načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Psychofarmakológia - Ján Pečeňák; Viera Kořínková

  > > > > Psychofarmakológia  
Psychofarmakológia

Kniha: Psychofarmakológia
Autor: ;

Publikáciu Psychofarmakológia zostavili autori so snahou poskytnúť informácie o psychofarmakách a ich využití v psychiatrii, ale aj v iných medicínskych a príbuzných odboroch. Domnievame ...


Titul doručujeme za 4 pracovní dny
Vaše cena s DPH:  1 282
Jazyk: slovensky
+
-
ks
rozbalKdy zboží dostanu
rozbalVýhodné poštovné: 0Kč
rozbalOsobní odběr zdarma
Doporučená cena:  1 441 Kč
11%
naše sleva
42,7
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Wolters Kluwer
Rok vydání: 201612
Počet stran: 666
Rozměr: 242,0x170,0x40,0 mm
Úprava: tran : ilustrace, tabulky
Vydání: Prvé vydanie
Hmotnost: 1,116kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8168-542-2
EAN: 9788081685422
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Publikáciu Psychofarmakológia zostavili autori so snahou poskytnúť informácie o psychofarmakách a ich využití v psychiatrii, ale aj v iných medicínskych a príbuzných odboroch. Domnievame sa, že aj v čase, keď sú informácie dostupné v rôznych podobách elektronických zdrojov, má tlačená publikácia svoj význam. Sú v nej zahrnuté aj oblasti, ako je adiktológia, sexuológia, psychofarmakológia detského veku, rastlinné liečivá, veľká pozornosť je venovaná predpisovaniu liekov, bezpečnosti a novému výskumu. Takto koncipovaná publikácia je prvou svojho druhu v Slovenskej republike a môže dlhú dobu slúžiť ako podrobný referenčný zdroj pre klinickú prácu i všeobecnú orientáciu v problematike. Kniha predstavuje komplexný pohľad rešpektovaných autorov na možnosti farmakoterapie v psychiatrii. Prehľad liečiv s odkazmi na históriu farmakoterapie uspokojí náročných čitateľov, ktorí tu nájdu množstvo relevantných citácií. Na slovenské pomery ide o unikátny pohľad na klinickú farmakoterapiu. prof. MUDr. Milan Kriška, DrSc. Jedná se o monumentální dílo s neobvyklým rozsahem a důkladnosti zpracování, které jistě bude zásadním pramenem pro vzdělávání psychiatrů, stejně jako užitečným zdrojem pro běžnou klinickou praxi při léčbě psychofarmaky. Přehled psychofarmak doplněný o bohaté literární citace navíc muže sloužit jako referenční zdroj pro odborníky z různých oblastí, které se přímo nebo nepřímo týkají hlavního tématu publikace. doc. MUDr. Jirí Masopust, Ph.D.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

ObSAH
ZOZNAM AUTOROV . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 15
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A ZNAČIEK. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16
1 PREDSLOV. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21
2 HISTÓRIA PSYCHOFARMAKOLÓGIE (J. Pečeňák). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
2.1 Chlórpromazín a antipsychotiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
2.2 Imipramín a antidepresíva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 26
2.3 Benzodiazepíny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 27
3 KLASIFIKÁCIA PSYCHOFARMÁK (V. Kořínková, J. Pečeňák). . . . . . . . . . . . . . . . 30
3.1 Základné termíny a vývoj klasifikácie psychofarmák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30
3.2 Psychofarmaká v ATC klasifikácii. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 32
3.3 Nový pokus o klasifikáciu na základe poznatkov neurovied – NbN. . . . . . . . . . . . 34
4 KLINICKÉ SKÚŠANIE LIEKOV (V. Kořínková, J. Pečeňák) . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
4.1 Základná terminológia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 36
4.2 História a súčasnosť klinického skúšania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 37
4.3 Vývojový program nového lieku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39
4.3.1 Predklinická fáza. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
4.3.2 Klinická časť klinického skúšania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
4.4 Publikovanie výsledkov štúdií . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 44
5 PREDPISOVANIE A SPOTREBA PSYCHOFARMÁK
(J. Pečeňák, V. Kořínková, M. Turček) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48
5.1 Terminológia a legislatívne podmienky súvisiace s predpisovania liekov . . . . . . . . 48
5.2 Registrované a kategorizované lieky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48
5.3 Voľnopredajné lieky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
5.4 Predpisovanie psychofarmák. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
5.4.1 Preskripčné obmedzenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
5.4.2 Indikačné obmedzenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50
5.5 In-label, off-label liečba. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 51
5.5.1 Postup pri predpise lieku pre neschválenú indikáciu alebo neregistrovaného
lieku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
5.6 Komunikácia s pacientom a poučenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 52
5.7 Spotreba psychofarmák. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53
6 BEZPEČNOSŤ, SLEDOVANIE A HLÁSENIE NEŽIADUCICH ÚČINKOV
(V. Kořínková, J. Pečeňák). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61
6.1 Základné pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61





6.2 Legislatívny rámec pre farmakovigilanciu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 62
6.3 Zdroje informácií o bezpečnosti lieku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
6.4 Fázy identifikácie a vyhodnotenia NÚL . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
6.5 Monitorovanie NÚL v klinickej praxi. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 66
7 ZÁKLADY NEUROFYZIOLÓGIE CENTRÁLNEHO NERVOVÉHO SYSTÉMU
(VO VZŤAHU K MECHANIZMU ÚČINKU PSYCHOFARMÁK) (B. Mravec). . 69
7.1 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69
7.2 Prenos signálov medzi neurónmi. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70
7.2.1 Neuróny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 70
7.2.1.1 Prepojený a objemový prenos signálov medzi neurónmi . . . . . . . . 70
7.2.2 Chemické synapsy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72
7.2.3 Syntéza, uskladnenie a uvoľňovanie neurotransmiterov. . . . . . . . . . . . . . . . 74
7.2.4 Väzba neurotransmiterov na receptory . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75
7.2.5 Odstraňovanie a spätný transport neurotransmiterov . . . . . . . . . . . . . . . . . 77
7.3 Aminokyseliny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
7.3.1 Glutamát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78
7.3.2 Kyselina γ-amino maslová (GABA). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81
7.4 Biogénne amíny a acetylcholín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83
7.4.1 Katecholamíny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84
7.4.1.1 Dopamín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 84
7.4.1.2 Noradrenalín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 88
7.4.1.3 Sérotonín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91
7.4.1.4 Histamín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 94
7.4.1.5 Acetylcholín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 96
7.4.2 Opioidný systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 100
7.5 Ďalšie neurotransmiterové a neuromodulačné systémy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 101
8 ZÁKLADY FARMAKOKINETIKY A FARMAKODYNAMIKY
(J. Pečeňák, V. Kořínková). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107
8.1 Farmakokinetika. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107
8.1.1 Absorpcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 107
8.1.2 Distribúcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 109
8.1.3 Metabolizmus (biotransformácia). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 110
8.1.4 Vylučovanie (exkrécia) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 112
8.1.5 Terapeutické monitorovanie hladín liečiv (TDM). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 114
8.2 Faktory pacienta ovplyvňujúce farmakokinetiku. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 115
8.3 Distribúcia liečiv do centrálneho nervového systému . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117
8.4 Farmakokinetické interakcie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 118
8.5 Farmakodynamika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120
8.5.1 Väzba na receptor. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120
8.5.2 Afinita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 121
8.5.3 Selektivita a funkčná selektivita. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 122
8.5.4 Zobrazenie väzby liekov pomocou PET a SPECT. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123
8.5.5 Ukončenie aktivity receptora . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123
9 ANTIDEPRESÍVA (J. Pečeňák, V. Kořínková, M. Králová, M. Turček) . . . . . . . . . . . . 126
9.1 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126
9.2 Mechanizmus účinku antidepresív . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 126
9.3 Klasifikácia antidepresív . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 130





9.4 Skupinové nežiaduce účinky antidepresív . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133
9.4.1 Časté NÚ typu A spojené s monoamínovým pôsobením . . . . . . . . . . . . . . 133
9.4.2 Sérotonínový syndróm. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 134
9.4.3 Kardiovaskulárne nežiaduce účinky antidepresív . . . . . . . . . . . . . . . . . . 136
9.4.4 Hyponatrémia a syndróm neadekvátnej sekrécie antidiuretického
hormónu (SIADH) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 138
9.4.5 Riziko krvácania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140
9.4.6 Prírastok hmotnosti, obezita a metabolický syndróm . . . . . . . . . . . . . . . 140
9.4.7 Prokonvulzívne účinky antidepresív. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142
9.4.8 Vplyv antidepresív na spánok. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142
9.4.9 Sexuálne dysfunkcie spôsobené antidepresívami. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142
9.4.10 Syndróm z vysadenia (vynechania) antidepresív . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 143
9.4.11 Riziko indukcie (prešmyku do) manickej epizódy . . . . . . . . . . . . . . . . . 143
9.4.12 Suicidalita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144
9.4.13 Akútna toxicita/predávkovanie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144
9.4.14 Ďalšie nežiaduce účinky antidepresív . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 144
9.5 Tricyklické antidepresíva (TcA) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 145
9.5.1 Imipramín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 146
9.5.2 Amitriptylín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 147
9.5.3 Klomipramín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 149
9.5.4 Dosulepín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 150
9.5.5 Dibenzepín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152
9.5.6 Nortriptylín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152
9.6 Maprotilín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152
9.7 Inhibítory monoaminooxidázy (IMAO) a reverzibilné inhibítory MAO-A (RIMA) 154
9.7.1 Moklobemid . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 154
9.8 Selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu (SSRI) . . . . . . . . . . . . . 155
9.8.1 Fluoxetín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 155
9.8.2 Fluvoxamín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 156
9.8.3 Paroxetín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 157
9.8.4 Sertralín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158
9.8.5 Citalopram. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 158
9.8.6 Escitalopram . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 159
9.9 Inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a noradrenalínu (SNRI) . . . . . . . . 160
9.9.1 Venlafaxín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 161
9.9.2 Desvenlafaxín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 162
9.9.3 Duloxetín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163
9.9.4 Milnacipran a levomilnacipran. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 164
9.10 Inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu (NARI). . . . . . . . . . . . . . . . . . 164
9.10.1 Reboxetín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 165
9.10.2 Viloxazín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 165
9.11 Bupropión (NDRI) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 166
9.12 Noradrenergické a špecifické sérotoninergické antidepresíva (NaSSA). . . . . . . . . 167
9.12.1 Mianserín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168
9.12.2 Mirtazapín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 168
9.13 Trazodón (SARI) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 170
9.14 Tianeptín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 172
9.15 Agomelatín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173
9.16 Vortioxetín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 175





10 ANXIOLYTIKÁ A HYPNOTIKÁ (M. Turček) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191
10.1 GABA
A
receptor a GABA
A
-ergické psychofarmaká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191
10.2 Anxiolytiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 196
10.2.1 Benzodiazepínové anxiolytiká – všeobecná charakteristika . . . . . . . . . . . 196
10.2.1.1 Indikácie a dávkovanie, kontraindikácie . . . . . . . . . . . . . . . . 196
10.2.1.2 Farmakokinetika, metabolizácia, interakcie. . . . . . . . . . . . . . 197
10.2.1.3 Vedľajšie a nežiaduce účinky a riziká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 198
10.2.2 Jednotlivé benzodiazepínové anxiolytiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 199
10.2.2.1 Alprazolam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 199
10.2.2.2 Bromazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 200
10.2.2.3 Diazepam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 201
10.2.2.4 Chlórdiazepoxid . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 202
10.2.2.5 Klobazam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 203
10.2.2.6 Klonazepam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 203
10.2.2.7 Lorazepam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 204
10.2.2.8 Medazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 204
10.2.2.9 Oxazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205
10.2.2.10 Tofizopam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 205
10.2.3 Nebenzodiazepínové anxiolytiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 206
10.2.3.1 Buspirón. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 206
10.2.3.2 Hydroxyzín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 207
10.2.4 Antiepileptiká s anxiolytickým účinkom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208
10.2.5 Antidepresíva s anxiolytickým účinkom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 208
10.2.6 Antipsychotiká s anxiolytickým účinkom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209
10.2.7 Sympatikolytiká s anxiolytickým účinkom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209
10.3 Hypnotiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 209
10.3.1 Benzodiazepínové a Z-hypnotiká – všeobecná charakteristika. . . . . . . . . 210
10.3.2 Jednotlivé benzodiazepínové a Z-hypnotiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 214
10.3.2.1 Cinolazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 214
10.3.2.2 Flunitrazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 214
10.3.2.3 Flurazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 215
10.3.2.4 Midazolam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 215
10.3.2.5 Nitrazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 216
10.3.2.6 Quazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 216
10.3.2.7 Temazepam. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217
10.3.2.8 Triazolam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217
10.3.2.9 Zaleplon . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 217
10.3.2.10 Zolpidem . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 218
10.3.2.11 Zopiklón. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 218
10.3.3 Barbituráty. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 219
10.3.4 Iné GABAA-ergické hypnotiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 220
10.3.4.1 Klometiazol. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 220
10.3.5 Melatonín a jeho deriváty. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222
10.3.5.1 Melatonín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222
10.3.5.2 Ramelteón. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 223
10.3.5.3 Tasimelteón. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 224
10.3.6 Antidepresíva s hypnotickým účinkom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 224
10.3.7 Antipsychotiká s hypnotickým účinkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 225
10.3.8 Antihistaminiká s hypnotickým účinkom. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 225





11 ANTIMANIKÁ A STABILIZÁTORY NÁLADY (V. Kořínková, J. Pečeňák) . . . . . . . 234
11.1 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 234
11.2 Lítium . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 235
11.3 Valproáty (kyselina valproová, valproát sodný) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 241
11.4 Karbamazepín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 242
11.4.1 Oxkarbazepín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 244
11.5 Lamotrigín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 245
12 ANTIPSYCHOTIKÁ (J. Pečeňák) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 249
12.1 Všeobecná charakteristika skupiny a delenie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 249
12.1.1 Dostupné antipsychotiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 250
12.2 Mechanizmus účinku antipsychotík . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 252
12.2.1 Ovplyvnenie dopaminergickej transmisie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 252
12.2.2 Ovplyvnenie sérotonínovej transmisie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 254
12.2.3 Ďalšie neurotransmisné systémy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 256
12.2.4 Mechanizmus účinku antipsychotík za receptorovou úrovňou . . . . . . . . 256
12.3 Prehľad farmakologického profilu vybraných antipsychotík a ekvivalentné dávky 257
12.4 Skupinové nežiaduce účinky antipsychotík. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 259
12.4.1 Extrapyramídové syndrómy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 259
12.4.1.1 Akútna dystónia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 260
12.4.1.2 Poliekový parkinsonský syndróm. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 261
12.4.1.3 Akatízia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 262
12.4.1.4 Tardívne dyskinézy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 263
12.4.2 Hyperprolaktinémia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 263
12.4.3 Malígny neuroleptický syndróm. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 265
12.4.4 Predĺženie QT intervalu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 267
12.4.5 Zvyšovanie hmotnosti a metabolický syndróm. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 270
12.4.5.1 Diabetes mellitus 2. typu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 272
12.4.5.2 Patofyziologický mechanizmus metabolických zmien
pri podávaní antipsychotík . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 273
12.4.5.3 Manažment a liečba metabolických nežiaducich účinkov. . . . . 275
12.4.6 Ďalšie skupinové nežiaduce účinky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 276
12.5 Jednotlivé antipsychotiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 278
12.5.1 Typické antipsychotiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 278
12.5.1.1 Chlórpromazín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 278
12.5.1.2 Levopromazín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 280
12.5.1.3 Flufenazín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 281
12.5.1.4 Flufenazín dekanoát (flufenazín depot). . . . . . . . . . . . . . . . . 282
12.5.1.5 Perfenazín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 282
12.5.1.6 Haloperidol. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 283
12.5.1.7 Haloperidol dekanoát (haloperidol depot). . . . . . . . . . . . . . . 286
12.5.1.8 Melperón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 287
12.5.1.9 Chlórprotixén. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 288
12.5.1.10 Flupentixol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 289
12.5.1.11 Flupentixol dekanoát (flupentixol depot) . . . . . . . . . . . . . . . 289
12.5.1.12 Zuklopentixol. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 290
12.5.1.13 Zuklopetixol dekanoát (zuklopentixol depot) . . . . . . . . . . . . 291
12.5.2 Atypické antipsychotiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 291
12.5.2.1 Klozapín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 291
12.5.2.2 Olanzapín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 297





12.5.2.3 Olanzapín pamoát (depotný olanzapín) . . . . . . . . . . . . . . . . 300
12.5.2.4 Kvetiapín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 303
12.5.2.5 Zotepín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 305
12.5.2.6 Azenapín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 307
12.5.2.7 Loxapín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 309
12.5.2.8 Tiaprid . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 310
12.5.2.9 Sulpirid. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 312
12.5.2.10 Amisulprid . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 313
12.5.2.11 Risperidón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 315
12.5.2.12 Risperidón mikrosféry (risperidón depot) . . . . . . . . . . . . . . . 316
12.5.2.13 Paliperidón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 317
12.5.2.14 Paliperidón palmitát (paliperidón depot). . . . . . . . . . . . . . . . 319
12.5.2.15 Paliperidón palmitát s trojmesačným intervalom podávania
(PP3M). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 320
12.5.2.16 Ziprasidón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 321
12.5.2.17 Sertindol. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 323
12.5.2.18 Lurasidón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 325
12.5.2.19 Aripiprazol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 326
12.5.2.20 Aripiprazol depot . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 329
12.5.2.21 Kariprazín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330
12.5.2.22 Brexpiprazol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 331
12.5.2.23 Pimavanserín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 332
12.6 Depotné antipsychotiká – prehľad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 333
13 ANTIPARKINSONIKÁ (P. Turčáni) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 358
13.1 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 358
13.2 Anticholinergiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 358
13.2.1 Biperidén. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 358
13.3 Dopaminergné látky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 360
13.3.1 DOPA a DOPA deriváty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 360
13.3.1.1 Levodopa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 360
13.3.2 Adamantanové deriváty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 362
13.3.2.1 Amantadín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 362
13.3.3 Dopamínové agonisty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 364
13.3.3.1 Ropinirol. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 364
13.3.3.2 Pramipexol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 366
13.3.3.3 Apomorfín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 368
13.3.3.4 Rotigotín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 370
13.3.4 Inhibítory monoaminooxidázy B . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 372
13.3.4.1 Rasagilín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 373
13.3.4.2 Selegilín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 376
13.3.5 Iné dopaminergné látky – inhibítory COMT. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 378
13.3.5.1 Tolkapón. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 379
13.3.5.2 Entakapón. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 381
14 NEUROPROTEKTÍVA (M. Králová) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 391
14.1 Kognitíva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 391
14.1.1 Inhibítory cholínesteráz . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 393
14.1.1.1 Donepezil . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 396





14.1.1.2 Rivastigmín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 397
14.1.1.3 Galantamín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 399
14.1.2 Antagonisty NMDA receptorov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 402
14.1.2.1 Memantín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 402
14.2 Ostatné neuroprotektíva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 406
14.2.1 Nootropiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 406
14.2.1.1 Piracetam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 407
14.2.1.2 Pyritinol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 408
14.2.1.3 Ginkgo biloba. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 408
14.2.1.4 Vinpocetín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 410
14.2.2 Antioxidanty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 410
14.2.2.1 Selegilín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 411
14.2.2.2 Vitamín E – tokoferol. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 411
14.2.3 Centrálne vazodilatanciá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 411
14.2.3.1 Pentoxifylín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 412
15 STIMULANCIÁ (J. Pečeňák) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 416
15.1 Modafinil. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 416
16 LIEČIVÁ POUŽÍVANÉ V LIEČBE ZÁVISLOSTÍ (ANTIADIKTÍVA)
(M. Turček, E. Višňovský) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 418
16.1 Farmakologické a klinické ciele antiadiktív v liečbe závislostí . . . . . . . . . . . . . . . 418
16.2 Antiadiktíva prednostne modifikujúce opioidnú neurotransmisiu. . . . . . . . . . . . 420
16.2.1 Buprenorfín/naloxón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 422
16.2.2 Metadón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 425
16.2.3 Morfín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 427
16.2.4 Kodeín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 429
16.2.5 Nalmefén. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 430
16.2.6 Naltrexón. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 431
16.3 Antiadiktíva prednostne modifikujúce GABA-ergickú a glutamátergickú
neurotransmisiu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 433
16.3.1 Akamprosát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 433
16.3.2 Baklofén. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 435
16.3.3 Gabapentín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 436
16.3.4 Pregabalín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 437
16.3.5 Topiramát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 438
16.3.6 N-acetylcysteín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 439
16.4 Antiadiktíva prednostne modifikujúce nikotínovú cholinergickú neurotransmisiu. 441
16.4.1 Nikotín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 441
16.4.2 Vareniklín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 444
16.4.3 Cytizín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 445
16.5 Antiadiktíva využiteľné v podmieňovaní odpovede na návykové látky. . . . . . . . . 446
16.5.1 Disulfiram . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 446
16.5.2 Metronidazol . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 448
16.6 Iné farmaká využiteľné v adiktológii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 449
16.6.1 Ondansetrón . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 449
16.7 Sympatikolytiká s antiadiktívnym účinkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 450
16.8 Antidepresíva s antiadiktívnym účinkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 451
16.9 Antipsychotiká s antiadiktívnym účinkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 452





17 LIEČBA PSYCHOFARMAKAMI V DETSKOM A ADOLESCENTOM VEKU
(I. Ondrejka). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 467
17.1 História a súčasnosť pediatrickej psychofarmakológie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 467
17.2 Špecifiká psychofarmakoterapie detí a adolescentov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 468
17.3 Psychofarmaká v liečbe ADHD/hyperkinetickej poruchy. . . . . . . . . . . . . . . . . 471
17.3.1 Psychostimulanciá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 471
17.3.2 Metylfenidát OROS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 473
17.3.3 Atomoxetín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 475
17.3.4 Modulátory noradrenergického systému – α-adrenergické agonisty . . . 477
17.3.4.1 Klonidín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 477
17.3.4.2 Guanfacín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 478
17.4 Antidepresíva v pedopsychiatrii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 479
17.4.1 Antidepresíva a zvýšenie rizika pre suicidálne konanie . . . . . . . . . . . . . 480
17.4.2 SSRI . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 481
17.4.3 Tricyklické antidepresíva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 484
17.4.4 Ďalšie antidepresíva v pedopsychiatrii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 486
17.5 Antipsychotiká v pedopsychiatrii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 489
17.5.1 Účinnosť antipsychotík u detí a adolescentov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 489
17.5.1.1 Schizofrénia so skorým začiatkom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 489
17.5.1.2 Bipolárna porucha typ I. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 490
17.5.1.3 Poruchy autistického spektra . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 491
17.5.1.4 Behaviorálne poruchy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 491
17.5.1.5 Tourettov syndróm. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 492
17.5.2 Nežiaduce účinky antipsychotickej liečby u detí a adolescentov . . . . . . 492
17.5.3 Použitie jednotlivých antipsychotík u detí a adolescentov. . . . . . . . . . . 493
17.6 Stabilizátory nálady v pedopsychiatrii. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 496
17.7 Anxiolytiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 498
17.7.1 Benzodiazepínové anxiolytiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 499
17.7.2 Nebenzodiazepínové anxiolytiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 500
17.7.3 Iné farmaká používané v pediatrii s potenciálne anxiolytickým účinkom. 501
17.8 Hypnotiká . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 501
17.9 Fytofarmaká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 502
17.10 Nootropiká a kognitíva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 502
18 LIEČBA PSYCHOFARMAKAMI V GRAVIDITE A PRI LAKTÁCII
(V. Kořínková, J. Pečeňák) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 521
18.1 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 521
18.2 Vyhodnocovanie rizík. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 522
18.3 Použitie jednotlivých skupín psychofarmák v gravidite . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 523
18.3.1 Antidepresíva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 524
18.3.2 Lítium a antiepileptiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 525
18.3.3 Anxiolytiká a hypnotiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 527
18.3.4 Antipsychotiká. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 527
19 PSYCHOFARMAKOTERAPIA PACIENTOV VYŠŠIEHO VEKU (M. Králová). . 531
19.1 Zmeny farmakokinetiky vo vyššom veku . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 535
19.1.1 Absorpcia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 535
19.1.2 Distribúcia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 536
19.1.3 Väzba na plazmatické proteíny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 537





19.1.4 Metabolizmus . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 537
19.1.5 Exkrécia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 539
19.2 Farmakodynamika a starnutie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 540
19.3 Špecifiká terapeutického postupu u pacientov vyššieho veku. . . . . . . . . . . . . . . . 543
20 FARMAKOTERAPIA V SEXUOLÓGII (I. Bartl, M. Hollý, J. Pečeňák) . . . . . . . . . . 550
20.1 Farmakologická liečba zníženej sexuálnej túžby, záujmu a vzrušenia u mužov. . . 550
20.1.1 Liečba nedostatku androgénov u mužov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 550
20.2 Farmakologická liečba erektilnej dysfunkcie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 553
20.2.1 Možnosti farmakologickej liečby erektilnej dysfunkcie. . . . . . . . . . . . . . 555
20.2.1.1 Inhibítory fosfodiesterázy 5. typu (I-PDE5). . . . . . . . . . . . . . 556
20.2.1.2 Intrakavernózna injekčná liečba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 560
20.2.1.3 Intrauretrová a topická farmakoterapia. . . . . . . . . . . . . . . . . . 562
20.2.1.4 Iné liečivá používané v liečbe erektilnej dysfunkcie. . . . . . . . . 562
20.2.2 Liečba erektilnej dysfunkcie u chronicky chorých, po operáciách v malej
panve a hendikepovaných. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 563
20.3 Farmakoterapia ejakulatórnych dysfunkcií u mužov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 563
20.3.1 Farmakoterapia predčasnej ejakulácie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 563
20.3.1.1 Dapoxetín . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 563
20.3.1.2 Ďalšie možnosti farmakologickej liečby predčasnej ejakulácie. 565
20.3.2 Farmakoterapia retrográdnej ejakulácie. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 565
20.3.3 Farmakoterapia oneskorenej ejakulácie a anejakulácie. . . . . . . . . . . . . . . 566
20.4 Farmakologická liečba zníženej sexuálnej túžby u žien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 566
20.4.1 Flibanserín. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 566
20.5 Liečba porúch sexuálneho zamerania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 567
20.5.1 Cyproterón acetát. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 571
20.5.2 Medroxyprogesterón acetát . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 572
20.5.3 GnRH analógy – triptorelín, leuprorelín a goserelín. . . . . . . . . . . . . . . . 573
21 RASTLINNÉ LIEČIVÁ A VÝŽIVOVÉ DOPLNKY S PSYCHOTROPNÝM
ÚČINKOM (M. Nagy). . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 580
21.1 Historické a legislatívne aspekty . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 580
21.2 Psychotropné rastliny využívané v registrovaných liekoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . 581
21.2.1 Rastlinné antidepresíva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 582
21.2.2 Rastlinné liečivá proti demencii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 583
21.2.3 Rastlinné liečivá používané na zmiernenie pocitu únavy a slabosti . . . . . 585
21.2.3.1 Rastlinné liečivá s obsahom xantínových derivátov . . . . . . . . . 585
21.2.3.1 Rastlinné liečivá s „adaptogénnym“ účinkom . . . . . . . . . . . . . 587
21.2.4 Prírodné liečivá používané na zmiernenie príznakov psychického stresu. 589
21.2.5 Prírodné liečivá používané pri stavoch prechodného duševného vyčerpania 593
21.2.6 Prírodné liečivá používané na navodenie spánku . . . . . . . . . . . . . . . . . . 593
21.3 Psychotropné rastliny používané v ľudovom liečiteľstve. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 593
21.3.1 Rastliny ľudového liečiteľstva používané pri depresívnych stavoch . . . . . 593
21.3.2 Rastliny ľudového liečiteľstva používané pri epilepsii . . . . . . . . . . . . . . . 593
21.3.3 Rastliny ľudového liečiteľstva používané pri nervozite. . . . . . . . . . . . . . . 594
21.3.4 Rastliny ľudového liečiteľstva používané pri nespavosti. . . . . . . . . . . . . . 596
21.3.5 Rastliny ľudového liečiteľstva používané pri odvykaní od alkoholu. . . . . 596
21.3.6 Rastliny ľudového liečiteľstva používané na zlepšenie pamäti . . . . . . . . . 597
21.4 Ostatné psychotropné rastliny. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 597
21.5 Psychoaktívne huby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 609





22 SÚČASNÉ SMERY VO VÝVOJI PSYCHOFARMÁK (J. Pečeňák) . . . . . . . . . . . . . 614
22.1 Vývoj nových liekov a registrácia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 614
22.2 Perspektíva vývoja nových psychofarmák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 616
22.2.1 Psychofarmakológia, genetika a personalizovaná medicína . . . . . . . . . . . 617
22.2.2 Imunomudulačná a biologická liečba psychických porúch . . . . . . . . . . . 619
22.2.3 Ovplyvnenie zápalu a oxidačného stresu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 620
22.2.4 Kanabinoidný systém. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 621
22.2.5 Selektívne ovplyvnenie fosfodiesteráz. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 622
22.2.6 Ovplyvnenie hormonálneho systému. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 622
22.2.7 Glutamátový systém. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 623
22.3 Látky s mechanizmom účinku podobným dostupným psychofarmakám . . . . . . 625
22.3.1 Schizofrénia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 626
22.3.2 Afektívne poruchy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 626
22.3.3 Demencia a neurodegeneratívne ochorenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 627
23 ANIMÁLNE MODELY VO VÝSKUME PSYCHOFARMÁK (K. Ondičová) . . . . . 633
23.1 Úvod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 633
23.2 Animálne modely anxiete podobného správania. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 635
23.3 Animálne modely depresii podobného správania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 637
23.4 Animálne modely schizofrénie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 638
23.5 Animálne modely závislostí. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 641
24 PREHĽAD REGISTROVANÝCH LIEČIV (M. Turček) . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 646
PRÍLOHY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 656
Príloha č. 1 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 656
Príloha č. 2 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 657
REGISTER LIEČIV, ÚČINNÝCH LÁTOK A RASTLÍN .. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 658





7 ZÁKlADy NEUROfyZIOlógIE CENTRÁlNEHO NERVOVÉHO... 75
trans portované do vezikúl
prostredníctvom vezikulárnych transportérov (napr.
vezikulárny transportér pre monoamíny –
VMAT). Ak sa molekula
neurotransmitera uvoľní do cytoplazmy, môže dôjsť
k jej degradácii, prípadne môže
vykazovať na daný neurón aj toxické
pôsobenie (napr. katecholamíny). Vezikuly teda
predstavujú zásobáreň
neurotransmiterov, pričom ich chránia pred pôsobením
cytoplazmatických enzýmov.
Malomolekulové neurotransmitery sú uskladnené
v malých, priehľadných vezikulách s
priemerom okolo 50 nm. Z rezervnej oblasti
sú vezikuly premiestnené do aktívnej
zóny presynaptického zakončenia, kde sú
ukotvené s komplexom SNAPs (Soluble
N-ethylmaleimide Attachment Proteins).
Vstup iónov Ca
2+
do nervového
zakončenia spôsobuje fúziu vezikúl s
presynaptickou membránou a uvoľnenie
neurotransmitera do synaptickej štrbiny. Na rozdiel
od malomolekulových neurotransmiterov
sú prekurzory neuropeptidov
syntetizované a uskladňované do sekrečných
granúl a vezikúl v tele neurónu, kde sa
nachádza potrebný syntetický aparát (napr.
bunkové jadro, ribozómy,
endoplazmatické retikulum a Golgiho aparát).
Následne sú premiestnené rýchlym axónovým
transportom prostredníctvom
neurotubulov do zakončenia axónu.
Neuropeptidy sú uskladnené vo veľkých
(elektrónovomikroskopicky denzných) vezikulách
s priemerom okolo 120 nm.
Malomolekulové neurotransmitery a
neuropeptidy sa môžu spoločne
vyskytovať v jednom presynaptickom
zakončení. Spoločné uvoľňovanie viacerých
neurotransmiterov z presynaptického
zakončenia a prítomnosť zodpovedajúcich
receptorov na postsynaptickej membráne
vytvára podklad pre prenos rôznych
signálov v jednej synapse [4].
7.2.4 Väzba neurotransmiterov
na receptory
Uvoľnený neurotransmiter difunduje
cez synaptickú štrbinu a viaže sa na
špecifické receptory nachádzajúce sa na
postsynaptickej membráne, čím zahajuje
kaskádu následných zmien. Na základe účinkov
sa chemické látky uvoľnené z
presynaptického zakončenia delia na
neurotransmitery a neuromodulátory. Toto delenie
nie je ale absolútne, nakoľko viaceré
neurotransmitery pôsobia tak na iónotropné,
ako aj metabotropné receptory (napr.
acetylcholín, glutamát). Acetylcholín
uvoľnený z pregangliových neurónov v
autonómnych gangliách alebo z motorických
neurónov predných rohov miechy v
oblasti nervovosvalovej platničky po väzbe
na iónotropné (nikotínové) receptory
vyvoláva rýchlu excitáciu postgangliových
autonómnych neurónov, alebo
kontrakciu priečne pruhovaného svalstva. V
mozgu a vo vnútorných orgánoch (napr. srdce)
však môže acetylcholín väzbou na
metabotropné (muskarínové) receptory
vyvolávať pomalšiu a dlhšie pretrvávajúcu,
modulačnú zmenu na postsynaptickom
neuróne.
Neurotransmitery sú podľa užšej
definície chemické látky, ktoré priamo
ovplyvňujú iónové kanály na postsynaptickej
membráne, pretože sa viažu na receptory,
ktorých sú iónové kanály integrálnou
súčasťou (tzv. iónotropné receptory; obrázok
7.4 A). Väzba neurotransmitera na
iónotropný receptor, vyvolá primárne zmenu
priepustnosti iónového kanála, ktorý je
súčasťou receptora. Výsledkom je
relatívne rýchla zmena polarity postsynaptickej
membrány. Medzi neurotransmitery,
ktoré sa viažu na iónotropné receptory, patria
acetylcholín, glutamát, aspartát, kyselina
γ-aminomaslová (GABA) a glycín. Väzbou





76 PSy CHOfARMAKOlógIA
na tieto receptory rýchlo vyvolávajú vznik
excitačných postsynaptických potenciálov
(EPSP) alebo inhibičných
postsynaptických potenciálov (IPSP). Tieto lokálne
potenciály vznikajú v zlomkoch milisekúnd
po uvoľnení neurotransmitera a
málokedy pretrvávajú dlhšie ako 100 ms. Zatiaľ
čo glutamát ako excitačný neurotransmiter
vyvoláva EPSP, GABA a glycín (inhibičné
neurotransmitery) vyvolávajú vznik IPSP.
Ako neuromodulátory sa označujú
chemické látky, ktoré skôr modifikujú alebo
modulujú nervovú aktivitu, nepôsobia
teda priamo na vznik nervových impulzov.
Väzba neuromodulátora na
metabotropný receptor vyvoláva prostredníctvom G
proteínov a následne druhých poslov
kaskádu zmien, ktorých výsledkom je aj
zmena priepustnosti iónových kanálov
(obrázok 7.4 B). Ich účinky nastupujú s určitým
oneskorením, ale môžu pretrvávať
niekoľko sekúnd až hodín, v niektorých
prípadoch aj dlhšie. Medzi neuromodulátory
patria monoamíny dopamín, noradrenalín,
Obrázok 7.4
Schematické znázornenie aktivácie iónotropného a metabotropného receptora
(upravené podľa [7])
TF
GE
5
1
2
3
3
4
agonista
Pi
Gαq
GßGγ
Gαi
Gαs
Ca
2+
Ca
2+
Ca
2+Ca
2+
Ca
2+
Ca
2+
Ca
2+
GTP
P
P
P
P
ßARR
ßARR
P
P
ßARR
ER
K
+
K
+
K
+
ATP cAMP
RAF1
RGS
GRK
GIRK
VDDC
GDP
DAG
IP
3
PLCß
ERK1/2
MEK1
+
GDP
bunkové
jadro
B
agonista
Na
+
Na
+
Na
+
Na
+
Na
+
Na
+
Na
+A
AC
GTP
PIP
2





7 ZÁKlADy NEUROfyZIOlógIE CENTRÁlNEHO NERVOVÉHO... 77
adrenalín, sérotonín a histamín, ako aj
neuropeptidy. V ďalšom texte sa používa
označenie neurotransmitery aj pre chemické
látky zo skupiny neuromodulátorov tak, ako
je to zaužívané v odbornej literatúre.
Aktivácia iónotropných a
metabotropných receptorov vyvoláva okrem zmien
priepustnosti iónových kanálov a
následných zmien polarity membrán neurónov,
aj ďalšie deje (od aktivácie proteínkináz až
po zmeny na úrovni génovej expresie). Ide
zväčša o deje, ktoré prebiehajú s určitou
latenciou a často pretrvávajú, v
porovnaní so zmenami polarity membrán, aj
dlhšiu dobu. Špecifickou skupinou sú
plynné neurotransmitery (napr. oxid uhoľnatý
– CO, oxid dusnatý – NO), ktoré
môžu uplatňovať svoj efekt väzbou na
intracelulárne lokalizovaný enzým
guanylátcyklázu. Neurosteroidy zasa môžu pôsobiť
prostredníctvom väzby na
intracelulárne receptory, ale aj prostredníctvom
väzby na membránové receptory pre iné
neurotransmitery. Väzba neurosteroidov na
intracelulárne receptory vyvoláva taktiež
zmeny, ktoré sa prejavujú s latenciou a
majú dlhšie trvanie. Môže ísť o tvorbu nových
proteínov, z ktorých sa vytvárajú
receptory alebo iónové kanály. Naproti tomu
väzba neurosteroidov na membránové recep -
tory môže vyvolať relatívne rýchle zmeny
v činnosti neurónov ovplyvnením aktivity
receptorov pre iné neurotransmitery ( napr.
GABA
A
receptory). Predpokladá sa, že
rýchly (tzv. negenómový) účinok
neurosteroidov môže byť sprostredkovaný aj
receptormi spriahnutými s G proteínmi [4].
7.2.5 Odstraňovanie a spätný
transport neurotransmiterov
Väčšina neurotransmiterov je po
uvoľnení z nervových zakončení rýchlo
od Komentár k obrázku 7.4:
A) Iónotropné receptory.
Obsadenie iónotropného receptora vedie ku konformačnej zmene, ktorej výsledkom je zmena prie -
pustnosti pre ióny, čím dochádza k zmene elektrického náboja na povrchu neurónu (deporarizácia
alebo hyperpolarizácia).
B) Metabotropné receptory.
1. Obsadenie metabotropného receptora vedie k aktivácii G proteínu (zloženého z podjednotiek α
a βγ), pričom na podjednotke α dochádza k výmene GDP za GTP. Podjednotka α vykazuje vnútornú
GTP-ázovú aktivitu, ktorá je potencovaná RGS proteínom.
2. G proteín podmieňuje tvorbu druhých poslov, ktorí aktivujú efektorové molekuly. Príkladom
modulačného pôsobenie na efektorové molekuly je stimulačný (Gα
s
) alebo inhibičný (G α
i/o
) vplyv na ade -
nylátcyklázou podmienenú tvorbu cAMP alebo aktiváciu PLCβ prostredníctvom Gα
q/11
. Aktivácia PLC β
vedie k tvorbe IP
3
a k následnému uvoľneniu intacelulárneho vápnika z endoplazmatického retikula
(ER). G proteín môže tiež meniť priepustnosť iónových kanálov.
3. Po aktivácii agonistom dochádza k desenzitizácii metabotropných receptorov prostredníctvom ich
fosforylácie, väzbou β-arestínu a následnou internalizácie do endozómov. Následne sú tieto receptory
recyklované späť na povrch bunky, alebo degradované v lyzozómoch.
4. Aktivované metabotropné receptory modulujú génovú expresiu (GE) prostredníctvom aktivácie
transkripčných faktorov (TF). Aktivácia týchto faktorov prebieha prostredníctvom MAPK dráh.
5. Väzba agonistov môže podmieňovať dimerizáciu metabotropných receptorov.
Vysvetlivky:
ATP – adenozín trifosfát; βARR – β-arestín; cAMP – cyklický adenozínmonofosfát; DAG – diacylglycerol;
GDP – guanozín difosfat; GTP – guanozín trifosfát; GIRK – G proteínom aktivované K+ kanály; GRK –
kináza spojená s receptorom spriahnutým s G-proteínom; IP3 – inozitoltrifosfatáza
VDCC – napätím riadené Ca2+ kanály; PIP – fosfatidylinozitol, PIP2 – bifosfát; PIP3 – trifosfát; RAF1,
MEK1, ERK1/2 – mitogénom aktivované kinázy proteínov (MAPK); RGS – regulátor signalizácie
zabezpečovanej G proteínom





9 ANTIDEPRESÍVA 131
Obrázok 9.2
Funkčná konektivita so vzťahom k mechanizmu účinku antidepresív – sieťový
efekt (podľa [21])
funkčné
prepojenie
sérotoninergický
neurón
postsynaptický
neurón
noradrenergický
neurón
dopaminergický
neurón
α
2
α
2
α
2
α
1
5-HT
1B
5-HT
1A
D
2
D
2
D
2
GABA-ergický interneurón
transportéry zabezpečujúce spätný
transport neurotransmiterov
5-HT
2C
receptory5-HT
2A
receptory
stimulačný/inhibičný vplyv
na tvorbu akčných potenciálov





132 PSy CHOfARMAKOlógIA
cíp triedenia podľa mechanizmu účinku
jednotlivých antidepresív alebo celých
skupín. Tak je napr. bupropión, ktorý bol
časovo zaraďovaný do druhej generácie,
teraz jediným predstaviteľom samostatnej
skupiny NDRI. Klasifikácia antidepresív
v kombinácii časového hľadiska a
mechanizmu účinku je uvedená v tabuľke 9.1.
Aj keď je v nej viacero
nekonzistentností, priradenie antidepresív do jednotlivých
skupín má význam pre klinické
uvažovanie – napr. pri rozhodovaní sa o výmene
antidepresíva pre neúčinnosť, pri
predikcii nežiaducich účinkov typu A ( →
tabuľka 6.2) alebo pri kombinácii
antidepresívnej liečby.
Tabuľ ka 9.1
Klasifikácia antidepresív
Skupina/liečivá Poznámka
Tc A
tricyklické antidepresíva/
antidepresíva I. generácie
amitriptylín
imipramín
klomipramín
dosulepín
dibenzepín*
Definované podľa chemickej štruktúry,
niektoré z nich preferenčne ovplyvňujú
špecifické monoamínové systémy.
II. generácia maprotilín
viloxazín*
(bupropión)
Oproti TcA odlišné v chemickej štruktúre
(tetracyklické, heterocyklické). Bupropión
je NDRI, viloxazín sa približuje NARI.
IMAO
inhibítory monoaminooxidázy
fenelzín*
tranylcypromín*
moklobemid


       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.