načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Občiansky zákonník - Veľký komentár (1. Zväzok), 3. aktualizované vydanie - Imrich Fekete

Občiansky zákonník - Veľký komentár (1. Zväzok), 3. aktualizované vydanie
-7%
sleva

Kniha: Občiansky zákonník - Veľký komentár (1. Zväzok), 3. aktualizované vydanie
Autor:

Mojím krédom aj pri písaní tohto vydania komentára bolo priniesť čitateľom čo najviac právnych informácií a aby výklad bol v čo najväčšej miere zrozumiteľný (nie zbytočne ... (celý popis)
Titul doručujeme za 5 pracovních dní
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  1 971 Kč 1 833
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
61,1
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 0Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Eurokódex
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 25.01.2018
Počet stran: 1114
Rozměr: 170x240
Úprava: xx, 1112 stran
Vydání: 3. aktualizované vydanie
Jazyk: slovensky
ISBN: 978-80-8155-073-7
EAN: 9788081550737
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Mojím krédom aj pri písaní tohto vydania komentára bolo priniesť čitateľom čo najviac právnych informácií a aby výklad bol v čo najväčšej miere zrozumiteľný (nie zbytočne akademický) a prehľadný. Preto boli jednotlivé časti výkladu ešte detailnejšie rozčlenené a opatrené priliehavými nadpismi – sledujúc tak systematiku jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka.
V novom, 3. vydaní komentára k všeobecnej časti Občianskeho zákonníka kladieme osobitný dôraz na základné princípy a generálne klauzuly, ktoré predstavujú kľúč nielen k pochopeniu fungovania súkromného práva, ale sú nenahraditeľnou pomôckou pre aplikáciu a výklad ustanovení Občianskeho zákonníka.
Občiansky zákonník má v súkromnom práve centrálne postavenie rovnako ako ústava v oblasti verejného práva. V komentári preto venujeme bližšiu pozornosť vzťahom medzi občianskym a súkromným právom, verejným a súkromným právom, hmotným a procesným právom a vzťahom medzi ústavným a občianskym právom.
Pokiaľ ide o systematiku výkladu, tam som urobil jednu zásadnú zmenu. Vzhľadom na to, že došlo k rozšíreniu textu komentára, uvádzam v úvode každej komentovanej časti obsah výkladu tak, aby som čitateľovi umožnil ľahšiu orientáciu v texte. Pridal som aj nové grafické tabuľky, aby čitateľ mal väčší prehľad o systematike a fungovaní vybraných inštitútov súkromného práva. Text je vhodným spôsobom doplnený o nové príklady z praxe.
Vo výklade som zohľadnil nielen zmeny (novely) samotného Občianskeho zákonníka, ale aj zmeny ďalších súvisiacich predpisov. Predovšetkým som musel prepracovať tie pasáže komentára, v ktorých sa nachádzajú odkazy na procesné predpisy.
Na záver vyjadrujem presvedčenie, že aj toto nové vydanie veľkého komentára si nájde cestu k čitateľom ako predchádzajúce vydania a prispeje tým k rozvoju právneho myslenia na Slovensku a v rozhodovacej praxi súdov.
(veľký komentár. 1. zväzok, Všeobecná časť : (§ 1 až § 122))

Předmětná hesla
Kniha je zařazena v kategoriích
Imrich Fekete - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Občiansky

zákonník

JUDr. Imrich Fekete, CSc.

OBČIANSKY

ZÁKONNÍK

Veľký komentár

1. zväzok

Všeobecná časť

(§ 1 až § 122)

Veľký komentár

3. aktualizované vydanie


Recenzenti: prof. JUDr. Ján Cirák, CSc.

prof. JUDr. Ján Mazák, PhD.

JUDr. Peter Muríň, CSc.

Dr. h. c. doc. JUDr. Alena Pauličková, PhD.

Vzor citácie: Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľkýkomen

tár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017.

II

Vydané s podporou Nadácie Štefana z Verbovca.

© autor: JUDr. Imrich Fekete, CSc.

Bratislava, september 2017

www.eurokodex.sk

ISBN 978-80-8155-073-7


Predhovor k 3. vydaniu

Druhé vydanie prvého zväzku veľkého komentára Občianskeho zákonníka (2014) sa začiatkom tohto roka vypredalo. Preto som sa rozhodol, že pripravím rukopis, ktorý bude reflektovať nielen na zmeny, ktoré sa za ostatné tri roky udiali v oblasti legislatívy, a na novoty v súdnej praxi, ale sapokúsim o hlbšie teoretické a hodnotové zdôvodnenie jednotlivých právnych inštitútov, ktoré sú vslovenskom súkromnom práve síce známe, ale v právnej praxi nenašli zatiaľ adekvátnu odozvu.

Mojím krédom aj pri písaní tohto vydania komentára bolo priniesť čitateľom čo najviac právnych informácií a aby výklad bol v čo najväčšej miere zrozumiteľný (nie zbytočne akademický) aprehľadný. Preto boli jednotlivé časti výkladu ešte detailnejšie rozčlenené a opatrené priliehavými nadpismi, sledujúc tak systematiku jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka. Výklad jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka ilustrujem doktrinálnymi názormi klasikov súkromného práva, ktoré majú ešte aj dnes stálu platnosť a vzťahujú sa na súkromné právo ako celok a na jeho jednotlivé časti a inštitúty. Zo slovenských autorov sme vychádzali najmä z diel nášho veľkého civilistu Š.Lubyho, ktoré sú pre mladšiu právnickú generáciu stále neznáme.

Postaveniu a úlohe súkromného práva v právnom systéme sa na Slovensku stále nevenuje taká pozornosť, akú si toto právne odvetvie zasluhuje. Súkromné právo totiž popri ústave tvorí jeden zo základných pilierov fungovania demokratickej spoločnosti tým, že občanom reálne garantujeochranu ich osobnostných a vecných práv a v každodennom živote zabezpečuje uspokojovanie ichhmotných a spoločenských potrieb. Preto v novom vydaní komentára všeobecnej časti Občianskehozákonníka kladieme osobitný dôraz na základné princípy a generálne klauzuly, ktoré predstavujú kľúč nielen k pochopeniu fungovania súkromného práva, ale sú nenahraditeľnou pomôckou preaplikáciu a výklad ustanovení Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník má v súkromnom práve centrálne postavenie, rovnako ako ústava v oblasti verejného práva. V komentári preto venujem bližšiu pozornosť vzťahom medzi občianskym asúkromným právom, verejným a súkromným právom, hmotným a procesným právom a medziústavným a občianskym právom. Osobitnú pozornosť som tentoraz zameral na subjektívne právaadresátov právnych noriem a z nich vyplývajúcemu nároku a žalobnému právu subjektu súkromnéhopráva. Urobil som to najmä preto, že aj v súčasnom období sa na Slovensku súkromné právo často chápe prevažne v objektívnom zmysle ako súhrn právnych noriem, nie ako právny priestor, ktorý osobám súkromného práva umožňuje realizáciu ich subjektívnych práv a povinností. Kritike som podrobil tie názory a súdne rozhodnutia, ktoré nerešpektujú všeobecne uznávané doktrinálne názory,základné princípy súkromného práva, neodrážajú súčasné postavenie súkromného práva vslovenskom právnom poriadku alebo nereflektujú jeho demokratický charakter.

Text veľkého komentára som nielen aktualizoval, ale i výrazným spôsobom rozšíril. Taktiež som aktualizoval a doplnil odporúčanú literatúru a odkazy na súvisiace právne predpisy. Pri výkladejednotlivých inštitútov som sa zameral na ich pôvod (etymológiu) a vývoj (genézu) nielen v základných právnych systémoch, ale osobitne v slovenskom súkromnom práve. Tento prístup môže byť poučný najmä pre budúcu generáciu slovenských právnikov. Mnohé doktrinálne názory a návrhy na zmenu právnej úpravy sú totiž v našom súkromnom práve stále ovplyvňované právnym poriadkom, ktorý platil na Slovensku v predchádzajúcom spoločenskom zriadení. Zmyslom uvedenéhometodologického prístupu je snaha o návrat k právnej kontinuite, ktorá bola u nás násilne prerušená v dôsledku politického prevratu, ktorý sa na Slovensku udial v polovici minulého storočia.

Pokiaľ ide o systematiku výkladu, tam som urobil jednu zásadnú zmenu. Vzhľadom na to, žedošlo k rozšíreniu textu komentára, uvádzam v úvode každej komentovanej časti obsah výkladu tak,

V

Predhovor


aby som čitateľovi umožnil ľahšiu orientáciu v texte. Pridal som aj nové grafické tabuľky, aby čitateľ

mal väčší prehľad o systematike a fungovaní vybraných inštitútov súkromného práva. Text jevhodným spôsobom doplnený o nové príklady z praxe.

Vo výklade som zohľadnil nielen zmeny (novely) samotného Občianskeho zákonníka, ale aj zmeny ďalších súvisiacich predpisov. Predovšetkým som musel prepracovať tie pasáže komentára, v ktorých sa nachádzajú odkazy na procesné predpisy. K 1. 7. 2016 nadobudli totiž účinnosť novécivilné procesné predpisy (Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok), ktoré zmenili doterajší charakter civilného procesu. Ten vyžaduje nielen väčšiu aktivitu strán sporu, ale aj účelnejšie využívanie inštitútov súkromného práva. Z toho dôvodu venujem vkomentári ešte väčší priestor prepojeniu medzi hmotným a procesným právom.

Okrem procesných predpisov došlo tiež k prijatiu ďalších nových zákonov (napr. Autorskýzákon, predpisy o elektronickom podpisovaní, predpisy týkajúce sa ochrany spotrebiteľov arozhodcovského konania), ktoré súvisia s Občianskym zákonníkom. Všetky tieto zmeny sa premietli nielen do textu výkladu, ale aj do prehľadu súvisiacich právnych predpisov.

Veľkú pozornosť som opätovne venoval judikatúre. Okrem odstránenia duplicitných judikátov som výklad doplnil o niekoľko sto nových súdnych rozhodnutí všeobecných súdov, Ústavného súdu SR a európskych súdov. Osobitnú pozornosť som tentokrát venoval rozhodnutiam slovenskýchsúdov a osobitne Najvyššieho súdu SR. Problémom je, že tieto rozhodnutia nie sú vo virtuálnompriestore systematicky zoradené a väčšinou sú prístupné iba cez platené webové stránky.

Na záver vyjadrujem presvedčenie, že aj toto nové vydanie veľkého komentára si nájde cestu k čitateľom ako predchádzajúce vydania a prispeje tým k rozvoju právneho myslenia na Slovensku a v rozhodovacej praxi súdov, aby sa tak naplnila základná idea vyjadrená na prvej strane tohtokomentára.

Bratislava, september 2017 Imrich Fekete

VI

Predhovor Občiansky zákonník


Predhovor k 2. vydaniu

Od prvého vydania veľkého komentára Občianskeho zákonníka uplynuli tri roky. Medzitým sa kniha celkom vypredala. To svedčí o veľkom záujme a dopyte po komentári tohto druhu asamozrejme pre autora to znamená povzbudenie do ďalšej práce.

Za uplynuté tri roky som dostal viacero podnetov k tomu, čo v komentári nie je a ako by sa mal komentár doplniť, resp. ešte viac vylepšiť. Tieto návrhy som v prevažnej miere akceptoval a sám som prišiel s viacerými novinkami. Text výkladu jednotlivých ustanovení som predovšetkým sprehľadnil nadpismi jednotlivých častí výkladu, komentár som doplnil ďalšími príkladmi a najmä somaktualizoval a doplnil judikatúru s tým, že podľa osvedčeného scenára som súdne rozhodnutia priamozaracoval do textu vysvetliviek. Text komentára som na mnohých miestach prepracoval, ale i doplnil; text mi medzitým narástol zhruba o tridsať percent.

Na rozdiel od predchádzajúceho vydania začínam výklad jednotlivých ustanovení poukazom na vývoj jednotlivých právnych inštitútov od rímskeho práva až po súčasnú právnu úpravu (sosobitným zreteľom na slovenskú právnu úpravu pred r. 1950). Dnešný právnik by mal vedieť, ako a kedy vznikli jednotlivé právne inštitúty, aký mali vývoj v jednotlivých obdobiach vývoja ľudskejcivilizácie a akým smerom sa vyvíja súčasný právnický svet; globalizácia ovplyvňuje nielen tvorbu práva, ale predovšetkým právne myslenie v zmysle hesla: lex multiplex – ius unum. Sme predsa súčasťou jedného veľkého celku, ktorý sa nazýva Európska únia, a to, čo nás spája s inými európskyminárodmi, je spoločné historické dedičstvo, ktorého základy založilo rímske právo. Ak dnes kontinentálny právnik rozpráva o právnych inštitútoch súkromného práva, napr. o osobách, zmluve, premlčaní, vydržaní alebo vlastníckom práve, rozpráva o tom, čoho základy vytvorili rímski právnici, dotvárali glosátori a právni učenci od stredoveku až po súčasnosť.

V komentári sa pokúšam podať panoramatický prehľad právnych úprav, v ktorých saodzrkadľujú základné inštitúty súkromného práva. Do spektra právnej komparácie som okrem najviaccitovaných kódexov (francúzsky Code civil, rakúsky ABGB či nemecký BGB) zahrnul aj najnovšieobčianske zákonníky v Česku, Maďarsku a v Rumunsku. Do textu som premietol nielen aktuálne súkromné právo EÚ, najdôležitejšie právne dokumenty na unifikáciu európskeho súkromného práva (PECL, DCFR, PETL, PEICL), ale aj platné súkromnoprávne medzinárodné dohovory (napr. Viedenskýdohovor OSN o zmluve o medzinárodnej kúpe tovaru alebo Zásady medzinárodných obchodných zmlúv).

Vzhľadom na podstatný nárast objemu rukopisu som text veľkého komentára rozdelil, narozdiel od predchádzajúceho vydania, na štyri rozsahom rovnaké časti. Prvý zväzok, ktorý držíte vrukách, sa venuje výkladu všeobecnej časti Občianskeho zákonníka (§ 1 až § 122). Svojím spôsobom ide o matériu, ktorú možno označiť ako všeobecné súkromné právo, ktoré podporne platí aj pre iné právne odvetvia súkromného práva (obchodné právo, rodinné právo, právo duševného vlastníctva, zmenkové a šekové právo atď.). Druhý zväzok komentára sa venuje vecným práva a zodpovednosti za škodu a za bezdôvodné obohatenie (§ 123 až § 459 Občianskeho zákonníka). Tretí zväzokobsahuje výklad k dedičskému právu a k všeobecnej časti záväzkového práva (§ 460 až § 487Občianskeho zákonníka). Posledný štvrtý zväzok obsahuje výklad k jednotlivým občianskoprávnym zmluvám a záverečným ustanoveniam Občianskeho zákonníka (§ 488 až § 880).

Ako autor pevne verím, že si komentár opäť nájde cestu k širokej právnickej verejnosti. Práve pre jeho nadčasovosť a prezentáciu základných doktrinálnych názorov, s ktorými sa možno stretnúťnielen v našom, ale najmä v európskom právnom kontexte, vyjadrujem presvedčenie, že novýkomentár bude po dlhú dobu zdobiť knižnicu každého slovenského právnika.

VII

Predhovor


Na záver prichodí autorovi opäť sa poďakovať každému, kto mu pomáhal pri spracovaníkomen

tára. Osobitnú vďaku vyslovujem mojej dcére Martine za odbornú pomoc pri spracovaní zoznamu

použitých literárnych prameňov, Lucii Bakovej a Janke Pajbachovej, ktoré mi pomohli pri grafickom

spracovaní obrázkov nachádzajúcich sa v texte, a Hane Hlavatovičovej za pomoc pri spracovaníjudi

katúry a celkovej revízii textu.

Bratislava, jún 2014 Imrich Fekete

VIII

Predhovor Občiansky zákonník


Predhovor

Predhovor k 1. vydaniu

Občiansky zákonník predstavuje základný právny predpis súkromného práva, ktorý je spoločný pre občianske, obchodné, pracovné i rodinné právo. V ňom je v základných rysoch upravené všetko, čo sa týka účastníkov právnych vzťahov, vlastníctva, spôsobu jeho nadobudnutia a ochrany, ďalších vecných práv, právnych úkonov a predpokladov ich platnosti, zmlúv a ďalších majetkovýchvzťahov, bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby (občanov), právnické osoby (organizácie, orgány,inštitúcie) alebo štát. Občiansky zákonník upravuje okrem toho tiež typické občianskoprávne vzťahy, akými sú napr. dedenie, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie a pod.

Pri písaní komentára autor vychádzal zo svojich viac ako tridsaťročných poznatkov, ktorénadobudol ako právny teoretik, tvorca zákonov, výkonný právnik i manažér pri práci s Občianskymzákonníkom a súvisiacimi právnymi predpismi. V komentári sa snažil všetky tieto poznatky zhmotniť do takej podoby, aby mal k nim prístup nielen erudovaný právnik, ale i publikum bez právnického vzdelania.

Komentár sa opiera a nadväzuje na komentované vydanie Občianskeho zákonníka, ktoré autor publikoval prostredníctvom elektronického portálu epi.sk ako„Zlatý komentár“. Na tomto portáli sa komentár bude i ďalej aktualizovať, pričom sa bude prihliadať nielen na legislatívne zmeny a novú judikatúru, ale najmä na pripomienky a podnety čitateľov jeho tlačenej verzie.

Komentár je z hľadiska systematiky spracovaný tak, že obsahuje odkaz na súvisiace ustanovenia Občianskeho zákonníka a iné súvisiace právne predpisy, čo má čitateľovi umožniť interaktívnuprácu naraz s celým textom. To je podporené nielen odkazmi na súvisiace ustanovenia zákona priamo v komentári, ale i podrobným vecným registrom.

Pri každom komentovanom ustanovení je uvedený výber z právnickej literatúry, z ktorej smevychádzali pri spracovaní komentára (v týchto prameňoch môže čitateľ nájsť ďalšie podrobnejšieinformácie). Spracovali sme nielen slovenskú, ale aj českú súkromnoprávnu literatúru, a to i staršieho dáta.

Vysvetlivky ku každému ustanoveniu sú spracované do samostatných blokov, ktoré sú číselne označené. Jednotlivé bloky sa týkajú buď vysvetľovaného ustanovenia, alebo inštitútu, ktorý jeobsiahnutý v komentovanom ustanovení.

Na rozdiel od podobných komentárov sme sa zamerali na dôkladnejší rozbor jednotlivýchustanovení občianskeho kódexu, a to predovšetkým na vymedzenie základných pojmov používaných zákonom a vzájomnú previazanosť inštitútov súkromného práva. Využili sme pritom všetkyzákladné metódy výkladu zákona.

Veľký priestor venujeme jednotlivým zásadám charakterizujúcim nielen súkromné právo ako celok, ale aj zásadám ovládajúcim základné inštitúty súkromného práva (záväzkové právo, vecné práva a dedičské právo). Miestami sa kriticky vyjadrujeme k existujúcej právnej úprave, ak je vrozore s týmito zásadami.

V komentári sme sa snažili o komplexný prístup k spracovaniu výkladu každého ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ten sa prejavuje v účelnom spojení doktrinálnych názorov a názorovprávnej praxe na riešenie sporných otázok, ktoré sa vyskytujú pri výklade Občianskeho zákonníka.Prvoradú pozornosť sme však venovali aktuálnym otázkam právnej praxe tak, aby sme na malompriestore poskytli maximum informácií, ktoré potrebuje praktický právnik, ale i bežný čitateľ.

Praktické hľadisko sa v komentári prejavuje v tom, že komentár je ilustrovaný veľkýmmnožstvom príkladov, ktoré autor spracoval na základe vlastných skúseností a ktoré majú priblížiť výklad

IX


i laickej verejnosti. Do textu komentára je zapracovaných niekoľko desiatok grafických obrázkov,

ktoré znázorňujú rôzne právne situácie, ktoré vznikajú pri aplikácii Občianskeho zákonníka v praxi.

Tam, kde je to vhodné, sme nahradili príklady citáciou odôvodnenia zásadných súdnych rozhodnutí.

Komplexnosť spracovania komentára sa prejavuje tiež v rozsahu spracovania judikatúry súdov. Komentár vyčerpávajúcim spôsobom mapuje zásadné názory rozhodovacej praxe k výkladujednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka. Za tým účelom sme do komentára zapracovali (ačiastočne i aktualizovali) všetku dostupnú judikatúru všeobecných súdov SR a ČR (predchádzajúcehoNajvyššieho súdu ČSR) od r. 1950 a na mnohých miestach i medzivojnovú judikatúru. Taktiež sme do výkladu zapracovali judikatúru Ústavného súdu SR i ČR, ak má vzťah k súkromnému právu.Napokon sme do výkladu zahrnuli zásadné rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (Štrasburg) a Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (Luxemburg). Uvedené judikáty sme do textu zapracovali tvorivým spôsobom, nie ich mechanickým zaradením na koniec výkladu konkrétneho ustanovenia.

Pri výklade každého ustanovenia skúmame prepojenie medzi Občianskym zákonníkom aObchodným zákonníkom a nadväzujúcimi právnymi úpravami a upozorňujeme na rozdiely v oboch kódexoch. Čitateľovi to umožní hlbšie preniknutie do podstaty problémov právnej úpravyobchodných záväzkových vzťahov a pochopiť nadväznosti a súvislosti medzi občianskym a obchodným právom. Pomerne často odkazujeme aj na zahraničnú úpravu, ktorá nám môže byť inšpiráciou pri zdokonaľovaní našej právnej úpravy.

V práci sme sa snažili aj o trochu netradičnejší prístup k spracovaniu matérie, aby smezabezpečili nadčasové používanie tohto komentára. Poukazujeme nielen na vymedzenie konkrétnehoinštitútu v Občianskom zákonníku, ale i vo všeobecnom súkromnom práve, ktorého korene siahajú do rímskeho práva. Čitateľovi sme tým chceli umožniť pochopenie podstaty a významu danéhoinštitútu, ale aj poskytnúť návod na výklad príslušných ustanovení zákona, ktoré sú často veľmi rámcové a pripúšťajú široký priestor pre rôzne interpretácie.

Pri jednotlivých právnych inštitútoch uvádzame tiež ich latinské právne ekvivalenty (príp. ajlatinské právne maximá). Chceme tým splatiť dlh, ktorý u nás vznikol za posledných 60 rokov, keďlatinská právnická terminológia takmer vymizla z nášho právnického slovníka. Sme toho názoru, že poznanie latinského právnického názvoslovia, najmä ak ide o základné inštitúty súkromného práva, patrí k výbave každého vzdelaného európskeho právnika.

Komentár odporúčame najmä sudcom, advokátom, podnikovým právnikom, študentom práva a pod. Vzhľadom na to, že komentár je písaný zrozumiteľným a prehľadným spôsobom, je tiež určený širokej laickej verejnosti.

Na záver prichodí autorovi poďakovať sa každému, kto mu pomáhal pri spracovaní komentára. Okrem recenzentov, ktorí mi cennými radami pomohli skvalitniť samotný text komentára,vyslovujem osobitnú vďaku mojej dcére Martine za odbornú pomoc pri spracovaní výkladu niektorýchustanovení, Lucii Bakovej, ktorá mi pomohla pri grafickom spracovaní obrázkov nachádzajúcich sa v texte, a Hane Hlavatovičovej za odbornú pomoc pri spracovaní judikatúry a celkovej revízii textu.

Bratislava, september 2011 Imrich Fekete

X


o autorovi...

JUDr. Imrich Fekete, CSc.(1955) absolvoval Právnickú fakultu UK vBratislave v roku 1978. V rokoch 1979 až 1983 pracoval ako vedecký asistent vPrávnickom ústave Ministerstva spravodlivosti SR, kde pôsobil najmä v oblastiobčianskeho práva. V roku 1981 vykonal sudcovskú skúšku. V rokoch 1983 až

1993 pracoval v rôznych funkciách na Ministerstve spravodlivosti SR v oblasti

legislatívy, medzinárodných vzťahov a súdnej správy. Ako riaditeľlegislatívneho a medzinárodného odboru a člen celoštátnej legislatívnej komisie sa vrokoch 1990 a 1991 podieľal na príprave základných kódexov súkromného práva – Občianskehozákonníka a Obchodného zákonníka. V roku 1998 obhájil kandidátsku dizertačnú prácu na Právnickej fakulte KU v Prahe. V rokoch 1993 až 2002 pôsobil v Slovenskej poisťovni, a. s., naposledy vo funkcii viceprezidenta pre poistenie. V súčasnosti je výkonným riaditeľom Slovenskej kanceláriepoisťovateľov. Je tiež odborným asistentom na Právnickej fakulte UK v Bratislave a členom Slovenskejadvokátskej komory. Pôsobil ako externý poradca Ústavného súdu SR. V roku 2004 ho vláda SR navrhla za sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Už viac ako 20 rokov publikuje v domácej azahraničnej odbornej tlači. Je autorom viac ako 30 publikácií a niekoľkých sto odborných článkov z oblasti občianskeho, obchodného, poistného a daňového práva. V r. 2008 mu minister spravodlivostiodovzdal prestížnu literárnu Cenu Karola Planka za rok 2007 za súbor odborných príspevkovuverejnených v časopise Justičná revue. Bližšie informácie o autorovi a jeho publikačnej činnosti možnonájsť na internetovej stránke http://www.feketei.sk.

XI

o autorovi...


OBSAH

OBČIANSKY ZÁKONNÍK

Veľký komentár

Úvodný výklad. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1

PRVÁ ČASŤ VŠEOBECNÉ USTANOVENIA . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53

PRVÁ HLAVA OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA . . . . . . 54

§ 1 Účel a predmet úpravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55

§ 2 Vznik občianskoprávnych vzťahov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 81

§ 3 Výkon práv a povinností . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 111

§ 4 Ochrana práva súdom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 123

§ 5 Predbežná ochrana obcou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 140

§ 6 Svojpomocná ochrana práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 142

DRUHÁ HLAVA ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV . . . . . . . 148

Prvý oddiel Fyzické osoby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 149

§ 7 Spôsobilosť na práva a povinnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 149

§ 8 Spôsobilosť na právne úkony . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 164

§ 9 Spôsobilosť maloletých . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 169

§ 10 Zbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 174

Ochrana osobnosti. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 184

§ 11 Osobnostné práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 185

§ 12 Zákonné licencie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 237

§ 13 Prostriedky ochrany osobnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 244

§ 14 zrušený

§ 15 Posmrtná ochrana osobnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 272

§ 16 Zodpovednosť za škodu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 274

§ 17 zrušený

Druhý oddiel Právnické osoby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 282

§ 18 Pojem právnickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 282

§ 19 Zriadenie právnickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 293

§ 19a Právna spôsobilosť právnickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 297

§ 19b Názov právnickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 300

§ 19c Sídlo právnickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 309

§ 20 Konanie v mene právnickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 310

§ 20a Zrušenie a zánik právnickej osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 325

XVII

Obsah

1. zväzok

(§ 1 až § 122)


§ 20b až § 20e zrušené

Záujmové združenia právnických osôb. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330

§ 20f Účel záujmového združenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 330

§ 20g Zakladateľská zmluva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 331

§ 20h Stanovy záujmového združenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 331

§ 20i Právna spôsobilosť záujmového združenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 332

§ 20j Zrušenie a zánik záujmového združenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 333

§ 21 Štát ako právnická osoba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 334

TRETIA HLAVA ZASTÚPENIE . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 338

§ 22 Právne postavenie zástupcu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 338

§ 23 Vznik zastúpenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 346

§ 24 Konanie zástupcu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 351

§ 25 zrušený

Zákonné zastúpenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 353

§ 26 Zákonný zástupca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 353

§ 27 Osobitné prípady zákonného zastúpenia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 354

§ 28 Schválenie úkonu zákonného zástupcu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 358

§ 29 Ustanovenie opatrovníka . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 361

§ 30 Kolízny opatrovník . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 364

Zastúpenie na základe plnomocenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 366

§ 31 Udelenie plnomocenstva splnomocnencovi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 366

§ 32 Konanie splnomocnenca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 389

§ 33 Exces splnomocnenca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 396

§ 33a Substitúcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 405

§ 33b Zánik plnomocenstva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 408

ŠTVRTÁ HLAVA PRÁVNE ÚKONY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 418

§ 34 Pojem právneho úkonu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 418

§ 35 Prejav vôle a jeho výklad . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 448

§ 36 Podmienky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 461

§ 37 Náležitosti právneho úkonu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 475

§ 38 Neplatnosť pre nespôsobilosť na právne úkony . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 497

§ 39 Absolútna neplatnosť právneho úkonu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 502

§ 39a Úžera . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 519

§ 40 Neplatnosť pre nedostatok formy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 524

§ 40a Relatívna neplatnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 552

§ 41 Čiastočná neplatnosť právneho úkonu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 565

§ 41a Konverzia a zastretý právny úkon . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 573

§ 42 Neplatnosť právneho úkonu a náhrada škody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 583

Odporovateľné právne úkony . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 591

§ 42a Odporovateľnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 591

§ 42b Právo odporovať právnym úkonom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 615

Zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 628

§ 43 Predchádzanie sporom zo zmlúv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 628

XVIII

Obsah Občiansky zákonník


Návrh na uzavretie zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 654

§ 43a Zrušenie a odvolanie návrhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 654

§ 43b Zánik návrhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 666

Prijatie návrhu. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 671

§ 43c Okamih prijatia návrhu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 671

§ 44 Okamih uzavretia zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 680

§ 45 Dôjdenie prejavu vôle . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 685

§ 46 Písomná forma zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 688

§ 47 Účinnosť zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 699

§ 47a Účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 702

§ 48 Odstúpenie od zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 707

§ 49 Odstúpenie od zmluvy pre tieseň . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 729

§ 49a Neplatnosť právneho úkonu pre omyl . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 733

§ 50 Zmluva v prospech tretieho . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 751

§ 50a Zmluva o budúcej zmluve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 761

§ 50b Prípravná zmluva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 776

§ 51 Nepomenovaná zmluva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 778

PIATA HLAVA SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 785

§ 52 Pojem spotrebiteľskej zmluvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 791

§ 52a Súbeh spotrebiteľských zmlúv . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 801

§ 53 Neprijateľné zmluvné podmienky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 803

§ 53a Zákaz používať zmluvné podmienky. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 836

§ 53b Sankcie pri finančných službách . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 839

§ 53c Písmo v spotrebiteľskej zmluve . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 841

§ 53d Neplatnosť zmluvnej podmienky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 842

§ 54 Obsah a výklad zmluvných podmienok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 845

§ 55 až § 60 zrušené

ŠIESTA A SIEDMA HLAVA

§ 61 až § 99 zrušené

ÔSMA HLAVA PREMLČANIE. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 851

§ 100 Pojem premlčania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 851

Premlčacia doba. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 877

§ 101 Všeobecná premlčacia doba. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 877

§ 102 Premlčanie uplatneného práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 886

§ 103 Premlčanie pri plnení v splátkach . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 889

§ 104 Premlčanie práva na poistné plnenie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 889

§ 105 Premlčanie práva na vydanie dedičstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 891

§ 106 Premlčanie práva na náhradu škody . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 892

§ 107 Premlčanie práva z bezdôvodného obohatenia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 906

§ 108 Premlčanie práv z prepravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 916

§ 109 Premlčanie práva z vecného bremena . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 916

§ 110 Premlčanie priznaného alebo uznaného práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 918

Plynutie premlčacej doby. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 925

§ 111 Zmena subjektu záväzkového vzťahu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 925

§ 112 Spočívanie premlčacej doby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 929

XIX

Občiansky zákonník Obsah


§ 113 Premlčanie práv zastúpených osôb . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 939

§ 114 Premlčanie práv pri zákonnom zastúpení . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 942

DEVIATA HLAVA VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV. . . . . . . . . . . . . . . . 943

Domácnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 943

§ 115 Pojem domácnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 943

Blízke osoby . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 946

§ 116 Pojem blízka osoba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 946

§ 117 Stupeň príbuzenstva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 950

Veci a práva. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 951

§ 118 Predmet občianskoprávnych vzťahov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 951

§ 119 Hnuteľné a nehnuteľné veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 995

§ 120 Súčasť veci . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1016

§ 121 Príslušenstvo veci a práva . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1052

Počítanie času . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1070

§ 122 Začiatok a koniec lehôt. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1070

Vecný register. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1085

XX

Obsah Občiansky zákonník


OBČIANSKY ZÁKONNÍK

zákon č. 40/1964 Zb. zo dňa 26. februára 1964

v znení zákona č. 58/1969 Zb., zákona č. 131/1982 Zb., zákona č. 94/1988 Zb., zákona

č. 188/1988 Zb., zákona č. 87/1990 Zb., zákona č. 105/1990 Zb., zákona č. 116/1990 Zb., zákona

č. 87/1991 Zb., zákona č. 509/1991 Zb., zákona č. 264/1992 Zb., zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994

Z. z., zákona č. 153/1997 Z. z., zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 252/1999 Z. z., zákona

č. 218/2000 Z. z., zákona č. 261/2001 Z. z., zákona č. 281/2001 Z. z., zákona č. 23/2002 Z. z.,

zákona č. 34/2002 Z. z., zákona č. 95/2002 Z. z., zákona č. 184/2002 Z. z., zákona č. 215/2002

Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 504/2003 Z. z., zákona č. 515/2003 Z. z., zákona

č. 150/2004 Z. z., zákona č. 404/2004 Z. z., zákona č. 635/2004 Z. z., zákona č. 171/2005 Z. z.,

zákona č. 266/2005 Z. z., zákona č. 336/2005 Z. z., zákona č. 118/2006 Z. z., zákona č. 188/2006

Z. z., zákona č. 84/2007 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona

č. 214/2008 Z. z., zákona č. 379/2008 Z. z., zákona č. 477/2008 Z. z., zákona č. 186/2009 Z. z.,

zákona č. 575/2009 Z. z., zákona č. 129/2010 Z. z., zákona č. 546/2010 Z. z., zákona č. 130/2011

Z. z., zákona č. 161/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona

č. 102/2014 Z. z., zákona č. 106/2014 Z. z., zákona č. 335/2014 Z. z., zákona č. 39/2015 Z. z.,

zákona č. 117/2015 Z. z., zákona č. 239/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 438/2015

Z. z., zákona č. 91/2016 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z.

Úvodné poznámky

V hierarchii právnych noriem patrí občianskemu (súkromnému) právu jedna z najvyšších priečok. Významný nemecký právny filozof G. Radrbuch (1878 – 1949) označuje súkromné právo dokonca za srdcovú komoru všetkých práv (Herzkammer aller Rechts) (& Radrbuch, G.: Rechtsphilosophie 2. In: Gesamtausgabe. Band 2, Heidelberg: C. F. Müller, 1993, s. 359). Súkromné právo je nespornenajrozšírenejším a najkomplexnejším právnym odvetvím predstavujúcim prechod medzi filozofiou, etikou aprávnym poriadkom. Na jeho základoch vznikli takmer všetky základné právne smery (prirodzené právo, pandektná, resp. historická škola, pozitívnoprávna škola, normatívna škola a sociologická škola) a na jeho kmeni vyrástli nové právne odvetvia. Občianske právo sa koniec koncov týka celého života človeka od jeho narodenia až po smrť, všetkých jeho individuálnych a spoločenských aktivít a väzieb.

Základným kódexom súkromného práva je u nás Občiansky zákonník. Občiansky zákonník je zároveň súčasťou právneho odvetvia, ktoré sa nazýva občianske právo. Ak chceme riešiť zložité právne otázky, ktoré vyplývajú z občianskeho práva a osobitne z Občianskeho zákonníka, musíme sa na úvod vysporiadať so samotným pojmom „právo“.

Pojem právo(ius)sa používa od nepamäti. Právo bolo vždy spájané s etickými a morálnymihodnotami spoločnosti. Podľa známej definície rímskeho právnika Celsusa je právo umením dobra a spravodlivosti (D. 1, 1, 1, pr: ius est ars boni et aequi). V súlade s tým ďalší rímsky právnik Paulus píše, že to, čo je spravodlivé, je vždy dobré (D. 1, 1, 11.:quod semper aequum et bonum est). Od dôb rímskeho práva je právo spájané so spravodlivosťou ako najvyšším príkazom morálky. S tým súvisí ďalší etický odkaz rímskeho práva Ulpiana: čestne žiť, nikomu neškodiť, každému dávať, čo mu patrí (Inst. 1, 2, 3, D. 1, 1, 10, 1: honest vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere).Napokonhodno spomenúť ešte rímskeho filozofa Cicera, ktorého odkaz, že základom spravodlivosti je čestnosť (fundamentum est iustitiae fides), má plnú platnosť aj v dnešnej dobe.

Obsah pojmu občianske, resp. súkromné právo sa v súčasnosti chápe v dvojakom význame.Jednak je to súhrn právnych noriem, ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku (právo vobjektívnom zmysle) a jednak ako oprávnenie subjektu (osoby) správať sa určitým spôsobom (právo vsubjektívnom zmysle). V druhom prípade možno hovoriť o subjektívnom práve, ktoré sa môže v oblasti súkromného práva realizovať rôznorodým spôsobom pri zachovaní princípu: všetko je dovolené, s výnimkou toho, čo je zákonom zakázané. Rozdiel medzi objektívnym a subjektívnym právom

1


známy slovenský civilista Š. Luby lapidárne vysvetľuje takto: objektívne právo je pravidlom, kým

subjektívne právo je oprávnením alebo povinnosťou danou týmto pravidlom.

Slovo ius možno chápať v subjektívnom zmysle ako právo správať sa určitým spôsobom, resp.

právo požadovať očakávané správanie od niekoho iného a súčasne ako objektívnym právomvymedzená možnosť sa uvedeným spôsobom správať. Tento náhľad sa uplatňuje v celom európskomkontinentálnom súkromnom práve, nevynímajúc ani slovenské súkromné právo. Nemecké Recht,francúzskedroit,ruskéïðàâîči talianskedirittosa chápu ako objektívne a súčasne ako subjektívneprávo. Výnimku predstavuje iba anglickécommon law,ktoré proti sebe stavialawako objektívne právo a right ako oprávnenie, t. j. subjektívne právo správať sa určitým spôsobom.

Súkromné právo a občianske právo sa na európskom kontinente prevažne považujú zasynonymá toho istého pojmu. Pojemius privatumbol síce známy už v rímskom práve, ale k jehoosamostatneniu ako právneho odvetvia došlo až v 16. storočí, keď sa súkromné právo začalo vyhraňovať voči

verejnému právu(ius publicum).Termín „občianske právo“ je jednak reminiscenciou na „ius civile“

rímskeho práva a jednak dôsledkom vplyvu princípu občianskej rovnosti presadzovanej vsúkromnom práve pod vplyvom buržoáznych revolúcií na prelome 18. a 19. storočia. Naposledy uvedené

našlo výraz aj v prvých kódexoch súkromného práva, ktoré do svojho názvu pojali pojem„občiansky“ (Allgemeines Bürgerliches Gesetzbuch, Code civil). Pojem civilné právo sa začalo používať

v širších súvislostiach až v dôsledku toho, že sa rozhodovanie súkromnoprávnych sporov zverilo

v druhej polovici 19. storočia civilným sporovým poriadkom.

Odlišný právny vývoj ako európske kontinentálne právo sledujúce anglosaské právo chápepojemcivil lawv inom význame. V anglickom a americkom práve sa jazykový význam tohto slovacháe trojakým spôsobom. V prvom rade sa tento pojem stotožnuje s justiniánskym rímskym právom,

v druhom rade sa tento pojem traktuje ako právny poriadok štátov, ktoré vyrástli na základochdedičstva rímskeho práva(civil law jurisdictions)a až v treťom významecivil lawznamená súkromnéprávo (ako synonymum slovaprivate law), pretože právna dogmatika v týchto štátoch dnes nevytvorila

pojem „občianske právo“ v našom ponímaní.

V súvislosti s občianskym právom vzniká otázka, či možno tento pojem zamieňať s pojmomsúkromné právo, resp. v akom vzťahu sú tieto právne pojmy. Pojem „súkromné právo“ je tradičnýmpojmom slovenského právneho poriadku. Na Slovensku ho používala (na rozdiel od českého práva)

doktrína a právna prax až do r. 1950, keď v dôsledku socialistickej ideológie začal prevládať názor

o potrebe rozvíjať socialistické právne vzťahy. Česko-slovenská právna veda po r. 1950 odmietlapojem súkromné právo ako celok a namiesto toho začala budovať podľa sovietskeho vzoru tzv.socialistické občianske právo, ktoré sa začalo ostro vyhraňovať voči súkromnému právu tým, že:

n odmietla tradičné inštitúty slovenského súkromného práva, prezentované najmä v dielach Š. Lubyho,

n oslabila samotné jadro súkromného práva zjednodušením a zostručnením občianskoprávnej

úpravy v novom civilnom kódexe (1950),

n dovtedy platné súkromné právo rozparcelovala do viacerých samostatných právnych odvetví(hosodárske právo, rodinné právo, pracovné právo, pozemkové právo, právo duševného vlastníctva) a

n vytvorila popri Občianskom zákonníku samostatné a rovnocenné kódexy (Hospodárskyzákonník, Zákon o rodine, Zákonník práce), ktoré boli často voči nemu v konkurečnom postavení.

Napriek tomu, že socialistický právny poriadok sa snažil celkom vykoreniť pojem súkromnéprávo, paradoxne bol pojem „súkromné“ socialistickým zákonodarcom ponechaný v názve zákona

č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.

Vyššie uvedený právny vývoj zasahuje aj do súčasného právneho poriadku, a to napriek tomu, že

doktrínou bol akceptovaný návrat k tradičnému súkromnému právu a deklarované dominantnépostavenie občianskeho práva v rámci neho. Stačí poukázať na to, že Občiansky zákonník z r. 1964 sa po

novelizácii v r. 1991 prevažne vrátil ku koncepcii civilného kódexu z r. 1950 a na to, že zrušenýHosodársky zákonník a Zákonník medzinárodného obchodu bol nahradený novým Obchodnýmzákonníkom, ktorý v oblasti záväzkového práva vytvoril paralelnú štruktúru k záväzkovému právuzakotvenému v Občianskom zákonníku.

Východiskom pre hľadanie miesta a úlohy občianskeho práva a osobitne Občianskehozákonníka v súčasnom právnom poriadku je doktrínou uznané rozdelenie práva na verejné a súkromné.

2

Občiansky zákonník Úvodný výklad Vzhľadom na to, že „súkromným právom je všetko, čo nie je verejným právom“, treba so zreteľom na právny vývoj na Slovensku po r. 1950 dať občianskemu právu nový obsah a zmysel a nájsť mu adekvétne miesto v súčasnom právnom poriadku. Východiskom týchto úvah je postavenieObčianskeho zákonníka pri úprave občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú užším pojmom akosúkromnoprávne vzťahy. Občianske právo predstavuje základ súkromného práva, presnejšie formulované,občianske právo tvorí všeobecnú časť súkromného práva. Tento názor potvrdzuje aj legislatívna prax, keď Občiansky zákonník sám deklaruje svoju subsidiárnu rolu (§ 1 ods. 3) a rovnako sa viacerésúkromnoprávne zákony (zákonníky) odvolávajú na podpornú aplikáciu Občianskeho zákonníka(pozri § 1 ods. 2 OBZ, § 110 ZR a § 1 ods. 4 ZP). Prioritnou úlohou právnej vedy a zákonodarstva vsúčasných pomeroch demokratickej spoločnosti je preto posilniť postavenie Občianskeho zákonníka ako základného súkromnoprávneho predpisu a prinavrátiť Občianskemu zákonníku postaveniezákladného prameňa všeobecného súkromného práva.

Občiansky zákonník je za ústavou druhým najdôležitejším zákonom v každom demokratickom

právnom štáte. Občiansky zákonník okrem úpravy občianskoprávnych vzťahov zakotvuje právny

status a postavenie občana (fyzickej osoby) v štáte a spoločnosti, najmä jeho subjektívne práva apovinnosti. Medzi ne patrí najmä právo na ochranu svojej osobnosti a majetkových (vecných) práv. Ide

o absolútne práva, ktoré smerujú voči komukoľvek. Na základe občianskoprávnych noriem môže

občan vstupovať do záväzkových (relatívnych) vzťahov s inými subjektmi súkromného práva.Predmetom týchto záväzkových vzťahov môže byť čokoľvek (veci, práva, iné majetkové hodnoty), svýnimkou nositeľa subjektívnych práv a povinností, t. j. človeka a jednotlivých zložiek jeho osobnosti.

Občiansky zákonník nemožno chápať iba ako súhrn právnych noriem, najmä ak sa samotnýzákonník dovoláva aplikácie zásad slušnosti a morálky (pozri § 3 ods. 1 OZ). Občiansky zákonník je

okrem toho právnickým dielom, ktorého duch je ovplyvnený a pretkávaný základnými ideovými

hodnotami spoločnosti (tzv. generálne klauzuly) a právnymi princípmi, ku ktorým sa ľudstvodopracovalo v priebehu svojho historického vývoja. Aplikácia a výklad práva je bez poznania týchtoprincípov nemožná alebo prinajmenšom sťažená. Tieto princípy alebo hodnotové otázky súkromného

práva však nemožno vysvetliť bez toho, aby sme náš platný právny poriadok nekonfrontovali s inými

právnymi poriadkami, v ktorých sa uvedené ideály a princípy formovali po celé stáročia bez toho,

aby sa z ideologických dôvodov museli meniť či dokonca deformovať.

Občiansky zákonník v platnom znení je výsledkom právneho vývoja, ktorý sa tu formoval od

60. rokov minulého storočia a bol zásadným spôsobom ovplyvnený známymi udalosťami z r. 1989.

Občiansky zákonník nevznikol teda ako výsledok právnej kontinuity, ako je to obvyklé vo vyspelých

demokraciách, ale je výrazne ovplyvnený pomermi, ktoré v našom geopolitickom priestore nastali

od 50. rokov minulého storočia. Preto je našou povinnosťou poukázať nielen na doterajší právnyvývoj súkromného práva na našom území, ale aj na základné zásady (princípy), ktoré ovládajúobčianskoprávnu úpravu od nepamäti.

Obsah výkladu

I. Občiansky zákonník ako základný

kódex súkromného práva

II. Stručné dejiny súkromného práva na

Slovensku

III. Systematika súkromného práva

IV. Pramene občianskeho práva

V. Základné zásady súkromného práva

1. Zásada rovnosti subjektov

súkromného práva

2. Zásada autonómie vôle a zmluvnej

voľnosti

3. Zásada: bdelým patria práva

4. Zásada istoty právnych vzťahov

5. Zásada ochrany vlastníckeho práva

6. Zásada dobrej viery

7. Zásada nemo plus iuris ...

8. Zásada neminem laedere

9. Zásada zákazu zneužívať

subjektívne práva

10. Zásada dobrých mravov

11. Zásada prevencie

12. Zásada ochrany slabšieho

VI. Generálne klauzuly Občianskeho

zákonníka

VII. Aplikácia noriem občianskeho práva

VIII. Výklad noriem súkromného práva

3

Úvodný výklad Občiansky zákonník


I. Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného práva

Právo platné na území SR sa člení na právo verejné a právo súkromné. Toto delenie má svojpôvod v rímskom práve (Ulpianus: Publicus ius est quod ad statum rei Romanae spectat, privatum quod ad singulorum utilitatem, D. 1, 1, 1, 2)a na Slovensku sa uplatňovalo pod vplyvom uhorského obyčajového práva do konca 40. rokov 20. storočia. Š. Werböczy vo svojom známom diele Opustriartitum (1516), ktoré tvorilo základný prameň uhorského obyčajového práva, uvádza: „Quoddam enim est jus publicum, quaddam vero privatum...“.

Socialistické právo, ktoré u nás platilo v r. 1948 až 1989, neuznávalo pod vplyvom marxistického učenia o štáte a práve tézu o členení práva na právo verejné a súkromné. Dokonca pojem „súkromné právo“, ktorý sa dovtedy používal ako synonymum pre civilné právo, vypadol celkom z nášhoprávnického slovníka. Diela nášho veľkého civilistu Š. Lubyho (1910 – 1976), ktoré sa týkali základov súkromného práva, upadli na dlhý čas do zabudnutia. Dielo skazy bolo dovŕšené „rozporciovaním“ civilného práva na veľké množstvo nových právnych odvetví (hospodárske právo, rodinné právo, pozemkové právo atď.).

Po r. 1991 bola deklarovaná snaha o obnovenie právneho stavu platného pred r. 1948 bez toho, aby bol bezprávny stav, ktorý na Slovensku platil viac ako 50 rokov, podrobený zásadnejšej kritike. Súkromnoprávne vzťahy a verejnoprávne vzťahy sa v súčasnosti veľmi zjednodušene rozlišujúpredovšetkým podľa toho, či rozhodovanie o právnom spore podlieha súdnej jurisdikcii alebo nie. Tie, ktoré podliehajú jurisdikcii súdov, sa potom považujú za súkromnoprávne vzťahy.

V r. 1991 mal byť Občiansky zákonník ako základný kódex súkromného práva zásadnýmspôsobom reformovaný. Táto reforma bola len polovičná; neznamenala návrat k súkromnému právuplatnému pred komunistickým prevratom. Zákonom č. 509/1991 Zb. sa zákonodarca vrátil iba kprávnemu stavu, ktorý tu platil po r. 1950. Tento návrat bol však iba čiastočný a mnohé právne inštitúty, ktoré poznal náš právny poriadok pred r. 1950, stále absentujú, resp. ich úprava je nedostatočná či deformovaná. Právnici, ktorí študovali právo pred r. 1950, dnes už prakticky nežijú.

Ak sa vecné právo považuje za „srdce“ súkromného práva, práve jeho úprava nie je u násvyhovujúca ako po systematickej, tak aj obsahovej stránke. Treba poukázať na to, že právna úpravavlastníckeho práva je veľmi stručná, chýba úprava práva stavby a inštitút služobností a reálnych bremien je od r. 1982 zlúčený a obsahovo zúžený do veľmi stručnej úpravy vecných bremien. Chýbapodrobnejšia úprava tzv. neobchodného záložného práva a najmä hypotekárneho záložného práva a pod. Zatiaľ čo náš Občiansky zákonník venuje úprave vecných práv celkom cca 60 paragrafov, nemecký BGB ich má sedemkrát viac. Pritom ide prakticky o rovnorodú právnu matériu.

V bývalom režime bolo podstatným spôsobom oklieštené aj obligačné právo. Deformácia už aj tak zúženého rozsahu zmluvného práva po r. 1950 bola dovedená do dôsledkov vydanímObčianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý zrušil dovtedajší systém záväzkového práva a nahradil zmluvný systém jednotlivými druhmi služieb, v ktorom zohrával štátny dodávateľ tovarov a služiebdominantné postavenie. Hoci v r. 1991 bol do platného Občianskeho zákonníka opätovne inkorporovaný systém zmlúv z Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., mnohé zmluvné typy existujú len napaieri (napr. zmluva o dôchodku). Dnešná generácia právnikov nepozná také klasické zmluvné typy, akými sú napr. zaopatrovacia zmluva, nepravidelná úschova, výmenková zmluva, výprosa,árendálna zmluva atď.

Deformácii sa nevyhlo ani dedičské právo, ktorého úprava z r. 1964 pretrvala do dnešných dní. Dedičské právo vychádzalo v bývalom režime z toho, že namiesto majetkového aspektu mápreferovať rodinné väzby medzi poručiteľom a jeho dedičmi, pričom jeho posledná vôľa sa pripúšťala iba v zúženom rozsahu. Z toho dôvodu naše dedičské právo neuznáva darovanie pre prípad smrti,dedičskú zmluvu medzi manželmi, voľné nakladanie s celým majetkom pre prípad smrti a tiežzakazuje viazať závet na akékoľvek podmienky tak, ako je to vo všetkých okolitých krajinách bežné apríustné.

Namiesto snahy obnoviť demokratický právny poriadok, ktorý je dedičstvom rímskoprávnejkultúry, a do istej miery aj právnu kontinuitu a inštitúty, ktoré sa osvedčili v historickom vývoji adokázali svoju nemennosť, sme často svedkami experimentov a snáh o implementáciu právnychinštitútov z právnych kultúr, ktoré sú nám cudzie. Takisto možno registrovať snahu o zmenu osvedčenej 4 Občiansky zákonník Úvodný výklad a konštantnej právnickej terminológie novými termínmi na „objednávku“ jazykovedcov. Opomína sa pritom skutočnosť, že právny jazyk je konzervatívny (takmer nemenný od čias rímskeho práva) a v právnom štáte nemá a nesmie podliehať „módnym trendom“.

Napriek uvedenej kritike možno poukázať na to, že od začiatku 90. rokov minulého storočiabadať na Slovensku snahu postupne rozvíjať súkromné právo. Táto snaha má však mnohé úskalia. Musí sa vyrovnávať so značnou partikulárnosťou súkromného práva, ktorú sme zdedili zpredchádzajúceho režimu. To prirodzene sťažuje práce aj na obnove tradičného súkromného práva a jeho rekodifikácii.

Občiansky zákonník z r. 1964 aj napriek uvedenému predstavuje základný právny predpissúkromného práva. V tomto kódexe je zakotvená komplexná právna úprava, ktorá sa týka všetkých účastníkov právnych vzťahov, najmä pokiaľ ide o vlastníctvo, spôsob jeho nadobudnutia, ďalšievecné práva, právne úkony a predpoklady ich platnosti, zmluvy a ďalšie majetkové vzťahy, bez ohľadu na to, či ide o fyzické osoby, právnické osoby alebo štát. Okrem toho Občiansky zákonník upravuje tiež typické občianskoprávne vzťahy, akými sú napr. dedenie, zodpovednosť za škodu,problematika bezdôvodného obohatenia a pod.

Hoci boli postupne prijaté ďalšie kódexy, ktoré podrobnejšie upravujú čiastkové odvetviasúkromného práva (Obchodný zákonník, Zákonník práce a Zákon o rodine), zostal Občiansky zákonník aj pre tieto odvetvia základným subsidiárnym predpisom, normy ktorého sa uplatnia v prípadeabsencie osobitnej úpravy. Niektoré všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (napr. pravidlá pre počítanie času) nachádzajú svoje miesto aj vo verejnom práve. Náprotivkom Občianskehozákonníka v procesnom práve sú predpisy upravujúce súdne konania (Civilný sporový poriadok,Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok). II. Stručné dejiny súkromného práva na Slovensku

Na Slovensku platilo až do r. 1950 obyčajové uhorské súkromné právo, ktoré sa prispôsobovalo potrebám moderných výrobných vzťahov a podmienkam rozvoja priemyslu a obchoduprostredníctvom právotvornej súdnej praxe. Tento právny systém možno prirovnať – pokiaľ ide o formu – kprávu, ktoré aj v súčasnosti platí v štátoch, ktoré sa vyhli kodifikáciám súkromného práva. Ide o štáty angloamerickej právnej kultúry, v ktorých je súkromné právo tvorené na základe súdnychprecedensov(case law).Medzi tieto štáty patrí najmä USA (s výnimkou štátu Louisiana), Kanada (s výnimkou štátu Québec) a Veľká Británia. Uhorské súkromné právo však z veľkej časti vychádzalo – na rozdiel od common law – z rímskeho práva a obsahovalo rovnaké právne inštitúty ako nemecké, rakúske či francúzske právo. Okrem toho bolo ovplyvnené kanonickým právom, ktoré tiež sčasti vychádzalo z rímskeho práva (malo veľký vplyv na formovanie rodinného, manželského a dedičského práva) a tradičným feudálnym (šľachtickým) právom, spočívajúcim na osobných privilégiách. Dôležitú úlohu v uhorskom práve zohrávali tiež zákony (najmä v oblasti rodinného, dedičského aobchodného práva), ktoré významným spôsobom prispeli k modernizácii uhorského právneho poriadku.

Uhorské obyčajové právo sa ako zväčša nepísané právo zakladalo na právnych obyčajoch, ktoré boli obsiahnuté v súkromných zbierkach (Tripartitumod Š. Werböczyho,Corpus Iuris Hungariciod M. Szentiványiho), ktoré predstavovali základy nekodifikovaného partikulárneho feudálneho práva. Tieto zbierky boli vedeckou, nie oficiálnou kodifikáciou. Nikdy neboli schválené zákonodarnýmorgánom, nemali teda povahu normatívneho právneho aktu, avšak stali sa súčasťou judikatúry(rozhodnutí Kúrie – najvyššieho súdu v Uhorsku) ako jednej zo základných prameňov uhorskéhosúkromného práva.

Právna veda sa do začiatku 19. storočia orientovala na komentovanie uhorského obyčajového práva obsiahnutého najmä v Tripartitum opus iuris consuetudinarii inclyti Regni Hungariaepartiumque adnexarum (známe sú napr. diela I. Husztyho: Jurisprudentia practica seu commentarius novus in jus Hungaricum. Trnava, 1766, Disquisitio, qua origines feudorum et juris feudalis non alias nisi Hunnicas esse probatur. Lipsko, 1772). Koncom 18. storočia prenikli do uhorskéhosúkromného práva myšlienky prirodzenoprávnej školy, najmä pod vplyvom diela K. A. Martiniho (1726 – 1800) De lege naturali positiones (Viedeň, 1767). Na začiatku 19. storočia sa rukopisprirodzenoprávnej náuky prejavil v prvej veľkej učebnici súkromného práva od E. Kelemena (Institutiones Juris Privati Hungarici, 4 zväzky, Buda, Trattner, 1814). Pod vplyvom prác ďalšieho významného

5

Úvodný výklad Občiansky zákonník


predstavite



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist