načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Príbehy Prešporka v 18. storočí – Ivan Szabó

Príbehy Prešporka v 18. storočí
-14%
sleva

Kniha: Príbehy Prešporka v 18. storočí
Autor: Ivan Szabó

Kniha prináša čitateľovi vzrušujúce príbehy, informácie a obrázky Bratislavy z 18. storočia. Toto storočie sa začína morovou epidémiou, počas ktorej zahynulo v Bratislave 2 000 ľudí. Celkovo ich v Bratislave žilo 6 000. Na konci storočia ... (celý popis)
Titul je na partnerském skladu >20ks - doručujeme za 3 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  256 Kč 220
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
7,3
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 49Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Allegro
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2020
Počet stran: 128
Rozměr: 210,0x144,0x15,0 mm
Hmotnost: 0,37kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 202005
ISBN: 978-80-999560-1-9
EAN: 9788099956019
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Kniha prináša čitateľovi vzrušujúce príbehy, informácie a obrázky Bratislavy z 18. storočia. Toto storočie sa začína morovou epidémiou, počas ktorej zahynulo v Bratislave 2 000 ľudí. Celkovo ich v Bratislave žilo 6 000. Na konci storočia však mesto malo už 30 000 obyvateľov. Bratislava bola korunovačným mestom Uhorska. V Dóme svätého Martina korunovali aj Máriu Teréziu, ktorá opravila bratislavský hrad a prebývala v ňom jej najmilšia dcéra. Pod hradom vznikajú cechy, varí sa pivo, popíja víno, jedia ryby z Dunaja. Na veľkých trhoch predávajú všetky dochované a dopestované produkty. Šľachta, ktorá sa sem prisťahovala, si stavia krásne barokové domy, paláce a zakladá záhrady. V meste znie hudba, nacvičuje sa divadlo, funguje nemocnica i lekáreň a tlačou vychádzajú noviny. V Bratislave žijú všetky vrstvy spoločnosti od tých najbohatších (šľachta, úradníci, obchodníci) až po tých najchudobnejších (učni, tovariši), pričom na uliciach sa potulujú aj žobráci a prostitútky. Spisovateľ Ivan Szabó, ktorý rád čerpá z historických zdrojov, vybral z farebného života úžasného mesta to, čo môže súčasného čitateľa zaujať.

Kniha je zařazena v kategoriích
Ivan Szabó - další tituly autora:
Bratislavská lýra Bratislavská lýra
 (e-book)
Strašidelné povesti slovenské Strašidelné povesti slovenské
Prešporsko-bratislavské historky Prešporsko-bratislavské historky
Príbehy primášov Príbehy primášov
 (e-book)
Prešporsko - bratislavské strašidlá Prešporsko
 (e-book)
Prešporsko-bratislavské historky Prešporsko-bratislavské historky
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

11Prešporok a káva

Prešporok a káva

V roku 1683 cisárske vojská vyprášili osmanskú armádu a vyhnali ju

z Viedne. Turci nemali čas premýšľať, čo si v rýchlosti z bojiska odniesť

a na čo sa vykašľať. Predovšetkým zobrali nohy na plecia a poďho kade ľah

šie! Tak sa stalo, že v niektorom táborisku vojaci zabudli akési vrecia s hne

dými zrnami. (Jedni vravia, že štyri, iné pramene, že ich bolo až päťsto!)

Zásob kávových zŕn sa zmocnil kozák v poľských službách Kolčicky, dostal

privilégium a otvoril si prvú kaviareň. Má vo Viedni ulicu – Kolschitzkygas

se. Pravda, kávu si vychutnávali už zopár rokov predtým, no nie vo Viedni,

ale v pevnosti v Nových Zámkoch. Autor článku, ktorý vyšiel v dobovej tlači

roku 1905, zaznamenáva vyjadrenie sedmohradského kronikára Michala

Čereja (Cserey). Podľa neho sa roku 1663 sedmohradský vojvoda Michal I.

Apafi zúčastnil v pevnosti hostiny, ktorú usporiadal turecký veľkovezír Ali

paša a ten „nechal priniesť findžu

1

cávy a potom šerbet, ktorý vždy ponúka

svojim hosťom“. V článku sa spomína, že aj v kuchyni Františka II. Ráko

ciho sa každý deň ponúkala „čierna polievka“, čo zrejme nebolo nič iné ako

káva. Len tak pre zaujímavosť: káva sa roku 1790 pila aj na Spiši, kde ju

nazývali „bankrotovou vodou“. Ale vráťme sa do Viedne. Voňavého nápoja

sa chytil šikovný podnikateľ. Bol to Johannes Diodato, perzský obchodník,

viedenský mešťan a patriarcha arménskej cirkvi. Keďže po nápoji bol do

pyt, nečudo, že pre hostí pripravil vlastník zŕn príjemnú miestnosť, kde sa

dalo (ako inak, za peniaze) posedieť a pochutnať si na nápoji, ktorému sa

hovorilo turecká káva. Spôsob prípravy nápoja bol prebratý od Turkov. Prvé

kaviarne sa podľa všetkého začali rozmáhať koncom 17. storočia. Zdalo sa

1 hrnček


12 Príbehy Prešporka v 18. storo í

teda prirodzené, že vôňa lahodného nápoja sa preniesla aj ponad dunajské

vlny a dráždila chuťové kanáliky Prešporčanov. Meno prvého ochutnávača

kávy sa nezachovalo, zato meno prvého majiteľa kaviarne áno. Bol ním Po

liak Kartsoly a stalo sa tak roku 1730. Podľa dobového článku z roku 1905,

ktorý z maďarčiny preložil István Veres, sme súperenie o prvú kaviareň

(medzi Prešporkom a Budínom) prehrali o konskú dĺžku. K téme o prvej

kaviarni v našom hlavnom meste prispel aj znalec bratislavskej histórie

Štefan Holčík. Napísal: „Nevie sa kedy a kde otvorili na území terajšej Bra

tislavy prvú kaviareň. Archívna správa z roku 1753 hovorí o kaviarni na

predmestí Zuckermandel, ktorá bola poddanskou obcou hradných grófov

z rodiny Pálfiovcov. Kaviareň bola v budove hostinca Čierny medveď. Pisa

teľ správy poznamenal, že hosť zaplatil za kávu (pre dve osoby?) šesť graj

ciarov.“ Štefan Holčík píše, že kaviarne popri hostincoch museli už vtedy

jestvovať aj vo vnútornej časti mesta, lebo sa vie, že v roku 1752 sa kaviar

ne neúspešne snažili o založenie vlastného cechu. Pobyt v kaviarňach vraj

učí mládež k ničnerobeniu, takže ich netreba. Tak znel zákaz z magistrá

tu, to bola odpoveď na štatút Privilégiá, artikuly výsad a  predpisy bratstva,

◆ Turci s kávou


13Prešporok a káva

ktorý vypracovali ôsmi prešporskí kaviar

nici Franciska Argentin, Joseph Lindtner,

Antonin Jurkowitsch, Georg Michalaitsch,

Paul Sorer, Mária Anna Geispielerin, Jo

hann Nepomuk Gross a Theresia Oehllerin.

Dodatočne sa pod štatút podpísal aj Simon

Montfina. No boj magistrátu proti príjem

nému ničnerobeniu pomocou kávy sa ne

stretol s úspechom. Potvrdzujú to doku

menty z roku 1777, v ktorých sa spomína

kaviareň na mieste zbúraných mestských

hradieb pri Promenáde (terajšie Hviezdo

slavovo nám.), kaviareň v hostinci U slnka

pri Vydrickej (Viedenskej) bráne a v zadnej

časti novopostaveného divadla (Casino).

Ján Matej Korabinský, pedagóg, kartograf

a lexikograf, vo svojom podrobnom opise

Bratislavy vydanom roku 1786 odporúča

kaviarne v dome pána Štefana Ormosdyho na Primaciálnom námestí (na

mieste Novej radnice) a u pána Krimerischa... Vychýrená bola kaviareň ju

ristov (poslucháčov Kráľovskej právnickej akadémie) na rohu Promenády

a Malej Ventúrskej (dnes na rohu Hviezdoslavovho námestia a Strakovej

Korabinského opis Bratislavy ◆

Na Hviezdoslavovom námestí stála kaviareň ◆

na mieste zbúraných mestských hradieb


14 Príbehy Prešporka v 18. storo í

ulice). V polovici 18. storočia exis

tovalo v meste už deväť kaviarní.

V kaviarni sa podávala predovšet

kým káva – okrem tureckej aj jem

nejšia viedenská. V ponuke bolo aj

rossolio (likér z Talianska vyrábaný

z lupeňov ruže, alkoholu a vody) či

rozličné osviežujúce nápoje. Hostia

v kaviarňach sa mohli zahrať spolo

čenské hry, najmä šach, biliard, kar

ty a prečítať si čerstvé noviny. Ka

viarnici v štatúte nezabudli ani na

udržiavanie poriadku. Stálo tam, že

všetkých, ktorí by sa v kaviarňach

bili, hádali alebo sa verejne rúha

li, treba ohlásiť vrchnosti, aby ich mohla náležite potrestať. V tých časoch sa asi málokto zaujímal o pôvod kávy, dokonca nikto nepoznal ani jej arabský názov qahwah. Etiópska legenda hovorí, že účinky kávy si prvýkrát všimol pastier kôz Kaldi. Zbadal, že ak sa kozy nažerú akýchsi bobúľ, oživnú a skáču... Iná povesť zasa rozpráva o arabských mníchoch, ktorí ochutnali akési bobule. Keďže boli horké, vypľuli ich a hodili do ohňa. Príjemná vôňa ich však donútila dať ešte bobuliam šancu. Uvarili ich a vznikol osviežujúci nápoj, dar od Boha, vďaka ktorému mohli tráviť celé noci v rozjímaní a modlitbe bez toho, aby zaspali. V 11. storočí sa káva dostala z Etiópie do Arábie, kde jej prischol názov „islamské víno“. V 14. storočí doputovala do Turecka a v 17. storočí do Európy. O jej rozšírenie sa nepostarali iba osmanskí vojaci, ale aj obchodníci z Benátok. No káva mala aj svojich odporcov. Napr. anglický kráľ Karol II. dal roku 1675 pozatvárať všetky kaviarne v Londýne. Ba aj pruský panovník Fridrich Veľký zakázal roku 1777 pitie kávy. Namiesto nej odporúčal pivo. Do boja s nápojom sa v roku 1817 pustil lekár Michael Petőcz, ktorý sa narodil v Prešporku. Nechal si vytlačiť leták, v ktorom písal o škodlivosti čierneho životobudiča. Naopak, do kávy sa zamiloval hudobný skladateľ Johann Sebastian Bach (v roku 1732 mala v jednej kaviarni premiéru jeho skladba nazvaná Kávová kantáta). ◆ Ján Matej Korabinský

15Prešporok a káva

Kávová kantáta od J. S. Bacha ◆



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.