načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Nový tajný denník Hendrika Groena (SK) - Hendrik Groen

Nový tajný denník Hendrika Groena (SK)

Elektronická kniha: Nový tajný denník Hendrika Groena (SK)
Autor:

Členovia klubu Starí, ale nie mŕtvi privítali dvoch nováčikov, ktorí zaplnili prázdne miesta po Grietje a Eefje. Grietje leží na uzavretom oddelení pre pacientov s alzheimerom a ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  219
+
-
7,3
bo za nákup

hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9%hodnoceni - 79.9% 100%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Albatros Media Slovakia
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 448
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-0493-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Členovia klubu  Starí, ale nie mŕtvi  privítali dvoch nováčikov, ktorí zaplnili prázdne miesta po Grietje a Eefje. Grietje leží na uzavretom oddelení pre pacientov s alzheimerom a hoci ju Hendrik pravidelne navštevuje, ona ho už nespoznáva. Myšlienky na pominuteľnosť a krehkosť života sa objavujú čoraz častejšie, takisto ako spomienky na Eefje, ktorá mu veľmi chýba. Hendrik sa však nevzdáva. V zásobe má ďalšie zbrane proti neúprosnému času. Po dlhšej nečinnosti anarchistický klub opäť naplno ožije a akční priatelia podniknú niekoľko bláznivých výletov.

Zařazeno v kategoriích
Hendrik Groen - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

HENDRIKA GROENA

MEDZINÁRODNÝ BESTSELLER

KÝM ŽIJEM

Nový tajný denník

Hendrika Groena,

85 rokov

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.xyz.sk

www.albatrosmedia.sk

Hendrik Groen

Nový tajný denník Hendrika Groena, 85 rokov – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2018

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.


HENDRIKA GROENA

MEDZINÁRODNÝ BESTSELLER

NOVÝ TAJNÝ DENNÍK

KÝM ŽIJEM

85 ROKOV


KÝM ŽIJEM

PRELOŽIL ZORAN ORAVEC


HENDRIKA GROENA

NOVÝ TAJNÝ DENNÍK

85 ROKOV

KÝM ŽIJEM

PRELOŽIL ZORAN ORAVEC



nový tajný deNník Hendrika Groena 7

Streda 31. decembra 2014

Podľa štatistík má osemdesiatpäťročný človek v  tento posledný

deň roka približne osemdesiatpercentnú šancu dožiť sa 31. decembra 2015. Čerpám z údajov Úradu verejného zdravotníctva.

Urobím, čo bude v mojich silách, no nesťažujte sa, ak sa tento denník nedočká konca roka. Šanca je jedna k piatim.

Štvrtok 1. januára 2015

V minulosti zvykol Evert zapaľovať petardy napchané do psích

výkalov alebo ešte lepšie do konských výkalov, no tie bolivzácnosťou. Štve ho, že výbušniny bývali voľakedy oveľa menšie než

dnes.

Takto na vozíčku je veľká šanca, že sa vyhodím do povetria, inak by som rád pár bzučiakov odpálil v  hale, napísal Evert komentár do niekoľko dní trvajúcej diskusie na tému ohňostroje.

Napriek petícii obyvateľov nepohla riaditeľka Stelwagenová ani prstom, aby okolo nášho domova zriadila bezohňostrojovú zónu. Podľa informácie vyvesenej na nástenke to v  tejto chvíli nový tajný deNník Hendrika Groena8 nepovažovala za „relevantné“. Podľa mienky niektorých obyvateľov na tom niečo bolo. Predovšetkým tých, ktorí nevedeli, čo „relevantný“ znamená. Iní si zas mysleli, že Stelwagenová si kvôli tomu nemieni na mestskom úrade páliť prsty. Náš klub Starí, ale nie mŕtvi (v skratke Staniemrv) slávil Nový rok v Evertovej apartmánovej prístavbe, v ktorej možno variť i piecť, čo sú aktivity, ktoré sú v  izbách domova dôchodcov zakázané. Dať si preto ujsť príležitosť na družné kuchtenie by bola škoda, zvlášť v prítomnosti bývalých top kuchárov Antoina a Rie.

O  trištvrte na dvanásť sme sa svorne premiestnili ku Graemovi, členovi klubu obývajúcemu najvyššie, piate poschodie. Na balkóne sme sa kochali pohľadom na ohňostroj a  Evert v  mene nás všetkých odpálil jednu tajne prepašovanú raketu ako znak odboja proti vedeniu domova. Bola to nádhera.

Sme zvedaví, kto nás bonzne.

Edward spontánne vyhlásil, že ak sa tak stane, sám predstúi pred riaditeľku na koberček. Povedal, že bude rozprávať ešte nezrozumiteľnejšie než obyčajne a  že nás o  tom bude písomne informovať na nasledujúcej porade klubu.

Skrátka, vládla skvelá nálada.

V posteli som ležal o druhej. Už niekoľko desaťročí som nešiel spať tak neskoro. Bravó, Hendrik!

nový tajný deNník Hendrika Groena 9

Piatok 2. januára

V minulom roku som mal každý deň prázdnu chvíľu. Počascelého roka 2013 som si svedomite viedol denník. Tá hodina a pol

písania mi dávala pocit užitočnosti a  zmysluplnosti. Možno je

nedostatok povinností predsa len najmarkantnejšou črtouživota v domove dôchodcov. Všetko za vás zariadia. Rozmýšľanie je

zbytočné. Život tak možno konzumovať ako puding, niet do čoho

zahryznúť. Ham, glg, von.

Je tu dostatok obyvateľov spokojných s  týmito permanentnými all-inclusive prázdninami, ale mňa ani niekoľkých mojich priateľov takéto prázdne bytie v  domove dôchodcov nenapĺňa šťastím.

Rozhodol som sa, že si denník budem viesť aj v roku 2015. Na jednej strane preto, aby som mal každý deň čo robiť, a  na druhej strane, aby som sa držal v strehu. Aby si aj zmysly prišli na svoje a aby som mal prehľad o tom, čo sa deje v našomdomove i vo svete. Nech má mozog denne čo robiť, spíšem svoje myšlienky pekne riadok po riadku. Gymnastika mozgu cibrí ducha. Minulý rok som až príliš často myslel na to, aká ješkoda, že si nič nezaznamenávam, zvlášť, keď zasa nebol niektorý starký dostatočne opatrný a  personál z  toho urobil vedu, alebo keď riaditeľka sekírovala svojich podriadených. Mám znova chuť pustiť sa do písania. nový tajný deNník Hendrika Groena10

Sobota 3. januára

Riaditeľ istého domova dôchodcov šiel príkladom svojímúprimným, v novinách publikovaným tvrdením: Očakávania, ktoré si

spoločnosť vo vzťahu k  profesionálnej starostlivosti o  dôchodcov

stanovila, nie je schopná v súčasných podmienkach splniť.

Povedané inak: Nemožno predísť tomu, že sa plienky občas nevymenia okamžite, že sa stratí umelý chrup alebo že niekoho pripútajú k posteli. Smutné, ale pravdivé. Keby všetci chronickí sťažovatelia, všetci senzáciíchtiví novinári a  všetkých tridsaťdva kontrolných úradov domovov dôchodcov stálo o  zmenu, museli by presvedčiť väčšinu holandskej populácie o  tom, že poplatky na zdravotné poistenie sa musia markantne zvýšiť. Veľa šťastia!

Sám zanesiem našej riaditeľke spomínaný článok.

To pozeráte, čo? Hendrik už nie je poslušný, ako býval. O odvážnom Hendrikovi však nemôže byť ešte reči, hoci som si pred rokom na pohrebe Eefje sľúbil, že svoju večnú opatrnosť pustím dolu vodou. Čím ďalej, tým častejšie poviem priamo, ako sa veci majú, a väčšinou mám z toho skvelý pocit. Najprv síce musím preglgnúť, srdce mi bije až v  krku a  na chvíľočku zaváham, no hneď potom skáčem z najvyššieho mostíka do hĺbok, aby som sa nakoniec jasajúc vynoril z  vody. Podpora ostatných členov nášho klubu Starí, ale nie mŕtvi je pritomnenahraditeľná. Hlavne Evertova. Je to môj najlepší priateľ, nemá absolútne najmenší problém povedať, čo si myslí, a tak jemojou najväčšou oporou.

nový tajný deNník Hendrika Groena 11

Aj na tento rok predpovedajú ukrutnú zimu. Napriek všetkým

predchádzajúcim planým predpovediam mrazivých mesiacov sa

aj tohoročná prognóza berie smrteľne vážne. Moji spolubývajúci „škrečkovali“ nadmieru úspešne. Skrinky kypia keksíkmi,

čokoládkami, limonádami a  toaletným papierom. O  to posledné sa z  dôvodu úsporných opatrení musel postarať každý sám.

Odvtedy sa ním vo všeobecnosti utierame oveľa šetrnejšie, a to

so všetkými z  toho vyplývajúcimi dôsledkami. Čo sa ušetrí na

papieri, musí sa vynaložiť na umývacie potreby.

Nedeľa 4. januára

Riaditeľku Stelwagenovú už medzičasom vôbec neprekvapuje,

keď jej prinesiem nejaký novinový článok alebo jej dám radu,

o ktorú nestojí.

Stelwagenová nepozná iné záujmy než svoje: dobrá reputácia nadovšetko. Zaisťuje si ju pokojom pod vlastnou strechoua krotkými obyvateľmi. Vie, že to viem. Vie aj to, že za mnou stojí pár ľudí, ktorých nesmie podceňovať, a ani to nerobí.

Zápas medzi riaditeľkou a Staniemrvom sa zvádzaprepracovane a takticky, raz dosiahne malé víťazstvo jedna strana,inokedy druhá. Otvorený boj by nikomu neprospel. Na to sú ciele až príliš vysoké.

„Veľmi pekne ďakujem, pán Groen. Znova ste našli niečo, čo by nám prospelo?“ nový tajný deNník Hendrika Groena12

„Presne tak. Jeden zaujímavý článok od vášho koleguo očakávaniach z hľadiska zdravotnej starostlivosti a o potrebeotvorenosti.“

„Sama som jej zástancom. Otvorenosť všade, kde sa dá. A vždy v službách verejného blaha.“

„Verejné blaho je výraz, za ktorým sa kadečo skrýva, paniStelwagenová.“

„Súhlasím, pán Groen.“

Takto zhruba vyzerajú naše konverzácie. Väčšinou sa potom musím zotaviť z nervového vypätia, ale stojí to za to. Trochaadrenalínu v správnej chvíli nemôže uškodiť.

Pondelok 5. januára

Včera bolo krásne počasie, a preto som testoval, ako sa mi podarí

absolvovať moju lavičkovú dráhu. Štyristo metrov po lavičkujedna zastávka, potom šesťsto metrov po lavičku druhá a nakoniec

opäť štyristo metrov domov. Vzdialenosti sú len približné.

Trasu som absolvoval len s malými ťažkosťami. Akčný rádius mám už asi rok stabilný, a tak sa odvážim tvrdiť, že v tomtopríade platí, že stagnácia je pokrok.

Pre mňa platí: Najrýchlejší spôsob, ako sa niekam dostať, znamená ísť pomaly. Tak sa nezrútim cestou medzi dvoma lavičkami. Kráčať pomaličky a pôsobiť čiperne sa mi však nedarí. Rolátor odmietam a zatiaľ dôverujem palici, ktorú nosieval ešte môj otec a ktorou si svižne cinkám o  dlaždice. Okrem toho sa

nový tajný deNník Hendrika Groena 13

pokúšam na lavičkách sedieť čo najviac čulo. Márnivý Hendrik.

Bohvieprečo.

Pravidelné zápisky do denníka ma opäť nesmierne tešia. Mám radosť z toho, že som sa znova chopil pera, a je mi ľúto, že som ho nechal rok nepohnute ležať.

Tak ako hovorievala moja žena: Človek ľutuje rozhodnutia, ktoré neurobil.

V  nasledujúcich dňoch spíšem v  hrubých črtách udalosti z nášho domova, ktoré sa stali počas strateného roka 2014.

Utorok 6. januára

Najdôležitejšia udalosť roka 2014 sa odohrala hneď druhéhojanuára: Eefje mala pohreb. Pokladík môj, ležala tam nádherná ako

Snehulienka v rokoch, až kým definitívne nezmizla v tieni veka

truhly.

Rozlúčková ceremónia bola dôstojná, s  peknou hudbou a rozprávalo sa na nej s dojatím. No nič z toho mineposkytovalo útechu.

Hlavný dôvod, prečo som dlhé mesiace nemal chuť písať, bol ten, že mi nesmierne chýbala. Keď som si sadol za počítač, písal som okamžite jej meno. Čas liečil môj zármutok len veľmipozvoľne.

Druhou veľmi dôležitou udalosťou bolo, že Grietjev novembri presťahovali na „opačnú stranu“, na uzatvorené oddelenie. Pán Alzheimer udrel skôr, ako sa očakávalo. Čoraz častejšie blúdila. nový tajný deNník Hendrika Groena14 Na nesprávnom poschodí hľadala svoju izbu alebo netušila, na čo slúži čajník. Veľa sme sa spolu nasmiali. Trafená bola presne, ale dobre. Nepoznala hnev ani strach. Keď ju sťahovali, bezstarostne cupitala sem a tam za vozíkom, na ktorom prevážali jej veci.

Každý by chcel byť slabomyseľný ako ona. Pri návštevách si všímam, že Grietje je ružou medzi pŕhľavami.

Do Hillegomu vybrali z domova dôchodcov Den Weelinberg ľudí s ľahkou demenciou, ktorí by mohli žiť samostatne, ales opaterou. Dobre som sa porozhliadol po našom oddelení, nonenašiel som nikoho, komu by som zveril čo i len kľúč od izby. Azda len ako experiment, simulujúci prípad núdze: čo robiť v prípade potopy, požiaru alebo výbuchu. Nezatvorili náhodou v Hillegome niektorých starkých príliš skoro?

Pani Quintová, pesimistka od kosti, predpovedala atentát na pápeža Františka. S  polovicou karamelového keksíka v  ústach si tým bola zaručene istá. „Ten sa konca roka nedožije, nech sa modlíme akokoľvek zbožne.“ Ako to hovorila, radostne trúsila omrvinky všade navôkol.

Evert sa s ňou chcel staviť o sto eur, že tento priateľskýnámestník Ježiša na zemi sa bude mať ešte aj 1. januára 2016 k svetu. Toľko dôvery vo vlastné proroctvá však pani Quintová nemala.

Musím povedať, že František má moje vrúcne sympatie už len preto, lebo sa vozí v bielom Renaulte 4 z roku 1984.

Nevie náhodou niekto, čo sa stalo s tým prapodivnýmpapamobilom?

nový tajný deNník Hendrika Groena 15

Streda 7. januára

Rok 2014 bol pre náš klub Starí, ale nie mŕtvi prechodným rokom. S Eefje sme stratili jeden z jeho nosných pilierov a od jari už

nemôžeme so sebou nikam brávať ani Grietje, pretože sa čímďalej, tým častejšie chcela všetkého dotýkať. Napríkladv novootvorenej obrazárni Rijksmuseum to zo strany dozorného personálu

vyvolávalo nepochopenie.

„Chcela som len vedieť, aký je to pocit.“

„Pani, to sa však nesmie.“

„Och, tak ja to už nikdy neurobím.“ O  dve sály ďalej na to úplne zabudla. No mám aj dobré správy. Prijali sme dvoch nových členov. Na môj príhovor k nám na jar pribudol Geert Hoogdalen, môjmálovravný priateľ a  navyše majiteľ Ferrari medzi elektroskútrami. Krátko nato priviedol Edward medzi nás ďalšieho člena, pani van der Horstovú. Považoval za potrebné aspoň sčasti kompenzovať vlastnú afáziu, vinou ktorej rozpráva čoraz nezrozumiteľnejšie, ako aj Geertovu mlčanlivosť. Leonie van der Horstová rozpráva rada, je veselá, tak trochu bláznivá a  plná dobrých nápadov. Navyše sa jej páči Evert. Sám to opláca len sporo, čo Leonie o to častejšie zvádza k nežným pohladeniam jeho plešiny.

Skrátka, dve výhry pre náš klub.

Už niekoľko mesiacov je témou rozhovorov zákon o starostlivosti. Hoci nám nenaservírovali ani o  šáločku čaju menej ako nový tajný deNník Hendrika Groena16 obyčajne, už teraz sa niektorí obyvatelia správajú, akobydôsledky úsporných opatrení zakúšali na vlastnej koži. Keď sompožiadal pani Slothouwerovú, ktorá tu má ako obyčajne hlavné slovo, o  príklad, nevedela vymyslieť nič lepšie než: „Tak to tu máme znova, pán Groen so svojimi príkladmi.“

Pani Slothouwerová tvorila voľakedy so svojou sestrou duo, ktoré nevedel nik vystáť. Minulý rok však jej sestra nečakane zomrela, čím pani Slothouwerová prebrala sestrin dielzlomyseľnosti na seba.

No dostalo sa mi podpory. „Nuž, som s veľaváženým pánom Groenom zajedno, pani Slothouwerová, nože nám uveďte nejaký konkrétny príklad,“ povedal Graeme. V  tom momente prestala považovať túto tému za zaujímavú.

Štvrtok 8. januára

Správa o  krvavom útoku na redakciu francúzskeho satirického

časopisu Charlie Hebdo sa ma hlboko dotkla. Už sa mi nestáva

často, že ma novinová správa tak rozcitlivie, no včera som bol

z toho úplne vyvedený z miery.

Akoby sa boli dohodli, všetci spolubývajúci sa zdržaliobyčajne nemiestnych komentárov. Len Bakker tvrdil, že podľa neho by mali všetci bradatí cudzinci sedieť v chládku.

„Máš na mysli Mikuláša a deda Mráza?“ spýtala sa Leonie.

„Nie, samozrejme, že nie. Myslím iba hnedých a  čiernych ľudí.“

nový tajný deNník Hendrika Groena 17

Človek by mu najradšej pevne prelepil ústa lepiacou páskou. Tak, aby mohol malou dierkou na slamku prijímať iba tekutú stravu.

Podľa mojich informácií tu v  domove nebýval ešte žiaden moslim. Mám obavy, že tureckí a  marockí dôchodcovia trávia starobu v  krajine svojho pôvodu alebo sedia zavretí v  byte niektorého zo svojich potomkov. So strmým schodiskom akoneodmysliteľnou bariérou.

Medzi personálom sú aj moslimovia, no žiaden z obyvateľov nikdy nenačne rozhovor s  upratovačkou alebo opatrovateľkou s hidžábom na hlave na tému Alah. My nevieme nič o nich, oni nevedia nič o nás.

Možno som to už raz spomínal, ale s Bohom sme sadohodli, že si nebudeme otravovať život. Okrem toho, taký boh, ktorý prisľúbi šesťdesiatdva panien, nech už je to za čokoľvek, mipriadá zo všetkých bohov ako najväčší hlupák. Nehovoriac o tom, že každý trkvas je so všetkými svojimi pannami za pár mesiacov vybavený. A aký osoh z toho vôbec majú ženy?

O  chvíľu bude minúta ticha. Rád by som zodvihol pero do výšky, no mám obavy, že by to nik nepochopil.

Piatok 9. januára

Organizácia s názvom Tím podpory pre samostatný život rozoslala

všetkým starostom mestských úradov list, v  ktorom ich žiadala o upriamenie pozornosti na dosah reštrukturalizácie systému


nový tajný deNník Hendrika Groena18

starostlivosti o  dôchodcov. Starí ľudia nemajú radi zmenu, no

reštrukturalizáciu považujú za menšie zlo.

Kedysi bolo v domovoch dôchodcov cieľom postarať sa o tri P: pohodlie, poriadok a porozumenie. Na počudovanie sa tieto„péčka“ akosi stratili z dohľadu.

V  súčasnosti musia starí ľudia ostať čo najdlhšie sebestační. Znie to síce pekne, no predsa len badať isté trhliny. Podľaštatistického úradu tu máme tristotisíc extrémne osamelých starčekov a stareniek. Najviac ich žije doma a podľa nových regúl by aj mali ostať žiť čo najdlhšie extrémne osamelí.

Nás sa to však netýka. My sme s predstavou dosiahnutiapohodlia, poriadku a porozumenia spokojní. Akurát viaznerealizácia. Domovy dôchodcov sa starajú predovšetkým o nesvojprávnosť, rutinérstvo a lenivosť.

Všade, kam sa človek pozrie, číta o tom, ako sa starí ľudiasnažia o nové formy spolužitia a o... presne tak: pohodlie, poriadok a porozumenie. Akurát, že to nie sú dôchodcovia, ktorí majú už dávno po osemdesiatke, ale vitálni šesťdesiatnicia sedemdesiatnici s nápadmi a peniazmi.

Tak. A tému môžeme načas nechať na pokoji. Na rok 2015 mám dve predsavzatia. Prvé je, že to dotiahnem až do roku 2016, a druhé, že skoncujem s daromným neporiadkom. Ľudia sú zberatelia. Ani nie tak dávno sa vypratávala izba jednej zosnulej obyvateľky nášho domova, v ktorej sa našli desiatkybalení cukru, mydla, masla a  trvanlivého mlieka. Teda všetkého, čo bolo za vojny na prídelové lístky. Okrem toho i  skrine plné haraburdičiek: vázičiek, šáločiek, sošiek, tanierikov, sviečočiek,

nový tajný deNník Hendrika Groena 19

fľaštičiek a plechovičiek. Vtedy som sa kriticky porozhliadol po

svojej izbe: bola plná zbytočností.

Vlastne by som mal každý deň vyhodiť aspoň jednu zbytočnú vec. Ak kúpim niečo nové, potom musím v ten istý deň vyhodiť aspoň dve iné veci. Na konci roka by som tak mal o solídnych 365 vecí menej.

Sobota 10. januára

Ešte čosi o roku 2014.

Staniemrv sa pomaly zotavil z  úmrtia Eefje a z  nechceného odchodu Grietje. V  predjarnom období sme znova oživili našu tradíciu výletov a začali s navliekaním perál do novéhonáhrdelníka. Vyšlo najavo, že potrebujeme nové výlety a novú inšpiráciu, aby sme úplne nespohodlneli a  nezleniveli. Dohodli sme sa na tom, že sa nám už nesmie stať, aby sme len tak stratili pármesiacov. Zosnulí, nech nám boli akokoľvek milí, nemôžu byť v našej situácii ospravedlnením.

„To sa človek môže rovno položiť!“ vyhlásil Evert a na dôvažok si nahlas položil otázku, či neexistuje kurz maľovania na truhlu. „Aby šiel človek pod zem akosi radostnejšie.“

Keďže o takom kurze nepočul, mal pocit, že objavil dieru na trhu. Navyše vyhlásil, že chce, aby sme na jeho pohreb prišli odetí vo veselých a pestrých farbách. To platí aj pre tých, čo majú niesť truhlu. A požiadal nás, aby sme na to dozreli. nový tajný deNník Hendrika Groena20 Máme novú spolubývajúcu. Popoludní pri čajíku do sebanasúkala desať plnených oblátok po sebe. Po štvrtej oblátke sa vôkol nej pomaly rozhostilo ticho a  všetkých šesť prítomných obyvateľov bez dychu sledovalo, ako jej v ústočkách mizne jedna oblátka za druhou. Kúpila si ich sama, takže sestrička nemohla ničnamietať. No po ôsmom kúsku to už nevydržala.

„Pani Lacroix, myslíte, že je to rozumné?“

„Pssst,“ pokúšala sa o odpoveď pani Lacroix s ústami plnými

oblátok. Aspoň to tak vyzeralo.

Po desiatej oblátke sa porozhliadla okolo seba a opýtala sa, či

si niekto nedá.

„Prečo to robíte?“

„Som umelkyňa, špecializujem sa na performanciu,“ odpovedala.

„Už len to nám tu chýbalo...“ zhodnotil pán Bakker.

„Čože je jej špecialita?“ opýtala sa pani Duitsová.

Tento zážitok mám z  prvej ruky od Edwarda. Bol pri tom

a veľmi sa mu to páčilo.

Musím sa s pani Lacroix zoznámiť.

Nedeľa 11. januára

Z výskumu vyplýva, že osemdesiatnici sú šťastnejší, než keď mali

štyridsať. V  štyridsiatke je človek so šťastím na dne. Vtedy má

obavy o rodičov, o deti, aj zamestnanie prináša stres.

Tieto výsledky zverejnil osemdesiatročný profesor. Ten vie,

o čom hovorí. No navštívil vôbec pán profesor Vaillant niekedy


nový tajný deNník Hendrika Groena 21

domov dôchodcov podobný tomu nášmu? Asi nie, pretože byvedel, že z tvárí starých osemdesiat rokov tu šťastie nežiari. Žestarčekovia si svoje šťastie skrývajú pekne pod kreslá a gauče.

Možno by nám mal prísť dať pár prednášok, aby nám čo-to vysvetlil. Koniec koncov, čo sa šťastia týka, je to tak trochu teraz alebo nikdy.

Ako príklad by som rád uviedol počasie.

Prší už asi týždeň v kuse a po nepríjemných vetriskách sosilou šesť na stupnici sily vetra prechádzame v nasledujúcich dňoch znova na osmičku. Keby sme boli aspoň spolovice takí šťastní, ako profesor tvrdí, nedali by sme si kaziť šťastie niekoľko dnítrvajúcim bičovaním víchrice. Práve naopak. Išli by sme sa prejsť a nechali si vetrom strapatiť vlasy.

No také niečo sa deje len zriedkavo. Ľudia sa sťažujúpredovšetkým na rozfúkané účesy. Akoby ešte záležalo na tom, aby tých niekoľko posledných vláskov ostalo nedotknuto ležať pekne v rade.

Prišiel som na to, že môj elektroskúter je citlivý na bočný vietor. Dnes ráno ma medzi panelákmi nárazový vetrisko sotil do hrany vysokého obrubníka a takmer ma vykotilo. V pravý čas som sa nahol prudko na opačnú stranu a  prevážil sa naspäť. Za sebou som počul, ako sa Geert hlasno smeje na svojom skútri. O sto metrov ďalej som sa išiel popučiť od smiechu ja, keď okolo neho po mláke presvišťalo auto a dostal plný zásah. Dvaja starí usmrkanci počas ľudoprázdneho búrkového nedeľného rána v severnom Amsterdame. Šťastní ako malé deti. V čase i nečase. nový tajný deNník Hendrika Groena22

Pondelok 12. januára

Útrapy tela neobchádzajú ani členov Staniemrvu. Niežeby sa

niekto sťažoval, no počítať s tým treba. Evert je na vozíčku a má

cukrovku. Antoine a Ria tvoria klasické duo chromý a slepý: on

má reumu a ona je slabozraká. Edward je po mŕtvici a takmernerozumieť, čo hovorí. Geert má stómiu a trpí nespavosťou. Leonie

sa nesmierne trasie a  trpí na inkontinenciu. Ja som dýchavičný,

zle chodím, kvapká zo mňa a  z  času na čas ma bolia kĺby. Len

Graeme je ešte v dobrom stave.

Celkom úctyhodný súčet chorôb a porúch, však?

V našom klube sme si preto stanovili jasné pravidlá:horekovať sa nesmie, ale uťahovať si zo seba je dovolené. Prenáramne to pomáha. Smejeme sa z  vlastnej biedy. To robí náš život plný obmedzení výrazne jednoduchším. Počas stretnutia klubu Starí, ale nie mŕtvi sa zrodil nový zaujímavý plán. S  našimi výletmi sme si akosi nechcene dali kratšiu zimnú prestávku, ktorá trvala až do sviatkov, lenže nikomu sa nepáčilo, že sa už dlho nemá na čo tešiť. Ria a Antoine prišli včera na čaj trochu váhajúc s nápadom zorganizovať čosi ďalšie.

„Mali sme na mysli niečo, čo by súviselo s jedením.“

„Ejha, to je ale prekvapenie,“ povedal Edward.

„Mysleli sme, že by mohlo byť skvelé, keby sme sa napríklad raz do mesiaca išli spolu najesť. Vo výbere reštaurácie by sme sa striedali a jedlo by zakaždým bolo z inej krajiny.

„A to sa vám zdá ako skvelý plán?“ spýtal sa Evert.

nový tajný deNník Hendrika Groena 23

Ria a  Antoine hľadeli tak trocha zmätene. „Nemusíme, ak nechcete.“

„Úprimne si myslím, že je to vynikajúci plán,“ povedal Evert so širokým úsmevom. „Akurát by to mohlo byť častejšie.“

A tak sa rozhodlo. Raz za tri týždne sa ide do reštaurácie, ktorá

ponúka jedlá vždy inej krajiny podľa výberu člena klubu. Čínska

a talianska kuchyňa sa vylúčila. Tento projekt nie je náhradný,

ale doplnkový k ostatným, do ktorých sa čoskoro znova pustíme.

Utorok 13. januára

Prvý mŕtvy z holandskej smotánky v tomto roku je FransMolenaar. Spadol zo schodov a  už sa nepostavil. Zázračný človek zo

zázračného sveta haute couture. Sveta odtrhnutého od reality.

„Šijú šaty súce jedine na karneval. Tie si na seba normálny človek predsa nedá,“ komentovala pani van Diemenová.

„Ten klobúk je lepší ako dáždnik,“ poznamenala jej suseda na margo stredne veľkého ufa, ktoré mala na hlave akási modelka.

„Stále sa obklopoval iba teplošmi a tými najkrajšími ženami,“ povedal pán Dickhout opovržlivo.

„Ak máš rád laty, tak isto. Veď sú samá kosť a koža,“ zhodnotil jeho sused.

Frans Molenaar by nad týmito analýzami len ohrnul svojpuntičkársky nos.

Tu v domove už nie sme veľmi zameraní na najnovšie módne trendy. Len voľné nohavice, nízke sedy a spustené traky svedčia nový tajný deNník Hendrika Groena24 o tom, že sme nezaspali dobu. Dalo by sa povedať, že sme v tomto smere určili trend.

Evert sa pred večerou zastavil na pohárik, lebo zásoby sa mu už minuli a nemal najmenšiu chuť plahočiť sa vo vetre a v daždi do obchodu s liehovinami.

Už raz sa na našu riaditeľku obrátil so žiadosťou o zavedenie predaja alkoholu v našom bufete na prízemí. Z „technickýchpríčin“ jeho návrh zamietla, údajne potrebuje povolenie.

„Dúfam, že keď umriem, predavačky mi z liehovín uvinú na truhlu krásny veniec plný fliaš,“ povedal Evert, „keďže som ajnariek cukrovke ostal ich verným zákazníkom. Hľa, žiarivý príklad svojráznej tvrdohlavosti.“

Môj priateľ bol minulý rok zázračne ušetrený ďalšíchamputácií a iných pohrôm. Vlastne v tom svojom vozíku pôsobívynikajúco. Je ostrý ako nôž.

V  žiadnom prípade nesmie skonať skôr ako ja. Takže nalievam do kalíška. Evert si na vozík primajstroval držiak na fľaše, no ja sa radšej postavím a zakaždým odnesiem jenever dochladničky. „Niežeby som ti nedoprial, milý priateľu.“

„Daj sa vypchať, Groen.“

Streda 14. januára

Našich obyvateľov vzrušuje mysteriózna záhada.

Už po piatykrát sa na nezvyčajnom mieste našlo jablko. Prvé jablko ležalo pred pár dňami vo výťahu, potom ktosi

nový tajný deNník Hendrika Groena 25

našiel ďalšie pri vchodových dverách, dva razy ležalo jablko

na rôznych chodbách a dnes ráno plávala jonatánka v akváriu.

Našťastie to prežili všetky rybky. Keďže sa maličkosti v našom

domove z  nedostatku dôležitejších podnetov nafukujú, jablká

sú hlavnou témou dňa.

Úprimnosť mi káže povedať, že to piate jablko pôvodne ležalo vedľa akvária. Len som ho doň vložil. Šlo to samo od seba. Na chodbe nebol nik, kto by ma mohol vidieť. Aby bolo jasné: nie ja kladiem tie jablká. Dúfam však, že skutočný páchateľ jev pomykove z toho, že sa jablko ocitlo v akváriu.

Podľa pani Schaapovej nemôže byť tých päť jabĺk dielomnáhody. Správne, Sherlock Schaapová.

Ľudia tak začali so vzájomnou inšpekciou ovocných mís. V  zimnej pľušti som si vyšiel elektroskútrom na čerstvý vzduch a videl som kvitnúť prvé narcisy. Pre tých, ktorí mi neveria: rástli pri ceste na konci Slnečnej ulice. Snežienky som videl už minulý týždeň, čo nie je nič výnimočné, no narcisy v januári? Asi satrocha poplietli.

Radšej by som videl hrubú vrstvu ľadu namiesto vody, dosť hrubú na to, aby udržala aj moju trojkolku. Prvýkrát po rokoch by som sa rád odvážil na ľad. Podmienkou je, že to musí byť vhodné miesto na to, aby som sa tam i  nazad dostal na svojom vozidle. Bolo by skvelé, keby som sa mohol previezť krížom cez priehradu Gouwzee z Volendamu do Markenu. Geert mi sľúbil, že mi požičia svoje fáro. nový tajný deNník Hendrika Groena26

Štvrtok 15. januára

Dnes ležala vo výťahu mandarínka.

„Len čo sme si zvykli na jablká, máme tu toto,“ povzdychla si pani Schaapová.

Ten kus ovocia je najdôležitejšou témou rozhovorov pri káve a čaji. Niektorí obyvatelia sú z toho trochu nervózni. Domnievajú sa, že je to predzvesť veľkej katastrofy.

„Je to len malá mandarínka. Nie bomba,“ upokojovala ľudí sestrička.

S Evertom sme uzavreli stávku. Myslím si, že ten, kto tu trúsi ovocie, je niekto z personálu, Evert je zas presvedčený, žepáchateľom je niekto z našich obyvateľov. Kto prehrá, kúpi knihupodľa výberu víťaza. Evert musel prisahať, že nie je ten, kto ovocie kladie. Najprv sme sa chceli staviť o  to, kto uhádne, ktorý druh ovocia sa nájde nabudúce, no vzájomná podozrievavosť nám to nedovolila. Keby predpovedal, že sa niekde nájde napríklad banán, isto by do štvrť hodiny v daktorom črepníku ležal.

Medzičasom dostal personál od Stelwagenovej za úlohu mať oči na stopkách. Počul som to od pani Moralesovej. Nie tak dávno, čo sa u nás zamestnala ako ošetrovateľka. Táto klebetná Španielka má pre mňa slabosť. Mnohé z  viet začína: „Neprezraďte to, ale...“ Musíte si k tomu ešte domyslieť komickýšpanielsky prízvuk.

Možno mám v  nej užitočný „zdroj aktuálnych informácií“ medzi personálom. Voľakedy bola týmto zdrojom moja dobrá priateľka Anja Appelboomová, ktorá pracovala pre Stelwagenovú

nový tajný deNník Hendrika Groena 27

v kancelárii a pravidelne mi posúvala informácie, ktoré neboliurčené obyvateľom domova. Stelwagenová ju však poslala dopredčasného dôchodku.

Keď ide o  informovanie obyvateľov domova, naša milá pani riaditeľka sa drží hesla: Čo oči nevidia, srdce nebolí. Mám dojem, že Stelwagenová si právom myslí, že obyvateľov nehodno zaťažovať vedomosťami, ktoré by ich len znervózňovali. Podceňuje starých ľudí a  nie je jediná. Ja sám s  ňou v  mnohých ohľadoch súhlasím. Keď s ľuďmi dlhé roky zaobchádzate akos nemluvňatami, tak sa tak začnú správať.

Piatok 16. januára

Žiaľ, vitalita obyvateľov nášho domova sa za uplynulý rok vôbec

nezlepšila. Najslabší a najstarší nás opustili, no na ich miestonerišli jarí sedemdesiatnici, ale pokročilí osemdesiatnici, ktorých

nám sem posielajú ako na páse.

Rekord za najkratší čas pobytu u nás získala pani, ktorej meno sa nám nestihlo dostať do uší. Po oficiálnom entrée na vozíčkupredným vchodom, opustila budovu o pol druha dňa v drevenej truhle zadným vchodom. Možno ju to sťahovanie emocionálne vyčerpalo.

„Vypila len jednu šálku čaju. Jednu jedinú!“ povedala pani Duitsová štyrikrát.

„No a?“ odpovedal Bakker. Tiež štyrikrát.

Otázka znie, či musela zosnulá zaplatiť ubytovanie dopredu na celý mesiac. nový tajný deNník Hendrika Groena28

Podľa nových stanov môžu byť dôchodcovia umiestňovaní do domova iba vtedy, keď už vôbec nevládzu, a teda si vyžadujú intenzívnu starostlivosť. Naši noví obyvatelia sú už pri príchode len krôčik od smrti alebo od opatrovateľského oddelenia.Zdraví obyvatelia sú v menšine. Priemerný vek sa posúvak deväťdesiatke. Rýchlosť cirkulácie obyvateľov sa tiež zvyšuje. Nič dobré z toho nehľadí.

V „cvičebni“, rozumej v nevyužívanej kancelárii, ležal ananás. Páchateľ sa tentoraz rozhodol pre väčší kus ovocia.

Zábavné je, že čosi také triviálne ako voľne položený kusovocia vie spôsobiť taký rozruch. Za bežných okolností nemihnú naši obyvatelia brvou ani pri najnepravdepodobnejších konšpiračných teóriách, no v tomto prípade sú úplne bezradní. Nevedia, čo s tým.

„Vôbec tomu nerozumiem. Prečo to niekto robí?“ sú najčastejšie otázky.

Pre samotnú tajomnosť by bolo najlepšie, keby to zrazuprestalo bez toho, aby sa k tomu niekto priznal. Pre našu stávku by to však bola škoda.

Sobota 17. januára

Sprísnené kritériá prijímania nových obyvateľov do domovov

dôchodcov nevyhnutne spôsobujú zvýšené množstvá neobývaných priestorov. Do roku 2020 musí osemsto z  dvoch tisíc domovov dôchodcov zavrieť svoje brány. Pomer je jeden ku dva

a pol. To znamená, že do piatich rokov sa poriadne zvýši kvantita


nový tajný deNník Hendrika Groena 29

vynútených presťahovaní, pretože správna rada so zatvorením

domova nečaká dovtedy, kým ich posledný nájomca otrčí kopytá.

Tu nás pred pol druha rokom strašili prestavbovými plánmi. Každému sa poriadne uľavilo, keď ich zmietli zo stola. Tá úľava bola možno predčasná. Sedliacky rozum mi hovorí, že ak tútobarabizňu nechcú zrekonštruovať, je dosť možné, že plán prestavby sa zmenil na demoláciu.

Mám v  úmysle sa na to čo nevidieť dôkladne poinformovať u Stelwagenovej. Sťažujeme sa, že sa s  nami zaobchádza ako s deťmi, a  musíme to v tichosti tolerovať, no zjavne to môže byť aj horšie. V článkudenníka De Algemene Dagblad sa píše, že Sientje van der Leeová (91) už nesmie viac ukladať kvetináče na parapet, pretože to prekáža umývačovi okien, ktorý v domove každý polrok umýva okná. A ani preto, že z času na čas opadajú z kvetov lístky. Bytové družstvo De Woonveste jej prikázalo, aby kvety odstránila. Sientje celý život gazdovala. Vyhlásila, že potrebuje okolo seba zeleň, a  tak spustila ráznu protestnú akciu: vyvesila transparent s  nápisom RUKY PREČ OD MOJICH KVETOV. Pri takýchto problémoch predsa len trochu vybledne všetok rozruch z útokov v Paríži i v Belgicku.

Nedeľa 18. januára

Zajtra večer je porada Staniemrvu. Na programe mámevypracovanie plánu návštevy reštaurácií a rozvrh výletov.


nový tajný deNník Hendrika Groena30

Zimný spánok trval pridlho. Je čas rozhýbať sa. Schôdzka sa koná u Geerta, ktorý, ako sám povedal, všetko dôkladne pripraví. Okrem nechutných úsporných opatrení sa uskutočnil prenos kompetencií spojených so starostlivosťou o  starých ľudí z  vlády na obce len preto, aby ich podstrčili jej samotným príjemcom.

S úspornými opatreniami to vyšlo pomerne dobre, len proces decentralizácie ešte viazne. Zástupcovia obcí, ktorí musia odrazu všetko riešiť sami, sa však hromadne rozhodli pre de-decentralizáciu. Aby ušetrili, dávajú hlavy dokopy a dohadujú sa na tom, ako čo najviac znížiť výdavky za starostlivosť.

Takže namiesto jedného ministra alebo štátneho tajomníka má oddelenie starostlivosti pod palcom, a teraz sa držte,tridsaťsedem zákonodarcov z tridsiatich siedmich miest a dedín. Tých nebude kontrolovať stopäťdesiat členov druhej komory parlamentu, ale päťsto členov mestských úradov, ktorí budúpresadzovať záujmy napríklad nadácie Vpred obce Lutjebroek. Som zvedavý, čo nám to prinesie.

Len tak mimochodom, myslím si, že obyvatelia Lutjebroeku musia byť frustrovaní už len z  toho názvu, takže im nemožno zazlievať, že si chcú prilepšiť.

Priateľ Edward sa nahlas pýtal sám seba, prečo vlastne nemožno zobrazovať proroka Mohameda. Dobrá otázka, na ktorú nepoznal odpoveď nik z nás. Evertovu domnienku, že prorok bol asi škaredý ako noc, sme vo všetkej úcte zamietli, pretože sa mu nepodarilo odpovedať na protiotázku, čo je na noci škaredé.

Nechtiac som tak znova skončil pri tajomstvách: včera sa v komore našiel banán. Roznieslo sa, že personál začal honbu na

nový tajný deNník Hendrika Groena 31

páchateľa. Zatiaľ bezúspešne. Riaditeľka vyzvala obyvateľov, aby

zachovali pokoj. To, že podobné výzvy vyvolávajú opačnúreakciu, by už Stelwagenová mohla vedieť.

Pondelok 19. januára

Minulý víkend sa uskutočnili Národné ornitologické dni. Musel

som myslieť na svoju zosnulú priateľku Eefje, ktorá pri tejtopríležitosti s láskou sedávala pred oknom a dokázala hodinu nerušene

počítať vrabce a sýkorky.

Nesmel som jej pomáhať. „Iba skutoční milovníci vtáctva sa môžu tohto oficiálneho počítania zúčastniť, Henk. Ty si však dobrodruh, ktorého to hneď omrzí. Vráť sa tak o hodinku.“Vedela sa pri tom pekne usmievať. Úplne som zmäkol. Chýba mi. Zamilovanosť pozná happy end len zriedkakedy.

Od pani Moralesovej som sa dozvedel, že naša riaditeľkauvažuje nad zákazom telefonovania v jedálni. Niežeby sa tam často telefonovalo, no ak niekto predsa len volá, „užíva“ si to celájedáleň. Akoby to mali počuť až vonku.

KDE SI? ... ZA STOLOM ... ČAKANKY S  FAŠÍRKOU ... IDE TO ... NIE, ZLE, ANI OKO SOM NEZAVRELA ...V TOM- TO POČASÍ URČITE ... KEDY ZASA PRÍDEŠ? ...

Starí ľudia a moderné telefóny nejdú dokopy. Z týchnepochoiteľných zvonení a pípaní sú len nervózni. Najradšej by so sebou vláčili bezdrôtový bakelitový aparát, aby mohli čísla tak ako voľakedy vytáčať. Všetky drobné tlačidlá sú zárukou omylov. nový tajný deNník Hendrika Groena32

Ten drobný ploský telefónik s  celým telefónnym zoznamom je hotová nočná mora. Ani veľké číslice pre staré oči a trasúce sa prsty neprinášajú veľkú útechu. Na WC ležalo kivi.

Stelwagenovej sa to nepáči. Nemá kontrolu nad niečím takým bezvýznamným, ako je kde-tu ležiace ovocie, a  vníma to ako podceňovanie vlastnej autority. A  to najmä preto, lebo je už dlhodobo hlavnou témou rozhovorov medzi obyvateľmi.

Ohromne ma to fascinuje. Evert sa dušoval, že tomu, kto sa prizná – ak sa niekto vôbec prizná, daruje kôš plný ovocia.

Utorok 20. januára

Včera bol modrý pondelok. Tento tretí pondelok v januári jevyhlásený za najdeprimujúcejší deň v roku. Kým? Netuším. Nočlenov Staniemrvu sa netýkal. Všetci sme sa veselili na klubovom

zhromaždení u hostiteľa Geerta.

Členov klubu u seba privítal po prvýkrát a treba povedať, že čo

sa týka občerstvenia, dal si poriadne záležať. Tipujem, že hojné

zásoby tekutín mu ostanú až do leta. Nakúpil toho toľko, že keby

sa celý večer pilo napríklad iba pivo, bolo by ho dosť prekaždého. A to platí aj pre víno všetkých farieb, kolu, minerálku, fantu,

pomarančovú šťavu, jenever, vaječný likér a koňak. Dokonca mal

aj fľašu ríbezľového jenevru. Ani som netušil, že existuje aj taký.


nový tajný deNník Hendrika Groena 33

Nehovoriac o  množstve jednohubiek. Mal toho toľko, ako keby

sme prežili vojnovú zimu. Po skončení dostal každý výslužku.

Najviac si vyslúžil Evertov Mo. Ten zožerie vždy všetko. Ešte aj

to, čo sme my nevládali. Nech do seba nahádže čokoľvek, všetko

premení na výkaly. Evert sa ponúkol, že ak bude zvyšné fľašetlačiť dátum spotreby, rád príde vypomôcť.

„Len aby sa nič nevyhodilo,“ tvrdil so širokým úsmevom. Aj

jemu je jedno, čo do seba nahádže.

Jedlo, pitie, dobrá nálada... Na schôdzovanie veľa času neostalo.

Načrtli sme dva plány. Jeden pre Svetovú kuchyňu a druhý pre

rad ostatných výletov klubu. Cieľom bolo, aby sme si tento rok

niekam vyšli aspoň raz za dva týždne.

Pre menej solventných sme založili fond, z  ktorého však

môže v  prípade potreby čerpať každý. Všetci boli za. Za pokladníka som bol zvolený ja a sám som anonymne vložil základ.

Koniec koncov je to skvelá investícia. Členovia klubu sa môžu

u mňa diskrétne ohlásiť a prispieť. Veď tie eurá mienime minúť

na dobrú vec.

Do hrobu sa ide švorc je naše prvé oficiálne klubové heslo.Pokúšame sa o viac sloganov. Aj o klubovú hymnu. Ej veru, dobre

sme sa veselili.

Geertových susedov sme vopred poprosili, že ak budemepríliš hluční, aby prišli najprv za nami a nie za riaditeľkou.

Evert trval na tom, že to sám vybaví. Neočakávam žiadne sťažnosti. nový tajný deNník Hendrika Groena34

Streda 21. januára

V  tento deň zosnulo moje malé dievčatko. Bicykel sa pohol pol

metra doprava alebo doľava a zviezol sa po šikmom brehupriamo do splavu. Ja som dcére kontroloval zošity a manželka vešala

bielizeň. Obaja sme si mysleli, že na ňu dáva pozor ten druhý.

Doživotný žiaľ, doživotné výčitky.

Štvrtok 22. januára

Včera sa nenašlo žiadne ovocie a  to sa stálo témou rozsiahlych

debát. Čuduj sa svete, roky nik nenaďabil ani na bobuľku hrozna

a nezdalo sa to nikomu čudné. Odrazu už po dni každému chýba

jablko či hruška. Nepredpokladám, že táto záhada ostanenevyriešená naveky.

Budúci týždeň vo štvrtok ideme po prvýkrát spolu do reštaurácie.

Výber je na Edwardovi. Evert chce uzavrieť stávky v pomerejedna k desiatim, že bude argentínska. Edward, samozrejme, nehrá.

Po dvoch zrážkach elektroskútrov počas jedného týždňa umiestnili na vybraných miestach, tam, kde sa chodby križujú či nebezpečne lomia, zrkadlá. Našťastie, zranenia boli len ľahké a materiálne škody malé. Smrteľná nehoda v domove dôchodcov by zaručene spôsobila nežiaducu mediálnu publicitu a tomutreba za každú cenu zabrániť. Preto sa vedenie rozhodlo zrkadlami

nový tajný deNník Hendrika Groena 35

zvýšiť bezpečnosť dopravy, čím však akosi podcenilo schopnosti

dôchodcov.

I  napriek neprítomnosti akýchkoľvek protiidúcich vozidiel sme tu mali medzičasom pár drobných nehôd. Starčekovia hľadeli do zrkadiel tak sústredene, až nabúrali priamo do steny. A tie naše steny sú natreté podľa poslednej módy rokov sedemdesiatychhrubou pórovitou vrstvou béžovej farby. Väčšinou to znamená pár solídnych odrenín. Znie to možno trocha morbídne, no z  takej steny sa krv nedá poriadne odstrániť. Takže tu i tam vidieť stopy po nehodách. Nie tak dávno sa tie rušivé šmuhy zatreli tmavším odtieňom béžovej. Stelwagenová zatiaľ o odstránení zrkadielneuvažuje. Znamenalo by to, že urobila zlé rozhodnutie.

Piatok 23. januára

Včera som znova po roku absolvoval pravidelnú kontroluu svojho geriatra. Na svoje prekvapenie som zistil, že doktor Jonge šiel

do penzie. Mal okolo sedemdesiatky, a tak čerpal zo skúseností.

Novému geriatrovi, vlastne geriatričke, táto schopnosť chýba. Je

ňou štyridsiatnička, doktorka van Vlaanderenová.

„Volajte ma Emma.“

Som trocha staromódny. Vo svojom veku si to môžem dovoliť. Doktora by som nikdy neoslovil Emma, hoci by sa tak aj volal.

Zdá sa mi, že je to vľúdna žena, ochotná trpezlivo počúvať, no som si istý, že by som tu mal radšej svojho starého doktora. Bol stručný, jasný a vtipný. Doktorka Emma sa ku mne správala nový tajný deNník Hendrika Groena36 trocha ako k  hluchému decku. Slová vyslovovala príliš nahlas, pomaly a infantilne.

Zvažoval som chvíľku, že jej poviem: „Pani doktorka, nie som ani hluchý, ani hlúpy,“ no pripadalo mi to príliš hrubé na to, že je to naše prvé stretnutie. Ešte jeden mínusový bod: so svojím starým doktorom som bol už na polceste v prerokúvaní možností eutanázie a teraz aby som s tým začínal odznova. Na to som dnes nemal najmenšiu chuť.

Len tak mimochodom, čísla hovoria výrazne v  neprospech domácich lekárov i  geriatrov: len malému percentu žiadateľov o eutanáziu sa vyhovie. Ani kliniky asistovaného ukončeniaživota nevedia poskytnúť lepšie čísla: názov kliniky, kde sa eutanázia uskutočnila, sa zverejní len v štyroch percentách prípadov. Zdá sa, že len nadácia De Einder ponúka najreálnejšie šance. Počul som, že človeku jednoducho stačí objednať lieky cezinternet a prídu mu poštou rovno domov. Odkedy som v používaní počítača zručnejší, malo by sa mi to podariť. Na začiatku som ho používal len ako písací stroj, no teraz v ňom viem aj kadečo vyhľadať. V dohľadnom čase si to zariadim. Môj názor je, žekoniec koncov som to ja, kto za seba robí rozhodnutia. Najväčšie riziko číha v  tom, že človek sa pomaly a  nepozorovane alebo práve naopak, odrazu ocitne v  situácii, v  ktorej nie je schopný sám akékoľvek rozhodnutie vôbec urobiť. Ako v  prípade Eefje. Je dôležité, aby mal človek tabletky pripravené poruke. Ukryté doma na takom mieste, ktoré pozná len jeho dôverný priateľ. Ak sa neočakávane stane, že nemá dosť síl lieky užiť, môže mu potajme pomôcť priateľ či priateľka. Určite sa však musí postarať o nepriestrelné alibi.

nový tajný deNník Hendrika Groena 37

Rozhodne sa do toho pustím. Najprv si zoženiem tabletky, a  potom dám Evertovi inštrukcie. Je to ten správny človek: má zlaté srdce a kašle na pravidlá.

Sobota 24. januára

Včera poobede pri čaji sa v  takmer plnej jedálni postavila pani

Lacroix. Je u nás len mesiac, no aj za taký krátky čas sa jejpodarilo narobiť si nepriateľov. Nemusela pre to robiť nič, stačilo vyzerať

extravagantne. Nosiť vlajúce sukne plné kvetov všetkých farieb,

šály a klobúky, mať načerveno narúžované pery a nafialovonalakované nechty. A rozprávať tak trochu afektovane.

Lyžičkou cinkala o šálku tak dlho, kým sa všetci neotočili jej smerom. Zakašlala.

„Ako všetci dobre viete, som performatívna umelkyňa.“V jedálni to zamrmlalo. Mnohí netušili, čo to je. „Dva týždne ste boli svedkami mojej performancie, keď som na rôzne miesta kládla ovocie. Ako symbol odcudzenia a znak toho, že dávať jedôležitejšie než brať. A aj preto, lebo je zdravé.“

Mrmlanie prešlo do rozhorčeného šomrania.

„Išlo ma poraziť z  tých tvojich jabĺk,“ verbalizovala pani Slothouwerová svoje hlboké opovrhnutie. Mnohí jej pritakali.

„Mne to prišlo celkom vtipné,“ povedala Leonie, nový člen Staniemrvu, a ja som bol na ňu pyšný. Okamžite sa vytvorili dva tábory – za a proti umeniu performancie. Menšina, ktoránepanikári pri každej nečakanej maličkosti, bola za a ostatní boli proti. nový tajný deNník Hendrika Groena38 Večná škoda, že tam nebol aj Evert. Ten by bezprizornémuovociu vyjadril svoju plnú a jednoznačnú podporu.

Jedáleň sa pomaly upokojila. Niektorí dokonca zabudli zjesť keksík, čo mali ku káve.

Rozuzlenie bolo famózne.

Stávku s  Evertom som však prehral. Ovocie kládol obyvateľ domova, nie personál. Dlhujem mu knihu. Žeby knihus receptmi ovocných šalátov? Ak taká vôbec existuje. Evert zasa kúpi Lacroix košík ovocia.

Nedeľa 25. januára

Grietje navštevujem na uzatvorenom oddelení pravidelne. Vždy

ma prijme vo veľmi dobrej nálade, hoci už vôbec nevie, kto som.

„Aké milé, že ste ma prišli navštíviť. A  to v  takom krásnom počasí. Skvelé.“

Je úprimne rada, že má návštevu, a to je aj dôvod, prečopravidelne navštevujem opatrovateľské oddelenie. Grietje je takádementná, že je šťastná a  bezstarostná. Niekedy sa na mňa zadíva o čosi dlhšie s takmer neviditeľným úsmevom a iba pokrútisvojou ľúbou hlávkou. Akoby si pomyslela, že ma predsa odniekiaľ pozná... Kdesi v hlave má uložený celý svoj život. Sama sa tam už dostať nevie, no ja opatrujem miesta, o ktoré sme sa delili spolu.

Vedieme prázdne reči. Pre mňa za mňa môžeme viesť aj plné reči, akurát, že z predchádzajúcich návštev si nič nepamätá a zajtra nebude vedieť o dnešku. Po štvrťhodine je po debate, a tak

nový tajný deNník Hendrika Groena 39

sa rozlúčim. Vtedy väčšinou povie: „Škoda, že už odchádzate, ale

nevadí. Ešte mám toho toľko na práci.“ A potom mi zamáva.

Návštevy nesiem ťažko nie kvôli Grietje, ale kvôli jej druhom v nešťastí. Mnohí z nich sú ustráchaní, zlostní, smutní, zmätení alebo všetko dokopy. Alebo už nemajú žiadne emócie a sedia na stoličke ako bez duše. Keď sa nevedia udržať v sede, ležia v posteli a starostlivé ruky ich polohujú tak, aby predišli preležaninám.

Neviem vydržať pohľad na toľkú strasť a bezmocnosť.

Pondelok 26. januára

Vo Francúzsku je zakázané dať prasaťu meno Napoleon.V americkom štáte Alabama je zakázané šoférovať so zaviazanýmiočami. V  našom domove dôchodcov je zakázané mať na balkóne

hotel pre hmyz. O prvých dvoch zákazoch som bol informovaný

z počutia, ten tretí vstúpil do platnosti nedávno a je nariadením

riaditeľky nášho domova.

Na trhoch pre domácich majstrov možno kúpiť konštrukcie vyrobené z dreva, korku, trstiny či z iného prírodného materiálu. Ich cieľom je, aby sa do nich nasťahoval rozmanitý hmyz. Sú ľudia, ktorých aj to baví. Patrí k nim aj pani Bregmanová. Minulé leto si taký hotel zadovážila a umiestnila ho na balkóne. Odvtedy, podľa niektorých jej susedov, k nim do izby zaletela z hotela každámucha, komár či osa, čo spôsobilo spŕšku sťažností u Stelwagenovej.

V  zozname domácich pravidiel boli všetky možné zákazy týkajúce sa domáceho zverstva, no s ubytovňou pre hmyz sa v ňom nový tajný deNník Hendrika Groena40 nepočítalo. Preto sa doň musel pridať ďalší zákaz, ktorý bolminulý týždeň vyvesený na nástenke. Bregmanová preto ponúkla svoj hotel na predaj a  Stelwagenová ho okamžite kúpila, aby už v zárodku predišla eventuálnej nespokojnosti. Samozrejme,z rozpočtu domova. Koniec koncov na balkón možno zavesiť maximálne jedno kŕmidlo pre vtáky. V sobotňajších novinách som našiel zaujímavý článok o domove dôchodcov v  mestečku Rijssen. Ošetrovateľský personál si tam rozbehol celý kšeft po svojom tak, aby čo najlepšie vyplnilpriania domácich obyvateľov. Akurát som z  neho nevedel vyčítať, či riaditeľa, správnu i dozornú radu prepustili, alebo či boli ich sivou eminenciou.

Ľudia, ktorí sa prepustia zo zamestnania sami, sú veľmizriedkavým javom. Nepredpokladám, že by sa naša riaditeľkaStelwagenová v blízkej budúcnosti vyhlásila za nadbytočnú.

Utorok 27. januára

Feta a  Nana Mouskouri, viac človeku nenapadne, keď príde reč

na Grécko. A ešte dvaja, už mŕtvi Gréci: Zorba a Demis Roussos.

Ten druhý preto, lebo zosnul len nedávno.

„Možno je už aj Nana Mouskouri mŕtva. Takže nám ostala len feta a tá mi nechutí,“ analyzovala pani van Diemenová dôležitosť Grécka.

A čo čert nechcel, v Španielsku sa zrútila grécka F-16.

„Desať mŕtvych,“ prečítala pani Duitsová nahlas.

nový tajný deNník Hendrika Groena 41

„Preváža F-16 vôbec pasažierov?“ chcel ktosi vedieť.

„Určite zle udržiavané lietadlo,“ tvrdil pán Bakker.

Veru, je len málo dôvodov, prečo udržať Grécko v  EÚ. Tým bola táto otázka dostatočne zodpovedaná. Je najvyšší čas, aby sa zas niečo dialo. Našťastie vo štvrtokzačíname s naším projektom Kuchyne sveta, pretože na mňa už padajú steny. Hoci sa idem každý deň trochu poprechádzať a párkrát za týždeň si vyjdem von na svojom elektroskútri, nič z toho manevie vytrhnúť z každodennej prázdnoty.

Aj môj priateľ Evert je v poslednom čase akosi menej veselý než obyčajne. Netuším prečo. Nemá veľký význam sa ho na to pýtať.

„Henk, aj keby mi niečo bolo, nemám najmenšiu chuť vešať ti to na nos.“

„Nie veru, milý priateľu, prečo by si sa mi mal s niečímzdôverovať... To sa predsa nehodí.“ Opatrne sa pokúšam dostať z neho nejaké to slovko. „Ja len, že v  poslednom čase si akýsi nemastný-neslaný.“

Zamrmlal niečo ako „možno“ a odbočil od témy svojoutradičnou otázkou: „Henkie, prezraď, čo dobré ti môžem naliať?“

Potom sme chvíľu hrali šach a tvárili sme sa, akoby sa nič nestalo.

Streda 28. januára

Možno sa Everta moja poznámka, že je nemastný-neslaný, predsa

len mierne dotkla, pretože pri večeri nám poriadne rozprúdil krv.


nový tajný deNník Hendrika Groena42

Až príliš nahlas sa opýtal opatrovateľky, ktorá nám priniesla jedlo na stôl, či je to tá červíková fašírka, a  ukázal na mäsovú guľku pri zemiakovej kaši.

Všetci naňho vyvalili oči.

„Čo tým myslíte, pán Duiker?“

„Nuž,“ povedal Evert, „čítal som v novinách, že odnedávna ponúka Lidl červíkové fašírky.“ Z  vrecka vytiahol pokrkvaný výstrižok z novín a začal čítať. „Obsahuje štrnásť percentčervov, teda zamrazených lariev múčiara obyčajného, ktoré súporovnateľné s  múčnymi červami.“ Poobzeral sa a  dodal: „Mal som na mysli, akoby som ich v tom mäse cítil. Je také kyslasté. Veľmi chutné.“ A  bez toho, aby počkal na odpoveď, spokojne jedol ďalej. Túto spokojnosť však bolo ťažké hľadať medziostatnými.

Jednu guľku si ktosi pomocou lyžice a vidličky nadvihola podržal v bezpečnej vzdialenosti, akoby sa ešte hýbala. Žena, ktorá si do úst vložila poriadny kus, sa už neodvážila ďalej žuvať, no nechcela ho ani vypľuť. Niekoľko dlhých sekúnd sedelanepohnute s polootvorenými ústami.

„Čo sa deje?“ informovali sa pri vzdialenejších stoloch.Skrátka, všeobecné rozpaky spôsobili, že kuchár prišiel osobneoznámiť, že guľky sú z mletého mäsa bez červíkov.

No nepomohlo to. Mnohé z mäsových guliek ostalinedojedené alebo nedotknuté. Len tí, ktorí si vybrali dusenú krkovičku, dojedali svoje porcie až s  prehnaným apetítom. „Hmmm, to je ale chutná bravčovinka.“ Aj keď by tu mal človek dôvod na to, aby vám vyškriabal oči, málokedy je v  takom rozpoložení, aby to urobil.

nový tajný deNník Hendrika Groena 43

Po večeri sa prišiel kuchár s Evertom pozhovárať. Tenvystrúhal na tvári najnevinnejší výraz. Neskôr som mu zložil kompliment: „Už ťa znovu spoznávam, priateľu.“

Štvrtok 29. januára

Odchod je poobede o 17.00. Je to dobrý kus cesty.

To je všetko, čo vieme. Pre istotu nechávam obed z  väčšej časti nedotknutý. Väčšinou toho veľa nezjem a takmer vždy mi chutí. Našťastie si viem jedlo dobre vychutnať. Mám vrstovníkov, ktorí necítia rozdiel medzi kyslou uhorkou a  sladkou jahodou.

Človek tak stratí jedno z potešení, ktoré v podstate nemá nič spoločné s vekom: vychutnať si jedlo i nápoje. Je ohromujúce, že ľudia, ktorým v živote zostala len radosť z jedenia a pitia, vedia byť takí povrchní a nesmierne lakomí. Konzumujú radšej starý chlieb, lacnú čokoládu, vyvetranú kávu, zostatky jedál, rozsušené koláčiky, kyslé víno... Samozrejme, že zažili vojnu, no daj sa mi svete, prečo sú len takí príšerne malicherní? Najradšej by som na nich zreval: Prečo si nekúpite aspoň tých pár vecí,z ktorých by ste mohli mať ešte radosť?

Čo sa týka peňazí, Staniemrv radí: Nech sa mince kotúľajú, no nie cez rozpočet. Keď už sme pri chutiach, v  Austrálii sa uskutočnil výskum, z  ktorého vyšlo najavo, že respondentom sa zdala káva z  bielej nový tajný deNník Hendrika Groena44 šálky horkejšia než tá istá káva z  modrej šálky. Možno sa zdá káva v  bielej šálke tmavšia a  to navodzuje v  človeku asociáciu horkosti.

Piatok 30. januára

Čašník mal na sebe károvanú sukňu, na stenách viseli gajdy a po

celom obvode múrov stáli stovky fliaš whisky; hádajte, ktorú zo

svetových kuchýň sme poctili svojou návštevou!

Vynikajúco sme sa najedli a  napili v  škótskej reštaurácii a whisky bare Highlander. Museli sme sa dať odviezť až domestečka Alkmaar, čo našu radosť len zvýšilo. Edwin, Edwardovsynovec, nám robil šoféra. Vždy nás rád odvezie na svojommikrobuse. A stojí nás to len benzín.

Majiteľ reštaurácie a baru so škótskym akcentom a pupkom od whisky nás srdečne privítal. Na znak dôvery nám mohol sám vybrať, čo budeme jesť. Jedlo bolo skvelé, no nevedel som prísť na to, čo bolo na ňom škótske. Bolo by dobré, keby námnabudúce dal organizátor krátky predslov o charakteristických črtách vybratej kuchyne. Zo škótskej kuchyne poznám len haggis, aj to len z počutia, a všetko nasvedčuje tomu, že túto delikatesu sme nejedli. Práve som si vyhľadal, že haggis sa robí z  ovčích sŕdc, pľúc a pečienok a pre vláčnosť pokrmu sa pridáva aj veľa masti. Je dosť možné, že sme o nič neprišli.

Evert sa šiel z nepreberného množstva druhov whisky nanáojovom lístku zblázniť.

nový tajný deNník Hendrika Groena 45

„Ja si neviem vybrať. Skutočne si neviem vybrať!“ zvolaltrochu panicky.

Na konci večera, po tom, čo si dal do nosa šesť rôznych druhov whisky, sem-tam zamrmlal: „Som v raji, som v raji.“ Dokoncaprivolil, aby ho Leonie z času na čas láskyplne pohladkala. Bolroztom i lý.

Projekt Kuchyne sveta okamžite zožal úspech.

Pri návrate domov sme zobudili vrátnika, aby sme mu zapriali dobrú noc. Geert mu oznámil, že jeho malý priestupokprehliadneme „za predpokladu, že nebude dôvod, aby sme tak predsa len urobili.“ Ach, Geert, ten malý vydierač.

O jedenástej som v dokonalej spokojnosti vkĺzol do perín.

Sobota 31. januára

Každú zimu všetci ofrflú chrípkovú vakcináciu.

„Očkujú nás, aby sme dostali chrípku?“ položila si otázku pani Quintová. Zaočkujú skoro každého a napriek tomu chrípka nemilosrdne udrie každý rok. Ten koncert kýchania a  kašľania trvá týždne a podľa niektorých fám si vyžiadal dva ľudské životy, a to život pána a pani Schreuderovcov, ktorí tu boli známi tým, že sa im kedysi podarilo vysávačom vcucnúť kanárika.

A hneď som pri domácich zvieratách.

Máme nového obyvateľa, akéhosi pána Verlaata, ktorý musel nechať svojho psíka u svojej staršej sestry, pretože držaniedomácich zvierat je u nás s výnimkou operencov zakázané. nový tajný deNník Hendrika Groena46

Vyhrážal sa, že to dá na súd; podľa neho by držanie domácich zvierat malo patriť medzi univerzálne ľudské práva.

Myslím, že ho Stelwagenová, aby predišla nežiaducejpublicite, trochu priškripne. Verlaata navštívila už dvakrát.

Ak by som vzal do úvahy nedávno zverejnený zoznam zvierac



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist