načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Odsúdený milovať - Os Jambe

Odsúdený milovať

Elektronická kniha: Odsúdený milovať
Autor:

Mike je obyčajný pracujúci muž. Kvôli svojmu nízkemu sebavedomiu nedokáže komunikovať so ženami, preto u nich nie je nijak zvlášť úspešný. Všetko sa zmení vtedy, keď v práci ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  89
+
-
3
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » E-knihy hned
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 102
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-753-6002-1
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Mike je obyčajný pracujúci muž. Kvôli svojmu nízkemu sebavedomiu nedokáže komunikovať so ženami, preto u nich nie je nijak zvlášť úspešný. Všetko sa zmení vtedy, keď v práci spozná vyzývavú Jane. Vôbec nie je jeho typ a všetkým, čo robí a hovorí, ho len privádza do zúrivosti. Jane ho však niečím priťahuje – nenechá sa odradiť Mikeovým prístupom a postupne si k nemu prebojuje cestu. Mike si pripadá ako vo sne.

Zařazeno v kategoriích
Os Jambe - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Odsúdený milovať

Os Jambe

Copyright © 2015 Os Jambe

Obálka a text © Os Jambe, 2015

Grafická úprava a sazba © Lukáš Vik, 2015

1. vydání © Lukáš Vik, 2015

ISBN ePub formátu: 978-80-7536-000-7 (ePub)

ISBN mobi formátu: 978-80-7536-001-4 (mobi)

ISBN PDF formátu: 978-80-7536-002-1 (PDF)

Konverze do elektronických formátů:

webdesignér Lukáš Vik

http://www.lukasvik.cz


Chcem tvoje

,,chcem ťa!“

pre splynutie

duší v pôžitku

opätovne si vychutnať

ten

prechod

k

nenávisti“

***


Vždy mal strach z dvoch vecí. Zo zaspávania a zo žien. Nerozumel tomu, pretože spánok mal rád, no vždy keď ležal v posteli a čakal na to, kedy ho pohltí sen, mal pocit, že sa blíži jeho koniec. Sústreďoval sa na dýchanie a cítil, ako ho v hrudi tlačí srdce a v lebke mozog. Boli to všetko len nezmyselné myšlienky, ktoré prechádzali do podvedomia a niekoľkokrát ho nepríjemne vytrhli z prechodu z bdelosti do spánku a tak musel vstať a niekoľko minút sa prechádzať po byte. Naučil sa s tým však žiť a bral to ako súčasť svojho bytia. Na čo si však zvyknúť nevedel, boli ženy, ich podstata a konanie. Nevedel, ako sa má s nimi baviť, ako ich osloviť, či ako sa s nimi zoznamovať. Pri akomkoľvek náznaku ženských sympatií okamžite utiekol, alebo využil niektorú z techník, ktoré si časom osvojil. Vlastne ani nevedel, čoho sa bojí. Nedokázal sa im zadívať do očí. Pri akte zoznamovania sa zakaždým vyhováral na chorobu, ktorá mu bráni pri bozku na zoznámenie, či jednoducho tesne pred tým odišiel s tým, že mu do toho niečo prišlo, alebo že mu zvoní telefón. Pár krát zaklamal o svojej sexuálnej orientácii, čo vždy zabralo a mal od dotieravosti žien pokoj.

O ženy sa veľmi nezaujímal. Mal svoje zásady, každodenné rituály a záujmy, ktorým venoval

všetok svoj čas, často na úkor školskej dochádzky,

či prospechu. Až do dospelosti sa ženy ani

nedotkol. Žiadnu nechytil ani len za ruku. Žiadnu

nepobozkal. Nevedel, aký je to pocit, preto mu ani

nechýbal. Mnohým prišiel zaujímavý, najmä pre

svoje aktivity, zásady a tvrdohlavosť. Nezúčastňoval

sa ani spoločenských podujatí a nechodil ani do

barov. Pociťoval stavy paniky a neustále mal pocit,

že je pod drobnohľadom. Obával sa fyzických

kontaktov a agresorov, ktorých bolo v meste viac

než dosť. Možno to bol pravý dôvod, prečo nechodil

do podnikov, kde hrozilo, že ho niekto bude

osočovať, urážať, alebo napádať. Bolo to však len

v jeho hlave.

Čas šiel prirýchlo. Stihol ukončiť štúdium,

vystriedať niekoľko zamestnaní, dokonca prežiť

vzťah, ktorý samozrejme nezačal on. Začiatok

bol až príliš pekný, možno preto, že nebol

jeho iniciátorom a tak to nemal kto pokaziť

neohrabanosťou. Trvalo to štyri roky, počas

ktorých stihol svoju lásku predstaviť kamarátom,

rodičom, brať ju na rodinné oslavy, na stretnutia

s priateľmi. Dotklo sa ho, že sa to všetko skončilo

vyhlásením, že si ho vybrala a zotrvala s ním len

kvôli tomu, že nevyzerá dobre a tak má aspoň

istotu, že ju nepodvedie. To mu sebavedomie

zrazilo až na dno. Utvrdilo ho to v tom, že ženy

sú zlé bytosti a žijú len preto, aby ničili mužov.

Začal k nim pociťovať nenávisť a odpor. Všetky

náznaky možných zblížení so ženami zavrhoval

ihneď na začiatku, aby eliminoval riziko ďalšieho

sklamania. Nenávidel svet a ľudí v ňom. Ukončil

všetky zbytočné známosti, kontakty a vzťahy, oholil

si hlavu, nabral pekných pár kilogramov, ktoré mu

dodali odvahu začať chodiť do podnikov, z ktorých

mal obavy a zistil, že s podstatným zväčšením sa

jeho postavy sa mu dostáva rešpektu a ľudia sa

ho dokonca boja. Spadol mu zo srdca obrovský

kameň a prestal sa obzerať cez rameno, alebo sa

obávať baviť s kýmkoľvek. Samozrejme okrem

žien. Pravidelne makal v posilňovni a rozhodol

sa, že svoje proporcie uplatní v práci a tak si

začal hľadať zamestnanie, v ktorom by to mohol

využiť. Vystriedal niekoľkodňové pracovné pozície

v rôznych oblastiach, no nič z toho ho neoslovilo.

Chcel vyskúšať niečo iné, nové, kde by mohol

posunúť hranice svojich možností. Svojich fyzických

možností.

Nebolo ťažké skaziť sa. Stačilo k tomu iba

vhodné prostredie, tí správni ľudia a príležitosti.

Vo veľkom meste človek ľahko podľahne okolitým vplyvom, ktoré svojou intenzitou zvádzania majú takmer stopercentnú úspešnosť. Nespočetné alkoholové výlety do vysvietených nočných ulíc, chŕliacich húfy hlučných davov, obsahujúcich indivíduá rozmanitých národností, zlozvykov, príbehov, očakávaní, snov, sklamaní, zlomyseľnosti, spoločenského, moralného a intelektuálneho bahna a všetky tie okolnosti a vyrobené problémy, súvisiace so stavmi opitosti, ženy ponúkajúce sa na každom rohu, na každej zákrute, v každom pajzli, na každom verejnom hajzli, mnoho príležitostí rozbiť niekomu hubu, alebo s rozbitou hubou ležať, nepovšimnutý, kradnúť, alebo byť okradnutý, či podvedený a podobne. Všetky tieto neresti, bolesti, radosti, výhry a prehry boli na každodennom poriadku, súčasťou každého človeka, jeho nevynímajúc.

Bolo to už pár rokov, ktoré strávil striedavo doma a vo veľkomeste, ktoré bolo dokonalým protikladom toho, odkiaľ pochádzal. Bolo v tom čosi magické, no zároveň zlovestné. Príťažlivé i odpudzujúce, ako všetko, čo má svoje uvážené plusy a mínusy.

Denne striedal prácu s bahnom. Niekedy sa dosť toho bahna nanieslo aj do práce, dokonca ho sám rozotieral uvedomelými podrážkami tam, kde

by malo ostať v zásade čisto. Bolo tak jednoduché

nechať sa strhnúť všetkým tým negatívnym a zlým,

že sa to neodstrániteľne dostalo pod kožu, ako

ten najväčší a najpodstatnejší orgán v jeho tele.

Strážiť ako motorizovaná hliadka reťazec predajní,

v ktorých bolo hojnosti jedla a pitia a nedopriať

si všetko to, čo si pravidelne doprialo celé to

množstvo spokojných zlodejov každý deň, by bola

neuvážená hlúposť. Nevychádzať so zlodejmi,

napriek tomu, že jeho pracovnou náplňou bola

ich eliminácia a znemožňovanie ich činnosti, by

bolo sebaokrádanie. Prečo im tiež nedopriať za

miernu úplatu? Veď mať peniaze je skvelý pocit

a ak je to prakticky bez pričinenia, tak sa tento

pocit znásobuje. Každopádne, fungovalo to ako

švajčiarske hodinky.

Na jednej z predajní si ho všimla jedna

z predavačiek. Nevedel si vysvetliť, čím bol tak

výnimočný, no každopádne si nejakým spôsobom

našli k sebe cestu. Bola k jeho postave podstatne

nižšia, čo rozhodne nebol problém. Celkom pekná,

milá, plná energie, primeraného veku a jediné

momentálne mínus bolo to, že už mala dieťa.

Začali sa spolu baviť, presnejšie, oslovila ho ona,

keďže jeho nemotorný a nesmelý prístup k ženám bol jeho údelom už asi na celý život. Miestami kládla priveľa otázok, čo mu liezlo na nervy a ich frekvenciu vnímal ako zabíjanie žeravých klincov do hlavy. Priamo do mozgu. Nemal rád otázky na telo a násilné ťahanie informácii z jeho života, z jeho stráženého súkromia. Ani však nevedel ako a dovolil povýšiť ich verbálnu komunikáciu v práci na sexuálne dobrodružstvo uňho v prenajatej hotelovej izbe.

Spadli do toho prirýchlo, z časti možno aj preto, že prvý krát to bolo vo vzájomnom alkoholovom opojení, ktorému podľahli raz večer po práci. Sex s ňou bol príjemným uvoľnením, aj keď na druhý deň od nej obdržal textovú správu v znení „Viem to aj lepšie“. Nepovažoval sa za nejakého šampióna v oblasti sexu, ani nemal extrémne nároky na krkolomné posteľové gymnastické prvky, preto mu správa prišla neopodstatnená. Každopádne z nej vydedukoval, že to asi nebude jednorázová záležitosť. Ešte nikdy do toho tak rýchlo neskočil a mal pocit, že je nutné vycúvať, no pocit polosamoty sa sexom dokonale zaháňa. Aj keď len na chvíľu.

Liezla mu stále viac a viac na nervy. Začali spolu tráviť viac nocí. Po sexe bol vždy radšej sám a mal

pocit, že mu žena v posteli zavadzia. Bol to akýsi

pocit strachu z ukradnutia duše, ktorá sa odhalí

po fyzickom uspokojení. Človek vždy uvažuje

a koná ináč predtým a potom. Nevedel, ako jej

má naznačiť, aby už šla, keďže súhlasila s jeho

návrhom, že je to len fyzická záležitosť a nič viac.

Vtedy ochotne súhlasila, no začínal si všímať, že ona

to berie vážne a začínajú sa u nej prejavovať stavy

majetníckosti, žiarlivosti a prehnanej zvedavosti.

Postupne si začal uvedomovať, aká je z neho sviňa

a že zneužíva to, že ona neustále čaká na niečo, čo

jej nikdy nedokáže dať. Srdce.

Prenasledovala ho a snažila sa o citové

vydieranie, aj keď jej nedošlo, že človeka, ktorý k nej

city neprechováva, proste citovo vydierať nejde.

Kým on pokojne spal, ona sedela na posteli alebo

stála pri okne. Celú noc. Vnímal to a spočiatku to

prisudzoval sebe a svojej bezcitnosti, no časom

prichádzali indície, že ju prenasledujú prízraky

z minulosti v podobe jej predošlých vzťahov

a násilností páchaných na nej. Nikdy mu o tom

nepovedala viac, aj keď naliehal na odpovede.

Vlastne ani nevedel, načo to chce vedieť, keďže mal

svoj život a vedel s určitosťou, že ju doňho nechce.

Bola síce skvelá, takmer dokonalá, no niečo ho na

nej odpudzovalo a v žiadnom zo svojich ponorení

do svojej úprimnosti nevedel nájsť na to odpoveď.

Vedel, že sa jej musí nejakým spôsobom zbaviť, no

ona nereagovala na žiadne náznaky toho, že nie je

správne to, čo robia, aj keď to napriek tomu robili

naďalej. Boli dni, kedy proste pritvrdil a poslal ju

bez okolkov do riti, či ponižoval, zhadzoval, urážal.

Chcel, aby ho znenávidela a nechala ho tak a tým

by nemusel mať žiadne výčitky svedomia, no bola

ako nezmar, ako človek, ktorého nemožno uraziť,

zastrašiť, odradiť. Chytala ho z toho panika, pretože

si začínal myslieť, že nebude celkom psychicky

zdravá a v duchu si predstavoval, ako by mohla vo

svojom záchvate majetníckosti a chorobnej lásky

vziať do ruky nôž a vraziť mu ho v spánku do

hrude. Desila ho. V jej očiach začínal vidieť niečo

démonické. Pripomínali mu oči vražedných bábik

z hororov. Každým dňom sa jej snažil vzďaľovať viac

a viac, no ona sa o tú vzdialenosť vždy priblížila.

Ignoroval ju, nereagoval na telefonáty, ani na správy,

no nemohol sa vyhnúť tomu, aby sa nestretávali

v práci. Bolo jediné šťastie, že aspoň tam to bolo

na profesionálnej úrovni a nechávala ho na pokoji.

Už radšej na predajňu, kde pracovala, nechodil,

ale posielal tam kolegu samého. Ten to chápal

a zbytočne sa na nič nepýtal. Určite si to časom

všetko domyslel a dal dokopy.

S pribúdajúcimi mesiacmi práce a neustálym naťahovaním sa so zlodejmi, narkomanmi, bezdomovcami, špekulantmi, násilníkmi, sa v ňom kopila nenávisť na všetko živé aj neživé. Úspešne v sebe pestoval kladný vzťah k násiliu, necitlivosti, chladnosti a odmeranosti. Začal rezignovať na budúcnosť, na ružové vyhliadky a na samotné dobro. V práci videl poslanie a snažil sa mať čo najlepšie výsledky napriek tomu, že hral na dve strany. Šlo predsa o peniaze a teda o plný žalúdok a istý životný štandard.

Dni šli jeden za druhým a ničím sa od seba nelíšili. Ranné vstávania, uniforma, auto, papierovačky, pracovné postupy, nadávky, jedlo, to všetko bolo vždy rovnaké. Ľudia, ktorých v práci stretával, sa nemenili, ničím ho nezaujímali a tak dni boli nie len stereotypné, ale aj smutné. Všetko šlo ako na autopilota a práca sa striedala s posteľou. Ešte že si mohol počas práce odbehnúť na hodinu do posilňovne aj napriek tomu, že to bolo výslovne zakázané. Na konkrétnom pracovnom mieste mu však až tak veľmi nezáležalo. Nezakladal si na loajálnosti voči firme a nevidel v nej svoju definitívnu budúcnosť.

Boli dni, kedy sa absolútne nič nedialo a tak mohol aj s kolegom pokojne spať v aute, zašitý

niekde medzi panelákmi, no boli aj také slúžby,

kedy sa nezastavili a poplachy sa ozývali jeden za

druhým, akoby nastal koniec sveta a ľudia začali

húfne rabovať samoobsluhy a pripravovať sa

zásobami na apokalypsu. Najviac bol nasraný, keď

ich pípanie služobného telefónu rušilo pri jedle. Pri

jednom z takýchto poplachov vyštartovali od stola

v jedálni v zázemí jednej z predajní a takmer medzi

dverami ušliapal ženu, ktorú tam pred tým ešte

nevidel a ani si poriadne nestihol všimnúť, kto to

vlastne bol.

Jane prestúpila z inej predajne, kde sa zaúčala

na vedúcu, práve do jednej z tých, kde slúžil aj

Mike. Mala tesne po štyridsiatke, no stále peknú

postavu a energiu, ktorú by jej mohla závidieť každá

dvadsiatka. Bolo na nej už na prvý pohľad niečo

vulgárne. Možno to bolo tým piercingom, výrazom

tváre pri pracovnom nasadení, alebo tetovaním

na chrbte, aké máva väčšina pornoherečiek

a striptériek, odhaľujúce sa jej pri každom zohnutí,

aby mohla vložiť tovar do spodných regálov. Denne

vyfajčila neskutočné množstvo cigariet, čo sa

možno podpísalo aj na jej tóne hlasu a smiechu,

ktorý svojim zafarbením taktiež pôsobil vulgárne

a odstrašujúco. Rozprávala a pohybovala sa

neprirodzene rýchlo a keby ju časom nespoznal,

myslel by si, že určite na niečom ide. Najrušivejšie

na nej však boli jej neznášanlivé výroky voči

Mikeovej práci, jeho kolegom a firme. Neznášal ju

za to a nešetril tými najodpornejšími nadávkami

na jej osobu. Musel ju však vídať každý deň kvôli

práci a to, že mala vedúcu funkciu v predajni

znamenalo každodenné aktívne komunikovanie

a potvrdzovanie administratívy. Ostatní kolegovia

to nebrali tak vážne, bolo im to ľahostajné, no jeho

dokázala naštvať hocijaká malichernosť. Často

mu vravievali, aby so sebou niečo robil, pretože

pri takejto povahe si ľahko doženie infarkt. Neraz

mu bolo z nervov tak zle, že nemohol chodiť,

černelo sa mu pred očami a závraty boli také silné,

akoby mu niekto hodil na hlavu vrece cementu.

No povahu človeka nejde zmeniť len tak a on ani

nechcel. Nechápal prečo, ale páčilo sa mu to. Mal

taký ten zvrátený pocit radosti a naplnenia, keď

ho mohlo niečo naštvať. Ani nestihol postrehnúť,

kedy sa to v ňom začalo prejavovať, no už to bolo

neoddeliteľnou súčasťou jeho osobnosti. Nechápal,

ako môžu ostatní brať s humorom a nadhľadom

to, čo jeho dokáže vyviesť z miery do extrémnych

stavov zlosti a zúrivosti.

Napriek tomu, že mu vadili Janine výroky, tam ostatní chodili najradšej a dokonca s ňou dokázali dobre vychádzať a nájsť si priestor na také to priblblé žartovanie a doberanie sa. Postupom času však prišlo obdobie, kedy ho už nedokázala tak vytočiť a bral to jedným uchom dnu a druhým von. Dokonca sa pristihol, že žartuje. Rozhodol sa, že to začne trochu oplácať a tak vyťahoval do priestoru svoje protiženské výroky, postrehy a názory. A zafungovalo to tak, že sa ho Jane začala strániť. To mu vyhovovalo. Keď nemusí nikoho počúvať a už vôbec nie priblblé ženské názory, ktoré sa mu zdali totálne zbytočné.

„Mňa jebne! Tá krava si do práce dotiahla aj dcéru!“, bola jeho prvá myšlienka, keď sa dozvedel, že Jane vybavila na tej istej predajni prácu aj pre ňu. A to už len bol zjav. Zatiaľ čo ostatným pripadala milá a sympatická, on v nej videl vychrtlú, zrýchlenú, nevychovanú, neúctivú, nevzdelanú, sfetovanú trosku. To muselo napadnúť každého triezvo uvažujúceho človeka napriek tomu, že jej úsmev to trochu všetko dokázal zamaskovať. Toho však nebolo až tak veľa. Prehlušovali ho stavy paniky, bezradnosti a strachu z nedostatočnej znalosti svojich pracovných povinností. Napriek jej



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist