načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Náš António -- Kázne Rozhovory Fejtóny - Anton Srholec; Štefan Hríb

Náš António -- Kázne Rozhovory Fejtóny
-11%
sleva

Kniha: Náš António -- Kázne Rozhovory Fejtóny
Autor: ;

Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry. Táto kniha prináša ...
Titul doručujeme za 2 pracovní dny
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  448 Kč 399
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
13,3
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6%hodnoceni - 74.6% 90%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » W PRESS
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 201510
Rozměr: 210,0x160,0x16,0 mm
Hmotnost: 0,368kg
Jazyk: slovensky
Vazba: Brožovaná bez přebalu lesklá
ISBN: 978-80-971196-8-3
EAN: 9788097119683
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Dva otvorené rozhovory Antona Srholca so Štefanom Hríbom, desať jeho osobných textov, a najmä legendárne kázne večného rebela z obdobia komunistickej diktatúry.

Táto kniha prináša nový pohľad na Antona Srholca. Najmä jeho doteraz nepublikované kázne ukazujú, aký duchovný poklad tu mal - najskôr z vôle komunistov a neskôr z rozhodnutia biskupa Sokola - ostať zakopaný.

Kniha je zařazena v kategoriích
Anton Srholec; Štefan Hríb - další tituly autora:
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

profilový rozhovor ....12

So Štefanom Hríbom 11. novembra 1999.

legendárne kázne ....32

V bratislavskom kostole Blumentál v rokoch 1972 – 1974.

pod lampou ....138

Televízna diskusia 16. júna 2009.

fejtóny v časopise .týždeň ....168

Články z rokov 2013 – 2014.

záblesk svetla ....193

Fotografický projekt o útulku Antona Srholca z roku 2006.

Obsah


Náš António?

Každý národ má svojich hrdinov, ktorí odvahou, talentomalebo charakterom prekonali priemer. Ale národy mávajú ajsvojich svätých, ktorí nad priemerom vyčnievali láskou.Existenciou takýchto ľudí sa pýšime a inšpirujeme. Štáty ich oceňujú

metálmi, univerzity doktorátmi, umelci dielami. Ale u nás?

Keď som prvýkrát počul, ako tu dopadol učenec JánLajčiak, prišlo mi to ako kuriozita. Ale potom som spoznal príbeh Kolomana Sokola, osud Silva Krčméryho s Vladom Juklom a ďalšie a ďalšie zakopávania našich vlastných pokladov. Azačal som lepšie chápať dnešok. Údel Fedora Gála, FeraMikloška, Róberta Bezáka, ale aj Vlada Weissa či Petra Šťastného nie je kuriozitou, ale prejavom našej povahy. Ľudí, ktorí náspresahujú, tu nemáme radi.

O Antonovi Srholcovi som pred rokom 1989 iba počul. Dlho som bol neveriaci, a potom dlho verný protestant. Ale vedel som, že je väzeň z uránových baní a autor legendárnych kázní z inak temného obdobia husákovskej normalizácie. Keďkomunizmus padal, videl som ho na tribúne a zdalo sa misamozrejmé, že s jeho príbehom bude aj on povolaný nahradiť v cirkvi všetko mľandravé a choré. Ale Anton Srholec povolaný nebol. Bol svojou milovanou cirkvou, naopak, odsunutý.

Na okraji sa často vyplakáva. On však urobil zázrak, okraj premenil na stred a ohnisko lásky. A dnes má vyššiu autoritu než všetci biskupi dokopy.

Touto knihou chceme Antóniovi vyjadriť našu lásku. Jeho poklad chceli mocní zakopať, no nepodarilo sa.

Pretože náš António nie je celkom náš.

Štefan Hríb

11


Ste Záhorák?

Áno, som. Narodil som sa v Skalici v maloroľníckejkatolíckej rodine. Dosť to poznačilo moje postoje. Naučil som sa láske k pôde, k národu a vzhľadom na blízkosť českej hranice i k spoločnej republike. Pamätáte si na Tisov režim?

Vtedy nás ako žiakov zadarmo zobrali do Holíča, kde mal Tiso ten známy protižidovský prejav. Ale jeho obsah somnevnímal, bol som ešte dieťa. Čo si vôbec pamätáte z vojny?

Že v Skalici bol nemecký lazaret a keď boli vojaci prílišťažko ranení a neboli lieky, strieľali ich. To som ako dieťa vedel. A ešte si pamätám oslobodeneckú Malinovského armádu,ktorú tvorili bývalí väzni. Tí nemali žiadne zábrany. Celkovo som vojnu vnímal ako hrôzu a nespravodlivosť. Aký postoj mali rodičia k deportáciám Židov?

Veľmi ich to trápilo. Mali sme príbuzného, ktorý bolkomisárom mesta. Ten otcovi ponúkol Židovskú pôdu. Otec to ako nečestnú vec odmietol. Hovorí sa, že na to, aby sa človek stal kňazom, potrebujevnuknutie. Dostali ste ho?

Áno. Doteraz si to pamätám. Bolo to v jeden pekný slnečný deň. Bol som na „Všech svätých“ v prázdnom kostole, a zrazu som precítil pominuteľnosť sveta a výzvu zmeniť ho. Pocítil

l Majme sa radi

15


l

16

som ohromné šťastie a z nábožensky vlažného chlapca sa stal

skoro „fanatik“. Mal som 14 rokov, takže som najprv šiel do

dvojročného seminára do Šaštína, kde som veľa čítal avzdelával sa. Bol som vždy dosť veľký idealista a veril som, žepoznaním možno veci meniť. Napokon som vstúpil medzisaleziánov.

Vyštudovali ste teológiu?

Nie. V roku 1948 prišiel komunistický prevrat, takže keď sme sa v roku 1950 na cirkevnom gymnáziu pripravovali na maturitu, v noci prišli esenbáci, a všetkých nás zaistili.Zhromaždili nás spolu s ostatnými rehoľníkmi v kláštore vPodolínci, vytriedili nás, niektorých zavreli, a najmladšíchprepustili. Ja som sa dostal na preškolenie na Priehradu mládeže.Potom nám ponúkli jediný povolený kňazský seminár, ktorý však bol pod komunistickou kontrolou. To som odmietol a v apríli 1951 som sa pokúsil emigrovať. Chcel som študovať usaleziánov v Turíne. Lenže nás chytili. Dostal som 12 rokov. Dvanásť rokov väzenia za pokus o prekročenie hraníc?

Vyšetrovanie trvalo celý rok. Prevádzači dostali doživotie, ja som dostal dva roky za pokus o emigráciu a desať rokov za predpokladanú velezradu. Ako sa správali vyšetrovatelia?

Ja som bol malá ryba, takže som síce niečo utŕžil, ale už si to ani nepamätám. Ale tí, čo to organizovali, dostávali takú bitku, že ich na cely nosili bezvládnych v dekách. Boli tonajhoršie roky. Keď bol neskôr v šesťdesiatych rokoch zavretýKorec, už mohol mať v cele Bibliu. Koľko ste si odsedeli?

Desať rokov. Z Ilavy ma dali do Jáchymova. Vtedy Rusipotrebovali našu „rudenku“ na svoje jadrové zbrane. Bol toklasický koncentračný tábor. Pole, drôty, drevené baraky,poschodové postele, opakované viachodinové nástupy na „apelplaci“ v daždi, v mraze, v horúčave. Čo ste robili pod zemou?

Roky som rúbal, potom som bol tesárom, zaisťoval som chodby. Civili nám rudu odstrelili, a my sme ju potommotykami presúvali. Za aktívny materiál boli príplatky. Väčšinu z toho však strhol tábor. Vedeli ste, že uránová ruda nebezpečne žiari?

Niečo sme tušili. Občas tam chodili civili, ktorí čosipremeriavali. Strašne to bzučalo. Ako ste boli chránení?

Nijako. Nemali ste zdravotné problémy?

Keď bola ruda obzvlášť bohatá, fyzicky sme sa pri nej cítili zle. Takže sme svoje urobili a opakovane sme pred žiarením utekali na chodbu. Ako ste vedeli, že ste narazili na bohatý urán?

Bol čierny a ťažký ako olovo. Kus čistej „rudenky“ v ruke sa takmer nedal udržať. Umierali tam väzni často? Dosť často. Z ožiarenia ožltli a umreli. Ďalších kolegovpostrieľali, keď chceli utiecť. Ľudský život vtedy nestál veľa. Šéf tábora občas zastrelil väzňa priamo v šachte. Boli v Jáchymove pre väzňov lekári?

Boli. Ale kým človek neodpadol, bol pokladaný zazdravého. Aké boli bezpečnostné opatrenia dolu v bani?

Takmer nijaké. Ruda sa stále znovu zosúvala na väzňov. Viackrát som ušiel smrti o centimetre. Dalo sa v Jáchymove hovoriť o voľnom čase?

Dalo. Tajne som sa tam naučil po anglicky. Na hodinách ruštiny som si písal anglické slovíčka v azbuke, takže todozorcovia nepostrehli. Po nemecky som sa zase naučil odkamarátov, ktorí tam boli ako Nemci zavlečení po vojne. Celkovo si myslím, že v Jáchymove, kde som prežil tretinudovtedajšieho života, som sa naučil nedôverovať moci, hľadať únik pred ňou a málo poslúchať. Vedeli ste, čo sa deje vonku?

Mohli sme čítať len Pravdu a Rudé Právo. Ale civili námobčas nosili správy, ktoré počuli zo Slobodnej Európy a Hlasu Ameriky. Mali ste vo väzení nádej, že sa veci zmenia?

V päťdesiatych rokoch nie. Ale vždy som s Božou pomocou veril, že človek má byť človekom, a snažil som sa o tompresviedčať aj dozorcov.

18

l


Robili ste v Jáchymove tajne omše?

Kňazi boli v osobitnom tábore. Ja som chcel ostať sobyčajnými chlapmi. Tajne sme sa venovali umeniu, hudbe, mali sme založenú charitu na pomoc novým väzňom, a v malých skupinách sme debatovali a modlili sa. Bojoval som tak proti ateizmu, a nepriamo aj za slobodu a demokraciu. Ako ste sa cítili po prepustení?

Dodnes nemám rád kontakt s Bezpečnosťou. Keď somvtedy išiel na bicykli, pred každým rohom som zastavil, aby ma náhodou policajt nechytil, že idem bez svetla. Zamestnali ste sa niekde?

Dostal som hodnotenie: „Zdravý, schopen vykonávatjakoukoli manuální práci“. Ale nikde ma ako väzňa nechceli. Nakoniec som v cementárňach formoval betónovéprefabrikáty. Mali ste kontakt s cirkvou?

Mal, ale ako politický väzeň som bol nebezpečný aj precirkev. Napokon som sa rozhodol ísť do Ostravy. Prečo do Ostravy?

V oceliarňach som si odpracoval šichtu a mal som potom viac času študovať na ubytovni jazyky a teológiu. Z jazyka som si urobil dokonca skúšky. Do Ostravy ste ako politický väzeň mohli?

Vtedy bol taký zákon, že každá firma musí dať zo stozamestnancov jedného do Ostravy. Nikto tam nechcel, ja áno.

19




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist