načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Nový Slovenský jazyk pre stredné školy 2. ročník - Zošit pre študenta 1. časť - Milada Caltíková

Nový Slovenský jazyk pre stredné školy 2. ročník - Zošit pre študenta 1. časť
-11%
sleva

Kniha: Nový Slovenský jazyk pre stredné školy 2. ročník - Zošit pre študenta 1. časť
Autor:

Zošit Nový Slovenský jazyk pre stredné školy má ambíciu nahradiť poznámkový zošit. Pripravenými a premyslenými úlohami šetrí čas učiteľovi i žiakovi v škole aj doma. Obsahuje ... (celý popis)
Titul doručujeme za 5 pracovních dní
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  112 Kč 100
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
3,3
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 69Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Orbis Pictus Istropolitana
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 31.05.2018
Počet stran: 96
Rozměr: 210x297
Jazyk: slovensky
ISBN: 978-80-8120-554-5
EAN: 9788081205545
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Zošit Nový Slovenský jazyk pre stredné školy má ambíciu nahradiť poznámkový zošit. Pripravenými a premyslenými úlohami šetrí čas učiteľovi i žiakovi v škole aj doma. Obsahuje vyvodzovacie, precvičovacie, aplikačné, tvorivé i problémové úlohy, napr. s dvomi alebo žiadnym riešením.
Spája jazykové prostriedky - fonetiku, lexikológiu, morfológiu, syntax s praktickou a efektívnou komunikáciou - štylistikou.
Novinkou je dôsledná príprava na školské písomné práce, testy na nácvik na externú maturitu a rôzne typy jazykových produktov, napr. videá, zvukové nahrávky... Predostiera projekty v rôznych kontextoch na precvičenie učebného obsahu i kompetencií.

Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Morfolo

jazykov

SLOVNÝ DRUH

Z teórie

Z pravopisu

Funkcia vo vete

Štylistické využitie

MORFOLÓGIA

morféma – najmenšia

časť slova s lexikálnym

významom/funkciou

tvar slova – základná

jednotka morfológie

gramatický význam slova

gramatické kategórie:

menné

slovesné

ohýbanie slov:

skloňovanie

časovanie

Morfologické

jazykové

prostriedky

SLOVNÉ DRUHY

podstatné mená

prídavné mená

zámená

číslovky

slovesá

príslovky

predložky

spojky

častice

citoslovcia


Tvar slova

Morfologické jazykové prostriedky

Slovo sa v reči nevyskytuje len v základnom tvare (pes, mlčať, ten, päť),

ale v rôznych tvaroch (psovi, mlčali by sme, tých, piatim). Slová menia

svoje tvary, aby vyjadrili a vytvorili rozličné vzťahy k iným slovám vo vete

(výpovedi). Tvary slov v závislosti od týchto vzťahov sa vzájomne odlišujú

gramatickými príponami, napr. vôl-Ø, od vol-a, s vol-mi, vol-y...Plnovýznamové slová majú teda okrem lexikálneho významu i gramatický

význam, ktorý sa vyjadruje gramatickými príponami.

Gramatické významy slov sa neviažu na konkrétne slovo čipomenovanie, ale sú spoločné pre rovnakú kategóriu slov. Gramatická prípona

-ovia vyjadruje nominatív plurálu (pomenovanie viacerých) podstatných

mien mužského rodu životných (sluhovia, dedovia, bohovia...). Vprípade slovies gramatická prípona -m vyjadruje 1. osobu singuláruprítomného času oznamovacieho spôsobu (ten, kto vypovedá, vykonáva činnosť

teraz a oznamuje to) slovies (robím, češem, volám...).

Niektoré kategórie sa môžu vyjadriť rôznymi gramatickými príponami.

Napr. nominatív plurálu mužského rodu podstatných mien sa dá vyjadriť

príponami -i, -ovia, -ia, -y, -e (rybári – dedovia – bratia – vlky – kroje).

Význam plurálu možno v slovenčine vyjadriť aj ďalšími gramatickýmipríonami, napr. príponami -mi/-ami, ktorými však už okrem množného

čísla vyjadrujeme aj ďalší význam (inštrumentál – spoluúčasť na deji: idem

s kamarátmi/s letcami/s deťmi/s kravami/s básňami; nástroj,prostriedok deja: hádžem kameňmi, cestujem vlakmi). Zvuková rovina Významová rovina Tvarová rovina Skladobná rovina m-y-s-l-ie-ť (vy)myslieť myslíme Vy ste si mysleli, že odídem? [misľ eť] (od)myslieť myslela som Už na to nemysli!

mysli(teľ)... mysleli by... Budem na to myslieť...

ROZLIŠUJTE

Gramatický Tvarotvorný základ Tvarotvorný formant

tvar slova – nositeľ lexikálneho významu slova – nositeľ gramatického významu slova

(v) kostiach kost- -iach

= tvrdá oporná časť tela stavovcov = viac predmetov ženského rodu;

(kosť ); (tu súčasť frazémy: cítiť v kostiach vyjadruje miesto vykonávania

= mať predtuchu) deja (predložka v )

obvinia obvin- -ia

= pripísať niekomu vinu na niečom = dej vykonajú viacerí ľudia (muži alebo

(obviniť ) ženy) v budúcnosti; je to oznam;

urobia to aktívne a jednorazovo

zelených zelen- -ých

= príslušník hnutia/prívrženec ochrancov = viac predmetov mužského rodu

životného prostredia (zelený ) (alebo zmesi všetkých rodov);

predmety budú dejom zasiahnuté

(sloveso obviniť )

Gramatický tvar

– základná jednotka morfológie

– formálny prostriedok

na vyjadrenie gramatického

významu, konkrétna realizácia

slova v texte

Menné gramatické kategórie

rod mužský (životnosť)

ženský

stredný

číslo jednotné (singulár)

množné (plurál)

pád nominatív

genitív

datív

akuzatív

vokatív

lokál

inštrumentál

Cítiť v kosť, že z ten obviniť zelený. Cítil som v kostiach, že z toho obvinia zelených.

30


Tvar slova

Morfologické jazykové prostriedky

Význam gramatickej prípony (gramatických morfém) -li sme vyjadruje

činnosť, ktorú vykonávali v minulosti tí, ktorí o nej aktívne hovoria –ozna

mujú nám to (robili sme, česali sme, krútili sme...).

Naopak, jedna gramatická prípona môže signalizovať rôzne gramatické

významy (napr. prípona -a: vidím brata – dostanem od brata), ktoréspo

známe priamo v kontexte.

Gramatický význam slova sa teda prejavuje v gramatických kategó

riách. Gramatické kategórie rozlišujeme menné (ohybné slovné druhy

okrem určitých slovesných tvarov) a slovesné (určité slovesné tvary).

Slovesné gramatické kategórie

osoba 1.

2.

3.

číslo jednotné (singulár)

množné (plurál)

čas minulý

prítomný

budúci

spôsob oznamovací

rozkazovací

podmieňovací

vid dokonavý

nedokonavý

slovesný rod

činný

trpný

intencia

Morféma

Najmenšia časť tvaru slova, ktorá má lexikálny alebo gramatický význam

(alebo iba napr. spájaciu funkciu), sa nazýva morféma.

Morféma

najmenšia časť slova, ktorá

má lexikálny alebo gramatický

význam.

koreňová morféma

– nositeľ lexikálneho významu slova

pre- + -klad- + -a- + -teľ- + -ovi

odvodzovacia morféma

– nositeľ zmeny lexikálneho

významu slova: predpony, prípony

gramatická morféma

– nositeľ gramatického významu slova

(D/L sg. mužského rodu)

tematická morféma

– zatrieďuje slovesá do príslušných tried (nemá význam)

– prekladateľ je odvodené slovo od prekladať

Jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, gramatickými

kategóriami, gramatickými tvarmi a ohýbaním gramatických tvarovpod

ľa istých zákonitostí a vzorov, sa nazýva morfológia/tvaroslovie (z gr.

morfos – tvar a logos – náuka, reč, učenie). Spolu so syntaxou vytvára

gramatiku jazyka.

VIETE, ŽE...?

V slovenčine existuje aj tzv. nulová

morféma. Niektorým slovám pri ich

ohýbaní akoby vypadávala gramatic

ká koncovka (kráľ-Ø, kráľa, kráľovi,

kráľa, kráľovi, kráľom, králi, kráľov...;

píšem, píšeš, píše-Ø, píšeme, píše

te, píšu...). Gramatická koncovka tam

v skutočnosti je a nazývame ju nulová

(muži – muž-Ø, robím – robí-Ø, robil

som – robil-Ø, vety – viet-Ø ).

ROZLIŠUJTE

lexikológia slovotvorný základ krav-ička vy-krútia (vy-krútiť)

slovotvorný formant krav-ička vy-krútia (vy-krútiť)

(predpona/prípona)

morfológia koreňová morféma krav-ička vy-krút-ia

odvodzovacia morféma krav-ičk-a vy-krút-ia

gramatická morféma kravičk-a vy-krút-ia

Gramatický tvar

tvarotvorný + tvarotvorný

základ formant

prekladateľ- -ovi

koreňová morféma

– nositeľ lexikálneho významu slova

škol- + -sk- + -ý

odvodzovacia morféma

– nositeľ zmeny lexikálneho

významu slova: predpony, prípony

gramatická morféma

– nositeľ gramatického významu slova

(D/L sg. mužského rodu)

31


Tvar slova

Morfologické jazykové prostriedky

Slovné druhy

Slovo má lexikálny význam (pomenúva osoby, veci a javy) agramatic

ký význam – pomocou gramatických kategórií vytvára vzťahy s inýmislo

vami vo vete. Súbory slov s podobným významom alebo funkciou vo vete

a s podobnými tvarmi zaraďujeme do slovných druhov (hlava, nálada,

stena, pôda... – podstatné mená; volať, konať, naháňať... – slovesá).

Počas štýlotvorného procesu autor môže podľa svojho komunikačného

zámeru spomedzi slovných druhov vybrať viac podstatných a prídavných

mien, prípadne neurčitých slovesných tvarov, teda tvarov s mennýmigra

matickými kategóriami (menné vyjadrovanie), alebo viac slovies (slo

vesné vyjadrovanie).

Menné vyjadrovanie (ukážka 1) sa vyskytuje v náučnom štýle, často

v administratívnom a v publicistickom štýle; využíva ho informačný

a opisný slohový postup. Pomocou neho autor dosiahne väčšiu presnosť,

zreteľnosť formulácií a vyhne sa častému opakovaniu vzťažného zámena

ktorý. Text bude stručnejší (princíp ekonómie v komunikácii), alenároč

nejší na vnímanie (spájanie slov prostredníctvom rôznych pádov a dru

hotných predložiek, ukážka 3).

UKÁŽKA 1

Divadlo bez domova je ko

munitné divadlo, ktoré vytvára

priestor na to, aby ľudia patriaci

k znevýhodneným skupinám

obyvateľstva pomocou ume

nia našli cestu k iným a k sebe.

Z tlače

UKÁŽKA 2

Sestry sa mrvili, zívali, ich strapaté hlavy sa vynárali z perín akoČapko

ve mloky z mora.

„Rýchlo! Rýchlo! Neslimačiť sa!“

Oblok sa rozletel, dnu vtrhol mráz, dievčence začali soliť deňškriep

kou. Eve zmizla blúza, Katka zhľadúvala školské veci, Hilda na plné hrdlo

vyspevovala niečo o láske a fatamorgáne...

J. Blažková

ROZLIŠUJTE

odvodzovanie

zmena lexikálneho významu

okno oken- + -ný okenný

kopať vy- + -kopať vykopať

základové slovo slovotvorný základ + slovotvorný formant odvodené slovo

(prípona, predpona)

ohýbanie zmena gramatického významu

okno (N sg. stredný rod) okn- + -u oknu (D sg. stred. rod)

okenný (N sg. mužský rod) okenn- + -ého okenného (G sg. mužský/

stredný rod)

základný tvar slova tvarotvorný základ + tvarotvorný formant gramatický tvar

(gramatická morféma)

VIETE, ŽE...?

Menná gramatická kategória pádu sa

môže vnímať aj inak: nominativus(no

minatív) – menovateľ, genitivus (ge

nitív) – odvodzovateľ, dativus (datív)

– dávateľ, accusativus (akuzatív) –

ukazovateľ, vocativus (vokatív) –vo

lateľ, lokalis (lokál) – miestnik,instru

mentalis (inštrumentál) – nástrojník.

V súčasnej slovenčine je vokatívzried

kavý (napr. Hej, človeče! ). Nahradil

ho vokatív rovnakého tvaru, ako jeno

minatív (Pán Novák, prosím! )

J. Mistrík

Súbor všetkých gramatických

tvarov ohybného slova nazývame

v morfológii paradigma.

LEXIKOLÓGIA

MORFOLÓGIA

32


Tvar slova

Morfologické jazykové prostriedky

ROZLIŠUJTE

Menné vyjadrovanie Slovesné vyjadrovanie

Jej otec je stolár. Jej otec stolárči.

Jej tvár bola červená. Tvár jej sčervenela. Tvár sa naplnila purpurom.

Otec je nefajčiar. Otec nefajčí.

UKÁŽKA 3

§ 53

(1) Pri prechádzaní cez cestu

je chodec povinný prednostne

použiť priechod pre chodcov,

nadchod alebo podchod. Na

priechode pre chodcov sa chodí

vpravo. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza

vozidlo s právom prednostnej

jazdy; ak sa chodec nachádza na

vozovke, musí takémuto vozidlu

bez meškania uvoľniť priestor

na prejazd. Chodec je povinný

umožniť električke plynulý prejazd.

(2) Chodci, ktorí prechádzajú

cez priechod pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä

tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj

voči vodičom odbočujúcim na

cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať

na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak

vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel

nemôže cez vozovku bezpečne

prejsť. Iným účastníkom cestnej

premávky ako chodcom jepoužívanie priechodu pre chodcov

zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie

je ustanovené inak.

(3) Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovkuprechádzať len kolmo na jej os. Chodci

smú prechádzať cez vozovku

mimo priechodu pre chodcov,

len ak s ohľadom na vzdialenosť

a rýchlosť jazdy prichádzajúcich

vozidiel nedonútia ich vodičov

na zmenu smeru aleborýchlosti jazdy.

Zákon o cestnej premávke

Slovesné vyjadrovanie (ukážka 2) sa vyskytuje v hovorovom štýle,

často aj v umeleckom štýle (rozprávanie a dynamický opis) a nájdeme

ho aj v publicistickom štýle. Texty sú ľahšie čitateľné, dynamickejšie.

Plnovýznamové slovné druhy majú lexikálny i gramatický význam – sú

sami osebe nositeľmi istého obsahu, vecného významu, a preto majúvetnočlenskú platnosť – vo vete fungujú ako vetné členy. Napr. tvar slova perom

je gramaticky podstatné meno stredného rodu, v inštrumentáli singuláru

a vo vete funguje ako vetný člen (má vetnočlenskú platnosť), napr. akopríslovkové určenie (Napíš to radšej modrým perom.). Všetky plnovýznamové

slovné druhy okrem prísloviek menia svoj tvar (sú ohybné).

Neplnovýznamové (pomocné) slovné druhy nadobúdajú význam iba

v spojení s plnovýznamovými slovami. Nemenia svoj tvar (sú neohybné)

a nemajú vetnočlenskú platnosť. Majú taký zovšeobecňujúci lexikálnyvýznam, že sa svojou funkciou približujú ku gramatickým slovám/morfémam (napr. by, sa v slovesných tvaroch).

Citoslovcia môžu vo vete zastúpiť napr. sloveso vo funkcii prísudku (A vrabec

frnk do húštiny.) alebo napr. prídavné meno vo funkcii prívlastku (Spôsobilo

to haló efekt.) či podstatné meno vo funkcii podmetu (Tiché ups! doznelo.).

Niektoré slová sa vyskytujú vo viacerých slovných druhoch, napr. slovo okolo môže byť príslovkou (prešiel okolo), predložkou (prešiel okolo

domu), časticou (má okolo štyridsať). Slovo vedúci môže byť prídavným

menom (vedúci pretekár) i podstatným menom (vedúci = zodpovedný,

riadiaci pracovník). Závisí od kontextu, v ktorom sa slovo nachádza.Kontext teda určuje aj lexikálno-gramatický význam slova.

1. Určte slovný druh a gramatické kategórie slov z ukážky 3: ktorí, musia,

vodičov, iným, neprechádzajú, plynulý.

2. a) Vyznačeným slovám/slovným spojeniam ukážky 3 prisúďte gramatické

kategórie. Čo ste zistili?

b) Určte slovný druh podčiarknutých slov v ukážke 3.

c) Do ktorého štýlu patrí ukážka 3?

3. a) Medzi slovami hmyz, mak, dvere, osýpky, meniny, Malacky, Vianoce,

Ladce, jež, viera, čaj, Tatry nájdite pomnožné podstatné mená.

b) Určte ich vzor. Napíšte ich v genitíve.

4. Pracujte s Pravidlami slovenského pravopisu a so Slovníkom cudzích slov.

a) Vyskloňujte podstatné mená Noe, Andrea, finále, e-mail/email v singulári.

b) Vytvorte G pl. podstatných mien pixel, server.

c) Vyskloňujte v singulári podstatné meno Kaká, Lionel Messi, Gerard

Piqué, José Manuel Pinto, Robert Lewandowski (mená futbalistov).

ÚLOHY

33


Tvar slova

Morfologické jazykové prostriedky

Plnovýznamové

– sú vetné členy

Pomenovania osôb, zvierat, rastlín,

vecí, dejov, javov a stavov.

Pomenovania vlastností osôb,

zvierat, rastlín, vecí, dejov a javov...

Slová, ktoré na osoby, zvieratá,

rastliny, veci, deje a stavy ukazujú

alebo na ne odkazujú.

Pomenúvajú počet a číselnú

vlastnosť osôb, zvierat, rastlín, vecí,

dejov a javov...

Pomenúvajú dynamické vlastnosti

a dynamické stavy osôb, zvierat,

rastlín, vecí, dejov a javov...

Pomenovanie vlastnosti vlastností

(vlastnosť alebo okolnosť deja).

Pomocné slová, ktoré plnia svoju

funkciu pri pádoch podstatných

mien.

Slová spájajúce slová do slovných

spojení a vety do súvetí.

Slová vyjadrujúce subjektívny postoj

hovoriaceho k výpovedi.

Slová vyjadrujúce citové reakcie

na vonkajšie podnety, prejavy vôle

a napodobňujúce zvuky.

podstatné mená

(substantíva)

prídavné mená

(adjektíva)

zámená

(pronominá)

číslovky

(numeráliá)

slovesá

(verbá)

príslovky

(adverbiá)

predložky

(prepozície)

spojky

(konjunkcie)

častice

(partikuly)

citoslovcia

(interjekcie)*

kráľ, pes, radosť, ihla,

snobstvo

veľký, zlý, zelený, hranatý,

sobí, Petrovo, rybací

on, nám, môjho, ich,

týchto, Kto?, kto, akísi,

každý, nijakí

osemnásť, druhý, dvojaký,

štyrikrát, päť ráz, veľa,

štvoro

pijú, liezť, zvonili,

hádzali by sme,

zvolia

ľahko, idúcky, mimovoľne,

nechtiac, doma, zajtra

na, s, ku, ponad,

spoza, vzhľadom na,

odhliadnuc od

a, ale, aby, že, no, lež,

hoci, aj keď

áno, nie, aj, najmä,

samozrejme, snáď

ups, bum, tik-tak, och,

ahoj

Neplnovýznamové

– nie sú vetné členy

ohybné

skloňovanie

časo-vanie

neohybné

Slovné druhy

1. Určte slovné druhy vyznačených slov. Zohľadnite

kontext.

A. Na rozdiel od teba nemám potrebu sapredvá

dzať! Základný rozdiel medzi nami je otvorenosť.

B. Vrátil som sa náhodou. Tvoja nehoda bolane

šťastná náhoda.

C. Aby ti nenapadlo odísť! Chcem, aby si odišiel.

D. Počet nezamestnaných postupne klesá. Veľa

nezamestnaných ľudí robí načierno.

E. Hádam sa vrátiš! Veľmi rád hádam správne

odpovede.

F. Sekol a nechtiac si odsekol aj kus prsta. Rozišiel

sa so mnou, nechcejúc mi ubližovať ešte väčšmi.

G. Kúpil si prací prášok? V rieke stáli ženy perúce ručne.

H. Písal si už plniacim perom? Zamestnanec plniaci

si svoje povinnosti nemá dôvod na výpoveď.

I. Domov sa vrátili vysmiati ako slniečka. Ako vnímaš

po rokoch svoj domov?

J. Veríš našej kráľovnej? Kráľovninej nepriazni sa

nedá uniknúť.

K. Potom si to objednaj. Tričko už zapáchalo potom.

L. Často ho prosím o trochu pozornosti. Nechajme to

tak, prosím.

M. Vlhová skončila na pretekoch desiata. Dva dni

stará desiata nie je vhodná pre vaše deti.

N. Na zemi ležal mŕtvy pes. Azda nás nepríde strašiť

ten mŕtvy.

O. Dole stráňou sa pustili obaja naraz. Obaja sapus

tili smerom dole.

2. Aký je základný/slovníkový tvar vyznačeného slova?

Hádžu si to sem a tam. Skončili sme so cťou.Spo

ľahli sme sa na ne. Sadni si podeň. Jej nikdy nevolaj!

Tá r a l samé nezmysly. Sudkyniným stanoviskám som

neporozumel. Medvede nájdeme v nedostupných

miestach slovenských hôr.

ÚLOHY

* Citoslovcia v druhotnom význame môžu byť aj vetnými členmi.

34


Podstatné mená (substantíva)

Morfologické jazykové prostriedky

ČO UŽ VIETE...

Podstatné mená sú plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú osoby

(Jano, otec), zvieratá (mačka, Dunčo), rastliny (kvet), veci (plot, Jesenské ),

vlastnosti (múdrosť ), deje (kosba) a vnútorné stavy človeka (láska,

bezmocnosť ). Sú ohybné (skloňujú sa). Vo vete majú ako vetný člen

viacero funkcií (podmet, súčasť slovesno-menného/neslovesného prísudku,

nezhodný prívlastok, predmet atď.).

1. a) Ktorý slovný druh dominuje

v navigačných častiachinterne

tovej stránky v ukážke 4?

b) Overte tvrdenie naobľúbe

ných internetových stránkach.

2. Vysvetlite, prečo sa v ponukovej

lište internetových stránokpouží

vajú veľké začiatočné písmená.

3. Ktorý pád dominuje vponu

kových lištách a navigačných

častiach internetových stránok

a v nadpisoch? Vysvetlite dôvod.

4. Ktorý pád využívate pri zadávaní

kľúčových slov vo vyhľadávači?

5. Ktorú skupinu grafém by steza

dali do vyhľadávača nakonkrét

nej internetovej stránke, keby ste

chceli na nej nájsť všetky výskyty

slov: hosť, kúpele, kráľovná,

rana, dieťa?

6. Zostavte Hlavné menu/Záhlavie

fi ktívnej webovej stránky svojej

triedy.

ÚLOHY

hiking.sk

Podstatné mená

vlastné – všeobecné

konkrétne – abstraktné

počítateľné – nepočítateľné

látkové

hromadné

vlastné

počítateľné

nepočítateľné látkové (merateľné)

Podstatné mená

všeobecné

konkrétne

abstraktné

muž

vrece

(dvaja) muži

(dve) vrecia

pomnožné

nožnice

pľúca

dvoje nožníc

štvoro pľúc

železo, čaj, múka, piesok

hromadné (nemerateľné)

ľudstvo, zver,

dubina, aristokracia

múdrosť, vzdialenosť,

deň, šírka, litera

mená jednotlivostí

Jano, Kriváň, Vrútky, Malý Pyšný štít, Cerová vrchovina

mená skupín

Slováci, Kežmarčania

UKÁŽKA 4

35


Podstatné mená (substantíva)

Morfologické jazykové prostriedky

Dvojtvar

– dve rovnocenné spisovné

podoby gramatického tvaru.

z výhier/z výher

z čísel/z čísiel

z čerešieň/z čerešní

ČO UŽ VIETE...

Vzory skloňovania podstatných mien

mužský rod ženský rod stredný rod

chlap žena mesto

hrdina ulica srdce

dub dlaň vysvedčenie

stroj kosť dievča

ROZLIŠUJTE

múka dve múky

(= 2 balíky múky)

piesok dva piesky

(= 2 druhy piesku)

Používatelia jazyka v bežnej komunikácii nevytvárajú vždy tvary pod

statných mien podľa predpísanej spisovnej paradigmy (vzorov skloňo

vania), ale používajú tvary aj na základe toho, ako si ich osvojili počas

života. V prehovore ľudí nájdeme spisovnú podobu (k doktorovi),ná

rečovú podobu (do dochtora) i slangovú podobu (k mäsiarke/zariďa

som) a pod. Použitie tvaru závisí od komunikačnej situácie.

Vedomosti o vzoroch podstatných mien a variantných gramatickýchprí

ponách nám pomáhajú použiť správny tvar podstatného mena (zo stroja

– z čaju; zo strojov – z dní). Spisovné tvary sú zárukou, že náš jazyk

bude zrozumiteľný pre väčšinu používateľov, ustálený na istú dobu, aby

nedochádzalo k nedorozumeniam (v dokumentoch, v médiách) a súčasne

funkčný – niektoré rozdielne gramatické morfémy totiž môžusignalizo

vať rozdielny význam slova a použitie nesprávnej prípony môže zneistiť

prijímateľa komunikátu.

Variantná prípona

– rozdielna gramatická prípona

vyjadrujúca ten istý gramatický

význam z dôvodu výslovnosti,

významu slova, etymológie ap.

Napr.

I plurálu muž. rodu (dub)

s dlhmi

s oznamami

L singuláru muž. rodu (dub)

na strome

vo vlaku

o materiáli

N plurálu muž. rodu (chlap)

šermiari

hostia

dedovia

G plurálu žen. rodu (ulica)

kuchýň-Ø

ruží

L singuláru stred. rodu (mesto)

o plese

o múzeu

Spisovný jazyk (teda ipou

žívanie spisovných tvarov

slov) plní aj reprezenta

tívnu funkciu – by malod

rážať našu kultivovanosť

a vzdelanosť najmä vofi

ciálnej a pracovnej verejnej

komunikácii.

Bavili sme sa o diele. (dielo)

Bavili sme sa o dieli. (diel)

Teším sa na svoje nové roly. (rola)

Teším sa na svoje nové role. (roľa)

Nemám rád tých hadov.

(hadi – zlí ľudia)

Nemám rád tie hady.

(hady – živočíchy)

Jedli sme vo vyhliadkovej veži

na Kamzíku. (Kamzík)

Viezť sa na kamzíkovi bude asi

problém. (kamzík)

Toto si vyčítal z diela? (dielo)

Toto si urobil z tohto dielu? (diel)

Kúpil si veľa čaju. (čaj – látka)

Kúpil si tri čaje. (čaj – krabička s čajom)

Bavili sme sa o Mikuláši.

(Liptovský Mikuláš)

Nebavme sa o Mikulášovi.

(chlapec menom Mikuláš)

Predala som veľa látok.

(látka – tkanina)

Predala som veľa latiek.

(latka – dosky)

 dubmi

 na dube

 chlapi

 ulíc-Ø

 v meste

36


Podstatné mená (substantíva)

Morfologické jazykové prostriedky

Vzor kuli

sg.

N kuli-Ø

G kuliho

D kulimu

A kuliho

L (o) kulim

I kulim

pl.

kuliovia

kuliov

kuliom

kuliov

(o) kulioch

kuliami

Vzor gazdiná

sg.

N gazdiná

G gazdinej

D gazdinám

A gazdiné

L (o) gazdinej

I gazdinami

pl.

gazdiné

gazdín

gazdinám

gazdiné

(o) gazdinách

gazdinami

Podľa vzoru kuli sa skloňujú

podstatné mená cudziehopôvo

du mužského rodu – často ide

o vlastné mená – zakončené na

-i, -í, -y, -e (-é, -ě, -ä), -ö, -ü

(Purkyně, grizly, Presley, Ziči,

Pálfy, Láni, Škultéty, Goethe,

Medici...).

Podľa vzoru gazdiná sa skloňujú

podstatné mená ženského rodu

zakončené v N sg. na -á (stryná,

ujčiná, kráľovná, princezná,

kňažná...).

Rod pomnožných podstatných mien

N pl. -y -e -á/-ia

Vzor duby ženy stroje ulice mestá srdcia

Margecany Tatry kúpele Vianoce ústa dvercia

D pl. -om -ám/-am -om -iam/-am -ám/-am -iam/-am

Margecanom Tatrám kúpeľom Vianociam ústam dverciam

L pl. -och -ách/-ach -och -iach/-ach -ách/-ach -iach/-ach

po Margecanoch v Tatrách v kúpeľoch po Vianociach na ústach v dverciach

Vzor pani

sg.

N pani

G panej

D panej

A paniu

L (o) panej

I paňou

pl.

panie

paní

paniam

panie

(o) paniach

paniami

ROZLIŠUJTE

N sg. obžalovaná kráľovná strecha

(vzor pekný) (vzor gazdiná) (vzor žena)

N pl. dve obžalované dve kráľovné dve strechy

G sg. od obžalovanej od kráľovnej od strechy

G pl. od obžalovaných od kráľovien od striech

UKÁŽKA 5

Na ceste z Forbás do Vyšných Ružbách sa stala dopravná nehoda. Dopravné

obmedzenia očakávajte aj od Tlmáč až do Tekovských Nemiec pre stavebné

práce na ceste. Neďaleko Hýb sa zrazil kamión s osobným automobilom,

zvýšte, prosím, pozornosť. Z Košíc do Krompách cez Margecany stáleneprej

dete, použite obchádzku cez Prešov a Krížovany. Pozor si dávajte na ručičku

na tachometri pri výjazde zo Spišských Vlách smerom na Bystrany, z Me

dzilaboriec smerom na Čabalovce, z Topoľčian na Tovarníky a Chrabrany

a zo Šurian smerom do Komjatíc.

1. Vyhľadajte v slovníkoch význam

a pôvod slova kuli.

2. Čo majú z lexikálneho hľadiska

spoločné nasledujúce slová:

šľachtičná, švagriná, kňažná,

cisárovná?

3. a) Vypíšte z ukážky 5 všetkyvlast

né pomnožné podstatné mená.

b) Utvorte datív a lokálvypísa

ných slov.

c) Určte vzory vypísaných slov.

ÚLOHY

Slovo pani je nesklonné, ak za ním

nasleduje označenie alebooslove

nie ženy s uvedením mena, titulu,

funkcie (napr. bez pani Novotnej ).

V N pl. je prípustný dvojtvar (napr.

vážené pani/panie poslankyne). Ak

za slovom pani nenasleduje meno,

titul alebo funkcia, skloňuje sa: prišiel

bez panej, o neznámych paniach.

Jazyková poradňa, JUĽŠ (upravené)

Pomnožné podstatné mená sú špecifické tým, že majú iba tvarmnož

ného čísla a ním pomenúvajú aj jeden predmet, aj viacero predmetov:

noviny – jedny noviny – troje/štvoro novín. Odrážajú totiž reálnepred

mety existujúce v páre (pľúca, kliešte, váhy). Od pomnožných podstatných

mien rozlišujeme pomenovania predmetov vyskytujúcich sa v skupinách.

Tie môžu mať aj singulár (vlasy – vlas, uhorky – uhorka).

37


Podstatné mená (substantíva)

Morfologické jazykové prostriedky

Dodržiavanie pravidla

o rytmickom krátení

D, L plurálu

srdce – srdciam – o srdciach

pľúca – pľúcam – o pľúcach

mesto – mestám – mestách

hniezda – hniezdam – hniezdach

žena – ženám – o ženách

káva – kávam – o kávach

ulica – uliciam – o uliciach

dielňa – dielňam – o dielňach

dlaň – dlaniam – o dlaniach

básne – básňam – o básňach

G plurálu

žena – žien

kamarátka – kamarátok

Z pravopisu podstatných mien

Písanie i/y

1. Gramatickú príponu -y

píšeme len pri vzoroch:

duby (N a A pl.)

plazy

hotely

ženy (G sg., N a A pl.)

medaily

orchidey

2. I pl. má gramatické

prípony -mi/-ami:

rýľmi

básňami

3. D a L singuláru vo všetkých

vzoroch má mäkké i:

rytierovi o rytierovi

osi o osi

haluzi o hauzi

Andrei o Andrei

4. N pl. muž. r. životných

podstatných mien má vgra

matickej prípone mäkké i:

valasi

farári

5. Vzory ulica, dlaň, kosť

majú v gramatických

príponách mäkké i:

Líbya – o Líbyi

večera – o večeri

zver – zveri

cirkev – cirkvi

6. Vzory stredného rodu

majú v gramatických

príponách mäkké i/í:

perie – s perím

haluzie – s haluzím

Výnimky z pravidla

o rytmickom krátení

G pl.

žena – žien

výhra – výhier

ulica – ulíc

hrádza – hrádzí

schôdza – schôdzí

dlaň – dlaní

horáreň – horární

báseň – básní

mesto – miest

sklenárstvo – sklenárstiev

Všetky pády

vysvedčenie

lístie – lístia – lístiu...

Pravopisné pravidlá určujú písanie vlastných podstatných mien z oblas

ti kresťanskej terminológie: kresťanský Boh: Boh, Pán Boh, Boh Otec,

Boh Syn a Boh Duch Svätý, Bože! – Pane Bože!; matka: Matka Božia

(Chrám Matky Božej v Paríži); syn: Syn Boží; učenie: Slovo Božie, Písmo

Sväté; cirkev: Svätý Otec (pápež).

Malé písmená píšeme v ustálených slovných spojeniach (pánboh, chlieb

boží, trest boží, každý boží deň) a v citoslovciach (panebože, božemôj). Mená

svätcov sa uvádzajú slovom svätý s malým písmenom: svätý Cyril, sv.Doro

ta, Kostol sv. Egídia v Bardejove (prívlastok svätý získal po kanonizácii).

Viacslovné vlastné pomenovania sa píšu s veľkým začiatočným pís

menom v prvom slove, ak neobsahujú iné vlastné meno (Zemplínskašíra

va – Západné Tatry). Výnimku tvoria názvy obcí, kde veľkým písmenom

sa začínajú všetky plnovýznamové slová (Lysá pod Makytou), a mená

a priezviská (Branislav Hriňák).

Vo viacslovných menách významných osobností píšeme veľké písmeno

v podstatnom i prídavnom mene, respektíve v číslovke, napr.: Konštantín

Filozof, Peter Veľký, Karol Smelý, Ladislav Pohrobok, Svätopluk Druhý.

Písanie veľkých písmen v menách a názvoch je potrebné overovať vkodifi

kačných príručkách (nie vždy je systémové: druhá svetová vojna – Veľkáfran

cúzska revolúcia; penzión U zeleného stromu – Ulica osloboditeľov a pod.).

Pod vplyvom tvrdých nárečí sa stáva, že sa nedodržuje označovanie mäkkosti

v niektorých tvaroch slov: kúpele – v kúpeľoch; pole – z poľa, poľom.

1. Zdôvodnite písanie malých/veľkých

začiatočných písmen v slovách

a slovných spojeniach: neveriaci

tomáš, sľukár, rusofi l, sivko, kláštor

uršulínok, Rád maltézskychrytie

rov, horalka, kváziameričan.

ÚLOHY

38


Podstatné mená (substantíva)

Morfologické jazykové prostriedky

ROZLIŠUJTE

JEDEN VIACERÍ

Oravec; Šarišan Slováci

Janko Štúr a Karol Štúr Štúrovci (rodina)

Karlovešťan; Petržalčan Bratislavčania

I. Krasko; V. Roy symbolisti

Janko Kráľ; Ján Botto štúrovci (literáti)

TIE TÍ

deti drábi

psy psi (zvieratá/muži)

vlky vlci (zvieratá/muži)

vtáky vtáci (zvieratá/muži)

hady hadi (muži)

VIETE, ŽE...?

Súhrnné pomenovanie príslušníkov

jednej rodiny sa v spisovnej slovenčine

tvorí pridaním prípony -ovci, napr. Ur

ban – Urbanovci, Kučera – Kučerovci.

V spojení s podstatným menom ro

dina je správna podoba rodina Kuče

rovcov, Urbanovcov. Pri priezviskách

adjektívneho typu Orlický, Jesenský

máme tvary Orlickovci, Jesenskovci

(možné sú aj tvary Orlickí, Jesenskí ),

rodina Orlickovcov, Jesenskovcov

(aj rodina Orlických, Jesenských). Ak

však majú takéto priezviská len dve

slabiky, napr. Hollý, Tichý, Šťastný,

odporúčame vám uprednostniť po

doby prídavného mena v množnom

čísle Hollí, rodina Hollých, Tichí, rodina

Tichých. Môžu byť aj tvary Hollovci,

rodina Hollovcov, Tichovci, rodina

Tichovcov. V spojení s podstatným

menom bratia sa tvoria podobypriez

visk rovnako ako spoločné pomeno

vanie rodiny, teda bratia Kučerovci,

Urbanovci, Orlickovci (aj Orlickí ), Hollí

(aj Hollovci ), Tichí (aj Tichovci ).

Jazyková poradňa JÚĽŠ (skrátené)

Funkcia podstatného mena vo vete

Podstatné meno má široké vetnočlenské uplatnenie. Môže sa vyskyto

vať vo vete ako podmet, súčasť slovesno-menného/neslovesného

prísudku, prívlastok, predmet, príslovkové určenie, prístavok i ako

vetný základ. Spolu so slovesami tvorí podstatné súčasti výpovedí.

ROZLIŠUJTE

Malá Ázia

Južná Amerika

Severná Amerika

Stredná Amerika

Latinská Amerika

Tatry

Karpaty

Pyšný štít

Západné Tatry

Malé Karpaty

Malý Pyšný štít

Viacslovné

pomenovanie

(názov

kontinentu).

Názov

zemepisného

celku.

Názov časti

zemepisného

celku.

južná Ázia

východná Afrika

východné Slovensko

južné Nemecko

vrchovina

nížina

štít

Cerová vrchovina

Záhorská nížina

Kolový štít

Prídavné meno

určuje svetovú

stranu.

Všeobecné

pomenovanie

zemepisného

celku.

Názov

zemepisného

celku.

Rodina môjho strýka, Lukáša Láskavého, ktorý bol notárom, si presvo

jich potomkov písala od konca vojny každý večer kroniku o rodinných

udalostiach. Smola. Kronika zhorela pri požiari v roku 1990.

Podstatné mená vo vete

podmet

prívlastok

prístavok

súčasť slovesno-menného

prísudku (bol notárom)

predmet

príslovkové určenie

vetný základ

UKÁŽKA 6

39


Podstatné mená (substantíva)

Morfologické jazykové prostriedky

Zima! Nemec zamrzne! A učiteľ

ešte vraví... – dedinčania sa nahli

nad nedopité poháre, alevraviaceho bolo počuť dobre – že Nemec

vyhral všetky vojny v lete.

R. Jašík

Číslo

Kategóriu čísla (singulár namiesto plurálu) využíva (ako jednu zviacerých možností) umelecký výrazový prostriedok synekdocha. Synekdocha

sa využíva aj vo vecných textoch vo všeobecných tvrdeniach. (V jazerách

žije šťuka, ostriež, kapor a sumec.)

Číslom podstatného mena dokážeme identifikovať aj rozdielny význam

niektorých abstraktných alebo látkových podstatných mien (metonymia).

Porovnajte:

Otec kúpil víno. – Otec kúpil dve vína. (= 2 fľaše vína)

Prekáža mi sladkosť. (sladká chuť) – Prekážajú mi sladkosti. (koláče)

Rod

Rozdiel medzi životnosťou a neživotnosťou podstatných mien mužského rodu sa môže štylisticky využiť napr. v hovorovom štýle.

Ak zvieracím podstatným menom pomenujeme človeka, ktorého vlastnosť alebo správanie prirovnávame zvieraťu, hovoríme o zosobňovaní.

Zmenou rodu podstatného mena (napr. pomocou prípon) môžemedocieliť napr. zjemnenie výrazu: vták – vtáča, žena – žieňa alebo naopak

zveličenie: dlaň – dlanisko, chalan – chalanisko.

S kategóriou rodu sa spája aj prechyľovanie – odvodzovanie ženskýchpodstatných mien od mužských podstatných mien. Je časté v administratívnom

a hovorovom štýle. Napr. hovorca – hovorkyňa, predseda – predsedníčka,knieža – kňažná, kráľ – kráľovná, Baťko – Baťková, Bašťovanský – Bašťovanská.

Pád

Nominatív (bezpríznakový pád) sa štylisticky využíva v literárnych,odborných a publicistických textoch, napr.:

v názve diela, kapitoly;

v záhlaviach tabuliek, webových stránok;

v titulku, medzititulku.

Genitív nachádzame často v umeleckej literatúre ako genitívnu metaforu.

Ak namiesto akuzatívu použijeme genitív, text bude expresívnejší.

Ako oslovenie sa využíval v minulosti výhradne vokatív. Dnes má vokatív

väčšinou rovnaký tvar ako nominatív, vokatívne tvary sa však stále vyskytujú:

v hovorovom štýle (synu, bratku, priateľu, šéfe, šéfko);

v umeleckých textoch („Majstre, tvrdá reč to pre mňa.“ – Dante);

v náboženských textoch (Ježišu Kriste, Hospodine; Matko Božia);

v zaužívaných zdvorilých osloveniach (majstre – oslovenie umelca; otče

– oslovenie kňaza; priateľu), vokatív pane je štylisticky neutrálny;

v teritoriálnom nárečí (Miźu! Ančo! Pavle!).

VIETE, ŽE...?

V súčasnej slovenčine sa už vokatívne

tvary netvoria. Tvary Zuzi, Feri, Laci sú

utvorené podľa cudzích vzorov aoslovenie šéfe sa prevzalo z češtiny.

Jazyková poradňa JÚĽŠ SAV

Ste neústupčiví ako dvaja barani.

Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier...

J. Botto

Štylistické využitie menných

gramatických kategórií VIETE, ŽE...? Nielen podľa jazykovej normy, ale aj podľa platného zákona o mene a priezvisku rešpektujúceho jazykovú normu vytvárame prechyľovaním aj cudzie ženské priezviská, napr. Villas – Villasová, McIntyre – McIntyrová, aby sme rozlíšili, kedy hovoríme o mužovi alebo žene. Výnimku tvoria mená populárnych osobností aumelecké mená, napr. na plagátoch (Dnes MARIA CALLAS; Dara Rolins). Pri ich skloňovaní sa však prechyľujú (soprán podobný Callasovej). VIETE, ŽE...? V jazyku je zaužívaný aj tzv. generický rod: Milí žiaci (= žiaci + žiačky), ktorý v súčasnosti ustupuje pod vplyvom rodovej (gendrovej) rovnosti oboch pohlaví (Milé žiačky a milí žiaci..., Vážené dámy, vážení páni...).

Zápalka smútku chytá potichučky.

M. Válek

Nemal ani strechy nad hlavou.

(Nemal ani strechu nad hlavou.)

40


Morfologické jazykové prostriedky

Prídavné mená (adjektíva)

ČO UŽ VIETE...

Prídavné mená sú plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti

osôb (dobré dievča), zvierat (poslušný pes), vecí (pevný plot), prírodných

a spoločenských javov (prírodná katastrofa, ranné vstávanie) a príslušnosť

k nejakej osobe, zvieraťu, veci alebo druhu (otcov kabát, sobí záprah) atď.

Sú ohybný slovný druh (skloňujú sa). Gramatické kategórie prídavných mien

v slovných spojeniach alebo vo vete určujeme podľa nadradenéhopodstat

ného mena (zbadal unaveného človeka).

Vo vete býva prídavné meno napr. zhodným prívlastkom (staré lístie, otcovo

rozhodnutie) alebo časťou prísudku (Synček je veľmi divný, nikdy nie veselý,

hrdý, ukrutný, divý, hockde taísť smelý. – J. Kráľ).

Prídavné mená

vlastnostné

akostné

vzťahové

privlastňovacie

individuálne

druhové

vlastnostné

Prídavné mená

privlastňovacie

1. sú zvyčajne neodvodené (okrem niektorých)

2. stupňujú sa (okrem označujúcich kvalitu)

3. majú antonymá (okrem označujúcich kvalitu)

4. majú synonymá (okrem označujúcich kvalitu)

5. tvoria sa od nich nové slová:

– mladučký, čistučký, primladý, nečistý, mladosť,

čistota, mlado, čisto, mladnúť, čistiť

6. rozvíja ich príslovka

– veľmi mladý, značne čistý

železný, mužský, žilnatý, drevený, krycí,

hmatateľný, jadrový, slovenský, sírny

1. sú odvodené

2. nestupňujú sa (pokiaľ nejde o prenesený význam)

3. nemajú antonymá

4. nemajú synonymá

5. netvoria sa od nich nové slová

6. nerozvíja ich príslovka (pokiaľ nejde o prenesený význam)

– pomenúvajú

vlastnosť priamo

akostné

vzťahové

– pomenúvajú vlastnosť

vzhľadom na vzťah

s niečím iným

– privlastňujú druhu

(väčšinou zvieraťu

alebo celej skupine)

označujú kvalitu bosý, chorý, prázdny, kolmý

hodnotia kvalitu

zlý, úzky, biely, tvrdý,

humorný, krvavý, ohybný

1. sú odvodené

2. nestupňujú sa

3. nemajú antonymá

4. nemajú synonymá

5. netvoria sa od nich

nové slová

6. nerozvíja ich

príslovka

– privlastňujú

jednotlivcom

Ivanov, Erikino, líškin, mačkino

Kubovo, kostolníkova

individuálne

druhové (živočíšne)

líščí, orlí, rybí/rybací,

teľací, bobrí, stridží

41


Prídavné mená (adjektíva)

Morfologické jazykové prostriedky

Akostné prídavné mená majú lexikálno-gramatickú kategóriustupňovania (1., 2., 3. stupeň – sladký, sladší, najsladší). Kategória stupňovania

je založená na porovnávaní intenzity vlastnosti, ktorú vyjadruje akostné

prídavné meno. Akostné prídavné mená označujúce dokonalý/konečný

stupeň vlastnosti (ako mŕtvy, bosý, slepý) sa nestupňujú. Naopak,niektoré vzťahové prídavné mená

(hlavne ak ich používame

v prenesenom význame)možno stupňovať (napr. drevená

stolička – najdrevenejší tanečník; medový plást – ešte

medovejšie reči).

Stupňovanie prídavných mien

1. stupeň 2. stupeň 3. stupeň

základný/pozitív porovnávací/komparatív najvyšší/superlatív

Pravidelné dlhý dlhší najdlhší

Nepravidelné dobrá lepšia najlepšia

Analytické/ prospešná viac prospešná najviac prospešná

opisné menej prospešné najmenej prospešné

Syfilis alebo lues, ako sa zvykne

označovať táto pohlavne prenosná choroba, je veľmi životunebezpečná. Infekciu vyvoláva

spirochéta Treponema pallidum,

ktorá bola objavená v roku 1905

Schaudinnom a Hoffmannom.Infikovať sa človek môže predovšetkým nechráneným pohlavným

stykom. K nákaze je možné dôjsť

aj pri kontakte so syfilitickou vyrážkou na tele postihnutého.

Syfilis sa môže preniesť z matky na plod počas samotného tehotenstva. Štvrtina infikovaných detí sa rodí mŕtvych alebo umiera krátko ponarodení. Deti nakazené syfilisom rodí až polovica neliečených žien. Takéto

deti majú vážne poškodené srdce, mozog a oči. Z tohto vážneho dôvodu

sa každej jednej tehotnej minimálne jedenkrát počas tehotenstva odoberie

krv a pošle sa na vyšetrenie syfilisu. Ak sa na infekciu príde včas, dá sa veľa

zachrániť. Obyčajne sa lieči podaním antibiotík.

Syfilis je hrozbou pre celý svet. Bol považovaný za chorobu minulosti,

ale, bohužiaľ, čísla nakazených v posledných rokoch stúpajú. Je veľmizaujímavé, že v prevažnej väčšine postihuje viac mužov ako ženy. Šíri sa hlavne

medzi mladými, sexuálne veľmi aktívnymi ľuďmi, ktorým slovo monogamia

veľa nehovorí. Dodržiavanie zásad bezpečného sexu, používanie kondómu

(prezervatívu), vzťah s jednou partnerkou/partnerom – to je pár dobrých rád,

ako sa úspešne tejto pohlavne prenosnej chorobe vyhnúť. [...]

Neliečený syfilis môže vážne postihnúť všetky orgány v tele.Najčastejšie napadá srdce, mozog, miechu a kožu. V neskorších štádiách môže viesť

k duševným poruchám až k smrti.

pohlavne-choroby.eu (upravené)

UKÁŽKA 7

1. Pracujte v úlohách s ukážkou 7.

Zistite, či je internetová stránka,

odkiaľ pochádza článok,vierohodný zdroj. Podľa čoho ste tak

usúdili?

2. Medzi vyznačeným slovamiidentifi kujte aspoň jedno prídavné

meno, ktoré vzniklo zo slovesa,

zámena, príslovky a podstatného

mena.

3. Ktoré z vyznačených slov

sú akostné prídavné mená?

4. a) Ktoré zo zvýraznených slov

môžu byť aj podstatnými

menami?

b) Použite ich v krátkych vetách.

5. V prvom odseku sa v jednej vete

nachádza viacnásobný ajpostupne rozvíjací prívlastok. Vysvetlite

rozdiel.

6. Ktorý druh prídavných mien sa

v texte nevyskytuje?

7. Pracujte so slovníkom. Vytvárajte

si sami hypotézy.

a) Tvorte zo zvýraznených slov

v ukážke príslovky. Z ktorých

slov sa nedá príslovka vytvoriť?

Prečo?

b) Stupňujte zvýraznené slová.

Pri ktorých to nejde? Prečo?

c) Ktoré zo zvýraznenýchprídavných mien možno považovať

za primárne/za prídavné mená

neodvodené od iných slovných

druhov?

8. Pracujte v skupinách.Vlastnými slovami vysvetlite rozdiel vo

význame nasledujúcich slov.

Po diskusii si význam slov overte

v slovníkoch.

I. skupina: a) nakazený

b) nákazlivý c) nákazový

II. skupina: a) prenášajúci

b) prenosný c) prenosový

III. skupina: a) prenesený

b) prenesený

ÚLOHY

Stupňovanie prídavných mien

1. stupeň: pozitív

2. stupeň: komparatív

3. stupeň: superlatív

42


Prídavné mená (adjektíva)

Morfologické jazykové prostriedky

Prídavné meno sa v gramatických kategóriách zhoduje s podstatným

menom, napr. N/A pl.: dobrí chlapci/dobrých chlapcov (pri životnom

podstatnom mene), pokojní psi/pokojných psov (pri zosobnenompod

statnom mene mužského rodu), pokojné psy/pokojné psy; vysoké duby/

vysoké duby (pri neživotných podstatných menách mužského rodu).

Z cudzích jazykov preberáme aj prídavné mená, ktoré v slovenčineos

tanú nesklonné: kaki (bez príznaku), šik, molet, plisé, blond, nóbl (ho

vorové), sexi/y (hovorové), senzi (slangové). Iba niektoré z nich po čase

prijímajú slovenskú príponu a dajú sa skloňovať, napr. lila – lilavý, extra

– extrovný (hovorové). Domáce nesklonné prídavné mená sú zriedkavé

– vznikajú napr. skrátením slova (bezva – z bezvadný; slangové) alebo

patria do detskej reči (kaka = kakaný; čača = čačaný).

Vzťahové prídavné mená

sú odvodené, napr.

hrať – hravý

merať – merateľný

diera – deravý

sklo – sklený

ráno – ranný

stôl – stolný/stolový

svaly – svalnatý

modrý – modrastý

dnes – dnešný

tam – tamojší

ROZLIŠUJTE

privlastňovacie druhové

zajačí chvost (typické pre druh)

vzťahové zajačí paprikáš

(uvarený zo zajaca)

akostné zajačí úmysel

(prenesený význam = majúci

úmysel ujsť)

Privlastňovacie prídavné mená (individuálne) vzoru otcov majú v N sg.

a A sg. v strednom rode príponu -o: otcovo auto/matkino meno.

V N pl. a A pl. v strednom rode príponu -e: otcove autá/matkine autá.

V tvaroch privlastňovacích druhových prídavných mien (živočíšnych)

skloňujúcich sa podľa vzoru páví okrem L sg. (o krokodíľom) neplatí

rytmický zákon, napr. krokodílí/krokodílie, s krokodílím/s krokodílími...

Mäkkosť v základnom tvare slova sa zachováva aj v ostatných jeho tva

roch (orlí let – o orľom lete, krokodílí stisk – o krokodíľom stisku).

VIETE, ŽE...?

V súčasnej spisovnej slovenčine sú

už zriedkavé krátke (menné/zme

ravené) tvary prídavných mien, ktoré

bývajú súčasťou slovesno-menného/

neslovesného prísudku (napr. hoden,

dlžen, vinen), najčastejšie savyskytu

je prídavné meno rád (sg. rád, rada,

rado; pl. radi, rady, rady), napr. Muži

sú radi. Ženy sú rady. Deti sú rady.

Psy sú rady. Psi sú radi. Kvety sú

rady. Prídavné meno rád sa stupňuje

(je rád/radšej/najradšej).

Pravopis prídavných mien sa niekedy odlišuje od slov, z ktorých vznikli.

Zmeny nastávajú aj v slovotvornom základe prídavného mena: tematický

(téma), slimačí (slimák), historický (história), muránsky (Muráň),habsbur

ský (Habsburg).

Pri hromadení prídavných mien vo vete je potrebné rozlišovať:

a) postupne rozvíjací prívlastok (bez čiarky): zrazu boli oblepenívoňa

vým jabloňovým kvetom;

b) viacnásobný vetný člen (s čiarkou): Akýsi nízky, tučný muž obrátil

k nemu tvár.

ROZLIŠUJTE

sklo – sklený

okno – okenný

čas – súčasný

vysoký – vyšší

Francúz – francúzsky

Švéd – švédsky

dieťa – detský

Z pravopisu prídavných mien

ČO UŽ VIETE...

Vzory skloňovania prídavných mien

pekný cudzí páví otcov (matkin)

Výnimky z pravidla

o rytmickom krátení

páví (okrem G, D, L, I sg.

ženského rodu a L sg.

mužského a stredného rodu)

delfíní, komárí, krokodílí

Dodržiavanie pravidla

o rytmickom krátení

pekný – pekných

biely – bielych

cudzí – s cudzím

svieži – so sviežim

43


Prídavné mená (adjektíva)

Morfologické jazykové prostriedky

1. Gramatická prípona s ý sa

nachádza len vo vzore pekný:

zelený rybník

s dravým vtákom

z pravých uhlov

Výnimku tvorí N pl. muž. r.

životných prídavných mien:

prísni horári

smelí sokoli (zosobnené)

2. Vo vzore cudzí a páví sa

v gramatickej prípone píše i/í:

svieži vzduch, krokodílí zub,

s vydrím mláďaťom

3. Zhoda príd. mena snadra

deným podst. menom:

pod bielou dekou

s bielymi dekami

zo zelených stromov

4. I pl. má na koncigramatic

kých prípon -i:

drsnými, bobrími, sviežimi

5. Stredný rodprivlastňova

cích prídavných mien:

Stanovo lietadlo (singulár)

Stanove lietadlá (plurál)

6. Spojenie so životným

podstatným menom muž.

rodu ohlasuje gramatická

prípona -i/-í:

TIE TÍ

hladné psy hladní psi

zúrivé vlky zúriví vlci

rady radi

(zvieratá, (mužské

ženy, deti) životné)

VIETE, ŽE...?

Podľa vzorov prídavných mienskloňuje

me aj iné slovné druhy: podstatné mená

(Oslovil ma vedúci oddelenia.), trpné

a činné príčastia (kosený, zabitý, ko

siaci, zabíjajúci), číslovky (prvý, tretí,

dvanásty), zámená (ktorý, nejaký).

ROZLIŠUJTE

Kto? Čo? Čí? Od koho? Od čích? S kým? S čími?

matka matkin od matky od matkiných s matkou s matkinými

kolegyňa kolegynin od kolegyne od kolegyniných s kolegyňou s kolegyninými

ROZLIŠUJTE

vypraviť + -ca výpravca ODVODZOVANIE

výpravca + -yňa výpravkyňa ODVODZOVANIE

výpravkyňa + -in výpravkynin syn matka + -in ODVODZOVANIE

výpravkynin + -i výpravkynini synovia matkin + -i SKLOŇOVANIE

od výpravkynin + -ých od výpravkyniných synov matkin + -ých SKLOŇOVANIE

UKÁŽKA 8

Tolkienov• fanúšikovia mohli sláviť Vianoce už v novembri. Práve vtedy

tvorcovia druh• Hobita v spolupráci s Google Chrome sprístupnili cez web

nov• aplikáciu. Do svojho tabletu, mobilu či počítača si môžete stiahnuť

niečo medzi minihrou, interaktívn• cestopisom z fiktívn• sveta aponáš

kou na znám• službu Google Earth.

M. Krekovič

1. a) Prečítajte ukážku 8 so správnymi pádovými príponami.

b) V ktorých tvaroch prídavných mien sa uplatnilo rytmické krátenie?

c) Vyznačeným tvarom zmeňte kategóriu čísla a prispôsobte tomu celý text.

d) Napíšte základové slová, z ktorých boli odvodené podčiarknuté prídavné

mená.

2. a) Konkretizujte, v ktorej komunikačnej situácii by ste nasledujúce slovné

spojenie nepoužili.

b) Utvorte od všetkých slov v nasledujúcich slovných spojeniach plurál.

Diskutujte, prečo sa nedá plurál vždy vytvoriť.

sexi kosť, disciplinovanému pracovníkovi, s inovatívnymi riešením,Damo

klov meč, Elektrin komplex, vtáčieho/vtačieho spevu, zo sovieho letu, kaki

farbou, kyselinou dihydrogénfosforečnou, o Ludolfovom čísle, vestfálsky

mier, bylinkového čaju

ÚLOHY

7. Zložené prídavné mená:

česko-slovenský

(rovnocenný vzťah národov);

zeleno-modrý

(prúžkovaný, farby sú oddelené);

zelenomodrý (zmiešané farby);

literárnovedný (literárna veda).

8. Písanie veľkých písmen

Slovensko – slovenský rok (Aký?)

Janko – Jankov klobúk (Čí?)

Štúr – Štúrov pravopis (Čí?)

Štúr – štúrovský pravopis (Aký?)

Tatry – tatranský vzduch (Aký)

Tatry – Tatranská Štrba (názov

obce)

ROZLIŠUJTE

[le]: stále počasie,

náhle zmeny (Aké?)

[ľe]: chodil k nej stále

náhle sa vyčasilo (Kedy?)

[li]: stáli zákazníci (Akí?)

[ľi]: stáli na ulici (Čo robili?)

44


Prídavné mená (adjektíva)

Morfologické jazykové prostriedky

Funkcia prídavného mena vo vete

Prídavné meno sa nachádza vo vete ako podmet, predmet, zhodnýprívlastok (viacnásobný, postupne rozvíjací), súčasť slovesno-menného/

neslovesného prísudku.

Prídavné mená vo vete

prívlastok

postupne rozvíjací prívlastok

viacnásobný prívlastok

predmet

súčasť slovesno-menného

prísudku (je studený)

podmet

V novej bratislavskej nemocnici je neprehliadnuteľný vstupnýpriestor. Pre mňa je však príliš studený. Chorým to asi nevyhovuje. Anitehotné a rodičky sa tomu nepotešia. Mladé a neskúsené pacientky sa môžu

vyľakať.

UKÁŽKA 9

Štyl



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist