

Elektronická kniha:
Praesagium I
Autor:
Martin Kolek
Podnázev: Kniha vyvolených
Nakladatelství: | » MEA2000 o. z. |
Dostupné formáty ke stažení: | PDF, EPUB, MOBI, PDF |
Upozornění: | většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování |
Médium: | e-book |
Rok vydání: | 2013 |
Počet stran: | 136 |
Jazyk: | slovensky |
ADOBE DRM: | bez |
ISBN: | 978-80-895-1533-2 |
Ukázka: | » zobrazit ukázku |
Kniha a pentagram. Spojením týchto dvoch častí sa utvorí jeden celok. Celok, ako PRAESAGIUM /vidina, predpoveď/, ktorý odhaľuje ľudské myslenie a vedomie. Dej príbehov sa odohráva za účasti jedného z vyvolených, Lukasa Valentina, obyčajného mladého muža, knihovníka. V jeho dobrodružnej ceste za poznaním pravdy ho čaká aj mnohokrát pohľad do seba samého. Samozrejme ho pri tomto dobrodružstve sprevádza aj hŕstka priateľov. Dobrodružstvo, priateľstvo, vedomie a cnosť...
Katalog vybraných autorů > K > Kolek – Martin Kolek
Katalog nakladatelství > M > MEA2000 o. z.
Elektronické knihy > Ostatní > Nezařazeno
1
O B S A H
Úvod ................................................................................. 2
I. diel: - Kniha a pentagram..................................... 6
II. Diel: - Sila liečiť- hlava dlane ............................... 62
III. diel: - Čítanie myšlienok – hlava mozgu ............. 98
Záver ............................................................................ 135
2
Praesagium
Kniha vyvolených I.
ISBN 978-80-560-0043-4
Úvod
Nepál je krajina veľkých extrémov. Sú tu najvyššie hory
na svete, vrátane vrcholu Sagarmatha vypínajúci sa nad
obývanými údoliami a zalesnenými nížinami. Všade
vládne kúzlo, či už na vrcholoch hôr, terasovitých
hrebeňoch, v rušných mestách aj v kľudných riekach, v
lesoch plných divokej zveri, kvetov a vtáčieho spevu.
Prapôvodná história, náboženstvo, kultúra a tradícia
vyvoláva množstvo legiend a mýtov vychádzajúcich z
Himalájí. V dávnych dobách to bola tajomná oblasť
svätých mudrcov, ktorí prišli z ďalekých končín, aby
našli večný mier a božie požehnanie. Himaláje skrývajú
množstvo chrámov, kláštorov a posvätných jazier v
divokých a odľahlých častiach regiónov. Zdalo by sa, že
v tejto zemi zbožnosti sa čas zastavil na celé storočia.
Nepál je jedinečným miestom pre všetkých vyznávačov
Budhizmu, pretože je rodiskom veľkého Budhu, apoštola
mieru a odpustenia.
3
Ktorý milovník hôr by nechcel raz navštíviť krajinu pod
majestátnymi štítmi Himalájí? Krajinu, kde nejeden
človek našiel seba samého a objavil pravé hodnoty
života, kde v bezprostrednom susedstve a mieri nažívajú
odlišné náboženské kultúry? Nepál však okrem
dramatickej horskej scenérie ponúka oveľa viac. A o tejto
scenérii a histórii krajiny by vedel rozprávať aj jeden
cestopisec z Bulharska. Volal sa Marcus Merick.
Písal sa rok 1782
Za nábožensky tolerantných Mallov sa v Nepáli spojil
hinduizmus s budhizmom na dnešnú ťažko rozlíšiteľnú
podobu. Zem sa rozdelila na mnoho nezávislých štátov, v
káthmanduskom údolí vyrástli tri slobodné kráľovské
mestá: Káthmandu, Patan a Bhaktapúr. Káthmanduské
údolie zjednotil až v roku 1372 maltský vládca
Džajasthítí.
V neskorších rokoch narastala moc susednej kráľovskej
dynastie Šáhov z ríše Gorkha. Ich vládca Prithví Narájan
ovládol v roku 1768 káthmanduské údolie a presunul
svoje sídlo do Káthmandu. Na krátko zjednotenú
nepálsku ríšu napadli koncom 18. storočia Číňania,
ktorým potom musel Nepál platiť až do roku 1912
výkupné.
4
V tom čase v jednom chráme pôsobil aj mladý mních
Marcius ako kronikár. Dlhé roky opisoval tajne pod
dohľadom otca Patriusa knihu, ktorá by osvietila ducha
i telo vyvoleného. Vyvolený, ktorý by vlastnil knihu
vedomia, mal len jednu úlohu: využiť schopnosti seba
samého a tým ubrániť nezávislosť Nepálu, ktorú
neustálymi vpádmi a vojnami obsadzovali a drancovali
cudzie, susediace dynastie. Otec Patrius vedel, že ku
knihe bude ľahký prístup zo strany nepriateľa, tak
v jednej zo svojich komnát dotvoril ich dielo a vložil
pomocou bielej mágie do knihy vedomia pentagram,
ktorý dával nadprirodzenú moc tomuto celku. Knihu
vedomia mal mladý mních Marcius schovať, aby sa
nedostala do nesprávnych rúk a o pentagram sa postaral
sám otec Patrius. Mních si dal záležať na skrýši, lebo až
do dnešných čias kniha nevidela svetlo sveta. Pentagram
vytvorený otcom Patriusom sa našiel pri nedávnych
vykopávkach, no archeológovia netušili, čo tento
pentagram v sebe skrýva za tajomstvo a že sa vôbec
skladá z dvoch. Otec Patrius dobre ovládal vlastnosti päť
cípej hviezdy vpísanej do kruhu. Mala mnoho významov
v rozličných interpretáciách. Jeden z najčastejších opisov
vysvetľuje štyri živly: zem, vzduch, voda, oheň, nad
ktorými dozerá duch. Keď sa využíva v rituáloch,
väčšinou je nakreslený pierkom, mečom alebo Athame
do vzduchu. Ako ochranný symbol sa nosieva aj na
príveskoch a pod. Má viacero využití pri mágii a
meditácii, pri objavovaní vlastného vnútra.
5
Otec Patrius ho označoval tiež ako kľúč do kráľovstva
nebeského, lebo znamenal pre neho inšpiráciu a
dokonalosť. Vo svojom podvedomí ho uznával ako
amulet, uchovávajúci zdravie a chrániaci pred duchmi
zla.
Bol symbolom chápavosti, múdrosti a vzdelania. Každý
cíp mal predstavovať jednu cnosť: veľkodušnosť,
dobrotu, zdržanlivosť, láskavosť a pietu. Knihu vedomia
a pentagram oddelil ale z oveľa vážnejšieho dôvodu. Ten
dôvod bol fakt, že obrátený pentagram je symbolom
čiernej mágie a satanizmu. Tri hroty obrátené nadol a dva
nahor, často umiestnený v uzavretom kruhu. Podľa
interpretácie satanistov zostupujúce hroty symbolizujú
pád a poníženie. Všeobecne sa kniha spolu s
pentagramom nazýva baphomet. Reprezentuje existenciu
satana. Baphomet bol vraj používaný už templármi ako
znázornenie satana.
Marcus Merick na to prišiel. Vylúštil tajomstvo knihy
a pentagramu, a preto sa musel stiahnuť niekam do
úzadia, kde by ho to tajomstvo neohrozovalo...
6
I. diel: - Kniha a pentagram
,,Utekaj Lukas, utekaj!!!“ - Kričal na neho Andrej.
Lukas sa obzrel, chcel sa vrátiť pre neho a pomôcť mu
uniknúť z pazúrov prenasledovateľov, ale strach bol
silnejší. Nohy mal ako z olova. Boli tak ťažké, že mal
pocit, akoby boli práve zaliate do betónu. Čím viac sa
snažil, tým viac boli ťažšie. Zalial ho studený pot, ktorý
mu stekal po jeho vystrašenej tvári. Bude vôbec vedieť
žiť s myšlienkou, že nechal najlepšieho priateľa napospas
osudu? Nie! Vráti sa a pomôže mu, aj keby ho to malo
stáť život! Nikdy by si neodpustil, ak by tak zbabelo ušiel
a jeho tam nechal tým zamaskovaným, čudne odetým
protivníkom. Otočil sa o 180 stupňov a rozbehol sa späť
k Andrejovi.
,,Uteč Lukas, nechaj ma tak, aj tak sa nič odo mňa
nedozvedia, uteč!“ - kričal, ale Lukas bol pevne
rozhodnutý. Bol rozhodnutý vrátiť sa pre priateľa, ktorý
mu už toľko krát zachránil život. Blížil sa k dvom
protivníkom a v hlave nemal žiaden plán, ako ich
zneškodniť. Bez hlavo a bez rozmyslu sa na nich rútil.
Teraz už ale nemal nohy ako z olova, teraz sa pohyboval
až prekvapivo ľahko, ako by sa vzduchom priam vznášal.
Preskočiť vyšší múrik, ktorý ho delil od Andreja, mu
netvoril žiadnu prekážku.
7
S ľahkosťou ho preskočil a zastavil sa priamo zoči-voči
tým podivným postavám. Boli tak divne oblečený, akoby
boli z iného sveta.
Ich plášť sa nepodobal ničomu, čo Lukas mohol pred tým
vidieť. Aj farba bola akási čudná. S takým hnedým,
možno priesvitným nádychom sa to podobalo skôr akejsi
clone, čo zahaľuje ich tvár a aj telo. Vedel, že sa musí
postaviť nepriateľovi ale v hlave mal stále ten záhadný
pentagram, ktorý držal v ruke a ktorý mal prečudesný
tvar. Nebola to pravidelná päť cípa hviezda v kruhu. Skôr
to bol nepravidelný tvar, ktorý mal síce päť cípov, ale
každý bol inak poukladaný a každý z toho cípu mal na
konci čosi, čo sa podobalo hlave. Každá z tých hláv mala
iný charakter grimasy, akoby vyjadrovala myšlienku,
pocit alebo vlastnosť. Prečo o ten pentagram tak bojujú?
Čo pre nich vlastne znamená? Aké tajomstvo skrýva
v sebe každá tá hlava? Lukas sa nemienil teraz pohrávať
s touto myšlienkou. Potreboval pomôcť priateľovi a to
bolo pre neho hlavné! Na pentagram bude mať ešte dosť
času.
,,Andrej!“ - zreval Lukas tak silno, až sa obe postavy
obrátili tvárou k nemu a Andrejove telo padlo na zem až
to zadunelo.
,,Chceli ste predsa mňa a pentagram!“ - reval stále
Lukas, ako len vládal na postavy, ktoré boli vyššie aspoň
o hlavu od neho. Mocná ruka ho zdrapila pod krkom
a bez známok námahy ho začal protivník pomaly dvíhať
od zeme. Lukas pri tom pevne držal pentagram vo svojej
dlani. Nevedel sa ani nadýchnuť, taký silný bol stisk
neznámeho.
8
Nevládal dýchať a už ani nepočul, ako ho Andrej volá.
Zavrel oči a čakal na svoje posledné vydýchnutie. Čakal,
kedy to skončí. Začul len slabé zvonenie, ktoré priberalo
na intenzite, až bolo také hlasné, že Lukas otvoril oči.
Vyskočil z postele na rovné nohy a pri tom sa snažil
nadýchnuť sa, nabrať čo najviac kyslíku do svojich pľúc.
Zvonenie bolo už silné a nepríjemné. Po chvíli si
uvedomil, že to zvoní budík na jeho nočnom stolíku.
,,To bol len sen, len ďalší hlúpy sen!“ - vydýchol si
Lukas a vypol ten najnepríjemnejší zvuk, aký poznal.
Čapol po budíku a v izbe nastalo ticho.
,,Čo to má, do pekla, znamenať s tými hlúpymi snami?
Za každým to isté! Každý boží deň sa mi sníva o tom
pentagrame, akoby mal pre mňa význam?!?“ Hundral si
Lukas popod nos a ako náhle sa ocitol v kuchyni a nabral
si vodu do kanvice na kávu, už nevedel nič, čo sa
pentagramu a jeho podivných prenasledovateľov týkalo.
Už sa chcel sústrediť len na dnešný deň, ktorý sa podobal
aj tým predošlým a aj tým pred tými predošlými. Stále to
bolo rovnaké, nič sa nemenilo, bolo to ako manželský
stereotyp. Ráno sa zobudí spotený od naháňačky, urobí si
kávu, pravidelnú očistu tela a vyjde na ulicu, ktorá sa
samozrejme tiež nemení. A nemení sa ani predavač
v novinovom stánku oproti cez ulicu, ktorý sa s tým
najhorším úškrnom zdravý tým istým kupujúcim, čo sa
chcú dozvedieť niečo nové zo sveta z dennej tlače.
Nedozvedia sa nič!
Stále je to rovnaké, nič sa ani tu ani vo svete nedeje, aby
to stálo za to si tie jeho noviny kúpiť!
9
Lukas sa zhlboka nadýchol a v duchu vyslovil vetu, ktorá
ho stále naštartuje do nového, z rána ešte stále chladného
dňa.
,,Človek ktorý je sám, má neobmedzené možnosti
slobody...“ Nikým a ničím nespútaný má omnoho širšie
spektrum ponúk od života ako ten, čo je viazaný na
niekoho alebo na niečo. Lukas bol toho príkladom.
Bol to mladý muž, ktorý sa nemienil viazať na nikoho,
kto by mu tú jeho slobodu obmedzoval. Vykročil rázne
po ulici nechávajúc za sebou myšlienky snov, naháňačiek
a záhad.
Prešiel cez cestu na druhú stranu a zamieril na neďalekú
zastávku mestskej dopravy. Od jeho činžiaku to nemal
ani tak ďaleko, čo mu vyhovovalo. Autobus pravidelnej
linky ho ešte nesklamal, lebo sa do práce stále dostal
načas. Lukas pracoval v historickej knižnici na konci
mesta ako knihovník. V jeho náplni práce bolo azda len
prepožičiavať knižné tituly čitateľom, a potom už vlastne
nič. Celú pracovnú dobu sa už len ponevieral medzi
radami políc, ktoré siahali až k stropu tejto historickej
budovy. Police vypĺňali knižné zväzky aj niekoľko sto
rokov staré, na ktoré mal dávať obzvlášť pozor, komu to
prepožičiava, lebo čím staršia kniha, tým väčšia
historická hodnota.
Lukas na konci mesta vystupoval z autobusu sám. Na
jeho zastávke ešte nikto nevystúpil s ním. Automatické
dvere autobusu sa zatvorili súčasne so zvonením a Lukas
sa už len obzrel za odchádzajúcim autobusom, ktorý za
sebou nechával iba čierny kúdol nekvalitne spálenej
nafty.
10
Pozrel sa na svoje hodinky, ktoré mu napovedali, že je
v práci opäť načas. Podišiel k bráničke a odomkol starý
zámok. Bráničku už nechal dokorán otvorenú. Spoza
vyššieho kríku, ktorý míňal, sa mu začala vynárať
historická, trochu schátralá budova knižnice. Prešiel po
neupravovanom chodníku na priestranstvo, kde ho
obklopovalo množstvo zelene. Všetko prerastené,
neupravené. Toľko krát sa pohrával s myšlienkou, že tú
záhradu, ktorej sa teraz tak nedalo hovoriť upraví, ale ako
záhradník s tým nemal žiadne skúsenosti.
Zastavil sa pred budovou na ktorú sa so zdvihnutou
hlavou zadíval. Od dverí ho delilo už len pár schodov.
Chytil veľkú kľučku na starých dverách, na ktoré sa už
podpísal čas a odomkol zámok. S prenikavým vŕzganím
ich otvoril a vošiel do vnútra. Závan vône, ktorý ho
s pravidelnosťou privítal, sa nedal ničím zameniť. Sladká
vôňa kníh prenikavo pošteklili jeho čuchový orgán.
Podišiel k stolu na začiatku veľkej haly a odložil si svoje
veci na vešiak za závesom. Z pravej strany kartotéky,
ktorá vyčleňovala jeho pracovný priestor, povyberal
karty prepožičaných kníh a poukladal ich na stôl. Potom
si sadol a čakal na prvých čitateľov.
Historické knižnice, do ktorých zapadá aj táto, obsahujú
nepreberné množstvo zaujímavých diel. V archívoch
existuje množstvo mestských kroník, pretože od vzniku
stredovekých miest, existovali aj mestskí pisári, ktorí
okrem samotných úradných kníh viedli aj mestské
kroniky. Prírodné katastrofy, vojny a napokon aj vzťah
ľudí k histórii.
11
To všetko sa čitateľ mohol dozvedieť zo zväzkov týchto
mimoriadne cenných historických prameňov. A tu tie
zachované veľmi úspešne pomáhajú skladať mozaiku
poznania minulosti. Lukas si otvoril nedočítanú knihu
a začal v nej listovať, kde včera skončil. Bola to kniha od
neznámeho autora, ale na pointu diela bol prekvapivo
zvedavý, lebo sa odvíjala s mnohými otáznikmi k deju.
V zápale čítania ho vyrušil pozdrav.
,,Dobre ráno, pán Valentine, ako sa vám dnes spalo? Mali
ste zas ten divný sen, čo ste mi spomínali?“ - Pozdravil
ho riaditeľ knižnice Vung-Lee. Bol to nižší prešedivený
chlap ázijského pôvodu, ktorý tu pracoval asi od vzniku
tejto knižnice.
Lukas sa nikdy o neho nezaujímal, a ani nevedel nič o
jeho minulosti, či koľko má rokov, aj keď to bol jeho
nadriadený. Bol to pre neho iba starý Vung-Lee, šéf, nič
viac. Lukas odvrátil zrak od knihy, ktorú mal takmer
dočítanú.
,,Dobre ráno.“ - odzdravil.
,,Áno, presne ako hovoríte, zas som mal ten istý sen, pán
Lee, no tento krát bol v ňom aj Andrej.“
,,Andrej Makoviec? Ten Makoviec, o ktorom ste
hovorili tie vaše nadsadené historky zo študentských
čias?“
,,Neboli nadsadené, bola to pravda.“ - bránil sa Lukas, aj
keď bolo jasné, že mu Lee neveril.
,,Čítali ste dnešné noviny?“ - opýtal sa Lee.
,,Nie, viete, že ja si noviny nekupujem, niet tam čo čítať.
Sú to len taľafatky zo sveta politiky, nič viac, a mňa tieto
ich politické konšpirácie nezaujímajú, ja si radšej
prečítam niečo z histórie, tam sa dozviem omnoho viac.“
12
,,Písali tam zas o tých podivných postavách v mestských
kanalizáciách, že ich tam pár svedkov videlo, ale nikto
nevedel opísať, ako presne vyzerali.“
,,To tak! Nemajú príbeh, tak si vymyslia netvora!“
A Lukas sa na to z chuti zasmial.
,,Ale veď sa celkom podobajú na tie vaše postavy zo
sna.“ - pripomenul mu riaditeľ.
,,Nie, nie, tie moje postavy sú výplodom asi mojej mysle,
je to len hlúpy sen! Hádam nechcete veriť aj vy týmto
novinárskym táraninám, pán riaditeľ???“
,,Či verím, či nie, nechajte už na mňa, ja som vám len
chcel pripomenúť, že nič nie je náhodné. Všetko má
súvis so všetkým okolo nás, to si zapamätajte!“ - dodal
Lee a pobral sa do svojej kancelárie bez toho, aby počkal
na Lukasov názor.
Bol síce starý, ale veľmi sčítaný a názor Lukasa mu na
múdrosti už nepridá. Netrvalo dlho a veľké dvere
knižnice sa s vrzgotom otvorili. Lukas sa pozrel smerom
na vchod a v nich stál Andrej. Bol to jeho rovesník
s blonďavými vlasmi, prenikavým stálym úsmevom,
a ešte prenikavejšími modrými očami. Budil dojem večne
sa usmiateho flegmatika.
,,Ahoj Lukas!“ - Zaznelo hlasno z Andrejových úst.
,,Ahoj Andrej, ty nie si v práci? Nečakal som ťa tu.“ -
povedal Lukas a postavil sa na zvítanie s priateľom od
stola.
,,Hm, práca? Čo to je?
Nech pracujú tí, čo nemajú peniaze, a ja som jeden
z tých, čo ich nikdy nemá, tak sa mi ani netreba snažiť,
lebo moja peňaženka je stále prázdna, či robím, či nie!“ -
a zasmial sa tak silno, že sa to ozývalo po celej
prístupovej hale.