načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Prvých 100 - Kass Morgan

Prvých 100

Elektronická kniha: Prvých 100
Autor:

Už stovky rokov na Zem nik nevkročil – až doteraz Od ničivej nukleárnej vojny žilo ľudstvo vo vesmírnych lodiach. Teraz však Rada posiela sto mladistvých delikventov – ktorých ... (celý popis)
199
Produkt teď bohužel není dostupný.


»hlídat dostupnost
Alternativy:


hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5%hodnoceni - 66.5% 75%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Počet stran: 280
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-744-7558-0
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Už stovky rokov na Zem nik nevkročil – až doteraz Od ničivej nukleárnej vojny žilo ľudstvo vo vesmírnych lodiach. Teraz však Rada posiela sto mladistvých delikventov – ktorých spoločnosť považuje za nahraditeľných – na nebezpečnú výpravu s cieľom znova kolonizovať planétu. Môže to byť ich druhá šanca na život... alebo samovražedná misia.

Související tituly dle názvu:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Prvých 100

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.cooboo.sk

www.albatrosmedia.sk

Kass Morgan

Prvých 100 – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2017

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.




Sláskouav akou

venujem

svojimrodičoma starýmrodičom.



KAPITOLA1

Clarke

Dveresaotvorili aClarke vedela,žeudrelajej poslednáhodina.

Uprelapoh adnadozorcovetopánkya pripravilasananávalstrachuazáchvatzúfalejpaniky.Ke savšakjejmokrétričkoodlepilood prepotenejposteleanadvihlasa,pocítilaú avu.

Potom,čonapadladozorcu,jupresunulinasamotku,alepreClarke neexistovaločositakéakosamota.Všadepočulahlasy.Volalinaňu zkútovcely.Vypĺňalitichomedzijednotlivýmitlkotmijejsrdca.Kri- čaliznajhlbšíchzákutíjejmysle.Netúžilaposmrti,noaktoboljediný spôsob, ako tiehlasyutíši ,potombola pripravenázomrie .

Uväznilijuzavlastizradu,aleskutočnápríčinajejzatknutiabola horšia,nežsidokázalktoko vekpredstavi .Ajkebyjupriobnove súdnehokonanianejakýmzázrakomomilostili,bohvieakobysajej neu avilo. Jej spomienky boli totiž trýznivejšie akostenycely.

7

Kapitola 1


Dozorcaprestúpilznohynanohuaodkaš alsi.„Väzenkyňačíslo 319,postavtesa,prosím.“Bolmladší,nežbyčakala.Uniformamu vo neviselanavysokom,chudomtele,zčohovyplývalo,ženatúto pozíciunastúpillennedávno.Ke človekdostávalpármesiacovvo- jensképrídelystravy,eštestáletonestačilonazmiernenienásledkov podvýživy,ktorásužovalachudobnévonkajšielodeKolónie–Walden a Arkádiu.

Clarkesa zhlboka nadýchla avstala.

„Vystriteruky,“nariadiljejazvreckamodrejuniformyvytiahol kovovéputá.Clarkesazachvela,ke saprstamiobtrelojejruku. Odkedyjuodviedlidonovejcely,nielenžesanedotklainéhočloveka, aležiadneho ani nevidela.

„Tlačiavás?“opýtalsaazjehostrohéhotónubolocíti náznak útosti,ktorýClarkedojalnato ko,ažjuzabolelo vhrudi.Bolototak dávno,odkedyjejniektookremThalie–spoluväzenkynezbývalejcely a zároveňjedinej priate kynasvete– prejavil súcit.

Pokrútila hlavou.

„Sadnitesi naposte . Lekár jeuž naceste.“

„Robiatotu?“spýtalasaClarkezachrípnutýmhlasomaslováju škriabalivhrdle.Akknejšiellekár,znamenaloto,žejejodopreli obnovusúdnehokonania.Nemalobyjutoprekvapova .Pod azáko- novKolóniepopravovalidospelýchhne pousvedčeníztrestného činuaneplnoletýchposadilidonápravnéhozariadenia,kýmnedovŕšili osemnás rokov,apotomdostaliešteposlednú šancu, abypresvedčili kompetentných,prečobyichmalipusti naslobodu.Alevposlednom čase udípopravovalidonieko kýchhodínodskončeniaobnoveného

KASSMORGANOVÁ

8 súdnehokonania–ajzazločiny,zaktorébyicheštepredpárrokmi omilostili.

NapriektomusaClarkenechceloveri ,žetospraviapriamovcele. Bolotosícezvrátené, nosvojímspôsobomsa tešilana poslednú cestu donemocnice,kdestrávilato kéhodinypočaspraxe–naposlednú šancuzaži niečo,čobolokedysisúčas oujejživota,hocibytomalby ibapachdezinfekčnéhoprostriedkuahučanieventilačnéhosystému– nežnavždy stratí schopnos čoko vekcíti .

Odrazudozorcaprehovoril,vyhýbajúcsajejpoh adu.„Potrebujem, abystesi sadli.“

Clarkesanieko kýmikrátkymikrokmipresunulakúzkejposteli aupätosaposadilanakraj.Hocivedela,žesamotaskres ujepojem človekaočase,nechcelosajejveri ,žetubolazavretáskorošes mesiacov.Malapocit,žerok,ktorýstrávilasThaliouaich alšou spoluväzenkyňouLisou,dievčinou skamennoutvárou,ktorásaprvý- krátusmialaažvochvíli,ke vzaliClarkepreč,trvalcelúvečnos .Iné vysvetlenievšakneexistovalo.Dnesmuselama osemnás ačakalna ňujedinýdarček–injekčnástriekačka,ktoráparalyzujejejsvalstvo,až jejnapokonprestanebi srdce.PotomClarkinomŕtvetelovypustiado vesmíru,takakotobývalovKolóniizvykom,anavždybudebrázdi galaxiu.

Vodveráchsazjavilaakásipostavaadocelyvkročilvysoký,štíhly muž.Hocimusivévlasy,siahajúcepoplecia,sčastizakrývaliodznak nagolierilaboratórnehopláš a,Clarkenepotrebovalavidie symbol jehofunkcienato,abyvedela,žeideohlavnéholekárskehoexperta Rady.Predtýmnežjuuväznili,strávilaviacakopolovicurokasledo-

PRVÝCH100

9


vanímdoktoraLahirihoanedokázalaanispočíta ,ko kohodínpri ňomprestála,kýmoperoval.OstatnípraktikantizávideliClarke,žeju prideliliprávek nemu,aobviňovalijuzprotekcie,ke zistili,žedok- torLahiriboljednýmznajbližšíchpriate ovjejotca.Tedaaspoňpred- tým, nežjej rodičovpopravili.

„Ahoj,Clarke,“povedal prívetivo, akobyju zdravil v nemocničnej jedálni anievoväzenskejcele.„Akosamáš?“

„Myslím, želepšie, nežsabudemcíti o pár minút.“

DoktorLahirisakedysismialnaClarkinomčiernomhumore,ale tentorazsazamračilaotočilsakdozorcovi.„Mohlibystejejrozopnú putáa necha náschví uosamote, prosím?“

Dozorcasanepokojnezamrvil.„Dostalsompríkaznenecháva ju bezdozoru.“

„Môžetepočka preddverami,“poznamenaldoktorLahirispre- hnanoutrpezlivos ou.„Jetosedemnás ročnédievča,ktoréprisebe nemáanilenzbraň. Myslím, žesi s ňou dokážemporadi .“

DozorcasňalClarkeputáavyholsapritomjejpoh adu.Ke vychádzal von,kývoldoktorovi Lahirimuhlavou.

„Chcelistepoveda osemnás ročnédievča,“podotklaClarkeapri- nútilasakchatrnémuúsmevu.„Alebosaazdamenítenajednéhoztých šialenýchvedcov,ktorínikdynevedia,akýjerok?“Jejotecbolpresne takýistý.Razzabudolnaprogramova cirkadiánnesvetlávichbyte avybralsadopráceo0400–prive mizahĺbenýdosvojhovýskumu, abysi všimol,žechodbylodesú úplneprázdne.

„Eštestále mášsedemnás rokov,Clarke,“ poznamenaldoktorLahiripomalým,pokojnýmtónom,akýmsazrejmeprihováralpacien-

KASSMORGANOVÁ

10 tom,ktorísapráveprebraliponejakejoperácii.„Sinasamotkeibatri mesiace.“

„Takčotupotomrobíte?“opýtalasa.Nedokázalavšakpotlači paniku,ktorásajejvkradladohlasu.„Zákonhovorí,žemusítepočka , kýmdovŕšimosemnás .“

„Došlokzmeneplánov. Viac tiniesomoprávnenýpoveda .“

„Stetedaoprávnený popravi ma,alenierozpráva sasomnou?“ Spomenulasi,akopočassúdnehoprocesusjejrodičmisledovaladok- tora Lahiriho. Jeho pochmúrny výraz sivtedyvysvet ovalaakoprejav nesúhlasuspriebehomkonania,noterazsitýmnebolaistá.Nesnažil saichnijakoobháji .Aninikiný.Ibatammlčkysedel,zatia čoRada odsúdilajej rodičov–dvochnajlepšíchvedcovv celomPhoenixe – za porušeniedoktrínyGaia,ktorápredstavovalasúborpravidiel,ustano- venýchpoKataklizmescie omzaruči prežitie udskejrasy.„Ačomoji rodičia?Ajichstezabili?“

Doktor zatvoril oči, ako kebysa Clarkine slová zrazupremenilina čosividite né.Niečoabsurdné.„Neprišielsom azabi ,“šepol.Otvoril očia ukázalnastoličku ved a Clarkinej postele. „Môžem?“

Ke Clarkeneodpovedala,doktorLahiri vykročila sadolsi, takže jej terazh adel priamodotváre. „Môžeš mi,prosím,ukáza ruku?“

Clarkepocítila, akojej stislo hru , noprinútilasa dýcha . Klamal. Bolotokruté azvrátené, aleo chví ku bude ma potom.

Spravila,očojužiadal.DoktorLahirimedzitýmsiaholdovrecka pláš aavytiaholodtia kustkaniny,ktorápáchladezinfekčnýmpro- striedkom.Ke jejňouprešielpovnútornejstraneruky,zachvelasa. „Neboj sa.Nebudetobolie .“

PRVÝCH100

11


Clarkezatvorilaoči.

Spomenulasinamučivýpoh ad,ktorýnaňuuprelWells,ke ju dozorcoviaodvádzalizosieneRady.Zatia čohnev,ktorý juspa oval počassúdnehokonania,odvtedydávnoustal,prispomienkenaWellsa prenikoljejtelom alšížiar,akoke umierajúcahviezdavyšleposled- nýzáblesksvetlapredtým, nežnavždy vyhasne.

Jej rodičiabolimŕtvi avšetkotobola jehovina.

DoktorLahiri jej chytilrukuasnažil sanahmata žilu.

Mami,oci,čoskorosauvidíme.

Jehostiskzosilnel.Užtoprišlo.

Pocítilapichnutienavnútornejstranezápästiaazhlbokasanadýchla.

„Tak. Hotovo.“

Clarkeprudkootvorilaoči.Pozrelasadoleazbadala,žemánaruke pripnutýkovovýnáramok.Prešlapoňomprstom,novtomakobysa jej dokožezapicholtucet drobnýchihiel.Hne sastrhla.

„Čotoje?“spýtalasavydesenea odtiahla saodneho.

„Nebojsa,“povedalspriam neznesite ným pokojom.„Jeto transpondervitálnychfunkcií.Budesledova tvojedýchanie,zloženiekrvi a zbiera všemožnéužitočnéinformácie.“

„Užitočnéprekoho?“opýtalasaClarke,aleke pocítilastrach, ktorýsajejusadilvžalúdku,hne vytušila,kamsabudeubera jeho odpove .

„Dopracovalismesakvýznamnýmzisteniam,“podotkoldoktor Lahiri.SvojimirečamipôsobilakobezduchánapodobeninaWellsovho otca,kanceláraJahu,počasniektoréhoprejavupripríležitostiDňa prímeria.„Malabysiby ve mihrdá.V ačímezatotvojimrodičom.“

KASSMORGANOVÁ

12

„Mojichrodičovpopravilizavlastizradu.“

DoktorLahirinaňuvrholnesúhlasnýpoh ad.Predrokomby Clarkezahanbeneodvrátilazrak,noteraznie.„Nepokazto,Clarke. Máš šancu urobi správnuvec, vyváži desivýzločinsvojichrodičov.“

Zrazusaozvaltupýúderapoňomnasledovalobuchnutie–Clarke totižvrazilalekárovipäs ou dotváre,až udrelhlavou do steny.Opár sekúndnatosazjavildozorcaaskrútil jej rukyza chrbtom. „Stev poriadku,pane?“spýtalsa.

DoktorLahirisapomalyposadil,šúchajúcsisánku,ah adelna Clarkesnahnevaným,alezároveňipobavenýmvýrazom.„Aspoňvie- me,žesi poradíšs ostatnýmiodsúdencami, ke dorazítedocie a.“

„Akamtomámeakožedorazi ?“zavrčalaClarkeausilovalasa vymani z dozorcovhozovretia.

„Dnesvyprázdňujemenápravnézariadeniepremladistvých.Sto š astných kriminálnikovdostane šancu budova dejiny.“Kútiky ústsa munadvihli dosamo úbehoúsmevu.„IdešnaZem.“

PRVÝCH100

13


KAPITOLA 2

Wells

Kancelárzostarol.Hociubehloibanecelýchšes týždňov,odkedyvidel Wellsotcanaposledy,vyzeralonieko korokovstaršie.Nasluchách mupribudli alšiesivéprameneavráskyokoloočísamuešteviac prehĺbili.

„Užmikonečnepovieš,prečositospravil?“opýtalsakancelár a unavene sivzdychol.

Wellssa zamrvilna stoličke.Cítil,žepravdasamuuž-užderievon zhrdla.Dalbytakmerhocičozato,abyvymazalsklamanienaotcovej tvári,alenemoholtoriskova –niepredtým,nežsadozvie,čijeho ahkomyse nýplánvôbec fungoval.

Wellssavyholotcovmupoh adu,obzerajúcsapomiestnosti,asna- žilsavry dopamätirelikvie,ktorémožnovidíposlednýkrát:kostru orla,sediacehovsklenenejklietke,zopárobrazov,ktoréprežilipožiar 14

Kapitola 2


vLouvriafotografienádhernýchmŕtvychmiest,zktorýchnázvovmu vždy behalipochrbtezimomriavky.

„Bolatostávka?Chcelsisapredvies predkamarátmi?“Kancelár rozprávaltýmistýmnízkym,pokojnýmtónomakopočaspojednávaní Rady,a potomzdvihol obočie,naznačujúc,žedáva slovoWellsovi.

„Nie, pane.“

„Pochytil anejakýchví kovýzáchvatšialenstva?Bolsinadrogovaný?“spýtalsasnádejouvhlase,čobyWellsavinejsituáciicelkom pobavilo.Naotcovompoh adevšakneboloničvtipné,vjehoočiach sazračilavyčerpanos azmätenos ,ktorévnichWellsnevidelodmat- kinhopohrebu.

„Nie, pane.“

Wellsanaokamihpochytilonutkaniedotknú saotcovejruky,ale okrempútnazápästiachmuvtomzabrániloajčosiiné.Dokoncaike stáliokolovypúš aciehootvoruadávaliposlednézbohomWellsovej mame,nepreklenulipätnás centimetrovúmedzeru,ktoráichodseba delila.Wellsajehootecpripomínalidvamagnety,odpudzovanénábo- jomichsmútku.

„Malotopolitickýmotív?“Jehootecsanepatrnemykol,akobyho támyšlienkapráveudreladotváre.„Naviedol anatoniektozWal- denu aleboArkádie?“

„Nie,pane,“odvetilWells,potláčajúcrozhorčenie.Jehootecsa poslednýchšes týždňovočividnepokúšalspravi znehonejakého rebelaapreprogramovalsispomienkyvsnahepochopi ,prečosaje- hosyn,kedysivynikajúcištudentaterazjedenznajlepšíchkadetov, dopustilnajhoršiehoverejnéhoprevineniaprotiprávnemuporiadku

PRVÝCH100

15


vhistórii.Hocibysajehootecdozvedelpravdu,ajtakbytonechápal. Pod akancelárabolototižpodpálenieedenskéhostromu–rastliny, ktorúprinieslinaPhoenixtesnepredExodom,jednoduchoneospra- vedlnite né.Wellsvšaknemalinúmožnos .Ke zistil,žeClarkepatrila kstovkedelikventov,ktorýchposielajúnaZem,muselnejakoprenik- nú doichradov.Noke žebolkancelárovsyn,donápravnéhozaria- denia ho mohlodosta jedinenajhoršieverejnéprevinenieprotiprávnemu poriadku.

Wellssispomenulnato,akosapočasceremóniepripríležitostiDňa prímeriapredieralpomedzi udí.Cítilnasebe archustoviekočí,ake vybralzvreckazapa ovač,škrtolnímavtmezažiarilajasnáiskra, triaslasamuruka.Chví uvšetcimlčkyh adelinaplamene,ktoré oblizovalistrom.Alenčosavtomnáhlomzmätkudozorcoviarozbehli kvinníkovi, nikomu neuniklo,kohoodviedlizmiesta činu.

„Čodopeklasisimyslel?“opýtalsakanceláraupieralnaňhoneveriackypoh ad.„Moholsipodpáli celúsáluazabi všetkých,čotam boli.“

Urobílepšie,ke budeklama .Jehootec ahšieuverítomu,žeto bolastávka.Alebomôžepredstiera ,že bol vážnenadrogovaný.Obe ztýchtoscenárovbyboliprekanceláraprijate nejšienežpravda–že Wellsriskovalvšetkoprenejaké dievča. ZaWellsomsazatvorilinemocničnédvere,alenatvárimaleštestále primrznutýúsmev–toustavičnénadvihovaniekútikovústhostáloto kosíl, žemutoasinatrvalopoškodilosvalynatvári.Jehomamasizrejmepod vplyvomutlmujúcichliekovmyslela,žetenúsmevjeskutočnýapresneoto

KASSMORGANOVÁ

16 muišlo.DržalaWellsazaruku,zatia čoonsypalzrukávajednuložza druhou–bolisícetrpké,noneškodné. Áno,otecijasamámedobre. Nepotrebovalavedie ,žezacelétýždnesivymenilisotvaviacnežlenzopár slov. Ke sabudešcíti lepšie,dočítame ÚpadokazánikRímskejríše.

Obajatušili, že sa nikdyneprepracujúk poslednémuzväzku.

WellsvykĺzolznemocniceavykročilpopalubeB,ktorábolanaš astie

prázdna. Vtomtočasebola väčšina udínaseminároch,vpráci, alebo na

Burze.Wellsmalprávesedie naprednáškezdejepisu,ktorýbolinakjeho

ob úbenýmpredmetom.Vždyzbožňovalpríbehyostarobylýchmestách

akoRímaNewYork,ktorýchoslnivýmví azstvámsavyrovnalaibave kos

ichpádu.Nemoholvšakstrávi dvehodinyvspoločnostitýchistýchspo-

lužiakov,ktorímuposielalinejasnésústrastnésprávy.Omamesamohol

porozpráva jedines Glass, aletá bola v poslednomčase akásiuzavretá.

Wellssinebolistý,akodlhomutrvalo,kýmsiuvedomil,žestojípred

dveramiknižnice.Zadívalsadoočnéhoskenera,chví upočkalapotom

priložilpalecksnímačuodtlačkov.Dveresaotvorilialenčocezneprekĺzol,

hne sazanímajzabuchli,akobymuurobili obrovskú službuužlentým,

že hovôbec vpustili dnu.

Ke saWellsocitolvtichuaprítmíknižnice,zhlbokasivydýchol.Knihy,

ktorévynieslinaPhoenixpredKataklizmou,sauschovávalivovysokých

schránkachbezkyslíka,lebosatýmvýraznespoma ovaloichopotrebova-

nie,aprávepretosamohličíta ibavknižnici,ajtovždylenpárhodín.

Obrovskámiestnos bolaskrytápredcirkadiánnymisvetlamianeustále

v nejvládlošero.

Wellstutrávilsmamoukaždénede népopoludnie,odkedysilenpamä-

tal.Ke bolmalý,čítavalamunahlas,noneskôružsedelibokpoboku,

PRVÝCH100

17


každýzahĺbenýdosvojejknihy.Jejchorobavšakpostupovala,bolesti hlavysazhoršovali,atak jej začal číta Wells.Večer predtým,než juprijali do nemocnice,načali druhý zväzok Úpadkua zánikuRímskejríše.

Prepletalsapomedziúzkeuličkykoddeleniuanglickéhojazykaapotomkhistórii,ktorábolaumiestnenávtmavomzadnomkúte.Zbierkakníh bolamenšia,nežmalaby .Prvákoloniálnavládarozhodla,ženaPhoenixe stačíma všetkytextyvdigitálnejpodobe,aleonecelýchstorokovakýsi víruszničilväčšinudigitálnycharchívov,atakimzostaliibaknihyzosúk- romnýchzbierok,ktoréodovzdalipôvodníkolonistisvojimpotomkomako rodinnépamiatky.

Wellssičupolkočnémuskeneru.Potompriložilpalecnazámkuasklo sasosyčanímotvorilo,ke žedošlokporušeniuvákuovéhotesnenia. Siaholdnupo Úpadku azániku,novtejchvílisazarazil.Chcelpokračova včítaní,abyotommoholporozpráva mame,alebolobytotoisté,ako kebyzaňouprišieldonemocničnejizbysjejpamätnoudoskouapoprosil ju,aby si na ňusamanapísala text.

„Schránky sa nemajúnecháva otvorené,“ ozvalsa ktosi zaním.

„Áno, akujem,“povedalWells–trochuostrejšienežplánoval.Potom vstal,otočilsaazbadalpredseboupovedomédievča.Bolatotáprakti- kantkaznemocnice.Wellsanahnevalo,žesamutietodvasvetypreplietli právetu.Knižnicabolapreňhomiestom,kamchodil,abyzabudolna nepríjemnýpachdezinfekčnéhoprostriedkuapípaniekardiografu,ktoré mupripadalo skôrako odčítavanieposlednýchhodínčloveka,nežsignál, že eštežije.

Dievčinaokrokcúvla,naklonilahlavuasvetlévlasysajejzosunuli nabok.„Ach,tosity.“Wellssaužpripravilnato,žeke hospozná,začne

KASSMORGANOVÁ

18 bleskurýchloklipka očami,čobyznamenalo,žeužhorúčkovitorozposiela kamarátomsprávycezrohovkovýimplantát.Nojejočisaupieralipriamo naňho,akobysamudívalarovnodomozguaodlupovalajehojednotlivé vrstvy,odha ujúc myšlienky, ktorécie avedomeukryl.

„Nechcelsi túknihu?“Kývlana poličku, kdeležal Úpadoka zánik.

Wells pokrútilhlavou.„Prečítamsi juinokedy.“

Chví ubolaticho.„Myslím,žebysisijumalvzia teraz.“Wellsza al zuby,noke natonič nepovedal,pokračovala.„Vídavala som as tvojou mamou.Mal by si jejjuzanies .“

„To,žemôjotecstojínačeleRady,ešteneznamená,žemôžemlentak poruši tristoročnépravidlo,“povedalazjehotónubolocíti štipkupový- šenectva.

„Knihesazatýchnieko kohodínničnestane.Účinkyvzduchusa zveličujú.“

Wellsnadviholobočie.„Ajfunkciaskeneraprivýchodesazveličuje?“ NadväčšinoudviervoverejnýchinštitúciáchnaPhoenixeboliskenery, ktorésadalinaprogramova pod arôznychpožiadaviek.Napríkladten vknižnicikontrolovalmolekulárnukompozíciu každéhočloveka,ktorývy- šiel,abysanestalo, že niektoodídes knihou v rukealebo podšatami.

Natvárisajejmiholúsmev.„Natosomprišlauždávno.“Obzrelasa cezplecedotmavejuličkymedzipolicami,siahladovreckaavytiahlaodtia kussivejtkaniny.„Totozabrániskeneru,abyrozoznalcelulózuvpapieri.“ Podávalamuju.„Tumáš.Vezmisi to.“

Wellsokrokcúvol.Riziko,žesahotodievčasnažídosta doproblémov, boloove avyššienežmožnos ,žemávovreckuukrytúnejakúzázračnú látku. „Načo ti je?“

PRVÝCH100

19


Pokrčilaplecami.„Radačítamnarôznychinýchmiestach.“Ke nič nevravel,usmialasaanatiahlaknemudruhúruku.„Dajmitúknihu.Jati juvynesiem a vezmemdo nemocnice.“

Wellsjejjupodal,nosaméhohotoprekvapilo.„Akosavoláš?“spýtalsa.

„Abysi vedel, komubudeš naveky zaviazaný?“

„Abysomvedel, koho vini ,ke mazatknú.“

Dievčinasistrčilaknihupodpazuchuapotommupodalaruku.„Clarke.“

„Wells,“odvetilapotriasoljejju.Usmialsa atentorazto nebolelo. „Tenstromsaimtakmernepodarilozachráni .“Kancelársauprene dívalnaWellsa,akobynajehotvárih adalnáznak útostialeboško- doradosti– čoko vek,čo by mupomohlo pochopi , prečosa jeho syn pokúsilpodpáli jedinýstrom,ktorý saimpodarilozachráni zospustošenejplanéty.„NiektorízčlenovRady achceliokamžitepopravi napriektomu, žeešteniesi plnoletý.Tvoj život samipodariloušetri lentak, že somichpresvedčil,aby aposlalinaZem.“

Wellssiu avenevydýchol.Voväzeníbolomenejnežstopä desiat detí,atakusudzoval,ževezmúvšetkýchstaršíchtínedžerov,aleaž doterazsi nebolistý, či honatúmisiuvyšlú.

Otecnaňho prekvapenevyvaliloči,nohne sidalvšetkodokopy. „Ototivlastneišlo,však?“

Wellsprikývol.

Kancelársauškrnul.„Kebysomtušil,žechceštakzúfalovidie Zem, vybavilbysomti,aby apričlenilikdruhejvýprave.Lenčobysme zistili,či je tobezpečné.“

„Nemal somchu čaka .Chcel somís s prvoustovkou.“

KASSMORGANOVÁ

20

Kancelár sa zadíval naWellsaprižmúrenýmiočami,skúmajúc jeho ahostajnývýraz. „Prečo?Ve právetyjedinýpoznášriziká.“

„Sovšetkouúctou,právetysipresvedčilRadu,ženukleárnazima saskončila. Ty si povedal,že jetobezpečné.“

„Áno. Bezpečné prestoodsúdenýchkriminálnikov, ktorí bytakči takzomreli,“podotkolkanceláravjehohlasebolocíti povýšenos a rozčarovanie.„Ale niepremôjho syna.“

Hnev, ktorý saWells usilovalpotlači , v ňom zrazu vzbĺkol vplnej sileapocitvinysarozplynul.Zatriasolrukamiaputápridotykuso stoličkou zarinčali.„Terazsomvšakjednýmznich.“

„Tvojamatkabystakýmniečímnesúhlasila,Wells.To,žerada snívalaoZemi,ešteneznamená,žebychcela,abysisavystaviltakému nebezpečenstvu.“

Wellssanaklonil,aajke samupritomputázarylidomäsa, nevšímalsiboles .„Nerobímtopreňu,“odvrkolapoprvýraz,odkedy sisadol,h adelotcovirovnodoočí.„Hocisimyslím,žebynamňa bolapyšná.“Sčastimalpravdu.Bolatoromantickádušaaurčitebyjej imponovalasynovatúžbachráni dievča,ktorémiloval.Noprimyš- lienke,žebysajehomamadozvedela,čovskutočnostispravil,aby zachránilClarke,muzovreložalúdok.Podpálenieedenskéhostromu byvporovnanís pravdou vyznelolenakoneškodný žart.

Otecnaňhoupreneh adel.„Chcešmipoveda ,žetovšetkosi spravil kvôlitomu dievča u?“

Wellspomalyprikývol.„Jetomojavina,žejuposielajútamdolu akonejakúlaboratórnukrysu.Postarámsaoto,abymalačonajväčšiu šancu preži .“

PRVÝCH100

21


Kancelársanachví uodmlčal,aleke znovaprehovoril,hlasmal pokojný.„Tonebudenutné.“Potomvybralčosizozásuvky stolaapoložiltopredWellsa.Boltokovovýkrúžoksčipom,ktorýmalpriemer asiakoWellsovpalec.„Každémučlenovivýpravyprávedávajúnaruku jedenztakýchtonáramkov,“vysvetlilmuotec.„Tiebudúnásledne vysiela údajenaspä nalo ,abysmemohlivystopova vašupolohu asledova životnéfunkcie.Lenčobudemema dôkaz,žepodmienky súpriaznivé,začnemesrekolonizáciou.“Prinútilsaksmutnémuúsme- vu.„Akpôjdevšetkopod aplánu,onedlhosakvámpripojímeajmy ostatníatotovšetko,“ukázalnaWellsovespútanéruky,„zostane navždyzabudnuté.“

Dveresaotvorilia vošieldozorca.„Ječas,pane.“

KancelárprikývoladozorcapodišielkWellsovi,abyhopostavilna nohy.

„Ve aš astia,synak,“povedalmuotecsvojímtypickýmpríkrym tónom.„Akmôženiektodovies tútomisiukúspechu,taksitoprá- vety.“

ChcelWellsovipotrias ruku,noke siuvedomilsvojomyl,spustil ju dole. Jehojediné die amalototiž ešte stálenasadenéputá.

KASSMORGANOVÁ

22

KAPITOLA3

Bellamy

Samozrejme,žetennafúkanýšpinavecmeškal.Bellamynetrpezlivo klopkalnohouabolomujedno,žesatoozývapocelomsklade. Sem doleužniknechodil.Všetko,čomalonejakúcenu,odtia touchmatli predmnohýmirokmi.Všadebolirozhádzanékadejakéharaburdy– náhradnédielyáut,ktorýchfunkcieboliuždávnozabudnuté,papie- rovépeniaze,nekonečnézvitky šnúrakáblovčiprasknutéobrazovky a monitory.

Bellamypocítil, že mu ktosi položilruku naplece.Hne saotočil, päs ousi zakryl tvár a uhol nabok.

„Lenpokoj, kámo,“ozvalsa Colton.Zasvietilbaterku,namierilju Bellamymudoočíaobzeralsiho.Naúzkej,pretiahnutejtvárisamu zjavilpobavenývýraz.„Prečosisachcelstretnú tudole?“Uškrnulsa. „Chcešvtýchrozbitýchpočítačochnájs nejakéstaréporno?Koniec

23

Kapitola 3


koncovjetotvojavec.Kebysommuseltrča naWaldenes tamojšími dievčatami, zrejme bysommaltiežnejakú zvrátenúúchylku.“

Bellamy ignorovaljehopodpichovačnúpoznámku.Napriek tomu, žetentojehoniekdajšíkamarátzačalnedávnopracova akodozorca, nemaludievča ašancu,bezoh adunato,naktorejlodibysanachá- dzal.„Hlavnemiužpovedz,čosadeje,dobre?“nadhodilBellamyazo všetkýchsíl sasnažil zachova pokojnýtón.

Coltonsaoprelostenuanahodilúsmev.„Nenechajsaoklama uniformou.Nezabudolsomnaprvépravidloobchodovania.“Nastavil ruku.„Daj mito.“

„Totysinejakýpomotaný,Colt.Vieš,žesivždyplníms uby.“ Pot apkalsapovrecku,kdemalčipplnýukradnutýchprídelových bodov. „Ateraz mipovedz, kdeje.“

Dozorca sa uškrnul a Bellamypocítil,ako mustislohru .Odkedy Octaviuzatkli,podplácalColtona,abymunosilinformácie,azdalo sa,žetenidiotpoci ovalzvrátenúrados vždy,ke prinášalzlésprávy.

„Posielajúichdoleuždnes.“JehoslovázapôsobilinaBellamyho tak,akobyprávedostaltupýúder dohrude. „SfunkčnilijednuzostarýchvýsadkovýchlodínapalubeG.“Znovanatrčilruku.„Takmito daj.Táto misia jeprísnetajná ariskujempreteba krk.Užstačilo.“

Bellamymuzovreložalúdokapredočamisamuzačalavynára séria obrazov:jehomalásestra,uväznenávstarodávnejkovovejklietke,sarúti vesmírom rýchlos outisíckilometrovzahodinu.Dýchatoxickývzduch apostupne jej fialovie tvár. Jejskrčené telo ležítaknehybne,akoby...

Bellamypodišielokrokdopredu. „Prepáč,kamoško.“

Coltonsanaňhozadívalprižmúrenýmiočami. „Za čo?“

KASSMORGANOVÁ

24

„Zatoto.“Bellamysanapriaholavrazilmujednurovnodosánky. Ozvalosahlasnépuknutie,noke sledoval,akoColtonovotelopadá kzemi, necítil nič,lensvojetlčúcesrdce. AsiopolhodinysaBellamysnažilpochopi čudnúscénu,ktorásapred nímodohrávala.Chrbtomsaopieralostenuroz ahlejchodby,ktorá ústilanastrmúrampu.Okolonehoprúdiliodsúdencivsivýchbun- dách,ktorýchviedlahŕstkadozorcovdoluprudkýmspádom.Podním sanachádzalavýsadková lo vtvarekruhu,vybavenáradmisedadiel, ktorámaladopravi tieúbohé,ničnetušiacedeckánaZem.

Celétobolochoré,aleBellamyusúdil,žepredsalenlepšieakotá druhámožnos .Vdeňosemnástychnarodenínmalima totižmladiství odsúdenciobnovusúdnehokonania,novposlednýchrokochsatak- mervšetkyskončilitak,žeichuznalizavinných.Kebynebolotejto misie, odpočítavalibydnidopopravy.

Ke saBellamyzadívalnadruhúrampu,zovrelomužalúdok,ana okamihsaz akol,žeOctaviuprehliadol.Nezáležalovšaknatom,čiju uvidínasada dolode. Onedlhobudú znovaspolu.

BellamysinapravilrukávyColtonovejuniformy.Skorovôbecmu nesedela,alezdalosa,žedoterazsitožiadnydozorcanevšimol.Všetci sústre ovalipozornos naspodnúčas rampy,kdesaprávecestujúcim prihováral kancelárJaha.

„Dostalistevýnimočnúpríležitos odčini svojeniekdajšieskutky,“ vyhlásilkancelár.„Misia,naktorúsaonedlhovydáte,jenebezpečná, alevašastatočnos bude odmenená. Akuspejete,odpustímevámvaše prečinya naZemibudetemôc zača novýživot.“

PRVÝCH100

25


Bellamyledvapotlačilvýbuchsmiechu.Kancelármaltedariadnu trúfalos ,ke saodvážilstá tamdoluavypúš a zústhocijakéhlúpos- ti, lenabyvnoci pokojnespal.

„Budemedetailnesledova vašekroky,abysmevásudržalivbez- pečí,“pokračovalkancelár.Medzitýmnarampuvpochodovalo alších desa väzňov,sprevádzanýchdozorcom,ktorýpozdravilkancelára, počkal,kýmsajehozverencinalodia,potomsavrátilnaspä apostavil sanachodbu.Bellamyh adalvdaveLuka–jedinéhoWaldenčana, ktorýsanesprávalakototálnyidiot,odkedysadostalmedzistrážcov zákona.Naodletovejpalubevšaknestálanitucetdozorcov.Radaoči- vidneusúdila,žediskrétnos bolavtomtoprípadedôležitejšianežbez- pečnos .

Pripoh adenaradväzňov,postupujúcichporampesmeromklodi, sasnažilneklopka nohou,hocibolnervózny.Kebyhoprichytilipri tom,žesavydávazadozorcu,zoznamjehoprevineníbybolpriam nekonečný:podplácanie,vydieranie,krádežidentity,sprisahanieaho- cičo alšie,čobysaktomukompetentnýmzachceloprida .Ake že maldvadsa ,neposlalibyhosedie .Dodvadsiatichštyrochhodínod vyneseniarozsudkubybolmŕtvy.

Ke sanakoncichodbyzjavilanajednejzhlávčervenástužka, vykúkajúcazozáplavylesklýchčiernychvlasov,Bellamymustislohru . Octavia.

Poslednýchdesa mesiacov hozožieralimučivéobavy.Robilsista- rosti,akotozvládavnápravnomzariadení.Mádos jedla?Snažísanejakozamestna hlavu?Zosta prizmysloch?Hociväzneniebyboloneznesite néprekaždého,Bellamyvedel,žepreObudeneopísate nehoršie.

KASSMORGANOVÁ

26

Bellamysvojumladšiusestrudoslovavychoval.Alebosaotoaspoň snažil.Pomaminejnehodehoisosestrouumiestnilidostarostlivosti Rady.Neexistovaližiadnepravidlá,ktorébyurčovali,čorobi so súrodencami–prísnezákony,regulujúcepočetobyvate ov,zakazovali párom,abymaliviacnežjednodie a,aniekedyimdokoncanedovolili žiadne–ataknikvKolóniinerozumeltomu,akéjema brataalebo sestru.BellamyaOctaviažilinieko korokovvrozdielnychskupino- výchdomovoch,aleBellamynaňudávalstálepozorapotajomkyjej nosilprídelynavyševždy,ke sazatúlaldonejakéhoskladusprístu- pomlenprepovolaných,kdenatrafilnaneoblomnéstaršiedievčatá,ktorésaradypobavilisosirotousokrúhlymilícamiave kýmimodrýmiočami.Bellamysaoňuneprestajnebál.Todie abolovýnimočné aspravilbyčoko vek,abymalošancuži inýživot.Čoko vek,abymu vynahradil to, čosi muselovytrpie .

Ke dozorcazaviedolOctaviunarampu,Bellamypotlačilúsmev.Zatia čoostatnédetisacestoukvýsadkovejlodipopriňomibanečinnevliekli,Octaviabolatá,ktoráudávalatempo.Ke schádzalana rampu,úmyselnekráčalatak,žedozorcamuselrobi menšiekroky. Vyzeraladokonca lepšie nežnaposledy.Dávalomutozmysel.Odsúdili junaštyrirokyväzneniavnápravnomzariadení,kdebytrčalaaždo obnovysúdnehokonaniavdeňjejosemnástychnarodenín,poktorom byjupopravili.Terazvšakdostaladruhúšancuzača novýživotaBel- lamysachcelpostara oto,aby ju mala možnos naplnovyuži .

Bolomujedno,akotodosiahne.AlepôjdenaZemsňou.

Kancelárovhlasprehlušovaldupotväzňovinervóznyšepot.Ešte stálesavňomnezaprelvojak,norokyvRademudodaliajleskpoli-

PRVÝCH100

27


tika.„NikvKolóniinetuší,čosaprávechystáteurobi ,ke však uspejete,budemevámv ači zasvoježivoty.Viem,žespravítevšetko, čobudevovašichsilách–atonielenpreseba,aleajvmenevašich rodínakaždéhonapalubetejtolode, tedacelej udskej rasy.“

Ke OctaviazbadalaBellamyho,odprekvapeniaotvorilaústa. Videl,žejejmyse pracujenaplnéobrátkyvsnahepochopi celúsituá- ciu.Obajavedeli,žebyhonikdynevybralizadozorcu,takžesatam museldosta podvodom.Alepresnevochvíli,ke sačosichystala vyslovi pohybompier,sakancelárotočil,abysaprihovorilväzňom, ktoríkráčaliporampe.Octavianeochotneotočilahlavu,noBellamy videl, aké mánapnutéplecia.

Lenčokancelárskončilprejavadalpokyndozorcom,abynalodili poslednýchväzňov,Bellamymusarozbúšilosrdce.Muselvyčka na správnymoment.Akbyzačalkona priskoro,malibyčaschyti ho. Kebyčakalprílišdlho,Octaviabysarútilavesmíromkplanéte,zamo- renej radiáciou,zatia čo onbymuselčeli dôsledkom marenia štartu.

NapokonprišielradnaOctaviu.Obzrelasaake saimstretli poh ady,miernepokrútilahlavou,čímmujasnenaznačila,abynespra- vil žiadnuhlúpos .

LenžeBellamyrobilhlúposticelýživotaaniteraznemalvúmysle presta .

Kancelárkývolhlavouženevčiernejuniforme.Tásanásledne otočilakukontrolnémupaneluved avýsadkovejlodeapustilasado stláčaniarôznychgombíkov.Naobrazovkupostupnenaskakovalive - kéčíslice.

Začalosaodpočítavanie.

KASSMORGANOVÁ

28

Maltriminútynato,abyprešielokolodverí,dostalsanarampu a nalodilsa,inaksvoju sestrunavždy stratí.

Ke nastúpiliajposlednícestujúci,náladanachodbesazmenila. Dozorcoviaved aBellamyhosauvo niliazačalisimedziseboučosi šepka .Na alšejrampenadruhejstranepalubysaktosipohŕdavo zasmial.

2.48...2.47...2.46

Bellamycítil,akosavňomdvíhavlnahnevu,ktoránaokamihpre- mohlajehonervozitu.Akosamôžutítodebili smia ,ke jehosestru adevä desiatdevä alšíchdetípráveposielajúnacestu,zktorejsa môže pokojnevyk u samovražedná misia?

2.32...2.31...2.30

Ženaprikontrolnompanelisausmialaašeplačosikancelárovi,no tensa zamračila odvrátilsa.

Dozorcoviasavlieklipomalynaspä aprúdilidochodby.Bu si mysleli,žemajúdôležitejšiurobotu,nežsledova prvýpokus udstva vráti sanaZem,alebosabáli,žestarávýsadkoválo vybuchne, a náhlili sadobezpečia.

2.14...2.13...2.12

Bellamysazhlbokanadýchol. Prišiel jehočas.

Predralsacezdavanatlačilsazazavalitéhodozorcu,ktorýmal puzdrosozbraňounedbanlivopripnuténaopaskutak,žemuzneho trčalarukovä pištole.Bellamyjuvytiaholarozbeholsananalo ovaciu rampu.

Skôrnežstiholktoko vekzaregistrova ,čosadeje,Bellamyvrazil kancelárovilak omdobruchaachytilhozozadupodkrk.Naodletovej

PRVÝCH100

29


palubesaozvalivýkrikyadupotnôh,nokýmkBellamymustačilkto- ko vekdobehnú ,priložilkancelárovihlaveňkspánkom.Vskutočnos- tinemieniltohobastardazastreli ,alepotrebovaldozorcovpresvedči , žetomyslí vážne.

1.12...1.11...1.10

„Všetciustúpte,“zakričalBellamyapritiaholzovretie.Kancelár zastonal.Odrazučosihlasnozapípaloaprebleskujúcečíslasazmenili zozelenýchnačervené.Zostávalaneceláminúta.Stačiloužlenpočka , kýmsadverevýsadkovejlodezačnúzatvára ,potomodtisnú kancelára z cesty avbehnú dnu. Nikhonestihnezastavi .

„Pustite madolode, inakhozastrelím.“

Naodletovejpalubezavládloticho,ktoréprerušiljedinýzvuk– všetci dozorcovianatiahlikohútikypištolí.

O tridsa sekúnd sabu poveziena ZemsOctaviou,alebo savráti naspä doWaldenuv igelitovomvreci.

KASSMORGANOVÁ

30

KAPITOLA 4

Glass

Glass sapráve pripútala, ke vtom začulasériu výkrikov. Dozorcovia sasnažiliobk úči dveosobyne alekovchodudovýsadkovejlode. Vtejzáplaveuniforiembolo ažkéčoko vekrozozna ,nopredsalen zbadalakúsokrukávaniečiehoobleku,záblesksivýchvlasovaligot kovu.Potomsipolovicadozorcovk aklaazdvihlazbranedovýšky pliec,čímsaGlasskonečnenaskytolpoh adnacelúsituáciu–kancelára ktosidržalakorukojemníka.

„Všetciustúpte,“zvolalúnosca.Hlassamutriasol.Malsíceunifor- mu,aleočividnenepatrilkdozorcom.Jehovlasyboliove adlhšie,než povo ovalanorma,sakomuvôbecnesedeloaztoho,akodržalzbraň, bolojasné, žesaju nikdyneučilpoužíva .

Niksanepohol.„Povedalsom, abyste ustúpili.“

Otupenos ,ktorásaGlasszmocnilapočasdlhejcestyzcelyna odletovúpalubu,sazrazurozplynula,akoke adovákométapreletí

31

Kapitola 4


okoloSlnka,askrslavnejiskierkanádeje.Nepatrilasem.Nemohla uveri tomu,žesaprávechystalivyrazi nanejakúmisiudopraveku. Vokamihu,ke saoddeliaodmaterskejlode,jejzačnepuka srdce. Totojemojašanca,pomyslelasi zrazu.Zachvátilju strachi vzrušenie zároveň.

Glasssiodoplapásavyskočila.Zopárväzňovsitovšimlo,ale väčšinasozáujmomsledovaladrámu,ktorásaodohrávalanarampe. Glasssaponáh alanadruhýkonieclode,odkia viedla alšiarampa naspä naodletovú palubu.

„Idemsnimi,“zakričalchlapec.Popritomokrokcúvolapriblížil sakdverám, ahajúckancelára sosebou.„Idemsosvojou sestrou.“

Napalubesarozhostiloohromenéticho. Sosestrou? ToslovoGlass rezonovalovhlave,noskôrnežstihlaspracova jehovýznam,zmyš- lienokju vytrhol známyhlas.

„Nechajte hoís .“

Glasssapozreladozadnejčastilodeastuhla.Zbadalatotižtvár svojhonajlepšiehokamarátaanaokamihjutoúplnevyviedlozmiery. Samozrejme,počulatieabsurdnéfámy,žeWellsauväznili,alevôbec nadtýmneuvažovala.Čoturobil?Ke sadívaladoWellsovýchsivých očí,ktorésústredeneupieralnaotca,hne sadovtípila,akosasem dostal:určitechcel ís s Clarke.Wellsbyspravilčoko vek,abyochrá- nil udí,naktorýchmuzáležalo,aClarkebolaurčitenaprvommieste.

Vtejchvílisaozvalaohlušujúcarana–žeby výstrel?–ačosisavnej zlomilo.Bezrozmýš aniasarozbehlavonazačalauháňa porampe. Hlavudržalasklonenú,potláčajúcnutkanieobzrie sa,autekalaako oživot.

KASSMORGANOVÁ

32

Vybralasisprávnymoment.Dozorcoviasapársekúndvôbecnehý- bali,akobyichozvenavýstrelu nejakýmspôsobomparalyzovala.

Potomju zazreli.

„Väzeňnaúteku!“zakričaljedenznichaostatnísaknejrýchlo otočili.Zábleskpohybuaktivovalinštinkty,ktorésaimvrylidomozgu počastréningu.Nezáležalonatom,žeišloosedemnás ročnédievča. Bolinaprogramovanítak,abyichnerozpty ovaliGlassinevejúceblon- avévlasyave kémodréoči,ktorév u ochvždyvzbudzovalitúžbu chráni ju. Videliibaunikajúcutrestankyňu.

Glasssahodilacezdvereanevšímalasizlostnévýkrikyzachrbtom. Trielilapochodbe,ktoráviedlanaspä doPhoenixu.Hru sajejprud- kovzdúvalaa dýchala prerývane. Zrazusa za ňouozvalikroky.„Hej, ty!Ihne zastav!“zavolalnaňudozorca,noneposlúchlaho.Keby bežalados rýchlo akonečnesa na ňu usmialo š astie, ktoré sa jejcelý životvyhýbalo,hádambysajejpodarilonaposledyzazrie Luka.Amož- no,alelenmožno, bysajej podarilozíska jehoodpustenie.

Potácalasapochodbe,naktorejkoncividelaneoznačenédvere, alapalapodychu.Vtejchvílisajejpodlomilopravékolenoachytila sasteny,abynespadla.Chodbasajejzačínalaakosirozmazáva pred očami.Glassotočilahlavualen-lenžezbadalaobrysyvetraciehootvo- ru.Zakvačilaprstypodjednuzlíštapotiahlaju.Nič.Nadruhýpokus všakkovovýroštpovolil.Ke hootvorila,zbadalatmavý,úzkytunel plnýrôznychrúrok, ktorévyzerali dos starodávne.

Glasssavytiahlahoreapomalyvliezladnu.Kovchladiljejrozpá- lenúkožu.Zposlednýchsílzašlahlbšiedotunelaazavrelaotvor. Napínalaušivsnahezachyti akýko vekzvuk,ktorýbyprezradiljej

PRVÝCH100

33


prípadnýchprenasledovate ov,alenepočulaužžiadnevýkrikyani kroky, ibazúfalý tlkotsvojhosrdca.

Ke ževtunelibolatakmerúplnátma,zažmurkala,abyzistilakde je. Stiesnenýpriestor sa tiahol priamočiaro v oboch smerochapokrývala hovrstvaprachu.Muselatoby jednazpôvodnýchvzduchových šáchtspredobdobia,ke Kolóniavybudovalanovýsystémprúdenia vzduchuifiltračný systém.Glassnetušila, kam ju dovedie,ale nemala navýber. Liezlateda alej.

Ke užmalapocit,žesaplazíceléhodiny,rukyjupálilianecítila sikolená,došlakmiestu,kdesatunelrozdvojoval.Akjujejorientačný zmyselneklamal, avoucestoubysadostaladoPhoenixuadruhou, ktorábymalavies rovnobežnestunelovýmmostom,zasadoWalde- nu,teda kLukovi.

Kchlapcovi,ktoréhomilovalaaktoréhomuselapredmnohými mesiacmiopusti .Voväzenínaňhomyslelakaždučkúnocatakzúfalo túžilapojehodotyku, žetakmercítila,akoju držívnáručí.

Zhlbokasanadýchlaazamieriladoprava.Netušilavšak,čijuna koncitunelačaká sloboda, aleboistásmr . Odesa minútpotichučkyvykĺzlazošachtyazoskočilanazem.Vykro- čiladopredu,nohne natojuzačalodráždi nakaše ,lebonaokolosa rozvíril prach,ktorý sajejnalepilna spotenúkožu.Ocitlasavakomsi sklade.

Len čo sa jejzrakprispôsobil tme,zbadalana stenách akésitvary– nápisy,uvedomilasizrazu.Pristúpilabližšieanapínalaoči.Dostien bolivyryté odkazy.

KASSMORGANOVÁ

34

Odpočívajvpokoji

Napamiatku

Odhviezdk nebesiam

Tuneljuzaviedolnakaranténnupalubu,tedadonajstaršejčasti Waldenu.Ke hrozilo,ženukleárnaabiologickávojnazničíZem, vesmírboljedinoumožnos oupretýchš astlivcov,ktoríprežiliprvé fázyKataklizmy.Dotransportnýchlodísaprebojovaloajnieko ko nakazenýchjedincov–nonakoniecimznemožniliprístupnaPhoenix anechaliichumrie naWaldene.Ke saterazuniekohoobjavilčo ilennáznakchoroby, každéhonakazenéhodalidokarantényadržali aleko odzvyškuzranite nýchobyvate ovKolónie,ktorí boliposlednými príslušníkmi udskejrasy.

Glasssazachvela.Rýchlozamierilakdverámamodlilasa,aby nebolitakézhrdzavené,žesanebudúda otvori ,aleporiadnenimi trhlaanaš astiepovolili.Rozbehlasatedapochodbeavyzlieklasi prepotenúmikinu.Vbielomtričkuskrátkymrukávomaväzenských nohaviciachbyjumohlipoklada napríkladzasmetiarku.Nervóznesa pozrelananáramoknazápästí.Nebolasiistá,čifungujeajnalodi, alebojeurčenýibana prenášanieúdajovzo Zeme.Vkaždomprípade muselavymyslie spôsob,akosahočonajskôrzbavi .Ajkebysavyhla priechodom,kdeboliumiestnenéočnéskenery,budeponejpátra každučký dozorcav Kolónii.

Všetcivšakbudúočakáva ,žeutečienaspä naPhoenixapráveto bolajejjedinánádej.Nikdybyimnenapadlo,žeprídeprávesem.VyšlapohlavnejwaldenskejschodiskovejšachteažkLukovejobytnejjed

PRVÝCH100

35


notke.Zabočiladojehochodby,spomalilaazačalasiutiera spotené dlanedonohavíc.Zrazujupochytilaešteväčšianervozitanežvo výsadkovej lodi.

Nevedelasipredstavi ,čopovie,aniakosanaňupozrie,ke ju uvidístá nasvojomprahupotom,čopreddeviatimimesiacmizmizla.

AlemožnoLukenebudemusie hovori nič.LenčojuzbadáaGlass hozasypeprívalomslov,umlčíjubozkomadotykompierjuuistí,že všetkoje vporiadkua žejej odpúš a. Glasssaobzrelaavykĺzlazdverí.Nezdalosajej,žebyju niektovidel, no muselaby opatrná.Boloneuverite netrúfaléodís zpartnerskéhoobradu predposlednýmpožehnaním,aleGlassmalapocit,ževed aCassiusa nevydržísedie už aniominútudlhšie. Bol topríšernýperverzákanavyše mupáchlozúst.Rukymuvždyzablúdilitam,kamnemali,čímGlasspri- pomínalCartera,Lukovhopokryteckéhospolubývajúceho,ktoréhopravá tvársa ukázala ažvtedy,ke bolLukevslužbe.

Glassvyšlaposchodochnavyhliadkovúpalubuaprikaždomkrokusi dávalapozor,abysinepristúpilasukňu.Vedela, žebolohlúpeminú to ko prídelovýchbodovnarôznelátky.Napokonsiznichvybralakusceltoviny, zktorejsistarostlivoušilastriebornéšaty.Vyparádilasavšakúplnezbytoč- ne,ke juv nichneuvidí Luke.

Neznášalatrávi večerysinýmichlapcami,alejejmamanedovolila,aby junanejakejspoločenskejakciividelibezpartnera,amyslelasi,žejejdcéra nikohonemá.Nechápala,prečosanedádokopysWellsom.Glassjejuž nespočetnekrátvysvet ovala,žeknemuničnecíti.Nojejmamasivždy vzdychlaazamrmlalačosivtomzmysle,ženedovolí,abyjejhoukradla

KASSMORGANOVÁ

36 nejakávedkyňa,ktorásaaninevieoblieka .Glassvšakbolarada,žeWells saza úbildokrásnej,ike ažprive mivážnej ClarkeGriffinovej.Úpenlivo siželala,abymohlamamepoveda pravdu:že úbiskveléhoapekného chlapca,ktorýbyjunikdynemoholsprevádza nakoncertealebopartner- skom obrade.

„Venuješ mi tentotanec?“

Glasszalapalapodychuaotočilasa.Ke sazadívaladoznámych hnedýchočí,najejperáchsazjavilširokýúsmev.„Čoturobíš?“šepla a skontrolovala,či súsami.

„Nemoholsomdovoli chalanomzPhoenixu,aby amalilenpreseba,“ povedalLukeapopritomcúvol,kochajúcsajejšatami.„Hlavneakvyzeráš takto.“

„Vieš, aké problémysi narobíš,ke atupristihnú?“

„Lennechmaskúsiadobehnú .“ChytilGlassokolopása,zdviholju a začalsasňoupohybova v rytmehudby, ktorá k nimdoliehalazdola.

„Pus ma!“šepla Glass sosmiechom azožartu hobúšilado pliec.

„Taktosasprávajúmladédámy ksvojimctite om?“opýtalsaanahodil prízvuk,akýmsa hovorilona Phoenixe.

„Notak,“povedalaa schichotomhoschmatlazaruku.„Vážnebysi tu nemalby .“

Lukezastala pritiahol si juksebe.„Mojemiesto je tam, kdesi ty.“

„Je to prílišriskantné,“ hlesla nežne a zdvihlak nemuhlavu.

Usmialsa.„Potombysmesamalisnaži ,abytostálozato.“Vnorilprsty do Glassinýchvlasova prisal sa jej na pery.

PRVÝCH100

37


Glasssaprávechystaladruhýkrátzaklopa ,ke sadvereotvorili.Srdce jej vynechaloúder.

Odrazustálpredňou.Jehosvetlévlasyatmavohnedéočivyzerali presnetakistoakosiichpamätala.Snívalaonichkaždučkúnocvo väzení.Prekvapene naňuvyvaliloči.

„Luke,“šepla.Už-užhrozilo,ževšetkyemócie,ktorévsebeukrý- vala devä mesiacov,sa prederúna povrch. Zúfalomu túžilapoveda , čosastalo,prečosasnímrozišlaanáslednezmizla.Ženaňhotých poslednýchdesivýchšes mesiacovmyslelakaždúminútu.Žehonikdy neprestalamilova .„Luke,“zopakovalaapolícisajejskotú alaslza. Potom,akosavcelenespočetnekrátzrútila,šepkajúcjehomenomedzi vzlykmi,naraz nemohla uveri , ževážnestojípredňou.

Noskôrnežmustihlapoveda čoko vekztoho,čosajejpreháňalo hlavou,savodveráchzjavilktosi alší.Bolatokučeraváčervenovlasá dievčina.

„Glass?“

Glasssapokúsilausmia naCamille,Lukovukamarátkuzdetstva, ktorámubolatakáblízkaakoWellsGlass.Zrazubolatu...vLukovom byte. Samozrejme,pomyslelasiGlassstrpkos ou.Vždyuvažovalanad tým, či bolo medzinimi viac,než Lukepripustil.

„Môžeme apozva alej?“opýtalasaCamillesprehnanouzdvorilos ou.SchytilaLukazaruku,noGlassmalapocit,akobysajej namiestotohoCamillineprstyzarylidosrdca.KýmGlasstrávilame- siacevoväzení,umáralasatúžbouzaLukomachýbaljejtakve mi,že jejtospôsobovalofyzickúboles ,onsamedzitýmdaldokopysniekým iným.

KASSMORGANOVÁ

38

„Nie...nie,tojevporiadku,“vyjachtalaGlasszachrípnutýmhla- som.Ajkebysajejpodarilonájs nejakéslová,terazbynedokázala poveda Lukovipravdu.To,žeprešlato kúdia kuariskovalatakve a ibapreto,abyvidelachlapca,ktorýužzačalnovýživot,jejteraz, ke ichmalapredočami taktospolu, pripadalo ešte absurdnejšie.

„Prišlasom alenpozdravi .“

„Prišlasima pozdravi ?“zopakovalLuke.„Potom,akosirok ignorovalamojesprávy,tizničohoničnapadlo zastavi sa umňa?“ Anisanesnažilskry hnevaCamillemupustilaruku.Zjejúsmevusa vyk ul úškrn.

„Viem.Jemi...je mito úto.Nechámvás.“

„Čosavlastnestalo?“opýtalsaLukeavymenilsisCamillepoh ad, poktoromsaGlass cítilapríšernehlúpoa osamelozároveň.

„Nič,“odvetilaGlassrýchloasnažilasa,abysajejnetriasolhlas,no bezúspešne.„Pohovorímesi...Uvidímesa...“Zmĺkla,pokúsilasa oúsmev,potomsazhlbokanadýchlaaignorovalanaliehavútúžbu svojhotelazosta blízkoneho.

Alepresnevochvíli,ke saotočila,kútikomokazbadalazáblesk dozorcovskejuniformy.Prudkosanadýchlaaobrátilahlavu,kým dozorcaneprešiel.

Lukesapozrelkamsizaňuastisolpery.Glasssiuvedomila,žečítal správunarohovkovomimplantáte.Pod atoho,akozatínalzuby,vy- tušila,žetosúviselosňou.

Zrazuvyvalil oči, v ktorých sa najprvzračilopochopeniea vzápätí zdesenie.„Glass,“povedalzachrípnutýmhlasom.„Tysisedelavo väzení.“Nebolatootázka. Glass prikývla.

PRVÝCH100

39


Naokamihsapoh adomvrátilznovaknej,vzdycholsiapoložiljej rukunachrbát.Ajceztenkétričkonakožipriamcítilajehoprsty a napriekobavámsa prijeho dotykucelározochvela.„Po ,“ ozval sa a ahaljuksebe.Camilleustúpilanabokavyzeralados naštvane,ke saGlass vpotácaladnu.Luke zanimi rýchlo zatvorildvere.

Vichmalombytebolatma–LukesCamillemalizhasnutésvetlá. Glasssasnažilanemyslie nato,prečoasi.Sledovala,akosiCamille sadladokresla,ktorénašlaLukovaprastarámamanaBurze.Glass rozpačitoprestúpilaznohynanohu.Nebolasitotižistá,čisaposadi .By Lukovouexpriate koujejzrazupripadaločudnejšienežby trestankyňounaúteku.Glassmalavoväzeníšes mesiacovnato,abysa vyrovnalasosvojímtrestnýmzáznamom,alenikdyjejnenapadlo,aké tobude, stá vjehobyte acíti saako cudzinec.

„Akosiušla?“spýtalsa.

Glassmlčala.Voväzenísicelýčaspredstavovala,čoLukovipovie ačiho vôbecešteniekedyvživoteuvidí.Terazsajejknemupodarilo znovadosta ,novšetkyprejavy,ktorésipredtýmvduchunacvičovala, jejpripadalichabéasebecké.Ve videla,žesamádobre.Načobymu malapoveda pravdu–tedaokremtoho,abyhozískalaspä acítilasamenejosamelo?Atakmuroztrasenýmhlasomvrýchlostiporozprávalaostovkeodsúdencovaichtajnejmisii,orukojemníckejdráme a otom, akoju naháňali.

„Ajtaktomunerozumiem.“LukesaponadpleceobzrelnaCamille, ktoráužprestalapredstiera ,žeimnevenujepozornos .„Začo avôbec zatkli?“

Glasssaodvrátila,lebosamunedokázaladíva doočí,amedzitým

KASSMORGANOVÁ

40 vmyšlienkachh adalanejakévysvetlenie.Nemohlamutoprezradi . Určitenieteraz,ke začalnovýživot.Ke knejužočividnenecítilto, čoonaknemu.

„Nemôžemotomhovori ,“šepla.„Nerozumelbysi...“

„Tojevporiadku,“prerušiljuLukeostro.„Dalasimijasnenajavo, žeje ve a vecí,ktorébysomnepochopil.“

Glasssinakratučkýokamihpomyslela,žemohlaradšejzosta vo výsadkovejlodisClarkeaWellsom.Hocistálaved achlapca,ktorého milovala,nedokázalasipredstavi ,žebysanaopustenejZemicítila osamelejšie nežteraz.

PRVÝCH100

41


KAPITOLA 5

Clarke

Prvýchpä minútboliväzniprílišvyplašenízostre by,abysiuvedomili, žesavznášajúvovesmíreasújedinými u mi,ktorízaposledných tristorokovopustiliKolóniu.Darebáckydozorcadosiahol,čochcel. Odtlačilkancelárovoochabnutételoprávevochvíli,ke sadverelode zatváraliaodpotácalsanasedadlo.Zošokovanéhovýrazu,ktorýsa muusadilnabledejtvári,všakClarkeusúdila,žestre banebolasúčas- oujehoplánu.

Poh adnato,akokancelárazasiahlagu ka,vydesilClarkemenej nežto, čovidela tesnepredtým.

Wellsbol vovýsadkovejlodi.

Ke saprvýrazzjavilvodverách,bolasiistá,žejetoibahalucinácia. Pravdepodobnos ,ženasamotkezošalela,bolaove avyššiaakopred- poklad,žekancelárovsynskončilvoväzení.Dos jušokovaloužto, 42

Kapitola 5




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist