načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Rudolf,vták v zlatej klietke – Lily Wonderland

Rudolf,vták v zlatej klietke

Elektronická kniha: Rudolf,vták v zlatej klietke
Autor: Lily Wonderland

– "Príbeh sa zdá byť iba výmyslom, ale nie je to tak. – Rovnako malý vták mi padol na okenicu pred pár rokmi a bol podobne zachránený ako je opísané v knižke. – Rozdiel je v tom, že môj vták získal slobodu a naučil sa lietať. ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  97
+
-
3,2
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » MEA2000 o. z.
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2014
Počet stran: 115
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-560-0284-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

"Príbeh sa zdá byť iba výmyslom, ale nie je to tak.

Rovnako malý vták mi padol na okenicu pred pár rokmi a bol podobne zachránený ako je opísané v knižke.

Rozdiel je v tom, že môj vták získal slobodu a naučil sa lietať.

Položila som si však otázku, čo by sa udialo, ak by mu táto sloboda bola odopretá?"

Zařazeno v kategoriích
Lily Wonderland - další tituly autora:
 (e-book)
Spln Spln
 (e-book)
Grains of Dust Grains of Dust
 (e-book)
Cudzinec Cudzinec
 (e-book)
Rhythm of Love -- The L.O.V.E. Goes On Rhythm of Love
 (e-book)
Stranger Stranger
 (e-book)
Cudzinec Cudzinec
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1

LILY WONDERLAND

Technická spolupráca: Fujas Štefan, Szekeres František

Jazyková korekcia: Mária Ballová

Dizajn obalu: Silvia Veszprémiová

Ilustrácia: Silvia Veszprémiová

Edícia: MEA 2000 o. z. - Mladá éra autorov nového tisícročia

© Autorské práva vyhradené

ISBN 978-80-560-0282-7


2

OBSAH

ČASŤ PRVÁ

Rudolf ............................................................................... 6

Dopad ............................................................................. 16

V zlatej klietke ............................................................... 20

Jabloň ............................................................................. 26

Strom – vinník ................................................................ 30

Frank ............................................................................... 36

Tesnosť ........................................................................... 40

Sekunda prázdnoty ......................................................... 48

Pomoc ............................................................................. 54

Stretnutie ........................................................................ 60

ČASŤ DRUHÁ

Hľadanie odpovede ........................................................ 79

Sila súdržnosti ................................................................ 90

Spev ................................................................................ 97

Tanec ............................................................................ 104

Znovuzvítanie ............................................................... 108


3

Byť vtákom, ktorý lieta nad snehovou prikrývkou, alebo spieva pieseň

prichádzajúcej jari?

Byť mravcom a vytvoriť tanec v pochode a zdvíhať ťažké „skaly“?

Byť stromom, ktorý sa hrdo pnie na jednom mieste, čaká na svoj osud,

počúva vtáčie piesne,

pozerá do zeme pod nákladom pochybností, či zajtrajšie ráno ho

nezlomí?

Tancovať v slnečnom lúči, urobiť prelet nad oblakmi, rozkvitnúť

do najväčšej krásy?

Výber je na tebe!

Začni byť dnes tým, kým si hlboko vo svojom vnútri!


4

Časť prvá


5


6

Rudolf

Slnko bolo postavené vysoko a ohrievalo snehom

pokrytú zem. Snežienky skláňali hlávky. Prichádzala jar,

čas, keď to budú ony, čo sa oddajú spánku čakajúc znova

na zimu, aby uhasila posledné mrazivé dni a dovolila im

vykuknúť spoza bieloby. Aby to boli potom znova ony,

čo musia ísť...

Rudolf bol pestrofarebným vtákom. Áno, považoval sa

za pestrofarebného, i keď jeho perie zmenilo po čase

farbu, očernelo, ale akosi vždy cítil, že vyniká medzi

svojím druhom. A naozaj, to bolo tak.

Rudolf teraz sedel v hniezde, ktoré bolo postavené

v rohu suchých konárov stromu, ktoré mali ešte iba málo

zelených listov.

Slnko nebolo spaľujúce, skôr bolo príjemné. Vo vzduchu

bolo cítiť prichádzajúcu jar. Počul štebot iných vtákov

a videl ich prelety vo vzduchu.


7

Bola to iba jeho prvá jar, ale už vedel, že bude mať rád

toto ročné obdobie. Slnečné lúče mu ohrievali telo

a osvetľovali žltý zobák, ktorý v jeho lúčoch vynikal ešte

viac. Roztvoril teda drobný zobák a pokúsil sa zaspievať

pieseň prichádzajúcej jari tak, ako to mnohokrát počul

u svojich rodičov. Oslavnú pieseň poznal naspamäť:

Keď sa hviezdy radujú a mesiac sa usmieva,

všetko na svete ako rozprávka sa zdá,

tancuješ na mäkkom koberci oblakov,

osvetlený žiarou slnka,

prečo však ľudia nepoznajú to tajomstvo,

pocity sú tým, čo život vytvára?

Sme tak hlboko dojatí

pocitom tej lásky,

boli sme iba studňa vyschnutá,

kým láska nenapojila naše útroby.


8

Dýchame ňou,

oči sú priezračnejšie než nebo,

kvety hrajú farbami dúhy,

rosa sa odráža vo svetle slnka,

spájame sa s ňou, stávame sa ňou.

Cítime jej záchvevy v srdci,

zaplavuje nás teplý pocit šťastia.

To je, keď láska vytvára divy,

je iba na tebe, aby si uveril.

Rovnako nespočetne veľakrát počul pieseň lásky, ktorú

si rodičia spievali jeden druhému:

Dnes žiarim láskou,

cítim ju vo vnútri,

prúdi cez moje žily,

je vznešenejšia ako kráľovské zlato,

cennejšia ako drahokam.


9

Dnes som našiel,

čo tak dlho som hľadal,

čo vždy chýbalo v chlade.

Láska, ktorá nevyžaduje,

ale práve naopak,

umožňuje a pohybuje sa,

dáva krídla a hovorí:

"Lietaj! Letím s tebou!

Rasti! A ja porastiem s tebou!

Dovoľ mi byť v tvojich snoch

a nikdy ťa tam nenechám samú!“

Jedného dňa sa usadila v srdci

a nemôže byť vyhnaná.

Prenáša hory a splavuje divoké rieky.

Niet pochýb o jej pravdivosti,

niet pochybností v jej tvári.


10

Láska sa stala mojou súčasťou

je skutočnou ja bez masky,

spoločne vytvárame jednotku lásky.

Vždy budem ďakovať vyššej moci,

ktorá ma priviedla k tebe,

aj keď som musel dlho čakať,

môj život vždy smeroval k tomuto bodu.

Bolo to zaznamenané v starých bájkach,

vyrozprávané v rozprávkach,

básnené v básňach,

venované od Boha

a spievané anjelmi.

Táto sladká nikdy neumierajúca láska.

Všetko sa točilo okolo piesne. Celý vtáčí život. Bez

melódie bol vták ako bez krídiel.


11

V noci, keď všetko stíchlo, Rudolfov hlas sa dožadoval

nasýtenia a niesol sa uličkami mesta, v ktorom sa

narodil, prebýval a žil.

Teraz bol Rudolf v hniezde sám. Naokolo boli jeho

rodičia i súrodenci. Bol to však iba on, kto sedel

v bezpečí hniezda. Mal to byť pre neho veľký deň. Bol to

významný deň pre všetkých vtákov, keď prvýkrát

rozprestreli krídla a vzniesli sa do výšky. Pre Rudolfa to

bol však deň, keď nočná mora sa zmenila na realitu.

„Poď, Rudolf, neboj sa! Tvoji bratia už lietajú vysoko,

skús to i ty!“

Rudolf bol iný. Bol slabším ako súrodenci a omnoho

bojazlivejším. Oni sa skôr dostali k potrave, nadobudli

silu, skôr vyleteli z hniezda. Túžil byť ako oni. Ako

všetci vtáci. Nebol tu preto, aby skákal, zbieral omrvinky

bez toho, aby sa vzniesol do výšky a sledoval svet zhora.

Nabral odvahu, postavil sa na kraj hniezda a rozprestrel

krídla. Pozrel sa do hĺbky a pocítil prichádzajúce

mdloby.

„Pozeraj sa pred seba!“ - počul otca, ktorý sa odrazil

od hniezda a hneď sa aj vzniesol do výšky.


12

Rudolf sa pokúšal sledovať ho, ten čierny bod, ktorý

sa rýchlo vzďaľoval.

'Nedokážem to, nedokážem to!' - opakoval si v duchu.

Nahlas však nevyriekol ani slovo. Iba jeho bojazlivý

pohľad a krídla tesne pri tele prezrádzali, že si neverí.

„Leť! Leť!“ - kričali bratia.

„Nechaj sa unášať vzduchom! Je to nádherné!“

Po ničom inom viac netúžil, iba sa nechať unášať

ľahkým vánkom, cítiť ho vo svojom perí, nechať ho

dotknúť sa telíčka... Iba rozprestrieť krídla a letieť.

„Poďme!“ - zavelil otec, ktorý sa vrátil bez toho, aby

si to Rudolf všimol.

Chcel ho poprosiť, či by nemohol letieť znova pred ním,

aby mal záchytný bod, ale uvedomil si, že by to bolo

zbytočné. Nebolo nič, čo by odohnalo jeho strach. Ten

maličký bod otca by sa vzďaľoval príliš rýchlo a on by i

tak preciťoval to prázdno hĺbky pod sebou.

Zrazu do neho matka jemne štuchla.

„Rozprestri krídla, chlapče! Koncentruj sa!“

Rudolf teda urobil tak. Znova rozprestrel krídla. Zaváhal,

pozrel sa dole. Urobil krok dozadu.


13

„Nepozeraj sa dole! Skús to! Narodil si sa s tou

schopnosťou.“ - počul matku, ktorá ho znova jemne

štuchala na okraj hniezda.

Rudolf tam stál a cítil sa bezmocným. Každý naokolo mu

túžil pomôcť, radami uľahčiť jeho prvý let, ale on si

predstavoval iba tú hĺbku pod sebou, to prázdno,

do ktorého spadá. Preciťoval v mysli vzduch, ktorý sa

mu dotýka tela, ale nebol to vánok. Bol to štipľavý tuhý

mráz, ktorý mu štípal kožu pod perím a zabáral sa do

mäsa ako ostrý nôž.

„Zlatko, musíš si dôverovať!“

Pozrel sa matke do očí. Ona mu verila. Prečo si on nebol

schopný dôverovať?

Rudolf vedel, že vtáky sa učia lietať tréningom, ktorý

mení ich schopnosti na dokonalé umenie. Lietanie bolo

veľmi náročné na energiu, ale nízka hmotnosť vtákov

bola silou ich ľahkosti. Mimoriadne výkonné pľúca a

obehový systém im pomáhali podávať obrovské výkony.

Perie vtákov chránilo pred chladom a v lete pred

horúčavami, ale malo aj obrovský význam pri lete.


14

Ale všetky geneticky dané vedomosti sa bili so strachom.

Otočil sa matke chrbtom a pozrel sa vpred. Belasá

obloha, kde - tu biele oblaky. Vzduch, ktorý je jeho

priateľom. Prinútil sa nemyslieť na nič iné, nepozrieť sa

dole. Ale pocit úzkosti z hĺbky ho nechcel opustiť.

Bezmyšlienkovite rozprestrel krídla a odrazil sa.

„Mávaj krídlami!“ - počul znova matkin hlas.

Zamával raz, dvakrát a fíííí! Bol to nádherný pocit! On

lietal, plával na belasej oblohe.

„Lietam! Lietam! Pozrite sa! Ja lietam!“

Obzrel sa a v tom jeho pohľad zabehol do hĺbky, stratil

rovnováhu a začal rýchlo padať.

„Mávaj krídlami!“ - kričal otec, ale Rudolf sa rýchlo

strácal spred jeho pohľadu.

Matka vyletela za ním, ale nad malou bodkou zazrela

obrovský tmavý tieň. Keď sa pozrela hore, uvidela supa,

ktorý sa hnal za jej synom. Zamávala rýchlejšie krídlami,

naklonila sa hlavou nižšie, ale malá bodka sa úplne

stratila. Sup preletel popri nej a zmenil smer.

„Synak...“ - vyslovila, ale jej hlas už nedoznel

k Rudolfovi.


15

Cítil rýchlosť. Cítil štipľavý vzduch. Zabudol mávať.

Zabudol dýchať. Gravitácia bola neúprosná.

'Nenarodil som sa, aby som lietal!' - bolo posledné,

na čo Rudolf pomyslel, keď jeho telo dopadlo na tenkú

okenicu desaťposchodového paneláku.

Rudolf zostal nehybne ležať.


16




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.