načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Prešporsko-bratislavské historky - Ivan Szabó

Prešporsko-bratislavské historky
-16%
sleva

Kniha: Prešporsko-bratislavské historky
Autor: Ivan Szabó

Nie všetko, čo sa odohralo v histórii, sa dostalo na stránky kníh o veľkých dejinách. Popri významných udalostiach sa prihodili aj malé vzrušujúce príhody, na ktoré sa časom zabudlo. ... (celý popis)
Titul doručujeme za 4 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  238 Kč 200
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
6,7
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
tištěná forma elektronická forma

hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4% 60%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2015
Počet stran: 109
Rozměr: 206,0x140,0x14,0 mm
Úprava: ilustrace, fotografie
Vydání: Prvé vydanie
Skupina třídění: Sociologie kultury. Kulturní život
Hmotnost: 0,312kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
Datum vydání: 201506
ISBN: 978-80-8046-712-8
EAN: 9788080467128
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Nie všetko, čo sa odohralo v histórii, sa dostalo na stránky kníh o veľkých dejinách. Popri významných udalostiach sa prihodili aj malé vzrušujúce príhody, na ktoré sa časom zabudlo. No tieto epizódy či historky existovali a často niesli v sebe neoficiálnu pečať doby, v ktorej vznikli. Poľudštili dejiny, ktoré zaznamenali historici stroho a bez emócií. Na tieto historky storočia sadal prach. Bolo potrebné sfúknuť ho, lebo aj z nich sa skladá mozaika doby. Čitateľ sa dozvie, odkedy je na Dóme svätého Martina hromozvod, ako muž v brnení bežal Panskou ulicou, kedy zaparkoval koč posledný fiakrista a ďalšie zaujímavosti.

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Ivan Szabó - další tituly autora:
Bratislavská lýra Bratislavská lýra
 (e-book)
Strašidelné povesti slovenské Strašidelné povesti slovenské
 (e-book)
Osudy modrej krvi na Slovensku Osudy modrej krvi na Slovensku
Slovenské strašidlá od Slovenské strašidlá od "A" po "Ž"
Rozprávky na kolesách - brož. Rozprávky na kolesách
Významné osobnosti starého Prešporka Významné osobnosti starého Prešporka
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

6 7

vyúdená Pošta

Ľudí voľakedy trápili epidémie, proti ktorým sa nedokázali účinne

brániť. Jednou z nich bol mor. Táto smrteľná a nevyliečiteľná choroba

vypukla roku 1710 v Bratislave. Boj proti jej rozširovaniu sa začal ka

ranténou. Richtár nariadil zatvoriť všetky mestské brány, až na jednu

takzvanú malú. Kto chcel vstúpiť do mesta, musel sa pred bránou podro

biť prehliadke a dostal zdravotný pas. Novovzniknuté sanitné komisie

kontrolovali domy, či sa v nich nenachádza cudzinec bez pasu. Prísna

kontrola sa vzťahovala najmä na hostince. Šíriteľmi nákazy boli zvy

čajne žobráci, ktorí sa potulovali z miesta na miesto. Tých magistrát

ihneď vykázal za mestské brány. Mor sa šíril aj v iných častiach krajiny,

preto platilo kráľovské nariadenie, v ktorom sa prikazovalo, aby sa pošta

adresovaná do Prešporka najskôr zhromažďovala na petržalskej strane

Dunaja. Poštári pre ňu chodili každý deň, no museli ju najskôr „vyúdiť“

v dyme z pecí, kde horelo predovšetkým borovicové drevo. Podľa vtedaj

Morový stĺp a Hviezdoslavovo námestie, vtedy Kossuth Lajos tér, okolo roku 1905


8 9

Rybné námestie okolo 1935, v pozadí je dnes už zbúraná židovská synagóga. ších lekárov to bol najvhodnejší očisťovateľ zásielok od morových baktérií. V ďalšom z protinákazových opatrení sa uvádzalo, že nielen poštu, ale aj ľudí prichádzajúcich do mesta treba „namočiť do octu, vydymiť a pri peciach k tomu určených vysušiť“.

Domy, v ktorých sa vyskytla nákaza, označovali bielym krížom. Styk s obyvateľmi takýchto domov bol prísne zakázaný. Roku 1712 v Prešporku evidovali šesťstoosemdesiat domov označených bielym krížom. Veľa chorých ležalo aj v mestských lazaretoch. Jeden z nich bol na Špitálskej ulici.

Pre stolárov platilo nariadenie, v ktorom sa prikazovalo, aby rakvy vyrábali iba z tenkých dosák, aby sa „mŕtvoly čo najskôr rozložili“.

Ak zomrel človek postihnutý morom a konal sa pohreb, hrobári museli pred smútočným pohrebným sprievodom pochodovať s veľkými bielymi palicami. Mestské direktórium určilo miesto, kde sa obete epidémie pochovávali.

Mor sa podarilo zažehnať až v januári roku 1714.

Spomienku na kruté roky epidémie pripomína morový stĺp na Rybnom námestí. Mesto ním poďakovalo trojici svätých – Ondrejovi, Rochovi a Karolovi Boromejskému za to, že epidémia ustúpila. 15

anderSen v PrešPorku

Na konci Hviezdoslavovho námestia v Bratislave stojí socha najslávnejšieho svetového rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Jej autorom je sochár Tibor Bartfay. Rozprávkar Andersen sa narodil 2. apríla 1805 v dánskom mestečku Odense, kde je aj spisovateľovo múzeum. V ňom si Dáni uchovávajú dokumenty a predmety pripomínajúce dielo a život veľmajstra rozprávok. Osudy cínového vojačika či dievčatka so zápalkami aj túžby malej morskej panny poznajú deti na celom svete. Menej sú však známe Andersenove cestopisné knihy. Napísal ich niekoľko, pretože rád cestoval a svoje zážitky si zaznamenával do denníkov, z ktorých potom zostavil cestopis. Raz, bolo to roku 1841, sa vybral loďou Mária Anna z Carihradu do Viedne. Cestu mu sponzorovala Kráľovská súkromná nadácia a uskutočnila sa v jarnom období spomínaného roka. Koncom mája 1841 sa loď ocitla v Budapešti a 3. júna už kotvila v bratislavskom, teda v prešporskom prístave. Čo primälo kapitána parníka zakormidlovať do prístavu blízko Viedne? Najpravdepodobnejšou príčinou bol nedostatok uhlia, pretože parník bol nenásytný. Hltal jednu tonu paliva za druhou. Kým námorníci nakladali uhlie do obrovských zásobníkov, cestujúci mali možnosť vyjsť na breh a prezrieť si Prešporok. Tak urobil aj spisovateľ Andersen. Je pravdepodobné, že si poobzeral Hlavné námestie s Rolandovou sochou a zavítal aj na hrad. Spisovateľ Peter Glocko, ktorý sa Andersenovou návštevou Bratislavy zaoberal, zaznamenal, že v našom hlavnom meste sa stretol s anonymným dievčatkom, ktoré mu podarovalo ružu. To ho inšpirovalo k napísaniu slávnej rozprávky Dievčatko so zápalkami, ktoré v jednom plameni zápalky v kratučkom okamihu videlo to, po čom celý život túžilo – po radostiach Vianoc, teple domova a vôni jedličky...

Hans Christian Andersen prežil ťažké detstvo, v ktorom bolo málo lásky a veľa biedy. Preto nečudo, že aj keď zbohatol, mal silné sociálne cítenie, čo sa prejavovalo aj v jeho tvorbe.

Záznamy o Andersenovom bratislavskom pobyte sú chudobné na fakty, no možno si ich prečítať v nemeckej knihe Gesammelte Märchen und Historie von Hans Christian Andersen, ktorá vyšla roku 1853 v Lipsku.

Na konci Hviezdoslavovho námestia v Bratislave stojí socha najsláv

14 15

Hans Christian Andersen na Hviezdoslavovom námestí od sochára Tibora Bartfaya 17

bežeC v brnení

O tom, že Prešporčania mali aj v minulosti zmysel pre recesiu, doku

mentuje leták z roku 1827. Pozýva zvedavcov na dnešnú Panskú ulicu, vtedy sa volala Dlhá, aby sa stali svedkami ojedinelého behu jediného bežca. Aktérom podujatia bol športovec (v letáku sa zdôrazňuje, že známy) Göhrich. Tento „má tú česť s povolením vrchnosti predviesť ctenému publiku, ak to počasie dovolí, svoj druhý a posledný rýchlobeh z Dlhej ulice až pod Sabathegy“.

Atraktívny beh sa konal 2. februára v zimnom počasí. Trasa mera

la približne štyri kilometre a viedla mierne stúpajúcim terénom. Mohlo to byť napínavé divadlo najmä v čase, keď prešporské ulice pokrýval udupaný sneh. Bežec si musel na šmykľavom teréne dávať pozor, aby sa nepošmykol a tým neposkytol zvedavým mešťanom nežiadanú zábavu.

Z letáka sa dozvedáme aj ďalšie za

ujímavé informácie. Napríklad aj to,

že Göhrich sa na beh „podujíma v pl

nej zbroji, čiže v prednom a v zadnom

brnení, s prilbou, šabľou a s vysokými

čižmami s ostrohami“.

Nebol to zvyčajný bežecký úbor.

Toto neobvyklé oblečenie malo vzbu

diť divácky záujem. Mnohí z divákov

sledovali aj prvý Göhrichov beh na

rovnakej trati, keď bežec pribehol do

cieľa za dvadsaťdeväť minút. Teraz

sa rozhodol výkon zlepšiť a cieľovú

pásku pretrhnúť o desať minút skôr.

Z letáka sa ešte dozvedáme, že be

žec prosí dámy a pánov „aby sledovali

jeho výkon a taktiež sa uchádza o veľké

množstvo divákov a vysoký príjem“.

Čo sa týka vstupného: pre sto

Panská ulica okolo roku 1900, pohľad od východu 17 jacich divákov bolo dobrovoľné, najmenej však bolo treba zaplatiť dvanásť grajciarov. Deti platili polovičné vstupné. Okrem stojacich divákov sa bežec obrátil aj na tých, ktorí chcú jeho beh sledovať na koňoch alebo na vozoch. Prosil ich, aby išli „desať krokov odstupu za ním“.

Začiatok pretekov oznámil Göhrich na tretiu hodinu popoludní.

Je pravdepodobné, že bežca prišli do mrazivého dňa povzbudiť stovky divákov. Veď podujatie malo za úlohu oživiť a spestriť život v meste a priniesť zábavu a úsmev do zasnežených ulíc. S akým výsledkom sa beh skončil, či bežec v brnení prekonal stanovený čas, historické dokumenty nezaznamenali. O vážnosti jeho vystúpenia, svedčí aj to, že na kresbe ilustrujúcej leták drží bežec v rukách hodiny, ktorými si počas behu kontroloval medzičasy.

Panská ulica, obchod Linoleum, okolo roku 1940




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist