E-kniha: Neymar: budúci kráľ - Michael Part

Neymar

Budúci kráľ

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.xyz.cz

www.albatrosmedia.sk

Michael Part

Neymar: Budúci kráľ – e-kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2017

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.

Michael Part

NEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

NEYMAR

BUDÚCI KRÁĽ

MICHAEL PART

Pre Davea a Heather Van Loanovcov

Copyright © 2014 All Rights Reserved to Sole Books,

Beverly Hills CA, USA.

Translation © Miroslav Šatka, 2016

© NAKLADATEĽSTVO XYZ, 2016

ISBN v tlačenej verzii 978-80-5660-002-3

ISBN e-knihy 978-80-5660-296-6 (1. zverejnenie, 2017)

9

ÚSMEV

AUTO NEYMARA DA SILVU SANTOSA STARŠIEHO sa vy

huplo na  kopec a  on s  ním zamieril dolu. Vedľa

neho sedela jeho žena Nadine a k zadnémusedad

lu bol v detskej autosedačke pripútaný jehomalič

ký synček Neymar da Silva Santos mladší. Keď sa

Neymar junior narodil, z Neymara staršieho sa stal

Pai a Neymara mladšieho začali volať Juninho. Pai

znamená v  portugalčine otec a Juninho je „junior

ček“. Zo svojho domova v Mogi das Cruzes, čo bolo

na  východ od  São Paula, sa vydali navštíviť Paio

vých rodičov, ktorí žili na pobreží.

Paiovi nevadilo, že prší. Spočítal si, že cestane

zaberie veľa času, keď väčšina ľudí zostala prebúrbr />

MICHAEL PART

10

ku doma. Jeho rodičia bývali v SãoVicente, v dome,

ktorý im kúpil za peniaze, čo zarobil akoprofesionálny futbalista. Okrem toho si tiež kúpil auto. Toto

auto.

Myslel na zápas, ktorý práve odohral so svojím tímom União Mogi a  v  ktorom sa mu podarilo streliť gól. Nadine s  Juninhom sa naňho pozerali z  tribúny. Po  zápase sa za  ním rozbehol chlapec, ktorého poznal zo susedstva, prosil ho, aby mu podpísal loptu a  povedal mu, že je pre neho najlepším futbalistom na svete. Paia to dojalo. Zveril sa chlapcovi, že dúfa, že jeho synček Juninho to raz bude s loptou tiež takto vedieť.

Schádzali z  kopca a  naberali rýchlosť, keď Pai uvidel, ako sa na nich rúti auto po nesprávnejstrane cesty. Zúfalo naň blikal, ale dážď bol taký hustý, že si ich druhý vodič všimol, až keď bolo príliš neskoro. Pai stočil volant, celou silou stlačil plyn a  vyšiel z  cesty. Dúfal, že sa mu podarí druhému autu vyhnúť, ale pretože mal zaradenú nízkurýchlosť, nepodarilo sa to.

Druhé auto do  nich narazilo zboku na vodičovej strane a  náraz prehodil Paiovi jednu nohu cez druhú. Zajačal od hroznej bolesti. NadinekriNEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

11

čala. Pai sa nemohol hýbať a  bezmocne sa snažil ovládať svoje auto, ktoré sa dvakrát pretočilo

a nakoniec sa zastavilo tak, že viselo napolyz útesu. Rozsypaným predným sklom sa dovnútra lial

dážď a máčal mu tvár. Pai sa pokúšal pohnúť, ale

do  celého tela mu vystreľovala príšerná bolesť.

Prvé, na čo pomyslel, bol jeho synček vzaduv autosedačke. „Juninho,“ zašepkal, takmerneschopný hovoriť.

Pai si necítil nohy. Juninho! Čo je s ním? Pozrel sa k miestu, kde bola pripútaná Nadine a jej viečka sa zakmitali prebudením. Trochu pootočil hlavou a uvedomil si, kde sú. Nadine zastonala. „Nadine!“ kričal a snažil sa ju prebudiť. Svojho syna nepočul. Jediné, čo počul, bol dážď.

Nadine zaúpela a  otvorila oči. Inštinktívne sa snažila otočiť a skontrolovať Juninha, alenemohla. „Juninho,“ zamumlala slabo. Jej chlapček by tu mal niekde byť. Ale nie je. Zachvátila ju panika a znova sa pokúsila otočiť, lenže bolesť bola príliš silná. Keď jej padol zrak na vlastné zodranéa porezané ruky, zalapala po dychu. Auto bolozasypané črepmi.

Po Juninhovi nebolo ani stopy.

MICHAEL PART

12

Pai cítil, ako sa mu do očí hrnú slzy. Mrmlal si modlitbu a  prosil Boha, aby si namiesto synčeka vzal jeho.

„Ja umieram,“ precedil medzi škrípajúcimi zubami. Bol presvedčený, že toto je koniec. Jeho žena nereagovala.

Nadine strácala a znova nadobúdala vedomie. „Juninho,“ zašepkala opäť. Bolesť bola neznesiteľná.

Uvedomila si, že sa jej manžel nemôže hýbať, a tak buchla zoslabnutým ramenom do dverí. Rám bol pokrútený a dvere zaseknuté, takže to k ničomu nebolo. Podarilo sa jej však vykuknúť rozsypaným oknom. Auto sa nahýbalo z útesu a pod ním zívala hlboká priepasť. Začala kričať.

„Vzadu,“ ozval sa slabo Pai. Auto sa pohojdávalo a škrípalo. Do nôh mu vystreľovala bolesť. Bál sa, že keď sa bude príliš hýbať, auto skĺzne z toho kúsočka cesty, na ktorom drží, a zrúti sa dolu.

„Zadné sklo,“ vysúkal zo seba.

Nadine zistila, že sa v tom stiesnenom priestore, kde je uväznená, dokáže predsa len trochu pohnúť. Kývla, vyslobodila si nohy a konečne sa jejpodarilo pozrieť sa dozadu. Juninhova autosedačkaleNEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

13

žala prevrátená na podlahe, ale jej syn v nej nebol.

Po lícach jej stekali prúdy sĺz. Celé zadné sklo bolo

preč. Očami prechádzala cestu a  na  myseľ sa jej

dralo nemysliteľné: že jej synček leží niekde tam

na ceste.

„Je tam niekto zranený?“ ozval sa cudzí hlas. Znel blízko.

Pai pozrel na Nadine. Kto to povedal? Otočil sa a uvidel muža, ktorý pozeral do auta cez Nadinino okienko spolujazdca.

„Môžete sa hýbať?“ spýtal sa muž.

„Nie,“ dostal zo seba Pai.

Muž rýchlo obehol auto, zhodnotil situáciu a  potom rýchlo nasmeroval svoju pozornosť späť k Nadine. „Poponáhľajte sa! Tadiaľto,“ pobádal ju. „Musím vás odtiaľto dostať.“

Nadine prikývla, preliezla cez predné sedadlo dozadu a von dierou, ktorá zostala po zadnom skle.

Auto znova zaškrípalo a zhodilo do priepastitrochu hliny. Kamene sa kotúľali dolu do  rieky, ktorá z tej výšky vyzerala len ako zelený ťah štetcom.

Muž ju vytiahol von, previedol na  druhú stranu cesty a posadil na trávu. Potom sa rýchlo vrátil za Paiom.

MICHAEL PART

14

„Nehýbte sa, pane,“ povedal mu. „Poslal som svoju ženu späť dolu, aby zavolala sanitku.“

„Môj syn,“ podarilo sa Paiovi zašepkať.

Muž vytreštil oči. „Vnútri je dieťa?!“ Rýchlo prezrel zadné sedadlo. Autosedačka bola prevrátená a zasypaná sklom. Obehol auto a celou silou potiahol za dvere na strane spolujazdca. Ani sa nepohli.Chytil kľučku ešte raz, nohami sa pevne zaprel do hliny a potiahol ešte silnejšie, až sa nakoniec dveres hlasným zavŕzganím otvorili. Zaboril sa do  sedačky a oboma rukami šmátral medzi skloma rozhádzanými prikrývkami po chlapcovi. Zhlboka sa nadýchol. Keď ruky vytiahol, držal v  nich Juninha, ktorý mal tváričku celú od krvi. „Našiel som ho! A je nažive!“

Pai cítil, ako mu povolil každučký sval v tele.

Muž si vyzliekol tričko, zotrel s ním krvz Juninhovej tváre a  všimol si malú reznú ranku nad chlapcovým obočím. Vyzerala ako čiarka, čo sa píše za slovom, len hore nohami. Zatlačil na ňu palcom a krvácanie po chvíli prestalo.

„Odneste ho jeho matke,“ sípal Pai. „Prosím vás.“

Muž sa na  chlapca vo svojom náručí zahľadel a Juninho sa naňho usmial. Úsmev opätovala potom ho rýchlo odniesol k matke.

NEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

Keď Nadine uvidela svojho synčeka, vyskočila na nohy, ale tvár sa jej skrivila od bolesti. To jej však nezabránilo v tom, aby natiahla ruky a dieťa si od muža prevzala.

„Boh vám žehnaj, Boh vám žehnaj,“ opakovala s plačom stále dokola a pritískala si svoje dieťatko k  hrudi. „Boh rozhodne požehnal tomuto škvŕňaťu,“ odvetil muž. „A  mimochodom – má váš úsmev.“

Nadine zaplavil ďalší príval sĺz, ale usmiala sa. „Ďakujem,“ vydala zo seba.

Prestalo pršať a z diaľky bolo počuťprichádzajúcu sanitku. Nadine zatvorila oči a snažila sapotlačiť tú hroznú bolesť. „Zostanem s vami, kýmsanitka nepríde,“ upokojoval ju ich záchranca a sadol si vedľa nej.

Pai počul dve veci: slabý hlások svojej ženy, ako sa rozpráva s mužom na druhej strane cesty,a húkajúcu sanitku. Zatvoril oči. Všetko dobredopadne, pomyslel si.

16

UČITEĽ BUDÚCEHO KRÁĽA

BRAZÍLSKY FUTBAL NIE JE LEN HRA, je to životný štýl,

vášeň, neustála oslava života, nádherný tanec ná

roda, ktorý rád šantí a vyjadruje sa v rytme samby

a futbalu.

Brazílsky národný tím, známy ako Seleção, je

najúspešnejším národným futbalovým tímom

v celej histórii majstrovstiev sveta vo futbale, ktoré

vyhral v rokoch 1958, 1962, 1970, 1994 a 2002. Je

tiež najúspešnejším tímom Konfederačného po

hára FIFA, ktorý získal štyrikrát. Každé desaťročie

vypúšťa Brazília do sveta svojich najlepších hráčov,

aby brazílskym citom a talentom pre hru obohatili

tie najprestížnejšie futbalové kluby. Pelé, ktorý je

NEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

17

pýchou Brazílie, je považovaný za vôbec najlepšieho

hráča na svete. Okrem neho zanechali vo svetefutbalu nezmazateľnú stopu aj ďalšie brazílske hviezdy

ako Garrincha, Zico, Tostão, Romário, Ronaldo

a mnoho iných.

Potešenie z  hry a  jej hudba prúdi brazílskymi riekami aj krvou samotných Brazílčanov. V Brazílii nejde vo futbale len o výkony a taktiku, alepredovšetkým o  radosť a  krásu. A  nie je to len životný štýl, je to umenie.

Pre Paia, ako pre mnohých ďalších Brazílčanov, bolo hranie ako dýchanie. Nemohol sa dočkať, kým bude môcť znova hrať, hoci ho zranenia držali mimo hry viac ako rok. Jeho syn Juninho, ktorý sa narodil 5. februára 1992, začal dokonca chodiť skôr ako on.

Pár mesiacov po  nehode sa Pai s  rodinou presťahoval do  domu svojich rodičov v  Nautice 3, na predmestie São Vicente, kde žila nižšia stredná trieda – presne tam, kam mali namierené, keďk nešťastnej udalosti došlo. Pai bol bez práce a nezostávali mu už žiadne peniaze. Jeho otec, Ilzemar, sa živil ako automechanik a  ponúkol mu miesto v  garáži, kde mohli pracovať spolu a  postaviť tak

MICHAEL PART

18

Paia späť na  nohy. O  futbale nemohla byť ani reč

a on vedel, že sa svojej životnej vášne bude musieť

na chvíľu vzdať. Teraz bolo dôležitejšie, aby dokázal

zarobiť na živobytie a uživiť tak svoju ženua malého synčeka.

So sťahovaním im pomáhali susedia. Pai sedel v  kresle v  najväčšej izbe celého domu – v  ktorom bude teraz s rodinou žiť – a riadil dopravu. Dával svojim susedom inštrukcie, kam príde nábytok.

„Posteľ oprite o stenu, jednu skriňu dajte na jeden koniec a druhú nabok. Pozdĺž postele nechajtenejaké miesto, to bude ako chodba,“ dirigoval ich. „Mrzí ma, že vám nepomáham,“ ospravedlňoval sa zosvojho kresla. „Ale stále ešte nemôžem chodiť.“

Jeden zo susedov ho prerušil. „Robíte sizbytočné starosti, pán Neymar,“ vyhlásil. „Pán Ilzemar mi všetko povedal. Ako ste mu tento dom kúpiliz peňazí, ktoré ste si zarobili futbalom.“

„Na  to predsa rodina je,“ odvetil Pai, zatiaľ čo pozoroval, ako mu jeho dobrí susedia zariaďujú izbu.

„A na toto sú zase susedia,“ uzavrel muž.

Zariaďovanie izby nezabralo priveľa času a  Pai sa už o chvíľu mohol hrať s ročným synčekom.

NEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

19

„Bež k otcovi, Juninho!“ volal a držal pred sebou futbalovú loptu.

Juninho doliezol do  izby a  zastavil sa. Bol vytiahnutý a chudý, mal tmavú kožu, tmavé prenikavé oči a na hlave chumáč tmavých vlasov. Nad obočím mal malú jazvu v tvare čiarky, ktorá nebola takmer vidieť. Počas nehody mu ju spôsobil kúsočekletiaceho skla. Keď uvidel loptu, začal sa rýchlo plaziť po podlahe. Pred Paiom sa pomaly postavil,natiahol ruky a urobil zvuk, ktorý nepotreboval žiadny preklad: daj mi tú loptu! A potom sa chichotal, keď s ňou otec doňho dobiedzal.

Pai dal loptu chlapcovi. Keď sa na  synčeka pozeral, myslel na to, ako jeho otec, Ilzemar, prílišneschvaľoval, že sa snaží živiť ako profesionálnyfutbalista. Vždy mu hovoril: „Najskôr si zožeň skutočnú prácu. Až potom môžeš hrať futbal.“ Pai mal však pre Neymara juniora iné plány. Bude Juninhav hraní podporovať. Kto vie? Možno raz dokáže to, čo sa jeho otcovi nepodarilo. Za pokus to stojí, myslel si Pai. A zaprisahal sa, že sa o to pokúsi.

O  dva mesiace neskôr sa Juninho zdvihol zo zeme, dotackal sa k  otcovmu kreslu a  s  úsmevom od ucha k uchu si od neho vzal loptu. Potom jupusMICHAEL PART

20

til a spadol späť na zadok. Všetci sa smiali – ajdedko s babičkou, ktorí výjav spolu s Nadine pozorovali

od prahu dverí.

Keď sa však Pai pokúsil vstať a  Juninhovi pomôcť, Nadine naň pokrútila prstom. „Kdeže, tyzostaň na mieste.“ Priskočila k nim, zdvihla synčeka z prachu a oprášila ho.

Ešte si poriadne neuvedomil, že opäť stojí na nohách a už zasa držal loptu.

Pai sa na  svoju ženu usmial a  opäť sa posadil. V tvári mu cuklo od bolesti, ktorú mu pôsobilohojace sa bedro. „Ako sa mám vrátiť späť na ihrisko, keď sa nedokážem ani postaviť?“

„Nikam sa vracať nebudeš,“ odsekla Nadine s typickou bezočivosťou a vrátila sa aj s Ilzemarom a babičkou dnu.

„To si myslíš ty,“ zamrmlal si pod fúzy, len čo boli z  dosahu. Znova sa zaprel rukami, snažil sa udržať rovnováhu a prvýkrát za niekoľko hodín sa opäť postavil. Hrdý na  svoj výkon vykročil neisto vpred a pozrel dolu.

Juninho stál pred ním a pozeral nahor. Keďuvidel, ako jeho otec urobil krok, s úsmevomzatlieskal, až mu lopta zasa vypadla.

NEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

21

Pai sa zasmial. Smiech ho bolel, ale na tomnezáležalo. Natiahol ruky za  seba, chytil sa kresla, pritiahol ho a  opäť sa posadil. Rýchlo sa pozrel k vstupnému schodisku, aby sa uistil, že ho Nadine alebo rodičia nevideli. Roztvoril náruč, Juninho sa k nemu dobatolil a vyliezol mu do lona. „Aknemôžem hrať futbal ja,“ predniesol Pai a tisol siročného synčeka pevne k hrudi, „naučím to teba.“

Prešlo niekoľko mesiacov a zatiaľ čo sa Paipomaly zotavoval zo svojich zranení, jeho syn rástol a  obaja už stáli pevnejšie na  nohách. Raz sa Pai postavil do  rohu maličkej obývačky a opretý o  palicu poslal cez miestnosť synčekovi loptu. Juninho ju skúsene zastavil nohou. „Výborne!“ povzbudzoval ho otec. Juninhovi prebleskol na  tvári úsmev a  v  očiach mu zaiskrilo. Kopol loptu späť a  mieril úplne bezchybne. Pai loptu zastavil. Trochu to bolelo, ale bolesť sa každým dňom zmenšovala. Zložil nohu z lopty a palicou ju odpálil späť. Juninho mu tlieskal. „Moja!“vykríkol a naťahoval sa po otcovej palici. Tiež si to chcel vyskúšať. Pai sa smial a krútil hlavou. „Nie, nie, nie a ešte raz nie! Žiadne ruky! Pomáham si, pretože mi ešte stále neslúžia nohy. Myslíš si azda,

MICHAEL PART

22

že mám tú vec dobrovoľne?“ čertil sa a mávalnaňho palicou. Juninho sa len chichotal.

Inokedy stál zasa Juninho vonku pri zadnomvchode a  hodil dovnútra svoju obľúbenú loptu. Dokotúľala sa do kuchyne a on musel utekať rýchlo ju

zobrať, aby sa nedostala do rúk jeho mamy.

„Ešte raz sem tú loptu hodíš a uvarím ti juk večeri!“ kričala. Juninho z  toho bol smutný. Bola to jeho obľúbená lopta. Ako by ju mohol zjesť? Tá myšlienka ho desila najmä preto, že ju raz olízal, aby zistil, ako chutí, a chutila teda príšerne: akotráva, hlina a bohviečo ďalšie, v čom sa vyváľala.

Pai sa s  palicou presunul na  druhú stranu izby k synčekovi. „Pôjdeme von, Juninho. Keď sabudeme hrať tu, mama z toho čoskoro zošalie.“

Juninho svoju loptu celou silou objal. Otec mu položil ruku na  rameno a  pomohol mu z  dverí. Dalo sa hrať na  ulici. Aj keď boli len sami dvaja. Hrať sa dalo vždy.

Pai o  tom nikdy veľmi nehovoril, dokonca ani s  Nadine, ale tým najdôležitejším v  jeho živote vtedy bolo učiť Juninha reč futbalu. Mal mu toho veľa čo odovzdať a  ďakoval Bohu za  to, že mu tá

NEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

nehoda nezobrala vieru, aj napriek tomu, že už rok

nemohol chodiť. Hlboko vnútri vedel, že bude zasa

hrať, ale o tom, kedy k tomu dôjde, rozhodne Boh,

nie on. Medzitým svojho synčeka naučí všetko, čo

o tejto nádhernej hre vie.

24

DOMÁCI FUTBAL

„JUNINHO VHADZUJE LOPTU DO HRY!“ kričal Juninhoa ho

dil loptu do miestnosti. Nebol iba hráč, ale ajkomen

tátor. Lopta sa kotúľala okolo postele do úzkej chodby

a potom prekĺzla pozdĺž skrine. Najskôr ju držalna ľa

vej nohe, potom si ju skúsene prehodil na pravú,kľuč

koval s ňou ku koncu postele a vykopol. Loptaprele

tela okolo kuchyne a von zadnými dverami. „Góóól!“

zakričal Juninho. Skákal hore a dole a oháňal saruka

mi, kým si jednu neudrel. Nadine, ktorá bolav kuchy

ni, sa už dávno prestala pokúšať krotiť zápal svojho

štvorročného synčeka, keď hral „domáci futbal“.

Babička s dedkom spali v spálni a Pai s Nadine

a  Juninhom obývali veľkú izbu, ktorá bola ohraNEYMAR: BUDÚCI KRÁĽ

25

dená rodinnou posteľou a  dvoma skriňami, ktoré

slúžili ako múry. Keď sa narodila Rafaella, Juninhova sestra, v rodinnej posteli začalo byť prepchato

a hlučne.

Ich manželská posteľ bola prisunutá k vnútornej stene domu. Spodnú časť postele ohraničovalaskriňa, ktorá pred sebou zanechávala úzku chodbičku. Po boku postele bola druhá skriňa, ktorá slúžila ako ďalší múr v izbe a ponechávala pred sebou podobný priestor. To dávalo dohromady chodbu, ktorá viedla od vnútornej steny pozdĺž spodnej časti postele,potom sa stočila, pokračovala po boku postelea končila pri vankúšoch – jednu dlhú chodbu v tvarepísmena L. Pre Juninha to bol priestor, v ktorom mohol hrať. Kľučkoval s  loptou z  jedného konca chodby na  druhý, potom ju prekročil a  vystrelil opačným smerom. Na extrémne obmedzenom priestorekľučkoval tam a späť, vytváral si vlastné pohyby a potom tie pohyby precvičoval, kým ich nedoviedolk dokonalosti.

„Nožničky!“ vykríkol. Hodil sa na  strapatý koberec a  loptu kopol za  seba, až pristál na hromade lôpt na  posteli. Juninho vyskočil dramaticky do  vzduchu, dopadol na  posteľ a  jeho zbierka

MICHAEL PART

26

futbalových lôpt sa rozletela všetkými možnými

smermi.

„Penalta!“ kričal.

Potom sa zahľadel na tú asi dvadsiatku lôpt, ktoré poskakovali po miestnosti – niektoré z nich okopané, iné naleštené, pár veľkých a zvyšok malých.Zamračil sa. „Prepáčte, kamaráti!“ vyhlásil a už obchádzal po  izbe, zbieral ich a  kládol späť na  posteľ. Jednu si však nechal. Bez lopty v ruke nedal ani ranu.

Pai pracoval v otcovej autoopravovnina periférii mesta. Zákazkám sa však kvôli ekonomike nedarilo.

„S opravovňou to ide z kopca a otec si myslí, že by som sa mal začať obzerať po ďalšej práci,“ zveril sa pri večeri Nadine, ktorá sedela pri stoles Juninhom a malou Rafaellou.

„Ja chcem dedkovi tiež pomáhať,“ ozval sa Juninho.

„Ty pracovať nemusíš,“ povedal Pai a  ukázal na synčeka vidličkou. „Si ešte dieťa. Ty sa máš hrať.“

Juninho sa nad tým zamyslel a usmial sa.„Rozkaz, pane,“ odpovedal a nabral si ďalšie sústo.

„Čo budeme robiť?“ spýtala sa Nadine svojho manžela.