načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé -- Kapitoly z populárnej ekonómie - Lukáš Kovanda

Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé -- Kapitoly z populárnej ekonómie

Elektronická kniha: Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé -- Kapitoly z populárnej ekonómie
Autor:

Aj vďaka knihám ako Freakonomics už ekonómia nie je dávno iba suchopárnou vedou. V našich zemepisných šírkach však chýbala podobná publikácia, ktorá by pracovala aj s domácimi ... (celý popis)


hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Premedia
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 179
Rozměr: 23 cm
Úprava: ilustrace
Vydání: 2., dopl. vyd.
Spolupracovali: z českého rukopisu preložil Martin Menšík
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-895-9444-3
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Aj vďaka knihám ako Freakonomics už ekonómia nie je dávno iba suchopárnou vedou. V našich zemepisných šírkach však chýbala podobná publikácia, ktorá by pracovala aj s domácimi reáliami. Po dvoch knihách rozhovorov so známymi ekonómami Lukáš Kovanda napísal knihu, kde v štyridsiatich kapitolách vtipným a prístpuným spôsobom skĺbil ekonómiou s psychológiou, sociológiou či antropológiou. Veľa o jeho štýle písania napovedajú už samotné názvy kapitol, ako:

- Prečo sú tučné dievčatá prístupnejšie na rizikový sex
- Prečo ľudí tak veľmi zaujíma, koľko zarábajú ostatní
- Prečo sú Facebook, Google aj Apple americké, a nie japonské
- Prečo slabé odbory môžu za exodus banánov do celého sveta
- Prečo samoľúbosť zarába a vzdelaní ľudia žijú lacnejšie

Lukáš Kovanda (1980) je ekonóm a novinár, spolupracuje s časopisom Týden, vedie think-tank Prague Twenty a prednáša na pražskej Vysokej škole ekonomickej. Pod názvami Príbeh dokonalej búrky a Príbeh dlhovej smršte vydal dve knihy rozhovorov s poprednými svetovými ekonómami, vrátane viacerých nositeľov Nobelovej ceny. Popularizácii ekonómie venoval knihu Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé, pripravujeme slovenské vydanie knihy zo zákulisia modernej ekonómie Prečo si ženy nemôžu kúpiť príťažlivosť, ale muži áno.

Předmětná hesla
Související tituly dle názvu:
Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé
Kovanda Lukáš
Cena: 257 Kč
Proč je vzduch zadarmo a panenství drahé Proč je vzduch zadarmo a panenství drahé
Kovanda Lukáš
Cena: 133 Kč
Encyklopedie drahých kamenů Encyklopedie drahých kamenů
Mařík Karel
Cena: 424 Kč
Aké drahé je zadarmo Aké drahé je zadarmo
Ariely Dan
Cena: 335 Kč
Drahé kameny a šperky Drahé kameny a šperky
Hahl Wolfgang
Cena: 203 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Lukáš Kovanda

Prečo je vzduch zadarmo

a panenstvo drahé

Ekonomické odpovede na

neekonomické otázky

premedia

2013


Z českého rukopisu preložil Martin Menšík

Redakcia Zuzana Ďurianová

Vydala Premedia Group, s. r. o., Bratislava 2013

Grafická úprava textu: Izabela Koska

Druhé, doplnené vydanie

Text © Lukáš Kovanda, 2012

Preklad © Martin Menšík

Ilustrácie © Patrik Pašš

Obálka © Igor Slovák

ISBN 978-80-89594-44-3

ISBN 978-80-89594-49-8 (PDF)


Obsah

Predhovor k slovenskému vydaniu 5

Šťavnatí čudáci 7

Zamyslenie na úvod 13

Intímna ekonómia

Prečo aj menštruačné cykly hýbu ekonomikou 17

Prečo gayovia zvyšujú nájomné 24

Prečo počas ekonomickej krízy trpia milenky viac ako milenci 27

Prečo kvalita ženského orgazmu stúpa s bohatstvom jej partnera 30

Prečo je hodnota panenstva vyššia než hodnota panictva 33

Prečo sú tučné dievčatá prístupnejšie na rizikový sex 36

Prečo sa metrosexualita finančne vypláca 39

Prečo majú obete znásilnenia a šikany sklon k ľavičiarstvu 43

Ako výnosne žiť

Prečo hviezdy toľko zarábajú: Žídek, Lady Gaga, Kidmanová 49

Prečo sa oplatí nezaokrúhľovať cenu, ak chcete výhodne predať 53

Prečo samoľúbosť zarába a vzdelaní žijú lacnejšie 56

Triky biznis-kliky

Prečo v autobazároch predávajú samé „šmejdy“ 61

Prečo muchy zjednodušujú upratovanie WC 64

Prečo v baroch hrá hlasná hudba (a modrookí sa tam viacej opíjajú) 67

Prečo nás fastfoody klamú, a ani o tom nevedia 71

Prečo okuliare Ray-Ban zlepšujú zrak 74

Oceň to!

Prečo je vzduch zadarmo (ale drahokamy nie) 79

Prečo si priateľstvo ceníme (a narodené dieťa zase až tak veľmi nie) 82


Prečo Slováci oceňujú vianočné potešenie duše stámiliónmi eur 85

Umelci. Modelky. Ekonomicky

Prečo životná úroveň umelcov rastie vďaka strojom v továrňach 91

Prečo Mozart tak veľa míňal... za bývanie 94

Prečo Kate Mossová „koksuje“ a Tereza Maxová robí charitu 97

Makroparadoxy

Prečo sú chudobné krajiny chudobné (a nezamestnanosť môže byť dobrá) 103

Prečo je viac samovrážd v bohatých – a spokojných – krajinách 108

Prečo ekonómovia navrhujú zdaňovať podľa výšky, rasy a génov 111

Prečo sú Apple, Google aj Facebook americké a nie japonské 114

Prečo televízia zadlžila Američanov (a SMS uspeli aj bez reklamy) 117

Prečo stále letia „roky osemdesiate“, ale video už nie 122

Prečo slabé odbory môžu za exodus banánov do celého sveta 126

Sme ľudia (nie ekonómovia)

Prečo nosia černosi zlaté reťaze 131

Prečo je vek 35 rokov prelomový (pre golfistov, pre tehotné ženy...) 133

Prečo sa ešte stále vo veľkom predávajú pravé „vuittonky“? 137

Prečo ľudí tak veľmi zaujíma, koľko zarábajú ostatní 140

Prečo šéfujú neschopní (a prečo nemehlá s MBA znižujú HDP) 143

Prečo zvýši zrušenie povinnosti jazdiť s prilbou počet pacientov,

ktorí prežijú 146

Prečo viac žien vo vedení firiem môže viesť k ďalšej finančnej kríze 149

Ekonomické príbehy

Príbeh prvý, pirátsky: Prečo boli piráti v skutočnosti racionálni 155

Príbeh druhý, kúzelnícky: Prečo mágovia „držia jazyk za zubami“ 162

Príbeh tretí, „antikoncepčný“: Prečo pilulka plodí karieristky 168

Prečo fluór a olovo nezištne ovplyvňujú naše životy 174

Register pojmov 177


Predhovor

k slovenskému vydaniu

Som veľmi rád, že sa kniha Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahédočkala svojej slovenskej verzie. A že sa dostáva do ponuky slovenskýchkníhkuectiev, tých kamenných i webových. Zámerne sa vyhýbam obvyklému klišé,

ktoré sa pri takejto príležitosti používa, a netvrdím, že sa kniha dostáva do

rúk slovenského čitateľa. Pretože v nich už raz bola.

Boli to totiž predstavitelia bratislavskej Hayekovej nadácie, ktorí ma na sklonku roku 2010 navštívili v zasneženej a zamrznutej Prahe. Dohodli sme sa vtedy, že pripravím publikáciu, ktorá bude popularizovať ekonómiu, apriblíži ju tak študentom slovenských stredných škôl. Tak sa aj stalo.Nasledujúci rok vydala nadácia publikáciu Prečo je vzduch zadarmo. V nej som sa vniekoľkých desiatkach kapitol usiloval popularizovať hospodársku vedu.Publikácia sa však nikdy neocitla na pultoch kníhkupectiev, pretože slúžila čisto ako učebný text, distribuovaný v rámci širšieho nadačného projektu.

Následne ma oslovili zástupcovia brnianskeho vydavateľstva Computer Press, dnes BizBooks, a dohodli sme sa, že pripravím české vydanie knihy Prečo je vzduch zadarmo. A aj sa stalo. Pridal som predslov, úvodné slovo od americkej ekonómky Deirdre McCloskeyovej a jednu kapitolu – a tak vyšla kniha Proč je vzduch zadarmo a panenství drahé. Pikantnejší názovodrážal okrem iného aj skutočnosť, že kniha nemierila do stredoškolských lavíc, ale do kníhkupectiev, kde ju čakal neľútostný – a ako sa nakoniec ukázalo – i úspešný konkurenčný boj s ďalšími (nielen) ekonomickými titulmi.

Na moje potešenie nezostala úspešnosť tohto boja bez povšimnutia naSlovensku. Oslovil ma nádejný slovenský vydavateľ, nasledovalo vyjednávanie s Hayekovou nadáciou, držiteľkou práv k pôvodným slovenským textom, ale nakoniec sa všetko podarilo – a kniha istou okľukou mieri na slovensképulty. Bol by som veľmi rád, keby zamierila aj k srdcu slovenského čitateľa anašla si tam svoje nezastupiteľné miesto.

Prajem príjemné a poučné čítanie!

Lukáš Kovanda


Šťavnatí čudáci

Ten muž je génius. Z  tejto holej vety pozostával doporučujúci list, ktorý

mladému matematikovi Johnovi Nashovi napísal koncom štyridsiatych rokov

jeho profesor. Nash sa tak ocitol na univerzite v Princetone, kde zahájildok

torandské štúdium. Mal niečo po dvadsiatke. Svoju genialitu potvrdil a hneď

Autor knihy a John Nash na Princetone v roku 2011.


8

|

v roku 1950 získal doktorát. O generáciu starší matematici len pozerali, keď

predkladal riešenia do tej doby neriešiteľných matematických problémov.

(Nashove objavné teórie, teória hier, dnes nachádzajú uplatnenie v ekonómii,

evolučnej biológii, účtovníctve, politológii, vojenstve i pri konštrukcii umelej

inteligencie či vo výpočtovej technike.) Z  génia sa stala hviezda – časopis

Fortune ho v roku 1958 označil za hviezdu „novej matematiky“.

Od geniality je už len krôčik k čudáctvu – a Nash (nechtiac) potvrdil i toto. Práve koncom päťdesiatych rokov sa u neho naplno prejavila ničiváparanoidná schizofrénia. Dnes, s odstupom času, je Nash presvedčený, že náchylnosť na psychické poruchy ide ruka v ruke s nadaním pre tvorivé myslenie,ktorým sa vyznačujú práve géniovia.

„Je pravdepodobné, že existuje určitý vzťah medzi zavrhnutím formálnych vzorcov myslenia a naopak konaním v súlade s tvorivým myslením,“ povedal mi do ticha jednej z princetonských posluchární, kde som sa s ním v lete roku 2011 stretol. „Domnievam sa, že moje vedecké idey by neboli objavené, ak by som rozmýšľal o  niečo normálnejším spôsobom. Albert Einstein tiež nebol bohvieako normálny. Newton bol extrémny neurotik.“

Počiatkom šesťdesiatych rokov to vyzeralo tak, že si ťažká chorobavyberie omnoho vyššiu daň a že do konca života bude nútený pobývať v liečebni pre choromyseľných, ba dokonca v zvieracej kazajke. Nash začal počuťčudné hlasy. Prišiel o svoje miesto na univerzite. Choroba mu rozvrátilai manželstvo. Zvyšok sveta ho odpísal, pokladali ho za mŕtveho. Len na Princetone o ňom ešte vedeli, stal sa z neho „fantóm z Fine Hallu“, budovy princetonskej katedry matematiky, neďaleko ktorej som sa s ním stretol. Tam ťažkoduševne chorý Nash po nociach písal na tabule čudesné rovnice, v ktorýchúzkostne hľadal posolstvá, v ktorých sa azda i odrážali v šialenej ozvene i oné hlasy.

Po polstoročí potom, čo choroba u neho vypukla, pôsobí Nash, niekdajší „fantóm“, pri našom rozhovore zvláštne, nie však šialene. Choroba totiž začala v osemdesiatych rokoch citeľne ustupovať. V roku 1994 sa vedec dočkalNobelovej ceny za ekonómiu, neskôr sa po druhýkrát oženil (s tou istou ženou, Aliciou, s ktorou sa kedysi, po vypuknutí ochorenia, rozviedol)a v Hollywoode vznikol film Čistá duša o jeho pohnutom živote (získal štyri Oscary).

Bude to znieť ako klišé, ale ani stretnutie s  Deirdre McCloskeyovou nepatrí k tým, na ktoré sa zabúda. To moje v roku 2009 umocňoval fakt, že sa odohralo na jedinečných miestach: v Deirdrinom pôsobivom loftovom byte v centre Chicaga a v jej obľúbenej klubovej reštaurácii vo výšinách jedného z tamojších mrakodrapov. Áno, sú to výnimočné miesta, lenže ich jedinečnosť bledne v porovnaní s jedinečnosťou hostiteľky. Kto ju trochu pozná, neubráni sa asi podozreniu, že podobne ako v Nashovom prípade, i jej životnou métou je byť výnimočnou, unikátnou, s ničím a nikým neporovnateľnou, „svojou“ v tom najrýdzejšom význame slova. Je natoľko „svoja“, že ju mnohí považujú za čudáčku, bláznivú, šialenú, ak nie za niečo ešte horšie.

|

9

A  bola jedinečná už ako Donald. Natoľko bolo jej – vlastne jeho – dielo, v ktorom postmoderne splýva hlboká znalosť ekonómie, filozofie vedy, histórie či literatúry, nenapodobiteľné a  vskutku jedinečné. Ale aj unikátnosť diela bledne v porovnaní s osobnosťou tvorcu. Osobnosťou, ktorá prežilametamorfózu muža v  ženu. Osobnosťou, ktorá hľadela na svet „mužsky“ a  „žensky“. Písať o nej ako o žene je však oveľa jednoduchšie, ako ju tak vnímať pristretnutí tvárou v  tvár. Sama priznáva, že ženou je asi na deväťdesiat percent. Chromozómy nevie zmeniť žiadna operácia. A  naozaj – tých desať percent nemožno prehliadnuť. Rozprávam sa s ňou síce ako so ženou, vyzerá ako žena, ale viem, že až do polovičky deväťdesiatych rokov bola mužom, otcom dvoch detí a že niekde po svete behá jej bývalá manželka. Nakoniec však prestanem nad tým premýšľať. Prečo žena? Prečo muž? Je to proste Deirdre! Jedinečnosť sama o  sebe. Synergia jedinečnosti. A  tiež zosobnená odvaha a  odhodlanie. Áno, ďalšie klišé, ale zrejme existuje málokto, kto by natoľko odvážne a odhodlane pristúpil k  splneniu vlastného sna. Ten jej patril k  tým ťažko splniteľným, a  predsa uspela. Nebolo to však zadarmo. A  to doslova. Metamorfóza ju vyšla v  cenách deväťdesiatych rokov na 100 tisíc dolárov (približne 75 000 eur v dnešnom prepočte, bez zohľadnenia inflácie). Je to sumazahrňujúca poplatky za všetky možné operácie a reparácie operácií. Len zaodstránenie fúzov elektrolýzou musela vtedy zaplatiť 10 tisíc dolárov. A k tomu treba ešte pripočítať náklady na cestovanie – na elektrolýzu do Dallasu, na plastiku čeľuste do San Francisca, na operáciu hlasiviek do Philadelphie... Posledné dejstvo metamorfózy sa odohralo v roku 1996 až v ďalekej Austrálii: Deirdre prišla o  mužské genitálie a  namiesto nich získala „neovagínu“, v  jej prípade bola vypreparovaná z  drobných črievok tak, že ju musela, aspoň spočiatku, deň čo deň v rámci polhodinovej procedúry ručne rozťahovať.

A  tento sen ju stál nielen financie a  fyzické útrapy. Deti sa totiž odvtedy s Deirdrou nerozprávajú, radšej by mali ocka Donalda a sestra sa juopakovane pokúšala dostať do blázinca – neúspešne. Sen sa jej však splnil – a Deirdre dnes hovorí, že je spokojná. Tiež vraj už nie je agnostický agresívny macho, akým bola predtým, ale feministickou progresívnou anglikánkou.Jednodu- cho unikát. (Metamorfóza McCloskeyovej je mimochodom popísaná v pamätiach Crossing: A  Memoir z  roku 1999, ktoré boli podľa New York Times jednou z najlepších kníh roku.)

V  posledných niekoľkých rokoch som sa v  rôznych kútoch sveta stretol s niekoľkými desiatkami najslávnejších svetových ekonómov, a to vrátane už zosnulého velikána hospodárskych teórií Paula Samuelsona (počas Nashovho pôsobenia na Massachusettskej technickej univerzite v  päťdesiatych rokoch bol jeho kolegom a  s  matkou McCloskeyovej zase hrával tenis), a  môžem povedať, že Nash s McCloskeyovou určite patrili k tým úplne najosobitejším z  nich. Ich stručne popísané životné príbehy dokazujú, že určite nie všetci ekonómovia (alebo vedci, ktorí ekonómiu významne a  prevratne ovplyvni|

li, čo je i Nashov prípad) žijú uhladené, chladné, škrobene fádne,stereotypné, „štandardné“, nevybočujúce, rýdzo akademické a  analytické, arogantne

a  technokraticky ignorantské, jedným slovom suchopárne životy. Nie všetci

ekonómovia sú „suchí“, i keď sa mi vidí, že si to stále podstatná väčšina ľudí

myslí. O  niektorých sa nakrúcajú oscarové filmy a  autobiografie niektorých

sú bestsellery.

Chcel by som, aby kniha Prečo je vzduch zadarmo a  panenstvo drahé, vrátane úvodného zamyslenia z  pera McCloskeyovej, v  ktorom, mimochodom, popisuje ekonómov i  seba samú práve ako arogantné a  machistické bytosti, dokazovala, že dokonca ani všetky ekonomické teórie nie sú „suché“.

Cieľom mojej knihy je ukázať na niekoľkých desiatkach príkladov, že niektoré ekonomické teórie – podobne ako životy niektorých ekonómov – sú vlastne riadne „šťavnaté“. Prečo sú obézne dievčatá náchylnejšiek rizikovému sexu ako ich atraktívnejšie vrstovníčky? Prečo sa metrosexualita finančne vypláca a prečo sa modrookí muži zo severnej Európy skôr v bare opijú ako Španieli či Taliani? Aj na tieto otázky hľadajú dnes odpovede ekonómovia – a táto kniha je plná ich odpovedí.

Nechcem boriť mýty. Možno ich chcem len trošku naťuknúť. Ekonómia je prevažne, a má byť a bude – z pohľadu širšej verejnosti – vždy len „suchá“. Ekonómovia budú vždy uvažovať predovšetkým o inflácii, hrubom domácom produkte, efektivite investičných ponúk, raste menovej zásoby, úlohecentrálnych bánk a o ďalších čisto ekonomických témach. Vždy budú väčšinouvystupovať „suchopárne“ – ako napokon väčšina tých analytikov v tmavýchoblekoch s  kravatou, ktorých poznáme z  televíznej obrazovky. Tak to má byť, „suchí“ ekonómovia sú nesmierne potrební.

Je však mýtom domnievať sa, že takí sú všetci ekonómovia a že taká je celá ekonómia. Vlastne takou ani nikdy nebola (napokon i táto štúdia vychádza z  „šťavnatých“ štúdií či kníh starších ako sto rokov). Mýtus sa teda snažím rozkolísať tým, že v nasledujúcom texte ponúknem čitateľovi niekoľko sond do historického, ale najmä súčasného ekonomického výskumu, ktorý ukazuje práve tú inú podobu ekonómie. Síce menšinovú, ale trúfam si tvrdiť, žev posledných rokoch a  možno i  desaťročiach je stále významnejšia, čo sa týka podielu na celkovom objeme ekonomického výskumu (áno, uznávam, znie to tak... „sucho“!). Myslím tým tú „šťavnatú“, či populárnu ekonomickú, čiže pop -ekonomickú podobu hospodárskej vedy.

Kurz pop-ekonómie, na ktorom na Vysokej škole ekonomickej v  Prahe prednášam od roku 2009, začínam vždy prednáškou, v  ktorej načrtnem, čo vlastne chápem pod pop-ekonómiou. Nuž, pop-ekonómiu možno chápať dvoma základnými spôsobmi.

Prvým je jednoduchá popularizácia ekonómie, ktorú z povahy vecí vytvára napríklad ekonomický žurnalista, ktorý zjednodušuje výrok onoho analytika v obleku s kravatou tak, aby bol takzvane mediálne stráviteľný – teda, aby ho

|

11

pochopil i neekonóm, ktorý informácie novín, časopisu, webového portálu, či

televízneho vysielania konzumuje. Dopúšťa sa jej však napríklad i laureátNobelovej ceny za ekonómiu, ktorý spustí vlastný internetový blog – a existujú

i  takí. S  rozličnými webovými čitateľmi nemôže z  pochopiteľných dôvodov

komunikovať ako s kolegom z kabinetu alebo výskumného pracoviska.

Pop-ekonómiu možno chápať i  druhým spôsobom, a  síce práve ako istú podmnožinu ekonomického výskumu, v  ktorého rámci sa ekonómovia – veľakrát na celkom odbornej úrovni – zaoberajú „populárnymi“ témami. Takými, ktoré som tu už označil za „šťavnaté“ a ktoré dobre vystihujú i otázky – a  odborné odpovede na ne – napr. prečo sú obézne dievčatá náchylnejšie k rizikovému sexu a prečo sa modrookí skôr opijú.

Oba spôsoby vedú k popularizácii ekonómie. Prvý to robí priamo, „podľadefinície“, druhý prostredníctvom skutočnosti, že sa laik, neekonóm, môže dovtípiť, že ekonómia predsa len nie je iba „suchá“, vlastne je to celkom zaujímavá a možno i  vzrušujúca veda, ktorá má čo povedať k  širokej škále spoločenských otázok. Dôvod, prečo je to možné, je jednoduchý – ekonómiu totiž možno v  širšom zmysle definovať ako vedu zaoberajúcu sa ľudským správaním (a  motiváciou) v  podmienkach všeobecnej vzácnosti a  obmedzenosti (zdrojov, času, mozgovej kapacity...), pričom peniaze sú len jednou – i keď dôležitou – motiváciou.

Obsahom tejto knihy je teda akási „pop-ekonómia na druhú“: ide mi totiž o  to, popularizovať závery pop-ekonomického výskumu, čiže popularizovať odborné práce a iné texty týchto ekonómov, ale aj iných bádateľov, ktorí sa zaoberajú „populárnymi“, „šťavnatými“ témami, a  začleniť tieto témy do určitého kontextu a širších súvislostí.

Pokúšam sa o to v celkom štyridsiatich kapitolách (tri z toho súrozsiahlejšie, nazval som ich „príbehy“), ktoré popularizujú niekoľko desiatok odborných štúdií alebo kníh. Mnohokrát vychádzajú z mojich žurnalistických textov a  stĺpčekov z  pravidelnej rubriky „Pop-ekonómia“, ktorú píšem pre časopis Týden od roku 2007. Niekedy sú postavené na mojich osobnýchrozhovoroch s  poprednými velikánmi svetovej ekonómie – vrátane niekoľkých laureátov Nobelovej ceny za ekonómiu – v tomto týždenníku som za posledné asi štyri roky uverejnil približne sto takýchto textov (a  následne i  v  dvoch knihách, vlastne to boli zborníky). Texty v tejto knihe dopĺňa slovníkkľúčových pojmov, vďaka ktorému možno pokladať túto knihu pre jej mierneedukatívny charakter za (s prižmúrenými očami) „učebnicu pop-ekonómie“.

A  ešte niečo chcem nasledujúcimi textami demonštrovať. To, aké nesmierne užitočné je prelínanie ekonómie s  inými vednými disciplínami. Aj o  tom je pop-ekonómia. Veď Nash, ako som už uviedol, je vzdelaním matematik a  McCloskeyová pôsobí na Illinoiskej univerzite v  Chicagu nielen ako profesorka ekonómie, ale aj ako profesorka histórie, literatúry a komunikácie. A obaja pritom významne ovplyvňujú ekonomický diskurz. Kapitoly v knihe dokazujú, že pre ekonómov je prínosná spolupráca nielens matema

tikmi či historikmi, ale tiež s  psychológmi, sociológmi a  ďalšími bádateľmi

a ekonómia pritom nestráca svoj ráz.

Milí čitatelia, ekonómovia a laici, ak sa vám táto kniha bude zdať „šťavnatá“,

budem rád.

Lukáš Kovanda

Zamyslenie na úvod

Predpovedať je ťažké,

najmä ak ide o budúcnosť

Deirdre N. McCloskeyová,

Illinoiská univerzita v Chicagu

Ten vtip všetci poznáme: keď sa v jednej miestnosti zíde desať ekonómov,vy

počujete si jedenásť rôznych názorov. A  podpichnúť môžete ekonóma i po

známkou, že ak položíme všetkých ekonómov sveta tak, aby tvorili „živú reťaz“

Deirdre McCloskeyová

|

– teda štýlom „hlava k  nohám“ – i  tak nedôjdeme k  záveru. Americký prezident Harry Truman zasa žartoval: „Tí ekonómovia, ktorých mi posielate, mi

vždy hovoria: ,na jednej strane..., ale na druhej strane...’, (,on the one hand on

the other’) alebo ,ak sa na to pozrieme z tejto strany..., no ak sa na topozrieme z druhej strany’. Tak mi do čerta pošlite nejakého jednorukého ekonóma.“

Zdá sa však, že názorové rozdiely medzi ekonómami vôbec nezmierňujú ich sebavedomie, s  ktorým svoje názory hlásajú. Hoci ekonómovia zdieľajú isté užitočné povedomie o svete, majú i značne nepríťažlivé osobnévlastnosti. Sú dogmatickí, popudliví, pohŕdajú názorovými oponentmi, nepočúvajú argumenty, ktoré im nie sú po chuti. Jedným slovom, sú arogantní. Poznám osobne mnoho ekonómov a môžem vám povedať, že umiernenosť nie je ich typickou vlastnosťou. Ani mojou!

Napriek tomu, že som žena – hoci i  to si zasluhuje vysvetlivku (Deirdre McCloskeyová sa narodila ako muž, Donald McCloskey. Keď bol dospelýa vychoval deti, rozhodol sa podstúpiť náročnú operáciu, pri ktorej mu zmenilipohlavie, pozn. prekl.) – myslím si, že ekonomické polemiky a názorové spory sú doslova nasiaknuté testosterónom. Niekedy teda veľmi pripomínajú hokejové zápasy medzi Čechmi a Rusmi – nafúkane sa bodyčekuje, veľakrát saprekračujú pravidlá. V  osemdesiatych rokoch navštívil jeden fyzik spoločné symózium popredných fyzikov a ekonómov. Bolo to v raných dobáchexistencie Santa Fe Institute (jeho predstavitelia sa usilujú o prepojenie týchto dvoch vedných disciplín, výsledkom je veľakrát nezmyselný zlepenec). Po konferencii ten fyzik reportérom časopisu Science povedal. „Až doteraz som žil v presvedčení, že v rámci akademickej obce sú najarogantnejší fyzici.“A machistickí.

Často sa však stretávame s  tým, že ekonómovia – jeden po druhom – nedokážu napriek všetkej tej arogantnej zarytosti a  očividnému sebavedomiu pri hlásaní svojich názorov predpovedať budúcnosť. Aspoň teda nie do takých detailov, ako by sme si priali. Len o niekoľkých z nich sa dnes hovorí, že dokázali predpovedať najhlbšiu recesiu od tridsiatych rokov. Môj brat, robotník, dostal stopercentnú hypotéku na dom v Indiane, ktorý kúpil v roku 2005 i napriek tomu, že vlastne nikdy nemal šancu ten dlh aj s úrokmi splatiť. To isté sa v tých časoch dialo i priemernej írskej stavebnej firme čipriemernému islandskému bankárovi. Napriek tomu som si však ako ekonómkaneovedala: „Hm. Čosi je veľmi zhnité v  sektore bankovom. Zbavme sa bankových akcií, obetujme ich, bime na poplach, stiahnime sa.“ A nespravila to ani väčšina ďalších ekonómov – tých, ktorí teraz tak dobre vedia, čo a prečo zhnilo, tých, ktorí sú konečne generálmi... i keď je už po bitke.

Boli by sme radi, keby boli ekonómovia ako meteorológovia. Aby námprezradili, kedy bude treba vytiahnuť ekonomický dáždnik. Problém je v  tom, že nie je možné predpovedať tak, aby to bolo pre každého výnosné a ziskové. Dôvodom je elementárna ekonomická skutočnosť: ak by ste boli naozaj takí

|

15

múdri a schopní precíznych predpovedí, iste by ste boli veľmi bohatí.Pochoiteľne, niektorí ekonómovia sú naozaj veľmi zámožní. Lenže žiaden z nich

nie je natoľko bohatý, aký by mohol byť, keby správne vsadil podľa svojej

predpovede každého ďalšieho ekonomického vzostupu či pádu hrubéhodomáceho produktu. Ľudia, ktorí žiadajú o investičné odporučenie ekonóma, sú

tak na zlej adrese. Napokon i preto, že všetky tie molekuly, ktorých pohyb sa

ekonómovia usilujú predpovedať, pozorne načúvajú. Veď ako by bolo možné

predpovedať počasie, ak by bola možná arbitráž (druh obchodnej transakcie,

napr. na burze, pozn. prekl.) medzi teplým a studeným frontom? Dokonca ani

excelentný európsky meteorologický model by v takomto prípade vôbecnefungoval. Je jednoducho nemožné vedieť, čo je nového na spadnutie v móde,

vede, politike, ekonómii – ak by to možné bolo, dotyčný by neopísateľnezbohatol. Ak by sme poznali budúcnosť matematiky – tak by to nebolabudúcnosť.

Často v týchto dňoch počujeme predpoveď týkajúcu sa za rohomčíhajúcej inflácie, najmä preto, že centrálnym bankám bude chýbať politická vôľa na jej zastavenie. Chcela by som však vedieť, koľko ekonómov naozaj nakladá so svojimi peniazmi v súlade s touto predpoveďou. Mieria ich peniaze tam, kde ich slová – istia sa masívne proti inflácii? A ako, zlatom? A ďalej?V sedemdesiatych rokoch fungoval odborný časopis Journal of Business, publikovaný Chicagskou univerzitou, ako platforma pre nové prístupy finančnej ekonómie, ktorú vtedy objavoval môj priateľ Fisher Black a moji častíspolustolovníci z univerzitnej jedálne Myron Scholes a Merton Miller. Redaktoričasopisu pritom vyžadovali od každého, kto vo svojom článku tvrdil, že vieprekabátiť burzu ako celok, alebo to, že dokáže predpovedať enormnú infláciu (ktorá bola v tej dobe aktuálna), aby ešte pred publikovaním svoje tvrdenie dokázal výpisom z účtu. Nestačilo teda dokázať len obstojné štatistické korelácie. Bol to dobrý a férový test prediktívnej ekonómie.

Nuž teda ak sa nedá so ziskom predikovať, na čo je vlastne ekonómia?Odoveď znie, že je dobrá na to isté ako iné neprediktívne vedy ako geológia, história, literárne štúdie alebo filozofia. Ak ju študujete, neznamená, žezarobíte peniaze. Ľutujem. Rada ekonóma, ktorá môže viesť k zisku, znie:„Zvažujte náklady obetovanej príležitosti (podrobnejšie je to vysvetlené v  ďalšom texte knihy, pozn. prekl.).“ Nie je to tak úplne neužitočná rada akoodporučenie: „Kupujte lacno, predávajte draho“, ale i tak na jej základepravdepodobne nezbohatnete.

Vďaka ekonómii však môžete vy i  ja zmúdrieť. Ako hovorí belgický ekonóm Paul De Grauwe: „Kvalitatívne a historické analýzy sú dôležité. To, čo sa nedá popísať matematicky, nesmie byť – ako sa to deje teraz –automaticky odsúdené ako nezaujímavé.“ De Grauwe má tiež pravdu, keď spomína na „najlepšie a najbystrejšie“ mozgy, ktoré sa mali sústrediť v americkejadministratíve, a  ktoré tak neochvejne verili, že vedia predpovedať, plánovať

|

a riadiť, až nás v šesťdesiatych rokoch voviedli do Vietnamskej vojnya v súčasnosti do Veľkej recesie. Edmund Phelps, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu,

zase vraví: „To, čo potrebujeme, sú ekonomické modely, ktoré by brali do

úvahy fakt, že jednoducho nevieme predpovedať budúcnosť a  že očakávania sa nie vždy naplnia.“ Významný americký bejzbalový tréner Yogi Berra,

známy svojimi idiotskými, ale prenikavými tvrdeniami, to povedal najlepšie:

„Predpovedať je ťažké. Najmä, keď ide o budúcnosť.“ Potrebujeme viacprofesionalizmu a súdnosti a múdrosti, nie viac modelov vytvorených bystrými

mladými „vládcami vesmíru“, ktorým však chýba životná skúsenosťs finančným kolapsom. Modelov, ktoré už pre samotné princípy ekonómie, nie sú

schopné predpovedať, a to ani približne.

Je to ako vraví ďalší z  ekonómov, Martin Feldstein: „V  rámci menovej politiky sa musí rozhodovať tu a teraz. Nemáme k  dispozícii modely, ktoré by umožňovali uspokojivé predpovede.“ A to ešte povedal veľmi jemne. Keď sa zarozprávate s ekonómom, opíše vám aspoň na hrubo tento problém. Ako keď Marty naďalej rozpráva o  kľúčovej odlišnosti súčasnej krízy, zapríčinenej zlým posúdením rizika, od mnohých predchádzajúcich, ktoré spôsobili trhavé pohyby úrokových sadzieb hore a  dole. Má pravdu, že z  krízy sa nemožno vyhrabať znížením sadzieb. Práve som dostala hypotéku na istú nehnuteľnosť – za úrok 3,86 percent na tridsať rokov. Banke však trvalo tri mesiace, kým sa o pôžičke rozhodla. A to mám pritom veľmi slušnýpravidelný príjem. Lenže banky sa ešte stále boja svojho zlého posudzovania rizika a nepožičiavajú len tak. Alebo si vypočujte, čo vraví Robert Fogel – a získate matnú predstavu o trochu inom probléme: „Hovoríme o recesii nielen v USA, ale o globálnej recesii. V súčasnosti na tomto stupni nedochádza k oživeniu, čo je evidentné najmä v Číne. Expanzia čínskej ekonomiky však pomaly dodá rastový impulz celej globálnej ekonomike. Potom sa bude pravdepodobne celkom dobre dariť i Indii.“ Má pravdu. Tento múdry ekonóm poukazuje na to, že všetci sme súčasťou svetovej ekonomiky a nesmieme byťposadnutí len lokálnym stavom vecí. Takže svojmu bankárovi hovorím: „Neľakajte sa, nebojte sa.“ Nepočúva ma. To nie je múdre.

Ďalšia skutočnosť, ktorú si možno v dnešnej dobe všimnúť a ktorá sa týka najmä makroekonómie, možno zhrnúť starou známou hollywoodskoumúdrosťou týkajúcou sa filmov: „Nikto nemôže nič vedieť.“ Tým majú tíz Hollywoodu na mysli to, že len preto, že niekto uspel, povedzme, s filmom „Ako Mary Poppinsová stretla Godzillu“, nemôže na tomto základe zostaviť vzorec, zaručený recept, na úspech v  budúcnosti. Ďalší film môže byť prepadák. A často aj býva. Ekonomický ekvivalent znie: „Nikto nemôže mať dobrýmakroekonomický model.“ Môžeme mať trebárs model, ktorý celkom dobrefungoval v  päťdesiatych rokoch, ale s  tým, ako sa následne ekonomika vzďaľovala od podmienok päťdesiatych rokov a prešla do iného režimu, tento starý model zlyháva.

|

17

Niekedy ma absolútne zaráža, aký zakalený je ekonómov detailný popis toho, ako vlastne makroekonomika funguje. Základné predpoklady, mantry ekonómie, sú pritom jasné a  presvedčivé a  bez akéhokoľvek kalu: voľný obchod je dobrý, ceny by sa mali voľne pohybovať, ľudia sú racionálni, vlády by mali byť neutrálne. Ťažkosti vznikajú, keď je treba urobiť ďalší krok za tieto základné predpoklady, do sveta menej priezračných situácií, v  ktorom existujú dane, finančné nákazy – keď sa napríklad finančná kríza jedného štátu „preleje“ do susedného štátu –, monopoly a predovšetkým je tu tánepríjemnosť s  predpovedaním, najmä ak sa týka budúcnosti. Potom sa tá sebaistá, priezračná rada – „na jednej strane..., na strane druhej...“ – začína meniť na rozpačitý a  nepresvedčivý kal. Tak sa mi – mikroekonómke a  hospodárskej historičke – javia mnohé názory a pohľady ekonómov. Zarážajú ma ako„rétorické cvičenia“ v negatívnom zmysle tohto slova. Vôbec nie v aristotelovsky cnostnom zmysle, ako „prostriedok nenásilného presvedčovania“, ale v tom novinárskom ako „kecy“.

Takže ešte jeden hrubý náčrt problému. Mnoho ekonómov napríklad hovorí o tom, ako vláda hýbe s úrokovými sadzbami hore a dole, čímsmeruje a  riadi ekonomiku. Väčšina ľudí – všetci novinári, napríklad, a  väčšina ekonómov – sa domnievajú, že centrálna banka „nastavuje“ úrokové sadzby. A  potom z  toho vychádzajú a  poskytujú rozpačité a  nepresvedčivé ekonomické predpovede. Zvýšte úrokové sadzby. Znížte úrokové sadzby. Nechajte sadzby tam, kde sú. Lenže úrokové sadzby sa nastavujú podľa – podobne ako cena pšenice alebo výška poistného – globálnych trhov. Dokonca i  mocný Federálny rezervný systém (americká obdoba centrálnej banky, pozn. prekl.) má obmedzenú, ak vôbec nejakú, možnosť „nastavovať“ sadzby. Sadzby na federálne fondy, ktorých prostredníctvom môže Federálny rezervný systém uplatniť priamy vplyv na úrokové sadzby v  ekonomike, je jednoducho len prostriedkom na odvrátenie pozornosti od podstatnejších problémov.Portfólio dlhopisov Federálneho rezervného systému, akokoľvek objemné, je skoro ničím, zanedbateľným percentným podielom na celkovom svetovom objeme dlhopisov. Mám úrok 3,86 percent vďaka sporivosti Číňanov, nie vďaka Bernankemu (šéf Federálneho rezervného systému, pozn. prekl.). A aký záver z toho plynie? Pracujme na zabezpečení právneho a etickéhoa profesionálneho rámca, v  ktorom sa potom dobrí muži a  ženy môžu – konaním dobra – pokúsiť o  to „mať sa dobre“. Zabudnime na detailné sociálne inžinierstvo.

Myslím, že to je poučenie, ktoré si môžeme vziať z finančnej krízya následnej Veľkej recesie. (Text je výsledkom premýšľania Deirdre McCloskeyovej nad rozhovormi Lukáša Kovandu s poprednými ekonómami, ktoré vyšli v jeho knihe Príbeh dokonalej búrky a rozhovory (nielen) s laureátmi Nobelovej ceny o finančnej kríze.)



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist