načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Nevera ako dôvod - Vita Jamborová

Nevera ako dôvod

Elektronická kniha: Nevera ako dôvod
Autor:

V parku pri kostole nájdu telo zavraždenej mladej ženy. Na tele má nápis: druhá. Niekoľko dní predtým bola zavraždená iná žena - rovnakým spôsobom, s tým rozdielom, že vrah ju ... (celý popis)
Produkt teď bohužel není dostupný.

»hlídat dostupnost


hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Mgr. Soňa Rebrová - BESTSELER
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 232
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

V parku pri kostole nájdu telo zavraždenej mladej ženy. Na tele má nápis: druhá. Niekoľko dní predtým bola zavraždená iná žena - rovnakým spôsobom, s tým rozdielom, že vrah ju označil ako prvú. Noviny o nich hovoria ako o obetiach sériového vraha.
Soňa a Kristína mali ženatých milencov, Marcela milovala vydatú ženu, vydatá Nela si našla náhradu za manžela a Ivana sa nevedela rozhodnúť pre jedného muža, preto mala dvoch naraz. Tak vznikol ich "trojuholníkový klub". Ibaže dve z nich sú teraz mŕtve a na rade je tretia...
Kto je vrahom žien z tohto klubu a prečo to robí? Kristína, Soňa a Nela - tri priateľky, ktoré zostali nažive, nevedia, že vrah si už ďalšiu obeť vybral a je to len otázka času, kedy dotyčná zomrie.
Nevera, žiarlivosť, láska a túžba mať niečo, čo patrí niekomu inému, je prepletencom, ktorý sa nedarí rozmotať ani jednej z nich.

Související tituly dle názvu:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

NEVERA

DÔVOD

ako

VITA JAMBOROVÁ

DVE KAMARÁTKY SÚ MŔTVE. JE NA RADE TRETIA?


Vita Jamborová

Nevera ako dôvod

Copyright © by Vita Jamborová

Cover design © by Katarína Skalková

Illustration © Shutterstock

Slovak edition © by BESTSELERISBN: 978-80-89821-03-7

BESTSELER

vydavateľstvo

NEVERA

DÔVOD

ako

VITA JAMBOROVÁ


4 5

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

1.

V parku pri kostole našli telo mladej ženy. Dlhégaštanové vlasy jej zakrývali tvár a pravá ruka z nejakého záhadného

dôvodu pevne zvierala kabelku. Tmavozelené letné šatyna ramienka boli vyhrnuté nad kolená a  odhaľovali tak fialovou fixkou

napísané: Druhá.

- Príčina smrti? - spýtal sa vyšetrovateľ, keď doktor, ktorého povolali od nedeľňajšieho obeda, dokončil predbežnú obhliadku.

- Zomrela na  infarkt, - odvetil lekár a  sťažka sa postavil. - Teraz ti viac nepoviem, počkaj si na výsledky pitvy.

- Infarkt?! Veď má sotva tridsať, a ten nápis...

- Čo chceš počuť?

Zohol sa, odhrnul jej vlasy z tváre a znova sa postavil.

- Ani ja tomu nerozumiem. Jediné, čo momentálne môžem s istotou povedať, je, že zomrela včera večer. Okolo jedenástej.

- Na infarkt, - s úškrnom dodal vyšetrovateľ.

- Vyzerá to tak, - odvetil doktor hľadiac pritom na ženu,ležiacu pred nimi na tráve.

Oči mala doširoka otvorené, akoby ju v poslednom okamihu života niečo veľmi prekvapilo.

- Ale čo ten nápis?...

Túto knihu venujem Barborke Miklovičovej,

Ani Šaginjanovej a Lýdii Jurákovej


6 7

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

horúčava, následne ju zamrazilo a napokon ju zachvátila panika.

Ruky sa jej triasli, keď automaticky zatvárala schránku. Zadala

adresu portálu, na ktorú sa neprihlásila už dobrý mesiac.

Vybrala si miestnosť s názvom Život v trojuholníkua skontrolovala zoznam jej návštevníkov. Prečítala si ich mená: okrem

troch ďalších aj ivus34 a  marcela777. V  civile Ivana Miháliková a  Marcela Malá. Tie isté mená, ktoré si prečítala v  článku.

Niekoľko viet, ktoré si zapamätá na celý život, teraz zmenili ten

jej.

...Vraždy majú jeden spoločný znak: na tele žien vrah zanechal

svoj odkaz. U prvej z obetí, Ivany Mihálikovej, to bolo Prvá.U ďalšej obete, Marcely Malej, bol na tele nápis Druhá. Vyšetrovatelia sa

domnievajú, že medzi vraždami a zavraždenými ženami je istéspojenie, ktoré sa momentálne preveruje...

Na  záchod dobehla len tak-tak. Zvracala tak dlho, až ju

z toho bolelo celé telo, a keď konečne prestala, ostala sedieťopretá o stenu pri umývadle. V duchu sa modlila za to, aby toto všetko

bol len zlý sen a aby sa z neho okamžite prebudila. Aby mohla

zavolať Macke a Ivke - a zistiť, že sú v pohode - a hlavne nažive.

S  námahou sa postavila na  nohy a  išla si opláchnuť ústa

a  tvár. Pozrela sa na  svoj zrkadlový odraz, poutierala sa, a keď

sa do zrkadla pozrela znova, náhle sa strhla. Ako keby za svojím

chrbtom pocítila prítomnosť niekoho iného. Rýchlo sa otočila –

pravdaže, nik okrem nej tam nebol. Pozerala sa na svoju unavenú

tvár a  cítila výčitky, pretože ony boli mŕtve a ona žila. Úľava?

Strach?...

Jediné, čím si teraz bola istá, bol pocit, že ak hneď nepôjde

do postele, zostane v kúpeľni a zaspí na koberci, pretože slabosť,

ktorá ju celú opantala, bola silnejšia než strach. Potrebovala spať

minimálne pol roka, ako medveď v  zime. A  keď sa vyspí, táto

. . .

Kristína si šúchala ubolené oči, ale pocit uspokojeniaz dokončenej práce bol väčší než únava. Po  mesiaci a  pol, ktorý

strávila nad prekladom ruského bestselleru, si konečne mohla vydýchnuť. Bola to dobrá kniha, ktorá sa zaslúžene dostala

do kníhkupectiev už asi šiestich krajín sveta: kriminálny thriller,

ktorý obsahoval všetko, čo bolo treba, aby sa knižka dobrečítala aj predávala. Sľúbila si, že preklad ešte raz prebehne, kým ho

odošle do prekladateľskej agentúry, pre ktorú pracovala. To však

urobí až ráno, po  tom, čo si dopraje stredne veľkú šálku kávy

a jednu horkú Rumbu. V poslednom čase frčala len na horkej

Rumbe a smažených sendvičoch.

Takáto bola vždy, ak mala niečo rozrobené a nechcela strácať

čas. Naposledy - pri preklade textu s názvom „Podvalz predpätého betónu a jeho použitie“ - bola závislá od horkých Miňoniek.

Vtedy si povedala, že po  „predpätom betóne“ zvládne preložiť

všetko, pretože o ňom sa jej už aj snívalo.

Na knihu mala určené dva mesiace, ale zvládla to v predstihu,

a teraz sa najviac zo všetkého tešila na odmenu. Bolo nesmierne

príjemné uvažovať nad tým, čo si bude môcť kúpiť. A ak saRenáta poponáhľa a pošle jej peniažky na účet ešte do konca tohto

týždňa, bude jej fakt vďačná.

Renáta, tak sa volala šéfka prekladateľskej agentúry, pre ktorú

Kristína pracovala ako externá prekladateľka, bola fajn. Časom si

sadli a ich spolupráca prebiehala celkom v pohode.

Boli tri hodiny ráno. Za oknami plynula tichá a pokojná noc,

voňajúca letom a  lipovými kvetmi. Kristína si skontrolovala emailovú schránku a už ju chcela zatvoriť, keď na bočnej lištezbadala súhrn dnešných správ. Upútal ju názov: Sériový vrah?

Keď článok otvorila a  prečítala, najprv cítila, ako ju obliala


8 9

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

Soňa ho ľúbila „ako koňa“ - často a rada používala práve toto

prirovnanie. Pracovali pre rovnakú firmu a ako inak - on bol jej

nadriadený.

Pozrela sa von, kde na ňu čakal a nepochybne sa tešil na ich

dnešnú spoločnú noc, a spokojne sa usmiala.

. . .

Nela Karabová sedela vo svojom obľúbenom kresle vo svojom vlastnom krásnom veľkom byte. Sedela v úplnej tme, ale aj

tak vedela, kde sa čo nachádza a  kde čo má. Každú drobnosť

tu naaranžovala vlastnými rukami s  pomocou vlastnej fantázie.

Na  každučkú drobnosť si zarobila vlastnými silami, preto bola

na seba právom hrdá. Za šesť rokov tvrdej driny dokázala sosvojím životom urobiť hotové zázraky. Už to nebola tá hlúpa Nelka,

ktorá sa sem pres siedmimi rokmi presťahovala zo zapadnutej

dedinky na strednom Slovensku.

Milovala drahé veci a pracovné obedy v hoteli Paríž. Naučila

sa obliekať v biznis štýle a

minulé volebné obdobie dokonca strávila ako členka mestského zastupiteľstva. Mala psa, dve mačky a  manžela. Túžila

po dieťati, ale to bolo jediné, čo nemohla ovplyvniť.

Často premýšľala, prečo sa rozhodla zaobstarať si milenca.

Bol to ďalší pokus o dieťa alebo potreba fyzickej lásky, ktorúnenapĺňal jej manžel? Ťažko povedať – skôr oboje. Vedela, že teraz

jej to prerástlo cez hlavu, ale nemohla tomu zabrániť. Mohla sa

tváriť, že všetko má pod kontrolou, ale nemala – netušila, čo bude

robiť, čo bolo treba urobiť ani čo vlastne chce.

Počúvala, ako jej drahý manžel chrápe v ich spoločnejprepychovej spálni a nechtiac sa rozplakala. Prečo to nemôže byť také

ako pred rokmi, keď sa stretli a zaľúbili sa do seba? V duchu si

premietala ich spoločné začiatky a  snažila sa dopátrať pravdy - nočná mora sa navždy skončí. Vyšla po schodoch do podkrovia a pozrela sa na veľkú manželskú posteľ, v ktorej sladko spala jej päťročná dcérka. Spokojne si odfukovala obložená vankúšmi, aby nespadla.

Kristína rozložila svoj paplón a  tichučko si ľahla vedľa nej.

Rukou zhrnula dcérkine vlasy zo svojho vankúša a  pohladkala

malú po tváričke. Potom sa k nej otočila chrbtom – nechcela aby

sa svojimi temnými myšlienkami čo i len dotýkala tohto pokojne

spiaceho dieťaťa.

Myslela si, že sa jej nepodarí zaspať, ale už o  malú chvíľku

o sebe nevedela.

. . .

Soňa Wagnerová, ktorá práve dovŕšila sladkých tridsaťpäť,

odchádzala z reštaurácie ako posledná. Oslava sa podarila,hostia boli spokojní a  patrične naladení, jedlo malo všetkých päť

hviezdičiek a  život jej v  tej chvíli pripadal neuveriteľne krásny.

Keď vyrovnávala účet, myslela na to, že vonku na ňu čaká Marek

a dnešná noc bude patriť len im dvom. Nijaká žena, nijaké deti

- len on a ona. A možno...

Netušila, že dnes unikla len o vlások a len preto, že Marek

nakoniec prišiel. Za  tú náhodu vďačila neznesiteľnej migréne

jeho ženy a Marekovej výhovorke na pracovné stretnutie, ktorá

ešte stále zaberala. Aké úbohé...

Predstavovala si tú hlúpu hus s  mokrým uterákom na  čele,

ako pozerá telku a  pokojne čaká, kým sa jej manžel ráči vrátiť.

Soňa neverila, že by bola až taká naivná, ale on tvrdil, že áno. Dve

deti, domácnosť, ktorú zvládala na jednotku, a nekonečné seriály

a telenovely jej nahrádzali skutočný život. Keby z toho snaniekedy precitla, bolo by to pre ňu nesmierne kruté, hovoril Marek.

Vyhováral sa na to už niekoľko rokov, presnejšie tri.


10 11

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

2.

Pred polrokom:

- To zas letíš na  ten váš čarodejnícky zraz? - spýtal sa Pavol

Karaba.

Pozoroval svoju ženu, ako si kontroluje kabelku a  potom aj

hotovosť v  peňaženke. Usmiala sa na  neho svojím typickým úsmevom, ktorý na nej tak neznášal. Ako keby mu zdvorilo naznačila, že

do toho, kam ide, mu nič nie je.

Naozaj neodpovedala - išla si po kožuch a  kabelku si zobrala

so sebou. Počul, ako otvára šatník a bol si istý, že si vyberie ten nový

činčilový, ktorý dostala od neho na Vianoce. Keď vtedy rozbaliladarček, uložený v obrovskej bordovej darčekovej taške s logom luxusného

obchodu s kožušinami, zhíkla. Videl na nej, že v sebe premáha chuť

vrhnúť sa mu okolo krku. Naozaj ju v  sebe premohla: pobozkala ho

na  tvár,   poďakovala sa. Nič viac - nijaké iskierky v  očiach, nijaké

slzy šťastia. O takom kožuchu snívala už dlho a teraz jej ho daroval...

Zdalo sa mu, že bol blízko, veľmi blízko: ešte krok - jeho Nelka

sa mu vráti a všetko bude ako predtým. Ale ona sa len usmiala –dokonale priateľská, ale už tak veľmi vzdialená. Bola to jeho chyba...

Nela niekedy mávala pocit, že stačí, aby ju opäť chytil za ruku a

znova sa začne smiať nad jeho starými vtipmi, hladiť hopo začínajúcej plešine a vidieť v ňom svoju spriaznenú dušu. prečo sa to stalo? Prečo je k nej taký vlažný? On, ktorý bol kedysi schopný prejsť päť kilometrov peši a  v  daždi len preto, aby ju videl, aby ju mohol pobozkať...

Najprv obviňovala samu seba - možno sa zmenila, možno

stratila niečo z  kúzla, ktoré ho k  nej priťahovalo. Nechápala...

Ešte pred rokom sa snažila bojovať: zvodná bielizeň, šampanské

a  ďalšie hlúposti, ktoré sa vôbec neosvedčili. Potom prišli slzy,

zúfalé prosby a  vyhrážky. Ani to nezabralo. No a  potom do  jej

života vstúpil Šimon a zachránil ju...

Kristína, Soňa a Nela... Jedna z nich mu dnes unikla, alenemusí sa ponáhľať - všetko má svoj čas. Chcel, aby to bolodokonalé - Ivana, Marcela, Soňa, Kristína a Nela... Popravde, išlo mu

len o  jednu z  nich, ale prečo by nemohol potrestať aj  ostatné?

Beztak si to zaslúžia, všetky do jednej...


12 13

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

le naráža na múr ľahostajnosti, ktorým sa od nej tak úspešne oddelil...

. . .

Marcela Malá bola tridsaťdvaročná ezoterička a spoločne sosvojou sestrou vlastnila obchod s  darčekovými predmetmi. Okrem nich

tam mali rôzne veci nesporne magického charakteru: tarotovéa vykladacie karty, rôzne knižky, ktorých obsah bol zaujímavý len pre

ľudí podobného zamerania, krištáľové gule a ďalšie neuveriteľné veci.

Vnútri tichučko hrala hudba a aróma vonných tyčiniek navodzovala

veľmi príjemnú atmosféru pokoja.

Marcelina sestra Vika mala dvadsať, ale mentálne sa nachádzala

na  oveľa vyššej úrovni než viacerí z  jej rovesníkov. Milovala ich

malý obchodík a snívala o tom, ako sa im bude dariť, keď si razprenajmú priestory na jednej z najrušnejších ulíc mesta. V duchu videla

police plné kníh, predstavovala si, ako spolu s  Macou zriadia kútik

s čajmi a rôznymi bylinkami, a niekde vzadu aj malú miestnosť, kde

ona sama bude klientom veštiť z kariet. Vika sa naučila veštiťv dvanástich, keď sa jej náhodou dostala do  ruky takto zameraná knižka. Neskôr prišla na rôzne spôsoby výkladu, ale najviac jej prirástli

k srdcu karty od Ivy Huttnerovej. Nevedela si to vysvetliť, ale s nimi

sa jej vykladalo najlepšie a najpresnejšie. Možno za to mohli obrázky,

ktoré vyzerali ako momentky vystrihnuté z nejakého sna.

Marcela sedela pred počítačom, pozerala sa na  monitor a  občas

klikla myškou. Na  prostredný prst si namotávala pramienok gaštanových vlasov, na perách jej pohrával nežný úsmev.

Láska, Bože, láska... Za  posledných niekoľko mesiacov sa nedokázala sústrediť na  prácu viac než desať minúť. Po  tomto časovom

limite sa jej pohľad stával neprítomným a jej myšlienky sa točili len

a len okolo Diany.

Diana... Aj meno mala ako bohyňa, nehovoriac o  tom, že ako

V  začiatkoch, keď sa ich spoločné problémy ešte len črtali,

verila, že stačí len málo a  bude všetko ako predtým. Často sa

pristihla, ako o tom okamihu sníva a zabolelo to tak, že sarozplakala. Neskôr pochopila, že sú to naozaj len sny - jej spôsob, ako čeliť

realite. Tá prišla postupne - život bez dotykov, bez dôverností,

nehy a milých maličkostí, ktorými ju Pavol zvykol obdarúvať.

- Maj sa, Pali, - zakričala na neho z predsiene.

Neodpovedal, nahnevaný, že odchádza tak neskoro večer, ale jej

to už bolo jedno. Pohladkala psa, trojročnú čivavu Wendynku, ktorá

sa prišla rozlúčiť, zabuchla za sebou dvere a rozbehla sa dolu schodmi.

Keď zišla na  prízemie, jej pozornosť upútal veľký nočný motýľ

krúžiaci pred žiarovkou na  chodbe. Keď udieral krídlami do priesvitného skla lampy, videla, ako mu z nich opadávajú malé šupinky.

Smutne sa usmiala, zhasla lampu a otvorila vchodové dvere. Sama sa

cítila ako motýľ krúžiaci okolo vražedného svetla. Čo ho však viedlo

k tomu, aby sa k nemu znova a znova skúšal dostať? Až kým sinespáli krídla...

Premýšľala nad tým, ako dlho potrvá jej vzťah so  Šimonom

a  kedy na  to príde jej manžel. Príde na  to vôbec? Predstavovala

si, ako mu potom vmetie do  tváre obvinenie, že si za  všetko môže

sám. V  myšlienkach si vychutnávala výraz jeho tváre, keď mu priomenie všetky osamelé noci po  jeho boku, poníženie a  žobranie

o pozornosť, lásku, dotyky. Mala pred očami jeho chrbát, keď sa

od nej na ich spoločnej posteli odvracal s poznámkou, že jehysterka a mala by sa upokojiť.

Najhoršie pre ňu bolo vedomie, že jemu je to jedno. Vždytrpezlivo prečkal jej záchvaty sebaľútosti, ako ich nazýval, a potom sa tešil,

že má zas na  chvíľu pokoj. Na jej otázky, prečo o  ňu ako o  ženu

nestojí, mal vždy rovnakú odpoveď:

- Myslíš, že by som bol s tebou, keby som ťa nemal rád?

Logika nepustí... Cítila sa hlúpo a nenávidela sa za to, ženeustábr />

14 15

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

nežne pohladila jej líce.

- Máš pravdu, - usmiala sa na ňu Marcela.

Aj ona sa dotkla Dianinej tváre, zavrela oči a vrátila jej bozk.

Chcela ju, tak veľmi ju chcela, že vnímala ten pocit ako niečo podobné

pálčivému pocitu smädu. Vedela však, že si prvé milovanie s ňou chce

vychutnať a tu v obchode by to nebolo ono.

Na prvý raz si vystačili s bozkami a dotykmi, pretože obidve si

boli isté, že toto bola len predohra...

Odvtedy sa stretávali dvakrát do  týždňa v  Marcelinom dvojizbovom byte. Bývala v  ňom s  neskutočne chlpatým snehobielym

kocúrom, ktorý sa volal Amor.

Amorek bol taký tučný, že si zverolekár na poslednej prehliadke

dovolil povedať:

- Ešte kilo, mladá pani, a zvolám na vás Greenpeace.

Samozrejme, že žartoval, ale...

Diana bola už desať rokov šťastne vydatá a s  mužomvychovávali dvoch synov: Matúša a Jarka. To, že sa jej viac páčia ženy,pochopila ešte na strednej, ale pochádzala z dediny a tam predsa takéto

nemravnosti nepatria.

S  budúcim manželom sa zoznámili v  meste na  diskotéke, kam

ju vzala sestrenica Ela. Svadba bola dokonalá a  ich spoločný život

v  rodinnom dome na  jednom zo sídlisk bol tiež celkom uspokojivý.

S manželom si rozumeli, mali radi rovnaké veci, volili vždy tú istú

stranu a  ich deti boli pre nich stredobodom vesmíru. Intímny život

po rokoch chutil ako obľúbené jedlo, kde experimentovanie nemámiesto, a nejaký čas to aj fungovalo.

Patrik, jej manžel, si nikdy nič nevšimol, ani keď občas svojunechuť pomilovať sa s  ním vysvetľovala bolesťami hlavy. Mal nekonfliktnú povahu, miloval klasickú hudbu a jeho najväčším úletom,ktorý si za celý ich spoločný život dovolil, bola len jeho vlastná rozlúčka

so slobodou. Pracoval ako pilot slovenských aerolínií a  rodinu vídal bohyňa vyzerala. Dlhé plavé vlasy, rovné a hebké na dotyk, sivé oči, plné červené ústa. Jej vlasy voňali ako levanduľa, ktorú Marcela milovala, a keď sa usmievala, na pravom líci sa jej robila jamka...

...Zoznámili sa celkom neromanticky - u zubára: Diana čakala,

kým jej zaberie injekcia, a  Marcela sa „tešila“ na cementovanie

zubných kanálikov. Najprv sa na seba pozreli len zbežne, pozdravili

sa a pokorne čakali, kým prídu na rad. Marcela si zobrala do rúk

nejaký časopis a snažila sa nemyslieť na to, čo ju čaká za dverami

doktora Slaného. Neskôr slovo dalo slovo a pokiaľ Diana mohla

ako-tak artikulovať, rozprávali sa o zuboch, bolesti a o tom, ako

je možné, že vás objednajú, no potom aj tak musíte čakať...

Druhýkrát sa stretli na  pošte: Marcela prišla prevziať zásielku

s  novými knižkami pre ich obchod. Keď podávala cez okienko žltý

lístok, zbadala známu tvár a milo sa na ňu usmiala.

Tretíkrát to bola tiež náhoda, čo priviedlo Dianu do ich obchodu

- hľadala tam knihu o feng shui ako narodeninový darček pre svoju

kamarátku. Marcela ju pozvala na kávu, čím prekvapila samu seba

rovnako ako aj Viku.

Rozprávali sa o všetkom a o ničom, rozoberali rôzne témy, aby

napokon aj tak skončili niekde úplne inde. Občas sa na seba spýtavo

pozreli a ani jedna nemala odvahu položiť tú správnu otázku. Keď

Diana prijala Marcelino pozvanie zastaviť sa na výborný zelený čaj

u nich v obchode, cítila Marcela taký príval adrenalínu a také krásne

šteklenie v bruchu ako už dlho nie. Žeby sa predsa len nemýlila?

Vika už dávno odišla domov, a keď Marcela vyvesila na dvere

ceduľku „zatvorené“, pocit bláznivého chvenia v nej narastal.

- Idem postaviť na čaj, - povedala Diane.

- Neprosím si čaj, - odvetila a pristúpila k nej tak blízko, že sa

jej takmer dotýkala. – Možno potom, neskôr...

Pobozkala ju: dotkla sa svojimi perami Marceliných a  rukou


16 17

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

- Maj sa, - zasmiala sa Marcela.

Odprevadila sestru pohľadom a  pobrala sa skontrolovať veci

vzadu. Bola rozhodnutá, že si dnešný večer užije. Vedela, že Nelin

manžel im hovorí „čarodejnice“ a páčilo sa jej to. Ešteže netušil, o čom

tie ich stretnutia sú...

každý druhý deň, podľa toho, kam sa letelo.

...Keď do jej života vstúpila Klára, o desať rokov staršia a o sto rokov skúsenejšia, Diana nemala nijakú šancu. Vzdala to už pri ich prvom stretnutí a celý ďalší rok bol pre ňu ako život v rozprávke. Byť lesbičkou bolo odrazu fajn - milenka jej otvorila nový svet. Ako keby všetko predtým bolo umelé a  nedokonalé, aspoň tak to Diana vtedy vnímala.

Rozprávka však nemala dobrý koniec - Kláru zrazilo auto na ostrovčeku pre chodcov a Diana sa tú správu dozvedelaz televíznych správ.

V  prvom momente tomu neverila, ale keď ukázali aj Klárinu fotku, začala sa dusiť, nemohla sa nadýchnuť a  zvíjala sa v  kresle pred televízorom, akoby jej niekto zasadil smrteľnú ranu. V tej chvíli myslela len na seba: ako bude žiť bez Kláry, bez jej hlasu, dotykov? Ako vôbec bude schopná žiť bez človeka, ktorý sa stal zmyslom jejživota? Niekde v kútiku duše dúfala, že to, čo sa stalo, je len sen a ráno bude všetko inak, ibaže také ráno nikdy neprišlo...

- Ideš domov alebo máš rande s  Dianou? - spýtala sa Marcely Vika, keď spúšťala žalúzie na oknách obchodu.

- Dnes nie - máme sa stretnúť s babami „U ZlatéhoMedveďa“.

- Čo zas budete preberať? Tá vaša skupinka...

- Nebuď taká zvedavá, moja, - odvetila Marcela vstávajúc z kresla.

Postojačky vypla počítač a  pozerala na  sestru, ako sa oblieka do obrovskej nafúknutej perovej bundy čudnej zelenej farby.

- Vyzeráš v tom ako reklama na Michelin, - povedala s úsmevom na perách.

- No a  čo?! - ľahostajne mykla plecom Vika a  omotala si okolo krku šál rovnakej nezmyselnej farby, akú mala bunda. - Čauky! 19 NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

nutie s kamarátkami. Mali teda pre seba ešte dosť času...

Už sa natoľko dôverne poznali, že nemali problém rozprávať sa

o jej manželstve a o tom, čo by bolo keby... Obaja vedeli, že sú to len

sny. Obaja niekoho klamali: ona manžela, ktorý ju ako ženu totálne

ignoroval,  on svoju snúbenicu, ktorá bola klasickým prípadom panny

z náboženských dôvodov.

Nela mala tridsaťdeväť rokov a  najdôležitejšou vecou, ktorú

sa v živote naučila, bolo, že sa netreba na nič hrať. Ak niečo chcela,

nemala problém povedať to celkom otvorene, ak ju niečo zaujímalo,

išla za tým. Nič nepredstierala a vo vzťahu s mužmi sa jej to vždy

vyplatilo. Odjakživa sa jej darilo pracovať v  mužskom kolektíve

a  nevedela si to vynachváliť. Nijako jej nechýbali povinné výmeny

receptov a odpovede na otázku: „Čo dnes budeš variť?“ Nenaučila sa

nadchýnať nad nejakým úžasným butikom, v ktorom sa dajú zohnať

super-hyper-moderné-sexi topíky za neuveriteľnú cenu.

V chlapskom kolektíve to fungovalo inak. Nemohla sa vyhovárať

na menštruáciu a nik jej nezávidel jej pekný výstrih. Nejakýmšiestym zmyslom vedela, s  kým môže byť dobrá kamarátka a  koho pre

zmenu poteší nevinným flirtom.

Venovala sa daňovému účtovníctvu - mala svoju vlastnú firmu

a  troch zamestnancov. Šimon do  jej života vstúpil ako jeden z  jej

klientov. Najhoršie zo všetkého bolo iba to, že jeho snúbenica Nina

praxovala v Nelinej firme.

Nina bola zvláštny prípad: celkom pekná ryšavka, nie veľmi

vysoká, so súmernou, sexi postavou, len jej životný postoj mnohých

uvádzal do rozpakov. Jej prednosťami však bola milá priateľskápovaha a  široký úsmev. Bola príťažlivá, mala rozhľad, chýbal jej len

zmysel pre humor. Šimon nevedel pochopiť, prečo každý vtip hneď

začne rozoberať, až kým nepríde na pointu, čo však už ani zďaleka

nemalo plánovaný účinok.

3.

Šimonove ruky sa jemne dotýkali jej pŕs. Na  zadnom sedadle  jeho auta nebolo dosť miesta, ale priestor v  tejto chvíli nebol až

taký dôležitý. Nelina obľúbená poloha „na koníka“ a jeho rukypo celom jej tele vynahrádzali nedostatok pohodlia. Celá omámená šepkala

v snahe predlžiť tento okamih:

- Počkaj, len chvíľočku... Prosím, len chvíľočku počkaj... Chcem

si ťa vychutnať...

Bolo to rovnako vzrušujúce pre neho aj pre ňu - milovala, keď

vždy odvetil:

- Sama vieš, že to nejde.

Ale to už prichádzala horúca vlna: strhávala ju za seboua vynášala na  ten najvyšší možný vrchol pôžitku, s  ktorým prichádzala radosť,  uspokojenie a  slzy - reakcia nedokonalej ľudskej psychiky

na príliš silné emócie.

To, čo nasledovalo, bolo skoro vždy rovnaké. Ešte chvíľu sivychutnávali blízkosť toho druhého, maznali sa, bozkávali, hoci to užnebolo súčasťou predohry. Potom sa obliekli a chvíľku sa rozprávali:

ona poležiačky, s hlavou položenou na jeho kolenách, a on sa na ňu

zvrchu pozeral a hladkal ju po tvári a vlasoch. Hovorila tomu „moja

druhá obľúbená poloha“.

Nela sa tešila, ako si všetko perfektne naplánovala: randeaj stretbr />

20 21

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

Už sa mu to nezdalo až také čudné a  blahorečil genialitu toho,

ktorý vymyslel povinnosť ženy vstupovať do manželstva ako panna.

Že to bol chlap, o tom Šimon ani v najmenšom nepochyboval. Kto iný

by si prial, aby žena vstupovala do stavu manželského čistáa nepoškvrnená, pripravená celý život patriť len svojmu manželovi?

O svoje ilúzie, ba skoro presvedčenie, prišiel, keď sa ocitolna večierku, ktorý usporiadala šéfka jeho nastávajúcej.

...Zoznámili sa, všetci sa dobre bavili, všeličo sa popilo a nálada

stúpala s  každým ďalším dúškom alkoholu. Zabratí do rozhovoru

o politike, daniach a ďalších nudných veciach, Šimon a Nela si

vôbec nevšimli, že spoločnosť sa presťahovala do inej miestnosti

sledovať hokejový zápas.

- Nemala som už polroka sex, veril by si tomu? - zasmiala sa

Nela, keď pôvodnú tému vyčerpali.

- Neveril, - smial sa spoločne s ňou Šimon. - Uťahuješ si zo mňa.

- Už by som ani nevedela nikoho pobozkať, - posťažovala sa.

- Ako je to možné? Čo na to manžel?

- Veď práve, - povzdychla si.

- Neverím, - znova zopakoval.

Ale niečo mu hovorilo, že je to pravda. Zaujímavé: naozaj by sa

už nevedela bozkávať? Viac mu nebolo treba: tá predstava ho okamžite vzrušila a Nela si uvedomila, že sa na ňu pozerá inak než pred

niekoľkými minútami.

Zacítila príležitosť a bolo jej jedno, že v  obývačke má hostí.

Soňa by povedala: „prachsprostá príťažlivosť“.

Nela vstala z  pohovky a  podišla k  dverám. Potom sa otočila,

uprene sa zadívala na Šimona a zdvihla obočie.

Ako zhypnotizovaný sa takisto postavil a šiel za ňou. Vzala ho

za ruku a viedla do kúpeľne, ktorá sa nachádzala vedľa spálne.

Vôbec sa nerozprávali - keď za  nimi zavrela dvere, pritlačil ju

na ne celým svojím telom, potreboval cítiť to jej. Ešte stále siuvedoStretávali sa už takmer rok a na Štedrý deň ju požiadal o ruku.

Samozrejme, najprv požiadal ju, no potom, „ako sa patrí“, aj jejrodičov. Zdalo sa mu to prehnané a chcel sa tej procedúre (z jeho pohľadu

dosť trápnej) vyhnúť, ale Nina na tom trvala.

Najväčší problém však bol, že podľa nej sa patrilo ešte aj to, aby

do manželstva obidvaja vstupovali „čistí“, bez hriechu. Vrajmanželstvo nie je o sexe a pán farár jej raz pri spovedi povedal, žepredmanželský sex je veľký hriech v očiach nášho Pána.

Šimon ju sčasti chápal, sám vyrastal vo veľmi nábožnej rodine, ale možno práve tá slepá nábožnosť vlastných rodičov a  ich

tvrdohlavé a  bezdôvodne odmietanie čohokoľvek mimo ich sveta

ho viedla k tomu, aby na isté veci získal svoj názor.

Napriek tomu sa mu Nina zapáčila už pred dvoma rokmi, keď ju

stretával na skúškach zboru „Večierka“, kam patril aj on: ona mezzo

soprán, on barytón. Celkom dobre spolu vychádzali - Nina bolaskvelá poslucháčka pri dlhých rozhovoroch, ktoré viedli s kolegamipo skúške. Bola od neho mladšia, mala 23, on 36, ale nepociťovali to ako

problém. Teda až „na to jedno“.

Keď sa s  ním aj na  tretej schôdzke odmietla bozkávať, bolo mu

to čudné, ale povedal si, že takúto situáciu zatiaľ nezažila trpezlivo čakal, ako to dopadne. Ale keď rovnako dopadla aj štvrtá a piata

schôdzka, začalo ho to hnevať. Vedel, že ich rodina je hlboko veriaca,

ale že je taká aj ona, navyše v čase celosvetovej promiskuity... To

mu naozaj nedochádzalo.

Ale práve tento odmietavý postoj ho priťahoval. Vzrušovalo ho

to a  bral všetko ako napínavú hru, ktorej výsledkom bude jeho víťazstvo.

Prekvapenie: hneď po zásnubách mu dovolila dôvernejšie dotyky,

čo pre vyhladovaného Šimona bolo ako vstupenka na prehliadkusľúbeného raja. V duchu si predstavoval, ako naučí toto krásne panenské

telo, aby milovalo len jeho.


22 23

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

4.

Súčasnosť

Kristínu zobudila príjemná melódia budíka nastaveného

v  mobile. V  prvých sekundách nevedela, prečo má nepríjemný

pocit, akoby sa malo stať niečo zlé... Avšak potom si spomenula...

Strach, ktorý sa tesne predtým, než zaspala, v sebe snažilapotlačiť, sa opäť vrátil.

- Božemôj, - zašepkala a pozrela sa na svoje dieťa, ktorépokojne odfukovalo na  druhej strane veľkej postele. - Čo budem

robiť?

Vôbec nebola naivná, ale predsa len sa jej nechcelo veriť, že

aj ona... Znova sa pozrela na dcérku a rozplakala sa. Uvažovala,

či ju má nechať v škôlke, alebo sa spolu s ňou zavrieť v ich byte,

celý ho zadebniť a čakať... kým to prejde, kým nájdu tohomaniaka, toho nenormálneho grázla, ktorý zavraždil Ivanku a Macu.

Vedela však, že ešte predtým musí niečo urobiť - musí zavolať

Nele a Soni.

Nela jej zdvihla hneď na  prvý raz, Soni musela volať skoro

pätnásť minút. Nechápali naliehavosť v jej hlase, keď ich prosila,

aby sa u nej obidve na obed zastavili, ale nakoniec poslúchli.

Zavolala ešte do škôlky a malú odhlásila - ako dôvod uviedla,

moval, čo robí, ale zastaviť sa - to už bolo nad jeho sily. Mala čierne

večerné šaty na ramienka - jednoduché, ale s pekným dekoltom.Stiahol ramienka až po lakte aby sa jej mohol dotýkať. Ona muroztrasenými rukami rozopínala košeľu...

Milovali sa ticho a  rýchlo - hlad po  tele toho druhého bol taký

silný, že aj vzdychy sa zdali ako strata času...

Neskôr sa vrátili k  ostatným. Cestou späť mu Nela naoko ukazovala ich byt a vždy, keď sa im stretli pohľady, usmiala sa. Po celý

zvyšok večera sa nenápadne pozorovali a obaja v sebe cítili prísľub.

Nejakým spôsobom im bolo jasné, že to čo sa stalo, sa bude opakovať.


24 25

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

Komu hovoríš krava, ty sprostá hus?! Koľkých si prefikla ty?

smotanka35:

Tvojho starého nie, buď v pohode.

- Hm, riadne sa to rozbehlo, - povedala si Kristína a usmiala sa.

Keď sa pozerala ďalej a postupne čítala príspevky, bolo jej smutno

z toho, akú zášť v sebe majú niektorí ľudia. Stavila by sa o čokoľvek,

že väčšina z nich neprežila nič z toho, nad čím sa pohoršovali. Prečo

niektorí jedinci majú potrebu hodiť kameň a pozerať sa, ako tečie krv?

Prečo súdia, keď o tom nevedia zhola nič?

Nemajú predstavu o pocitoch ženy, ktorá musí žiť s vedomím,

že muž, ktorého miluje, nikdy nebude patriť jej. Ženy, ktorá je

často odkázaná na osamelé noci a dni naplnené čakanímna telefonát a dve slová, ktoré ju zaručene urobia šťastnou:

- Dnes prídem...

No a potom zabudne na dlhé dni, počas ktorých čakala a dúfala.

Stane sa z  nej indická mnohoruká bohyňa, ktorá za  jednu hodinu

zvládne hotové zázraky: stihne upratať, navariť večeru, naaranžovať stôl, zapáliť sviečky, osprchovať sa, urobiť si vlasy a obliecť si

niečo, čo bude lahodiť jeho oku. Zvládne všetko, pretože On príde...

Keď o niekoľko hodín neskôr odchádza a ona stojí pri oknea pozerá sa na jeho vzďaľujúci sa chrbát, pocity sú rôzne. Môže sa stať, že

sa usmeje a spokojne ho odprevadí očami až k autu. Niekedy sa však

rozplače, poľutuje sa a znova v sebe nastaví hodinky, ktoré budúodratúvať čas, keď nie sú spolu...

Do Viktora, tridsaťpäťročného vysokého a štíhleho manažérafirmy Respro sa zaľúbila už na tretej konferencii, ktorú pre ich firmu

tlmočila. Išlo o výhodnú spoluprácu s Rusmi a ten kšeft jej dohodila

jedná známa. Nebolo to cez agentúru, a tak honorár bol celkomslušný. Piata konferencia, na ktorej sa obidve strany dohodli, bolaposledná. Už po štvrtej ju pozval na obed do firemnej reštaurácie. Tú piatu že sa sama necíti dobre.

- Dúfam, že sa zajtra budete cítiť lepšie, pani Melušová, -zaštebotala do telefónu sympatická mladá učiteľka.

- Ďakujem vám, vynasnažím sa, - odvetila a zložila.

Potrebovala kávu, veľkú šálku silnej kávy, ktorá by jejpomohla konečne začať racionálne rozmýšľať.

Prečo zomreli Marcela a  Ivana? Nespájalo ich nič okrem

členstva v ich „trojuholníkovom klube“, ako mu hovorili.

Začalo sa to celkom nevinne...

Bol večer, koniec pracovného dňa, ktorý u nej končil väčšinouneskoro v  noci. Malá už dávno spala a  na  ich ulici, kde boli len samé

rodinné domčeky, panoval nádherný pokoj. Kristíne sa vôbec nechcelo

spať, aj keď unavená bola poriadne. Musela sa predávkovať kávou.

Za  tie roky sa poznala celkom dobre, vedela, že tak skoro nezaspí.

Netušila, čo so sebou a s načatým večerom, a tak si krátila časna internete.

Nikdy sa neprestala čudovať, aký je to zázrak - môcť si označiť

akékoľvek slovo a  nájsť more možností, z  ktorých si mohla

vyberať.

Ani nevedela, ako sa dostala k diskusii v jednom internetovom

časopise. Zaujala ju téma Potvory alebo obete? V zásade jedovatý

článok kládol nepríjemné otázky - ako je to s neverou a ženami?

- Vďačná téma... To vyprovokuje hádam každého debila, -zamrmlala si popod nos Kristína a začala sa prehŕňať komentármi.

madlen456:

Každú čúzu, čo to robí s cudzím chlapom by som zastrelila!!!!!

smotanka35:

Ty si ale riadna krava:)))))

madlen456:


26 27

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

„prepáč“...

Viktor žil pre dve rodiny, ale patril tej druhej. Čím ďalej, tým

ťažšie bolo vysvetľovať ich dcérke, prečo musí tatko zakaždým

odísť. Kristína sa bála, že to malá jedného pekného dňa pochopí

a bude ju nenávidieť. Ibaže to sa nestalo a príčina bola oveľahoršia, ako si vedela predstaviť.

Keď dievčatku vysvetľovala, že tatko k  nim už viac nebude

chodiť, dieťa nechápalo. Nemohla mu predsa povedať, že satotálne pomiatol: zaľúbil sa do úplne inej cudzej tety, odišiel od svojej

prvej rodiny a teraz sa vykašľal aj na tú ich. Nemohla dcérkepovedať ani to, že napríklad zomrel - ešte stále dúfala, že jedného

pekného dňa...

Ach, tie sny, jej večné sny a snaha udržiavať domácnosť tak,

aby sa malá cítila dobre... Na  zbláznenie. Keby nebolo roboty,

ktorá ju nútila nemyslieť na nič iné okrem slov, viet a prekladu,

asi by sa bola zbláznila. No a  ešte tu boli jej kamarátky: Soňa,

Ivana, Marcela a Nela.

. . .

Soňa mala nick smotanka35. Často sa zapájala do  debát

na  portáli, ktorý Kristína navštevovala najčastejšie. Raz slovo

dalo slovo, postupne sa spoznávali a  nakoniec si vymenili mailové adresy. A  obrovské prekvapenie pre obe: Soňa bývala len

o niekoľko blokov ďalej. Najprv si volali, a keď prvotné rozpaky

pominuli, dohodli si stretnutie v kaviarni, ktorú obe veľmi dobre

poznali.

- Poznám ťa z autobusu, - zasmiala sa Soňa.

- Veď aj ja teba, - usmiala sa na ňu Kristína. - Vždy sedávaš

na pravej strane pri okne.

- Jasné - moje obľúbené miesto.

Koncom mesiaca z  nich boli nerozlučné kamošky a  aj keď

pretlmočila veľmi profesionálne, no s malou dušičkou, že dnes ho vidí

poslednýkrát. Na  obed ju nepozval a  odišla domov s  tým, že si jeho

pohľady a slová vysvetlila nesprávne.

Po dvoch dňoch, keď už si začínala myslieť, že z toho nebude nič,

jej zavolal na mobil a dohodol si s ňou ďalší obed.

- Som ženatý, - povedal ticho a pozeral sa jej pritom do očí.

Oznámil to po skvelom jedle a dezerte, ktorý práve dojedala.

- Aha... - dostala zo seba.

Stále sa na ňu pozeral a ona vedela, že predsa len musí povedať

niečo zmysluplnejšie než „aha“.

- Čo čakáš, že poviem? - spýtala sa ho pre istotu .

- Ja neviem... Dobré je už aj to, že si ma neovalila kabelkou

a nezutekala.

- To sa ešte môže stať, - zamračila sa.

- Pozri sa, - chopil sa šance, ktorú vyčítal z jej očí. - Nevravím,

že to bude ľahké, ale veď skúsiť predsa...

- Čo presne myslíš tým „skúsiť“? - prerušila ho. - Vyspíme sa

spolu a uvidíme?

- No a tebe by to prekážalo?

Aspoň bol úprimný... Č by jej to prekážalo? Dopekla - nie! Alebo

skôr: dopekla - teraz ani nie... Chcela ho.

Ten rozhovor sa odohral pred šiestimi rokmi. Naučila sa

s tým žiť, naučila sa milovať ho bez toho, aby dúfala v niečo viac.

Nakoniec sa naučila pozerať sa z okna na jeho chrbát a usmievať

sa pri predstave, že ho možno uvidí o niekoľko dní... A ešte tu

bola Tamarka - ich Tamarka, jej Tamarka - malé slniečko, ktoré

patrilo do života ich oboch.

Zaľúbená Kristína nemala v sebe dosť síl na to, aby si Viktora

vybojovala, ani na to, aby sa s ním rozišla. Ľúbila ho tak veľmi,

že čakať a  tešiť sa z  jeho návštev bolo pre ňu zmyslom života.

Ukradnuté šťastie, keď vlastnej hrdosti mohla povedať len úbohé


28 29

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

klientom. Vždy si hovorila, že keby chcela, donúti Marekarozviesť sa. Ale načo si tak komplikovať život?

Keď chodievala na návštevu ku Kristíne, niekedypozorovala Tamarku ako sa hrá s  bábikami alebo sa o  niečom rozpráva

s  mamou. Stávalo sa, že aj pre seba si želala niečo také múdre,

usmievavé a  krásne. Možno nevedela dokonale precítiť nehu

v Kristíniných očiach, ale bola si istá, že je to niečo silnéa nádherné. Vtedy chcela vedieť, či čosi podobné bolo súdené aj jej...

Kristínin život bol momentálne „na kočku“, Sonin nezničiteľný

optimizmus jej pomáhal prežiť.

Najprv prekliali Viktora: Soňa sľúbila, že raz sa spolu opijú a vyrobia jeho woodoo bábiku, aby mu už nikdy v živote nestál.

Pri tej spomienke sa Kristína smutne usmiala. Spomenula si, čo povedala Soňa na  margo svojho ženatého milenca Mareka, keby to bol urobil on:

- Odrezala by som mu gule a odniesla by som ich tomuMacinmu vyžratému kocúriskovi.

Zastávala totiž názor, že milenec by mal byť verný: manželka sa nerátala.

Sonin osobný život bol v podstate chaos. Práca pre najlepšiu právnickú firmu v meste bola vyčerpávajúca.

- Niekedy by som radšej robila v uhoľných baniach, -vzdychala si občas.

Ale v tomto sa jej vôbec nedalo veriť. Svojej práci bolaoddaná a pretože bola bez záväzkov, inteligentná, vtipná a veľmipekná, šéf ju miloval. Nedalo sa to utajiť - vedeli o nich spoločníci aj koncipienti, ale čo na tom? Marekova žena o ich vzťahu nemala tušenia, o deti bolo dokonale postarané, tak prečo nie?

Aj keby sa našla nejaká dobrá duša, ktorá by chcela jeho manželku o všetkom poinformovať, nenadarmo bol MarekPolavský jeden z  najlepších advokátov v  oblasti trestného práva. Ten by sa vysekal z čohokoľvek.

Aj Soňa sa snažila prijať svoj údel „tej druhej“ ženy v živote muža, ktorého ľúbila. Pristupovala k tomu s jej vlastnýmfilozofickým nadhľadom a  občasné depresie prekonávala buď fľašou obľúbeného vermútu, alebo pomocou kamarátok.

Všetko sa dalo zorganizovať, a keď chcela, vedela sa sústrediť na veci, ktoré bolo treba riešiť. Preto z času na čas presadilaspoločnú dovolenku alebo služobnú cestu za nejakým významným 31 NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

Na druhej strane Michal - stavebný inžinier, perspektívny muž,

pracujúci vo svojej firme, ktorý jej mohol zaistiť pokojnýa bezstarostný život.

Čudné bolo aj to, že obidvoch ľúbila - každého pre niečo iné, ale

bola to láska. Nevedela si však vybrať, bolo to nad jej sily. Hrozila sa

dňa, keď sa tí dvaja stretnú, a tak veľmi sa snažila mať na pozore,

že niekedy si pripadala zrelá na psychiatriu. Zásadne si ani jedného

z nich nevodila do bytu, v ktorom bývala spolu so svojím len o rok

starším bratom. Byt zdedili po otcovej sestre a dohodli sa, že ostanú

bývať spolu, až kým si jeden z nich nezaloží rodinu - potom sadohodnú, čo ďalej.

S  chalanmi sa stretávala v  ich bytoch a  skoro nikdy nie vonku.

Výnimočne chodili do kina, aj to len v prípade, keď si bola istáprogramom svojho druhého milenca.

Keď sa Ivana sťažovala pred kamarátkami na  svoj až príliš

komplikovaný život, smiali sa jej, že vlastne sama nevie, čo chce.

Do ich „trojuholníkového klubu“ Ivanu uviedla Soňa tesnepredtým, než sa zoznámila s  Kristínou. Soňa a  Marcela sa poznali už

dávno - zo strednej. Často sa stretávali a vedeli jedna o druhejprakticky všetko. Potom k nim pribudla Ivana a onedlho aj Nela. Marcela

Soni rada hovorievala, že o také dva-tri roky ju isto privíta medzi

lesbičkami. Hlavným argumentom bol z  jej pohľadu nesporný fakt,

že chlapi vo všeobecnosti (okrem reprodukčných schopností) sú nanič.

S Nelou sa Marcela stretla u nich v obchode - prišla za jej sestrou

Vikou na výklad z kariet. Keď jej Vika po Nelinom odchodepovedala, že z nejakého zatiaľ neznámeho dôvodu videla Nelin osud čudne

spätý s osudom Marcely, ostala zaskočená, ale na ďalšej seanse Nelu

oslovila. Ukázalo sa, že si rozumejú a zbližovala ich aj láskak ezoterike a tajomnej kvázivede, ktorej sa hovorilo mágia.

Napokon to vyšlo tak, že sa začali stretávať všetky štyri a neskôr

k  nim pribudla Kristína. Každá z  nich vedela, že viac pochopenia,

5.

Pred polrokom.

Stretávali sa väčšinou „U  Zlatého Medveďa“. Bola to veľmi

útulná reštaurácia s interiérom ako z obdobia americkej zlatejhorúčky, kde sa obsluhovalo v  dobovom odeve a  na  stenách viseli repliky

náradia vtedajších zlatokopov. Boli tam štyri boxy a jeden z nich si

už zvykli nazývať svojím.

Sedelo sa im spolu dobre. Donekonečna preberali novinky, pocity a riešili problémy, z ich boxu sa sústavne ozýval smiech. Dušou

spoločnosti bola Ivana Miháliková, okrúhla blondínka nevysokého

vzrastu. Akoby v sebe mala zabudované perpetuum mobile - nikdy

sa neunavila a stále mala potrebu gestikulovať. Už len jej úsmev bol

taký nákazlivý, že odpoveď naň bola okamžitá a spontánna.

Mala tridsaťštyri a  pracovala ako recepčná vo firme, kde robila Soňa. Jej problémom bolo, že naraz chodila s  dvoma mužmi

a za nič na svete si nechcela vybrať len jedného z nich. Niekto by si

pomyslel, šťastná to žena, ale práve naopak: pre ňu to bolo dosť

ťažké a stresujúce.

Na  jednej strane Erik - romantik, bohém, spisovateľ na  voľnej

nohe, ktorého zmyslom života bola jeho láska k nej. Veľminepraktický, ale úžasný milenec.


32 33

NEVERA AKO DÔVOD VITA JAMBOROVÁ

na ňu pozerali s obavami.

- Kam ideš? - spýtala sa Soňa. - Stalo sa niečo doma?

- Prepáčte, - povedala Kristína a  aj napriek slzám v  očiach sa

snažila nerozplakať. - Volala mi sestra - Viktor zomrel. Musímutekať domov, čaká ma tam jeho žena.

- Pôjdem s tebou, - povedala Soňa a hneď sa postavila.

- Nie, - gestom ju zadržala. - Chcem byť sama, prepáč.

Zdvihla ruku na pozdrav, neschopná už nič viac dodať, a vyšla

z reštaurácie.

Vonku snežilo - vo svetle pouličných lámp bolo vidieť, aké súsnehové vločky husté a veľké. Kristína to odtiaľ nemala ďaleko a brať si

taxík alebo čakať na autobus by bolo stratou času a peňazí. Vydala sa

domov peši - momentálne potrebovala dlhšiu prechádzku. Návšteva

počká.

Bolo ťažké pochopiť to, čo povedala Barborka. Viktor zomrel...

Veď nebol chorý, alebo bol... Zrazilo ho auto? Utopil sa? Ako zomrel?

Čo povie Tamarke? Plná zmätku a bolesti pomyslela s riadnoudávkou irónie, že veď práve to chcela povedať dcérke, keď ich opustil: že

zomrel.

Po dvadsiatich minútach rýchlej chôdze sa celá zasneženádostala k dverám svojho domu a už pri bránke začala hľadať kľúče.Nepotrebovala ich, otvorila jej Baška, ktorá možno celý ten čas stála pred

dverami a čakala, kým príde. Pomohla jej vyzliecť kabát, celý mokrý

od  snehu, a  zavesila ho na  vešiak. Inokedy by to neurobila, ale teraz si to zrejme ani neuvedomila. Ešte zobrala sestre kabelku a kývla

hlavou smerom k obývačke. Pohladkala Kristínu po ruke a vydala sa

hore po schodoch do spálne, kde spala Tamarka.

- Nepovieš mi nič? - spýtala sa Kristína, keď videla Barborku

odchádzať.

- Čaká na  teba, chce sa porozprávať. Nemyslím si, že by chcela

riešiť staré veci. než majú medzi sebou navzájom, sa im nikde inde nedostane: Soňa a Kristína mali ženatých milencov, Marcela milovala vydatú ženu, vydatá Nela si našla náhradu za manžela a Ivana sa nevedelarozhodnúť pre jedného muža, preto mala dvoch naraz. Tak vznikol ich „klub“.

Stretnutia boli podľa možnosti aspoň raz do týždňa a neskôr sa

spoločne prihlásili na jeden portál, kde sa mohli stretávať virtuálne.

Ich komnata sa volala „Život v trojuholníku“.

Bolo to ôsmeho januára, keď sa stretli vo svojom obľúbenompodniku. Kristína si ten dátum zapamätala na  celý život a  nebola tu

nijaká šanca, že časom by sa to zotrelo, rozmazalo alebo dokoncazabudlo.

...Ohromne sa bavili na nejakom vtipe, ktorý Ivana majstrovsky rozprávala, až celá skupinka plakala od smiechu. Vtom Kristíne

zazvonil mobil. Mala ho položený pred sebou na  stole pre prípad,

keby sa ozvala jej sestra Baška, ktorá jej príležitostne varovala malú

Tamarku.

- Stalo sa niečo? - spýtala sa do  telefónu a  snažila sa pozorne

počúvať.

- Malá je v  poriadku, - upokojila ju Baška. - Ale musíš prísť

domov.

- Prečo? - nechápala. - Naozaj je Tamarka v poriadku?

- Áno, neboj sa, teraz zaspala. Ale... máš tu návštevu.

- Kto je to? - spýtala sa a srdce sa jej rozbúchalo rýchlejšie, keď si

predstavila, že by to mohol byť Viktor.

- Prišla za tebou Viktorova žena... Prepáč, že ti to musímpovedať, ale... Viktor je mŕtvy.

Bolo to ako spadnúť počas rýchleho behu - najprv nič a potom

zrazu bolesť. Dokonalá, úplná a  definitívna bolesť. Kristína sa už

na  nič nespýtala: zložila, postavila sa, išla si po  kabát. Keď sa obliekla, zobrala si kabelku, zavesenú na operadle stoličky. Dievčatá sa




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist