načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Píšem bez chýb - Lucia Gianitsová-Ološtiaková Martin Ološtiak Mária Beláková

  > > Píšem bez chýb  

Elektronická kniha: Píšem bez chýb
Autor:

Potrebujete sa zdokonaliť v pravopise? To nie je problém!Vďaka tejto učebnici sa skamarátite s ypsilonom, čiarkami a veľkými písmenami. Precvičte si písanie i/y vo vybraných i cudzích ...


Titul je skladem - ke stažení ihned
Vaše cena s DPH:  101
Jazyk: sk

Médium: e-kniha
+
-
ks
Doporučená cena:  108 Kč
6%
naše sleva
3,4
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia s.r.o.
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Jazyk: sk
Médium: e-book
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-808-9756-7
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Potrebujete sa zdokonaliť v pravopise? To nie je problém!Vďaka tejto učebnici sa skamarátite s ypsilonom, čiarkami a veľkými písmenami. Precvičte si písanie i/y vo vybraných i cudzích slovách, veľkých písmen v jednoslovných aj viacslovných vlastných menách a písanie čiarok v jednoduchých vetách i v zložitých súvetiach. Učebnica je vhodná nielen pre žiakov základných škôl.

Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky






Píšem bez chýb
Aj v tlačenej verzii.
Objednať si môžete na stránke
www.fragment.sk
Ďalšie e-knihy v edícii:
Aké i/y sa píše?
Kde sa píšu veľké písmená?
Kde sa píšu čiarky?
Lucia Gianitsová-Ološtiaková, Martin Ološtiak, Mária Beláková
Píšem bez chýb – e-kniha
Copyright © Fragment 2013
Všetky práva sú vyhradené.
Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie rozširovať
bez písomného súhlasu majiteľov práv.





Píšem
bez chýb
Lucia Gianitsová-Ološtiaková
Martin Ološtiak
Mária Beláková





/ 5 /
Obsah
Aké i/y sa píše?
Písanie i/í, y/ý 11
1 Písanie i/í, y/ý v domácich slovách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
1.1 Písanie i/í, y/ý po tvrdých a mäkkých spoluhláskach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12
1.2 Písanie i/í, y/ý po obojakých spoluhláskach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Vybrané slová po b . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17
Vybrané slová po m . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Vybrané slová po p . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 23
Vybrané slová po r . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 25
Vybrané slová po s . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 29
Vybrané slová po v . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31
Vybrané slová po z . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33
Súhrnné cvičenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35
1.3 Písanie i/í, y/ý v predponách a príponách domácich slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 40
2 Písanie i/í, y/ý v cudzích slovách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
2.1 Písanie i/í, y/ý vnútri cudzích slov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 43
2.2 Písanie i/í, y/ý v predponách a príponách cudzích slov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 49
3 Písanie i/í, y/ý v gramatických koncovkách. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
3.1 Podstatné mená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
Mužský rod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 56
Ženský rod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61
Stredný rod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 63
Súhrnné cvičenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 64
3.2 Prídavné mená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65
Prídavné mená podľa vzoru pekný a cudzí 65
Prídavné mená podľa vzoru páví 68
Prídavné mená podľa vzoru otcov/matkin 69
3.3 Zámená . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 71
Osobné zámená ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony 71
Privlastňovacie zámená podľa vzoru môj 72
Opytovacie zámená kto, čo a ukazovacie zámená ten, tá, to . . . . . . . . . . . . . . . . 73
Vymedzovacie zámeno sám, sama, samo 74
Zámená aký, ktorý, koľký, taký, samý, ten istý, iný, nijaký, žiadny , čí 75
3.4 Číslovky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77
Základné a radové číslovky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 77
3.5 Slovesá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81
Kľúč k cvičeniam . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83





slovenský jazyk
/ 6 /
Kde sa píšu veľké písmená?
1 Písanie vel’kých písmen vo vlastných menách ............................ 91
1.1 Mená ľudí a bytostí .............................................. 91
1.2 Mená zvierat.................................................... 99
1.3 Mená národov, národností, obyvateľské mená ......................... 101
1.4 Prídavné mená utvorené od mien ľudí a živých bytostí................... 103
1.5 Názvy kozmických telies ......................................... 105
1.6 Názvy útvarov zemského povrchu: kontinentov, ostrovov, pohorí, nížin,
vodných tokov a pod. ............................................ 108
1.7 Názvy krajín, štátov a ich častí ..................................... 117
1.8 Názvy ľudských sídel, ich častí a stavieb.............................. 123
1.9 Názvy organizácií, verejných inštitúcií, firiem a obchodov ............... 133
1.10 Názvy dopravných prostriedkov, značiek, výrobkov .................... 140
1.11 Názvy významných historických udalostí, sviatkov..................... 142
1.12 Názvy písomností, prostriedkov masovej komunikácie, kultúrnych
a športových podujatí, ocenení a fondov.............................. 146
2 Písanie vel’kých písmen v ostatných prípadoch...........................151
Kl’úč k cvičeniam ...................................................... 155
Všeobecné pravidlá písania veľkých a malých písmen vo vlastných menách ...... 161
Kde sa píšu čiarky?
1 Interpunkčné znamienka – čiarka .................................... 167
1.1 Písanie čiarky v jednoduchej vete................................... 167
1.1.1 Písanie čiarky pri citoslovciach ............................... 167
1.1.2 Písanie čiarky pri časticiach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 171
1.1.3 Písanie čiarky pri osloveniach a zvolacích výrazoch............... 176
1.1.4 Písanie čiarky pri kontaktových výrazoch . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 178
1.1.5 Písanie čiarky pri spájacích výrazoch v jednoduchej vete........... 180
1.1.6 Písanie čiarky pri výrazoch používaných na vymenúvanie,
uvádzanie príkladov, spresňovanie, vysvetľovanie atď. ............. 182
1.1.7 Písanie čiarky pri vsuvkách .................................. 184
1.1.8 Písanie čiarky pri voľných vetných členoch ...................... 187
1.1.9 Písanie čiarky pri viacnásobných vetných členoch ................ 193
1.1.10 Písanie čiarky v adrese ...................................... 198
1.1.11 Písanie čiarky pri spojkách v jednoduchej vete ................... 199





/ 7 /
1.2 Písanie čiarky v súvetí ............................................. 201
1.2.1 Písanie čiarky v bezspojkovom pripájaní viet .................... 201
1.2.2 Písanie čiarky pri priraďovacích spojkách....................... 202
1.2.3 Písanie čiarky v podraďovacom súvetí.......................... 206
2 Súhrnné cvičenia ................................................. 210
Kľúč k cvičeniam ..................................................... 215
Literatúra ........................................................... 231
Poznámka k časti Kde sa píšu veľké písmená:
V práci boli použité upravené cvičenia zo seminárnych prác týchto absolventov a študentov
slovenského jazyka Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove: Mgr. Jozef Čollák,
Mgr. Eva Merňáková, Bc. Barbora Čechová, Bc. Monika Čechová, Bc. Alexandra
Čičváková, Bc. Dominika Demjanová, Bc. Jana Fogašová, Bc. Zuzana Hajovská,
Bc. Katarína Hašková, Bc. Michaela Hurajtová, Bc. Petra Chovancová, Bc. Ján Klenotič,
Bc. Vladimíra Kordaničová, Bc. Eva Krištanová, Bc. Lívia Marcinčáková, Bc. Lenka
Mihaliková, Bc. Katarína Ondášová, Bc. Jana Palková, Bc. Zuzana Papežová, Bc. Ivana
Rabatinová, Bc. Jana Rusiňaková, Bc. Zuzana Saxunová, Bc. Simona Starinská, Bc. Zuzana
Surmová, Bc. Lenka Šimková, Bc. Andrea Šoltésová. Ďakujeme.





Milí čitatelia, milé čitateľky!
Pravopis tradične patrí k „najviditeľnejším“ oblastiam slovenskej gramatiky, z
čoho pramení aj fakt, že pravopis sa medzi bežnými používateľmi jazyka často s
gramatikou stotožňuje.
Táto publikácia si všíma tri dôležité pravopisné okruhy: písanie i/y, písanie veľkých
písmen a písanie čiarky. Je určená najmä žiakom/žiačkám a študentom/študent kám
základných a stredných škôl, ale aj všetkým tým, ktorí sa zaují majú o slovenský
pravopis a ktorým nie je ľahostajná úroveň ich písaného jazykového prejavu.
Človeku je vlastné myslenie v protikladoch a na základe protikladov sa nám
poznatky ľahšie ukladajú do pamäti. Princíp protikladnosti sme preto zvolili aj pri písaní
tejto publikácie. V nej sa každá kapitolka začína tabuľkou, v ktorej sa daný
pravopisný problém predstavuje konfrontačne – v ľavom stĺpci sa uvádzajú prípady
na jeden jav (napr. písanie mäkkého i, písanie veľkých písmen), v pravom stĺpci
opačné prípady (napr. písanie tvrdého y, písanie malých písmen). Potom nasleduje
dostatok cvičení (aj s kľúčom), v ktorých si môžete upevniť získané vedomosti o
pravopise, ale aj oprášiť si (či dozvedieť sa) viacero ďalších zaujímavých informácií.
Zároveň vás však musíme upozorniť, že ani úspešné zvládnutie všetkých úloh v
tejto príručke nemusí zaručovať, že uvedené pravopisné problémy zvládnete. Veľkou
výhodou je, ak radi a veľa čítate (po slovensky). Dovolíme si tvrdiť, že ten, kto číta
odmalička pravidelne obľúbené knižky alebo náučné slovníky, máva zriedka
problémy s tým, ako slovo správne zapísať, keďže mu pomáha jeho zraková pamäť.
„Pamätá si“, ako slovo vyzerá či kde sa píšu čiarky medzi slovami alebo medzi
vetami. Väčšine z nás sa totiž správne zapísané domáce a postupne aj potrebné
cudzie slová tak hlboko „vrijú, do Misle“, že pri ich ne správnom zapísaní nám ich
podoba hneď „byje, do Očý“.  Rovnako však treba myslieť aj na to, že už aj
kratšie, ale opakované vnímanie nesprávne zapísaných slov môže ovplyvniť naše
podvedomie a aj „citlivosť“ na pravopisné chyby, ktoré robíme sami. Aj preto je
také dôležité, či nápisy a plagáty na ulici, reklamy v televízii, rôzne knihy a
časopisy, ktoré sa k nám dostávajú, sú pravopisne v poriadku.
Veríme, že po prečítaní tejto príručky a po vypracovaní cvičení, ktoré sa v nej
nachádzajú, pravopisné problémy pre vás prestanú byť problémami a budete si
môcť povedať: Aj ja už PÍŠEM BEZ CHÝB!
Autori





Aké i/y
sa píše?
Lucia Gianitsová-Ološtiaková





/ 11 /
Písanie i/í, y/ý
 v slovenčine máme samohlásky (krátke) i a (dlhé) í, ktoré sa v písanej
podobe označujú písmenami i, í (krátka/dlhá jota) alebo y, ý (krátky/
dlhý ypsilon):
hlásky: i í

písmená:
i

y

í

ý
 hoci sa to nezdá, písmená i/í (jota) sa používajú častejšie ako
písmená y/ý (ypsilon)
 v tejto príručke budeme postupne vysvetľovať a precvičovať
písanie i/í, y/ý:
 vnútri
– domácich slov po tvrdých, mäkkých a po obojakých
spoluhláskach
– cudzích slov
 v predponách a príponách
– domácich slov
– cudzích slov
 v gramatických koncovkách slovných druhov:
– podstatných mien
– prídavných mien
– zámen
– čísloviek
– slovies





/ 12 /
1 Písanie i/í, y/ý
v domácich slovách
1.1 Písanie i/í, y/ý po tvrdých a mäkkých spoluhláskach
 vnútri domácich slov sa i/í a y/ý píše podľa toho, za akou hláskou nasleduje:
 po mäkkých spoluhláskach ď, ť, ň, ľ, dž, č, ž, š, dz, c, j píšeme i/í:
ď
dedina, div, divadlo, divák, dívať sa, diviak, divina, diviť sa, divný, divo­
čina, divoch, divý, hladina, hodina, hrdina, jedináčik, jedinečný, kladivo,
obdivovať, ojedinelý, podivuhodný
ť
ctižiadostivý, dostihy, dovtípiť sa, ľahtikár, natisnúť sa, navštíviť, nedo­
stihnuteľný, odštiknúť, oštítkovať, postihnuteľný, potichu, predstih, pri­
stihnúť, pritisnúť, sprotiviť sa, stíhačka
ň
ani, hnilička, hnis, hniť, kniha, knísať, mních, nasnímať, nezničiteľný, nič,
ničiť, niť, nízky, nižný, oni, podnik, ponímať, poníženie, ponižujúci, preni ­
kavý, snímka, únik, vnímať
ľ
blikať, blízko, blíženec, blížiť sa, cilingať, cvrlikať, hlina, hliník, hlísta,
hliva, chlipkať, klíčiť, klinec, klipkať, koliba, kolísať sa, líce, ligotať sa,
lichobežník, lichotiť, lichva, linajka, lipa, lipový, lis, list, líška

č
čičíkať, číhať, činiteľ, činný, činohra, čipka, číry, číslo, čistý, čítať, čížik,
čižma, dobročinnosť, odpočívať, počítať, prečin, príčina, čistiareň, úči­
nok, vyčíňať, začínať
ž
celoživotný, dožinky, doživotie, lyžica, náruživý, obojživelník, pažítka, po ­
žičovňa, pôžitok, prežívať, starožitný, úžitkový, užívateľ, zažínať, žičiť, ži­
hadlo, žihľava, žila
š
ošípaná, podšívka, prešibaný, rozširovať, šibal, šibať, šibenica, šija, šík,
šikmý, šikovný, šíp, šípka, široký, šiška, šiť, všimnúť si, výšivka, zošit
dzmedzi
c
cinkať, cibriť, cibuľa, cicavec, cica, cikať, cintľavý, cirkev, cit, ocitnúť sa,
bezcitný, necitlivý, súcit, civieť, jemnocitný, palacinka, cíp
j
dojímavý, prijímačky, vajíčko, zaujímavý





Písanie i/í, y/ý PO tvrdých a mäkkých sPOLuhLáskach
/ 13 /
 po tvrdých spoluhláskach d, t, n, l, h, ch, k, g píšeme y/ý:
d
dokedy, dyha, dýchať, dýka, dym, dyňa, kedy, nádych, nikdy, oddýchnuť
si, odkedy, povzdych, vladyka, vtedy, vždy, zadychčať sa
t
dotyk, motyka, motýľ, ostýchať sa, rozptýliť, styk, stýkať sa, štyri, ty, tyč,
týčiť sa, týkať sa, tykať, tylo, týrať, týždeň, zatykač
n
l
blýskať sa, blýskavý, lyko, lysina, lysý, lýtko, lyže, lyžica, mlyn, oplývať,
ovplyvniť, plyn, plynúť, plyš, plytký, plytvať, slýchať, splývať, vplyv, vzly ­
kať, zlyhať
h
hýbať sa, hybký, hydina, hýľ, hynúť, hýriť, ohybný, ohyzdný, pahýľ, pohyb,
prehýriť
ch
chyba, chýbať, chýr, chystať, chytať, chytrák, chyža, nachýliť, odchýlka,
pochybovať
k
Beskydy, jaskyňa, kydať, kýchať, kyjak, kynožiť, kýpeť, kypieť, kyprý, ky­
selina, kyslý, kysnúť, kytica, kyvadlo, kývať, nákyp, pokyn, poskytnúť, pri­
kývnuť, rakyta
g
 tieto pravidlá sa netýkajú slova pijatika, citosloviec (napr. tik-tak,
kikirikí, chichi) a niektorých vlastných mien (napr. dinka, tiba)
!
Pozor!
lis, lisovať [ tlakom spracúvať vlys [ z franc., ozdoba budov v
podobe vodorovného pása
Po obede zapol lis na papier. Vlys z Parthenónu zostane aj naďalej
v Lon dýne.
1. Doplň i/í alebo y/ý:
a) Žofia potrebovala pomoc, a ona, helga, zl_hala. b) miestna d_chovka
nacvičuje austrálsku hymnu. c) Potom nasledovalo t_cho. d) Pred kostolom
stojí mohutná l_pa. e) Príchod vianoc už môžeme rátať na t_ždne. f) ten
roj najprv vyd_mil a potom ho vzal do vreca. g) naopak, k_slý citrón sa
ušiel tým, ktorí sa zahrali na cestných pirátov. h) O dačom takom nebolo





slovenský j Azyk
/ 14 /
an_ sl_chať. i) Potom sa zdvihol a vyšiel von pred svoju ch_žu. j) Ja som
k_sučan, manželka Záhoráčka, nuž sa na veľkú noc nemôžeme zaobísť
bez tradičných jedál. k) robím to preto, prečo aj t_. l) Písanie a literatúra
ju doviedli k d_vadlu. m) myslíme na ml_nára Jána Greguša. n) Založila
si ruky za hlavu a d_vala sa na trávniky, palmy a oceán. o) Pripomínala
krásneho bieleho mot_ľa, ktorý doletel do ich kráľovstva len náhodou.
p) rodoský kolos patrí medz_ sedem d_vov sveta. q) Bývam v rodinnom
dome v obci n_rovce, okres Levice. r) Pri plote stála suseda a k_vala rukami.
s) Podkrovné priestory si pl_nárne prenajali od mesta v roku 1996. t) Jeho
ch_tľavý smiech rýchlo napadne celé okolie. u) cesto zač_na k_snúť a
pretekať z hrncov. v) vraj vystrelil na d_viaka, ale ten mu zabehol do húštiny.
w) na veľkolepej prestavbe sa zúčastnili št_ria svetoví architekti. x) slová
ho ud_vili a zasiahli ako úder blesku. y) Prešiel som úplne všetkým
a vôbec sa nehanbím za to, že viem držať mot_ku, lopatu a všetko ostatné.
z) naďabil na d_viačí chodníček, držal sa ho vari sto metrov a potom odbočil.
2. roztrieď slová na dve skupiny, podľa toho, či sú napísané správne
alebo nesprávne.
lisina, likožrút, kitica, motyka, chyták, gimnasta, hidina, čistota, dyvina, ticho
3. Tajnička
Ak sa chceš dozvedieť koniec vtipu, vyrieš tajničku tak,
že do nej doplníš slová s i/í a y/ý:
dedko karhá vnúčika – prváčika:
„Prečo nechceš ísť do školy?“
„a čo tam budem robiť,“ bráni sa vnúčik,
„keď neviem ani písať, ani...“.
1. topánky na zimu
2. vnímať zmyslami
(hmatom, čuchom)
3. počet ročných období
4. krátka bodná zbraň
5. mávať
5.
4.
2. 3.
1.





Písanie i/í, y/ý PO tvrdých a mäkkých sPOLuhLáskach
/ 15 /
4. oprav pravopisné chyby:
a) dyvila sa holena, dyvila sa macocha, keď videli, ako sa maruška
ponáhľa s fialkami domov. b) „tu to však neplatí,“ dodal vplivný muž
futbalového sveta. c) Ostatní si vytvorili mienku, že otec Goriot je starý hírivec
a kvôli takýmto ženám prišiel na mizinu. d) dyvadlo na zábradlí bolo vždi
dyvadlom hereckých, ale aj režisérskych osobností. e) „hapčý, hapčý,
hapčý!“ kíchala pani rogersová. f) Letná sezóna sa chíli ku koncu. g) v
druhom polčase ma chitali kŕče do lítka. h) a občas v dyvočine stretnete slona,
ktorý k vám beží, oňucháva vás a hladká chobotom. i) v skutočnosti pre
emailovanie platí to isté, čo pre akýkoľvek písomný stik. j) Pozornosť
malého dyvoška upútali teraz paničkine rukavičky. k) hon na lýšku sa môže
začať. l) Obchodníci stále používajú stysk ruky v situáciách, keď považujú
obchod za dojednaný. m) Prostriedkom lúky tečie plitký potok. n) na konci
zápasu je býk vyčerpaný a vtedi ho dorazia malou striebornou díkou. o) iste,
bez vetra sa ani lýstok nepohne. p) Z mäsitej stravy uprednostnite ryby a
hidinu bez kože. q) v kuchini sa prakticky zdržiavali ľudia celý deň, najmä
v zime. r) ten čudný tychý plačlivý vzlik sa ozýval z jej vnútra. s) nemajú
najmenší ostich pred cudzyncami a vždi ich prídu vítať. t) chvíľami som
vzlikala, chvíľami som sa smiala. u) aladin požiadal džina, aby preňho
a pre Jazmínu pripravil hostynu. v) navrhujem, aby sme si tak hodynku
oddíchli v hoteli. w) Od uja diniara sme dostali takú veľkú diňu, že sme ju
ledva odniesli. x) náš hrdina sa však zrazu ocytne v tile nepriateľa. y) Bolo
tycho, panovala neuveriteľná týšyna. z) vaša čynnosť sa dá klasifikovať ako
tíranie zvieraťa.





slovenský j Azyk
/ 16 /
5. Doplň slová s i/í, y/ý: 5.
1. listnatý strom
2. správa, novina
3. mávať
4. zázrak, čudo
5. cifra
6. páliť na jazyku
7. nezašpinený
8. citrón je... (chuťovo)
6. Vyber slovo, ktoré nepatrí medzi nasledujúce slová.
Povedz, prečo si ho vybral.
a) životospráva, medzi, lis, liko c) lysina, plin, listina, mlynica
b) tíždeň, motýľ, tisícka, motyka d) dych, divadlo, dokedy, vladika
7. Vyber odpoveď, v ktorej sú všetky slová napísané správne.
1. a) mních, ničiť, chýr, hodina c) mních, nyčiť, chír, hodina
b) mných, ničiť, chýr, hoďina d) mních, ničiť, chír, hodina
2. a) divadelňíčka, ťicho, kočiš, medzi c) divadelníčka, ticho, kočiš, medzi
b) divadelníčka, ticho, kočiš, medzy d) divadelníčka, ticho, kočyš, medzi
3. a) kýchať, chíbať, dojímať, hidina c) kíchať, chýbať, dojímať, hidina
b) kíchať, chíbať, dojímať, hydina d) kýchať, chýbať, dojímať, hydina
4. a) tikadlo, dyňa, tisícka, divoký c) tikadlo, diňa, tisícka, divoký
b) tykadlo, dyňa, tisícka, divoký d) tykadlo, dyňa, tisýcka, ďivoký
5. a) vzlyk, lýška, nýrovce, nyť
b) vzlik, líška, nírovce, niť
c) vzlyk, líška, nýrovce, niť
d) vzlyk, ľíška, nýrovce, ňiť
3. 6.
1.2. 4. 8.
7.





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 17 /
1.2 Písanie i/í, y/ý po obojakých spoluhláskach
 spoluhlásky b, m, p, r, s, v, z označujeme ako obojaké spoluhlásky,
preto po nich v koreni domácich slov píšeme:
 y/ý vo vybraných slovách (a v ďalších slovách odvodených od
týchto slov) – pozri ďalej;
 i/í v ostatných slovách;
 písmenami i/í a y/ý rozlišujeme aspoň v písme rovnako znejúce dvojice
slov, napr. biť (udierať) – byť (existovať), mi (osob. zám. ja v datíve) – my
(osob. zám. my v nom. pl.), vír (krútňava) – výr (druh sovy) atď. (pozri ďalej);
Vybrané slová po b
byaby, akoby, čoby, kdeby, keby, nieby, sťaby, žeby
býkbýčí, býček, býkovec
byvolbyvolí
byľbyľka, byľôčka, bylina, bylinka, bylinkár, bylinkárka, bylinný,
bylinový, bylinožravý, bylinožravec, černobyľ, černobyľový,
zlatobyľ, byľu, byľku
bystrýbystriť, zbystriť, zbystrovať, zbystrieť, bystrosť, bystrina,
bystrinka, bystrinný, Bystrica, bystro, bystrozrak, bystro zraký,
bystrozrakosť, bystrozrako, bystronohý, bystrooký
Bytča
byť (jestvovať) bytie; bytosť, bytostný, bytostne; bývať, bývavať, bývalý,
nebývalý, nebývalo, prebývať; blahobyt, blahobytný, blahobytne;
dobrobyt; živobytie; samobytný, samobytnosť, samobytne;
svojbytný, svojbytnosť, svojbytne; prvobytný; starobylý, starobylosť,
starobylo; môžbyť; pobyt, pobytový; úbytok
bývať byt, bytový, bytovka, nebytový, nábytok, nábytkár,
nábytkárka, nábytkársky, nábytkárstvo, nábytkový; bývanie;
obývať, oby vateľ , obyvateľka, obyvateľstvo, obyvateľský,
praobyvateľ, pra oby vateľstvo, obývací, obývačka, obývateľný,
obývateľnosť, obyt ný; príbytok; ubytovať, ubytúvať,
ubytovávať, ubytovanie, ubytovňa, ubytovné, ubytovací, ubytovať sa;
zabývať (obsadiť obyvateľmi), zabývať sa (usadiť sa);
spolubývajúci, spolubývajúca, spoluobyvateľ, spoluobyvateľka





slovenský j Azyk
/ 18 /
bydlo (bývanie) bydlisko, obydlie
dobyť
(zmocniť sa)
dobýjať (mesto), dobýjať sa, dobývať (sa), dobyvateľ,
dobyvateľský, dobyvateľsky, dobývací, dobyvačný, dobyvačnosť,
dobyvačne, nedobytný, nedobytnosť, nedobytne, vydobyť,
vydobýjať, vydobývať, výdobytok
dobytokdobytčí, dobytkár, dobytkársky, dobytkárstvo
zbytočnýzbytočnosť, zbytočne,
nadbytoknadbytočný, nadbytočný, nadbytočnosť, nadbytočne
prebytokprebytočný, prebytočnosť, prebytočne, prebytkový
odbytodbytár, odbytárka, odbytisko, odbytový, neodbytný,
neodbytnosť, neodbytne
kobylakobylí, kobylka
obyčajobyčajový, obyčajný, obyčajnosť, obyčajne, neobyčajný,
neobyčajnosť, neobyčajne, praobyčajný, praobyčajne
!
Pozor!
byť [ existovať
Byť lekárom mal akosi v krvi.
biť [ udierať
Alžbeta ich v zúrivosti začne biť palicou.
bydlo [ bývanie
Obrovia na vysokých vrchoch by­
dlo mali, kde ich dvory a zám ky vy­
stavené stáli.
bidlo [ tyč
Potom položila vtáčika na bidlo a nasypala
mu trochu semien.
dobyť, dobýjať [ zmocniť sa
V roku 1446 hrad dobyli a vypá­
lili.
dobiť, dobíjať [ baterku alebo palicou
Prečo nemôžeme dobíjať všetky alkalic ké
ba terky?
svojbytný a pod. [ odvodené
od byť
Slováci sú svojbytný národ.
osobitný [ odvodené od osoba,
prípona ­it­ný
Hovorili o potrebe osobitného zákona.
byt [ miestnosti na bývanie,
príbytok
Máme slnečný a priestranný byt.
bit [ jednotka množstva informácie
Bajt (angl. byte) je zoskupenie spravidla
8 bitov.





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 19 /
!
bystro [ rýchlo, prudko, rezko
Riečka tiekla bystro popod ska lu.
bistro [ z franc., podnik s rýchlym
občerstvením
Na rohu bolo malé bistro.
bývať [ mať bydlisko
Bývam tu celý svoj život.
bivak [ z franc., tábor pod holým nebom
Pamätám sa na bivak na Choči.
8. Doplň i/í, y/ý:
a) veľký horský b_vol je často obeťou poľovníkov. b) v ob_dvoch prípadoch
sa dozvedáme to isté. c) Je vhodné prikladať b_linu na krvácajúce rany.
d) telefón dokáže automaticky prijať hovor a priebežne dob_jať batériu.
e) Začudovane hľadeli na kohúta, ako vzlietol nazad na b_dlo a škriekal.
f) Piadimužík je b_tosť merajúca jednu piaď. g) Častou príčinou nadváhy je
nadb_točná konzumácia jedla. h) Údolie dob_li a presadili tam svoju kultúru.
i) Páchatelia nepoužili bodné zbrane, ale obeť dob_ili. j) Pridávajú sa k nim
mladé kob_ly, ktoré odišli zo svojho stáda. k) trpel, bol b_čovaný, ale vydržal
to. l) toto máva ob_čajne reálne jadro. m) Obaja si na živob_tie zarábame
poctivo. n) nad dverami visela b_čia hlava s rohami hrubými ako komínové
rúry. o) B_ť tŕňom v oku je nepríjemné. p) Jeho povesť b_tkára bola známa
široko-ďaleko. q) skriňové hodiny v predizbe začali odb_jať dvanásť.
r) niekedy sa snažil zahrať na b_cích, inokedy na gitare. s) uviedol nesprávnu
adresu b_dliska, preto ho nemohli nájsť. t) v ich rokoch si alexander už
vydob_jal kráľovstvo a podmaňoval kmene. u) výprava sa ub_tovala v
bojnickom Športcentre. v) dávajú robiť všetko znova, čo je zb_točné a najmä
nadb_točné. w) moja spolub_vajúca uznala, že pravda je opäť na mojej strane.
x) aká neodb_tná, bláznivá, zlá ženská! y) Francúzski kňazi pôsobili napospol
praob_čajne. z) Berci aj dal odpoveď sťab_ poľovník.
9. Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý:
a) uplietol si na mňa poriadny b_č. b) veď to b_je do očí. c) to je slovo do
b_tky. d) akob_ z buka spadol. e) Jano b_va pánubohu za chrbtom. f) B_ť
na dobrej ceste. g) hanb_m sa ako pes. h) neb_ť z cukru. i) darovanej
kob_le nepozeraj na zuby. j) Po nečase čas b_va. k) svet je preň gomb_čka.
l) B_ť sladký ako cukor (med). m) Jedným úderom zab_l dve muchy. n) na
konci b_č plieska. o) Odb_la mu posledná hodina. p) má ob_dve ruky ľavé.
r) ani muške b_ neublížil. s) hlavou múr nepreb_ješ.





slovenský j Azyk
/ 20 /
Vybrané slová po m
my
mykmykať (sa), mykaný, myknúť (sa), odmyknúť (sa), odmykať, pomyknúť
(sa), pomykov, vymyknúť sa, vymykať (sa), pomykať (sa), pomykávať
(sa), zamykať (sa)
mýliť
(sa, si)
pomýliť (sa, si), zmýliť (sa, si), mýlka, mylný, mylnosť, mylne,
pomýlený, pomýlenosť, pomýlene, omyl, omylný, neomylný, neomylnosť,
neomylne, omylom
myseľmyslieť (si), pomyslieť (si), myšlienka, myšlienkový, myšlienkove/o,
bezmyšlienkovitý, bezmyšlienkovitosť, bezmyšlienkovite,
bezmyšlienkovito, voľnomyšlienkar, voľnomyšlienkarka, voľnomyšlienkarský,
voľnomyšlienkarsky, voľnomyšlienkarstvo, mysliteľ, mysliteľský,
mysliteľsky, mysliteľstvo, pomyslenie, (ne)mysliteľný, domyslieť (sa, si),
domýšľať (sa, si), nedomyslený, nedomyslenosť, nedomyslene,
odmyslieť, premyslieť, premyslený, premyslenosť, premyslene, popremýšľať,
vymyslieť, vymýšľať, výmysel, výmyselník, výmyselníčka, navymýšľať,
povymýšľať, úmysel, úmyselný, úmyselnosť, úmyselne, pomýšľať,
premýšľať, rozmýšľať, porozmýšľať, narozmýšľať sa, zmýšľať, zmýšľanie,
zamýšľať, namyslieť si, namýšľať si, namyslený, namyslenosť,
namyslenec, namyslene/o, primyslieť si, rozmyslieť si, rozmysel, (ne)rozmyslený,
(ne)rozmyslene, nerozmyslenosť, vmyslieť sa, vmýšľať sa, zmyslieť si,
zamyslieť sa, zamýšľať sa, zamyslený, zamyslenosť, zamyslene,
dobromyseľný, dobromyseľnosť, dobromyseľne, hlbokomyseľný,
hlbokomyseľnosť, hlbokomyseľne, choromyseľný, choromyseľnosť, choromyseľne,
jednomyseľný, jednomyseľnosť, jednomyseľne, ľahkomyseľný,
ľahkomyseľnosť, ľahkomyseľník, ľahkomyseľnica, ľahkomyseľníčka,
ľahkomyseľne, malomyseľný, malomyseľnieť, zmalomyseľnieť, malomyseľnosť,
malomyseľne, márnomyseľný, márnomyseľnosť, márnomyseľne,
prostomyseľný, prostomyseľnosť, prostomyseľne, slabomyseľný,
slabomyseľnosť, slabomyseľne, slobodomyseľný, slobodomyseľnosť,
slobodomyseľne, ťažkomyseľný, ťažkomyseľnosť, ťažkomyseľne, trudnomyseľný,
trudnomyseľnosť, trudnomyseľne, veľkomyseľný, veľkomyseľnosť,
veľkomyseľne, zlomyseľný, zlomyseľnosť, zlomyseľník, zlomyseľníčka,
zlomyseľnícky, zlomyseľne, myslím





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 21 /
zmyselzmyselný, zmyselnosť, zmyselník, zmyselne, zmyslový,
zmyslovosť, zmyslove, zmyslovo, nezmysel, nezmyselný, nezmyselnosť,
nezmyselne, nadzmyslový, zmysluplný, zmysluplnosť,
zmysluplne, dvojzmysel, dvojzmyselný, dvojzmyselnosť, dvojzmyselne,
nedvojzmyselný, nedvojzmyselnosť, nedvojzmyselne, v zmysle
priemyselpriemyselný, priemyselník, priemyselnícky, priemyslovka,
spriemyselniť, spriemyselňovať, elektropriemysel, kovopriemysel,
umeleckopriemyselný
mys
myšmyší, myšina, myška, myšička, myšiak, myšací, myšacina,
myšacinec, zmyšiť sa, žabomyší
myťmydlo, mydliť, namydliť, mydlina, vymydliť, zmydliť, mydielko,
mydlový, mydlovnička, zmydlovatieť; omyť, omývať, obmyť,
obmývať, podmyť, podmývať, premyť, premývať, umyť, umývať,
umývač, umývačka, umývadlo, umyváreň, umývací, doumývať,
poumývať, vyumývať, vymyť, vymývať, povymývať, zmyť,
zmývať, pomyje, Myjava
mýtomýtnik, mýtny
hmýriť sa čmýriť sa
hmyzhmyzí, odhmyziť, odhmyzovať, zahmyziť, hmyzožravý,
hmyzožravec,
smyksmykový, smykovať, zasmykovať, priesmyk
šmykšmyks, šmýkať sa, šmykový, protišmykový, šmýkačka, šmýkadlo,
šmykľavý, šmykľavosť, šmykľavka, šmykľavo, šmyknúť (sa),
ušmyknúť, pošmyknúť sa, prešmyknúť sa, prešmyčka, vyšmyknúť
sa, vyšmykovať sa, zošmyknúť sa, zošmykovať sa, pošmýkať sa
žmýkaťžmýkací, žmýkačka, vyžmýkať, vyžmýkavať





slovenský j Azyk
/ 22 /
Pozor!
!
my [ všetci (n. pl.)
Mala rovnaké podmienky ako my
všetci.
mi [ ja, mne (d. sg.)
Otecko, prosím vás, odpustite mi!
Dajte mi to!
mys [ výbežok pevniny
Oboplával Mys dobrej nádeje.
miss [ slečna, kráľovná krásy
Tohtoročná miss sa objavila aj na výstave.
misa [ nádoba
Na stole stála nová sklenená misa na ovocie.
zamykať [ prudko pohnúť,
napr. kľúčom
Zamykal kľučkou najsilnejšie ako
vedel.
zámik [ záhyb na látke
Upravila si neposlušný zámik na šatách.
zamihať [ rýchly pohyb, napr. okom
Z druhej strany sa mi pred očami zamihal
korbáč.
10. Doplň i/í, y/ý:
a) m_slí si, že m_ ho neodhalíme. b) m_hol sa m_ pred očami. c) Poletujú
tu komáre a kadejaký hm_z. d) Potravinársky priem_sel sa dostal do krízy.
e) Podaj m_ pohár vody. f) už si len namaľujem m_halnice a zm_znem.
g) Pred obedom si um_ ruky m_dlom! h) Zabudni už na m_nulosť. i) Šm_kať
sa na šm_kľavke je pre deti nezabudnuteľný zážitok. j) chutí to ako pom_je.
k) nedáva m_ to zm_sel. l) Je to všetko vym_slené. m) môj pom_kov som
zakryl poznámkou. n) chudáčisko, pom_lil sa. o) ester bezm_šlienkovite
prikývla. p) a to všetko sa stalo úm_selne. q) ruky sa jej mierne chveli,
keď zam_kala dvere. r) musí to byť jej zať, dom_slela si ruth. s) m_kne sa,
ako zm_slov zbavená sa rúti dolu schodmi, vybehne z domu a zahne za roh.
t) možno ho dajaká neprajnica m_š zlomyseľne zjedla.
u) Je nam_slený a arogantný. v) Otrokyňa jej henou
prem_la vlasy, čím sa zvýraznil ich farebný
odtieň. w) Prvú m_sku s polievkou priniesla
hlavná kuchárka. x) duel mal špecifický náboj
súťaživosti, vym_kal sa z bežného extraligového
priemeru. y) Potom by bolo naše m_sliteľstvo
len úbohým výplodom našej fantázie.
z) už netečie voda a v kúpeľni sú
všade m_dliny.





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 23 /
11. Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý:
a) Čušal ako m_š v diere. b) m_slí si,
že jej patrí celý svet. c) um_l sa ako
mačka labkou. d) Zm_zol ako dym.
e) každý vie, kde ho topánka om_na.
f) hral sa s ním ako mačka s m_šou.
g) tichá voda brehy podm_va. h) Zmokol
ako m_š. i) ruka ruku um_va.
Vybrané slová po p
pýchapyšný, pyšnieť, spyšnieť, pyšne, pyšno, pýšiť sa, popýšiť sa,
prepych, prepychový, prepychovo, hrdopýška
pykaťodpykať, odpykávať
pýrpýriť sa, zapýriť sa
pysk (papuľa) pyštek, pyskatý, pyskovať, vtákopysk
pýtať (sa)popýtať, zapýtať, pytač, pytačky, odpýtať, odpytovať, vypýtať,
vypytovať, dopýtať sa, dopytovať sa, dopyt, opýtať sa,
opytovať sa, opytovací, opýtaný, popýtať sa, spýtať sa, spytovať sa,
spýtavý, spýtavo, pospytovať sa, nevyspytateľný,
nevyspytateľnosť, nevyspytateľne, sebaspytovanie, spytovať, vypytovať sa,
povypytovať sa, prepytujem
pytliakpytliačiť, pytliacky, pytliactvo
kopytokopýtko, kopytník, kopytový, kopytný, párnokopytník,
nepárnokopytník
!
Pozor!
pysk [ papuľa
Pysk týchto krokodílov je úzky.
pisk [ hvizd
V Nitre som pískal svoj druhý zápas.
pýcha [ namyslenosť, hrdosť
Divadlo je pýchou nášho mesta.
pichá (pichať) [ bodať niečím ostrým
Niečo ma tu na boku pichá!





slovenský j Azyk
/ 24 /
12. Doplň i/í, y/ý:
a) ako vidím, celkom ťa premohla p_cha. b) spomínané tri p_liere považoval
za základ. c) v konečnom dôsledku p_kala za naivné chyby. d) Predpísaná
viazanka škrtila, oblek p_chal. e) Pole už máme bez buriny, p_r sme
zlikvidovali. f) Pretiahnutý p_sk týchto krokodílov je extrémne úzky.
g) Odkiaľ ľudia vedia, že čert má kop_to, ale čarodejnica nie? h) stáli sme
v kamennej p_vnici, nad ktorou nenápadne a ticho šumel čas. i) Lesnému
závodu p_tliak spôsobil škodu vo výške siedmich tisícok. j) ale keď Janko
na p_šťalke zap_skal, hneď k nemu pribehlo dvanásť krásnych sŕn. k) domáca
ponuka reaguje na domáci dop_t nedostatočne. l) „Čo sa stalo?“ sp_toval sa
kapitán a plazil sa k nej. m) Lucia mi dávkovala lieky a p_chala injekcie.
n) Lenže až taký prep_ch som si vtedy nemohol dovoliť. o) vhodné sú aj
vlhké p_liny alebo perlit, ktorý dobre drží vlahu. p) Príčinu smrti určí
p_tva. q) nejeden p_tač sa už ohlásil, ale ona o vydaji nechcela ani počuť.
r) Ľaľa, ako sp_šnela! s) nemajú peniaze na investovanie do prep_chu,
napríklad do komfortných plavární. t) domáci si odp_kali päť a hostia
jedenásť dvojminútových trestov. u) Odvtedy začali chodiť p_šno ako
kráľovné. v) tam si táral, p_skoval, koľko sa len dalo, a tu si zbabelý?
w) Porozprával som sa s pani produkčnou, pop_tala sa na deti, ktoré u nás
pri poslednej návšteve spoznala. x) súčasne sa spotreba výrazne zvýši
vďaka nárastu dop_tu zo strany automobilového a elektronického priemyslu.
y) naša liga je skutočne nevysp_tateľná. z) rožný statok a jelenia zver má
kop_tá rozdelené na dve časti, preto patria k párnokop_tníkom.
13. Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý:
a) v tom trčí čertovo kop_tko. b) Červená sa ako p_vónia. c) mám p_tačov
na každý prst desať. d) P_je ako dúha. e) duša mu za ňou p_ští.
f) P_cha peklom dýcha. g) malá hŕba p_ta viac.
h) sú na jedno kop_to. i) sú sto rokov za
op_cami. j) P_chol do osieho hniezda.
k) Je to pravda do posledného p_smena.
l) P_cha na ulici a handry v truhlici.





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 25 /
Vybrané slová po r
rybarybí, rybka, rybička, rybačka, rybár, rybárka, rybársky, rybárstvo,
rybárčiť, rybárik, rybáričí, rybina, rybinovací, rybinovitý, rybník,
rybníček, rybnikár, rybnikársky, rybnikárstvo, rybníkový, rybací,
rybacina, rybnatý, rybný, zarybniť, zarybňovať, rybolov, rybolovný,
veľryba, veľrybí
ryčaťzryčať, zaryčať, ryk, obrýknuť (sa), obrykovať (sa)
rýdzirýdzosť, rýdze, rýdzo, rýdzik
ryharyhovať
rýchlyrýchliť, rýchliareň, rýchlený, rýchlosť, rýchlostný, rýchlomer, rýchlik,
rýchlikový, rýchle, rýchlo, narýchlo, rýchlopis, rýchlopisný,
rýchlovýťah, rýchlovýkrm, rýchločistiareň, rýchlokorčuľovanie,
rýchlokorčuliar, rýchlokorčuliarka, rýchlokorčuliarsky, rýchloopravo vňa,
rýchlopaľba, rýchlorazenie, rýchlorazič, rýchlotavba, rýchlovarič,
rýchlobežný, rýchlopalný, rýchlorastúci, prirýchliť, prirýchľovať,
urýchliť, urýchľovať, urýchľovač, urýchlený, urýchlene, zrýchliť (sa),
zrýchľovať (sa), zrýchlený, zrýchlenie, zrýchlene, rýchlodráha,
rýchlovlak, rýchlonohý, bleskurýchly, bleskurýchle, bleskurýchlo
rysrysí
rysovaťnarysovať, rys, ryska, nárys, rysovač, rysovadlo, rysovňa, rysovací,
rysovať sa, obrys, obrysový, pôdorys, pôdorysný, veľkorysý,
veľkorysosť, veľkoryso
ryšavýrysavý, ryšavec, rysavo, ryšavo
ryťrytec, rytkyňa, rytecký, rytectvo, rytina, drevorytina, kameňorytina,
medirytina, rydlo, ryť sa, doryť (sa), podryť, podrývať, podrývač,
podrývačka, podrývačský, podrývateľ, podrývateľka, preryť (sa), prerý vať
(sa), prerývaný, prerývanosť, prerývane, prerývano, rozryť, rozrývať
(rozrušovať povrch), rozrývač, vryť (sa), vrývať (sa), vyryť, vyrývať, zryť,
zrývať, zaryť (sa), zarývať (sa), drevoryt, drevorytový, drevorytec, dre
vorytecký, drevorytectvo, kameňoryt, kameňorytec, kameňorytecký,
kameňorytectvo, linoryt, linoleoryt, linoleorytový, mediryt,
medirytec, medirytecký, medirytectvo, medirytina, oceľoryt, oceľorytina,
kovorytec, kovorytecký, kovorytectvo
úryvokúryvkovitý, úryvkovitosť, úryvkovite, úryvkovito





slovenský j Azyk
/ 26 /
poryv
rýľrýľový, rýľovať, zrýľovať
brýzgaťnabrýzgať, bryzgnúť, zabrýzgať (sa)
hrýzťpohrýzť, hryzačka, hryzadlá, hryzák, hryzovisko, hryzavý,
hryzavosť, hryzkať, hrýzť sa, dohrýzť, ohrýzť, ohrýzať, ohryzovať,
ohryzok, obhrýzť, obhrýzať, poobhrýzať, prehrýzť (sa), prehryznúť (sa),
prehrýzať (sa), rozhrýzť, rozhryznúť, rozhrýzať, rozhryzovať,
vyhrýzť, vyhrýzať, povyhrýzať, zhrýzť, zhryz, zhrýzať (sa),
nahryznúť, nahrýzať, ponahrýzať, odhryznúť, odhrýzať, uhryznúť,
zahryznúť (sa, si), zahrýzať (sa, si), zahryzávať (sa, si), zahryzovať (sa, si),
záhryz, záhryzok, perohryz
korytokorýtko, korýtkový, korytár, korytársky, korytárstvo, korytnačka,
korytnačí, korytnačina, korytový, Korytnica
kryť (sa) kryt, krycí, krytý, krytina, krytinový, nekrytý, krytosemenný,
odkryť (sa), odkrývať (sa), poloodkrytý, odokryť (sa), odokrývať (sa),
pokryť (sa), pokrývať (sa), pokrývka, pokrývočka, pokrývač,
pokrývačský, pokrývačstvo, prekryť (sa), prekrývať (sa), prikryť,
prikrývať, prikrývka, prikrývadlo, poprikrývať, skryť (sa), skrývať
(sa), skrývačka, skrývka, skrývkový, skrýša, skrytý, skrytosť,
skryte, skryto, neskrývaný, neskrývane, poskrývať (sa), ukryť (sa),
ukrývať (sa), úkryt, poukrývať (sa), vykryť, vykrývať, vykrývač, zakryť,
zakrývať, zákryt, zákrytový, pozakrývať, pokrytec, pokrytecký,
pokrytectvo, pokrytecky
kryha
prýštiť
strýc strýko, strýčko, strýčny, stryná, strynka
trýzniťtrýzeň, tryzna, trýznivý, trýznivo, sebatrýznenie
trysktryskať, vytrysknúť, vytryskávať, vytryskovať
varyto
rýmrýmovať (sa), zrýmovať, rýmovačka, rýmovaný, rýmový
rýpaťorýpať, rýpadlo, rypák, rypáčik, rypný, rypnúť, rýpať sa, dorýpať,
rozrýpať, vyrýpať, vyrýpavať, vyrypovať, vyrypnúť, zrýpať, zarýpať,
vryp, vrypový





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 27 /
rytierrytiersky, rytierskosť, rytierstvo
ryžaryžový, ryžovať, vyryžovať, ryžovisko, ryžovací
bryndzabryndziar, bryndziarsky, bryndziarstvo, bryndziareň, bryndzový,
bryndzovník
Torysa
!
Pozor!
rým [ zvuková zhoda na konci
verša
V prekladoch je rým eufonicky presný.
r ím [ hlavné mesto talianska
Sviatok sa pripisuje sv. Valentínovi,
ktorý žil v Ríme.
ryža [ obilnina, lúpané zrno
Hlavnou surovinou je ryža.
rizoto [ z taliančiny, druh jedla
Prvé rizoto pripravili v r. 308 po Kr. zo
sicílskej ryže.
ryčať [ ručať, hlasno plakať
Zranené zviera ryčalo od bolesti.
rinčať [ vydávať kovový zvuk
Na nádvorí radnice budú rinčať zbrane.
skryť [ dať na tajné miesto
Rýchlo sa skryl pod posteľ.
skriňa [ z lat., kus nábytku
V kúte izby stála starožitná skriňa.
kryštál [ z gréc. teleso
pravidelného tvaru
Pri pečení potrebovala kryštálový cu­
kor.
krištáľ [ druh kremeňa,
bezfarebné sklo...
Voda v potoku bola vtedy čistá a číra
ako krištáľ.
tryskať, prýšniť [ vyvierať
Voda tryskala/prýštila spod kameňa.
rinúť sa [ prúdom stekať
Slzy sa jej prúdom rinuli po tvári.





slovenský j Azyk
/ 28 /
14. Doplň i/í, y/ý:
a) halušky sa nerobia len s br_ndzou, ale aj so syrom alebo s tvarohom.
b) správne nar_sovať trojuholník nie je až také jednoduché. c) nerád
r_skujem. d) Obkročný r_m používalo v tomto období viacero básnikov.
e) r_mska r_ša bola silnou mocnosťou. f) na prípravu r_zota použijeme
nelúpanú r_žu. g) Bolo počuť r_nčanie skla. h) na hladine tor_sy plávali už
kr_hy. i) Je pre mňa silným r_valom. j) radšej si zahr_zni do jazyka.
k) v tomto zámku žili udatní r_tieri. l) Okrem r_b chovám aj kor_tnačky.
m) Peniaze som r_chlo ukr_la pod vankúš. n) vezmi r_ľ a daj sa do práce!
o) navštíviť r_mske pamiatky bolo mojím najväčším snom. p) str_gôň sa
k nej prikráda každý večer. q) v Čechách mali už od stredoveku vyspelé
r_bnikárstvo. r) výstražne zar_čal a vrhol sa vpred. s) u nás sa najčastejšie
používa r_dzosť 14 a 18 karátov. t) Lícna vrstva omietky sa vyhladzuje
alebo ozdobne r_huje, kefuje, odsáva a pod. u) taký bol športový osud
amerického r_chlokorčuliara erica heidena. v) na juhu európy žije niekoľko
rás r_sa leopardovitého. x) Bola mladá, chodila v čiernom a mala dlhé vlasy,
odfarbené v rockovom štýle na r_šavo. y) Písali r_dlom na voskom natretú
tabuľku, ktorá sa dala vyhladiť a znova použiť. z) vytrvalo prší, a možno
aspoň dážď zmyje zo mňa to blato, ktorým som sa zabr_zgal.
15. Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý:
a) som v br_ndzi! b) ani r_ba, ani rak.
c) Je čistá ako r_bie oko. d) Čistý ako
kr_štáľ. e) Je malý len čo dlaňou zakr_ješ.
f) môj dedo rád pozerá na dno pohár_ka.
g) tára dve na tr_. h) Od hlavy r_ba smrdí.
i) horká jeho br_ndza! j) Beží ako na
kr_dlach. k) kr_ví nad tým nos. l) Zahr_zol
do kyslého jablka. m) Z nosa mu nik
neodhr_zne. n) Obstr_hnúť mu kr_dla.
o) skr_val hlavu do piesku ako pštros. p) Je
riedkou plachtičkou prikr_tý. q) Zaplať za
br_ndzu!





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 29 /
Vybrané slová po s
sychravýsychravosť, sychravo
syčaťsykať (vydávať zvuk), sykot, syčivý, syčivo, sykavý, sykavosť,
sykavka, sykavo, syknúť, zasyknúť, zasyčať
sýkorkasýkorčí
synsynček, synak, synáčik, synátor, synovec, synovský, synovsky,
synovstvo, zlosyn
sypaťsypký, sypkosť, sypkovina, sypučký, sypunký, sýpka, sypáreň,
sypávať (sa), dosypať (sa), dosýpať, nasypať (sa), nasýpať, násyp,
násypový, násypný, násypník, nasýpací, obsypať (sa), obsýpať (sa),
obsypávať (sa), osýpky, odsypať (sa), odsýpať, odsypávať, posypať,
posýpať, posypávať, posyp, posypový, posýpač, posýpka,
posýpací, podsypať, podsýpať, podsypávať, presypať (sa), presýpať (sa),
presypávať (sa), presyp, presypový, priesyp, presýpací, prisypať,
prisýpať, prisypávať, rozsypať (sa), rozsýpať (sa), rozsypávať (sa),
narozsýpať, porozsýpať (sa), vsypať, vsýpať, povsýpať, vysypať sa,
vysýpať sa, výsyp, výsypný, povysýpať, zasypať, zasýpať,
zasypávať, zásyp, zásypový, pozasýpať, zosypať (sa), zosýpať (sa),
zosypávať (sa), zosyp
syrsyrček, syrár, syrárka, syrársky, syrárstvo, syráreň, syrárenský,
syridlo, syridlový, syrový, syrovník
syseľsyslí
sýtysýtiť (sa), sýtivosť, sýtič, dosýtiť (sa), dosycovať (sa), nasýtiť (sa),
nasycovať (sa), nasycovač, nasýtený, nasýtenosť, nasýtene,
nenasýtený, nenasýtenosť, nenásytný, nenásytnosť, nenásytník,
nenásytne, presýtiť (sa), presycovať (sa), presýtený, presýtenosť, presýtene,
zasýtiť (sa), zasycovať (sa), dvojsýtny, jednosýtny, sýtosť, sýto,
dosýta, sýtobelasý, sýtočervený, sýtozelený
vysychaťpovysychať, presychať, preschýnať, prisychať, prischýnať, usychať,
zasychať (sa), zasychávať, rozsychať





slovenský j Azyk
/ 30 /
!
Pozor!
sykať [ vydávať zvuk: s-s-s
Len tak sykal od bolesti.
síkať [ striekať
Krv z neho na všetky strany síkala.
syčať, sykať [ vydávať zvuk: s-s-s
Had na neho zasyčal spod skaly.
s ipieť [ vydávať zvuk: s-s-s
Jedovato sipel na všetkých okolo.
16. Doplň i/í, y/ý:
a) krv z neho na všetky strany s_kala. b) slávnosť nepokazil ani s_chravý,
daždivý deň. c) Z úst jej namáhavo vychádzalo s_kavé chrčanie. d) kdesi
spievala s_korka a jej trilkovanie sa zrýchľovalo, ako keď sa rozbieha vlak.
e) tu je prvé s_to, cez ktoré sa časť prípadov nedostane ani do vyšetrovania.
f) Zvykla so sebou priniesť chlieb, kúsok s_ra a termosku čaju. g) košické
s_dlisko Luník iX netreba nikomu zvlášť predstavovať. h) až neskôr, keď
rybník začínal vys_chať, začal som si uvedomovať, čo mi vlastne chýba.
i) Pochopiteľne, že s_ra a ortuť alchymistov nezodpovedá tomu, čo sa chápe
pod týmito pojmami dnes. j) k areálu ešte patrí s_pka a rybník. k) v s_kote
pary sa ozval akýs_ škripot. l) slnko už bolo nízko, bolo obrovské, tlmene
ružové, zimná obloha s_vá a tiene modravé. m) Piesok sa lial a voda sa
s_pala. n) tvár mal samú s_nku a kožu na obočí nepekne roztrhnutú.
o) v hlase zachytil divný s_čivý podtón, od ktorého sa mu zježili vlasy.
p) vo filme mu ponúkli rolu zlos_na.
17. Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý:
a) s_ty hladnému neverí. b) najprv vtáčik zaspieva, potom mu semenca
nas_pú. c) s_pal oheň a s_ru na mňa. d) trasie sa ako os_ka. e) aj tak mu
neveril, veď to bolo jasné, že mu len s_pal piesok do očí. f) to je ako tis_c
a jeden. g) aký otec, taký s_n. h) darmo im to hovoril, akoby hrach na
stenu s_pal. i) stoj, kovboj, lebo si s_nom smrti! j) Zaliezol ako s_seľ do
diery. k) teraz si už s_pe popol na hlavu. l) má sa ako červík v s_re.
m) Ponuky sa mu s_pali ako z deravého vreca. n) spal ako s_seľ. o) tú
matematiku s_pal na hodine z rukáva. p) musí to tak urobiť, aby bol aj vlk
s_ty, aj baran ostal celý.





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 31 /
Vybrané slová po v
vy (2. os. pl.) vykať
vydravydrí
vyhňa
výr (sova)
výskať zavýskať, výskot, zvýsknuť, zavýsknuť
vysokývýš, výška, výškar, výškarka, výškarský, výškový, výškovo,
výškomer, vysočina, vysočinný, vysočinový, vysokánsky,
vysoko, privysoko, dovysoka, zvysoka, nanajvýš, výsosť,
výsostný, výsostne, výšina, nevysoký, nevysoko, privysoký,
privysoko, povýšiť (sa), povyšovať (sa), povýšený,
povýšenosť, povýšenec, povýšenecký, povýšenecky, povýšenectvo,
povýšene, podvýšiť, podvyšovať, prevýšiť, prevyšovať,
prevýšenie, vyvýšiť, vyvyšovať, vyvýšenina, vyvýšeninka,
vyvyšovať sa, zvýšiť (sa), zvyšovať (sa), zvýšený, pozvyšovať,
nanajvýš, Vyšehrad, vyše, vyšný, navyše, povyše
vyť (vydávať zvuk) zavyť, zavýjať
vyžlavyžlí
zvýšiť sazvyšovať (sa), zvyšok, zvyškový, zvyšný, nazvyš,
pozvyšovať
zvykzvyknúť (si), zvykať (si), zvykový, nezvyk, zlozvyk,
zvykoslovie, zvykoslovný, zvyklosť, navyknúť (si), navykať (si),
návyk, návykový, obvyklý, obvyklosť, obvykle,
(ne)zvyčajný, (ne)zvyčajnosť, (ne)zvyčajne, nezvyklý, nezvyklosť,
nezvykle, odvyknúť, odvykať, privyknúť (si), privykať (si)
!
Pozor!
výr [ sova
Vyskytuje sa tu najväčšia európ ­
ska so va – výr skalný.
vír [ vodný alebo vzdušný prúd, zhon
Vodný vír postrhával z ľudí vesty a odnie sol
ich.
vyť [ vydávať zvuk
Kdesi vzadu za nimi vyli vlci.
viť [ pliesť, zväzovať
Z jánskych zelín si mladé devy často vili vence.





slovenský j Azyk
/ 32 /
!
vysunúť, vysunutý [ posunúť
ho re
Meteorológovia majú vysunuté pra­
covisko na Lomnickom štíte.
visieť, visiaci, visutý [ byť zavese ný
Na Lomnický štít sa dostanete visutou
lanovkou.
18. Doplň i/í, y/ý:
a) na druhý gól ma v_sunul do brejku, nešpekuloval som a vypálil priamo.
b) išlo o úsek dunaja od Bratislavy po v_šehrad. c) dodnes je zv_kom, že
mladucha dostáva do vena prepísanú rustaveliho poému. d) ich pôvodné
sídla boli medzi riekami v_sla a dneper. e) vietor vo svojej najväčšej sile
vytvára v_r. f) Padal na ňufák, v_l a štekal, čím vyjadroval svoje zúfalstvo
a beznádej. g) nejedného človeka v_r stiahol a ten sa utopil. h) Polícia nám
však nevedela cez v_kend poskytnúť informáciu. i) Brala kvietok za
kvietkom a v_la veniec. j) Pod v_horlat sa vždy rád vraciam a aj naďalej
sem budem chodiť s dobrými pocitmi. k) vynikajúca nálada, v_skot detí,
šou, pri ktorej sa musíte jednoducho pristaviť. l) Božskou presilou sa
prevalila žeravá v_hňa s plápolajúcimi plameňmi. m) dravé vtáky,
spomeňme len v_ra a sokola sťahovavého, sa objavili iba v malých počtoch.
n) Príliš tvrdým výcvikom v_žlu skôr pokazíte, ako niečo naučíte. o) veselé
vianoce a šťastný nový rok, v_nšoval im liptovský strigôň. p) radostne
zv_skla, priskočila ku skrinke so šperkami a chcela ju otvoriť. q) v_drí pár
žije monogamne. r) radnú sieň bolo treba prizdobiť pre prípad, že by jej
v_sosť zavítala do tohto mesta. s) Obliekať dres áčka bolo pre nás cťou
a starším spoluhráčom sme v_kali. t) slováci mali síce nižšie družstvo, ale
prev_šilo nás v bojovnosti. u) dva brehy dunaja spája v_sutý nový most.
v) ukázalo sa, že príčinou je nezv_k detí pravidelne konzumovať mlieko
doma. w) dokonalý rafting sa nedá zažiť na dunaji
pov_še komárna. x) takmer denne sa hora ozývala
jasnými zvukmi rohov, štekotom v_žlí, výstrelmi,
vravou a smiechom. y) Opatr nosti nikdy nie je
nazv_š. z) ale ja som si už odv_kol od niekoho
niečo očakávať.





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 33 /
19. Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý:
a) naučím ťa po kostole hv_zdať! b) Žije na v_sokej nohe. c) v_del mu do
karát. d) Zv_k je železná košeľa. e) sedí ticho ako krapeň na panv_ci.
f) v bruchu mu sv_tá. g) múdry ako Šalamúnove nohav_ce. h) Odišiel
s ov_snutým nosom. i) kto mu rozum do hlavy liev_kom nalial? j) sv_tlo
mu v hlave. k) Beží ako v_chor. l) v_soko si zarúbal.
Vybrané slová po z
jazykjazyčiť, jazýček, jazýčkový, jazýčkovitý, jazyčisko, jazyčnica,
jazylka, jazylkový, jazyčný, jazyčnatý, jazykový, jazykovo,
jazykovitý, metajazyk, prajazyk, prajazykový, mimojazykový,
jazykoveda, jazykovedec, jazykovedkyňa, jazykovedný, cudzojazyčný,
cudzojazyčnosť, cudzojazyčne, dvojjazyčný, dvojjazyčnosť,
dvojjazyčne, inojazyčný, inojazyčne, inojazykový, jednojazyčný,
jednojazyčnosť, rôznojazyčný, trojjazyčný, trojjazyčnosť, trojjazyčne,
viacjazyčný, viacjazyčnosť, viacjazyčne
nazývať (sa) pozývať, pozývateľ, pozývateľka, pozývateľský, prezývať,
prezývka, prizývať, vyzývať, vyzývateľ, vyzývateľka, vyzývateľský,
vyzývací, vyzývavý, vyzývavosť, vyzývavo, vzývať, ozývať sa
!
Pozor!
-zývať [ nesamostatný základ
(hovoriť)
Potom, keď nastala úplná tma, za čali
sa ozývať ľudia.
zívať [ široko otvárať ústa, prejav
úna vy
Nedostatok spánku obyčajne núti člove ­
ka zívať.
20. Doplň i/í, y/ý:
a) Pripomína nám dávny jaz_k našich predkov. b) Pomoc chudobným má
byť nez_štná. c) ako každý rok, aj teraz ju srdečne poz_vala na spoločné
prežitie sviatkov. d) hrali sme znovu na menšom klz_sku v Louvries, avšak
na podstatne lepšom ľade než v Le havri. e) Z_vala a zakrývala si rukou
ústa. f) Potom vstúpil do nej hnev i žiaľ, jaz_čnicu by najradšej bola vyhodila
von dvermi. g) „sme majstri, majstri,“ oz_valo sa zo všetkých strán. h) veľký





slovenský j Azyk
/ 34 /
oheň rozložený v prírode sa naz_va aj vatra. i) v športovej móde sa sveter
zapína na z_ps a na pleciach je ozdobený pásikmi z kože alebo jej imitácie.
j) Británia vyz_vala ostatné krajiny, aby sa pridali. k) Pod dolnou sánkou je
skrytá jaz_lka v tvare písmena u. l) snehu sa tento rok naváľalo, ale z_ma
nebola tvrdá. m) Bleskurýchlo vyliala na zem čarodejné jedy a vz_vala
pritom pôsobivými zaklínadlami boha spánku hypna. n) každý dvojjaz_čný
prekladový slovník by mal slúžiť používateľom východiskového i cieľového
jaz_ka. o) Obďaleč stála nádherná lotyšská poetka s vyz_vavo žiariacimi
plavými vlasmi. p) spokojnosť bola aj na strane poz_vateľa, ktorý ocenil aj
účinkovanie Laskovského. q) keď sa jednému z_vne, začnú z_vať všetci.
r) Študenti sa ich na hodinách národných dejín, prípadne inojaz_čne na
hodinách cudzieho jaz_ka, dodnes učia naspamäť. s) vynovené námestie
v Brezne z_va prázdnotou, iba pod stromami sa pred horúcim slnkom skrylo
niekoľko turistov. t) v izbe zavládlo ticho a oz_val sa iba tichý bzukot
komárov. u) vyplníme ďalšie okienka – meno a priezvisko, mail a prez_vku,
pod ktorou budeme vystupovať v diskusii. v) moderná jaz_koveda od takej
predstavy ustupuje.
21. Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý:
a) nez_de dobrým koncom zo sveta. b) vraví, čo mu slina na jaz_k donesie.
c) drž jaz_k za zubami! d) Ja nič, ja muz_kant. e) Za málo peňaz_ málo
muz_ky. f) Ťahal mi medové motúz_ky popod nos. g) Jaz_k mu ide ako
mlyn. h) Z_ma ho preskočila. i) Je z_ma ako v ľadovni.





Písanie i/í, y/ý PO OBOJakých sPOLuhLáskach
/ 35 /
Súhrnné cvičenia
22. zo všetkých vybraných slov vypíš:
a) pomenovania osôb d) pomenovania vlastností
b) pomenovania zvierat e) pomenovania činností
c) pomenovania vecí f) vlastné mená
23. A) Do frazeologizmov doplň i/í, y/ý.
B) Vypíš všetky vybrané slová.
a) v_konaj to tak, ab_ bol i baran celý, i vlk s_ty. b) kto sa topí, aj br_tvy
sa ch_tá. c) em_l je škaredý ako čertov s_n. d) má sa ako červík v s_re.
e) s_pal oheň a s_ru na mňa. f) chudobnému aj z hrnca vyk_pí. g) Z r_bičky
r_by, z ch_bičky ch_by. h) Zm_zol, akob_ ho zem bola zhltla. i) Lapil ho
do svojich os_del. j) má p_chľavý jaz_k. k) uhľom do kom_na to zap_šem.
l) cez s_to na kor_to. m) Ov_sli mu kr_dla. n) m_slí si, že všetku múdrosť
sveta l_ž_cou vychl_pala. o) spí ako m_š na vreci. p) radšej si mal jaz_k
odhr_znúť. q) ešte vlka nezabili, už na jeho kožu p_li. r) P_ši sa cudzím
perím. s) vys_pal to z rukáva. t) spí ako s_seľ. u) nevyb_je mu to ani
tĺkom z hlavy. v) v l_žičke vody b_ ho utopil. w) vodu káže, v_no p_je.
x) vyšiel na m_z_nu. y) Od vým_slu sveta.
24. Správne spoj dvojice slov:
a) b)
dobyť vence prenikavý rým
byť hrad výr pisk
my lekár vodný pysk
vyjú varechou mesto vír
vijú prídeme združený skalný
dobiť vlci konský rím
25. Do bájky doplň správne i/í, y/ý:
Lev a m_š
v ďalekej krajine, až kdes_ v afr_ke, b_val s_lný kráľ zvierat, ktorého
naz_vali r_chard. v jeden ob_čajný deň po s_tom obede spokojne odd_choval
a na n_č nem_slel. Odrazu však zbadal, ako sa zem pomaly dv_ha a objavuje
sa v nej diera. Labou zar_l po zemi. nič nev_del. Onedlho sa zo zeme v_strčil





slovenský j Azyk
/ 36 /
rozkošný pár_k fúzov. Bola to s_vá m_š. m_š sa spočiatku prekvapila, keď
sa oc_tla medzi levími labami. ihneď si uvedomila nebezpečenstvo,
v ktorom sa oc_tla. chcela sa r_chlo skr_ť


       

internetové knihkupectví - online prodej knih


Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2017 - ABZ ABZ knihy, a.s.