načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Návrat - Valéria Osztatná

Návrat

Elektronická kniha: Návrat
Autor:

Tento príbeh je napísaný na základe skutočnej udalosti. Je v nej veľa utrpenia, však i nádeje, ktorú musíme nájsť.Príbeh o mladom mužovi, ktorému sa život a sklamanie sa v láske zdal ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: sk
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  108
+
-
3,6
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » MEA2000 o. z.
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF, EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2013
Počet stran: 155
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-895-1518-9
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Tento príbeh je napísaný na základe skutočnej udalosti. Je v nej veľa utrpenia, však i nádeje, ktorú musíme nájsť.
Príbeh o mladom mužovi, ktorému sa život a sklamanie sa v láske zdal príliš ťažkým a neznesiteľným bremenom, s ktorým sa nevedel vyrovnať tak sa rozhodol, že odišiel na druhý svet, tam, kde niet bolesti a trápenia.
Dej je obohatený o fantáziu mladej ženy, ktorá má možno až príliš vycibrený svoj šiesty zmysel.
Nadprirodzenosť je buď odmietaná, alebo prijímaná. Je na každom človeku, či uverí príbehu, ktorý obklopuje záhada večnosti, blúdiacej duše zosnulého človeka, tajomna a nekonečna

Zařazeno v kategoriích
Valéria Osztatná - další tituly autora:
 (e-book)
Trblietky času 1 Trblietky času 1
 (e-book)
Ilúzia Ilúzia
 (e-book)
Michael Michael
 (e-book)
Zrnká prachu  I. Zrnká prachu I.
 (e-book)
Tupá bolesť Tupá bolesť
 (e-book)
Stratený svet Stratený svet
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

1

VALÉRIA OSZTATNÁ

NÁVRAT

Autorka: Valéria Osztatná

Grafická a technická spolupráca: Tomáš Lackó, Kristian Kitlei,

Edícia:MEA 2000 – Mladá Éra Autorov nového tisícročia

Autorské práva vyhradené

ISBN 978-80-560-0000-7


2

Ú v o d

Tento príbeh je napísaný na základe skutočnej udalosti. Je

v nej veľa utrpenia, žiaľu, sklamania a bolesti, ktorú

musíme prežiť, však i nádeje, ktorú musíme nájsť.

Mená jednotlivých osôb sú zmenené.


3

V e n o v a n i e

Túto knihu venujem tomu, ktorý už medzi nami nie je.

Tomu, ktorý nám spôsobil množstvo trápenia, však my mu

nič nezazlievame, milujeme ho bez predsudkov, bez

prekážok.

Je všetkým, čo sme v živote mali. On nás naučil žiť i

napriek neznesiteľnej bolesti a mostu, na ktorého konci

sme sa znenazdajky ocitli.

Bol dobrým synom, vnukom, bratom, láskou a priateľom.


4

Život sa mu zdal príliš ťažkým a tak sa rozhodol, že odíde

tam, kde niet bolesti a trápenia. Odišiel tam, kde mu je

teraz určite dobre. Odišiel tam, kde musel.

Túto knihu venujem môjmu bratovi, ktorého som žiaľ

nemohla lepšie spoznať.

„Viem, že si medzi nami i napriek neúprosnému osudu.

Vždy budeš žiť v nás a nikdy na teba nezabudneme.

Buď veľmi šťastný tam, kde si. Veď ty si to skutočne

zaslúžiš.

Si tým, čím si chcel byť....“


5

P R O L Ó G

Vonku bolo nádherne. Slnko svietilo, vtáky štebotali na

konároch zelených stromov. Oblaky boli krásne

bledomodré. Vánok povieval všetku zeleň na vôkol. Prvé

kvety otáčali hlavu k slniečku, aby sa napojili tej krásy a

energie, ktorá z neho sálala. Aby dokázali prežiť. Každý

bol šťastný, že tuhú zimu vystriedala jar. Jar, keď všetko

ožíva z dlhého zimného spánku. Jar, ktorá znamená

začiatok niečoho nového. Jar, ktorá prináša so sebou

všetko krásne z roka na rok. No nie pre každého.

Niekto tú krásu vôkol seba nevníma, niekto sa o to nestará,

pretože ho zaujímajú iné veci a niekto by ju možno i chcel

prežiť, však nemôže.

Pretože niekto, niekto...


6

Bolo veľmi teplo. Slnko priam pripekalo. Jeho slnečné

lúče sa dotýkali všetkého a zaopatrili všetko svojím

teplým dotykom.

Vrabce na konároch stromov a anténach budov štebotali -

tešili sa z krásneho slnečného dňa, akoby chceli pre náš

obyčajných ľudí čosi odkázať, čosi nám povedať.

Mnohý sa ponáhľali k vode, aby v nej schladili svoje

horúce telo a otupili myseľ, ktorá sa v toto letné

predpoludnie stále viac a viac namáhala, pretože leto

otupilo i zmysly ľudí. Mozog nie a nie fungovať

normálne, akoby mal, hýbal sa pomaly, ako ručičky hodín

pre ťažko pracujúceho muža na poli v tejto horúčave.

Na nebi nebolo vidieť ani jedného obláčika. Akoby sa celý

svet kúpal v záplave modrastého neba.

Ani lístok sa nepohol, ale predsa nebolo dusno.


7

V bielej nemocničnej izbe sa ozval hlasný výkrik malého

stvorenia. To bol on, ktorý sa v toto letné predpoludnie

narodil. Zakopol svojimi drobnými nožičkami, načiahol sa

za niečím, čo iba on mohol vidieť svojimi maličkými

ručičkami a akoby sa chytil čohosi, zaryl ruky v maličkú

päsť. Pozrel sa svojimi veľkými uplakanými očami na

svet. Všetko bolo také farebné a svetlé. Zrazu nechápal,

kde to je. Z príjemného prostredia, kde mu nič nechýbalo,

sa dostal na svet, čo predstavovalo pre neho veľa

neznámych predmetov a bytostí. Vtedy ešte nevedel, že i

on je jedným z nich.. Jedným z tých ľudských osôb, ktoré

sa zapodieľajú práve s ním.

A zrazu – kde je to vlastne?


8

Už je starší a naučil sa, že svoju nevôľu musí dať najavo

plačom a vedel, že tento nový život mu doniesol veľa

nového a bezpečia. Už rozoznával i tváre známych a už

nebol taký vystrašený, ako v prvých dňoch. Svojimi očami

neustále pozoroval známe tváre, ktoré sa okolo neho

motali, aby mu splnili i to najmenšie želanie, aby vždy bol

v teplúčku, ale aby mu nebolo príliš teplo, aby bol vždy v

suchu, a aby sa mal s čím hrať. Načahoval sa za

predmetmi, ktoré vydávali zvláštny zvuk, všetko si dával

do úst, všetko chcel spoznať, ochutnať.

Keď bol malý, i on vystrájal lapajstvá tak ako ostatné deti

v jeho veku. Ničím sa od nich neodlišoval.

Bol krásnym malým chlapcom so zlatými vláskami, ktoré

mu neskôr stmavli, zmenili sa na bledohnedé.


9

Jeho rodičia ho priam zbožňovali. V ich oku bol všetkým

a ich srdce bilo len pre neho. Všetko by mu boli spravili,

čo videli na jeho očiach. Všetky túžby by mu splnili. Ešte

aj modré z neba by mu zniesli, ak by sa to dalo.

Všade ho brávali so sebou, čítali mu rozprávky na dobrú

noc, hrali sa s ním, bláznili a šantili. Jeho detstvo bola

prechádza ružovou záhradou, nič mu nechýbalo, všetko

mal, po čom zatúžil, všetko mal, čo potreboval. A hlavne

lásku svojich blízkych, ktorí sa o neho tak obetavo starali.

V jeden deň, keď mal iba pár rokov, odišli s ním rodičia

oslavovať k známym narodeniny. Bol ešte malý a

nechápal, že určité veci nemôže, ktoré dospelým nie sú

zakázané. V jednej nestráženej chvíli zobral zo stola

štamperlík domáceho páleného a šup ho do seba. Vypil ho

a otriasol sa. O pár sekúnd na to, to zbadali aj dospelí.

Malý Fernando sa začal motať a čudne sa správať.


10

Keď zbadali prázdny pohár na stole, pochopili čo sa stalo.

Z chuti sa zasmiali, veď mu nemohli vynadať, veď bol

ešte len dieťaťom a nechápal, že to nebola čistá voda.

Keby v tej chvíli mohol vyjadriť svoje pocity riadnymi

slovami dospelého muža, určite by bol povedal, že mu

alkohol nikdy chutiť nebude, a že práve on bude ten z

mála mužov, ktorý nebude piť. Však bol malý, tak iba

bľabotavo dával najavo svoje zmýšľanie, skladal

jednoduché vety, povedal iba: „Fuj.“

Možno práve vďaka tomuto zážitku sa z neho nestal

opilec, že sa neutiekal so svojimi bolesťami a problémami

k alkoholu.

V ranných rokoch lipol viac na matke, neskôr na oboch

rodičoch a nakoniec sa postupom času osamostatnil.

Tak, ako pre každého človeka, i pre neho nastal čas

puberty. Čas, keď sa človek chce silou – mocou

osamostatniť, keď túži po slobode, po tom, aby ho nikto

neobmedzoval, nestaral sa mu do života.


11

Čas prvých lások a potrebných priateľov, prvých

sklamaní. Čas vzdoru a odporu dospelým.

Troška bol hanblivý, no medzi priateľmi sa vždy správal

neviazane a uvoľnene. A to pretrvávalo i v jeho neskoršom

veku.

Zaľúbil sa mnohokrát, ale boli to len platonické lásky,

ľúbil, a i jeho ľúbili, však boli to iba detské lásky, hry,

ktorý z nich to dlhšie vydrží. Prišli prvé sklamania, prvé

hádky, prvé ukončenia vzťahov, ale v skutočnosti ešte

nikdy nebol tak naozaj zamilovaný. Ešte nikdy nepocítil

chuť pravých bozkov, ktoré človek dostáva i dáva z lásky,

keď celým telom ti prebehne triaška, keď bez toho

druhého nemôžeš žiť, keď ťa bolí, keď ho nevidíš, keď

nemôžeš sa s ním stretnúť, keď nemôžeš ho chytiť za

ruku, pohladiť. Tá skutočná láska, keď bez toho druhého

nemôžeš žiť.

...“A žili spolu navždy šťastne, tak ako dvaja holúbkovia,

ktorý si krásne hrkútajú zaľúbené piesne.


12

Dva biele holuby - samá nevinnosť - „ dočítal rozprávku

svojej malej sestre.

„Kiežby bolo všetko tak ako v rozprávke.“ - pomyslel si a

odložil knižku. Pohladil svoju malú sestričku po vlasoch a

zatvoril knihu.

Pozastavil sa nad tým, že keď sa narodila malá Valentína,

ani sa veľmi netešil. Chcel brata, s ktorým by sa mohol

hrať, hádať, a ktorý by sa chcel podobať na svojho

staršieho brata. Medzi nimi bolo sedemnásť rokov. Mohol

by jej byť i otcom. Cítil sa čudne, že má toľko rokov a

malú sestru. Možno sa za to z časti i hanbil, no neskôr, ako

ubiehali roky vedel, že ju má veľmi rád a nedal by ju za

nič na svete, i keď svoje city nedokázal často ukázať

svetu.

Postavil sa a odišiel do svojej izby. Tíško zatvoril za sebou

dvere.

Už dlhšiu dobu myslel na svoj vzťah.


13

Zoznámil sa s ňou jedného zimného večera na diskotéke.

Nerád zvádzal dievčatá práve na diskotéke, odcudzoval

vzťahy tam vytvorené. Boli to len povrchné známosti,

ktoré neviedli nikam. A to určite nie k vážnemu vzťahu.

Mal 19 rokov a hneď na prvý pohľad sa do nej zaľúbil až

po uši. Bola od neho o 2 roky mladšia, však už skúsená.

Mohla mať toľko mužov, koľko sa jej len zažiadalo. Mala

v sebe priam exotický pôvab, ktorý ladil s jej menom.

Volala sa Melánia.

Ich láska začala krátkym pohľadom.

On – Fernando, bol vysoký, svalnatý muž, s hnedými

očami a krátkymi fúzmi, ktoré pridávali ešte viac na jeho

mužnom výzore.

Poprosil ju o tanec. Neoponovala a súhlasila. Bola to

krásna pieseň od nie veľmi známej skupiny.


14

Melánia bola výbornou tanečníčkou a ako sa Fernando i dozvedel, bolo to preto, že ju rodičia od detstva zapísali do tanečného klubu, kde sa za tie roky naučila perfektne tancovať na akýkoľvek hudobný štýl a zaradila sa medzi slovenskú špičku. Dozvedel sa, že má tanečného partnera, s ktorým chodí na rôzne vystúpenia. „A je medzi vami niečo?“ - opýtal sa Fernando. Melánia sa zasmiala.

„Ale kdeže. On vôbec nie je môj štýl. Sme len veľmi dobrí priatelia a..., partneri.“ - hľadala vhodné slovo.

„Prečo sa pýtaš?“

„Ja, len som si myslel, že také pekné dievča, ako si ty..., že určite musí mať...“ - zajakával sa.

„Nie, ak myslíš na to, či s niekým chodím, moja odpoveď znie nie. A ďakujem za poklonu.“ „Nemáš za čo.“ - osmelil sa.

15

„Si naozaj krásne dievča. Máš také krásne čierne vlasy,

ktoré sa tak nádherne ligocú vo svetle a odrážajú celý

okolitý svet. A tie ústa...“ - nedopovedal.

Melánia ho pobozkala. Jej bozk chutil inak, ako bozk

iných dievčat, ktoré pred ňou pobozkal. Bol sladký ako

med a vzrušujúci ako najtemnejšia noc. Chcel ich chuť

stále znova a znova cítiť.

Keď prestala, ani nevedel, ale civel na ňu, akoby spravila

nejaký priestupok, niečo nesprávne, pretože to takto

rýchlo neočakával. Nikdy nešiel na vec takto zhurta.

Najprv sa snažil zblížiť s dievčaťom, ktoré sa mu páčilo,

spriateliť sa s ním. A až potom, potom sa o niečo – o malý

bozk pokúsil. A keď dievča neoponovalo, vedel, že to u

nej už má vyhrané.

Ale Melánia bola celkom iná. Bola tajuplná, a exotická,

vyzývavá zároveň. Zrazu vedel, že všetky jeho

predchádzajúce vzťahy boli púhym nezmyslom. Melánia

sa zasmiala.

16

„Pozeráš sa na mňa celý preľaknutý, akoby som niečo zlé

spravila. Nepáčilo sa ti to snáď?“

„Nie. Vlastne áno. Ale nie, nie som prekvapený, vlastne

len troška. Ešte som nikdy nezažil, aby ma dievča

pobozkalo na prvom rande a to ako prvé. To je troška

priveľa na mňa.“

„No tak prepáč, nechcela som ťa rozrušiť.“ - odpovedala

troška štipľavo a flegmaticky, hlasom, z ktorého bolo cítiť,

že dostane každého koho len chce.

Zrazu sa zľakol. Nechcel ju stratiť, veď práve teraz ju len

získal. V jeho živote pre neho znamenala akýsi prelom.

Akoby sa vytvorila určitá čiara medzi jeho doterajším

životom a životom, ktorý po tejto chvíli nastane. Vedel, že

sa zmení celý jeho život od základov.

„Nemohli by sme sa ísť von poprechádzať?“ - navrhol jej.

„Ale áno, len si zoberiem kabát.“

Vonku bola zima, však vietor nefúkal, a nemrzlo.

„Kde robíš?“ - spýtala sa ho.

17

„Som letcom. Ale robím len také malé nálety nad

kukuričným polom a tak. Vieš obsypávam pšenicu,

jačmeň, kukuricu a iné obilniny proti škodcom.

„To je fajn. A mohol by si ma niekedy zobrať na nejaký

let, ak by som ťa pekne poprosila? Prosím, prosím,...“

- prosila, a pomaly ho bozkávala, až kým jej to nesľúbil.

Miloval ju celým svojím srdcom, celou svojou dušou.

Bola tým najúžasnejším stvorením, aké kedy poznal. Mala

v sebe niečo, čo ho nesmierne priťahovalo, no na druhej

strane vedel, že keby išlo o iné dievča, to niečo by ho

nesmierne odpudzovalo. Však nevedel, čo to je.

Bola krásna, stelesnením všetkej krásy sveta. Mala

príjemný hlas, ktorý mu dokázal učarovať a pôsobením

ktorého všetko spravil tak, akoby bol v tranze.

Jej bozky boli sladké, chutili ako med.

Jej oči boli prenikavé, ktoré dokázali prísť na podstatu

veci.



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2019 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist