémy.

Keď som sa otočila, na Raeganinej stoličke sedel chlapec.Najskôr som si pomyslela, že sa sem nejako prepracoval Travis, potom som si uvedomila, že sa mýlim, a  usmiala som sa. Nakláňal sa ku mne Trenton Maddox. Potetované ruky mal prekrížené, lakte opreté o stôl. Pretrel si krátke strnisko, prstami si prešiel pohranatej sánke. Pod tričkom sa mu napínali svaly. Na tvári mal toľko strniska ako na hlave, okrem miesta pri ľavom spánku, kde mal jazvičku.

„Zdáš sa mi povedomá.“


17Sladké zabudnutie

Zdvihla som obočie. „Vážne? Prišiel si až sem, prisadol si si

a na nič lepšie si sa nezmohol?“

Okato si ma prezrel od hlavy po päty. „Pokiaľ dobre vidím, nie

si potetovaná. Tipujem, že sme sa nestretli v štúdiu.“

„V š t úd iu? “

„V tetovacom štúdiu, v ktorom pracujem.“

„Takže ty teraz tetuješ?“

Usmial sa a uprostred ľavého líca sa mu objavila hlboká jamka.

„Vedel som, že sme sa už stretli.“

„Nestretli.“ Otočila som sa a pozrela som sa na ženy naparkete. Smiali sa a sledovali, ako si to Travis rozdáva s Megan. Len

čo sa však pieseň skončila, nechal ju tak a zamieril priamok blondíne, ktorá si nárokovala náš stôl. Napriek tomu, že pred dvomi

sekundami videla, ako oblápa spotenú Megan, vyškierala sa ako

šibnutá, lebo dúfala, že je na rade.

Trenton sa zasmial. „To je môj mladší brat.“

„K tomu by som sa nepriznávala,“ povedala som mua pokrútila som hlavou.

„Nechodili sme spolu do školy?“ opýtal sa.

„Nespomínam si.“

„Pamätáš si, či si niekedy medzi škôlkou a  koncom strednej chodila na Eakinsovu?“

„Chodila.“

Keď sa zaškeril, jamôčka na ľavom líci sa mu prehĺbila. „Potom sa poznáme.“

„Nie nevyhnutne.“

Trenton sa znova zasmial. „Chceš niečo na pitie?“

„Už sa mi nesie.“

„Chceš tancovať?“

„ Nie.“

Prešla okolo nás skupinka dievčat a  Trenton sa zahľadel na jednu z  nich. „Nie je to Shannon z  náuky o  vedení


18 Jamie McGuireová

ti? Dopekla!“ povedal a zvrtol sa na druhý okraj stoličky, aby ho

nezbadala.

„Je. Mali by ste si zaspomínať.“

Potriasol hlavou. „Zaspomínali sme si na strednej.“

„Viem. Určite ťa stále neznáša.“

Trenton pokrútil hlavou, usmial sa a prv než vypil ďalší dúšok, povedal: „Vždy si to pamätajú.“

„Je to malé mesto. Nemal si spáliť všetky mosty.“

Vystrúhal kyslú tvár a  svoj povestný šarm priviedol na novú úroveň. „Niektoré som ešte nespálil. Zatiaľ.“

Zagúľala som očami a on sa zachichotal.

Raegan sa vrátila. Dlhými prstami objímala štyri poháre na whisky a  dva štamperlíky. „Moja whisky s  cukrom, tvoja whisky bez ľadu a likérik pre každú.“

„Čo dnes máš s tým sladkým, Ray?“ spýtala som sa a zmraštila som nos.

Trenton vzal jeden zo štamperlíkov, priložil si ho k  perám a  zaklonil hlavu. Tresol ním o  stôl a  žmurkol na mňa. „Žiadne strachy, zlato. Postarám sa o to.“ Vstal a odišiel.

Ani som si neuvedomila, že mám otvorené ústa, kým sa môj pohľad nestretol s Raeganiným a nezatvorila som ich.

„Naozaj ti práve vypil pohárik? Nesnívalo sa mi to?“

„Kto urobí niečo také?“ spýtala som sa a obzrela som sa za ním. Už zmizol v dave.

„Maddox.“

Otočila som do seba dvojitú whisky a potiahla som siz cigarety. Každý vedel, že Trenton Maddox nie je neviniatko, čo však ženám nebránilo, aby sa ho snažili skrotiť.

Keďže som ho mala na očiach od základnej, sľúbila som si, že sa nestanem zárezom na záhlaví jeho postele, teda, ak zlé jazyky neklamú a robí si zárezy, ale to som sa rozhodne nechystala zisťovať.

„Necháš, aby sa mu to prepieklo?“ opýtala sa Raegan.


19Sladké zabudnutie

Rozčúlená som vyfúkla dym kútikom úst. Nebola som v stave

zabávať sa, riešiť nechutné f lirtovanie alebo sa sťažovať, že Trenton

Maddox práve do seba hodil štamperlík cukru, ktorý somnechcela. Predtým ako som dokázala kamarátke odpovedať, musela som

v sebe zadržať whisky, ktorú som práve vypila.

„Len to nie!“

„Čo je?“ Raegan sa obrátila na stoličke. Hneď sa strhla a vystrela.

K nášmu stolu kráčali moji traja bratia a bratranec Colin.

Colin, najstarší a jediný z nich s pravým preukazom,prehovoril prvý. „Čo, dopekla, Camille? Myslel som si, že nie si v meste.“

„Zmena plánov,“ vyštekla som.

Po ňom sa ozval Chase. Presne ako som čakala. Bol najstarší z bratov a rád sa tváril, že je aj starší ako ja. „Otec nebude nadšený, že si zmeškala rodinný obed, ak si bola v meste.“

„Nebude sklamaný, ak sa o tom nedozvie,“ povedala soma prižmúrila som oči.

Cúvol. „Prečo si taká vytočená? Máš krámy?“

„To myslíš vážne?“ odsekla mu Raegan so zvesenými kútikmi úst a zdvihnutým obočím. „Sme medzi ľuďmi. Dospej už!“

„Takže to zrušil?“ opýtal sa Clark. Na rozdiel od ostatnýchvyzeral, že si úprimne robí starosti. Skôr ako som mu odpovedala,prehovoril aj najmladší. „Počkať, ten mizerný hajzel to zrušil?“ spýtal sa Coby. Medzi bratmi bol len jedenásťmesačný vekový rozdiel, Coby mal osemnásť. Kolegovia vedeli, že bratia majú falošné preukazy a domnievali sa, že mi robia láskavosť, keď odvracajú zrak, noväčšinou som si želala, aby to nerobili. Hlavne Coby sa stále správal ako dvanásťročné decko, lebo nevedel, čo si má počať s testosterónom. Skláňal sa za ostatnými, zatiaľ čo oni ho brzdili pred bitkou, ktorá neexistovala.

„Čo to stváraš, Coby?“ opýtala som sa ho. „Veď tu nie je!“

„Máš čertovskú pravdu,“ odvetil. Uvoľnil sa a potočil hlavou. „Zrušiť moju veľkú sestru. Rozbijem mu jeho sprostý ksicht!“ Pri


20 Jamie McGuireová

predstave, ako sa Coby a Tídžej mlátia, sa mi rozbúšilo srdce. Keď

bol Tídžej mladší, išiel z  neho strach, lenže v  dospelosti vyzeral

priam vražedne. Neboli s ním žarty a Coby to vedel.

Z hrdla sa mi vydral znechutený zvuk. Zagúľala som očami. „Len... si nájdite iný stôl.“

Všetci štyria si pritiahli stoličky ku mne a k Raegan. Colin mal svetlohnedé vlasy, ale bratia boli ryšaví. Colin a Chase mali modré oči, Clark a Coby zelené. Niektorí ryšavci nevyzerajú vôbec vábne, lenže moji bratia boli vysokí, vyšportovaní a priateľskí. Iba Clark mal pehy, ale aj tie na ňom vyzerali dobre. Ja som bola vyvrheľ, jediné dieťa so sivohnedými vlasmi a s veľkými okrúhlymisvetlomodrými očami. Bratia sa ma viac ráz snažili presvedčiť, že som adoptovaná. Keby som nebola ženskou verziou svojho otca, možno by som im aj uverila.

Čelo som si oprela o  stôl a  zastonala som: „Neverila som, že dnešný večer môže byť ešte horší.“

„Ale choď, Camille. Veď nás máš rada,“ povedal Clark, keď do mňa štuchol plecom. Nič som neodvetila, preto sa naklonil ku mne a pošepol mi do ucha: „Určite ti nič nie je?“

Hlavu som držala dole, ale prikývla som. Clark ma pobúchal po chrbte, potom sa pri stole rozhostilo ticho.

Zdvihla som hlavu. Všetci hľadeli za mňa, tak som sa otočila. Stál tam Trenton Maddox, v rukách mal dva štamperlíky a pohár niečoho, čo vôbec nevyzeralo sladko.

„Akosi rýchlo sa tu rozbehol žúr,“ povedal Trentons prekvaeným, no očarujúcim úsmevom.

Chase na Trentona prižmúril oči. „To je on?“ opýtal saa hlavou pritom kýval hore a dole.

„Kto?“ opýtal sa Trenton.

Cobymu začalo mykať kolenom, nahol sa na stoličke. „To je ten sviniar. Zrušil ju a teraz sa tu len tak zjaví.“

„Počkaj! Coby, nie,“ povedala som so zdvihnutými rukami.


21Sladké zabudnutie

Coby sa postavil. „Ťaháš našu sestru za nos?“

„Sestru?“ opýtal sa Trenton. Zrak mu preskakoval zo mňa na

prchkých ryšavcov okolo.

„Bože,“ hlesla som a zatvorila som oči. „Colin, povedzCobymu, aby prestal! To nie je on.“

„Kto nie som?“ spýtal sa Trenton. „Máme tu problém?“

Travis sa objavil po bratovom boku. Tváril sa rovnako pobavene ako Trenton. Obom sa vytvorili rovnaké jamky na ľavých lícach. Mohli byť ďalším párom dvojčiat svojej mamy. Líšili sa len nepatrne vrátane toho, že Travis bol o niekoľko centimetrov vyšší ako Trenton.

Travis si prekrížil ruky cez prsia, čím sa mu vyduli už aj tak obrovské bicepsy. Jediné, čo mi bránilo vyskočiť zo stoličky, bola skutočnosť, že ich mal uvoľnené. Nešiel sa biť. Zatiaľ.

„Dobrý večer,“ povedal Travis.

Maddoxovci mali nos na problémy. Aspoň to tak vyzeralo, keď - že každú bitku buď začali, alebo skončili. Zväčša oboje.

„Coby, sadni si,“ prikázala som mu cez zuby.

„Nie, nesadnem si. Tento kretén urazil moju sestru, a preto si ani náhodou nesadnem.“

Raegan sa nahla k Chasovi. „To sú Trent a Travis Maddoxovci.“

„Maddoxovci?“ opýtal sa Clark.

„Hej. Stále máš čo povedať?“ opýtal sa Travis.

Coby pomaly pokrútil hlavou a usmial sa. „Môžem rozprávať aj celú noc, ty sukin syn.“

Postavila som sa. „Coby! Sadni si!“ prikázala som s prstomnamiereným na stoličku. Poslúchol ma a sadol si. „Povedala som, že to nie je on, a myslela som to vážne. Všetci sa už, doriti, upokojte! Mala som zlý deň, prišla som si vypiť, oddýchnuť si a mať sabohovsky dobre. Ak s tým máte problém, vypadnite od môjho stola!“ Zavrela som oči a  poslednú časť vety som zakričala ako zmyslov zbavená. Ľudia okolo na nás uprene zazerali.


22 Jamie McGuireová

Zhlboka som dýchala. Pozrela som sa na Trentona, ktorý mi

podal pohárik.

Zdvihol kútik úst. „Myslím si, že ostanem.“


Druhá kapitola

m

obil mi zapípal už tretí raz. zodvihla som hoz nočného stolíka  a  pozrela som sa naň. Dostala som správu od

Trentona.

Vstávaj, lenivec. Áno, s Tebou hovorím.

„Vypni si mobil, koza! Poniektorí z nás majú opicu!“ zarevala Raegan zo svojej izby.

Zapla som tichý režim a položila som mobil späť na stôl, aby sa nabil. „Dopekla! Prečo som mu dala svoje číslo?“

Kody sa prešuchtal cez chodbu a s privretými očami nakukol dnu. „Koľko je hodín?“

„Nie je ani osem.“

„Kto ti to vypisuje?“

„Čo ťa do toho?“ odvrkla som a otočila som sa na bok. Kody sa zachechtal a začal trieskať riadom v kuchyni, zrejme sa chystal nakŕmiť svoje obrovské telo.

„Neznášam vás!“ zakričala Raegan.

Posadila som sa a  nechala som nohy visieť z  postele. Celý víkend som mala voľno. Také čosi sa mi nestalo odvtedy, čo som sa naposledy vybrala za Tídžejom a  on naše stretnutie odvolal.


24 Jamie McGuireová

Vtedy som upratovala byt, až kým mi nenavreli pľuzgiere. Potom som vyprala, vysušila a poskladala všetko svoje aj Raeganino

oblečenie.

Tentoraz som sa nemienila bezducho prechádzať po byte.Pozrela som sa na fotky, na ktorých som s bratmi, umiestnené na

stene vedľa snímky rodičov a  kresieb, o  ktoré som sa pokúšala

na strednej. Čierne rámy ostro kontrastovali s  bielymi stenami.

Snažila som sa byt zútulniť, a  tak som po každej výplate kúpila

súpravu záclon. Raegan dostala na Vianoce od rodičov darčekovú

poukážku do predajne s  nábytkom, takže sme už mali aj peknú

jedálenskú súpravu a  rustikálny čajový stolík mahagónovej farby.

Hoci som tam bývala skoro tri roky a  Raegan viac ako rok, byt

stále vyzeral, akoby sme sa doň práve nasťahovali. Nebola to síce

najkrajšia nehnuteľnosť v meste, ale radšej mať za susedov mladé

rodinky a  slobodných pracujúcich ako hlučných, neznesiteľných

vysokoškolákov. Navyše sme boli dosť ďaleko od internátu, aby

sme sa vyhli dennému ruchu.

Nebolo to nič svetoborné, ale bol to domov.

Zabzučal mi mobil. Zagúľala som očami, lebo som si myslela,

že mi píše Trenton. Naklonila som sa nad displej. Písal Tídžej.

Chýbaš mi. Mal by som sa s Tebou túliť v posteli a nie byť

v robote.

Cami teraz nemôže hovoriť. Má opicu.

Po pípnutí nechajte odkaz. PÍP.

Bola si v noci vonku?

Čakal si, že budem doma plakať do vankúša?

Dobre. Aspoň už nemám taký zlý pocit.


25Sladké zabudnutie

Pokojne sa zožieraj. Neprekáža mi to.

Potrebujem Ťa počuť, ale teraz nemôžem zavolať.

Skúsim večer.

k.

K? Škoda správy.

V práci je škoda víkendu.

Zásah do čierneho.

Porozprávame sa neskôr.

Neboj, podlizovanie postačí.

To dúfam.

Na Tídžeja sa dalo ťažko hnevať, ale bolo nemožné priblížiť sa

mu – ak vezmeme do úvahy, že sme spolu chodili len pol roka. Prvé

tri mesiace boli úžasné, kým ho nepoverili vedením dôležitéhoprojektu. Upozornil ma, aké to bude, keď sme sa rozhodli pre vzťah na

diaľku. Šéfoval prvému projektu, navyše bol perfekcionistaa snaživec. Na väčšom projekte ešte nepracoval a chcel sa uistiť, že všetko

klape, ako má. Nech už to bolo čokoľvek, bolo to dôležité. Ak to

totiž dopadne dobre, povýšia ho. Raz neskoro v noci spomenul, že si

zrejme nájde väčší byt a ja by som sa mohla k nemu o rok nasťahovať.

Bola by som radšej hocikde inde ako tu. Žiť vo vysokoškolskom

mestečku, keď nie úplne chodíte na výšku, nie je práve príjemné.

Na škole nebolo nič zlé. Východná univerzita bola svojráznaa nádherná. Odjakživa som na nej chcela študovať, no po jedinom roku


26 Jamie McGuireová

v internáte som si musela nájsť vlastné bývanie. Našla som v ňom

síce bezpečné útočisko pred komickým životom v internáte,nezávislosť mi však priniesla aj nepríjemnosti. Za semester somabsolvovala len niekoľko predmetov a namiesto toho, aby som tento rok

promovala, bola som ešte len druháčka.

Práve množstvo vecí, ktoré padli za obeť vytúženejnezávislosti, mi nedovolilo odporovať Tídžejovi za to, že aj on niečoobetoval, aj keď som tým niečím bola ja.

Posteľ sa podo mnou prehla a prikrývka vyletela. Na pokožke som pocítila dotyk drobnej ľadovej ruky, až som nadskočila.

„Doparoma, Ray! Daj zo mňa svoje hnusné studené ruky!“

Zasmiala sa a objala ma ešte silnejšie.

„Ráno je už chladno. Kody robí praženicu asi z  tucta vajec a moja posteľ je teraz ako z ľadu.“

„Žerie ako kôň.“

„Veď aj je veľký ako kôň. Všade.“

„Fuj, fuj, fuj, fuj,“ zakryla som si uši. „Takú predstavu hneď zrána nepotrebujem. Vlastne nikdy.“

„Kto ti toľko vypisuje? Trent?“

Otočila som sa, aby som videla, ako sa tvári. „Trent?“

„Nezastieraj, Camille Renee! Videla som, ako si sa tvárila, keď si mu podávala pohárik.“

„Nijako som sa netvárila.“

„Ale tvárila!“

Oprela som sa o  okraj postele a  tlačila som Raegan, kým si neuve domila, o čo mi ide, nezajačala a nespadla s treskotom na zem.

„Si zlá a podlá!“

„Ja že som zlá?“ spýtala som sa a  naklonila som sa cez okraj

postele. „Ja som neodhodila babe pivo len preto, že si chcela sadnúť

za svoj stôl.“

Raegan si sadla po turecky a povzdychla si. „Máš pravdu. Bola

som naozaj mrcha. Nabudúce f ľašu zazátkujem, kým ju odhodím.“


27Sladké zabudnutie

Ľahla som si na vankúš a pozrela som sa na strop. „Sibeznádejný prípad.“

„Raňajky!“ zakričal Kody z kuchyne.

Tackali sme sa z  izby a  chichotali sme sa pri súťažení, ktorá z nej vyjde prvá.

Raegan si na stoličku za raňajkovým pultom sadla pol sekundy predtým, ako som ju skopla na zem. Pristála na nohách, ústa však mala otvorené dokorán.

„Ty si dnes koleduješ!“

Odhryzla som si zo škoricovo-hrozienkového pečiva s lekvárom a zahmkala som, keď sa mi na jazyku rozplynula kalorická dobrota. Kody u nás strávil dosť nocí, aby vedel, že neznášam vajíčka, a vždy mi pripravil alternatívne raňajky, preto som mu odpustila smrad z vajec, ktorým nám vždy, keď u nás prespal, napáchol byt.

„Takže,“ povedal počas prežúvania, „Trent Maddox.“

Pokrútila som hlavou. „Nie, ani s tým nezačínaj.“

„Zdá sa, že ty si už začala,“ skonštatoval Kody soškodoradostným úsmevom.

„Všetci sa správate, akoby som sa naňho lepila. Len sme sa rozprávali.“

„Kúpil ti štyri poháriky. A dovolila si mu to,“ povedala Raegan.

„A odprevadil ťa k autu,“ pridal sa Kody.

„A vymenili ste si čísla,“ dodala Raegan.

„Mám priateľa,“ odvrkla som trochu naduto a  možno trochu ako dedinská hus. Keď sa proti mne niekto spolčil, malo to na mňa zvláštny účinok.

„Ktorého si takmer tri mesiace nevidela a ktorý dva razy zrušil pozvanie,“ povedala Raegan.

„Takže je sebecký, lebo je oddaný svojej práci a chce sa posunúť o  stupienok vyššie?“ opýtala som sa, aj keď som nechcela počuť odpoveď. „Všetci sme vedeli, aké to bude. Tídžej nikdy netajil, aká náročná môže byť jeho práca. Prečo ma to jedinú neprekvapuje?“


28 Jamie McGuireová

Kody a Raegan si vymenili pohľady a ďalej jedli nechutnésleačie zárodky.

„Čo dnes budete robiť?“ opýtala som sa.

„Idem na obed k rodičom,“ odpovedala Raegan. „S Kodym.“

Pečivo som vytiahla z  úst skôr, ako som si stihla odhryznúť. „Naozaj? To je vážne,“ povedala som s úsmevom.

Kody sa zaškľabil. „Pred otcom ma už varovala. Nie som ner vózny.“

„Nie si?“ neverila som vlastným ušiam.

Potriasol hlavou, ale už nevyzeral tak sebavedome. „Prečo?“

„Je vojnový námorník vo výslužbe a Raegan je viac ako dcéra. Je jeho jediné dieťa. Celý život sa usiloval byť dokonalý a posúvať svoje hranice. Myslíš si, že tam len tak vojdeš, vzbudíš v ňom strach, že ho okradneš o ďalší čas a pozornosť dcéry, a on ťa len tak privíta v rodine?“

Kody stratil reč. Raegan sa na mňa zadívala. „Ďakujem,kamarátka,“ potľapkala Kodyho po ruke. „Jemu sa nikto hneď nepáči.“

„Okrem mňa,“ prihlásila som sa.

„Okrem Cami. Lenže ona sa neráta. Ona panenstvo jeho dcéry neohrozuje.“

Kody sa zaškeril. „Nevzal ti ho Jason Brazil približne pred štyrmi rokmi?“

„Hej, ale to ocko nevie,“ povedala Raegan, trošku nahnevaná, že Kody vyslovil jeho meno.

Jason Brazil nebol zlý chalan, len sme to predstierali. Všetci sme spolu chodili na strednú, Jason bol o rok mladší. Rozhodli sa spečatiť dohodu skôr, než išla na vysokú, lebo dúfali, že takupevnia svoj vzťah. Myslela som si, že ju omrzí mať priateľa, ktorý je ešte na strednej, ale Raegan bola neoblomná. Trávili spolu väčšinu času. Onedlho po tom, čo nastúpil na Východnú univerzitu, ho zamestnávalo čaro vysokej, členstvo v bratstve a skutočnosť, že bol futbalovou hviezdou, čo vyprovokovalo nočné hádky. Ich vzťah


29Sladké zabudnutie

zdvorilo ukončil, pričom na ňu nepovedal krivé slovo. Vzal jej však

panenstvo a nedodržal svoju časť dohody: že s ňou ostane naveky.

Preto bol v tomto dome naveky nepriateľom.

Kody dojedol a pustil sa do oplachovania riadu.

„Ty si varil, ja poumývam,“ povedala som a  odstrčila som ho od umý vačk y.

„Čo budeš robiť ty?“ opýtala sa Raegan.

„Učiť sa. Písať seminárku na pondelok. Možno sa osprchujem, možno nie. Rozhodne nepôjdem mame a otcovi vysvetľovať, prečo som podľa plánu neodišla z mesta.“

„Pochopiteľne,“ odvetila Raegan. Vedela pravý dôvod. Rodičom som už povedala, že pôjdem pozrieť Tídžeja. Vyzvedali by, prečo to zrušil. Už teraz mi ho neschvaľovali a  ja som nemala v úmysle zväčšovať bludný kruh nenávisti, ktorý vznikol vždy, keď boli aspoň dvaja z nás v jednej miestnosti. Otec by mal ako vždy nevraživú náladu, niekto by povedal priveľa a otec by znovuvrieskal. Mama by prosíkala, aby prestal. A nakoniec by to bola aj tak moja vina.

Si hlúpa, že mu dôveruješ, Camille. Je tajnostkár, povedal otec. Neverím mu. Na všetkých pozerá kriticky.

Práve to bol jeden z  dôvodov, prečo som sa doňho zaľúbila. Cítila som sa s ním v bezpečí. Nech by sme šli kamkoľvek, nech by sa stalo čokoľvek, ochránil by ma.

„Vie Tídžej, že si bola večer von?“

„ Á no.“

„Vie o Trentovi?“

„Nepýtal sa.“

„Nikdy sa nepýta, čo robíš vonku po nociach. Ak by s Trentom o nič nešlo, spomenula by si ho,“ povedala Raegan drzo.

„Sklapni! Choď k rodičom a nechaj otca týrať Kodyho.“

Kody sa zamračil, Raegan potriasla hlavou a  cestou do izby ho potľapkávala po obrovskom pleci. „Žartuje.“


30 Jamie McGuireová

Keď Raegan s  Kodym o  niekoľko hodín odišli, otvorila som učebnice, zapla  počítač a  začala som písať prácu na tému Následky dospievania s počítačom. „Komu napadne taká hlúposť?“ zavrčala som.

Len čo som seminárnu prácu dopísala a vytlačila, začala som sa učiť na piatkový test zo psychológie. Mala som na to ešte dobrý týždeň, ale život ma naučil, že keď budem vyčkávať do poslednej minúty, stopercentne mi do toho niečo príde. V robote sa učiťnemôžem a tento test bude obzvlášť ťažký.

Zabzučal mi mobil. Znova Trenton.

Novinka. Ešte som nepoznal babu, ktorá by mi dala číslo apotom by ma ignorovala.

Zasmiala som sa, chytila som mobil do oboch dlaní a začala som stláčať tlačidlá.

Neignorujem Ťa. Učím sa.

Dáš si pauzu?

Nie, kým neskončím.

Dobre, najeme sa potom? Som hladný ako vlk.

Chceli sme sa ísť najesť?

Ty neješ?

... áno?

Potom, K. Ty sa chystáš jesť, ja sa chystám jesť.

Najedzme sa!


31Sladké zabudnutie

Musím sa učiť.

K... Najeme sa POTOM?

Nemusíš na mňa čakať. Choď sám!

Viem, že nemusím. Chcem.

Lenže ja nemôžem. Choď sám!

K.

Zapla som tichý režim a  vopchala som telefón pod vankúš.

Trentonova naliehavosť bola obdivuhodná, a  zároveň mi liezla

na nervy. Samozrejme, že som vedela, kto Trenton je. Eakinsovu strednú sme absolvovali v rovnakom roku. Sledovala som, ako

z  ušpineného sopľavého decka, ktoré jedlo červené ceruzky a leidlo, vyrástol vysoký potetovaný, nadmieru šarmantný muž,ktorým bol dnes. Od chvíle, keď dostal vodičský preukaz, prechádzal

na strednej i  na vysokej od jednej spolužiačky k  druhej a  ja som

prisahala, že sa nestanem jednou z nich. Niežeby sa o to niekedy

pokúšal. Až teraz. Nechcela som si o  sebe namýšľať, ale bolo to

ťažké, keďže som bola jednou z mála žien, s ktorými sa Trenton ani

Travis nepokúsili vyspať. Zrejme to dokazovalo, že s mojímvzhľadom to nie je až také zlé. Tídžej vyzeral ako z časopisu a teraz mi

písal Trenton. Netušila som, čo sa na mne od strednej zmenilo

a zaujalo jeho pozornosť, ale vedela som, čo sa zmenilo na ňom.

Pred necelými dvoma rokmi sa Trentonov život obrátil hore

nohami. Cez jarné prázdniny sa cestou na žúr s vatrou viezolv džíe Mackenzie Davisovej na mieste spolujazdca. Keď džíp na druhý

deň ťahali späť do mesta, bol na nerozoznanie. Tak ako Trenton,

keď sa vrátil do školy. Výčitky svedomia za Mackenzinu smrť mu


32 Jamie McGuireová

bránili sústrediť sa na hodiny, preto sa v polovici apríla rozhodol

presťahovať sa späť k  otcovi a  odísť zo školy. Travis o  bratovi za

dlhých nocí občas niečo nadhodil, ale nič viac som o Trentonovi

nepočula.

Po ďalšej polhodine učenia sa a obhrýzania si takmerneexistujúcich nechtov mi začalo škŕkať v žalúdku. Prešla som dokuchyne a otvorila som chladničku. Šalátový dresing. Koriander. Čo,

dopekla, robí čierne korenie v  chladničke? Vajíčka... fuj! Nízkotučný jogurt. Ešte horšie. Otvorila som mrazničku. Zásah! Mrazené

burito.

Tesne predtým, ako som zapla mikrovlnku, som začulakloanie. „Raegan! Prestaň zabúdať na tie prekliate kľúče!“ Bosými nohami som precupotala okolo raňajkového pultu, potom po béžovom koberci. Otočila som kľúčom v  zámke, potiahla som ťažké kovové dvere a ihneď som si prekrížila ruky cez prsia.Mala som na sebe len biele tielko a  boxerky, žiadnu podprsenku. Vo dverách stál Trenton Maddox s dvoma bielymi papierovými balíčkami.

„Obed,“ povedal s úsmevom.

Na pol sekundy vyzerali moje ústa presne ako jeho, potom sa to zmenilo. „Ako si zistil, kde bývam?“

„Popýtal som sa,“ povedal, keď prechádzal okolo mňa. Balíčky položil na raňajkový pult a začal z nich vyťahovať obaly s jedlom. „Zo Zlatého kuraťa. Ich zemiaková kaša a omáčka mi pripomínajú mamine. Ktovie prečo. Nepamätám si, ako varila.“

Smrť Dianne Maddoxovej otriasla celým mestečkom.Zúčastňovala sa na rodičovskom združení, juniorskej lige a tri rokytrénovala Taylorov a Tylerov futbalový tím, kým jej nediagnostikovali rakovinu. Vyviedlo ma z miery, že o nej hovoril tak bezstarostne, hoci som mala dojem, že by to tak nemalo byť.

„Vždy prepadávaš dievčatá v ich byte s jedlom?“

„Nie, ale už bol čas.“


33Sladké zabudnutie

„Čas na čo?“

Bezvýrazne sa na mňa pozrel. „Na obed.“ Vpochodoval dokuchyne a začal otvárať skrinky.

„Čo to robíš?“

„Kde máš taniere?“ opýtal sa.

Ukázala som na správnu skrinku, dva som vytiahla, položila som ich na pult, nabrala som zemiaky, omáčku, kukuricua rozdelila kurča. Potom odišiel.

Stála som pri pulte v malom tichom byte, v ktorom sa vznášala vôňa kuraťa a omáčky. Nikdy predtým sa mi také čosi nestalo.Nevedela som, ako mám zareagovať.

Naraz sa otvorili dvere. Trenton znova vošiel a  kopnutím za sebou zatvoril. Držal dva obrovské plastové poháre s  vytŕčajúcimi slamkami.

„Dúfam, že máš rada višňovú kolu, bábika, inak kamarátinebudeme.“ Ku každému tanieru položil pohár, potom si sadol.Pozrel sa na mňa. „Tak čo? Sadneš si, či nie?“

Posadila som sa.

Trenton si vložil do úst prvý kúsok a po krátkom váhaní som urobila to isté. Akoby som mala na jazyku kúsoček neba. Keď som sa už do toho pustila, jedlo z  môjho taniera zmizlo akosi rýchlo.

Trenton vytiahol dévedéčko s  filmom Vesmírne gule. „Viem, povedala si, že sa učíš, takže ak nemôžeš, prežijem to. Toto som si však požičal od Thomasa, keď bol naposledy v meste, a ešte som si to nepozrel.“

„Vesmírne gule?“ opýtala som sa so zdvihnutým obočím. S Tídžejom sme ten film videli milión ráz.

„To znamená áno?“

„Nie. Pekné od teba, že si priniesol obed, ale musím sa učiť.“

Pokrčil plecami. „Môžem ti pomôcť.“

„Mám priateľa.“


34 Jamie McGuireová

Trentona to nezmiatlo. „Zjavne nestojí za nič. Nikdy som ho

t u nev idel.“

„Nebýva tu. On... študuje v Kalifornii.“

„Nikdy nechodí domov na návštevu?“

„Ešte nie. Má toho veľa.“

„Je odtiaľto?“

„Do toho ťa nič.“

„Kto je to?“

„ Nesta raj sa.“

„Dobre,“ povedal, keď zozbieral odpadky a odhodil ich dokoša v kuchyni.

Vzal môj tanier, potom svoj a opláchol ich v dreze. „Mášimaginárneho priateľa. Rozumiem.“

Otvorila som ústa, že sa budem hádať, ale ukázal na umývačku

riadu. „Sú v nej špinavé?“

Prikývla som.

„Robíš dnes večer?“ opýtal sa, keď plnil umývačku a hľadalčistiaci prostriedok.

Keď ho našiel, trochu z neho vylial do nádobky, zavreldvierka a  stlačil tlačidlo. V  kuchyni sa rozoznelo tiché, upokojujúce

pradenie.

„Nie, tento víkend mám voľno.“

„Super, aj ja. Neskôr sa po teba zastavím.“

„Čo? Nie, ja...“

„Uvidíme sa o siedmej.“ Dvere sa zavreli a v byte ostalo ticho.

Čo sa to práve stalo? Ponáhľala som sa do izby a schmatla som

mobil.

Nikam s Tebou nepôjdem. Povedala som, že mám priateľa.

Keď myslíš.


35Sladké zabudnutie

Otvorila som ústa. „Nie“ zjavne nepovažoval za odpoveď. Čo

som len mala urobiť? Nechať ho vyklopkávať na dvere? To by bolo

drzé. Lenže aj on bol drzý. Povedala som predsa „nie“!

Nebol dôvod hnevať sa. Raegan bude doma, možno aj Kody,

a môže mu povedať, že som šla von. S niekým iným. To byvysvetľovalo, prečo mám auto na parkovisku.

Bola som prekliato múdra. Dosť inteligentná na to, aby som

si celé roky držala od Trentona odstup. Od detstva som ho videla

f lirtovať, zvádzať a uhýbať sa. Neexistoval nijaký trik, ktorým by

ma dokázal prekvapiť.


Tretia kapitola

o

  siedmej som si v  predklone fénovala mokré vlasy. od

pary, ktorá zaplnila spoločnú kúpeľňu, sa zahmlilo zrkadlo,a preto nemalo zmysel pokúšať sa uvidieť svoj odraz. Tenkároztrhaná osuška okolo mojej hrude sotva zakrývala to, čo mala.Potrebovali sme nové osušky. Potrebovali sme nové všetko.

Raegan prišla domov až o šiestej, a tak som jej v skratkevysvetlila svoj plán, aby presne vedela, ako má Trentona odohnať. Päť

minút po siedmej večer som si obliekla mikinu s logomVýchodnej univerzity a  tepláky rovnakej sivej farby. O  desať minút nato

sa Raegan s misou pukancov zvalila na gauč, kde sa ponorila do

modrých vankúšov. Mala na sebe tmavomodré obtiahnuté tepláky

a kvetinkové tielko.

„Zdá sa, že si mu to vyhovorila.“

„Super,“ povedala som, usadená na takmer nevypchatejopierke na gauči.

„Hovoríš super, ale tváriš sa trochu sklamane.“

„Ty hnusná klamárka,“ povedala som, keď som si brala za hrsť pukancov a  pchala som si ich do úst. Práve som oddychovala za zvukov neznesiteľného hlasu zo seriálu Griffinovci, keď zazvonil zvonček. Raegan sa pobrala k  dverám, všade rozsýpala pukance a  ja som sa rozbehla do izby. Otočila kľúčom v  zámke, stlačila


37Sladké zabudnutie

kľučku a potom som začula jej tlmený hlas. Po chvíľke sa v byte

ozval iný, omnoho hlbší. Trentonov.

Po krátkom rozhovore Raegan zakričala moje meno. Stuhla som, lebo som nevedela, čo mám robiť. Snažila sa mu dokázať, že tu nie som? Dvere na mojej izbe sa rozleteli. Inštinktívne som odskočila, aby mi nevrazili do tváre. Predo mnou stála zamračená Raegan. „Bojuje nečestne.“

Potriasla som hlavou. Nevedela som, či sa mám ozvať.

Mykla hlavou nabok a  ukázala na predné dvere. „Pozri sa sama.“

Prešla som okolo nej cez chodbu a  v  obývačke som zbadala Trentona, ako drží malilinkú ružovú vetrovku a stojí vedľadievčatka. Bolo úžasné. Pod dlhými tmavými mihalnicami mu pri každom žmurknutí zmizli zelené oči velikánske ako teleskopy. Na chrbát a  plecia mu padali dlhé vlasy platinovej farby. Poťahovalo a naťahovalo nitky mätovozeleného svetríka, no nespúšťalo zo mňa zvedavé očká.

Trenton kývol na dokonalé stvorenie vedľa seba. „Toto je Olive. Jej rodičia pred dvomi rokmi kúpili susedný dom. Sme kamaráti.“

Olive sa otočila a  chytila Trentona za nohu. Nevyzerala vystrašene ani vyľakane, len dosť uvoľnene na to, aby sa naňho vešala.

„Ahoj, Olive,“ povedala som. „Koľko máš rokov?“ Nie je bežné pýtať sa to dieťaťa? Nebola som si istá.

„Päť,“ odpovedala sebavedome. Jej odvážny sladký hlások bol pravdepodobne tým najrozkošnejším zvukom, aký som kedypočula. Zdvihla ruku. Drobné, no bucľaté pršteky natiahla tak ďaleko, ako len vládala, a vystrela ku mne dlaň. Keď si bola istá, že som pochopila, vrátila ruku na Trentonovu nohu. „Tvent povedal, že ma vezme ku Kuliatku Joeovi, ale až keď budeš puipjavená.“ Zažmurkala, ale neusmiala sa. Myslela to vážne. Naozaj bolapresvedčená, že som zodpovedná za každú ďalšiu sekundu čakania.

Pozrela som sa naňho. „To povedal?“


38 Jamie McGuireová

Trenton jednoducho pokrčil plecami a usmial sa na mňa. „Si

už pri pravená?“

Zrak mi padol na moje tepláky. „Zjavne nie, ale tipujem, že by

som nemala nechať Olive čakať.“

„To by si veru nemala,“ povedal Trenton. Ani nepredstieral, že

mu je to ľúto. Hajzel.

Snažila som sa nevrčať, nekliať a nerobiť nič, čím by sommohla Olive vystrašiť. Odišla som do izby. Mikinu som vymenila za

tričko hrdzavej farby, tepláky za obnosené rif le. Keď som saobúvala, Raegan otvorila dvere mojej izby a zavrela za sebou.

„Olive chce, aby som ťa poprosila, aby si sa poponáhľala,“ oznámila a snažila sa nesmiať.

„Zavri zobák!“ odvrkla som a  postavila som sa. Dala som si mejkap, mihalnice som si prečesala maskarou, na pery som sinaniesla priesvitný lesk a prešla som do obývačky, v ktorej stále stáli Trenton a Olive.

„Pripravená,“ vyhlásila som a usmiala som sa. Na Olive.Rozhodne nie na Trentona.

Olive sa naňho pozrela. „Už ideme ku Kuliatku Joeovi?“

„Najprv si obleč bundičku.“

Olive poslúchla a chrbtom ruky si utrela noštek. „Už?“

„Áno, madam,“ povedal, keď otváral dvere.

Keď sa dvere otvorili, Olive sa usmiala od ucha k uchua Trenton sa tiež rozžiaril. Zjavne bol rád, že jej urobil radosť.

Bez slova som prešla okolo neho. Ako som kráčala cezparkovisko, Olivine pršteky si našli cestičku do mojej dlane. Pokožku mala presne takú teplú a hebkú, ako vyzerala.

Trenton odomkol dvere na strane spolujazdca svojhorozpadnutého Dodgea Intrepida. Červeň už miestami vybledla, inde sa odlúpla. Posunul sedadlo dopredu a pomohol Olive nastúpiťdozadu. Pripútal ju do ružovej autosedačky.

Naklonila som sa do auta a nadýchla som sa. „V aute nefajčíš?“


39Sladké zabudnutie

„Fajčím, ibaže večer predtým, ako mám byť s  Olive, ho vyumývam a  nezapálim si v  ňom, až kým ju nevysadím. Preto

nesmrdí.“ Sedadlo spolujazdca posunul do pôvodnej polohy, zodvihol ruku a naznačil mi, aby som nastúpila.

„Toto ti ešte zrátam,“ pošepla som, keď som ho obišlaa chystala som sa sadnúť si do auta.

Usmial sa. „Už sa teším.“ Trenton zabuchol dvere, prebehol popred auto a posadil sa na sedadlo. Pripútal sa, potom sa na mňa netrpezlivo zahľadel.

„Ak ho nezacvakneš, zacvakáš,“ vyhlásila Olive na zadnom sedadle.

„Oh,“ povedala som, otočila som sa po pás a zopakovala som, čo práve urobil Trenton.

Keď som si zapla pás, naštartoval.

Takmer mlčky sme sa viezli mestom ku Kuriatku Joeovi okrem Oliviných občasných otázok, či sme už tam. Pri každom semafore chcela vedieť, ako ďaleko sme od cieľa. Trenton jej trpezlivoodpovedal, a keď ostávala už len jedna ulica, urobili si maličkú oslavu a zatancovali si rukami.

Keď Trenton zahol na parkovisko pri Kuriatku Joeovi, vypol motor, vystúpil, prebehol na moju stranu auta a otvoril dvere.Jednou rukou mi pomohol vystúpiť, potom odsunul sedadlo dopredu, odopol Olive a zložil ju na zem.

„Pviniesol si mince?“ opýtala sa.

Trenton sa zasmial a zatváril sa urazene. „Je vôbec legálne ísť ku Kuriatku Joeovi bez nich?“

„Podľa mňa nie,“ vyhlásila Olive a potriasla hlavou.

Trenton vystrel ruku, Olive ju chytila a potom podala ruku aj mne. Chytila som jej ruku do svojej a  všetci traja sme sa vybrali dovnútra.

Kuriatko Joe bol pevnou súčasťou Eakinsu, odkedy som sanarodila. Rodičia nás sem raz či dvakrát ako deti zobrali, ale od roku


40 Jamie McGuireová

tisícdeväťstodeväťdesiatdeväť som tu nebola. Stále bol napáchnutý

masťou a korením, ktoré prehlušovali všetko ostatné vrátanetenkého povlaku na zelenej dlaždicovej podlahe.

S  Olive sme nasledovali Trentona do boxu na druhom konci reštaurácie. Všade pobehovali detiská, prakticky liezli po stenách. Rôznofarebné svetlá z  obrovského hracieho automatu a arkádových hier vreskot a smiech ešte znásobovali.

Trenton sa pohrabal vo vreckách nohavíc a  po chvíli z  nich vytiahol za dve hrste mincí. Olive sa natešene nadýchla, zhrabla toľko mincí, koľko ich medzi svojimi bucľatými prštekmi uniesla, a bežala preč.

„Vôbec ťa netrápi, že to úbohé dievčatko zneužívaš?“ opýtala som sa a prekrížila som si ruky na stole.

Trenton pokrčil plecami. „Ja sa s tebou navečeriam, ona sazahrá, jej rodičia pôjdu na rande. Nikto neprehrá.“

„Chyba. Ja som zjavne nevyhrala, keďže si ma sem dotiahol nasi lu.“

„Nemôžem za to, že som krok pred tebou.“

„Využívať dieťa nie je práve dobré prvé rande. Nie je to niečo, na čo by sme v budúcnosti radi spomínali.“

„Kto povedal, že máme rande? Teda... ak to chceš nazývaťrande, super, ale myslel som si, že máš priateľa.“

Takmer som sa zadusila slinou, ale stále to bolo lepšie, než keby som sa mala začervenať. „Prepáč, že som si myslela, že do takýchto vecí nenútiš hocikoho.“

„To nie. Toto je rozhodne špeciálny prípad.“

„Ty si špeciálny prípad,“ zašomrala som a  medzi desiatkami tváričiek som hľadala Olivinu. Pokúšala sa roztiahnuť krátkeručičky okolo hracieho automatu, potom sa vzdala a rozhliadala sa okolo seba.

„Predpokladám, že stále máš priateľa,“ povedal Trenton.

„Nie je to tvoja vec, ale mám.“


41Sladké zabudnutie

„Tak potom to nie je rande. Keby bolo, bola by si... radšej to

nepov iem.“

Uprela som naňho pohľad. „Natiahnem sa ponad stôla vyleím ti.“

Zachechtal sa. „Nevylepíš. Chceš, aby sa ťa bála celá budúca generácia Eakinčanov v Illinoise?“

„To je mi jedno.“

„Nie, nie je.“

Čašníčka sa preknísala až k nám a nahla sa ponad svoje rastúce bruško. Vyzerala, že je asi v siedmom mesiaci. Zelená polokošeľa, ktorú mala na sebe, bola na prasknutie. Položila pred seba malý pohár s vrchnákom a so slamkou, potom veľký červený s čímsi hnedým a perlivým. „Čau, Trent.“

„Ahoj, Cindy. Mala by si byť doma s vyloženými nohami.“

Usmiala sa. „To hovoríš zakaždým. Čo si dá tvoja kamarátka?“

Pozrela som sa na Cindy. „Len vodu, ďakujem.“

„Prinesiem.“ Obrátila pohľad na Trentona. „Olive si dá to čo vždy?“

Prikývol. „Mám však dojem, že Cami potrebuje jedálny lístok.“

„Hneď sa vrátim.“

Trenton sa predklonil. „Mala by si skúsiť trojvrstvovú misu s hranolčekmi zo sladkých zemiakov a kapustovým šalátom.Lebo... Došľaka!“

Muž za mnou zavrešťal: „Christopher! Povedal som, že máš prísť sem a sadnúť si!“

Trenton sa naklonil ponad mňa a zvraštil čelo. Naším smerom sa rozbehol asi osemročný chlapček, aj keď utekal skôr ku mne ako k otcovi. Zastavil sa pri nás a čakal.

„Sadaj!“ zavrčal naňho otec. Chlapček poslúchol a  otočil sa, aby videl, ako sa hrajú ostatné deti.

Trenton sa snažil ignorovať, čo sa dialo za mnou. Oprel sa o stôl. „Stále sa ti páči robiť v Rede?“


42 Jamie McGuireová

Prikývla som. „Robota nie je zlá, Hank je skvelý.“

„Prečo tento víkend nerobíš?“

„Vzala som si voľno.“

„Seď pokojne!“ zavrčal chlapčekov otec za mnou.

Trenton po chvíli pokračoval. „Len som ti chcel povedať, že ak

sa ti v bare nepáči, v štúdiu je voľné miesto recepčnej.“

„V akom štúdiu?“

„V mojom, teda v tom, v ktorom pracujem.“

„V  Skin Deepe niekoho hľadajú? Myslela som si, že telefóny

dvíha Cal alebo niekto, kto má práve čas.“

„Povedal, že na Tridsiatej štvrtej ulici majú za pultom sexifešandu, tak si myslí, že by sme si mali nájsť podobnú aj my.“

„Sexi fešandu,“ nepohla som ani brvou. Neohromil ma.

„Jeho slová, nie moje,“ povedal Trenton a očami prehľadával dav, aby zistil, kde je Olive. Netrvalo dlho a našiel ju. Vedel, kde bude.

„Rada hrá pinball, čo?“

„Zbožňuje ho,“ pousmial sa ako hrdý otecko.

„Dopekla, Chris! Čo to, došľaka, robíš?“ zakričal muž za mnou a súčasne sa postavil. Otočila som sa a zbadala som jeho prevrátený pohár a veľmi rozrušeného chlapčeka, ktorý sa pozeral na otcovo mokré lono. „Prečo ťa vôbec vodím na takéto miesta?“ zavrešťal.

„Tiež mi to napadlo,“ ozval sa Trenton.

Muž sa otočil. Uprostred čela mal dve hlboké horizontálne vrásky.

„Viete, nezdá sa, že chcete, aby tu vaše dieťa pobehovalo, hralo sa alebo sa hocijako zabávalo. Načo ho sem vodíte, keď sa nemá ani pohnúť?“

„Nikto sa ťa na nič nepýtal, idiot,“ odvrkol a otočil sa.

„Nie, ale ak sa budete so synom takto rozprávať, požiadam vás, aby ste vyšli von.“

Muž sa na nás znova zahľadel, začal hovoriť, ale čosiv Trentonových očiach ho donútilo rozmyslieť si to. „Je hyperaktívny.“


43Sladké zabudnutie

Trenton pokrčil plecami. „Človeče, chápem. Ste tu sám,zrejme ste mali dlhý deň.“

Vrásky nad mužovými očami sa zjemnili. „To som teda mal.“

„Tak ho nechajte spáliť energiu. Keď príde domov, budezničený. Je trochu hlúpe priviesť ho sem a  potom sa rozčuľovať, že sa

zabáva.“ Mužovi očervenela tvár od hanby. Zopár ráz prikývol,

potom sa otočil a kývol aj synovi. „Prepáč, kamarát. Choď sa hrať!“

Chlapčekovi sa rozžiarili očká, vyskočil od stola a zamiešal sa

medzi neúnavný dav šťastných detičiek. Po niekoľkýchnepríjemných sekundách ticha sa Trenton pustil s mužom do reči a začali

sa baviť o tom, kde robia, o Chrisovi a Olive. Nakoniec sme zistili,

že sa volá Randall  a  je čerstvým slobodným oteckom. Chrisova

matka bola závislá, žila s priateľom v susednom meste a Chris mal

problém zvyknúť si. Randall pripustil, že aj on. Keď prišiel čas

odísť, Randall vystrel ruku a  Trenton mu ňou potriasol. Odišli

s úsmevmi.

Keď Olive minula mince, sadla si za stôl, kde už na ňu čakali zlaté kuracie nugetky. Trenton jej na



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist