načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Podzemie – Súboj v Podzemí - Roderick Gordon Brian Williams Vladislav Gális

Elektronická kniha: Podzemie – Súboj v Podzemí
Autor:

Will Burrows nemá na výber a opäť sa vrhá do nových nebezpečenstiev. V strede Zeme – vo svete, o ktorého existencii nemá na Povrchu nikto ani tušenia – ide Willovi o život. ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  177
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  189 Kč
6%
naše sleva
5,9
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9469-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis


Will Burrows nemá na výber a opäť sa vrhá do nových nebezpečenstiev. V strede Zeme – vo svete, o ktorého existencii nemá na Povrchu nikto ani tušenia – ide Willovi o život. Prenasledujú ho zradní styxovia, ktorí sú odhodlaní ísť za ním až na koniec sveta, len aby získali smrtiaci vírus späť! Jeho priateľ Drake medzitým chystá útok na styxov na Povrchu. Okolnosti sú však proti nim a v stávke je veľa.

Zařazeno v kategoriích
Roderick Gordon Brian Williams Vladislav Gális - další tituly autora:
Podzemie – Osudné tajomstvá v Podzemí Podzemie – Osudné tajomstvá v Podzemí
Gális, Roderick Gordon Brian Williams Vladislav
Cena: 177 Kč
Podzemie – Voľný pád v Podzemí Podzemie – Voľný pád v Podzemí
Gális, Roderick Gordon Brian Williams Vladislav
Cena: 177 Kč
Podzemie – Špirála hrôzy v Podzemí Podzemie – Špirála hrôzy v Podzemí
Gális, Roderick Gordon Brian Williams Vladislav
Cena: 177 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

PRVÁ ČASŤ
Zjavenia
Kapitola 1 7
Kapitola 2 10
Kapitola 3 20
Kapitola 4 27
Kapitola 5 39
Kapitola 6 48
Kapitola 7 55
Kapitola 8 65
Kapitola 9 72
Kapitola 10 82
Kapitola 11 93
Kapitola 12 99
Kapitola 13 108
DRUHÁ ČASŤ
Kontakt
Kapitola 14 119
Kapitola 15 131
Kapitola 16 137
Kapitola 17 151
Kapitola 18 160
Kapitola 19 163
Kapitola 20 169
TRETIA ČASŤ
Odplata
Kapitola 21 177
Kapitola 22 189
Kapitola 23 197
Kapitola 24 204
Kapitola 25 209
ŠTVRTÁ ČASŤ
Ofenzíva
Kapitola 26 215
Kapitola 27 221
Kapitola 28 234
Kapitola 29 246
Kapitola 30 254
Kapitola 31 272
PIATA ČASŤ
Stretnutie
Kapitola 32 284
Kapitola 33 297
Kapitola 34 305
Kapitola 35 310
Kapitola 36 315
Epilóg 318
Poakovanie 323





Podzemie
Súboj v Podzemí
Aj v tlačenej verzii.
Objedna si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Podzemie – Stratený svet v Podzemí
Podzemie – Hlbšie v Podzemí
Podzemie – Voný pád v Podzemí
Roderick Gordon, Brian Williams
Podzemie – Súboj v Podzemí – e-kniha
Copyright © Fragment 2011
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká čas tejto publikácie sa nesmie rozširova
bez písomného súhlasu majiteov práv.










Roderick Gordon a Brian Williams





Tancujeme v kruhu, len sa domnievame,
no Tajomstvo sedí uprostred a vie.
báseň Tajomstvo sedí od Roberta Frosta, 1942
Nikdy ste ma nevideli
Nikdy ste nedúfali, nepovedali ste
Nedokážete to vysvetli
Nedokážete
Nedokážem vysvetli túto boles...
úryvok zo skladby Zrádzam svojich priateov
od skupiny Orchestral Manoeuvres in the Dark
Am Tag aller Summierung, tragen Sie Ihren Körper vorwärts auf
dem Wrack Ihrer Tage. Für Sie seien nicht, was Sie waren, aber
was Sie anstrebten.
úryvok z nemeckej Knihy zániku od neznámeho
autora zo 17. storočia





PRVÁ ČASŤ
zjavenia





7
Kapitola 1
V
lny plameňa prechádzajúce z červenej do bielej. Vlasy sa pripaujú,
pokožka sa sahuje. Ozve sa prudké zavytie vetra, ke z priestoru
unikne všetok vzduch, potom šplechot vody, ke sa druhá Rebecca
hodí do jazierka a strhne so sebou sestru. Omráčené a takmer
bezvedomé telo prvej Rebeccy je ochabnuté ako handrová bábika, nepreberie ju
ani chladná voda.
Ponoria sa pod hladinu. Unikajú horúčave.
Druhá Rebecca zapchá sestre rukou ústa a nos. Potom sa prinúti
rozmýša. Šesdesiat sekúnd bez vzduchu, hovorí si, ke sa jej púca
začínajú napína. Čo teraz?
Pozrie na zúriace peklo nad sebou, na karmínové vlny, čo sa lámu na
vode. Vysušená vegetácia, ktorá sa chytila od Elliottovej náloží, sýti po -
žiar a upcháva hladinu jazierka vrstvou čierneho popola. A čo je ešte
horšie, Elliottová je stále tam – Tá sviňa! Striehne a čaká, pripravená
odpravi ich, len čo sa ukážu. Odkia to druhá Rebecca vie? Lebo by na
jej mieste urobila to isté.
Vráti sa nemôžu. Rozhodne nie, ak to chcú preži.
Mocuje sa s vreckom na košeli a vyahuje náhradnú svetelnú guu.
alšie premárnené sekundy, no musí vidie, kam ide.
Musím sa rýchlo rozhodnú... teraz... kým ešte môžem.
Keže nemá inú možnos, rozhodne sa ponori hlbšie do hustého
polosvetla a ahá sestru so sebou. Vidí, že dievča krváca z rany na bruchu,
stopa krvi sa za ňou vinie ako zväzok červených stužiek.
Pädesiat sekúnd.





8
SúBOj V PODZEMí
Závrat. Prvý príznak nedostatku vzduchu.
V chaose bublín a šume vody v ušiach druhá Rebecca zachytí sestrino
volanie. Nedostatok vzduchu dievča prebral a jej slová sú zmätené a
nejasné. Začína sa myka, no druhá Rebecca jej zatne prsty do ramena.
Ranená to zrejme chápe, znovu ochabne a dá sa nies dolu.
Štyridsa sekúnd.
Druhá Rebecca bojuje s nutkaním otvori ústa a nadýchnu sa, stále sa
potápa. Žiara svetelnej gule odhauje zvislý povrch pokrytý vodnými
rastlinami. Roj rybiek vystrelí preč, ich kovovo modré šupiny sa ligocú vo svetle.
Tridsa sekúnd.
Druhá Rebecca zbadá tmavý otvor. Kope nohami, spolu so sestrou
doň vchádza a v mysli sa vracia k predchádzajúcemu životu: k všetkým
hodinám plávania v Highfielde.
Dvadsa sekúnd.
je to kanál. Možno, odvažuje sa dúfa. Možno. V hrudi ju páli – dlho
už nevydrží, no stále pláva do kanála a šmátra okolo seba.
Desa sekúnd.
je dezorientovaná – už nevie, čo je hore a čo dole. Potom si všimne
odraz. O pár metrov alej sa svetlo z gule odráža z pohybujúcej sa
zrkadlovitej plochy. Z posledných síl zaberie.
Hlavami prerážajú hladinu, prenikajú do bubliny vzduchu
nahromadeného pod stropom kanála.
Druhá Rebecca si napĺňa vzduchom ubolené púca, je vačná, že
to nie je metán alebo iný škodlivý plyn. Ke prestane kaša a prska,
skontroluje sestru. Ranenému dievčau trčí hlava z vody, no stále jej
klesá na prsia.
„No tak! Preber sa!“ volá druhá Rebecca a trasie ňou.
Nič.
Položí jej ruku na hrudný kôš a niekokokrát silno stlačí.
Stále nič.
Stisne sestre nos, dáva jej umelé dýchanie.
„To je ono! Dýchaj!“ Hlas druhej Rebeccy duní v uzavretom
priestore, ke sestra zachrapčí a vypuje vodu. Potom sa nadýchne, no ešte
viac sa nahltá vody a začne sa v panike meta. „Pokojne,“ vraví druhá
Rebecca. „Už sme v bezpečí.“





9
Zj AVENIA
Prvá Rebecca po chvíli znehybnie a začne dýcha pravidelne, hoci
plytko. Pod vodou si zviera brucho, je jasné, že rana ju príšerne bolí.
Tvár má smrtene bledú.
„Neodpadneš mi zase?“ znepokojene sa pýta druhá Rebecca.
Prvá Rebecca neodpovedá. Dievčatá na seba pozrú, vedia, že sú
v bezpečí – aspoň zatia. Prežili.
„Idem sa pozrie alej,“ hovorí druhá Rebecca.
Prvá Rebecca na ňu neprítomne pozrie. Potom sa zo všetkých síl
pokúsi prehovori, no podarí sa jej len perami naznači hlásku P.
„Prečo?“ druhá Rebecca to slovo vysloví za ňu. „Pozri hore,“ povie
a ukáže sestre, aby si všimla to, čoho sa inštinktívne chcela chyti. Na
strope je pripevnených niekoko káblov, hrubých ako had – staré
elektrické vedenie s opadanou izoláciou a odhalenými drôtmi, pokrytými
slizkou hnedou hrdzou. „Sme v chodbe. Možno má aj druhý východ.“
Prvá Rebecca prikývne a zavrie oči. Pri vedomí sa drží s vypätím
všetkých síl.





10
Kapitola 2
P
o vyše dvoch dňoch na podzemnej rieke zamieril Chester s
motorovým člnom k dlhému prístavisku.
„Zasviete a pozrite, čo tam je!“ zakričal cez hukot motora na
Marthu.
Tá zdvihla svetelnú guu a obrátila lúč k tmavým siluetám na konci
prístaviska. Chester uvonil klapku a spomalil čln, obzeral si budovy
a prístavný žeriav. Tento prístav bol očividne omnoho významnejší ako
tie menšie, kde sa cestou zastavili, tankovali a hodinku či dve
oddychovali. Chesterovi sa rozbúchalo srdce v nádeji, že sa azda blížia
k cieu cesty.
Čln narazil na prístavisko a Chester vypol motor. Martha sa zachytila
prístavného kola a pokúsila sa okolo neho omota lano. Potom znovu
zasvietila guou a Chester rozoznal veký oblúk natretý nabielo.
Spomenul si, že Will hovoril o zamurovanom vchode do prístavu – dos
širokom aj pre nákladiak. Určite je to tento!
Tiekla z neho voda a triasol sa od zimy, no aj tak sa div neroztancoval
od radosti. Dokázal som to! Dofrasa, naozaj som tu! vykrikoval, ale len
v duchu, ke sa štverali na súš.
Zase som na Povrchu!
Ani napriek blízkosti domova však situácia nebola ideálna.
Pozrel na Marthu, ako sa arbavo kníše po prístavisku. Robustná žena
zababušená v handrách sa motala ako medvedica a tak aj mrmlala. Na
tom nebolo nič nové – od začiatku sa správala zvláštne, no teraz mykla
hlavou a zakliala smerom do tmy, akoby tam niekto bol. Lenže nebol.





11
Zj AVENIA
Chester utoval, že pri sebe nemá Willa. Alebo hocikoho z pôvodnej
skupiny. Zostal s touto čudáčkou, ktorá teraz znovu zamrmlala a
zavrčala a vzápätí rozavila ústa v širokom zívnutí, až zazrel jej žlté zuby.
Vedel, že je vyčerpaná, a okrem toho ju ažila gravitácia, ktorá sa tu
vracala do normálu. Aj jeho telo ju pociovalo, takže Martha, ktorá nebola
podobnému tlaku vystavená už mnoho rokov, to mala ešte ažšie.
Chester si uvedomil, že Marthe teraz nie je čo závidie. Vyrástla v
Kolónii a na Povrch sa nikdy nedostala – chystala sa prvý raz uvidie slnko.
Dole sa jej určite nežilo ahko: styxovia ju aj s manželom vyhnali do
Hlbín, takmer osem kilometrov pod Kolóniu. Tam sa museli prida
k bande vzbúrencov, ktorí sa zabíjali navzájom a hynuli ako obete
rozličných nástrah toho temného sveta. Martha v Hlbinách porodila syna
Nathaniela, a potom sa ju jej muž pokúsil zabi – aj s dieaom ju strčil
do Prieduchu.
Matka aj syn pád zázrakom prežili, no Nathaniel neskôr už ako
dospelý zomrel na horúčku a Martha zostala sama. Vyše dva roky nevidela
živej duše, žila zabarikádovaná v starom domci a živila sa mäsom
čudesných tvorov, ktorých tu dole pobiehalo viac než dos.
Ke našla Willa, Chestera a ažko zranenú Elliottovú, chlapcov si
obúbila, akoby v nich našla náhradu za zosnulého syna. Pokojne by
bola dopustila Elliottovej smr, len aby neohrozila Willa a Chestera.
Tajila pred nimi, že na palube ponorky, ktorá uviazla v jednom z alších
prieduchov, sa nachádzajú moderné lieky. No len čo Will odhalil
pravdu, outovala to a zaviedla ich k plavidlu – čím vlastne zachránila
dievčine život. Chlapcom neostalo iné, ako jej odpusti.
Tak to bolo vtedy.
Teraz však Chester netušil, čo urobí. Mal na krku Marthu aj hrozbu
styxského útoku – vedel, že len čo sa objaví na Povrchu, zaňuchajú ho.
Nemal sa kam podie a o pomoc mohol požiada iba Draka. Áno, Drake
bol jeho jedinou nádejou.
Drake, prosím a, bu tam! prosil v duchu Chester, ke očami pátral
v tme prístavu a dúfal, že Drake sa niekde objaví. Najradšej by bol
vyvolával jeho meno, ale neurobil to – keby Martha vedela, že sa s
Drakom skontaktoval, vemi by sa nepotešila. Chester mal už istú
predstavu o jej chorobnej náklonnosti a naozaj nepotreboval, aby sa urazila.





12
SúBOj V PODZEMí
Okrem toho netušil, či Drake dostal odkaz, ktorý mu zanechal na ser -
veri. Možno už ani nie je medzi živými.
Mlčky sa teda vybrali po Willových stopách a najskôr vytiahli čln
z vody. Gravitácia ich tak prekvapila, že o chvíu lapali po dychu.
Napokon s náramným fučaním odvliekli plavidlo do jednej z prázdnych
budov, pričom Martha vypúšala z úst jednu kliatbu za druhou.
Chester sa oprel dlaňami o kolená a dychčal s otvorenými ústami.
Uvedomil si, že netúži po ničom inom, len sa vráti do Londýna za
rodičmi. Vystavoval sa tak riziku, no dúfal, že rodičia mu nejako pomôžu.
Možno ho ukryjú. A keby aj nie, bolo mu to jedno – chcel im oznámi,
že sa mu nič nestalo.
Druhá Rebecca sa vrátila a s úavou zistila, že sestra sa stále drží drôtov.
Styxka neklesla pod vodu, no síl jej rýchlo ubúdalo. Opierala si hlavu
o plece a oči mala zatvorené. Druhej Rebecce trvalo niekoko sekúnd,
kým ju prebrala. Bolo jasné, že sestru musí dopravi do sucha a tepla,
kým ju celkom ochromí šok.
„Nadýchni sa najhlbšie, ako vieš. Dostanem nás odtiato,“ povedala
druhá Rebecca. „Pred nami niečo je.“
„Čo?“ zamrmlala jej sestra.
„Plávala som popri úzkokoajke na dne tunela,“ odvetila druhá
Rebecca a pozrela do vody, čo im siahala po bradu. „je tam nezaplavená
oblas. Väčšia, nielen alšia vzduchová bubli...“
„Pome na to,“ prerušila ju prvá Rebecca. Zhlboka sa nadýchla a
pustila drôty.
Druhá Rebecca sestru ahala, až sa ocitli na mieste, ktoré jej opísala.
Prvá Rebecca ležala na chrbte a druhá ju vliekla ako plavčík topiaceho sa.
Onedlho sa mohli brodi, hoci druhá Rebecca musela sestru
podopiera. Potkýnali sa a špliechali, až sa dotackali na suchú zem.
Druhá Rebecca si všimla, že koajnice vedú do tunela pred nimi, no
hoci chcela zisti, kde ústia, najskôr musela pomôc sestre. Zložila ju na
zem a jemne jej nadvihla odev, aby videla ranu. Tesne nad bokom
zazrela dierku. Na prvý pohad nevyzerala vážne, no stále z nej vytekalo
nebezpečne vea krvi, ktorá na bledom bruchu zanechávala priesvitnú
vrstvičku.





13
Zj AVENIA
„Ako to vyzerá?“ spýtala sa prvá Rebecca.
„Prevrátim a na bok,“ upozornila ju sestra a opatrne ju nadvihla –
chcela vidie aj chrbát. „To som si myslela,“ zašomrala, len čo našla
otvor, ktorým guka opustila telo.
„Tak ako to vyzerá?“ zopakovala cez zaaté zuby prvá Rebecca.
„Hovor!“
„Mohlo to by aj horšie. Stále krvácaš, to nie je dobré. No guka
našastie preletela len mäsitou časou...“
„Akou mäsitou časou? Chceš poveda, že som tučná?“ Aj napriek
slabosti sa prvá Rebecca stále vedela urazi.
„Si márnivá ako vždy, čo? Neskáč mi do reči.“ Druhá Rebecca
položila sestru zase na chrbát. „Guka prešla telom, takže ju nemusím
vyahova, ale treba zastavi krvácanie a to, ako iste vieš...“
„Viem,“ zamrmlala prvá Rebecca. Pochytil ju šialený hnev a zaala
päste. „Ten krpatý sviniar! Normálne ma postrelil! Will na mňa strieal!“
zúrila. „Ako sa opovážil?“
„Nerozčuuj sa,“ poradila jej sestra a vyzliekla si košeu. Odtrhla z nej
pás, potom niekoko alších.
Prvá Rebecca stále nadávala. „Urobil chybu, ke ma nedorazil! Mal
to dokonči, kým mohol, lebo ja sa mu pomstím a potom pocíti rovnakú
boles, ba miliónkrát horšiu!“
„Verím,“ pritakávala druhá Rebecca, kým zväzovala dva pásy a
ostatné poskladala na tampóny.
„ja toho sviniara podrežem a zavesím za nohy, až stečie z krvi... a bude
zomiera pomaly... celé dni... nie, týždne!“ Prvá Rebecca už takmer
blúznila. „A ešte nám ukradol aj Domínium! Za to nám zapla...“
„Neboj sa, vírus získame. A teraz čuš, zbytočne si míňaš silu,“
zahriakla ju druhá Rebecca. „Musím a poriadne obviaza.“
Ke jej sestra pritisla na rany poskladané plátno, prvá Rebecca zaala
zuby. A potom, ke ju druhá Rebecca ovinula pásom a poriadne ho
pritiahla, výkriky mladej styxky naplnili tmavý tunel.
„Pohni sa, milučký,“ súrila Martha Chestera, ktorý sa rozhodoval, čo si
vezme so sebou. Nereagoval, no najradšej by bol vybuchol.
Daj mi pokoj!





14
SúBOj V PODZEMí
Strašne mu pripomínala protivne všetečnú tetušku, v jednom kuse
nad ním spínala ruky a prenasledovala ho ustarosteným pohadom.
Okrem toho sa odporne potila a Chestera dráždil jej zápach.
„Srdiečko, už naozaj niet prečo otáa,“ zatiahla presladeným tónom.
Koniec. Toto už naozaj neznesie! Marthu má stále za pätami, vždy
o kúsok bližšie, než by mu bolo milé. Bez uvažovania schmatol zopár
vecí a nastrkal si ich do ruksaka nad spací vak. Ruksak zavrel.
„Hotovo,“ zavrčal a s rozmachom si ruksak vyhodil na plece, takže
Martha musela ustúpi, aby ju nezasiahol. Potom rýchlo vykročil po
prístavisku, aby sa dostal čo najalej od nej.
O pár sekúnd mu však zase dýchala na chrbát.
„Tak kde je to?“ ozvala sa a Chester si vybavoval Willove pokyny.
Počul Marthu popudene fuča – hnevala sa, bu naňho, alebo na situáciu.
To, že na ňom hlúpo visí, ho štvalo, no ešte väčšmi sa desil občasných
prejavov druhej stránky jej osobnosti. Často bez výstrahy strácala nervy
a vtedy bývala zlá. Takmer sa jej bál.
„Neviem,“ odvetil čo najzdvorilejšie, „no ak Will vravel, že je to tu,
musí to by tu.“
Pátrali medzi prízemnými budovami, všetko hrubými stavbami z
betónu s nezasklenými oknami. Nedalo sa odhadnú, na čo slúžili – na bielej
omietke sa kde-tu črtali len načmárané čísla. No Chesterovi z tých
barakov aj tak naskakovali zimomriavky. Uvažoval, či sem kedysi dávno
nahnali vojakov, uväznili ich v tme a bez kontaktu so svetom. Pravdaže,
teraz bolo všetko prázdne – zostali len trosky a kusy pokrúteného kovu.
Martha zafučala ešte hlasnejšie, čo veštilo alšiu oráciu, a vtedy
svetlo, ktorým si pomáhal Chester, dopadlo na otvor.
„Aha! To je ono!“ ozval sa v nádeji, že ju umlčí. Dívali sa na
priechod, ktorý vyrobil Will.
„Áno,“ bez nadšenia odvetila Martha.
Zdalo sa, že ju to sklamalo. Zdvihla kušu, akoby očakávala problémy,
a vliezla do diery prvá. Chester pokrútil hlavou a nešiel hne za ňou.
No ke tam vliezol, zistil, že nohy ahá cez smradavú vodu. Zápach
z nej stúpal o to silnejšie, o čo väčšmi ju čerili.
„Uf!“ zaúpel. V duchu sa utešoval, že aspoň necíti Marthu. Zazrel
z vody trča drevené dosky, potom zopár hrdzavých železných sudov.





15
Zj AVENIA
jeden bol prázdny a plával na boku. Ke sa voda rozhojdala, búchal
o stenu – vydával dutý kovový zvuk, ako ke v diake na mori zvoní
zvon.
No ozýval sa aj iný zvuk – pravidelné ukanie. Chester zbadal, že
o sud naráža prázdna plechovka od diétnej koly. Vyvalil na ňu oči, ako
očarený pozoroval červené a strieborné nápisy – boli jasné, zretené
a bezpochyby pomerne nové. Hne sa mu zlepšila nálada. Tá plechovka
od koly pochádzala z Povrchu a predstavovala kúsok jeho vlastného
sveta. Zišlo mu na um, či ju neodhodil Will, ke sa spolu s doktorom
Burrowsom vrátil do tohto podzemného prístavu – a potom preliezol do
krytu na Povrchu. Predstava, že azda našiel spojivo s kamarátom, ho
potešila.
Martha si všimla, že Chester zíza na plechovku, a šomraním ho
pohnala vpred. Pre ňu ten odpad neznamenal nič. Prešli cez dvere do
miestnosti so skrinkami. Presne tam, kde vravel Will, objavili rebrík,
ktorý im pomôže prejs hore. Martha skúsila pevnos jeho priečok a
pomaličky začala liez.
Naozaj som tu? To nie je možné!
Chester sa teperil za Marthou, a hoci si zakryl oči pred jasným
svetlom, žiara oblohy ho premohla a oslepený sa zvalil na zem. Po štyroch
zaliezol za krovie, kde sa už usalašila aj Martha. Zostali tam, kým sa
Chesterovi neprispôsobili oči. Svetlo ani nebolo vemi silné, keže v to
popoludnie halili slnko mraky.
„Tak sme tu, môj milučký,“ prehodila Martha.
Nastala Chesterova slávna chvía, chvía návratu domov z hlbín
Zeme, po tokých mesiacoch, že si ich radšej nechcel pamäta, po
všetkom, čo musel pretrpie. A vôbec mu to nepripadalo slávne.
„Sme v krajine zlých Pozemšanov,“ pohŕdavo doložila Martha. Díval
sa, ako si okolo hlavy omotáva zafúanú šatku a necháva len škáru na
oči. Fochla naňho spod privretých viečok a Chesterovi došlo, že ona si
bude na svetlo zvyka omnoho dlhšie.
Potom mu čosi zišlo na um.
Teraz by som ju tu mohol necha!
Čo keby jej ušiel? Martha poriadne nevidí a sotva ho doženie. Máš
šancu, opakoval si. jeho spoločníčka si poriadne odchrchlala. V nose jej






       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.