načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA - Romain Puértolas

Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA

Elektronická kniha: Neobyčajné putovanie fakíra uviaznutého v skrini z IKEA
Autor:

Román plný humoru, nezvyčajný výlet, výzva k tolerancii a otvorenosti k iným, v ktorom sa každý zmení k lepšiemu. Na parížskom Letisku Charla de Gaulla pristane jedného dňa Ind v ... (celý popis)


hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4%hodnoceni - 58.4% 60%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Fortuna Libri SK
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 256
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-814-2241-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Román plný humoru, nezvyčajný výlet, výzva k tolerancii a otvorenosti k iným, v ktorom sa každý zmení k lepšiemu. Na parížskom Letisku Charla de Gaulla pristane jedného dňa Ind v sivom obleku s prišpendlenou kravatou, s pírsingami na perách a s krúžkami v ušiach. Indický fakír potrebuje posteľ s klincami, nový model z Ikey, aby sa ďalej mohol živiť predvádzaním falošných trikov. Práve v obchodnom dome IKEA sa jeho život od základu zmení - rozhodne sa prespať v skrini, netušiac, že je určená na expedovanie do Anglicka. Tak sa začne fakírovo neuveriteľné putovanie (nielen) po Európe, popretkávané humornými situáciami a inšpirujúcimi stretnutiami. Keď sa na svojej dobrodružnej ceste ocitne v podpalubí lietadla, na vlastnú košeľu začne písať román o láske, priateľstve, empatii a obyčajnom ľudskom šťastí. Dôležitú rolu v jeho príbehu zohrá aj krásna Parížanka Marie.

Související tituly dle názvu:
Veselice aneb Kostlivec ve skříni Veselice aneb Kostlivec ve skříni
Maugham William Somerset
Cena: 233 Kč
Veselice Veselice
Maugham W. Somerset
Cena: 167 Kč
Putovanie s obojkom Putovanie s obojkom
Gallo Igor
Cena: 167 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Neobyčajné putovanie fakíra

uviaznutého v skrini z Ikey


Romain Puértolas

Neobyčajné putovanie

uviaznutého v skrini z IKEA

Romain Puértolas

Neobyčajné putovanie

uviaznutého v skrini z IKEA


Original title: Romain Puértolas: L’extraordinaire voyage du fakir

qui était resté coincé dans une armoire Ikea

Copyright © Editions Le Dilettante, 2013

Published by arrangement with Literary Agency “Agence de l’Est”.

Cover design © Kryštof Doležal, 2013

Slovak edition © Fortuna Libri, Bratislava 2013

Translation © Dorota Krásna, 2013

Vydalo vydavateľstvo Fortuna Libri v edícii Fortuna Litera.

www.fortunalibri.sk

Redakčná úprava Elvíra Šípiková

Prvé vydanie

Všetky práva vyhradené.

Nijaká časť tejto publikácie sa nesmie reprodukovať, ukladať

do informačných systémov ani rozširovať akýmkoľvek spôsobom,

či už elektronicky, mechanicky, fotografickou reprodukciou, alebo

inými prostriedkami, bez písomného súhlasu majiteľov práv.

ISBN 978-80-8142-308-6


Leovi a Eve, mojim najkrajším dielam.

Patricii, mojej najkrajšej ceste.



V podstate verím, že Zem je guľatá,

len z jediného dôvodu...

keď človek obíde celý svet,

už nechce nič, iba byť doma.

Orelsan

Srdce je trocha ako veľká skriňa.

Adžatašatru



F

Francúzsko



11

Prvé slovo, ktoré Ind Adžatašatru Braltodžas Patel vyslovil

po príchode do Francúzska, bolo švédske. Neslýchané!

Ikea.

Polohlasne vyslovil.

Keď to povedal, zatvoril dvere na starom červenom mercedese a čakal s rukami na hodvábnych nohaviciach ako poslušné dieťa.

Taxikár si nebol celkom istý, či dobre počul, preto sa obrátil k zákazníkovi, drobné drevené guľôčky na jeho sedadle zahrkali.

Na zadnom sedadle auta uvidel muža stredného veku, vysokého, chudého,  žilovatého ako strom, s nevýraznou tvárou a obrovskými fúzmi. Prepadnuté líca mal posiate malými jamkami po akné s  prudkým priebehom. V ušiach a na perách mal niekoľko krúžkov,akoby to všetko chcel po použití pozatvárať ako zipsom. Okej, skvelý systém! pomyslel si Gustave Palourde,ktorý v  tom videl výborný prostriedok na nekonečné raotanie jeho ženy.


12

Mužov sivý hodvábny oblek, červená kravata, ktorú sa neunúval zaviazať, len ju prišpendlíkoval, ako ajbiela košeľa, všetko hrozne pokrčené, napovedalo, že dlhé hodiny presedel v lietadle. Bolo však zvláštne, že nemal nijakú batožinu.

Alebo je to Ind, alebo dostal poriadne po hlave,pomyslel si šofér pri pohľade na hrubý biely turban,ktorým mal jeho zákazník omotanú hlavu. Nevýrazná tvár s pásom obrovských fúzov však skôr naznačovala, že to bude Ind.

– Ikea?

– Ikea, – zopakoval Ind, pričom poslednú hlásku pretiahol.

– Ktorá? Hm... What Ikea? – zabrblal Gustave, ktorý sa cítil v angličtine asi taký suverénny ako teľa na ľade.

Cestujúci iba pokrčil plecami, čo malo znamenať, že mu je to jedno. Djeustikea, zopakoval,dontmatazeoanezat-betasiutyajazeparižan. Približne toto začul šofér,akési nezrozumiteľné zmätené mäkké štebotanie. Alemäkké či nemäkké štebotanie, za tridsať rokov strávených vo firme Cigánske taxíky, to bolo prvý raz, čo ho klient, ktorý práve pristál na termináli 2C Letiska Charla de Gaulla, požiadal, aby ho zaviezol do obchodus nábytkom. Nepamätal si totiž, že by Ikea práve otvorila sieť hotelov pod svojím názvom.

Gustave už zažil nezvyčajné požiadavky, ale tátopresahovala únosnú mieru. Ak ten chlap skutočneprichádza z Indie, musel zaplatiť celý majland a presedieť osem hodín v lietadle, a to všetko len s jediným cieľom – aby si tu kúpil police Billy alebo kreslo Poäng. Klobúk dolu!


13

Alebo skôr – neuveriteľné! Mal by si toto stretnutiezaísať do svojej zlatej knihy k  Demisovi Roussosovi

a Salmanovi Rushdiemu, ktorí mu preukázali česťa usadili svoje vznešené zadky na leopardie sedadlo jehotaxíka, takže Gustave bude mať o čom rozprávať pri večeri

svojej žene. Zvyčajne nemal o čom rozprávať, a takmonopol na konverzáciu pri stole mala jeho žena – jejmäsité pery ešte neboli vybavené geniálnym indickýmzipsom, zatiaľ čo ich dcéra vysielala štylisticky hrozné

texty svojim rovesníkom – tí však nevedeli ani len čítať.

Aspoň bude nejaká zmena.

– Okej!

Cigánsky taxikár, ktorý posledné tri víkendy brázdil so spomínanými dámami modro-žlté chodby švédskeho obchodu s cieľom zariadiť nový rodinný karavan, dobre vedel, že najbližšia Ikea sa nachádza v  Roissy na severe Paríža, vzdialená odtiaľto iba za platbu 8,25 eura.Vybral si preto Ikeu na juhu Thiais, na opačnej strane hlavného mesta, trištvrte hodiny cesty od miesta, kde sa teraz nachádzali. Mimochodom, turista chcel ísť do Ikey. Nespresnil však, do ktorej. Okrem toho vzhľadom na jeho pekný hodvábny oblek a  kravatu iste to bude nejaký ohromne bohatý indický továrnik. Pár desiatok eur hore-dolu, no nie? Jemu predsa na tom nebudezáležať. Gustave, spokojný sám so sebou, rýchlo rátal,koľko za cestu dostane, a  pošúchal si ruky. Potom zapol taxameter a pohol sa.

Napokon, deň sa začal celkom dobre.


14

Adžatašatru (vyslovte Ta sa do šiatru), povolaním fakír,

sa rozhodol, že na prvej ceste do Európy bude cestovať

inkognito. Na túto príležitosť vymenil svoju „uniformu“,

čo bola vlastne akási zástera v podobe obrovskejplien

ky novorodenca, za oblek z  lesklého hodvábu a kra

vatu – tú mu požičal za kúsok chleba Gátí (vyslovte

Gaty), dedinský starček, ktorý v  mladosti reprezento

val slávnu značku šampónu a ešte vždy si zachovalkrás

ne sivé kučery. Keď si Ind navliekal ten prevlek, ktorý

bude mať na sebe celé dva dni, kým bude trvať jeho

husársky kúsok, tajne dúfal, že ho budú považovať za

bohatého indického továrnika, preto si natrojhodino

vú cestu autobusom a  osemaštvrťhodinový let lietad

lom neobliekol pohodlný odev, rozumejte teplákovú

súpravu a  sandále. Tváriť sa, že je kýmsi, kým nie je,

bolo koniec koncov jeho remeslo, bol fakír.Z nábožen

ských dôvodov si však nechal na hlave turban. Pod ním

mu neúnavne rástli vlasy, ktoré by podľa neho dnesma

li mať štyridsaťcentimetrovú dĺžku s  tridsaťtisícovou


15

populáciou duší, pozostávajúcu z pestrej zmesi mikróbov a vší.

Keď v  ten deň Adžatašatru (vyslovte A  zažal vatru) nastupoval do taxíka, hneď si všimol, že jehokombinovaný výstroj urobil na Európana správny dojem, a to aj napriek tomu, že na kravate nemal uzol, lebo ani on, ani jeho bratanec ho nevedeli uviazať, hoci mu to jasne, i keď trasľavo, vysvetľoval parkinsonujúci Gátí,preto ju iba prichytili zatváracím špendlíkom. Tentodrobný detail mal uprostred toľkej žiarivej elegancie ostať nepovšimnutý.

Pohľad do spätného zrkadla nestačil, aby si Francúz vychutnal všetku tú krásu, preto sa ešte obrátil na sedadle, aby ju mohol lepšie poobdivovať, pričom munahlas zapraskali krčné stavce, akoby sa chystal predviesť cirkusové číslo.

– Ikea?

– Ikeaaa.

– Ktorá? Ehm... What Ikea? – zajachtal šofér, ktorý sa v angličtine pohyboval očividne s toľkou ľahkosťou ako teľa (posvätné) na ľade.

– Just Ikea. Doesn’t matter. The one that better suits you. You’re the Parisian.

Šofér si s úsmevom pošúchal ruky a naštartoval. Áno, on je Parížan.

Chytil sa na háčik, pomyslel si spokojne Adžatašatru (vyslovte A zožral vatu). Takže jeho nový look svojuúlohu dokonale splnil. S trochou šťastia, hlavne ak nebude musieť často otvárať ústa, ho budú dokonca považovať za domorodca.


16

Adžatašatru sa preslávil po celom Radžastane tým, že

hltal kaukliarske šable, jedol sklené črepy z nekalorického cukru, pichal si falošné ihlice do ramiena predvádzal celý rad ďalších eskamotérskych kúskov, ktorých

tajomstvo poznal len on a  jeho bratanci a  ktorým rád

hovoril „magická sila“ na očarenie davu.

Aj teraz, keď náš fakír zaplatil účet za taxík – tennarástol do výšky 98,45 eura –, podal šoférovi jedinúbankovku, ktorú mal na celý pobyt, falošnú stoeurovku,potlačenú iba na jednej strane, pričom to urobil nonšalantným pohybom, dávajúc najavo, že drobné si môže nechať.

Vo chvíli, keď ju šofér vkladal do peňaženky,Adžatašatru ho rozptýlil pohybom ukazováka namiereného na obrovské žlté písmená IKEA, pyšne tróniace na modrej budove. Cigán zdvihol zrak k  nebu a  za ten čas jeho klient stihol rýchlo potiahnuť priesvitnú elastickúšnúrku, spájajúcu jeho malíček so zelenou bankovkou.V desatine sekundy bol falošný peniaz znova v  rukách pôvodného majiteľa.


17

– Tu máte! – povedal taxikár, mysliac si, že bankovka je už v teple jeho peňaženky, – toto je číslo mojejagentúry. Keby ste potrebovali taxík na spiatočnú cestu.Máme aj šoférov s  dodávkami, ak budete mať nejaký náklad. Taký nábytok, aj keď je zložený v škatuli, zaberá poriadne veľký priestor, verte mi.

Nikdy sa nedozvedel, či Ind pochopil čosi z  toho, čo mu práve povedal. Zašmátral v  skrinke na rukavice a vybral ligotavú vizitku, na ktorej bolo vidieťtanečnicu flamenca, ako sa ovieva bielym plastovým trojrohým klobúkom, umiestneným na kapote taxíkov. Podal mu ju.

– Merci, – povedal cudzinec po francúzsky.

Len čo červený mercedes Cigánskych taxíkov zmizol (iluzionista, navyknutý nechať miznúť iba indickéslony s  malými ušami, s  tým nemal nič spoločné), Adžatašatru si vložil vizitku do vrecka a  študoval rozľahlý obchodný sklad, rozprestierajúci sa pred ním.

V  roku 2009 sa Ikea zriekla myšlienky otvoriť prvé obchody v Indii, lebo miestne zákony nútili švédskevedenie, aby sa delilo o  správcovstvo svojich zariadení s  riaditeľmi indickej národnosti, navyše majoritnými akcionármi, čo severského obra dožralo. O svojuzlatonosnú rieku sa nebude s  nikým deliť, a  už vôbec nie s nejakými fúzatými uspávačmi hadov, akí patriananajvýš do gýčovej revue.

V tom istom čase svetový líder nábytkovej konfekcie uzavrel partnerstvo s  Unicefom na spoločný boj proti detskej práci a  zotročovaniu detí. Projekt zahŕňal päťsto dedín na severe Indie, vybudovalo sa niekoľko


18

tier zdravia, výživy a  výchovy v  celej oblasti. V  jednej

z  týchto škôl pristál Adžatašatru, keď ho bez peňazí

a  s  krikom hneď po prvom pracovnom týždni vyhnali

z dvora maharadžu Singa Legra Le (vyslovte Sing allegro

– spievaj allegro), kam ho najali ako fakíra a dvorného

šaša. Nanešťastie ukradol kúsok sezamového chleba,

bezcholesterolové maslo a dva strapce biohrozna.Skrátka, nanešťastie bol hladný!

Za trest mu najprv oholili fúzy, čo už bol samo osebe prísny trest (hoci v konečnom dôsledku ho toomladilo), potom mu navrhli, aby si vybral z dvoch možností – buď bude robiť prevenciu krádeže a neposlušnostimedzi školskou mládežou, alebo si dá odťať pravú ruku. Veď taký fakír sa nebojí ani bolesti, ani smrti...

Na veľké prekvapenie publika zvyknutého prizerať sa všemožným aktom mrzačenia (mäsové ihlice v ramene, vidličky v  lícach, šable v  bruchu), Adžatašatru odmietol ponúknutú amputáciu a  rozhodol sa pre prvú možnosť.

– Prepáčte, pane, koľko je hodín, prosím?

Ind vyskočil. Akýsi štyridsiatnik v  teplákoch a sandáloch pred ním len-len že zastavil cadillac naložený aspoň desiatimi škatuľami, ktoré mohol tak naukladať iba majster v tetris alebo nejaký psychopat.

Pre Adžatašatrua tá otázka zaznela približne takto: Pactepanekojehodinsím?

Slovom, nič zrozumiteľné, takže jeho odpoveď nemohla znieť inak než WHAT?

Chlap videl, že oslovil cudzinca, preto si pravýmukazovákom poklepkal po ľavom zápästí. Fakír hneď


19

chopil, zaklonil hlavu, pozrel na oblohu, a  ako človek

navyknutý čítať v indickom slnku, Francúzovi udal čas

s  trojhodinovým posunom. Keďže jeho spolubesedník

rozumel angličtine lepšie, než ňou hovoril, okamžite si

uvedomil, že hrozne mešká, lebo cez obedovú prestávku

mal ísť po deti, a hneď sa rozbehol k svojmu autu.

Ind hľadel na ľudí, čo vchádzali do obchodua vychádzali z neho, a všimol si, že veľmi málo zákazníkov,rozumej nikto, nie je oblečený v lesklom hodvábnomobleku, aký má na sebe on. A už naozaj nik, celkom nik nemá na hlave turban. Keby chcel predviesťchameleóna, nemal by úspech. Dúfal, že to celkom neznemožní jeho poslanie. Keď sa vráti domov, hneď o tomporozráva bratancovi, ktorý sa volá Mamradanup (vyslovte Mám rád Dan’Up). To on trval na tom, aby saAdžatašatru takto obliekol.

Chvíľu pozoroval sklené dvere, ako sa pred nímotvárajú a  zatvárajú. Všetko, čo vedel o  modernom živote, pochádzalo z hollywoodskych filmov a odHollywoodčanov, ktorých videl v televízii u svojej adoptívnej matky Síring (vyslovte Daj si drink, alebo, pre tuhšíchanglofilov, The Ring). S prekvapením sledoval, ako tiedômyselnosti, ktoré považoval za perly modernej technológie, boli pre Európanov zarmucujúcou banálnosťou, a už si ich vôbec nevšímali. Keby mali v  Kišangore (vyslovte Išla hore) podobné zariadenie, on by veru po každý raz a  rovnako dojato sledoval sklené dvere tohto chrámu technológie. Francúzi sú len rozmaznané decká.

Jedného dňa, mal vtedy iba desať rokov, dávnopredtým, ako sa v  jeho dedine ukázal prvý znak pokroku,


20

mu istý anglický dobrodruh ukázal zapaľovač soslovami: „Každá pokroková technológia je nerozoznateľná od

mágie!“

Chlapec ho hneď nepochopil. „Jednoducho to znamená,“ vysvetlil mu Angličan, „že veci, ktoré sú pre mňa všedné, na teba môžu pôsobiť ako mágia, všetko závisí od technologickej úrovne spoločnosti, v ktorej sa vyvíjaš.“

A v tej chvíli sa na cudzincovom palci zajagali drobné iskričky – po chvíli sa premenili na krásny modrý, teplý, žiarivý plameň. Chlap mu pred odchodom daroval na výmenu za pomerne čudný prejav priazne, ktorú lepšie vysvetlíme neskôr, ten magický, kdesi v stratenejdedinke na kraji Tatárskej púšte dovtedy neznámy predmet, s ktorým Adžatašatru vypracoval svoje prvé kúzelnícke triky a ktorý v ňom vybičoval túžbu stať sa jedného dňa fakírom.

Podobný pocit čohosi neobyčajného mal tak trochu aj včera, keď nasadol do lietadla. Cesta bola preňhoneuveriteľným dobrodružstvom, lebo on sa pri mnohých verejných levitáciách nikdy neodlepil od pevnej pôdy vyššie, než povoľoval mechanizmus šikovne skrytý pod jeho zadkom, to znamená dvadsať centimetrov, ak bolo všetko dobre naolejované. A  väčšinu noci hľadel cez okienko s ústami takými otvorenými, až mu šli puknúť sánky.

Keď sa už Ind dosť narozjímal na prahu pohyblivých dverí, rozhodol sa vojsť dnu. Aký paradox! povedal si pri pohľade na detský kútik nachádzajúci sa vo vstupnej hale. Ikea buduje v  Indii školy a  sirotince, ale do


21

dnešného dňa tam nepostavila ani jeden obchod

s nábytkom!

To mu pripomenulo, že cestoval vyše desať hodínautobusom a lietadlom vrátane, aby sa dostal až sem, a že mu už neostáva veľa času na vykonanie svojho poslania. Lietadlo mu odlieta na druhý deň.

Zrýchlil krok a kráčal nahor obrovským schodiskom pokrytým modrým linoleom, vedúcim na horné poschodie.


22

Pre niekoho, kto prichádza zo západnej krajiny sosklonom k demokracii, pán Ikea vybudoval nepochybne

nezvyčajný obchodný koncept: nútenú návštevu jeho

obchodu.

Ak sa klient chcel dostať do samoobsluhy umiestnenej na prízemí, musel vyjsť na prvé poschodie, pustiť sa obrovskou, nekonečnou chodbou, ktorá sa viniepomedzi izby, obývačky a  kuchyne, všetky jedna krajšia ako druhá, potom prejsť popred lákavú reštauráciu, zjesť zopár mäsových guliek alebo lososových wrapov, potom zísť do nákupného oddelenia, kde sa dá konečne realizovať plánovaný nákup. Takže osoba, ktorá si príde kúpiť tri skrutky a dva gombíky, odíde po štyrochhodinách so zariadenou kuchyňou a s výraznýmitráviacimi problémami.

Švédi, to sú chytráci, dokonca prišli na to, že bude dobre, ak na dlážku nakreslia žltú čiaru, označujúcu, kadiaľ treba ísť, pre prípad, že by si nejaký návštevník neprozreteľne zmyslel zísť z  vyšliapanej cesty. Po celý


23

čas, čo bol Adžatašatru na prvom poschodí, sa preto ani

na chvíľu nevzdialil od tej čiary – nazdával sa, že králi

borovicového nábytku určite postavili na skrinesnajperov, aby akýkoľvek pokus o únik v zárodku zlikvidovali

– zákazníka, ktorého by sa odrazu zmocnila túžba po

slobode, jednoducho zastrelia.

Pred všetkou tou vystavenou krásou náš Radžastančan, ktorý dovtedy videl len jednoduché, skromné indické obydlia, odrazu zatúžil prebývať v  tomto obchode, sadnúť si za stôl Ingatorp a dať si naservírovaťkuriatko tandoori od Švédky v  žlto-modrom sárí, všuchnúť sa do plachiet Smorboll na mäkkom Sultanovi Fäfang alebo aj ľahnúť si do vane, otvoriť kohútiks teplou vodou, aby si trocha oddýchol po únavnej ceste.

Ale ako v ich kúzelníckych trikoch, aj tu bolo všetko falošné. Kniha, ktorú si vybral náhodne z knižniceBilly, bola obyčajná plastová tehlička ozdobená obalom, televízor v obývačke mal vnútri asi toľko elektronických komponentov ako akvárium a z kohútika v kúpeľni by nekvapla ani kvapka teplej vody (vlastne ani chladnej), aby si mohol napustiť vaňu.

No v  hlave sa mu už zahniezdil nápad, že tu strávi noc. Mimochodom, hotel si z  finančných dôvodov nerezervoval a lietadlo mu odlieta zajtra o trinástejhodine. Okrem toho mal iba tú svoju slávnu stoeurovú bankovku, ktorú si nechával na kúpu postele, a ten trik s  neviditeľným lankom mu nebude donekonečna vychádzať.

Keď už vedel, kde bude večer spať, pocítil úľavu, a mohol sa sústrediť na svoje poslanie.


24

Adžatašatru ešte nikdy v živote nevidel toľko stoličiek,

pinziet na špagety a lámp. Záľaha všelijakýchpredme

tov sa rozkladala pred jeho očareným zrakom, všetko

mal na dosah. Nevedel, na čo sa mnohé z nichpouží

vajú, ale na tom mu pramálo záležalo. Vzrušovalo ho

množstvo. Naozajstná jaskyňa Alibabu. Boli všade na

vôkol. Keby tu bol s ním jeho bratanec, povedal by mu:

„Pozri sa sem! Aj na toto! A na toto!“, pobehoval bypri

tom z jedného oddelenia do druhého ako malý chlapec,

všetkého by sa dotýkal. Bol však sám, preto si iba sám

sebe hovoril: „Pozri sa sem. Aj na toto! A ešte na toto!“,

a nemohol pobehovať z jedného oddelenia do druhého

ako malý chlapec, čo sa všetkého dotýka, ešte by si

o  ňom mohli pomyslieť, že je blázon. V  jeho dedine

bláznov bili dlhými drevenými palicami. A veru nemal

chuť vyskúšať, či vo Francúzsku majú blázni lepší osud.

Šalátové misky a lampy mu určitým spôsobompripo

mínali, že pochádza z  celkom iného sveta. Však keby

sem nebol prišiel, možno by sa nikdy nedozvedel, že


25

takéto miesto jestvuje! Bude to musieť všetkovyrozprávať bratancovi. Keby tak bol tu. Keď je človek sám,nevie stráviť toľko vecí a  objavov. A  smútok za blízkymi

často ochudobní a znechutí aj tie najúžasnejšie obrazy.

S  týmito myšlienkami sa Ind čoskoro dostal do oddelenia izieb. Pred ním sa rozkladalo vyše desaťpostelí, všetky vyzdobené perinami, jedny farebnejšie ako druhé, všetky označené štítkami s nepravdepodobnými a nevysloviteľnými názvami. Mysa Strå, Mysa Ljung, Mysa Rosenglim (žeby sa ktosi zabával tým, že slová poskladal z  naslepo povyberaných písmenok?). Mäkké vankúšiky, usporiadane nahádzané dohora, či skôrpoukladané naoko neusporiadane, priam vyzývali, aby si človek na nich pospal.

Jedna dvojica si cudne ľahla na posteľ Birkeland a už si predstavovala sladké noci, ktoré na nej strávi. Možno si na nej dokonca urobia dieťa. Na informačnej tabuli nad posteľou bolo po francúzsky a po anglicky uvedené, že jedno dieťa z desiatich bolo naozaj počaté na posteli z Ikey. V tejto štatistike určite zabudli uviesť Indiu.

Idylický obraz sa roztrieskal na tisíc kúskov, keď sa na Aspelund divo vrhli dve deti a začali útočiť vankúšmi na bielizníky. Mladý párik ležiaci o dve postele ďalej savystrašene zdvihol a ušiel do oddelenia s kúpeľňami. Plány plodenia odložil na neskôr.

Ani Adžatašatru sa v tom nepriateľskom prostredínezdržal a šuchol sa medzi nočné stolíky. Nie preto, že by nemal rád deti, práve naopak, preto, lebo,pravdupovediac, ani jedna z vystavených postelí ho nezaujímala. Tá, po ktorej túžil on, sa tu zrejme nenachádzala.


26

Správne identifikoval troch zamestnancov oblečených vo farbách obchodu, teda vo farbách švédskej zástavy – v žltej a modrej, ako bolo aj sárí peknej Švédkyservírujúcej kurča tandoori v jeho predstavách, lenže títo boli zaujatí ďalšími zákazníkmi a  poskytovali im rady. Pristúpil preto k jednému z nich a čakal, kedy príde na rad.

Predavač, na ktorého sa zameral, bol tučný chlapík s okuliarmi v zelenom korytnačom ráme, s diamantom v každom uchu. Takého človeka uhádnete ani nie na tri otázky v  hre Kto je kto? Zaujato pracoval na počítači, z času na čas zdvihol hlavu a pozrel na dve osoby stojace pred ním a hneď sa znova sústredil na obrazovku. Poniekoľkých minútach vytrhol papier z tlačiarne a podal ho dvojici, tá sa spokojne vzdialila dlhými krokmi, aby čo najskôr porozprávala svojim priateľom, že Elton John pracuje v Ikei a práve jej predal skrinku na topánky.

Keď sa Adžatašatru ubezpečil, že predavač hovorí po anglicky, opýtal sa ho, či majú vystavený najnovšímodel postele s ihlami Kisifrötsipik. Na doplnenie svojich slov vytiahol z  vrecka poskladaný papier, rozložil ho a podal zamestnancovi.

Bola to farebná fotografia postele pre fakírov z pravej švédskej borovice, v troch farbách, s nastaviteľnouvýškou klincov (nehrdzavejúcich). Stránka bola vytrhnutá z katalógu Ikey z júna 2012, vytlačenom vstodeväťdesiatich ôsmich miliónoch exemplárov na celom svete, čo predstavuje dvojnásobok počtu výtlačkov Biblie.

Ponuka znela na niekoľko veľkostí: dvesto klincov (veľmi drahý a zvlášť nebezpečný model), päťtisícklincov (dostupný a pohodlný model) a pätnásťtisíc klincov


27

(lacný a napočudovanie veľmi pohodlný model). Slogan

nad posteľou ohlasoval Aby vaše noci boli pikantné! Cena

99,99 eura (pri modeli s  pätnásťtisíc klincami) bola

uvedená veľkými žltými číslicami.

– Tento model už v obchode nemáme, – vysvetľoval Elton John z oddelenia prúteného nábytku dokonalou angličtinou. – Zrušený sklad.

Keď uvidel, ako pri tých slovách spolubesedníkovi zvädla tvár, rýchlo dodal:

– Ale môžete si ho objednať.

– Koľko vám to potrvá? – opýtal sa Ind, znepokojený, že cestoval zbytočne.

– Zajtra ho budete mať.

– Zajtra ráno?

– Zajtra ráno.

– V takom prípade sme obchod dohodli.

Zamestnanec, spokojný, že vyhovel zákazníkovi, položil všetkých desať prstov na klávesnicu.

– Vaše meno?

– Mister Patel (vyslovte Paddle). Adžatašatru, tak sa to vyslovuje.

– Bral to ďas! – zvolal zamestnanec, lebo to bolopreňho zložité.

Skôr z lenivosti než z pohodlnosti napísal veľké X do príslušnej kolónky a Ind si v duchu položil otázku, ako to, že ten Európan poznal jeho druhé krstné meno. Odkiaľ ho vie?

– Takže posteľ s klincami Kisifrötsipik špeciál prefakíra, z pravej švédskej borovice, s nastaviteľnou výškou klincov (nehrdzavejúcich). Akej farby?


28

– Čo ponúkate?

– Červená puma, modrá korytnačka alebo zelený delfín.

– Akosi nevidím súvislosť medzi farbami a zvieratami, – priznal sa Adžatašatru, lebo akosi nevidel súvislosť medzi farbami a uvedenými zvieratami.

– To je mimo nás. Je to marketing.

– Dobre, teda červenú pumu.

Predavač sa znova pustil do nadšeného klavírovania na svojom počítači.

– A je to, môžete si ju prísť vyzdvihnúť zajtra oddesiatej. Ešte niečo?

– No, áno, iba malá otázočka, zo zvedavosti. Ako je možné, že model s pätnástimi tisícmi klincov je trikrát lacnejší než ten s dvoma stovkami, ktorý je okrem toho aj oveľa nebezpečnejší?

Muž si ho obzrel ponad okuliarový rám, akoby celkom dobre nechápal.

– Mám dojem, že ste celkom nerozumeli mojejotázke, – pokračoval fakír. – Ktorý somár by si kúpil oveľa drahšiu, oveľa nepohodlnejšiu a  oveľa nebezpečnejšiu posteľ?

– Keď strávite celý týždeň tým, že budete vtĺkaťpätnásťtisíc klincov do pätnástich tisícov drobných dierok vopred vyznačených na doske, túto otázku si nikdy viac nepoložíte, pane, a  budete ľutovať, že ste si radšej nezobrali síce drahší, menej pohodlný a  nebezpečnejší model s dvesto klincami. Verte mi!

Adžatašatru prikývol a vytiahol z peňaženkystoeurovú bankovku, pričom dával veľký pozor, aby ukazoval


29

iba potlačenú stranu. Priesvitné lanko odstránil, lebo

tentoraz sa ide s bankovkou rozlúčiť nadobro. Splnenie

úlohy sa blíži ku koncu. K úplnému.

– Pane, u  mňa neplatíte. Platí sa dolu pri pokladniciach. Zaplatíte zajtra. Bude to stopätnásť eura osemdesiatdeväť centov.

Keby sa fakír v tej chvíli nezachytil o papier, ktorý mu predavač s úsmevom podával, bolo by ho vystrelo.

– Stopätnásť eur a osemdesiatdeväť centov? –zopakoval pohoršene.

– Deväťdesiatdeväť eur a deväťdesiatdeväť centovbola akciová cena, ktorá platila do minulého týždňa.Pozrite, tu je to napísané.

Ako to predavač hovoril, safaládkovým prstom ukázal na poznámku s cifrou 99,99 eura, nie väčšiu nežmravčekova nôžka, napísanú dolu na stránke z katalógu.

– Ach!

Indovi sa zrútil okolitý svet.

– Tak. Dúfam, že ste spokojný s  našou službou. Ak áno, povedzte o tom všetkým. Ak nie, nemusíte torozhlasovať. Ďakujem vám.

Keď to mladý Elton John dopovedal, považujúc obchod za ukončený, obrátil tučnú hlavu s okuliarmidelfínej zelenej farby na ženu stojacu za Adžatašatruom.

– Dobrý deň, čo môžem pre vás urobiť?

Fakír ustúpil, aby oslovená dáma mohla prejsťdopredu. Znepokojene hľadel na svoju stoeurovú bankovku a v duchu si kládol otázku, ako by si mohol dozajtra do desiatej zohnať chýbajúcich 15,89 eura.


30

Na veľkom plagáte neďaleko pokladníc si Adžatašatru

mohol prečítať, že Ikea sa v pondelok, v stredu a voštvrtok zatvára o dvadsiatej hodine. Preto keď na plastových

hodinkách značky Swatch na ruke bujnej blondínkyuvidel čas 19.45, povedal si, že bude dobre vrátiť sa dosektoru izieb.

Ind sa nenápadne poobzeral okolo seba a všuchol sa pod posteľ v izbe so živými a hypnotizujúcimi farbami. V tej chvíli sa z reproduktorov ozval rázny ženský hlas. Hoci ležal, povyskočil a silno si udrel hlavu o drevené dosky s matracmi. Nikdy by nebol veril, že sa dáv ležiacej polohe povyskočiť.

Fakír mal napäté všetky zmysly, už si predstavoval na každej skrini pripraveného jedného snajpera s  puškou so zameriavačom namiereným na posteľ Birkeland, pod ktorou sa skrýval, a silné francúzsko-švédske komando, ako sa vojenským poklusom blíži, aby posteľ obkľúčilo. Srdce v  hrudi mu bilo v  rytme zvučnej bollywoodskej skupiny. Vytiahol zatvárací špendlík z kravaty a rozopol


31

si gombík na košeli, aby sa mu lepšie dýchalo. Blížil sa

koniec jeho dobrodružstva.

Prešlo niekoľko minút, no nikto ho nevyňuchal, a z toho usúdil, že hlas z reproduktora iba oznamoval, že obchod sa zatvára.

Vydýchol si a čakal.


32

Pred niekoľkými hodinami, hneď po tom, čo predavač vybavil jeho objednávku, Adžatašatru pocítil, že

mu v  žalúdku vyhrávajú Cigáni, a preto sa  pobral

k reštaurácii.

Nevedel, koľko je hodín. A vnútri sa to nedalo vyčítať zo slnka. Jeho bratanec Rohpálí mu raz rozprával, že v kasínach v Las Vegas človek nikde nevidí nástennéhodiny. Preto si hostia neuvedomujú, ako plynie čas,a minú oveľa viac peňazí, než mali v úmysle. Ikea určiteodkukala ten modus operandi, lebo nikde na stene neviseli nijaké hodiny, a v tých, čo boli na predaj, nebolibaterky, to pre prípadných nezbedníkov. Hodiny – činehodiny, míňať peniaze bolo pre Adžatašatrua luxusom, ktorý si aj tak nemohol dovoliť.

Ind hľadal nejaké zápästie s hodinkami, kým sa mu na jedných športových hodinkách s  čiernym remienkom, ktoré patrili istému Patekovi Philippovi, nepodarilo uvidieť čas.

Bolo 14.35.


33

Keď si k  tej bankovke, na jednej strane stoeurovej, ktorú mu vytlačil bratanec Mamradanup, pridá 15,89 eura v drobných, bude si môcť kúpiť novú posteľ s klincami. Iné peniaze nemal, no vybral sa doreštaurácie, odkiaľ sa niesli príjemné vône pečeného mäsa a rýb, pokvapkaných citrónovou šťavou.

Postavil sa na koniec dlhého radu za štíhlu opálenú štyridsiatničku s dlhými svetlými vlasmi, dalo by sa povedať oblečenú ako dáma. Dokonalá obeť, pomyslel si Adžatašatru a  pristúpil k  nej bližšie. Voňala drahou voňavkou. Rukami s  dlhými nechtami nalakovanými na tmavočerveno vzala podnos a príbor.

Ind si zvolil práve ten okamih, aby si vytiaholz vrecka falošné slnečné okuliare značky Police a založil si ich na nos. Potom sa trocha nalepil na ženu a aj on sazmocnil podnosu, noža, čo nevyzeral, že by sa s ním daloniečo rezať, a vidličky s otupenými hrotmi, celkom takej, aké si on zvyčajne zapichuje do jazyka. Celým telom sa oprel o  ženin chrbát a  v  duchu rátal. Tri, dva, jeden. V  tej chvíli sa Francúzka prudko obrátila, lebo sa jej videlo, že sa už na ňu priveľmi lepí, a plecom mu zrazila slnečné okuliare. Pri dopade na dlážku sa rozleteli na niekoľko kusov. Bingo!

– MY GOSH! – zvolal fakír, vyplašene pozrel naokuliare, podnos odložil a  pokľakol na zem, že pozbiera kúsky okuliarov.

Ale s melodrámou to netreba preháňať.

– Och, to ma mrzí! – zvolala dáma a  ústa si zakryla dlaňou. Potom aj ona odložila svoj podnos a zohla sa, že mu pomôže.


34

Adžatašatru smutne hľadel na šesť kúskov dymového modravého skla, držal ich v  dlani a  žena mu podávala pozlátený rám.

– Ospravedlňujem sa, som veľmi nešikovná.

Podvodník sa zaškeril a pokrčil plecami, akoby vravel, že to nič, nič hrozné sa nestalo.

– Never mind. Je to okej.

– Ale áno, mind! Naozaj mind! Trvám na tom, že vám to nahradím.

Adžatašatru nešikovne skúšal povkladať čriepky do rámu. No len čo sa mu podarilo jeden kúsok vložiť, druhý mu hneď vypadol z rámu do dlane.

Žena sa už za ten čas prehrabávala v kabelkea hľadala peňaženku. Vybrala z  nej dvadsaťeurovú bankovku s ospravedlnením, že viac pri sebe nemá.

Ind slušne odmietol, ale napokon sa podvolilnástojčivej paničke, vzal bankovku a vložil si ju do vrecka.

– Thank you. It is very kind of you.

– To je normálne, normálne. A jedlo vám zaplatím ja.

Adžatašatru si vložil kúsky slnečných okuliarov do vrecka na nohaviciach a znova si vzal podnos.

Život zlodeja je naozaj ľahký. Za niekoľko sekúndzarobil tých 15,89 eura, čo mu chýbali na posteľKisifrötsipik, a ešte má aj 4,11 eura vreckové. Nielenže sa bude môcť dosýta najesť (paradajky s červenou mletoupaprikou, wrap z  údeného lososa, hranolčeky, jeden banán a k tomu bezbublinková kola), no ešte sa mu dostaloprivilégia, že dnes nebude večerať sám. Aj Marie Rivière, tak sa volala, bola sama a pozvala ho, aby sa najedol s ňou, navyše mu za tú nehodu s okuliarmi zaplatí aj jedlo.


35

Obeť a podfukár, antilopa a lev za jedným stolom,výbuchy smiechu pri historkách tej zvláštnej postavy v kostýme a turbane. Keby tú scénku videl niektoz Kišangoru, neveril by vlastným očiam. Adžatašatru, ktorý zložil sľub cnosti a  vybral si vyváženú potravinovú diétu na báze bioklincov a rozličných skrutiek, sedí za stolom v spoločnosti očarujúcej Európanky a futruje sa pomfritkami a  údeným lososom! V  jeho kraji by pre takú fotografiu možno okamžite prišiel o  fakírsku licenciu, možno aj o fúzy. Taký malý rozsudok smrti na rozlúčku.

– Všetko zlé je na niečo dobré, – povedala dámaa začervenala sa. – Keby som vám ja... nerozbiť okuliare, nikdy sa nestretnúť. A  potom ani nikdy nevidieť vaše krásne oči.

1

Možno to nemalo odznieť z  úst ženy. Možno prvý krok nemala urobiť ona. Lenže jej sa skutočne páčili Adžatašatruove krásne oči farby kokakoly so žltými bodkami v zreničkách, ktoré pripomínali bublinkujúce guľôčky slávneho amerického nápoja, no tie teraz tak veľmi chýbali v  jeho pohári. Krásne guľôčky, alebo to boli možno hviezdičky? A potom, bola vo veku, že keď už raz niečo chcela, brala to hneď. Teraz život letel priam šialenou rýchlosťou. Nech je, ako chce, malá nehoda v rade v Ikei niekedy prinesie lepší výsledok než tri roky surfovania na internetovej zoznamke. 1

V snahe o pochopenie sa v budúcnosti vyhneme priveľmi presnému

prekladu Mariinej zdanlivej angličtiny (pozn. autora).


36

Muž sa rozpačito usmieval. Fúzy mu vyskočili nahor ako Herculovi Poirotovi, zároveň nadvihli pírsingovú girlandu, čo mu visela z pier. Marie sa zdalo, že mupridávajú výraz divocha, mužného, zlého chlapca, slovom, všetko, čo ju na mužoch priťahovalo. A  tá jeho košeľa nemá chybu. Pekná kombinácia. Čistý štýl mužas trojdňovým strniskom, niečo také v nej vyvoláva, ach, aké predstavy.

– Prišli ste... na Paríž? – opýtala sa, snažiac sa brzdiť svoje pudy.

– Dá sa to tak povedať, – odpovedal Radžastančan, pravdaže, nespresnil, že sa chystá stráviť noc v  Ikei. – Zajtra však už odchádzam. Prišiel som si sem len kúpiť istú vec.

– Istú vec, ktorá stojí za to, že človek prejdesedemtisíc kilometrov sem a tam, len aby ju kúpil... – rozvážne poznamenala pekná panička.

Muž jej preto začal vysvetľovať, že prišiel doFrancúzska s  cieľom kúpiť posledný model klincovej postele, ktorý sa objavil na trhu. Matrac s klincami je čosi ako matrac s pružinami. Po istom čase sadne. Aj špičkyklincov sa otupia a treba ich vymeniť. Samozrejme,nespomenul, že nemá ani cent a že ľudia z jeho rodnej dediny, presvedčení o jeho čarodejnej moci, mu zaplatili cestu (cez internet našli najlacnejší akciový let do Paríža), aby si chudák liečil reumu na novej posteli. Bolo to čosi ako púť. A  Ikea bola preňho čosi ako zázračná jaskyňa v Lurdoch.

Keď toto všetko Adžatašatru hovoril, prvý raz v živote sa cítil nepríjemne, že klame. Nehovoriť pravdu, to bola


37

jeho druhá prirodzenosť. Ale pred Marie sa mu klamalo

akosi ťažšie. Čosi v  nej bolo. Francúzka sa mu videla

ohromne čistá, nežná a priateľská. Mal dojem, akoby ju

pošpinil. A pritom aj sám seba. Trochu ho tozneisťovalo, ten nový pocit, náznak viny. V  Mariinej pôvabnej

tvári sa odrážala nevinnosť a milota. Z tváre tejporcelánovej bábiky vyžarovala ľudskosť, a  tú už Adžatašatru

čiastočne stratil, aby mohol prežiť uprostrednepriateľskej džungle.

Zároveň sa mu prvý raz stalo, že mu niekto kladie otázky, zaujíma sa oňho aj pre niečo iné, nielen preto, aby poradil, ako si liečiť chronickú zápchu aleboproblémy s erekciou. Zašiel až tak ďaleko, že si začal vyčítať, ako mohol tak podlo klamať Marie a nechať ju, aby mu zaplatila jedlo.

Navyše tie jej pohľady, úsmevy. Nedvorí mu?

Od ženy je to zvláštne, v jeho krajine sú totižiniciatívni muži, ale toto je preňho v každom prípade balzam na dušu.

Adžatašatru hladkal vo vrecku rám podvodníckych slnečných okuliarov. Skrytý mechanizmus vedel udržať päť kúskov skla spojených, no pri najmenšom náraze jednotlivé časti vyskočili, pričom vznikol dojem, že okuliare sa rozbili na kúsky.

Odkedy používal tento trik, mohol byť spokojný – ľudia, zožieraní pocitom viny, mu väčšinou dalipeniaze, aby odčinili svoj nešťastný pohyb.

V skutočnosti Adžatašatru nebol ani za grajciaroriginálny, lebo iba zlepšil šikovný plán s  rozbitou vázou, ktorý našiel v starej knihe trikov a podfukov.


38

PODFUK S ROZBITOU VÁZOU

Materiál: 1 vrecko, 1 rozbitá váza, darčekový papier.

Chodíte po veľkoobchode s  vreckom zabaleným v darčekovom papieri. Do toho vrecka ste vopred vložili vázu rozbitú na tisíc kusov. Keď budete prechádzať pomedzi pulty, podídete k obeti a nalepíte sa na ňu. A keď sa strhne od prekvapenia, lebo zacíti, že sa na ňu tlačíte, balíkvyustíte z rúk.

Po páde na dlážku kúsky skla zarinčia, akoby sa vám pod nohami práve rozbila krásna váza, ktorú ste chcelidarovať svojej milovanej tete. Obeť vás s pocitom viny ihneď odškodní.

– Už je mi jasné, ako viete pôsobiť na ženy, –povedala Marie s  jemným úsmevom v  kútikoch, – chcela by som sa však dozvedieť, ako to robíte s hadmi... To ma vždy zaujímalo.

Pravdupovediac, Ind nemal v úmysle nejakozapôsobiť na Francúzku, jej poklonu však prijal, ak to mala byť poklona. A  keďže sa cítil jej dlžníkom za to, že ju tak nehanebne obral o dvadsať eur, pomyslel si, že sa pred ňou nezhodí, keď jej odhalí malý fakírsky trik. Ona si to zaslúži.

– Keďže ste príťažlivá žena v  doslovnom význame tohto slova, odhalím vám ten fakírsky trik, – vyhlásil Adžatašatru dôstojne. – Najprv mi však musíte slávnostne odprisahať, že ho nebudete opakovať.

– Sľubujem, – povedala Marie a zľahka sa mu dotkla ruky.




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist