načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Osmičky v našich dejinách - Dušan Čaplovič; Miloslav Čaplovič

Osmičky v našich dejinách
-15%
sleva

Kniha: Osmičky v našich dejinách
Autor: ;

Významných dejinných udalostí v našej bohatej minulosti v rokoch spájajúcich sa s číslom osem je naozaj veľa. Tie najdôležitejšie už dávnejšie v knižnej forme spracoval historik a ... (celý popis)
Titul doručujeme za 3 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  364 Kč 309
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
10,3
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » PERFEKT
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 201806
Rozměr: 217,0x153,0x25,0 mm
Hmotnost: 0,619kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Pevná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-8046-885-9
EAN: 9788080468859
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Významných dejinných udalostí v našej bohatej minulosti v rokoch spájajúcich sa s číslom osem je naozaj veľa. Tie najdôležitejšie už dávnejšie v knižnej forme spracoval historik a archeológ Dušan Čaplovič. S odstupom dvoch desaťročí sa k magickým osmičkám slovenskej histórie vrátil, aby svoje texty obohatil, doplnil a rozšíril. A tak máme k dispozícii druhé, podstatne prepracovanejšie
a bohatšie dielo. V ôsmich kapitolách autori popisujú kľúčové javy a udalosti v dejinách nášho národa, ktorý postupnými krokmi a po veľmi kľukatej ceste kráčal k štátnosti. Publikácia potvrdzuje autorskú erudíciu, svieže pero, znalosť dejín a mimoriadny prehľad. Tentoraz je kniha napísaná
v spolupráci so synom, historikom Miloslavom Čaplovičom, a tak predstavuje plodnú medzigeneračnú spoluprácu. Vytvára čitateľsky veľmi príťažlivé dielo nielen svojím textom, ale aj bohatým grafickým spracovaním.

Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

393. KAPITOLA

3. kapitola

Revolučná jar

európskych národov

a Slováci


41REVOLUČNÁ JAR EURÓPSKYCH NÁRODOV A SLOVÁCI

U

ž od  počiatku roku 1848 Európu ovládlo

UU

reťazenie revolúcií, ktoré sa stali veľkou hrozbou pre každý vtedajší absolutistický režim. Nastala „jar národov“, jar,

keď vyvrcholila vlna liberálneho nacionalizmu, revolučného pohybu, ktorý bol napokon kruto potlačený. Do dlhého

historického času sa opätovne zapísala bolestná skúsenosť

a nenaplnenie revolučných cieľov, ideálov, za ktoré boliobetované mnohé životy. Po koľký raz v dejinách ľudstva...

V popredí revolučných pohybov boli najmä liberálniintelektuáli, ktorí patrili k stredným vrstvám spoločnostia inšpirovali sa myšlienkami Veľkej francúzskej revolúcie. Ich

hlavným cieľom bolo presadiť liberálnodemokratickéslobody, väčšiu sociálnu spravodlivosť, a obhajovať národnézáujmy. Sloboda, rovnosť, bratstvo všetkých národov a prevšetky národy – to bola výzva pre novú dobu a  práve v  tomto

duchu súzvučne zazneli v krajinách Európy zvony slobody.

Revolúcia presiakla z  Francúzska, Talianska a  Nemecka

aj do  habsburskej monarchie. Plamene odporu postupne

vzbĺkli nielen v  historických centrách moci a intelektuálneho pohybu vo Viedni, v  Pešti a  Prahe, ale aj na  území

dnešného Slovenska, kde v rámci Uhorska tvorili Slováci –

v jeho severných častiach (tzv. Horného Uhorska) –komaktný národný celok. Do  popredia revolučných pohybov sa dostala uvedomelá, vzdelaná (najmä z  nemeckých

univerzít) a  európsky rozhľadená štúrovská generácia.

Rok 1848 sa stal jedinečnou príležitosťou nielen presadzovať, ale aj predstaviť okolitému svetu národnoemancipačné snahy slovenského národa. Cieľom bolo zrušenie

Sloboda,

rovnosť,

bratstvo

všetkých

národov

a pre všetky

národy

Slovák

som rodom

i vychovaním


42 REVOLUČNÁ JAR EURÓPSKYCH NÁRODOV A SLOVÁCI

poddanstva, zrovnoprávnenie všetkých občanov pred

zákonom, ústavné práva pre národy a  národnosti žijúce

v Uhorsku. Vtedajšej slovenskej politickej elite, ozajstným

patriotom – národne uvedomelým a  európskym duchom

ovplyvneným intelektuálom slúži ku cti, že sa dokázaliideovo stotožniť s demokratickými požiadavkami vtedajšieho európskeho revolučného pohybu. Predovšetkým, ževyužili svoje schopnosti a dané možnosti začleniť do európskych revolučných snáh, do  požadovaných a  uskutočňovaných zmien aj slovenský národ. Napokon, na tento pohyb saslovenská politická elita dlho pripravovala. Jej snahy silnelinielen duchom, ale aj konkrétnymi činmi už pred rokom 1848. Posilňoval ich napríklad aj Ján Čaplovič, ktorý vydal v roku

1842 v  Lipsku dielo Slovanstvo a  pseudomaďarstvo a ktorý kliesnil cestu generácii štúrovcov do Viedne, ukázal, tak ako napísal Rudo Brtáň, cestu Ľudovítovi Štúrovi k stredoslovenčine, bránil svoju materinskú i  otcovskú reč. Ku koncu svojho života Ján Čaplovič konštatoval: „Slovák som rodom i vychovaním. Medzi Slovákmi som prežil detstvo a mladosť, a  tak moje najkrajšie spomienky patria im... Nasýtil som sa vyše miery beštiálnosti sveta, preto som sa už dávno utiahol do seba. Najbližší zo všetkých národov sú mi Slováci...Zaujímavé je, že – nie zámerne, ale osudom – mi vyšlaEtnografi a Slovákov rozsiahlejšia ako etnografi a vyvolencov Božích (Kurfurste Gottes) vulgo Maďarov. A  naozaj sú v civilizovanom vývine Slováci vyššie ako Maďari.“ Slovenská politická “ elita sa intelektuálne, postupne aj revolučne doformovala a rok 1848 ju našiel pripravenú.

Po celý tento čas museli Slováci a ich predstavitelia,podobne ako Íri voči Angličanom (Act of Union z roku 1800

bol dokument, ktorý umožňoval despotickú nadvláduAnglicka nad Írskom), čeliť silnejúcim maďarským radikálnym prúdom. Už od sklonku 18. storočia maďarčina vo

verejnom živote nahradzovala stredoveké latinskéesperanto. Maďarské radikálne sily prebojúvali nacionálne heslo:

Jedna vlasť-jeden jazyk-jeden národ. To malo platiť pre celé

Uhorsko.


43REVOLUČNÁ JAR EURÓPSKYCH NÁRODOV A SLOVÁCI

„Zmierlivým“ prejavom týchto cieľov bol program peštianskej

revolúcie. V  mene maďarského národa boli proklamované

demokratické princípy slobody, rovnosti a bratstva – sloboda

tlače a  zrušenie cenzúry, vytvorenie uhorskej vlády zodpovednej snemu so sídlom v Pešti, rovnosť občanov predzákonom bez ohľadu na ich pôvod a náboženstvo a pod. Program

bol predstavený v  známych „dvanástich bodoch“ 15. marca

1848 a  neskôr zakomponovaný do  prijatých marcových zákonov uhorského snemu (18. marca 1848). Maďarskí revolucionári – L.  Kossuth, A. Petőfi , M. Jókai, L. Batthyány,

B. Szemere a mnohí ďalší – sa, žiaľ, rozhodli vydobyť slobodu

len pre vlastný národ, vymaniť sa spod habsburskej nadvlády.

V tomto revolučnom kvase však sformulovali programa požiadavky za zrovnoprávnenie svojho postavenia v Uhorsku aj

nemaďarské etnické spoločenstvá, národy: Slováci, Chorváti,

vojvodinskí Srbi, sedmohradskí Rumuni a podkarpatskíRusíni. No predstavitelia vládnucej maďarskej elity tietooprávnené požiadavky odmietli (okrem požiadaviek Chorvátov),

pretože ich považovali za  nezlučiteľné so záujmami krajiny.

V podstate mali len jeden cieľ: chceli v Uhorsku vládnuť sami.

S odstupom rokov môžeme spoznať úžasnú zhodu medzi

riešením írskej a  slovenskej otázky, podobnosť cesty k národnej slobode írskeho a slovenského národa. Svedčia o tom

aj dokumenty vtedajšej tlače. Lord Macaulay (1800 – 1859),

Heslo

maďarských

radikálnych síl:

Jedna vlasť

– jeden jazyk

– jeden národ

Podobnosť

cesty írskeho

a slovenského

národa

Írski emigranti.

Hlada prenasledovanie vyhnalo

z ostrova v roku

1845 okolo

1,7 mil. Írov.


44 REVOLUČNÁ JAR EURÓPSKYCH NÁRODOV A SLOVÁCI

anglický politik, esejista a historik, napísal vo vzťahus hod

notením situácie v  Írsku: „Mnohí súčasní politici majú vo

zvyku pripomínať ako samozrejmosť fakt, že nijaký národ

by nemal získať slobodu, kým sa nenaučí plne ju využívať.

Táto maxima pripomína legendu o  starcovi, ktorý sa roz

hodol nevkročiť do  vody, kým sa nenaučí plávať. Ak ľudia

túžiaci po slobode majú čakať, kým budú rozumní a dobrí,

môže toto čakanie trvať aj večnosť.“ Anglický kňaz a mysliteľ

Sydney Smith (1771 – 1845) formuloval svoje hodnotenie

vtedajších anglicko-írskych vzťahov omnoho ostrejšie, keď

tvrdil, že „len čo sa vysloví slovo Írsko, Angličania akoby

úplne zabudli na city, opatrnosť a najzákladnejší zdravýro

zum a konajú tak barbarsky a samoľúbo ako tyrania hlupá

ci.“ Jozef Miloslav Hurban reagoval podobne na vtedajšiusi

tuáciu v Uhorsku, keď napísal: „Či teda len my Slováci máme

vo svojich dolinách a domkoch čušať? Či sme my len k tomu

na svete, aby sme my sami boli sluhovia druhých? Či len my

statoční Slováci máme iba počúvať piesne slobody, ktoré iné

národy spievajú? Hej, bratia, nie, nie a nie! A veru mynesmie

me čušať, keď iní spievajú, a  slúžiť, keď iní panujú, a  plaziť

sa, keď iní hlavy dvíhajú, a zúfať, keď iní triumfujú! Aj nám,

aj nám Slovákom statočným uderil zvon slobody.“ Bola to

úprimná, písomná reakcia nielen na  novinové články,z kto

rých jeden vyšiel 2. novembra 1848 v Pesti Hirlap a v ktorom

sa písalo: „Prečo by sme sa ľakali otvorene a úprimne vysloviť,

že totiž my Maďari na maďarskej zemi len maďarskúnárod

nosť uznávame?“ Po  prečítaní týchto niekoľkých dobových

svedectviev mnohí pochopia, čo v nás, v strednej Európe, ešte

prežíva a často sa objavuje aj dnes v novej podobe.

Rok 1848 obdarovali Slováci mnohými konkrétnymi skut

kami, ktoré obohatili nielen naše národné dejiny.Ústred

ná postava slovenského revolučného hnutia Ľudovít Štúr

vyjadril v  príspevku Nový vek radosť nad možnosťami ná

rodnoemancipačného hnutia. Janko Kráľ a  Ján Rotarides

organizovali vzburu roľníkov v  obciach Hontianskej župy

a boli obvinení z  panslavistického poburovania a  napokon

Rovnoprávnosť

pre všetky

národy Uhorska

Jozef Miloslav

Hurban

(výrez z olejomaľby

Johanna Bössa)


45REVOLUČNÁ JAR EURÓPSKYCH NÁRODOV A SLOVÁCI

uväznení maďarskými vládnymi úradmi. Janko Kráľ v básni Krajinská pieseň vyzval svojich rodákov na  spravodlivý

oslobodzovací boj a  vo veršoch básne Tr i v ŕ šky dôraznepriomenul Slovákom ich národné práva v  spoločnej uhorskej

vlasti. Jozef Miloslav Hurban spolu s  Ľudovítom Štúrom tlmočili v letáku Bratia Slováci! napísanom vo Viedni v apríli 1848 slovenský národný program, v ktorom pripomenuli

Slovákom, že aj občianske slobody si zabezpečia najlepšie

ako celok, ako národ, aby sa nedalo nič robiť „... o  vás bez

vás..., o vašom práve bez vášho práva, o vašej slobode bezvašej slobody. Doplnili tak Liptovské žiadostik (27. marca 1848)

o ďalšie požiadavky, pričom v Žiadostiach slovenského národa

stolice Nitrianskej (28. apríla 1848 – Brezová pod Bradlom)

sa objavili ďalšie: rovnoprávnosť pre všetky národy Uhorska,

oslobodenie J. Kráľa a J. Rotaridesa a vrátenie hôr a pasienkov

roľníkom, ktoré im panstvo akýmkoľvek spôsobom zobralo.

V uvedených programových dokumentoch je aj z dnešného

hľadiska aktuálna požiadavka vymedzenia ľudskej slobody

ako jednoty občianskej a národnej rovnosti. Už vtedy – pred

viac ako poldruhastoročím – pochopila generácia štúrovcov

Požiadavka

občianskej

a národnej

rovnosti

Orol tatranský

z roku 1848

s textom piesne

Kto za pravdu horí


46 REVOLUČNÁ JAR EURÓPSKYCH NÁRODOV A SLOVÁCI

to, čo dnes niektorí politici účelovo stavajú proti sebe,jed

no pred druhým nadraďujú a glorifi kujú. Dielo tejto skvelej

generácie sa napokon zavŕšilo v ucelenom štmásťbodovom

slovenskom programe Žiadosti slovenského národa prijatom

10. – 11. mája 1848 v  Liptovskom Svätom Mikuláši-On

drašovej. Okrem iného obsahoval požiadavky: vytvorenie

spoločného snemu pre všetky národy Uhorska, vlastných

národných snemov, vytýčenie etnických hraníc územiaosíd

leného Slovákmi, používanie slovenčiny na území Slovenska

ako národnej reči, vyučovanie na školách po slovensky,vy

budovanie národného školstva od ľudového až po univer

zitu, právo používať národnú zástavu, ustanovenie sloven

ských veliteľov v  národnej garde a  zavedenie slovenského

velenia, uznanie práva vydávať slovenské noviny, práva za

kladať spolky a zhromažďovať sa. Bola v nich deklarovaná aj

potreba bratského spolunažívania a kategoricky sa odmietla

idea jednotného uhorského (rozumej maďarského, pozn.

autora) národa, národná nadradenosť a  útlak. Za priekop

nícku môžeme považovať požiadavku prebudovať Uhorsko

na federatívny štát. Odmietnutie Žiadostí maďarskou vlá-í

dou a snemom bolo dôkazom, že Maďari sa nemienili vzdať

odnárodňovacej politiky a  pretvorenia mnohonárodného

Uhorska na  národný štát Maďarov – Veľkého Maďarska

strednej Európy. Zákonodarstvo maďarskej revolúcie týmto

prejavilo tragickú obmedzenosť, najmä čo sa týka riešenia

národnostnej otázky. Žiaľ, práve v týchto cieľoch maďarstvo

„skryto“ nepoľavilo do dnešných čias.

Štúrovcom preto neostalo nič iné, len pred okolitým

svetom dokazovať nedôveryhodnosť maďarskej (uhorskej)

moci, čo aj napokon predložili v Žiadostiach Slovákova Ru

sínov uhorských v júni 1848 na Slovanskom zjazde v Prahe.

Keď zlyhali aj posledné možnosti dohody s  uhorskou vlá

dou, naplnila sa vízia, ktorú na Slovanskom zjazde v Prahe

Hurban vyjadril takto: „Ak nám dajú Maďari čo sa patrí,

nemožno... proti nim vystúpiť s  mečom... Ak nám to Maďa

ri nedajú, potom, pravdaže, zvolíme boj.“ Pod vplyvomma

ďarskej hrozby hľadali štúrovci ochranu u cisára vo Viedni,

Účastníci

Slovanského zjazdu

v júni 1848 v Prahe

(kresba J. V. Hellicha)

Michal Miloslav

Hodža

(výrez z olejomaľby

Jozefa Božetecha

Klemensa)


180 KALENDÁRIUM OSMIČKOVÝCH ROKOV

február 1908 – máj 1908

16. február 1908

V Liptovskom Mikuláši sanarodil literárny kritik, historik,

univerzitný profesor Milan Pišút.

Jeho doménou bola slovenskáromantická literatúra. († 8. 5. 1984)

16. február 1908

V Martine zomrel katolícky kňaz,

etnograf, archeológ a významný

botanik Andrej Kmeť.

(* 19. 11. 1841)

22. marec 1908

V Čechách a na Morave sa

uskutočnilo 700 zhromaždení,

na ktorých sa protestovalo proti

národnostnému a politickému

útlaku Slovákov v Uhorsku. Asi

trištvrte milióna Čechov svojou

účasťou vyjadrilo solidaritu

so slovenským ľudom. Bola

to najväčšia masová akcia

v zahraničí na podporu Slovákov.

Jej organizátorom bol český

Sokol.

10. apríl 1908

V Dolnom Kubíne sa narodilbásnik a kultúrny pracovník Th eo H.

Florin (vl. menom Th eodorHerkeľ). Zaslúžil sa o organizovanie

prehliadok umeleckého prednesu

Hviezdoslavov Kubín a venoval

sa výskumu oravského regiónu.

(† 11. 3. 1973)

5. máj 1908

Kráľovský okresný súd

v slovenskom mestečku Kovačica

(Srbsko) odsúdil 35 tamojších

obyvateľov na úhrnný trest

šesť rokov a osem mesiacov

väzenia a 6 280 korún pokuty

Milan PišútAndrej Kmeť Theo H. Florin


181KALENDÁRIUM OSMIČKOVÝCH ROKOV

júl 1908 – september 1908

za ich odpor proti maďarským

bohoslužbám.

1. júl 1908

V Pittsburghu (USA) začalvychádzať mesačník Živena.Vydávala ho rovnomenná organizácia

slovenských žien v USA.

28. august 1908

V Blatnici sa narodila poetka,

prekladateľka Maša Haľamová.

Pracovala ako úradníčka vo

Vysokých Tatrách, kde jej manžel

pôsobil ako lekár. Po jeho smrti

sa stala redaktorkou v Martine,

neskôr v Mladých letách

v Bratislave. Okrem mnohých

iných jej vyšli zbierky Dar,

Červený maký a Smrť tvoju žijem,

Komu dám svoju nehu, Čriepky,

Nepokoj, Milému, Ja som tú

poéziu žila, knihy pre deti Svrček

a mravci, Košťúrik s kamarátmi,

Petrišorka, Hodinky, O sýkorke

z kokosového domčeka a iné diela.

(† 17. 7. 1995)

3. september 1908

V Martine slávnostne otvorili

budovu Slovenského národného

múzea postavenú podľa projektu

Milana Michala Harminca.

15. september 1908

V Budapešti zorganizovali

slovenskí poslanci Metod Bella,

Milan Hodža a Ferko Skyčák

politické zhromaždenie 88

zástupcov slovenského roľníctva.

Ich snahou bolo posilniť roľnícku

základňu Slovenskej národnej

strany (SNS) a presadiť sa do jej

vedenia, čo však stroskotalo

Maša Haľamová Budova Slovenského národného

múzea v Martine v roku 1908

Mesačník Živena


182 KALENDÁRIUM OSMIČKOVÝCH ROKOV

október 1908 – december 1908

na odpore konzervatívnych síl

v SNS.

10. október 1908

V Olcnave (okr. Spišská Nová

Ve s) sa narodil maliar, reštaurátor

Jozef Fabini. Jeho doménou boli

najmä krajinky (Spiš, Zemplín)

a uličky Košíc, Krompách,Levoče. († 2. 12. 1984)

5. december 1908

V Budapešti začal vychádzaťčasopis Zornička, venovaný deťom

a vychádza doteraz. Zorničku

začali vydávať prvý raz v Martine

v rokoch 1846 – 1847s podtitulom Zábavník pre dietky.Potom sa objavila medzi Slovákmi

v Novom Sade (1864 a 1865) ako

list pre slovenských mládencov

a panny, pre obveseleniea zošľachtenie srdca. Po svojom zániku sa

znova zrodila až medzi Slovákmi

Porada

v Budapešti

Jozef Fabini


183KALENDÁRIUM OSMIČKOVÝCH ROKOV

december 1908 – január 1918

v Budapešti. V rokoch 1908

– 1914 tam vychádzalas podtitulom Novinky pre naše dietky.

17. december 1908

Začala premávať električka

na trati z Popradu do Starého

Smokovca a odtiaľ do Tatranskej

Lomnice.

8. január 1918

Americký prezident T. W. Wilson

predniesol pred KongresomSpojených štátov amerických štrnásť

mierových bodov, m edzi ktorými

sa objavila aj požiadavkaautonómie pre národy.

30. január 1918

V Prešove sa narodil dramatik,

scenárista a režisér Leopold

Lahola. Jeho tvorbu poznamenali

dehumanizujúce vplyvy vojny.

Po vojne emigroval do Izraela,

kde sa uplatnil najmä ako režisér.

(† 12. 1. 1968)

Tatranská električka T. W. Wilson

Rozhovor s nepriateľom (SND, 2004)


184 KALENDÁRIUM OSMIČKOVÝCH ROKOV

apríl 1918

1. apríl 1918

V Budapešti sa narodil režisér

Ján Kadár. Študoval právo,potom kinematografi u v Bratislave.

Po vojne pracoval ako režisér

Krátkeho fi lmu v Bratislave,

neskôr sa venoval hranému filmu. Nakrútil viacero úspešných

fi lmov, napr. v roku 1963 spolu

s Elmarom Klosom Smrť sa volá

Engelchen. Prvú verziu tohtorománu Ladislava Mňačka nakrútil

ako televízny fi lm režisér Ivan

Balaďa v roku 1960. Najväčší

ohlas však mal Kadároma Klosom nakrútený tragický príbeh

z druhej svetovej vojny Obchod

na korze, ktorý roku 1966 získal

ocenenie Americkej fi lmovejakadémie Oscar. Od roku 1968 žil

Kadár v emigrácii v USA, kde sa

venoval najmä televíznej tvorbe.

(† 1. 6. 1979)

8. apríl 1918

V Ríme sa konal kongresutláčaných národov Rakúsko-Uhorska.

Čechov a Slovákov zastupovali

Edvard Beneš, Milan Rastislav

Štefánik, Štefan Osuský a ďalší.

Kongres prijal rezolúciu, v ktorej

sa stanovili zásady spoločných

akcií: právo každéhozúčastneného národa na utvorenie vlastného

národného štátu, nevyhnutnosť

spoločného postupu aždo dosiahnutia úplnej nezávislosti,

a odsúdil Rakúsko-Uhorsko ako

nástroj veľmocenskej politiky

Nemecka.

Ján Kadár

Prvomájové

zhromaždenie

v Liptovskom

Mikuláši




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist