E-kniha: Praesagium I – Kniha vyvolených – Martin Kolek

1

O B S A H

Úvod ................................................................................. 2

I. diel: - Kniha a pentagram..................................... 6

II. Diel: - Sila liečiť- hlava dlane ............................... 62

III. diel: - Čítanie myšlienok – hlava mozgu ............. 98

Záver ............................................................................ 135

2

Praesagium

Kniha vyvolených I.

ISBN 978-80-560-0043-4

Úvod

Nepál je krajina veľkých extrémov. Sú tu najvyššie hory

na svete, vrátane vrcholu Sagarmatha vypínajúci sa nad

obývanými údoliami a zalesnenými nížinami. Všade

vládne kúzlo, či už na vrcholoch hôr, terasovitých

hrebeňoch, v rušných mestách aj v kľudných riekach, v

lesoch plných divokej zveri, kvetov a vtáčieho spevu.

Prapôvodná história, náboženstvo, kultúra a tradícia

vyvoláva množstvo legiend a mýtov vychádzajúcich z

Himalájí. V dávnych dobách to bola tajomná oblasť

svätých mudrcov, ktorí prišli z ďalekých končín, aby

našli večný mier a božie požehnanie. Himaláje skrývajú

množstvo chrámov, kláštorov a posvätných jazier v

divokých a odľahlých častiach regiónov. Zdalo by sa, že

v tejto zemi zbožnosti sa čas zastavil na celé storočia.

Nepál je jedinečným miestom pre všetkých vyznávačov

Budhizmu, pretože je rodiskom veľkého Budhu, apoštola

mieru a odpustenia.

3

Ktorý milovník hôr by nechcel raz navštíviť krajinu pod

majestátnymi štítmi Himalájí? Krajinu, kde nejeden

človek našiel seba samého a objavil pravé hodnoty

života, kde v bezprostrednom susedstve a mieri nažívajú

odlišné náboženské kultúry? Nepál však okrem

dramatickej horskej scenérie ponúka oveľa viac. A o tejto

scenérii a histórii krajiny by vedel rozprávať aj jeden

cestopisec z Bulharska. Volal sa Marcus Merick.

Písal sa rok 1782

Za nábožensky tolerantných Mallov sa v Nepáli spojil

hinduizmus s budhizmom na dnešnú ťažko rozlíšiteľnú

podobu. Zem sa rozdelila na mnoho nezávislých štátov, v

káthmanduskom údolí vyrástli tri slobodné kráľovské

mestá: Káthmandu, Patan a Bhaktapúr. Káthmanduské

údolie zjednotil až v roku 1372 maltský vládca

Džajasthítí.

V neskorších rokoch narastala moc susednej kráľovskej

dynastie Šáhov z ríše Gorkha. Ich vládca Prithví Narájan

ovládol v roku 1768 káthmanduské údolie a presunul

svoje sídlo do Káthmandu. Na krátko zjednotenú

nepálsku ríšu napadli koncom 18. storočia Číňania,

ktorým potom musel Nepál platiť až do roku 1912

výkupné.

4

V tom čase v jednom chráme pôsobil aj mladý mních

Marcius ako kronikár. Dlhé roky opisoval tajne pod

dohľadom otca Patriusa knihu, ktorá by osvietila ducha

i telo vyvoleného. Vyvolený, ktorý by vlastnil knihu

vedomia, mal len jednu úlohu: využiť schopnosti seba

samého a tým ubrániť nezávislosť Nepálu, ktorú

neustálymi vpádmi a vojnami obsadzovali a drancovali

cudzie, susediace dynastie. Otec Patrius vedel, že ku

knihe bude ľahký prístup zo strany nepriateľa, tak

v jednej zo svojich komnát dotvoril ich dielo a vložil

pomocou bielej mágie do knihy vedomia pentagram,

ktorý dával nadprirodzenú moc tomuto celku. Knihu

vedomia mal mladý mních Marcius schovať, aby sa

nedostala do nesprávnych rúk a o pentagram sa postaral

sám otec Patrius. Mních si dal záležať na skrýši, lebo až

do dnešných čias kniha nevidela svetlo sveta. Pentagram

vytvorený otcom Patriusom sa našiel pri nedávnych

vykopávkach, no archeológovia netušili, čo tento

pentagram v sebe skrýva za tajomstvo a že sa vôbec

skladá z dvoch. Otec Patrius dobre ovládal vlastnosti päť

cípej hviezdy vpísanej do kruhu. Mala mnoho významov

v rozličných interpretáciách. Jeden z najčastejších opisov

vysvetľuje štyri živly: zem, vzduch, voda, oheň, nad

ktorými dozerá duch. Keď sa využíva v rituáloch,

väčšinou je nakreslený pierkom, mečom alebo Athame

do vzduchu. Ako ochranný symbol sa nosieva aj na

príveskoch a pod. Má viacero využití pri mágii a

meditácii, pri objavovaní vlastného vnútra.

5

Otec Patrius ho označoval tiež ako kľúč do kráľovstva

nebeského, lebo znamenal pre neho inšpiráciu a

dokonalosť. Vo svojom podvedomí ho uznával ako

amulet, uchovávajúci zdravie a chrániaci pred duchmi

zla.

Bol symbolom chápavosti, múdrosti a vzdelania. Každý

cíp mal predstavovať jednu cnosť: veľkodušnosť,

dobrotu, zdržanlivosť, láskavosť a pietu. Knihu vedomia

a pentagram oddelil ale z oveľa vážnejšieho dôvodu. Ten

dôvod bol fakt, že obrátený pentagram je symbolom

čiernej mágie a satanizmu. Tri hroty obrátené nadol a dva

nahor, často umiestnený v uzavretom kruhu. Podľa

interpretácie satanistov zostupujúce hroty symbolizujú

pád a poníženie. Všeobecne sa kniha spolu s

pentagramom nazýva baphomet. Reprezentuje existenciu

satana. Baphomet bol vraj používaný už templármi ako

znázornenie satana.

Marcus Merick na to prišiel. Vylúštil tajomstvo knihy

a pentagramu, a preto sa musel stiahnuť niekam do

úzadia, kde by ho to tajomstvo neohrozovalo...

6

I. diel: - Kniha a pentagram

,,Utekaj Lukas, utekaj!!!“ - Kričal na neho Andrej.

Lukas sa obzrel, chcel sa vrátiť pre neho a pomôcť mu

uniknúť z pazúrov prenasledovateľov, ale strach bol

silnejší. Nohy mal ako z olova. Boli tak ťažké, že mal

pocit, akoby boli práve zaliate do betónu. Čím viac sa

snažil, tým viac boli ťažšie. Zalial ho studený pot, ktorý

mu stekal po jeho vystrašenej tvári. Bude vôbec vedieť

žiť s myšlienkou, že nechal najlepšieho priateľa napospas

osudu? Nie! Vráti sa a pomôže mu, aj keby ho to malo

stáť život! Nikdy by si neodpustil, ak by tak zbabelo ušiel

a jeho tam nechal tým zamaskovaným, čudne odetým

protivníkom. Otočil sa o 180 stupňov a rozbehol sa späť

k Andrejovi.

,,Uteč Lukas, nechaj ma tak, aj tak sa nič odo mňa

nedozvedia, uteč!“ - kričal, ale Lukas bol pevne

rozhodnutý. Bol rozhodnutý vrátiť sa pre priateľa, ktorý

mu už toľko krát zachránil život. Blížil sa k dvom

protivníkom a v hlave nemal žiaden plán, ako ich

zneškodniť. Bez hlavo a bez rozmyslu sa na nich rútil.

Teraz už ale nemal nohy ako z olova, teraz sa pohyboval

až prekvapivo ľahko, ako by sa vzduchom priam vznášal.

Preskočiť vyšší múrik, ktorý ho delil od Andreja, mu

netvoril žiadnu prekážku.

7

S ľahkosťou ho preskočil a zastavil sa priamo zoči-voči

tým podivným postavám. Boli tak divne oblečený, akoby

boli z iného sveta.

Ich plášť sa nepodobal ničomu, čo Lukas mohol pred tým

vidieť. Aj farba bola akási čudná. S takým hnedým,

možno priesvitným nádychom sa to podobalo skôr akejsi

clone, čo zahaľuje ich tvár a aj telo. Vedel, že sa musí

postaviť nepriateľovi ale v hlave mal stále ten záhadný

pentagram, ktorý držal v ruke a ktorý mal prečudesný

tvar. Nebola to pravidelná päť cípa hviezda v kruhu. Skôr

to bol nepravidelný tvar, ktorý mal síce päť cípov, ale

každý bol inak poukladaný a každý z toho cípu mal na

konci čosi, čo sa podobalo hlave. Každá z tých hláv mala

iný charakter grimasy, akoby vyjadrovala myšlienku,

pocit alebo vlastnosť. Prečo o ten pentagram tak bojujú?

Čo pre nich vlastne znamená? Aké tajomstvo skrýva

v sebe každá tá hlava? Lukas sa nemienil teraz pohrávať

s touto myšlienkou. Potreboval pomôcť priateľovi a to

bolo pre neho hlavné! Na pentagram bude mať ešte dosť

času.

,,Andrej!“ - zreval Lukas tak silno, až sa obe postavy

obrátili tvárou k nemu a Andrejove telo padlo na zem až

to zadunelo.

,,Chceli ste predsa mňa a pentagram!“ - reval stále

Lukas, ako len vládal na postavy, ktoré boli vyššie aspoň

o hlavu od neho. Mocná ruka ho zdrapila pod krkom

a bez známok námahy ho začal protivník pomaly dvíhať

od zeme. Lukas pri tom pevne držal pentagram vo svojej

dlani. Nevedel sa ani nadýchnuť, taký silný bol stisk

neznámeho.

8

Nevládal dýchať a už ani nepočul, ako ho Andrej volá.

Zavrel oči a čakal na svoje posledné vydýchnutie. Čakal,

kedy to skončí. Začul len slabé zvonenie, ktoré priberalo

na intenzite, až bolo také hlasné, že Lukas otvoril oči.

Vyskočil z postele na rovné nohy a pri tom sa snažil

nadýchnuť sa, nabrať čo najviac kyslíku do svojich pľúc.

Zvonenie bolo už silné a nepríjemné. Po chvíli si

uvedomil, že to zvoní budík na jeho nočnom stolíku.

,,To bol len sen, len ďalší hlúpy sen!“ - vydýchol si

Lukas a vypol ten najnepríjemnejší zvuk, aký poznal.

Čapol po budíku a v izbe nastalo ticho.

,,Čo to má, do pekla, znamenať s tými hlúpymi snami?

Za každým to isté! Každý boží deň sa mi sníva o tom

pentagrame, akoby mal pre mňa význam?!?“ Hundral si

Lukas popod nos a ako náhle sa ocitol v kuchyni a nabral

si vodu do kanvice na kávu, už nevedel nič, čo sa

pentagramu a jeho podivných prenasledovateľov týkalo.

Už sa chcel sústrediť len na dnešný deň, ktorý sa podobal

aj tým predošlým a aj tým pred tými predošlými. Stále to

bolo rovnaké, nič sa nemenilo, bolo to ako manželský

stereotyp. Ráno sa zobudí spotený od naháňačky, urobí si

kávu, pravidelnú očistu tela a vyjde na ulicu, ktorá sa

samozrejme tiež nemení. A nemení sa ani predavač

v novinovom stánku oproti cez ulicu, ktorý sa s tým

najhorším úškrnom zdravý tým istým kupujúcim, čo sa

chcú dozvedieť niečo nové zo sveta z dennej tlače.

Nedozvedia sa nič!

Stále je to rovnaké, nič sa ani tu ani vo svete nedeje, aby

to stálo za to si tie jeho noviny kúpiť!

9

Lukas sa zhlboka nadýchol a v duchu vyslovil vetu, ktorá

ho stále naštartuje do nového, z rána ešte stále chladného

dňa.

,,Človek ktorý je sám, má neobmedzené možnosti

slobody...“ Nikým a ničím nespútaný má omnoho širšie

spektrum ponúk od života ako ten, čo je viazaný na

niekoho alebo na niečo. Lukas bol toho príkladom.

Bol to mladý muž, ktorý sa nemienil viazať na nikoho,

kto by mu tú jeho slobodu obmedzoval. Vykročil rázne

po ulici nechávajúc za sebou myšlienky snov, naháňačiek

a záhad.

Prešiel cez cestu na druhú stranu a zamieril na neďalekú

zastávku mestskej dopravy. Od jeho činžiaku to nemal

ani tak ďaleko, čo mu vyhovovalo. Autobus pravidelnej

linky ho ešte nesklamal, lebo sa do práce stále dostal

načas. Lukas pracoval v historickej knižnici na konci

mesta ako knihovník. V jeho náplni práce bolo azda len

prepožičiavať knižné tituly čitateľom, a potom už vlastne

nič. Celú pracovnú dobu sa už len ponevieral medzi

radami políc, ktoré siahali až k stropu tejto historickej

budovy. Police vypĺňali knižné zväzky aj niekoľko sto

rokov staré, na ktoré mal dávať obzvlášť pozor, komu to

prepožičiava, lebo čím staršia kniha, tým väčšia

historická hodnota.

Lukas na konci mesta vystupoval z autobusu sám. Na

jeho zastávke ešte nikto nevystúpil s ním. Automatické

dvere autobusu sa zatvorili súčasne so zvonením a Lukas

sa už len obzrel za odchádzajúcim autobusom, ktorý za

sebou nechával iba čierny kúdol nekvalitne spálenej

nafty.

10

Pozrel sa na svoje hodinky, ktoré mu napovedali, že je

v práci opäť načas. Podišiel k bráničke a odomkol starý

zámok. Bráničku už nechal dokorán otvorenú. Spoza

vyššieho kríku, ktorý míňal, sa mu začala vynárať

historická, trochu schátralá budova knižnice. Prešiel po

neupravovanom chodníku na priestranstvo, kde ho

obklopovalo množstvo zelene. Všetko prerastené,

neupravené. Toľko krát sa pohrával s myšlienkou, že tú

záhradu, ktorej sa teraz tak nedalo hovoriť upraví, ale ako

záhradník s tým nemal žiadne skúsenosti.

Zastavil sa pred budovou na ktorú sa so zdvihnutou

hlavou zadíval. Od dverí ho delilo už len pár schodov.

Chytil veľkú kľučku na starých dverách, na ktoré sa už

podpísal čas a odomkol zámok. S prenikavým vŕzganím

ich otvoril a vošiel do vnútra. Závan vône, ktorý ho

s pravidelnosťou privítal, sa nedal ničím zameniť. Sladká

vôňa kníh prenikavo pošteklili jeho čuchový orgán.

Podišiel k stolu na začiatku veľkej haly a odložil si svoje

veci na vešiak za závesom. Z pravej strany kartotéky,

ktorá vyčleňovala jeho pracovný priestor, povyberal

karty prepožičaných kníh a poukladal ich na stôl. Potom

si sadol a čakal na prvých čitateľov.

Historické knižnice, do ktorých zapadá aj táto, obsahujú

nepreberné množstvo zaujímavých diel. V archívoch

existuje množstvo mestských kroník, pretože od vzniku

stredovekých miest, existovali aj mestskí pisári, ktorí

okrem samotných úradných kníh viedli aj mestské

kroniky. Prírodné katastrofy, vojny a napokon aj vzťah

ľudí k histórii.

11

To všetko sa čitateľ mohol dozvedieť zo zväzkov týchto

mimoriadne cenných historických prameňov. A tu tie

zachované veľmi úspešne pomáhajú skladať mozaiku

poznania minulosti. Lukas si otvoril nedočítanú knihu

a začal v nej listovať, kde včera skončil. Bola to kniha od

neznámeho autora, ale na pointu diela bol prekvapivo

zvedavý, lebo sa odvíjala s mnohými otáznikmi k deju.

V zápale čítania ho vyrušil pozdrav.

,,Dobre ráno, pán Valentine, ako sa vám dnes spalo? Mali

ste zas ten divný sen, čo ste mi spomínali?“ - Pozdravil

ho riaditeľ knižnice Vung-Lee. Bol to nižší prešedivený

chlap ázijského pôvodu, ktorý tu pracoval asi od vzniku

tejto knižnice.

Lukas sa nikdy o neho nezaujímal, a ani nevedel nič o

jeho minulosti, či koľko má rokov, aj keď to bol jeho

nadriadený. Bol to pre neho iba starý Vung-Lee, šéf, nič

viac. Lukas odvrátil zrak od knihy, ktorú mal takmer

dočítanú.

,,Dobre ráno.“ - odzdravil.

,,Áno, presne ako hovoríte, zas som mal ten istý sen, pán

Lee, no tento krát bol v ňom aj Andrej.“

,,Andrej Makoviec? Ten Makoviec, o ktorom ste

hovorili tie vaše nadsadené historky zo študentských

čias?“

,,Neboli nadsadené, bola to pravda.“ - bránil sa Lukas, aj

keď bolo jasné, že mu Lee neveril.

,,Čítali ste dnešné noviny?“ - opýtal sa Lee.

,,Nie, viete, že ja si noviny nekupujem, niet tam čo čítať.

Sú to len taľafatky zo sveta politiky, nič viac, a mňa tieto

ich politické konšpirácie nezaujímajú, ja si radšej

prečítam niečo z histórie, tam sa dozviem omnoho viac.“

12

,,Písali tam zas o tých podivných postavách v mestských

kanalizáciách, že ich tam pár svedkov videlo, ale nikto

nevedel opísať, ako presne vyzerali.“

,,To tak! Nemajú príbeh, tak si vymyslia netvora!“

A Lukas sa na to z chuti zasmial.

,,Ale veď sa celkom podobajú na tie vaše postavy zo

sna.“ - pripomenul mu riaditeľ.

,,Nie, nie, tie moje postavy sú výplodom asi mojej mysle,

je to len hlúpy sen! Hádam nechcete veriť aj vy týmto

novinárskym táraninám, pán riaditeľ???“

,,Či verím, či nie, nechajte už na mňa, ja som vám len

chcel pripomenúť, že nič nie je náhodné. Všetko má

súvis so všetkým okolo nás, to si zapamätajte!“ - dodal

Lee a pobral sa do svojej kancelárie bez toho, aby počkal

na Lukasov názor.

Bol síce starý, ale veľmi sčítaný a názor Lukasa mu na

múdrosti už nepridá. Netrvalo dlho a veľké dvere

knižnice sa s vrzgotom otvorili. Lukas sa pozrel smerom

na vchod a v nich stál Andrej. Bol to jeho rovesník

s blonďavými vlasmi, prenikavým stálym úsmevom,

a ešte prenikavejšími modrými očami. Budil dojem večne

sa usmiateho flegmatika.

,,Ahoj Lukas!“ - Zaznelo hlasno z Andrejových úst.

,,Ahoj Andrej, ty nie si v práci? Nečakal som ťa tu.“ -

povedal Lukas a postavil sa na zvítanie s priateľom od

stola.

,,Hm, práca? Čo to je?

Nech pracujú tí, čo nemajú peniaze, a ja som jeden

z tých, čo ich nikdy nemá, tak sa mi ani netreba snažiť,

lebo moja peňaženka je stále prázdna, či robím, či nie!“ -

a zasmial sa tak silno, že sa to ozývalo po celej

prístupovej hale.