načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Pod povrchom - Tatiana Čuperková

Pod povrchom
-11%
sleva

Kniha: Pod povrchom
Autor:

Nestíhaš? Tak spomaľ, lebo rýchlosť akou žiješ Ťa môže dobehnúť.
Titul doručujeme za 3 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  300 Kč 267
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
8,9
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » EvitaPRESS
Rok vydání: 201606
Rozměr: 170,0x105,0x25,0 mm
Hmotnost: 0,205kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8176-151-5
EAN: 9788081761515
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Týka sa nás to všetkých. Lebo všetci žijeme v tejto dobe. Rýchlej. Nestíham, to je jedna z našich najčastejších odpovedí. Rýchlo, rýchlejšie... prirýchlo. Fungujeme v tempe, ktoré ledva zvláda naše telo a ktoré naša psychika stíha len tak tak.
Alebo časom nestíha vôbec. Táto kniha je o epidémii nášho storočia. O krehkosti našich duší, našej psychiky, našich myšlienok.
O tom, že panika, fóbia, depresie, či úzkosti sa týkajú nás všetkých.
Lebo všetci žijeme v tejto dobe. Prirýchlej. Príbeh matky troch detí, ktorej život narušia nepoznané ataky úzkosti a paniky. Matky, ktorá zrazu nespoznáva sama seba a zisťuje, že jej regulérne „prepína“.

Kniha je zařazena v kategoriích
Tatiana Čuperková - další tituly autora:
Klamár Klamár
Čuperková, Tatiana
Cena: 237 Kč
Neskrotná Neskrotná
Čuperková, Tatiana
Cena: 240 Kč
Ona Ona
Čuperková, Tatiana
Cena: 240 Kč
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Marcel zatiahol auto na parkovisko pred reštauráciou. Ráno sme sa vybrali do vedľajšieho mesta na nákup. Mali
tam dobré stavebniny aj kúpeľňové štúdio. Súrne sme potrebovali vymeniť umývadlo a batériu v kúpeľni. Marcel
si zaumienil, že konečne vymení aj obkladačky. Mne sa zas k nim hodili nové doplnky. Tak sme zdržali viac ako
sme plánovali. Chlapci zostali so susedou. Privítala som jej návrh s nadšením.
Predstava, že môžem v stavebninách vyberať v pokoji a bez okrikovania potomstva som považovala za výhru v
lotérii.
Kufor nášho priestranného auta bol plný až po okraj. Vedela som, že pár dní budeme mať doma poriadny
neporiadok, ale tešila som sa. Nová kúpeľna, nová malinká radosť zo života. Duša úžasne pookreje.
Aj výlet s mojim mužom bol skvelý.
»Mám pocit akoby sme spolu len chodili,« zaškľabil sa a chytil ma za koleno. Usmieval sa. Spokojne. Aj ja som sa
usmievala. Spokojne. Bolo mi skvele.
Na nič negatívne som nemyslela. Len na nás dvoch a našu novú kúpeľňu.
Vybrali sme si jedlo. Marcel ako tradične niečo z bravčového mäsa. Ja kuracieho a šalát. Ani jeden z nás
neoddolal studenej čapovanej kofole.
Rýchle jedlo, rýchly obed a rýchly presun do auta.
Akokoľvek sa nám čas bez detí páčil, boli naše a museli sme si ich vyzdvihnúť skôr, ako suseda stratí chuť
postrážiť ich znova.
»Čo ti je?« opýtal sa môj muž asi po piatich minútach cesty.
Z hlboka som dýchala, na čele sa mi objavili kropaje potu. Nebolo to z horúčavy za sklami nášho auta. V tom bola
pustená klíma a prúdil príjemný vzduch.
»Ja neviem. Asi som to zjedla príliš z chuti. Alebo som to nemala zapiť tou studenou kofolou. Je mi divne.«
Predýchavala som a snažila si nevšímať príznaky, ktoré sa stupňovali. Mala som zvláštny pocit vo sebe vnútri.
Taký, ktorý roztrasie ruky a začne vyvolávať paniku.





»Zastanem,« zaveli l Marcel. Nehrala som sa na hrdinku a neprotestovala som.
Vystúpila som z auta do toho sparna a dýchala som tak zhlboka, ako mi tohorúce podnebie leta dovolilo.
»Skús si strčiť prsty do úst. Možno ti to fakt nesadlo.«
Skúsila som. Síce ma naplo, ale okrem pár slín zo mňa nič nevyšlo. Aj tak som mala žalúdok ako na vode. Ten
nepríjemný pocit neprechádzal. Skôr sa stupňoval.
Po pár minútach som nastúpila späť do auta. Nie preto, že som sa cítila lepšie, ale preto, že som chcela byť čo
najskôr doma. V bezpečí našich štyroch stien. Na našom gauči. Schúlená do klbka. Tak to prejde. Určite to
prejde.
Marcel ma celý čas pozoroval. Napriek stavu, v akom som sa nachádzala, som vybadala obavy na jeho tvári. Asi
som vyzerala a pôsobila horšie, ako som si naivne sama o sebe myslela.
»Ako ti je?«
»Nijako vábne.«
Fučala som ako slon. Zvierala a vystierala som prsty na rukách. Snažila som sa nimi cvičiť. Akoby mi to pomohlo!
»Zle sa mi dýcha. Akoby mi na hrudi sedel slon. A strašne ma bolí ľavá ruka.«
»Ideme na pohotovosť!«
Marcel sa ma nepýtal. Marcel nám to obom nariadil. Neprotestovala som. Plakala. Bolo mi na umretie, tŕpla mi
ruka a dýchanie bola najťažšia činnosť na svete.
»Marcel, čo mám infarkt?« pýtala som sa môjho muža medzi vzlykmi. Nemám ani štyridsať a mám inf arkt? Čo iné
to mohlo byť? Umierala som. Bola som presvedčená o tom, že táto cesta autom je moja cesta na druhý svet.
Pred očami som mala tváre našich troch synov. Predstava, že sa niečo vážne so mnou deje a že svojich synov
nemám pri sebe môj stav ešte zhoršovalo.
Marcel dupol na plyn. Nebral ohľady na zákony ani na problémy, ktoré by z toho mohli vzniknúť.












       

internetové knihkupectví ABZ - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist