načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Prekliata - Ružena Scherhauferová

Prekliata
-4%
sleva

Elektronická kniha: Prekliata
Autor: Ružena Scherhauferová

Mladý manželský pár, Melisa a Gabriel, si kúpili od záhadnej starej panej vilu pod úpätím hôr. V treťom dome od nich býva svojská a jednoduchá Anina, ktorá si získa Melisinu priazeň. ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  159 Kč 153
+
-
5,1
bo za nákup

hodnoceni - 47.3%hodnoceni - 47.3%hodnoceni - 47.3%hodnoceni - 47.3%hodnoceni - 47.3% 45%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » BESTSELER
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Počet stran: 250
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
EPUB velikost (MB): 1.4
PDF velikost (MB): 2
MOBI velikost (MB): 1
ISBN: 978-80-89821-01-3
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Mladý manželský pár, Melisa a Gabriel, si kúpili od záhadnej starej panej vilu pod úpätím hôr. V treťom dome od nich býva svojská a jednoduchá Anina, ktorá si získa Melisinu priazeň. Naopak, Gabrielovi už od začiatku na nej niečo prekáža.

Zhodou okolností sa Gabriel nechtiac zapletá s touto čudnou ženou, ktorej sa páči... a na pozemku sa začne zjavovať postava v čiernom. Vila ukrýva tajomstvá predchádzajúcej, nie veľmi šťastnej rodiny. Gabriel zisťuje, že vo vedľajšom opustenom dome niekto prespáva. Za každú cenu chce zistiť , kto si dovoľuje rušiť ich rodinný pokoj.

Anina svoje požiadavky stupňuje, dej sa zauzľuje a neskôr aj Melisa zisťuje, že ich niekto sústavne obťažuje. Príde jar a Anina sa zrazu prejaví. Je to prekliata, zlá žena...

Život Melisy a Gabriela je ohrozený.

Zařazeno v kategoriích
Ružena Scherhauferová - další tituly autora:
Život sa nás nepýtal Život sa nás nepýtal
 (e-book)
Život sa nás nepýtal Život sa nás nepýtal
 (e-book)
Už viem, že chcem teba Už viem, že chcem teba
 (e-book)
Predajná láska Predajná láska
 (e-book)
Eminy slzy Eminy slzy
Starká, čo mala vrtuľu v zadku Starká, čo mala vrtuľu v zadku
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

ISBN: 978-80-89821-01-3

BESTSELER

vydavateľstvo


Ružena Scherhauferová

Prekliata

Copyright © by Ružena Scherhauferová

Cover design © by Katarína Skalková

Illustration © Shutterstock

Slovak edition © by BESTSELER

(Nikdy nevieme, čo sa vykľuje z príjemnej susedky)

RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

PREKLIATA


PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 4

Príbeh a postavy v tejto knihe sú vymyslené a ich podobnosť so skutočnosťou je čisto náhodná.

Hravo ho dobehla, nečakane schmatla za  vlasy a  stiahla na zem. Zostal ležať na ružových pichľavých kríkoch v takej polohe, že sa nedokázal postaviť. V tom momente stratil oproti nej akúkoľvek výhodu.

Ozbrojená útočníčka stála nad ním a planúci pohľad prezrádzal jej úmysly. Gabriel pochopil, že sa ocitol v  jej rukách a  čo bude nasledovať. V duchu sa na to pripravil. Snažil sa, aby jej bol aspoň tvárou v tvár a vedel sa ako tak ubrániť, ak by náhodou...

Ona mala v ruke nôž, on bojoval o holý život. Uvedomil si, že s takou silnou ženou sa ešte nestretol. Nastavil ruky inštinktívne pred seba... a očakával úder.

Tá ženská sa fakt správala šialene, choro a nepríčetne.

Nahla sa k nemu a kým Gabriel stačil zareagovať, že ju odstrčí, udrie, rozohnala sa a... bodla.

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

5

1.

Tú vilu im predala cez realitnú kanceláriu stará sedemdesiatosemročná babička – záhadná žena, ktorá trávila niekoľko rokov v dome sociálnych služieb Nádej, sídliacom v mestečku vzdialenom približne päťdesiat kilometrov od nich.

Realitka, tak ju medzi sebou Gabriel a Melisa nazývali, bola pracovníčkou realitnej kancelárie sídliacej na námestí. Za starou paňou chodievala priamo do Nádeje. Rada by bola vilu predala čo najskôr a zbavila sa toho nešťastného bremena, no pani Berta si u  nich poctivo platila reklamu. Okrem zárobku pre realitnú kanceláriu sľúbila aj „tichú“ odmenu z  utŕžených peňazí súkromne len pre ňu. Lenže vila nebodovala a nebodovala. A Realitka sa zbožne modlila, aby dovtedy, kým sa vila predá, Berta náhodou neumrela, pretože nakoniec by sa jej nič neušlo.

Údajne v nej predtým žil s ňou jej jediný syn a nevesta, ktorí sa vraj zabili s manželkou na aute. Tá stará žena nemala Boha pri sebe, pretože pýtala za vilu premrštenú cenu, a keď si k tomu prirátali ony z  realitky ich percentá, tá stará barabizňa podľa nich nemala šancu nájsť si nových majiteľov. Chátrala už štyri roky a babka nie a nie z ceny spustiť.

Realitka bola presvedčená, že neúspech predaja tkvie určite v peniazoch, i keď na druhej strane, bola to rozľahlá a architektonicky zaujímavá stavba s obrovskou záhradou. Realitka darmo vilu vychvaľovala do nebies a ospevovala jej plusy... toľko ju núkala, až nakoniec začínala veriť, že tá usadlosť je asi prekliata.

Do oblasti prímestskej štvrte na konci mesta, kde bolo domov poredšie, sa dostali autom Realitky.

No s pánombohom, pomyslel si Gabriel, ak sa usadlosť nachádza niekde v  tejto lokalite... bez auta sa odtiaľto nepohne PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 6 ani jeden z nich, bolo mu jasné. Premýšľal, či nestrácajú zbytočne čas, ak sa dali prehovoriť na obhliadku akejsi vily s rozsiahlym pozemkom.

V diaľke pred nimi sa rozprestierali kopce, posypané nahusto listnatými a ihličnatými stromami. Nádherná scenéria prírody v poobedňajšom slnku. Mysľou mu zároveň prebleslo, že bývať tu by nakoniec nebolo až také zlé. Hm... ako sa hovorí, život v lone prírody. Bez hluku a výfukových plynov, bez otravných susedov, bez výťahu. A Realitkino auto sa hnalo na koniec slepej ulice.

Melisu miesto ulica. Hneď na  jej začiatku si zvedavo prezerala tých niekoľko domov po  pravej strane, pretože naľavo sa rozprestierala len vyvýšená holá planina. Domy sa jej zdali opustené a bez známky života.

Ako Gabriel správne predpokladal, pod horou auto zastavilo. Za  nízkou zátarasou sa vinul úzky vychodený chodník nahor do kopca, strácajúci sa pomedzi stromy. Napriek tomu, že vila stála na pravej strane pod úpätím hôr až na konci mesta, urobila na mladých hneď na prvý raz dojem.

Ak Melisa tvrdila, že každý dom musí zo seba niečo vyžarovať a mal by mať svoju dušu, mal by dýchať, žiť, vítať ich dobrou aurou či osloviť architektúrou, mala pravdu. Ten predtým, ktorý si prezreli, mal vysoké vlhké steny, pôsobil dojmom chladu a  mohutnosti. Okrem toho potreboval väčšiu údržbu a  určité množstvo peňazí, aby ho dali do poriadku. Na to nemali ani čas, ani energiu. Chceli hneď bývať.

Ale táto záhadná vila ich prekvapila.

Len čo auto zastalo, obklopilo ich zvláštne, ale božské ticho. Obaja si odopäli pás, vystúpili na betónový chodník a zavesili sa do seba.

Realitka - útla blondína s okrúhlou tvárou a veľkými, výrazne tmavými očami, docupkala rýchlymi drobnými krokmi

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

7

k  bránke, držiac v  ruke obrovský zväzok kľúčov. Otočila kľúčom v zámke, dvere bolestivo zaškrípali a otvorili sa samé ako v  hororových filmoch. Mladým sa naskytol zaujímavý výhľad, pripomínajúci opustený zámok s husto zarasteným okolím.

Gabriel s Melisou sa fascinovane a zároveň rozpačito opájali obrazom pred sebou. Realitka sa náhlila priamo ku vchodu s  ozdobným priečelím nad širokými drevenými dverami, aby ich dokorán otvorila. Nad nimi a  nad všetkými poloblúkovými oknami sa nachádzali pôsobivé reliéfy kvetov, zvýraznené bielou farbou. Vila potrebovala konečne trochu vzduchu. Potrebovala sa nadýchnuť, aby privítala prvých hostí po  dlhých štyroch rokoch.

Melisa odmalička inklinovala k rastlinkám, ku kríkom a ružiam, medzi ktorými vyrastala ako malé dieťa. Okamžite ju očarila obrovská záhrada, ktorá sa rozprestierala aj za budovou a  zvedavo prechádzala povedľa vily doľava. Predpokladala, že o  záhradu sa predtým pravidelne starali. Keďže momentálne nemala majiteľov, zarástla a  čiastočne zakrývala jej krásu. V  úrovni prvého okna na  vile skraja od  lesa Melisa zbadala drevený altánok. Kráčala k nemu ako v tranze.

Vbehla do neho, nahla sa cez drevené lavičky, umiestnené dookola, vyklonila sa von, cítiac v  pľúcach sviežosť vzduchu a  vôňu vanúcu od lesa. Neskutočná nádhera... jasala Melisa v  duchu, vidiac pred sebou množstvo kvetov, skaliek, kríkov a drevín. Niektoré boli prerastené burinou, ďalšie vyschli a bude ich treba vyrezať. Ale celkový dojem bol úchvatný. Pohľad na okolie nechtiac vyburcoval srdce Mel k vyšším obrátkam...

Ak sa plocha vyčistí a dá do poriadku... odrežú sa uschnuté konáriky a odstráni sa všetka burina, automaticky uvažovala a už plánovala, akoby bola majiteľkou, pôda sa ľahko pokope, prevzdušní... a super! Melisu pochytilo obrovské nadšenie a chuť PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 8 okamžite si natiahnuť na  ruky pracovné rukavice a  kľaknúť si k záhonom. Postarala by sa o ne, nikto by jej nemusel pomáhať. Z tohto miesta by vytvorila krásne romantické prostredie.

Melisa milovala kvety a prírodu. Otec bol dlhé roky záhradník a doma, na vidieku, mali škôlku, kde pestovali hlavne kríky a dreviny, no otec nepohrdol ani kvetmi. Priestor okolo ich domu bol posypaný nekonečným farebným kobercom. Mama mu s prácou pomáhala a prplala sa celé dni v záhonoch. Svojich rodičov si pamätala večne zohnutých k zemi, akoby sa jej klaňali, oblečených vo vyblednutých pracovných oblekoch.

Ľudia z  blízkeho okolia ich poznali a neprestajne k  nim chodili, aby sa poradili s otcom, čo im odporučí posadiť okolo domu. Otec, ako správny obchodník bol zhovorčivý a ústretový. Rád sa rozplýval nad svojím tovarom a poklebetil si s každým zákazníkom. Obyčajne si kúpili od  neho sadenice a  ponúkol niečo aj navyše, a  urobili mu tržbu. Premlelo sa u  nich nekonečné množstvo ľudí.

Melisa sa mu už ako päťročná tmolila pod nohami. Prenášala rastlinky z miesta na miesto, a keď sa otec nepozeral, obtŕhala im lístky, korene, byľky, niekedy ich nechtiac pošliapala, a strašne chcela polievať. Mama jej kúpila detskú krhličku a  Melisa ju vláčila v ruke celé hodiny. Naberala do nej vodu z obrovského dreveného suda umiestneného v  strede záhrady, vliekla ju po  chodníku a  kým sa dostala k  hriadkam tují či boroviciam, polovicu vody z krhličky vyšpliechala na seba.

Miesto hrania s bábikami sa rýpala v zemi ako krtko. Vyhrabávala menšie i väčšie jamky, vkladala do nich opatrne drobné rastlinky a rukami ich prácne uťapkávala hlinou. Zem bola sypká a čierna ako uhoľ. Miesilo sa v nej slnko, vzduch a zručnosť ľudských rúk. Pôda sa mrvila a presýpala pod jej prstami, vlhká, nasiaknutá kyslíkom a živinami. Bola tvárna, nevyspytateľná

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

9

a mala zvláštnu, výnimočnú vôňu. Bola to zem, ktorá ich živila.

A náhle sa stalo niečo strašné. V zlomku sekundy zostala sirotou, a to mala len trinásť rokov. Otec s mamou viezli z lesnej škôlky na svojej starej dodávke sadenice ihličnanov. Cestou sa rozpršalo a spustil sa taký dážď, že stierače nestíhali zotierať tečúce kvapky po prednom skle a prúd vody im znemožnil videnie. Ocitli sa úplne pod vodou. Otec chcel zastaviť, ale nedovidel dobre na kraj cesty. Len tak, naslepo, zamieril k obrubníku, nechcel riskovať. Radšej prečká najväčší lejak pri krajnici. No kolesá dostali náhle šmyk, auto nadhodilo, prešlo kolesami niekoľko centimetrov za obrubu, prešmyklo sa krížom cez chodník a  nekontrolovateľne sa rútilo dolu kopcom. Staré brzdy práve v tom okamihu vypovedali. Auto sa niekoľko ráz prevrátilo a zostalo stáť na streche, úplne pokrčené.

Melisu striaslo. Pocítila tichú bolesť, stiahla jej na  sekundu hruď a zovrela žalúdok. Otec, dobráčisko od kosti, milujúci svoju prácu a svoje rastlinky, v jedinom okamihu zlyhania zomrel spolu s mamou. Obaja zmizli z jej života a nechali ju napospas samote... Keby videli tento zanedbaný kúsok prírody, ochotne by jej pomohli. Pocítila ľútosť, že sa tak nestane a  zároveň si uvedomila, že ešte vilu nekúpili.

Rýchlo precitla, pretože nič z toho sa už nemohlo stať a ani sa nestane. Život ide ďalej, plynie bez toho, aby sa za sebou obzeral a hodnotil ľudské osudy. Nie je to jeho výsadou ani povinnosťou. Z najhoršieho je už dávno vonku... rokmi to prebolelo, hoci jej obaja chýbali. A jedovatá, autoritatívna tetka, ktorá sa jej ujala, ju v detstve dosť potrápila. Spomienkam na tie roky sa preto vyhýbala. Spôsobovali jej zvýšenú srdcovú činnosť, neistotu a strach... že sa to vráti.

Ale má dobrého a láskavého muža, okamžite sa preorientovala v mysli na pozitívnejšiu stránku života. Usmiala sa, pocítila PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 10 jemný záchvev šťastia a istoty. Ľúbia sa a kúpia si spolu pekný dom.

Jej muž stál pred hlavným vchodom a  trpezlivo na  ňu čakal. Gabriel bol úžasný muž. Odkedy sa poznali, nepočula, žeby zvýšil hlas. Mal povahu flegmatika, ktorého nedokáže len tak niečo rozhádzať. Skôr bolo všetko tak, ako si to priala ona. Niekedy ju rozčuľoval svojou prispôsobivosťou a pokojom, rada by sa bola občas pohašterila... a  niekedy, keď sa Gabriel zasnil, pripomínal jej melancholika. Melisa pri svojom temperamente a povahe posledného rozhodujúceho slova takého muža potrebovala.

Gabriel zamyslene sledoval, ako sa Mel rozplýva pohľadom na  okolie. Jeho tmavé oči, hoci s  hustým, skoro zrasteným obočím, pôsobili chlapčensky a  zmierlivo. Prestupoval z  nohy na nohu a hoci sa musel nudiť, veď Melisa sa motala hádam už dobrú polhodinu po záhrade a zdržovala, ani raz na ňu nezavolal, nesúril ju. Realitka sa zatiaľ stratila vo vnútri budovy.

Prehliadka vily Melisu nadchla. Videli už niekoľko domov s podobnou architektúrou, ale vnútorným interiérom sa ani jeden z nich tomuto nevyrovnal.

Poloblúk druhej veže rafinovane zútulňoval obývačku zabudovaným krbom v  stene. Všetky miestnosti boli obrovské a s dostatkom svetla. Napriek vysokým stropom pôsobili útulne. Dve z nich – obývačka a modrá izba boli zariadené starožitným nábytkom. V týchto a aj v ostatných izbách bolo všetko dôkladne pozakrývané bielymi mäkkými plachtami. Mladí nevydržali a  nábytok v  najväčšej miestnosti poodkrývali a  obdivovali. Svojím vzhľadom každý kus silne pripomínal obdobie baroka. Melisa chvíľu študovala odkrytú časť kresla a fascinovane sa rukami dotýkala brokátovej látky. Dominovala na  nej modrá, kombinovaná zlatistými okrovými farbami, s  motívmi

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

11

lietajúcich vtákov.

Gabriel sa konečne prestal mračiť. Ak sa mu vonkajšia fasáda domu až tak nepáčila, vnútrajšok bol prekvapivo zaujímavý a teraz sa ho zmocňovala priam akási eufória a vzrušenie, podobne ako u Mel.

Postupne si poprezerali sedačku, kreslá, aj neveľkú skrinku so sklami, za  ktorými bol uložený nádherný čínsky porcelán s  jemnými vzormi a  rôzne strieborné a  zlaté drobnôstky. Doslovne umelecké starožitné skvosty. No najviac ich zaujali pevné dubové komody so zlatým kovaním. Boli z tmavého dreva zdobené vyrezávanými ornamentmi.

„Takéto niečo som ešte nevidel,“ žasol Gabriel, „sú tu naozaj pekné kusy, aha, aj na stene,“ znalecky vyvaľoval oči na dve tapisérie a zaujalo ho aj niekoľko originálnych obrazov.

„Hm, máš pravdu, mne sa páči celý dom,“ užasnutá Melisa nevedela, čomu skôr venovať pozornosť rozptýlenú na  všetky strany, objavujúc nové a  nové drobnosti a  umelecké doplnky. „A  pozri sa na  tie výklenky v  stene, ako rafinovane dotvárajú priestor izieb,“ urobila rukou oblúk vo vzduchu, „a na tie okná s výhľadom do záhrady.“

„Fakt nádhera,“ pripustil Gabriel a  opäť starostlivo prikryl nábytok. „Vidím, že všetko zariadenie vo vile je v pomerne dobrom stave,“ podotkol uznanlivo a  v hlave mu vírili myšlienky, prečo ho majitelia vily nechali tam a nevzali si ho so sebou.

„Čo na to hovoríš?“ Gabriel obrátil hlavu smerom k Melise: „Prijala by si tu bývať?“ opýtal sa zvedavo.

„To ešte uvidíme,“ rozjarene zvolala jeho žena.

„No tak, Mel,“ Gabriel k nej podišiel, ale neobjal ju. Prstami jej prešiel zľahka po  malých srdcovitých perách a  skúmal viditeľný nepokoj na  tvári. S  láskou sa jej zahľadel do  tmavohnedých zreničiek, ozdobených bledšími fliačikmi okru, ktoré podľa neho pôsobili sexy. „Dobre si myslím, ak si myslím, čo si PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 12 myslíš ty, a to je, že sa ti dom páči?“ Oči mu vo vytržení doslova tancovali, hoci si chcel zachovať vážnosť.

Melisa len pokrčila plecami, radostne sa zatočila, chytila muža za ruku a ťahala ho k balkónovým dverám: „Jéj, terasa!“ nadchýnala sa ako malé dieťa, „ach, milujem obrovskú terasu... po takej túžim.“

Spolu ruka v ruke vyšli na terasu, opreli sa dlaňami o pevné ozdobné zábradlie a náhle zmĺkli v očarení.Hľadeli na dômyselne urobené cestičky na záhrade a zaujímavú dominantnú kamennú fontánu anjela priamo pred nimi. Nasávali a vychutnávali si plným priehrštím čistý vzduch voňajúci lesom. Príjemne na nich pôsobila lenivo sa kníšuca vysoká tráva, ledva počuteľné bzučanie hmyzu a cvrlikanie cvrčkov. Obdivovali nádheru motýľov, vznášajúcich sa neúnavne nad kvetmi s  pompéznosťou rozprávkových víl. V  tichu, ktoré považovali oproti paneláku za jedinečné a nezameniteľné, sa nevedeli nabažiť voľnosti náhleho rozhodnutia, ktoré sa každému z  nich intenzívne premietalo v hlave.

„To ticho... počuješ?“ hlesol Gabriel šepky a  ďalej zasnene pozoroval kopce nad záhradou, ktoré naberali v  tieni tmavší nezreteľný odtieň zelenej.

„A tá krása,“ očarene mu šepla Melisa do ucha, nakloniac sa k  nemu, „som unesená. Vila je zaujímavá nielen vnútrajškom, ale aj tými dvoma vežičkami po bokoch.“

Zmĺkla a  vážne uvažovala, že kúpa vily by mohla byť celkom reálna. „Je proste nádherná,“ ešte rozochvene doložila, čím Gabrielovi jasne naznačila, čo sa jej preháňa v krásnej hlávke.

Gabriel to vedel. Poznal ju. No rozhodol sa ju jemne podpichnúť: „A veď hej, usadlosť sa páči aj mne, ak chceš počuť môj názor. Akurát tá záhrada je pre mňa priveľká.“

„Záhrada?“ zvolala naoko urazená Melisa, premáhajúc svoj temperament, aby sa znova nerozbehla z  terasy priamo medzi

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

13

kvety a kríky. „Ja by som sa o ňu rada starala, ty predsa nemusíš.“

Gabriel zovrel útle telo ženy do náručia. „To je jasné, chápem ťa, pretože si zdedila po otcovi jeho lásku k záhradníčeniu, ale buď úprimná,“ spýtal sa na  rovinu, „myslíš si, že by sme mali vilu kúpiť?“ hodil letmý pohľad na balkónové dvere.

„Ach, Gabriel...“ Melisa sa mu ovinula rukami okolo krku a zavesila sa na neho ako vešiak, div ho nezadusila. „Záhrada, altánok, kvety, stromy, doslova som unesená,“ menovala nadšene a prehla sa trupom asi desať centimetrov dozadu, spracúvajúc ho dôležitým pohľadom. „A  vila? Naozaj by som ju brala. Päť krásnych izieb, kuchyňa úplne zariadená a vo vežičkách ďalšie dve miestnosti, nábytok ako v rozprávke... Je tu aj pivnica, odkladací priestor, šatník... a páčia sa mi vežičky po bokoch. Vila je ako malý zámok, Gabriel, je to tu priam božské, niečo úchvatné... také som ešte nikde nevidela.“

„Dobre teda, ak by sme ho kúpili, nebudeš ľutovať, že ti pribudne práca?“ nežne pobozkal Melisu na vlasy, opakom ruky sa jej slabo dotkol pokožky pod uchom a prešiel ňou po šiji.

„Aká práca?“

„Práca nielen v  záhrade, ale aj vo vnútri predsa,“ Gabriel stiahol tvár do grimasy. „Nezabúdaj, že o dom sa nikto nestaral štyri roky,“ varoval ju.

„Tým sa netráp... momentálne je to nepodstatné.“ Melisa od neho odstúpila, žiarilo z nej odhodlanie. „Poďme radšej za Realitkou. Povieme jej, že by sme predbežne mali o vilu záu jem.“

„Aj keby nás ohúrila cenou?“

„Gabriel, dobre vieš, že máme na účte pomerne slušnú čiastku. A skúsime sa s majiteľom dohodnúť. Nepredal ju štyri roky, tak hádam z ceny niečo spustí, nie? Uznaj, načo mu bude stáť ďalej opustená a strácať na hodnote? Apelujme na to, že dom potrebuje dosť opráv, čo povieš?“

„A potrebuje?“ PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 14

„Určite,“ presvedčivo potriasla hlavou Melisa, šťastne sa usmiala. Gabriel jej úsmev opätoval.

Pretože Realitka medzitým vyšla von, zrejme im dávala čas na premýšľanie, vybehli za ňou pred vilu, kde sa trpezlivo prechádzala s rukami za chrbtom.

No len čo im zahlásila konečnú cenu, Melisu nebadane myklo a tvár jej zastrelo sklamanie. Rozčarovane pozrela na Gabriela. Pohľadom mu naznačila, že s tou cenou sa nemýlil. Tušil dobre.

„Preboha, načo bude starej babke toľko peňazí, ak je v ústave?“ mierne sa rozčúlila Melisa, neberúc ohľad na Realitku.

„No práve. Stará pani je v tomto nesmierne vytrvalá. Napriek tomu, že o  dom nebol záujem, jeho cenu pred mesiacom ešte zvýšila.“

„Nie je tak trochu dementná? Nevie vilu predať a  napriek tomu zvyšuje jej cenu?“ boli zvedaví obaja.

„To ťažko povedať, ale na mňa tak nepôsobí. Naopak, z môjho pohľadu je až príliš čulá a všetkých okolo seba sekíruje a preháňa.“

„Sedemdesiatosemročná starenka?“

„By ste sa čudovali. Ale nakoniec, sedemdesiatosem rokov nie je až tak veľa... Hoci je vraj vážne chorá, nepoddáva sa chorobe a energia jej nechýba.“

Realitka naznačila očami hroznú povahu majiteľky a pomädlila si ruky. Predstava, že by mohla v najbližšom období zarobiť peknú kôpku peňazí, teda ak stará rafika ustúpi a  mladí dom kúpia, ju nútila hľadať spôsob, ako to urobiť.

„Pozrite sa,“ navrhla im pohotovo, „dohodnime sa na nejakom termíne a pôjdeme ju navštíviť. Som presvedčená, že rozhovor s ňou by pomohol, a možno by tú prehnane vysokú sumu znížila.“

„Dalo by sa to vybaviť čo najskôr?“ spýtal sa Gabriel zvedavo a úkosom pozrel na mierne nazlostenú Mel.

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

15

S tým, že vila je až taká drahá, nerátali. Eurá, ktoré Melisa zdedila po rodičoch, keď teta predala jej dom aj so záhradou plnou tovaru, by im na kúpu nestačili, a to nepočítali nevyhnutné opravy, ktoré by usadlosť určite postupne vyžadovala.

Nakoniec sa dohodli, že pôjdu za majiteľkou ešte v ten týždeň, ale po pracovnej dobe. PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 16

2.

Tá babka bola naozaj taká, ako im ju Realitka opísala - drobná bielovlasá jedovatá pani. Zlostné malé očká si ich nedôverčivo premeriavali, dávajúc im najavo svoju nespokojnosť. Melisa mala dojem, že starej babe sa nepáčia nielen oni, ale absolútne nič... zrejme ani to, že musí ešte stále žiť.

Jej tvár so stopami niekdajšej krásy odzrkadľovala nadradenosť a pýchu. Pohŕdala všetkými okolo seba, dokonca aj sestričkami, bez ktorých by sa v ústave nezaobišla a ktoré s ňou mali nekonečnú trpezlivosť. Dobre platila a bývala na izbe sama. Museli s ňou zaobchádzať ako s grófkou, pretože im občas dávala prepitné – a správala sa ako v hoteli.

Sedeli v hlbokých čalúnených kreslách v malej, málo vetranej izbe v  Nádeji. Realitka, zrejme nervózna, si nesadla, ale zostala stáť pod oknom, zamyslene hľadiac do pekne upravenej záhrady s lavičkami.

Napriek odpornej povahe mala pani Berta vo svojom správaní a  v  gestách niečo aristokratické. Sebavedomo vysúvala dohora bradu, pyšne pohadzovala hlavou, v pohyboch a gestách rúk bolo cítiť jej nadradenosť. Tenkým hlasom s  nemeckým prízvukom vyhlásila hneď na  začiatku, že dom má stanovenú pevnú cenu a  pod tú nepôjde. Je výnimočný a  za  výnimočnosť treba platiť. Niekoľko ráz zopakovala, že záhrada je neskutočným skvostom a oni do nej investovali množstvo peňazí. Takže ten, kto si vilu kúpi aj so zariadením, musí zaplatiť všetko.

„Je nám jasné, že výnimočnosť treba zaplatiť. Iba sa nám zdá, že cena je príliš nadhodnotená,“ mladí sa na  seba kradmo pozreli, mysliac na  to isté. Ak stará čo najskôr nezmäkne, neužije si peniaze a  ani výnimočnosť jej nepomôže, aby sa vily zbavila. Nakoniec si tej výnimočnosti neužije nikto.

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

17

Babka bola odporne tvrdohlavá. Hoci jej Realitka niekoľko ráz opatrne naznačila, že mladí to s kúpou jej nehnuteľnosti myslia vážne a mala by si to premyslieť, nepočúvala ju. Mlela si dokola svoje. Mala by si uvedomiť, že štyri roky do nej nikto nevkročil a odrazu za ňou prišli vážni záujemcovia.

Všetkých troch po necelej hodine Berta unavila nepresvedčivými argumentmi a  zbytočnými rečami. Stačilo. Prosiť sa jej nebudú. Prvá rezignovala Melisa a prudko vstala. Nebudem sa tu naťahovať s nejakou starou bláznivou babou. Zatiaľ máme kde bývať, pomyslela si. Byt v meste je pekný a susedia znesiteľní. Nakoniec usúdila, že kúpa nehnuteľnosti ich až tak nesúri.

„Je nám to ľúto, pani Berta,“ povedala Melisa prehnane sladkým hlasom, ešte sa aj usmiala, hoci jej hlas znel mierne ironicky, „prepáčte, keby sme aj veľmi chceli, požadovanú sumu, žiaľbohu, nemáme. Vila je pre nás pridrahá.“

„Pridrahá?!“ babka stiahla ústa k  sebe a  vrásky okolo nich vytvorili vysušenú slamienku. Teatrálne zahlásila s  nemeckým prízvukom: „Dnes nie je lacné nič.“

„Pozrite sa, keď je to takto,“ Melisa urobila rukami bezmocné gesto, „začneme si hľadať iné domy alebo vilky, ktoré sú na predaj. Nikde nie je napísané, že niečo neobjavíme,“ nevzrušene zahlásila.

Ak nechce predať... nútiť ju nemôžu, uvedomila si. Cítila, že musia odtiaľ s Gabrielom vypadnúť čo najskôr. Izba páchla starým potom a  smradom liekov. Uzavretý, pomerne malý priestor bol nasiaknutý starobou a  blížiacou sa smrťou. Nutne potrebovala otvoriť okno, vpustiť dovnútra čerstvé povetrie a konečne sa nadýchnuť. Dusil ju smrad i spôsob, akým stará pani s nimi jednala. Nech si teda vilu zožerie. Nech sa s  ňou zadrhne! Aj tak si ju do hrobu neodnesie...

„Ale, ak by ste si to predsa len premysleli,“ Gabriel tiež vstal a obrátil sa vážne na majiteľku, dávajúc jej poslednú šancu. „DajPREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 18 te nám vedieť čo najskôr.“ Nato podišiel k Melise, pevne ju objal okolo pliec a naznačil jej, že odchádzajú. Spolu prešli k dverám.

Stroho pozdravili majiteľku, ktorá na  nich hľadela, akoby spadli z mesiaca. Nečakala, že sa tak rýchlo zodvihnú na odchod. Nebodaj sa chcela s nimi jednať ako kofa na trhu? Jasné, že to tak plánovala, veď iné na práci v tom domove nemá.

Venovali posledný pohľad Realitke. Tá im hlavou naznačila, že o chvíľu príde za nimi. Stále bezradne postávala pod tým oknom, v duchu napálená na Bertu, ako sa to správa. Zrejme chcela ešte naposledy so starou paňou hovoriť.

Pomaly a  bez nálady prechádzali Melisa s  Gabrielom okolo nekonečného množstva dvier, za ktorými žili starí, opustení ľudia. Smutné, že na staré kolená, keď potrebovali pomoc, ju väčšine z nich príbuzní nemohli dať, alebo im ju odopreli. Chodba bola dlhá, pripomínala tunel osvetlený bielym svetlom neónov. Denné svetlo prenikalo do  chodby jedine na  jej konci cez presklenú stenu.

„Chcem odtiaľto čo najskôr zmiznúť! Tá babizňa ma poriadne dožrala,“ priduseným hlasom vyhŕkla Melisa.

„Veď aj mňa,“ odvetil Gabriel a pritiahol si ženu bližšie. Náhle ľutoval každú minútu, ktorú venovali starej jedovatej Berte.

Momentálne mu odpadla akákoľvek chuť na  kupovanie nehnuteľnosti, nechcel žiadnu vilu, dom, novostavbu či palác... nechcel už nikdy stretnúť starú Bertu a  najradšej by sa rozlúčil navždy aj s Realitkou.

Jediné pozitívum videl v tom, že každé zlo je na niečo dobré. Totiž, s  nápadom Melisy, kúpiť vilu za  každú cenu, nebol celkom spokojný už len preto, že by ho celý zaplatila svojím dedičstvom. Sú predsa manželia a mali by sa so všetkým deliť. Hlavne s výdavkami. A on žiadne prachy navyše nemal. Vrazil ho do trojizbového bytu, v ktorom bývali. Jedine, že ten by sa časom predal...

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

19

Ich život prúdil po  nevydarenej kúpe rovnakou intenzitou lásky ako predtým. O  sne, mať svoje súkromie na  konci mesta pod úpätím lesa, prestali hovoriť. Vyhýbali sa mu zámerne, hoci obaja nezávisle na sebe stále prežívali zvláštne očarenie, ktorým na nich vila s pozemkom zapôsobili.

Realitka sa im prekvapivo ozvala o niekoľko týždňov.

Práve dojedli večeru a  sadli si v  obývačke k  televízoru, keď začal vibrovať Gabrielov mobil. Melisa sa okamžite, akoby tušila, kto volá, nahla nad stolík a  mrkla na  displej. Pohotovo podala mobil mužovi, zvedavá, s čím ich bude Realitka otravovať.

Od stretnutia s nepríjemnou majiteľkou vily v kontakte neboli. S Realitkou sa dohodli, že skúsi pre nich pohľadať niečo iné, čo bude na predaj. No znechutení starou paňou sa momentálne s obhliadkami domov neponáhľali. Žeby Realitka tak rýchlo niečo objavila?

„Prosím,“ ozval sa Gabriel ľahostajným hlasom, priložiac si mobil k  uchu. Nemal prílišnú chuť počúvať ju, hlavne, ak im chcela ponúknuť niečo nové.

„Pán Petrovič,“ ozval sa mu mäkký altový hlas naplnený radosťou, „môžeme spolu hovoriť?“

„Nech sa páči,“ Gabriel sa stále tváril trochu znechutene, zároveň zmätene. Ústa stisol do úzkej pomlčky a uvažoval, či by ju nemal odbiť rozhodnutím, ktoré urobili s  Melisou, že s  kúpou počkajú. No videl, ako tá zbystrila pozornosť a  dychtivo čaká, s očami nalepenými na jeho tvári, čo mu Realitka chce. Nenamáhal sa prepnúť na mobile počúvanie, pretože bolo celkom zreteľne počuť, o čom hovoria.

„Mám pre vás dobrú správu,“ Realitkin hlas mu hlasno zazvučal do ucha, „dnes ráno mi volala majiteľka vily.“

„Ktorá?“ hlúpo sa spýtal Gabriel a  konečne sa pousmial až prehnanej zanietenosti panej z realitnej kancelárie. Pohľadom viPREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 20 sel na Melise. Tá ženská nedá pokoj, za každú cenu chce zarobiť. Ale to je jej práca, samozrejme.

„Pán Petrovič, predsa viete ktorá. A  viete aj o  ktorú vilu sa jedná.“

„Hm... videli sme ich už niekoľko...“ odvrkol naoko odmeraným hlasom, pomysliac si, že sa s  Mel len tak ľahko nedajú. Pohľadom s ním súhlasila.

„Ale pán Petrovič,“ hlas Realitky znel vyčítavo, „ja viem, áno, prehliadli ste si niekoľko nehnuteľnosti a  víl, ale len o  jednu z nich ste prejavili záujem.“

Je možné, že by ten človek zabudol na  starú zlostnú babku? Realitka mierne zrozpačitela a na okamih ľutovala, že je taká aktívna, čo sa týka predaja práve tej nešťastnej vily. Tuším si to tí Petrovičovci rozmysleli. Klientov niekedy dokáže nadšenie veľmi rýchlo prejsť... a ona s tými percentami z kúpy naisto rátala.

Zhlboka sa nadýchla a vychrlila zo seba novinku, ktorú sa dozvedela pred niekoľkými minútami: „Ak by ste ešte reflektovali na ponuku vily pod lesom, majiteľka vám ju chce predať.“

„Haaa,“ Gabriel automaticky pozrel na  Melisu a  pohľadom jej naznačil, že sa niečo rysuje, hoci Melisa hlas z mobilu dobre počula. Lícne svaly sa jej uvoľnili úsmevom, v očiach sa objavila zvedavosť. Gabriel nedal na sebe znať, že ho to potešilo, len ironicky poznamenal: „Za  cenu, ktorou nedisponujeme?“ uškrnul sa. Predať môže chcieť babka, jedovatá ako ľuľok, lenže je otázne, za koľko.

„Nie, nie... budete prekvapení, že nie,“ Realitkin hlas sa naplnil radosťou, „pani Berta spustila z ceny až stotisíc.“

Gabriel rukou prikryl mobil a hľadiac vzrušene Melise do tváre, zopakoval, čo počul: „Čo na to povieš?“ bol zvedavý. Z tváre sa mu vytratila chvíľková nechuť, i keď pred Realitkou hral stále urazeného. Ohromená Melisa sa tlmene spýtala: „To vážne?“ bledé fliačiky okru na zreničkách mala výraznejšie.

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

21

Na  to Gabriel odtiahol ruku z  prístroja a  zahlásil do  mobilu nevzrušeným hlasom: „A čo sa stalo? Nebodaj sa pani Berta dobre vyspala? Alebo nevyspala? A možno si pomýlila cenu. V jej veku sa to stáva. Preverte si to ešte.“

Myslel na to, že stará pani nie je celkom v poriadku, ak takto mení svoje rozhodnutie. Pridáva a hneď spúšťa na cene?

„Nie. Nepomýlila sa.“ Cez mobil cítil, že Realitka prehliada jeho frflanie s úsmevom. „Viete, pán Petrovič, zrejme si po štyroch rokoch uvedomila, že má konečne príležitosť zbaviť sa domu,“ a optimisticky doložila, „vraj z ceny spustila preto, že ste sa jej páčili.“

„Ako? Kto sa jej páčil?“ Gabriel tomu celkom nerozumel. Ak boli starej panej sympatickí, nechápal, prečo bola k nim pri návšteve taká odporná?

„Zapáčili ste sa jej ako pár, mladý pár. Urobili ste na ňu dojem. A že ju poteší, ak si to rozmyslíte, vilu si kúpite a budete v nej šťastní.“

„Ó, tak ona nám praje?“ Gabriel nešetril miernou iróniou.

„No tak, pán Petrovič,“ Realitka bola v  pohode, „radšej premýšľajte o ponuke. Podľa mňa je už teraz cena reálna. Pozhovárajte sa o tom s manželkou a dajte mi vedieť, ako sa rozhodnete.“

„Dokedy?“

„Hádam čo najskôr. Čo keď vám dám na rozmyslenie tri dni? Postačí vám to? A ak chcete, môžeme ešte raz vilu navštíviť.“

„Dobre,“ oznámil jej vecne Gabriel, „kým sa rozhodneme pre kúpu, tak samozrejme, vilu ešte raz navštívime.“

Melisa si pokrčila nohy pod seba a pohotovo mu prstami naznačila, že tri dni im na  rozhodnutie úplne postačia. Spokojne potriasla hlavou. Tú vilu proste chcela za každú cenu, a znížená cena zrazu ospravedlnila aj jedovatú majiteľku. Už na ňu nemyslela ako na odpornú starú fúriu, ktorej preskakuje. Dúfala len, že je to jej konečné rozhodnutie a už ho nezmení.

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

22

Hneď ráno Gabriel rozhodnutie vilu kúpiť Realitke potvr

dil a začali vybavovať kúpno-predajnú zmluvu. Chceli ju, tak ju

budú mať. Predstava rozsvietených okien obrovskými starožitný

mi lustrami, ktoré nádherne dopĺňali interiéry izieb, ich napĺňala

túžbou stať sa čo najskôr jej majiteľmi.

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

23

3.

V  prvé dni, keď sa nasťahovali do  vily, sa Melisa nevedela nabažiť starožitnej krásy vily. Nadšene sa prechádzala po  svetlých priestranných izbách a  očami vzrušene pohládzala každý kus nábytku. S  Tinou ho opatrne vyumývali, vyutierali, natreli a  vyleštili špeciálnym prípravkom na  drevo. V  obývacej miestnosti premiestnili jednotlivé kusy podľa priania domácej panej. Gabriel nebol doma, aby im pomohol, pretože musel do  práce, a tak mala Melisa voľné pole pôsobnosti.

Sestra Tina, o  tri roky staršia od  Gabriela, bola stále single. Ochotne prišla do vily, aby bratovi a švagrinke pomohla.

V posledných rokoch nabrala na váhe, zaguľatila sa, ale bolo to vinou jej kulinárstva. Milovala varenie a pečenie, hoci sa nemala pre koho namáhať. Keďže večery trávila väčšinou sama, bolo logické, že na  prejedaní mala najväčší podiel viny ona. S  Gabrielom vychádzala dobre a občas k nim dobehla, ale častejšie ich pozývala ona k  sebe, aby  strávili príjemný večer, pretože vtedy mala najlepšiu zámienku niečo dobré ukuchtiť.

Gabrielova sestra žila pomerne utiahnuto a nikam nechodila. A kam aj, ak trávila do neskorého večera čas v škole. Škoda, že si nenašla aspoň priateľku, s ktorou by si občas niekam vyšli.

Napriek nadváhe bola Tina krásna žena. Z  guľatej usmievavej tváre vyžarovalo výnimočné čaro. Vedela zužitkovať to, čo bolo na nej najzaujímavejšie. Tvár. Vždy mala perfektný mejkap a  výrazne pekné oči si svedomito maľovala, aby zvýraznila ich orieškovohnedú farbu. Učila v umeleckej škole výtvarnú výchovu, odkedy ukončila štúdium na pedagogickej fakulte.

Starodávny gauč celkom ľahko presunuli k stene oproti, hoci ho z  každej strany obopínali dvere, jedny vedúce do  pracovne a druhé do spálne. Kto sa naň posadil, mal pôsobivý výhľad na les PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 24 za záhradou. Ak dotyčný stál, mal ju ako na dlani, i keď ešte nie celkom vyčistenú a urobenú podľa predstáv Mel.

Pri reorganizácii izby opatrne preniesli pod oblok ťažké komody a na miesto, ktoré zostalo po nich voľné, Melisa plánovala dať kvety kvôli svetlu. Zrána sa do obývačky predrali slnečné lúče na  niekoľko hodín a  napriek rozsiahlemu priestoru ju vyhriali a zútulnili interiér.

Ženy si vzali niekoľko dní dovolenky a  kmitali väčšinu dňa. Vnútorný priestor sa postupne menil na  obývateľný a  hlavne útulný.

Na terasu vyteperili tri obrovské črepníky so zakvitnutými ružovými oleandrami. Po takejto úprave vyzerala terasa aj s prútenou súpravou impozantne. No aj tak budú musieť ešte niekedy odskočiť s Gabrielom do záhradníctva a vybrať si nejaké tuje alebo nízke kríky do kvetináčov, možno palmy, nejaké kvety? Ešte nevedeli. Kvety vedia človeka často osloviť až na mieste činu.

Navečer, keď sa horúce slnko prešmyklo smerom nad les a terasa postupne zostávala v príjemnom tieni, si na nej Tina s Melisou vychutnali malú siestu pri káve.

Dve okná, obrátené smerom k altánku, už mali hotové a zvonka vyzerali úžasne. Vila ožila. Omladla. No ešte potrebovali povešať záclony a ťažké tmavobordové závesy v obývačke, a tak sa po polhodine dali do práce.

Melisa s Gabrielom predtým spolu pomerali všetky okná a vybehli do najbližšieho nákupného centra. Do izieb so starožitným nábytkom zvolili závesovinu popretkávanú lesklými vláknami. A snehobiele priesvitné záclony, hebké ako pavučina. Pri ich šití, obklopená morom bielej látky, si Melisa pripadala znova ako nevesta.

Tina stále nechápala, prečo chce mať Melisa záclonu naskladanú tak nahusto.

„Prepustia vám menej svetla, nemyslíš?“

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

25

„Nepochopíš ma, ale vždy som túžila mať na oknách nekonečné metre záclon. A teraz si to môžem splniť. Moja mama... pamätám si, to tak robievala. Mala ich v izbách až po zem a záhyby vyzerali na centimetre vymerané.“

Keď teta dom predala aj s  maminými záclonami, Melisa to znášala ťažko. Niekoľko dní preplakala. Strácala vo svojom živote zase niečo ďalšie, zase niečo významné a blízke, čo pre ňu znamenalo bezpečný prístav, istý domov. Hoci jej v ňom chýbali rodičia, predsa len bola doma. A odrazu... to, že bývala u tety a tlačila sa so sesternicou Milkou v malej izbe v paneláku, bolo hrozné.

„Keby som si bola istá, že ma nikto večer nebude očumovať, okná by som mala prázdne. A  je to v  móde,“ Tina na  chvíľu spustila ruky s  hodvábnou tkaninou pokrývajúcou zem, aby si oddýchli.

„Prázdne okná? To teda nie,“ odporovala jej Melisa. „Rozhodne by som si dala namontovať pevné drevené žalúzie. Teším sa záclonám, ako mi zútulnia izby. Aj svetla bude dosť, uvidíš.“

Tina im pomáhala už niekoľko dní. Zvyknutá na  svoje klasické pohodlie by bola najradšej čo najskôr odišla domov. Takto zmeškala v  telke svoje obľúbené kriminálne seriály a  nemala doma nič uvarené ani nakúpené. Stihla sa večer len osprchovať a  povaľovala sa na  gauči premýšľajúc nad tým, čo by tak zobla, trochu nervózna z  toho, že nebolo čo. V  paneláku bolo dusno, hoci u Melisy a Gabriela príjemne, miestami až chladno. Pevné hrubé múry slnko neprepustili, vila klímu nepotrebovala.

„Počuj, keď to dorobíš, doprajme si opäť chvíľu oddychu a poďme preskúmať niektorú z vežičiek. V tých priestoroch som ešte nebola. Nechápem, prečo na vile urobili okrem hlavného vchodu ešte ďalšie?“

„To nechápem ani ja, prečo je tých vchodov do vily tak veľa. Vlastne, dovnútra sa dá dostať aj z terasy.“ Melisa mrkla na Tinu a nechtiac si privrela bruško palca žabkou. Nekrvácal, no pre isPREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 26 totu si ho oblizla, ak by náhodou... aby nedajbože nezašpinil záclonu, a pokračovala v práci.

„Okrem hlavných dverí sa dá vojsť do  vily ešte vchodom do druhej vežičky, ktorý je zvonka.“

„Vidíš, to som si neuvedomila. Ale rada by som videla aspoň túto, do ktorej môžeme vojsť priamo z haly.“

„Nevidím v tom problém,“ Melisa mala chuť chváliť sa izbami a všetkým, čo im odrazu patrilo.

Tina nadvihla koniec tkaniny vyššie, aby si ju mohla Melisa, stojaca na najvyššej priečke rebríka podržať v rukách celú a uprela k nej oči. „Nehovorím, že by som takúto vilu neprijala,“ podotkla presvedčivo, „ale... neviem, či si ju dostatočne s  Gabrielom užijete. Či vám neprinesie viac starostí ako radosti.“ Nahla sa na okamih k oknu, aby letmo prebehla pohľadom záhradu.

„Uvidíme. Dopredu neprorokuj.“

Keď sa Melise konečne podarilo zavesiť koniec záclony na posledný štipec, šikovne ako opica zliezla z rebríka a posunula ho od  okna ďalej. Zručne roztiahla záclonovinu tak, aby záhyby na nej boli čo najrovnomernejšie. Potom odstúpila dozadu až ku kreslám a pohodlne sa do jedného z nich usadila. Rukou privolala aj švagrinú: „Sadni si, vychutnáme si na  chvíľu teplý pocit domova.“

Rukami láskyplne pohladkala drevené čalúnené operadlá, pyšne prechádzala očami po  vynovenom okne a  premýšľala, čo ich ešte čaká.

„Je to v  prvom rade tvoj domov,“ Tina prižmúrila hnedozlatisté oči, zakmitala bokmi a celým telom, naznačiac tanečnú kreáciu. Na hotové okno pozrela len ledabolo.

„Nejdeme sa radšej pozrieť do veže? Som náramne zvedavá, ty nie?“ šibalsky sa usmiala na švagrinú. „Povalu si už videla?“

„Nie, nestihla som, len som do nej nazrela. No sama by som tam nešla ani za živý svet.“

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

27

Melisa krátko pozrela na  úhľadne poskladané závesy na  komode. Hm, nemá nikoho, kto by ju aspoň na chvíľu odbremenil. Ak Tina tak strašne chce do  vežičky, prečo nie. Poprezerajú si konečne podkrovie dôkladnejšie.

„Tak poď. Pomôžeš mi pohľadať kľúče. Alebo, vieš čo, čakaj ma tu. Prinesiem ich.“

„Viete už, komu táto vila patrila predtým?“ bola zvedavá Tina, len čo sa vrátila Melisa s kľúčmi. Boli tri. Najväčší a dva menšie.

„Viem. Práve som na nich myslela. Vraj tu bývala pani Berta, od ktorej sme vilu kúpili a s ňou ešte dvaja ľudia.“

„Aha... o tých neviete nič?“

„Len toľko, že to bol manželský pár a zabili sa na aute.“

„To sa naozaj stalo?“

„Zrejme áno. Vieme to len sprostredkovane, z počutia.“

„Brrrr... naháňa to hrôzu.“

Melisa pomerne ťažko vsunula kľúč do zámky na masívnych dubových dverách zabudovaných v  poloblúkovej stene v  hale a  s  ťažkosťami odomkla. Poloblúk celkovo zmenšoval izbu, ale nijako nenarúšal jej dômyselnú architektúru.

Dvere pri otváraní nepríjemne zaškrípali. Zvnútra ich ovanul chladný stuchnutý vzduch. Pokrčili nosmi a zvedavo si obzerali slabo viditeľné nekonečné točité schody zo zachovalého tmavého dreva vedúce nahor.

„No konečne,“ vydýchla si Melisa, keď Tina našmátrala kdesi naboku vypínač. Šťukla do  neho, schodište sa zalialo slabým svetlom a ony odvážne šliapali vŕzgajúcimi schodmi na povalu.

Ktovie, koľko ich je? napadlo Melise. Raz ich spočíta. Matne si spomínala na  prvú návštevu tejto časti domu. Vtedy si s  Gabrielom prezreli len jednu vežu, túto, v  ktorej bola prázdna izba. Na podrobnejšiu prehliadku podkrovia nebol čas. Viac ich zaujímali obytné miestnosti v  hlavnom trakte. A  Realitka ich informovala, že veže majú len vizuálny efekt. Vraj sa nijako PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 28 nevyužívali. Vtedy si s mužom povedali, že pre ich život nie sú momentálne dôležité.

Tá jediná miestnosť vo veži nebola zamknutá, a  tak druhý, menší kľúč nemuseli použiť. Zvláštna, okrúhla nevetraná, presvetlená oknami do ulice aj do dvora.

„To je priestor...“ vyhŕkla Tina a zvedavo sa obzerala.

„Je. A poriadna výška.“ Melisa zostala stáť pri dverách, aby sa vydýchala, pretože schody jej dali zabrať. Cez zaprášené okenné tabule sa im naskytli zábery širokého okolia ako fotografie.

„Pochybujem, či sa táto dá izba na  niečo použiť... Ja by som ju nechala len ako vyhliadkovú vežu na  sledovanie nepriateľa,“ pobavene struhla grimasu Tina. Byť v najvyššej časti vily považovala za úžasný zážitok a dychtivo pobehovala k jednému oknu a hneď k druhému, stále uchvátená pohľadom zhora.

Melisa sa nezdržiavala. Prešla k „neviditeľným“ dverám, ktoré si Tina až vtedy všimla na náprotivnej stene. Bol na nej dosť veľký ohraničený priestor. Pozorne prešla dlaňou po jemne hrboľatej ploche zelenej maľovky a našla kľúčovú dierku. Tretí, najmenší z kľúčov do nej ľahko vnikol. Odomkla a dvere otvorila. Nuž... rafinovane vymyslené. Totiž, cez tajný vchod v  stene sa dostali, čo Tina nečakala, na povalu. Veža bola takto prepojená s vnútorným priestorom pod nimi a nemuselo sa prechádzať vonkajškom.

Obrovský priestor nad vilou s klasickými drevenými brvnami a trámami nad ich hlavami bol naplnený starým haraburdím.

Pri prehliadke povaly objavili okrem iného polámané stoličky, obité kvietkované hrnce, v  kútoch sa povaľovali prázdne fľaše, poháre na zaváranie a množstvo iných nepotrebností.

Tina hneď zvedavo otvárala staré kartónové škatule, naplnené knihami,  pre ňu nepodstatnými zažltnutými papiermi. Neodolala, niektoré brožúry viazané v koži vzala do rúk, čítala ich názvy a len tak zo zvedavosti ich prelistovala. Bola sklamaná, že neobjavila beletriu, ale odborné knihy z oblasti súdnictva. Knihy

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

29

z roku 1900? Pozastavila sa nad nimi. To predsa vila ešte nemohla byť postavená, napadlo jej.

Nechala radšej knihy knihami a  chvíľu ju bavilo hrabať sa v  dokumentoch, napísaných ručne úhľadným vypísaným písmom. Niektoré boli také staré, že sa jej papier v prstoch rozsýpal ako suché listy. Nebolo v nich nič zaujímavejšie, len akési notárske veci.

„Je tu neskutočný bordel,“ Tina bez záujmu šmarila naspäť do  škatule zopár úradných spisov, „a  poviem ti,“ obrátila hlavu smerom k Melise, „kebyže tu náhodou vypukne požiar, tak zhoríte do tla. Dajte si pozor.“

„Nestraš, na také veci nechcem ani len pomyslieť. Jedno však nechápem. Prečo majitelia pred nami všetko vynášali na povalu? Jednoduchšie predsa bolo vyviezť nepotrebné veci pred dom alebo do záhrady a spáliť ich.“

„Ale nie spáliť, mali radšej ponúknuť niečo do archívu. Veď sú to vzácne, hodnotné listiny a historické knihy v koženej väzbe.“

„Hm... alebo tak.“

„Niektorým veciam, čo sme tu doteraz objavili, by sa možno zberatelia starožitností potešili.“

„Asi áno. Pozri sa, a čo tieto staré matrace?“ Úplne pod hradou ich bolo naukladaných na sebe aspoň päť. „Pre koho ich, preboha, odkladali!“ mierne sa rozčúlila Melisa a  do jedného z  nich kopla. Napodiv bol celkom zachovalý a nebol plesnivý ani fľakatý. Odsúvala nohou jeden od  druhého, dôkladne si ich prezerala. Matrace boli v dobrom stave. Nechápala, prečo ich vytrepali až na povalu.

V priestore víril nahusto prach, vtieral sa jej do nosa a šteklil ju. Medzi pevnými surovými hradami vysoko nad nimi, kam sa ľudská ruka nikdy nedostane, sa statočne držali „storočné“ pavučiny. V tenkých svetelných pásikoch sa leskli ako strie borné nite. PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 30

„Mať takúto vilu, moja švagrinka, nie je med lízať. Ako vidíš, má to aj svoje negatíva,“ pokrčila čelo Tina.

Melisu zaujal starý lodný kufor umiestnený vedľa komína. Pekná zachovaná starožitnosť. Prikročila k  nemu bližšie a  napadlo jej, že keby ho ponúkla do múzea, múzejníci by sa mu určite potešili. Bol z tmavého moreného dreva, zdobený po obvode kovom. Z akéhosi popudu ho chcela nadvihnúť, ale nevládala.

Nešlo jej do hlavy, ako ho mohli cestujúci voľakedy prenášať počas ciest. Na  to si museli najať aspoň dvoch chlapov. Ak je teraz, keď je prázdny, ťažký, čo potom, keď bol plný?

Kufor sa zrazu otvoril. Drevená polovica sa prevalila na zem, buchlo to. Melisa stihla, našťastie, uskočiť. Ak by jej padol na nohu, pomyslela si, mohol jej ublížiť.

Vysypali sa z neho čierne veci na oblečenie. Nebolo by na tom nič neobvyklé, keby si nevšimla, že to nie sú nejaké staré zatuchnuté či naftalínové handry, ale normálne bežné oblečenie. Kde sa tam nabralo?

Čierne handry ju pre čosi zaujali. Brala ich po jednom do rúk. Pulóver s dlhými rukávmi, úzke nohavice, mikina, ponožky zasmradené od topánok, a samotné topánky. Všetko si obzerala s neskrývaným záujmom. Boli pomerne čisté a vyzeralo to tak, že si ich tam niekto odložil... ale na štyri roky?

Skúseným okom odhadovala približnú veľkosť majiteľa. Kompletné a úplne nositeľné mužské oblečenie. Prekvapila ju dobrá kvalita materiálov. Keď Melisa ukladala handry späť do  kufra, cítila, že je rozrušená.

S istou dávkou fantázie si pomyslela, že ak tam prespáva nebodaj bezdomovec, nejaký muž - tie veci patrili evidentne mužovi - tak to nie je dobre. Žeby sa vo vile niekto skrýval? napadlo jej, a vedela, že keby to tak bolo naozaj, prinesie im to len komplikácie a nepríjemnosti. Zároveň myslela na to, že ak je to zlý a zákerný človek, bude im chcieť ublížiť. A naopak, možno je to

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

31

niekto opustený a nešťastný, kto potrebuje pomoc. No v každom prípade nemá čo hľadať v ich súkromí.

Ach, tie nešťastné závesy... precitla zrazu s povzdychom Melisa a spomenula si na nedokončenú prácu. Vstala, rázne preklopila ťažký drevený vrchnák na handry a kufor zavrela. Kým sa oprašovala, so zmiešanými pocitmi myslela na  to, že sa možno vo svojom úsudku mýli.

Predsa si nepripustí k srdcu žiadne myšlienky o nejakých prespávajúcich indivíduách na povale. S povzdychom sa poobzerala okolo seba na to množstvo zavadzajúcich rároh a vystrúhala kyslú tvár. Radšej zavolá Tinu a pôjdu pracovať. PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 32

4.

Ktosi naliehavo zvonil z ulice. Melisa práve vytrhávala burinu z hriadky astier, ktoré aj napriek ťažkým životným podmienkam hnali puky. Niekto zazvonil, potom čakal, znova zazvonil a znova čakal. Uvedomila si drnčanie zvončeka až na tretí raz.

Vstala, oprášila si kolená a bežala ku bráne. Myslela na Tinu. Sľúbila im, že sa u  nich cez týždeň zastaví. No máš ho vidieť. Týždeň sa pomaly minul, už bol piatok, a švagrinky nikde. Melisa si naivne myslela, že jej možno Tina pomôže v záhrade... no to si, žiaľ, len myslela...

„Čo si prajete?“

Za bránkou stála neznáma usmiata žena. Mala bledú pokožku a blond vlasy ledabolo začesané dozadu, zviazané farebnou šatkou do chvosta. Na zápästí pravej ruky mala navlečenú sivú ortézu. Tá teda slnko príliš neobľubuje, pomyslela si Melisa a zvedavo si návštevníčku obzrela.

Ak pridala k  nevýraznému imidžu tvár bez mejkapu a  bledé nohavice s  bielym tričkom, mladá žena pôsobila dojmom sivej myšky, hoci bola od Mel vyššia o dobrých dvadsať centimetrov. Pevné silné telo s veľkými prsiami pôsobilo mohutne. Ešte že ju Melisa videla zo trikrát s malým jorkšírom na planine. Také poznávacie znamenie, že to nie je úplne neznámy človek a nemusí mať z nej obavy.

„Dobrý deň,“ usmiala sa žena trochu previnilo, vedomá si toho, že vyrušila Melisu z  pracovnej činnosti. „Som vaša tretia suseda,“ hlavou mierne naznačila smer k svojmu domu. Rukou, ktorú mala zabandážovanú, urobila kruhovitý pohyb, „a tak som si myslela, že by sa vás patrilo navštíviť.“

„Oooch... áno,“ zrozpačitela Melisa a rýchlo si popravila staršie široké nohavice, ktoré jej z pása padali. Nebola si istá, či tento

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

33

krok nemali urobiť oni s Gabrielom ako prví. Otvorila naširoko dvere a naznačila susede, aby vošla.

„Prepáčte,“ ospravedlňovala sa, „pracujem v záhrade, som špinavá a  nemôžem vám podať ruku.“ Nedarilo sa jej v  rýchlosti stiahnuť si pracovné rukavice. „Som Melisa.“

„Nič sa nedeje. Ja som Anina... tiež vám nemôžem podať ruku,“ odvetila hrubým akoby prefajčeným hlasom susedka a natrčila dopredu ortézu ako príčinu.

„Poďte ďalej. Čo sa vám stalo?“ Bola zvedavá Melisa a viedla susedu chodníkom ku schodom dovnútra. Umyje si ruky a vypijú si kávu. Odkedy prišla z knižnice, je zavŕtaná v práci a začal ju bolieť chrbát. Oddýchne si.

Anina zrejme prepočula otázku týkajúcu sa ortézy a neodpovedala na ňu. Namiesto toho sa spýtala: „Vyrušila som vás?“

„Nie, nie, vôbec nie. Aj tak som už chcela skončiť.“

„Nuž, taká záhrada, ako máte vy, je obrovským požieračom času,“ obzerala sa Anina až príliš zvedavo. Okamžite zbadala zmeny v okolí vily. Páčili sa jej chodníky, ktoré Melisa zbavila vyčnievajúceho svinstva a zazdalo sa jej, že buriny okolo vily je pomenej.

„To je,“ kývla hlavou Melisa a nadšene prehodila: „Mám rada tento druh práce, som rodená záhradníčka. Môj otec mal predajňu kríkov a stromčekov. Všeličomu ma v detstve priučil, pretože miloval aj kvety.“

„Čo nepoviete?“ Anina zbystrila pozornosť. „O takom niečom som ešte nepočula.“

„Naozaj? Do  našej škôlky chodili záujemcovia nielen z  okolia, ale aj zďaleka. Otec vedel každému poradiť a porozprávať sa s ním. Bol to príjemný a láskavý človek. Škoda, že už nežije. Vyžíval by sa tu,“ cítiac príjemné teplo okolo srdca prešla Melisa očami láskyplne po svojom kráľovstve, ale zároveň sa jej v nich objavila zádumčivosť. Akoby očakávala, že niekde medzi papradím a kríkmi otca uvidí. PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 34

„A...?“

„Stalo sa to už pred rokmi,“ Melisa vyšla na schody a čakala na Aninu, ktorá sa ešte obzerala. „Mala som vtedy trinásť, keď mi rodičia zahynuli pri autohavárii,“ čelom Melisy prebehol závan smútku. Hoci prešlo odvtedy toľko rokov, nerada na to spomínala. „Ale poďte, vypijeme si kávu na terase. Vonku je tak príjemne.“

„To mi je ľúto s tými rodičmi. Kávu si dám veľmi rada.“ Anina vykročila za ňou. „Naozaj neruším?“

„Nie. Len poďte.“

Vošli do  vily a  z  haly sa dostali na  terasu. Anina nevydržala a vrátila sa do izby, aby si ju ešte poobzerala. S obdivom otvárala ústa. Starožitnosti sa jej vždy páčili. Túžila po  takom nábytku a niečo jej pripomenul.

„Vedela som, že si bývalí majitelia dali urobiť nový nábytok, ale že to bude takáto pekná práca... a krása, hm, chválim, chváálim,“ zatiahla spevavo.

„Poznali ste majiteľov?“

„Poznala. Kto by ich nepoznal,“ odvetila Anina lakonicky a vyšla von.

Bez vyzvania sa prešla po terase. Správala sa ako doma, ba odvážne sa nahla cez zábradlie a zvedavo si obzrela zmeny, ktoré sa v záhrade za taký krátky čas udiali. Zmena bola viditeľná. Krása a pôvab predošlej zašlej slávy okolia sa opäť vynárali na povrch.

„Veru,“ Anina sa nebadane zamračila, no tvárou jej prešiel aj iný, čudnejší výraz... ľadovo pomstychtivý. „Poznala som ich, ale to už bolo dávno,“ začala svoje rozprávanie a podišla k stolu. Automaticky sa usadila na drevenú stoličku, strojene sa usmievala.

Melisa vošla do  domu, vybrala z  chladničky koláče, ktoré len tak náhodou kúpila cestou domov. Myslela, že si urobia s Gabrielom pekný večer. Potešila sa, ako sa teraz zídu. Keď už má návštevu, pohostí ju.

Naservírovala ich na tanieriky a vyniesla von. Medzitým vria

PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ

35

cou vodou zaliala kávu vo veľkých hrnčekoch a položila na tácku. Pridala cukorničku a mlieko v sklenej nádobke.

Hneď si potykali a obidve sa tomu zasmiali. Anina spontánne vyskočila zo stoličky a  nemotorne Melisu jednou rukou objala. „Teším sa, veľmi. Si mi sympatická.“

„Aj ty mne,“ povedala zo slušnosti Melisa a  preložila kávu z tácky na terasový stolík. Konečne sa posadila.

„Máte to tu pekné. Závidím vám,“ utrúsila Anina akoby na  okraj a  nedočkavo si pomiešala hnedú penistú tekutinu s množstvom cukru.

„Och, áno. Táto vila nám vkročila do života ako dar z nebies. Cítim niekde v srdci, že tu budeme veľmi šťastní.“

Anina, ktorá kávu od seba odsunula a začala sa napchávať sacherkou, venovala Melise zvláštny pátravý pohľad. Plnými ústami sa spýtala: „A  si si tým taká istá?“ tvárou jej prebehol slabý úškrn. „O tejto usadlosti sa všeličo hovorí.“

„No tááák! Nič sme nepočuli a ani nechceme počuť,“ prerušila ju Melisa rázne, „ľudia klebetia stále a vždy si budú vymýšľať.“

I keď... niečo sa im predsa len do uší donieslo, no nevenovali tomu pozornosť. Oproti hlučnému paneláku sa im vo vile bývalo oveľa lepšie. A ako tam žili predchádzajúci majitelia, to ich nezaujímalo. Melisa nebola nikdy naklonená klebetám a  Gabriel svojou pokojnou povahou tiež. No a pikošky rôzneho druhu im obyčajne porozprávala Tina, Gabrielova sestra.

„Hhhhhm, keď si to myslíš,“ zatiahla Anina so zdvihnutým obočím.

„Prosím ťa,“ Melisa si opatrne usrkla z  horúcej tekutiny, aby si nepopálila jazyk, „len mi nepovedz, že tu straší. Bývame vo vile druhý mesiac a  musím konštatovať, že je tu božský pokoj a nádherné ticho.“

„Máš pravdu. V  tejto ulici je naozaj ticho... a  blízko les, príroda.“ PREKLIATA RUŽENA SCHERHAUFEROVÁ 36

Anina zamyslene pozrela na kopce za záhradou. Očami, v ktorých sa objavila istá melanchólia a zvláštny smútok, objala neskutočne poeticky krásnu panorámu starých velikánov, vlniacich sa v ľahkom šumení vetra.

„Milujem to tu, naozaj,“ povedala Anina ticho so zvláštne zastretým hlasom a pozrela na hostiteľku. Možno mala taký zvyk, ale stále slabo pokyvkávala hlavou zo strany na stranu... akoby sa chcela zbaviť nervozity.

Koláč zhltla, akoby nemala obed, a hodila rýchly pohľad na hostiteľku, možno očakávala, že ešte niečo dostane. Nato si pomiešala kávu a vzápätí si z nej odpila riadny dúšok. Zdravú ruku si oprela o drevo stola a dlaňou podoprela bradu. Tú chorú mala zloženú v lone. „Bude sa vám tu páčiť stále viac a viac,“ zamyslene prehodila.

Na okamih stíchli, započúvali sa do ticha. Na sklonku letného dňa bolo ovzdušie stále príjemne prehriate, hoci sa spod stromov na terasu ťahala chladnejšia vlna. Okolo uší im bzučal lenivý hmyz, dotieravý, ale jediný, ktorý porušoval pravidlá ticha samoty. Záhrada pod terasou budila zdanlivý pokoj, no pod jej rúškom sa ukrýval život.

„Ozaj, neodpovedala si mi, čo máš s rukou?“

„Á, ruka?“ Anina reag



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist