načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: O márnotratnom otcovi - Karol Dučák

O márnotratnom otcovi
-7%
sleva

Kniha: O márnotratnom otcovi
Autor: Karol Dučák

Útla knižka pre deti, rodičov a ich starých rodičov. Knižku ilustrovali žiaci Základnej umeleckej školy na ulici A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou. - Úryvok: - V jednom kráľovstve vládol ... (celý popis)
Titul doručujeme za 4 pracovní dny
doručujeme do Vánoc
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  189 Kč 176
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
5,9
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 74Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Spolok Slovákov v Poľsku
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2016
Počet stran: 95
Rozměr: 170x240
Jazyk: slovensky
Datum vydání: 09.11.2016
ISBN: 978-83-7490-945-7
EAN: 9788374909457
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Útla knižka pre deti, rodičov a ich starých rodičov. Knižku ilustrovali žiaci Základnej umeleckej školy na ulici A. Dubčeka vo Vranove nad Topľou.

Úryvok:

V jednom kráľovstve vládol dobrý kráľ Milko. Panoval dlho a múdro, takže jeho kráľovstvo prekvitalo. Jedného dňa však ochorel a po krátkej chorobe zomrel. Ľud smútil za svojím kráľom, ale najviac smútil kráľov syn Zvonko, ktorý sa po otcovej smrti musel ujať vlády v krajine. Práve tak ako jeho otec, aj Zvonko miloval svoju krajinu a jej ľud a pri nástupe na trón sa vrúcne modlil k Bohu: „Pane Bože, vrúcne Ťa prosím, pomôž mi spravovať moju krajinu múdro a spravodlivo. Daj mi silu v prípade nevyhnutnosti dať aj život za svoju krajinu a obetovať aj vlastné srdce pre blaho svojho ľudu.“

Kniha je zařazena v kategoriích
Karol Dučák - další tituly autora:
Božie svetlo v temnotách Paraguaja Božie svetlo v temnotách Paraguaja
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Obsah

O márnotratnom otcovi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

Najslastnejší pokrm . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 12

Zvonkovo srdce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 17

Syn dvoch matiek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 22

Pokánie kráľa Baltazára . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 28

Plameň lásky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 30

Láska nevlastného syna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 35

O nevďačnom princovi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 39

Statkárovo choré srdce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 41

Oplakávané dieťa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 47

Štedrý chlapec . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50

Návrat nepravého syna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 53

O ruži, ktorá chcela byť milovaná . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 58

Zrkadlo duše . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 61

Smutný spevák . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 65

O mužovi, ktorý sa zamiloval do obrazu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 69

O maliarovi, ktorý dokázal liečiť ľudské duše i telá . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72

O hľadaní Boha . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 75

Posolstvo z neba . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

Zaspievajte mi niečo pekné, lebo som veľmi hladný . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 83

Nevypovedané slová . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 86

V náručí nebohej matky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 89

Najušľachtilejšia prísada . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 92


5

O márnotratnom otcovi

Žil raz kdesi vo svete bohatý muž so svojou ženou a dvomi synmi. Volal sa Jakub a pochádzal z bohatého rodu. V mladom veku sa oženil s krásnou ženou, ktorá mu porodila dvoch rúčich chlapcov a potom spolu šťastne žili na veľkom panstve až dovtedy, kým Jakub neprepadol vášni v kartách. Postupne prehrával svoj majetok, no sústavne sa utešoval nádejou, že jedného dňa sa karta obráti a on nielen vyhrá všetko naspäť, ale navyše ešte obohrá aj svojich spoločníkov. No karta sa nikdy neobrátila a nešťastný muž postupne prišiel o všetko. Hrozilo mu, že aj s rodinou skončí bez strechy nad hlavou kdesi na ulici, no vtedy sa ho ujali príbuzní jeho ženy a prichýlili ho do starého, ošarpaného domu. Jakubova žena čoskoro ochorela a keďže rodina žila v ťažkej biede, po krátkej dobe aj zomrela. Zúfalý muž dal svojich synov na výchovu k príbuzným a sám s hanbou ušiel do cudziny. Jeho život v cudzom svete však bol ešte zúfalejší ako doma. Biedy mal oveľa viac ako chleba, ktorý sa mu stal vzácnosťou. V slzách často spomínal na staré časy a s veľkou bolesťou si spytoval svedomie. Tak prešli roky a z bývalého dobre živeného boháča sa stal úbohý žobrák vychudnutý na kosť. Kým doma mal hojnosť a prepych, v cudzine žil vo veľkej biede a vykonával tie najšpinavšie práce. Čistil maštale, kydal hnoj, pásol svine a žil veľmi skromne z toho, čo zarobil svojou prácou. Raz dostal po celodennej drine kus mäsa a chleba. Vyčerpaný si sadol a chcel sa pustiť do jedenia. Zrazu sa pred ním nevedno ako zjavil ubiedený chlapec, ktorý sa žiadostivo díval na neho. Ten chlapec sa veľmi podobal na jeho mladšieho syna Petra. Ako keby mu z oka vypadol. Jakuba zavalili trýznivé výčitky svedomia a v oku sa mu zaleskla slza pri spomienke na svoju rodinu, ktorej pripravil toľko trpkých a bolestných chvíľ. V tej chvíli stratil aj chuť do jedla. Pozrel sa na chlapca a opýtal sa ho: „Si hladný?“

Chlapec odvetil: „Áno. Veľmi hladný.“

Jakub pocítil nevýslovnú ľútosť a súcit a v momente sa rozhodol. Bez zaváhania ponúkol svoje jedlo úbohému chlapcovi. V tej chvíli sa stalo čosi divné. Chlapec sa jedla ani nedotkol a zrazu prehovoril mužným hlasom: „Zmenil si sa, Jakub, a to je dobré. Už nie si bezcitný sebec, ale človek s dobrým a láskavým srdcom. Dám ti za tvoju láskavosť dar nesmiernej ceny.“

Prekvapený Jakub sa nezmohol na slovo, len sa vyjavene díval na chlapca pred sebou. Chlapec pokračoval: „Ako odmenu dostaneš schopnosť liečiť ľudí. Staneš sa zázračným liečiteľom. Budeš liečiť za poživeň a zopár kúskov šatstva, ktoré dostaneš. Spávať budeš tam, kde ťa prichýlia. Nikdy nepocítiš hlad ani biedu, no nebudeš vlastniť nič okrem toho, čo dokážeš sám uniesť. Nesmieš brať peniaze za svoje liečenie. Ak totiž budeš chcieť svojím liečením zbohatnúť, svoju liečiteľskú schopnosť stratíš a staneš sa ešte chudobnejším, ako si bol doposiaľ. Nezabudni na to, Jakub!“

Sotva chlapec dohovoril, zmizol. Darmo si Jakub pretieral oči, chlapca nikde nebolo. Akosi mu nechutilo ani jesť a svoje jedlo dal chudákovi, ktorého stretol neďaleko. Tej noci nezažmúril oka. Stále myslel na slová, ktoré mu povedal onen podivný chlapec. Stalo sa presne tak, ako mu predpovedal ten tajuplný chlapec. Dostal zázračný dar liečiteľstva a naozaj sa stal presláveným liečiteľom, ktorý zachránil pred istou smrťou mnohých ľudí. Jakub už nepochyboval o tom, že ten chlapec, ktorý sa mu zjavil, bol Boží anjel.

Jakubov život sa veľmi zmenil. Zachraňoval ľudí, avšak nielen ich telá, ale aj duše. Raz sa mu podarilo vyliečiť z ťažkej choroby jedného bezdetného grófa. Ten mu z vďaky za záchranu života chcel odkázať svoje veľké dedičstvo. Jakub mu však odpovedal: „Ja som ti zachránil telo, ale tvoju dušu zachrániť nemôžem. No tvoja duša je omnoho cennejšia ako tvoje telo. Usiluj sa zachrániť si dušu. Jediný lekár duší je Boh. Jeho hľadaj a pros o záchranu toho najcennejšieho, čo máš. Lebo tvoje pozemské poklady nie sú hodné viac ako hrsť smetí. Tvoja duša je omnoho vzácnejšia ako všetky poklady sveta. Zachráň si dušu, a tak sa mi najlepšie odvďačíš.“

„A čo z toho budeš mať ty?“

„Radosť zo záchrany tvojej duše a zásluhy pre večný život.“

Gróf si vzal Jakubove slová k srdcu a obrátil sa. Stal sa hlboko veriacim kresťanom, nechal postaviť niekoľko krásnych kostolov a pred smrťou celý svoj majetok odkázal sirotincu, ktorý sám založil.

Jakub takto zachránil jeho dušu pred večným zatratením. No nielen dušu onoho grófa. Jakub priviedol na cestu spásy mnoho iných ľudí. Stal sa veľkým dobrodincom, ktorého vyhľadávali húfy bedárov zblízka aj zďaleka. V myšlienkach sa však stále vracal k svojim synom.

Medzitým jeho synovia dorástli a stali sa dospelými ľuďmi. Obaja boli veľmi šikovní a jednému z nich, tomu staršiemu, sa v živote začalo veľmi dariť. Stal sa z neho šikovný kupec a po niekoľkých rokoch zbohatol. Vyhľadal svojho mladšieho brata a urobil z neho svojho spoločníka. Takto bratia vytvorili veľký rodinný podnik, ktorého dobré meno sa roznieslo široko-ďaleko. Skúpili dokonca značnú časť bývalého rodinného majetku, ktorý ich otec prehral v kartách, a rozšírili ho. Mali rozsiahle hospodárstvo – polia, lúky, lesy, továrne.

Jedného dňa sa Jakub dozvedel o úspechu svojich synov. Zohrialo ho to pri srdci, no potom cítil pálčivú výčitku. Vyčítal si, že svojej rodine pripravil toľko trpkých chvíľ. Pocítil neodbytnú túžbu vrátiť sa domov a uvidieť svojich synov, vzápätí ju však zavrhol. Bol si istý, že synovia majú naňho ťažké srdce a sotva by sa potešili jeho návratu. Určite by ho vyhnali a on vedel, že by na to mali právo.

Lenže myšlienka na návrat domov bola ako dobiedzavá mucha. Nie a nie ju odohnať od seba. Neustále, vo dne v noci, ho prenasledovala. Jakub si hovorieval: „Zbabral som život sebe, svojej žene aj svojim synom. Nemám právo prosiť ich o odpustenie. Ale dal by som všetko na svete, keby by som ich mohol vidieť a slúžiť im.“

Dlho sa Jakub snažil udusiť v sebe túžbu po domove, ale márne. Jeho túžba bola silnejšia ako on.

Keď už nevládal ďalej bojovať sám so sebou, povedal si: „Moje srdce nebude mať pokoj, kým moje oči nespočinú pohľadom na mojich synoch. Nemám právo na ich odpustenie. Ale pôjdem k nim a poviem im. Drahí synovia, zhrešil som proti nebu aj proti vám. Veľmi som ublížil vašej matke aj vám. Už nie som hoden volať sa vaším otcom. Nezaslúžim si vaše odpustenie, ale chcem aspoň čiastočne vynahradiť všetko zlé, čo som vám vykonal. Dajte mi, prosím, tú najšpinavšiu prácu a ja ju budem pre vás s láskou vykonávať. Dokiaľ len budem vládať, budem vám verne slúžiť. Takto poviem svojim synom. Ak ma zahrnú výčitkami a vyhodia ma, prijmem to ako spravodlivý trest.“

Takto si povedal márnotratný otec. No ľahšie sa povie, ako spraví. Viackrát bol už vychystaný na cestu, no v poslednej chvíli zaváhal a ostal. Jednej noci sa mu zjavil onen tajuplný chlapec, ktorý mu oznámil, že sa stane zázračným liečiteľom, a povedal mu: „Jakub, prišla chvíľa, aby si sa vrátil k svojim synom. Zajtra sa vydáš na cestu. Istú dobu budeš vykonávať tie najšpinavšie práce u svojich synov, ale potom sa všetko zmení.“

Na druhý deň sa Jakub rozhodnutý vybral na cestu. Dlho sa trmácal po cestách-necestách, až napokon zostal stáť pred hospodárstvom svojich synov. Vystriehol jedného z dozorcov, ktorí dozerali na majetky, a poprosil ho, aby oznámili jednému zo synov, že prišiel ich otec a prosí ich o robotu.

Netrvalo dlho a pred ním stál jeho mladší syn. Otec videl syna naposledy, keď bol ešte chlapec, takže ho hneď nespoznal. Ani syn už otca nespoznával, pretože ho naposledy videl pred mnohými rokmi a odvtedy sa otec zmenil. Preto sa neisto opýtal: „Otec?“

„Áno,“ nesmelo odvetil otec.

V tej chvíli syn otca spoznal a s výkrikom sa mu chcel vrhnúť do náruče, ale otec ho predišiel, pokľakol pred synom na kolená a prehovoril: „Syn môj, zhrešil som proti nebu, voči vašej matke, tebe aj tvojmu bratovi. Nezaslúžim si vašu lásku, ale život ma už dosť potrestal za moje viny a ja som nevládal dlhšie odolávať túžbe znovu vás uvidieť a poprosiť o odpustenie, aj keď neviem, či je vôbec odpustenie možné. Chcem aspoň čiastočne odčiniť svoju vinu, preto budem tebe aj tvojmu bratovi verne slúžiť až dovtedy, kým len budem vládať. Počul som, že chováte stádo svíň. Prosím ťa, zamestnajte ma tam.“

Láskavého syna veľmi zabolela otcova reč, a preto rozhodným hlasom vyhlásil: „Nikdy! Štvrté Božie prikázanie hovorí. Cti otca svojho i matku svoju! Nech už si vykonal čokoľvek, Boh ťa zato dostatočne potrestal...“

Otec ho však nenechal dohovoriť a odvetil: „Nezaslúžim si takúto veľkorysosť. Prosím naozaj o tú najposlednejšiu robotu na vašom hospodárstve.“

Nato sa syn vrhol k otcovi na kolená. Kľačal oproti nemu a díval sa do jeho utrápenej tváre. So slzami v očiach ho úpenlivo prosil: „Poď ďalej. Spolu pôjdeme za bratom. Určite sa poteší.“

Otec so strachom povedal: „Nie! Prosím, nie!“

Syn si však nedal povedať a ťahal prekvapeného otca nasilu do veľkolepých priestorov panstva.

Keď vošli do veľkej miestnosti, zbadali sedieť za stolom prísneho muža. Bol to starší Jakubov syn Michal. Mladší brat natešene zvolal: „Pozri, brat môj! Je tu náš otec! Vrátil sa po rokoch z cudziny!“

„Čo? A čo tu chce? Nech sa vráti, odkiaľ prišiel!“

„Nieže tak, brat môj! Je to predsa náš otec!“ zhrozene zvolal mladší brat.

„Veď práve! Už si zabudol, ako nás priviedol na mizinu?! A našu matku na smrteľnú posteľ?! Nech okamžite vypadne!“

„Prišiel odprosiť a chce nám verne slúžiť! Život ho kruto potrestal za všetky jeho chyby a omyly!“

„Takže ty sa ho ešte zastávaš!“

„Odpustil som mu.“

„Ty si mu odpustil!“

„Áno! Pán Ježiš odpustil aj tým, čo ho pribíjali na kríž. Odpustil lotrovi, ktorý visel na kríži vedľa neho. Sme povinní odpúšťať! Zabudol si na to?“

„Ja mu odpustiť nemôžem.“

„Potom nie si skutočný kresťan. Pán Boh nám kázal milovať a odpúšťať. Pán Ježiš povedal krásne podobenstvo o márnotratnom synovi, ktorého otec prijal späť pod rodnú strechu. Prečo by sme my nemali prijať nášho márnotratného otca?“

„Nie je také ľahké odpustiť toľké krivdy, ktoré tento človek napáchal.“

Vtedy sa konečne dostal k slovu aj otec a povedal: „Uznávam svoju vinu a ponížene prosím o odpustenie. Môžem vykonávať tú najťažšiu a najpodradnejšiu robotu. Vo svete som často robil tie najšpinavšie práce – čistil som chlievy, kydal hnoj, pásol svine...“

Starší syn ho s jedovatou zlomyseľnosťou prerušil: „To môžeš aj tu. Špinavej roboty je tu viac ako dosť.“

Mladší syn zaprotestoval proti takým tvrdým slovám svojho staršieho brata, ale otec ho úpenlivo prosil: „Syn môj, vrúcne ťa prosím, dovoľ mi, aby som takto mohol aspoň čiastočne odčiniť svoju vinu. Dosť zla som už napáchal. Nechcem, aby sa navyše kvôli mne rozhádali moji synovia. Úpenlivo prosím, syn môj, dovoľ mi ostať tu a aspoň čiastočne odčiniť svoje previnenia.“

Keď videl mladší syn otcovu rozhodnosť, zosmutnel, ale podriadil sa. Jeho starší brat povedal otcovi: „Môžeš hneď začať s robotou. Večer ti ukážu, kde budeš bývať.“

Úprimne natešený otec odvetil: „Ďakujem za láskavosť. S radosťou budem pracovať od svitu do mrku.“

Od toho dňa pracoval otec pri sviniach na hospodárstve svojich detí, no vôbec ho netrápilo, že musí vykonávať špinavú robotu. Jeho srdce prekypovalo šťastím, že môže vidieť svojich synov a verne im slúžiť. Škvrnou na jeho šťastí bol len smútok za liečiteľským remeslom, ktoré už nemohol vykonávať. Lenže aj toto sa malo čoskoro zmeniť.

Jedného dňa starší zo synov ťažko ochorel. Dostal vysokú horúčku a hrozila mu smrť. Vtedy sa pred otcom zjavil chlapec, ktorý sa mu zjavil pred rokmi a ktorý tak veľmi zmenil jeho život. Ten záhadný chlapec, o ktorom Jakub nepochyboval, že je to Boží anjel, povedal Jakubovi: „Jakub, prišiel tvoj čas. Tvoj starší syn je ťažko chorý. Neváhaj, choď k nemu a vylieč ho!“

Po týchto slovách záhadný chlapec zmizol. Jakub sa bez meškania vybral za svojím mladším synom. Oslovil ho slovami: „Syn môj, počúvam, že tvoj starší brat Michal je ťažko chorý. V posledných rokoch svojho pobytu v cudzine som sa stal liečiteľom a podarilo sa mi vyliečiť mnoho ľudí. Rád by som vyliečil aj tvojho staršieho brata.“

Prekvapený syn odvetil: „Preboha, otec! Prečo si to nepovedal hneď?“

„Skôr som nemohol. Až teraz nadišiel ten správny čas.“

Mladší brat priviedol otca k bratovmu lôžku, aby sa ujal synovej liečby. Starší brat bol taký chorý, že už ani nevnímal, čo sa s ním deje. Otec bol skutočne zázračný liečiteľ a chorého syna úplne vyliečil. Vtedy sa v staršom synovi čosi zlomilo. So slzami v očiach ďakoval otcovi za svoje uzdravenie, no zároveň prosil o odpustenie za svoje správanie sa k nemu.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist