načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Perly a perličky pápeža Františka - Andrea Tornielli

Perly a perličky pápeža Františka

Elektronická kniha: Perly a perličky pápeža Františka
Autor:

Nedajte si ukradnúť nádej Odvtedy, ako sa pápež František prvý raz objavil na balkóne Baziliky svätého Petra a bezprostredným pozdravom „Dobrý večer“ si získal srdcia miliónov ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  178
+
-
5,9
bo za nákup

ukázka z knihy ukázka

Titul je dostupný ve formě:
elektronická forma tištěná forma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 207
Rozměr: 21 cm
Vydání: 1. vyd.
Název originálu: Fioretti di Papa Francesco
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2288-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Nedajte si ukradnúť nádej Odvtedy, ako sa pápež František prvý raz objavil na balkóne Baziliky svätého Petra a bezprostredným pozdravom „Dobrý večer“ si získal srdcia miliónov veriacich, prešiel dlhší čas a atmosféra sa nemení – získava si sympatie aj mnohých neveriacich. Svojím „normálnym“ správaním udivuje a oslovuje celý svet. Dokáže sa prihovoriť predstaviteľom štátov a veľkým náboženským lídrom, ale aj jednoduchým ľuďom, ktorí potrebujú útechu, vyhýba sa prepychu a vyhľadáva spoločenstvo, aby bol nablízku ľuďom. Je veľkým ohlasovateľom evanjelia a reformuje cirkev svojím príkladom.

Předmětná hesla
Zařazeno v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Original title: Andrea Tornielli:

I FIORETTI DI PAPA FRANCESCO

Copyright © 2013 Edizioni Piemme Spa, Milano – Italy

www.edizpiemme.it

Cover photo © Gabriel Bouys/Staff/AFP/ISIFA

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2014

Translation © Oľga Gavendová, 2014

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri.

www.fortunalibri.sk

Zodpovedná redaktorka Otília Škvarnová

Prvé vydanie

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať,

ukladať do informačných systémov ani rozširovať

akýmkoľvek spôsobom, či už elektronicky, mechanicky,

fotografickou reprodukciou, alebo inými prostriedkami,

bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 978-80-8142-288-1


Na pamiatku Nory a Nanda,

ktorí sa na nás pozerajú zhora



7

PREDHOVOR

Vôňa evanjelia

Od 13. marca 2013, keď v konkláve zvolili pápeža

z konca sveta, prešiel dlhší čas a každému je jasné

jedno: Františkove gestá, jeho slová a svedectvá sa

dotkli mnohých ľudí na svete a aj naďalej sa ichhlbo ko dotýkajú.

Spomeňme si na ten marcový večer, keď sa nový pápež objavil na strednom balkóne Baziliky svätého Petra, a skôr než požehnal mužov a ženy svojejnovej diecézy a celého sveta, požiadal ľudízhromaždených na Svätopeterskom námestí, aby sapomodlili Otče náš, Zdravas’, Mária a Sláva Otcu. Požiadal ľudí, aby sa oni modlili za neho.

K jeho zvoleniu došlo prekvapivo rýchlo,podobne ako to bolo pri voľbe jeho predchodcu.Prekvaením bol aj oznam o odstúpení Benedikta XVI. mesiac predtým.

———


8

Do očí bijú dva prvky a pomáhajú vysvetliť, čím František vzbudil pozornosť ľudí a ich sympatie, ktoré neklesajú, hoci mnohí predpovedali koniecjeho medových týždňov v mediálnom svete.Pravdeodobne si to mysleli ľudia, ktorým je ľúto zaposlednými mesiacmi, keď cirkev bola pod paľbou.

Prvým prvkom je Františkovo osobné svedectvo evanjeliového posolstva: malé i veľké gestá, malé i veľké každodenné rozhodnutia, jeho schopnosť s každým sa stretnúť a každému sa prihovoriť, jeho schopnosť jednoducho byť sám sebou. Nielen že si tým získal dôveru všetkých, ale predovšetkým pre každého sa stal niekým veľmi blízkym. Veľa ľudí po celom svete pápeža vníma ako jedného z nás. Stačí, ak sa pozrieme, ako objíma chorých, trpiacich adeti, alebo ak si uvedomíme, koľko času trávi medzi ľuďmi pred stredajšími audienciami i po nich, apochopíme blízkosť rímskeho biskupa, ktorý sa nebojí byť nežný. „Nesmieme sa báť nežnosti!“ opakoval už v prvých dňoch svojej novej služby. Všetci vidia zmeny, ktoré urobil. Sú v súlade s menom svätca z Assisi, ktoré si po prvý raz v dejinách zvolil pápež jezuita.

Druhým prvkom je učenie cirkvi, ktorépredstavuje v kázňach počas každodenných omší v Dome svätej Marty. Sú to krátke komentáre k čítaniam z príslušného dňa, pričom všetci sa na tieto ranné stretnutia tešia. Pápež Ján Pavol I. dbal, aby kázne boli veľmi jednoduché, preto napísal knihu Kateché­


9

za v odrobinkách. Aj Františkove kázne súodrobinky, ale zároveň sú hlbokou katechézou schopnou

dotknúť sa ľudských sŕdc. Učenie cirkvi taktokaždodenne sprevádza mnohých veriacich a dokáže

oveľa viac ako encykliky alebo významné kultúrne

diskusie.

Za najdôležitejšie považuje Františekmilosrdenstvo. Sám to zdôraznil v kázni vo vatikánskej Farnosti svätej Anny 17. marca 2013. „Bezmilosrdenstva,“ povedal brazílskym biskupom počasnávštevy Ria de Janeiro, „dnes nie je možné vstúpiť do sveta zranených, ktorí potrebujú pochopenie, odpustenie, lásku.“ A dodal: „Potrebujeme cirkev schopnú byť spoločníčkou... schopnú dešifrovať noc prítomnú v úteku toľkých bratov a sestier.“ Potrebujeme cirkev, „ktorá sa nebude báť vyjsť do ich noci, cirkev, ktorá bude schopná zachytiť ich na ich ceste“.

„Snívam o cirkvi, ktorá by bola matkou apastierkou,“ vyznal sa František v rozhovore sošéfredaktorom talianskeho katolíckeho časopisu La Civiltà Cattolica Antoniom Spadarom. „Služobníci cirkvi musia byť milosrdní, starať sa o ľudí, sprevádzať ich ako milosrdný Samaritán, ktorý umýva, očisťuje a pozdvihuje svojho blížneho. To je podstataevanjelia. Boh je väčší ako hriech.“

„Organizačné a štrukturálne reformy súdruhoradé,“ dodal pápež, „sú na rade neskôr. Prvoradou


10

musí byť reforma postojov. Služobníci evanjeliamusia byť osoby schopné zapaľovať srdcia ľudí, kráčať

nocou spolu s nimi, viesť s nimi dialóg, ako ajzostúpiť do ich temnôt bez toho, aby sa v nich stratili.

Boží ľud chce pastierov, nie funkcionárov či štátnych

klerikov. Osobitne biskupi majú byť schopnítrpezlivo držať krok s Bohom uprostred jeho ľudu, aby nik

nezostal pozadu, a sprevádzať stádo, ktoré vetrínové cesty. Namiesto toho, aby sme boli cirkvou, ktorá

má otvorené dvere, len aby prijímala a dostávala,

snažme sa byť cirkvou, ktorá tiež nachádza nové

cesty, je schopná vyjsť zo seba a vykročiť vústrety tým, ktorí do nej nepatria, ktorí odišli alebo sú

k nej ľahostajní. Tí, čo odišli, to neraz urobili zdôvodov, ktoré – ak ich vezmeme vážne a doceníme ich

– môžu viesť k návratu. To však vyžaduje smelosť,

odvahu.“

Každý, kto vidí skutočnosť a nenechá saovplyvňovať nostalgickými predsudkami, vlastnými pred - stavami o podobe cirkvi alebo na seba savzťahujúcimi debatami niektorých intelektuálnychkruhov, ktoré často zatlačili hlboké učenie pápežaBenedikta XVI. do schémy cirkvi ako Law & Order, si musí všimnúť, že prvých šesť mesiacovFrantiškovho pontifikátu mnohým ľuďom prinieslo nový dych.

Charakteristickou črtou prvého obdobiapontifikátu je práve Františkov postoj pokory a blízkosti, tento návrat k podstate kresťanskej viery a k


11

liovej radikálnosti. Blízkosť schopná zapaľovaťsrdcia sa v celej svojej sile prejavila pri príležitosti prvej

cesty mimo Ríma v júli 2013, keď pápež navštívilostrov Lampedusa, aby sa stretol s utečencami, ktorí

tam pristávajú na loďkách, čo sa príliš často menia

na rakvy klesajúce do hĺbok.

Blízkosť vynikla aj počas pápežovej cesty doBrazílie, ktorá vyvrcholila návštevou slumu.

„Keď vyjdeme zo seba,“ povedal Františekpočas vigílie sviatku Zoslania Ducha Svätého, keď sa stretol so zástupcami hnutí a cirkevných združení, „stretneme sa s chudobou. Dnes – nie je ľahké to vysloviť –, nájsť bezdomovca, ktorý zomrel odzimy, nie je novina. Dnes sú novinkou skôr škandály. Škandál, to je novinka! Dnes nie je ľahké hovoriť o deťoch, ktoré nemajú čo jesť. A to je vážne, veľmi vážne! Nemôžeme ostať nedotknutí! Veci sa však dejú presne tak. Nesmieme sa stať naškrobenými kresťanmi, príliš vychovanými, takými, ktoríhovoria o teologických veciach a pritom pijú čaj, celkom spokojní. Nie. Musíme sa stať odvážnymikresťanmi, ísť a hľadať tých, ktorí sú Kristovým telom.“

Táto kniha obsahuje epizódky, úryvky kázní,svedectvá, stretnutia, telefonáty, ktorých hlavnoupostavou je pápež František. Nenárokuje si úplnosť, neobsahuje systematické rozprávanie o prvýchmesiacoch Františkovho pontifikátu, neposkytuje ani analýzy a komentáre. Chce len ponúknuť čitateľom


12

zbierku myšlienok, ktoré stránku po stránke môžu

pomôcť lepšie spoznať rímskeho biskupa, ktorýpri

šiel z konca sveta.

A. T.


O MILOSRDENSTVE



15

„Kto som? Hriešnik...“

„Ísť proti svedomiu je hriechom i pre toho,

kto neverí.“

PáPež František,

List Eugeniovi Scalfarimu,

denník La Repubblica, 11. september 2013

„Kto je Jorge Mario Bergoglio?“ Túto otázku položil

pápežovi Františkovi páter Antonio Spadaro vdlhom rozhovore, ktorý bol publikovaný v časopise La

Civiltà Cattolica. František bez slova naňho pozrel,

prikývol a odpovedal: „Neviem, aká je tá najlepšia

definícia... Som hriešnik. To je azda najsprávnejšia

definícia. Nie je to iba slovný zvrat, nejaké klišé.

Som hriešnik.“

Potom dodal: „Áno, azda môžem povedať, že

som trochu lišiak, že sa viem pohybovať vrozličných záležitostiach, ale je pravda, že som aj trochu

naivný. Áno, tá najlepšia definícia, syntéza, ktorá

najviac vychádza z môjho vnútra a ktorúpovažujem za najpravdivejšiu, je takáto: Som hriešnik, na

ktorého sa pozrel Pán.“ A zopakoval: „Som ten, na

ktorom spočinul Pánov pohľad. Cítim, že mojeheslo Miserando atque eligendo o mne vypovedá pravdu,

vždy ju vyjadrovalo.“


16

Heslo pápeža Františka pochádza z Kázní,ktorých autorom je svätý Béda Ctihodný. Keď Béda komentoval evanjeliovú udalosť povolania svätého Matúša, napísal: „Ježiš zazrel vyberača mýta, akeďže sa naňho pozrel s milosrdnou láskou a vyvolil si ho, povedal mu: ,Nasleduj ma!‘“

„Latinské gerundium miserando sa podľa mňa nedá preložiť ani do taliančiny, ani do španielčiny. Rád ho prekladám iným gerundiom, ktoré takisto neexistuje, misericordiando.“

Potom pápež ďalej uvažoval o svojej skúsenostinávštevníka Večného mesta. „Nepoznám Rím. Poznám tu málo vecí. Medzi ne patrí Bazilika Santa Maria Maggiore – vždy som tam chodieval. PoznámBaziliku Santa Maria Maggiore, Baziliku svätého Petra... Vždy keď som prišiel do Ríma, som však býval na Via della Scrofa. Odtiaľ som často zašiel do chrámu San Luigi dei Francesi a tam som rozjímal nadobrazom povolania svätého Matúša od Caravaggia. Ten Ježišov prst ukazujúci... na Matúša. Tak sa cítim. Ako Matúš.“ Páter Spadaro si všimol, že zrazu pápežnašiel verný obraz seba samého, ktorý hľadal. „Je to Matúšovo gesto – berie si svoje peniaze, akoby chcel povedať: ,Nie, mňa nie! Nie, tieto peniaze sú moje!‘ Áno, to som ja: hriešnik, na ktorého sa pozrel Pán. A to som povedal, keď sa ma pýtali, či prijímam moje zvolenie za pápeža.“


17

Boh je väčší než akýkoľvek hriech

„Všimnite si však, že milosrdenstvo ne­

spočíva v pocitoch, nejde o nejaké dobrác­

tvo. Naopak, milosrdenstvo je tou pravou

silou, ktorá môže zachrániť človeka a svet

od rakoviny, ktorou je hriech.“

PáPež František,

Modlitba Anjel Pána,

15. september 2013

Pápež František od celej cirkvi požaduje pastoračnú

konverziu. Chce, aby biskupi a kňazi, ale aj všetci

kresťania vedeli ukázať milosrdnú tvár, ktorá po -

ukáže na to, že Boh je blízky a plný lásky, že je schop -

ný prijať a odpustiť. „Nemôžeme klásť dôraz iba na

otázky interrupcie, homosexuálnych manželstiev

a antikoncepcie. To sa nedá,“ povedal v rozhovore

s pátrom Antoniom Spadarom pre časopis La Civiltà

Cattolica.

„Niektorí mi vyčítali, že som o týchto veciach veľa

nehovoril,“ pripustil. „Keď sa o nich totiž hovorí,

musí to byť v určitom kontexte. Okrem toho postoj

cirkvi je známy a ja som synom cirkvi, no netreba

o tom hovoriť neprestajne.“

„Misijná pastorácia,“ pokračoval pápež, „nie je

posadnutá odovzdávaním nesúvislého množstva

neúprosne vyžadovaných náuk. Misijná zvesť sa

sústreďuje na to, čo je podstatné, čo je nevyhnutné,


18

čo najviac priťahuje, čo zapaľuje srdce, ako to bolo

u emauzských učeníkov...“ To je podstatné. Vidieť

Františka a počúvať ho, sledovať ho, ako sa stretáva

s ľuďmi, s chorými, s trpiacimi, pomáha pochopiť,

o čo ide. „Cirkev sa niekedy uzatvára vmalichernostiach, v malých prikázaniach. Najdôležitejšia je

však prvá zvesť: Ježiš Kristus ťa spasil! Služobníci

cirkvi musia byť predovšetkým služobníkmimilosrdenstva. Zvesť zachraňujúcej Božej lásky všakpredchádza morálnu i náboženskú záväznosť. Dnes sa

občas zdá, že prevažuje obrátené poradie.“ Skrátka,

prvoradé je ohlasovať vieru v Boha, ktorý sa stalčlovekom a zomrel, aby nás spasil, nie náuka a zákazy.

František o tom rozprával, keď odpovedal na otázku o homosexuáloch. „Musíme zvestovaťevanjelium na každej ulici, kázať dobrú zvesť okráľovstve a svojím kázaním aj liečiť každý druh choroby a zranenia. V Buenos Aires mi napísali niektoríhomosexuáli, že sú sociálne zraňovaní, lebo vnímajú, ako ich cirkev neustále odsudzuje. To však cirkev robiť nechce. Počas spiatočného letu z Ria de Janeiro som povedal, že pokiaľ má homosexuál dobrú vôľu a hľadá Boha, ja nie som jeho sudcom. Tým som povedal to, čo vraví katechizmus. Náboženstvo má právo vyjadriť vlastný názor v službe človeku, ale Boh nás stvoril slobodných. Duchovné zasahovanie do osobného života nie je možné.“

„Raz mi jeden človek položil provokatívnuotázku, či schvaľujem homosexualitu. Odpovedal som


19

mu otázkou: ,Keď Boh hľadí na homosexuála,prijí

ma jeho existenciu s láskou, alebo ho odmieta aod

sudzuje?‘ Vždy treba mať na zreteli osobu. Tuvstu

pujeme do tajomstva človeka. Boh sprevádza ľudí

v ich každodenných životoch a my ich tiež máme

sprevádzať a pritom vychádzať z ich podmienok.

Treba ich sprevádzať milosrdne. Pokiaľ sa takde

je, Duch Svätý vnukne kňazovi to najsprávnejšie, čo

má v danej chvíli povedať.“

„Kto dnes hľadá len disciplinárne riešenia,“po

kračoval pápež, „kto má prehnanú tendenciu kdok

trinárnej istote, kto sa tvrdohlavo snaží vzkriesiťmi

nulosť, ten má statické a spiatočnícke videnie. Avie

ra sa tak stáva jednou z mnohých ideológií. Ja mám

len jednu dogmatickú istotu: Boh pôsobí v živote

každého človeka, Boh existuje v živote každéhočlo

veka. Ak aj bol doterajší život človeka katastrofou,

ak je ten človek zničený neresťami, drogami alebo

čímkoľvek iným, napriek tomu Boh je v jeho živote.

Boha môžeme a musíme hľadať v každom ľudskom

živote. Hoci život človeka je ako pôda plná tŕnia

a buriny, vždy sa v nej nájde miesto, kde môže rásť

dobré semeno. Treba dôverovať Bohu.“



21

Nekonečné milosrdenstvo

„Ľudia dnes určite potrebujú slová, ale pre­

dovšetkým potrebujú, aby sme svedčili o Pá­

novom milosrdenstve a o jeho nežnosti.“

PáPež František,

Kázeň počas omše pre seminaristov,

novicov a novicky, 7. júl 2013

Prvú omšu za účasti veriacich celebroval pápež

František v nedeľu 17. marca 2013 v maličkejFarnosti svätej Anny vo Vatikáne. Kázeň prednášal voľne,

bez prípravy. „Ježišovým posolstvom jemilosrdenstvo. Pre mňa je to najsilnejšie Pánovo posolstvo.“

Pápež vysvetľoval úryvok evanjelia ocudzoložnici, ktorú zákonníci a farizeji chceli ukameňovať,

ako predpisoval Mojžišov zákon. Ježiš jej zachránil

život tým, že požiadal, aby tí, čo sú bez hriechu,

prví hodili kameň. Všetci odišli. „Ani ja ťa neodsu­

dzujem. Choď a už nehreš,“ povedal Ježiš žene. Pápež

poukázal na zákonníkov a farizejov, ktorí predNazaretského priviedli ženu, ktorú chceli ukameňovať,

a povedal: „Aj my niekedy radi druhých ľudízbijeme, odsúdime.“

František objasnil, že prvý a jediný krok, ktorý

musíme urobiť, aby sme zakúsili nekonečné Božie

milosrdenstvo, je uznať, že potrebujeme


22

nie: „Vtedy pre nás prišiel Ježiš, keď sme uznali, že

sme hriešnici.“ Stačí, ak nebudeme napodobňovať

farizeja, ktorý sa postavil pred oltár a ďakoval Bohu,

že nie je ako ostatní ľudia. Ak sme ako ten farizej,

ak si myslíme, že sme spravodliví, „nepoznámePánovo srdce a nikdy nebudeme schopní s radosťou

prežiť skutočnosť milosrdenstva“.

Kto je zvyknutý posudzovať druhých a sebapovažovať za spravodlivého a dobrého, nikdynespozná, že potrebuje objatie a odpustenie. Sú však aj takí, ktorí si to uvedomujú, no myslia si, že im nikto nebude môcť odpustiť, lebo spôsobili príliš veľa zla.

Pápež, ktorý aj ako biskup spovedával, spomenul k tejto téme rozhovor s istým mužom. Keď mužpočul slová o milosrdenstve, povedal mu: „Otče, keby ste poznali môj život, nehovorili by ste takto. Urobil som veľmi zlé veci.“ A pápež odpovedal: „Týmlepšie! Choď k Ježišovi, on bude rád, ak mu tovyrozrávaš! On na to zabudne. Má osobitnú schopnosť zabúdať. Už si na to viac nespomenie, pobozká ťa, objíme a povie ti iba: ‚Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš.‘ Len to ti poradí. No po mesiaci smeznova v tom istom... Vráťme sa teda k Pánovi. Pán sanikdy neunaví v odpúšťaní. Nikdy! Sme to my, čo sme často unavení, keď ho máme prosiť o odpustenie. Prosme si milosť, aby sme neboli malátni pýtať si odpustenie, lebo on sa v odpúšťaní nikdy neunaví.“

Boh sa nikdy neunaví prijímať nás a odpúšťať nám, len musíme uznať, že potrebujeme jeho


23

tenie. Tieto Františkove jednoduché a hlboké slová

sú pre mnohých ľudí ako dúšok čerstvého vzduchu.

Práve preto, lebo predstavujú tvár cirkvi, ktoránevyčíta ľuďom ich krehkosť a ich zranenia, ale lieči

ich liekom milosrdenstva. Cirkev, ktorá objíma.

K evanjeliu o cudzoložnici pápež dodal:„Ježišov postoj uchvacuje... Nepočujeme slováodsúdenia, len slová lásky.“ My sa tak ľahko pohoršujeme nad hriechmi druhých, požadujeme ich odsúdenie, a pritom si sami nespytujeme svedomie. „Božia tvár je tvárou milosrdného Otca, ktorý je vždytrezlivý,“ povedal František. „Neunaví sa vodpúšťaní našich hriechov, keď sa vieme k nemu vrátiť s kajúcim srdcom.“ Musíme uznať, že potrebujeme odpustenie.

Krátko po kázni v Kostole svätej Anny saFrantišek objavil v okne pracovne Apoštolského paláca, aby sa s ľuďmi prvý raz pomodlil modlitbu Anjel Pá­ na. „Milosrdenstvo mení svet. Robí ho menejchladným a viac spravodlivým,“ povedal, citujúc proroka Izaiáša: „Ak budú vaše hriechy sťa šarlát, budú obielené ako sneh.“ Svetu, ktorý tak ťažko dokáže uveriť, chce nový pápež ohlásiť rovnakú zvesť ako preddvetisíc rokmi: toto milosrdenstvo nie je pocit, ale osoba. Jedinečný spôsob, ako pripomenúť vtelenie – veď modlitba Anjel Pána je pripomienkou vtelenia –, je materské gesto: „Panna Mária držala vo svojomnáručí Božie milosrdenstvo, ktoré sa stalo človekom, Ježišom.“


24

Potom František rozpovedal ďalšiu udalosť,ďalšiu osobnú spomienku zo svojej dlhej každodennej skúsenosti spovedníka. Rozprával o istej staršejžene. Bol vtedy pomocným biskupom v Buenos Aires a počas omše slávenej pri príležitosti prítomnosti putovnej sochy Fatimskej Panny Márie išielspovedať. „Povedala mi: ,Všetci sme zhrešili, ale Pánvšetko odpúšťa.‘ Opýtal som sa jej: ,Babička, a vy to ako viete?‘ Ona mi odpovedala: ,Ak by Pán všetkoneodpustil, potom by svet neexistoval.‘ Spýtal som sa jej: ,Povedzte mi, pani, vy ste študovali naGregoriáne?‘“ Starenka bez akademických titulov adoktorátov na pápežských univerzitách výstižne vyjadrila veľkú pravdu viery.

Žijeme v spoločnosti, v dôsledku ktorej sme si zvykli čoraz menej uznávať svoju zodpovednosť a správať sa zodpovedne, veď na vine sú vždy tí druhí. Nemorálni sú vždy druhí, vina je vždyniečia, nikdy nie naša. No prežívame aj skúsenosťurčitého klerikalizmu. Ten nám neraz predstavuje taký obraz cirkvi, ktorá akoby len usporadúvala životy ľudí kladením príkazov a zákazov. Tie potláčajúslobodu a sťažujú už aj tak náročný každodenný život. Posolstvo milosrdenstva rúca naraz obe klišé.

Niet nijakých pochýb, že tieto pápežove slová sa dotkli sŕdc mnohých ľudí. Predovšetkým tých, ktorí sa vzdialili od cirkvi a od života viery. Z každého kúta Talianska to dosvedčovali mnohí kňazi a


25

vorili, že počas veľkonočného obdobia prišlo na

spoveď veľa ľudí a mnohí citovali práve Františkove

slová o milosrdenstve.

Sociológ Massimo Introvigne, riaditeľ Centra pre nové náboženstvá, urobil prieskum o tzv.Františkovom efekte, čiže o návrate do cirkvi a ksviatostnému životu ľudí, ktorí sa od nich vzdialili a ktorých sa dotkli pápežove slová o milosrdenstve a odpustení.

„Od jednotlivých prípadov sme prešli kvedeckému prieskumu,“ vysvetlil Introvigne.„Prostredníctvom sociálnych sietí Facebook a Twitter smerozposlali dotazník najmä na tie adresy, ktoré najčastejšie navštevujú katolíci.“

„Brali sme do úvahy,“ pokračoval sociológ, „že tak ako všetko, aj toto má svoje výhody i limity, jednak čo sa týka vzorky opýtaných, jednak aj skutočnosti, že reakcie spojené s prvým obdobím nového pontifikátu si treba vždy overiť s odstuom niekoľkých mesiacov, aby sme sa uistili, či išlo o niečo prechodné, alebo trvalé. Zo vzorky dvesto kňazov a rehoľníkov 53 % potvrdilo, že vo vlastnej komunite spozorovali nárast ľudí, ktorí sa vrátili do cirkvi alebo sa vyspovedali. Títo ľudia vyslovene tvrdili, že dôvodom ich návratu k náboženskému životu sú slová pápeža Františka.“

Introvigne uviedol: „V 43,8 % z týchto prípadov nárast veriacich bol definovaný ako trvalý. Viac to zaznamenali rehoľní kňazi (66,7 %) než diecézni (50 %). Zo skúmanej vzorky až 64,2 % sa to týka


26

najmä spovedí. Ten istý prieskum sme robili aj na

vzorke vyše päťsto katolíkov laikov. Františkov efekt

vnímajú menej ako kňazi a rehoľní kňazi, ktoríse

dia priamo v spovedniciach, no všimlo si ho 41,8 %

laikov, takže sa dá povedať, že ho vidieť na prvý

pohľad.“

„Údaje sú – napriek limitom prieskumu –veľa

vravné,“ dodal sociológ. „Znamená to, že efekt,

ktorý si všimlo vyše polovice opýtaných, nielen

existuje, ale je aj veľmi dôležitý. Ak by sme sapo

kúsili údaje vyjadriť číselne a na úrovni celejkra

jiny, museli by sme hovoriť o státisícoch ľudí, ktorí

prijali pozvanie pápeža Františka a opäť sa zblížili

s cirkvou.“


27

„Moja cirkev je poľnou nemocnicou“

„Hoci život človeka je ako pôda plná tŕnia

a buriny, vždy sa v nej nájde miesto, kde

môže rásť dobré semeno. Treba dôverovať

Bohu.“

PáPež František,

Rozhovor pre časopis La Civiltà Cattolica,

19. september 2013

Čo dnes cirkev najviac potrebuje? Pápež František

to vysvetlil v rozhovore s pátrom AntoniomSpadarom, šéfredaktorom časopisu La Civiltà Cattolica.

Použil na to veľmi sugestívny obraz – obraz poľnej

nemocnice po boji.

„Jasne vidím, že to, čo dnes cirkev potrebujenajviac, je schopnosť liečiť zranenia a zapaľovať srdcia

veriacich. Potrebujeme predovšetkým vzájomnú

blízkosť. Pre mňa je cirkev ako poľná nemocnica

po boji. Je zbytočné pýtať sa ťažko zraneného, či

má vysoký cholesterol alebo cukor. Najprvmusíme ošetriť jeho rany. Potom môžeme hovoriť

o ostatnom. Liečiť zranenia, liečiť zranenia... Treba

začať zdola.“

Akoby hovoril, že ten, kto stratil zmysel života,

kto žije v tých najrozličnejších neregulárnychalebo beznádejných situáciách, potrebuje v prvom

rade stretnúť milosrdnú tvár, nie zoznam


28

diel a predpisov alebo celý rad otázok o svojich

hriechoch.

„Cirkev,“ pokračoval František, „sa niekedyuzatvára v malichernostiach, v malých prikázaniach. Najdôležitejšia vec je však prvé ohlasovanie: Ježiš Kristus ťa spasil! Služobníci cirkvi musia byťpredovšetkým služobníkmi milosrdenstva. Spovedník je napríklad vždy vystavený riziku, že budepríliš rigoróznym, alebo naopak príliš laxným. Ani v jednom z týchto prípadov však nie je milosrdný, pretože mu v skutočnosti nejde o dobro človeka. Rigorózny spovedník si umýva ruky a kajúcnika odkazuje na prikázanie. Laxný spovedník siumýva ruky a pritom hovorí, že to nie je hriech alebo podobné veci. Ľudí však treba sprevádzať a liečiť rany.“

František uvažoval: „Ako zaobchádzame s Božím ľudom?“ A vyrozprával, po čom túži. „Snívam o cirkvi, ktorá by bola matkou a pastierkou.Služobníci cirkvi musia byť milosrdní, starať sa o ľudí,sprevádzať ich ako milosrdný Samaritán, ktorý umýva, očisťuje, dvíha svojho blížneho. To je podstataevanjelia. Boh je väčší ako hriech. Organizačné aštrukturálne reformy sú druhoradé, sú na rade neskôr. Prvoradou musí byť reforma postojov. Služobníci evanjelia musia byť osoby schopné zapaľovať srdcia ľudí, kráčať nocou spolu s nimi, viesť s nimi dialóg a zostúpiť do ich temnôt bez toho, aby sa v nichstratili. Boží ľud chce pastierov, nie funkcionárov či


29

nych klerikov. Osobitne biskupi majú byť schopní

trpezlivo držať krok s Bohom uprostred jeho ľudu,

aby nik nezostal pozadu, a sprevádzať stádo, ktoré

vetrí nové cesty.“



31

Dar sĺz

„Všetci sme hlinenou nádobou, krehkí

a biedni, ale v nej sa nachádza obrovský

poklad.“

PáPež František,

Twitter,

9. august 2013

V kázni v Dome svätej Marty na PovýšenieSvätého kríža hovoril pápež František o tajomstve tohto

sviatku. Povedal, že ho môžeme pochopiť jedine na

kolenách, v slzách a nikdy nie sami. Vatikánskyrozhlas oznámil, že pápež vysvetlil, ako sa v tajomstve

kríža nachádza príbeh človeka a príbeh Boha, ktorý

cirkevní otcovia vyjadrili v porovnaní medzistromom poznania dobra a zla v rajskej záhrade astromom kríža.

„Strom poznania,“ povedal František,„spôsobil veľké zlo, kým strom kríža nás vedie k spáse,

k uzdraveniu. Odpúšťa ono zlo. Cesta dejinamičloveka je cesta hľadania Ježiša Krista Vykupiteľa,ktorý dáva svoj život z lásky. Boh totiž neposlal Syna

na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa svet skrze neho

spasil.“ A dodal: „Strom kríža nás všetkýchzachraňuje od dôsledkov toho druhého stromu, v ktorých

má počiatok tendencia vystačiť si sám, pýcha,




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist