načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Nadácia a impérium – Nadácia 2 – Isaac Asimov

Nadácia a impérium - Nadácia 2

Elektronická kniha: Nadácia a impérium
Autor: Isaac Asimov
Podnázev: Nadácia 2

– Držiteľ ceny Hugo za najlepšiu žánrovú sériu všetkých čias. Nadácia dokázala ustáť dve storočia úpadku kedysi mocného Galaktického impéria do nekontrolovateľného chaosu. Posledné pozostatky imperiálnej flotily sa teraz pokúšajú vrátiť ... (celý popis)
Titul je skladem - ke stažení ihned
Jazyk: slovensky
Médium: e-kniha
Vaše cena s DPH:  219
+
-
7,3
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Lindeni
Dostupné formáty
ke stažení:
EPUB, MOBI, PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2020
Počet stran: 296
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-566-1753-3
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Držiteľ ceny Hugo za najlepšiu žánrovú sériu všetkých čias. Nadácia dokázala ustáť dve storočia úpadku kedysi mocného Galaktického impéria do nekontrolovateľného chaosu. Posledné pozostatky imperiálnej flotily sa teraz pokúšajú vrátiť nadačníkov do područia bývalej moci. Hari Seldon tento konflikt predpovedal a budúcu galaxiu na to pripravil. Čo sa však stane, ak do jeho výpočtov vstúpi celkom nepredvídateľná veličina – napríklad mutant s nadľudskými schopnosťami?

Zařazeno v kategoriích
Isaac Asimov - další tituly autora:
Na hranicích Nadace Na hranicích Nadace
Těžká planeta Těžká planeta
Předehra k Nadaci Předehra k Nadaci
Ani sami bohové Ani sami bohové
I, Robot I, Robot
Foundation and Earth Foundation and Earth
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Nadácia a impérium

Nadácia 2

Vyšlo aj v tlačovej podobe

Objednať môžete na

www.lindeni.sk

www.albatrosmedia.sk

Isaac Asimov

Nadácia a impérium – Nadácia 2 – e‑kniha

Copyright © Albatros Media a. s., 2020

Všetky práva vyhradené.

Žiadna časť tejto publikácie nesmie byť rozširovaná

bez písomného súhlasu majiteľov práv.



NADÁCIA

A IMPÉRIUM


Isaac Asimov

NADÁCIA

A IMPÉRIUM

Z angličtiny preložil Patrick Frank



IMPÉRIUM [podst. m.] ▶ veľký štátny útvar, ríša, veľ-

moc, mocnosť

[...] podstatou Seldonovho plánu bolo vytvoriť svet,

ktorý bude lepší ako prastaré Galaktické impérium.

To sa rozpadalo, a tak založil Nadáciu. Ak nás histó

ria neklame, Impérium ničila triáda síl: zotrvačnosť,

despotizmus a nesprávna distribúcia tovarov po ce

lom vesmíre.


Pamiatke môjho otca (1896 – 1969)


Prológ 11

1. časť Generál 15

1. Pátranie po mágoch 18

2. Mágovia 29

3. Ruka mŕtveho 35

4. Imperátor 43

5. Začiatok vojny 51

6. Favorit 65

7. Úplatok 71

8. Na Trantor 87

9. Na Trantore 97

10. Koniec vojny 106

2. časť Mul 113

11. Ženích a nevesta 116

12. Kapitán a starosta 131

13. Poručík a klaun 141

14. Mutant 151

15. Psychológ 163


16. Konferencia 172

17. Vizisonor 183

18. Pád Nadácie 195

19. Začiatok hľadania 203

20. Sprisahanec 215

21. Intermezzo vo vesmíre 227

22. Smrť na Neotrantore 240

23. Ruiny Trantoru 255

24. Konvertita 260

25. Smrť psychológa 269

26. Koniec hľadania 283


11

prológ

Galaktické impérium sa rozpadalo.

Bola to kolosálna ríša, rozkladala sa na miliónoch sve-tov od jedného konca mohutnej špirály zvanej Mliečna ces

ta po druhý. Aj jej pád bol kolosálny – a dlhý, pretože mu-

sel prejsť dlhú cestu.

Impérium sa rozpadalo už celé stáročia pred tým, ako si  to jeden človek uvedomil. Tým človekom bol Hari Seldon  – muž, ktorý reprezentoval jedinú iskru kreatívnej práce  uprostred všeobecného úpadku. Vypracoval totiž vedu zva- nú psychohistória a dotiahol ju do absolútnej dokonalosti.

Psychohistória sa nezaoberá človekom, ale ľudskými ma- sami. Je to veda, ktorá na svoje fungovanie potrebuje davy –  miliardové zástupy ľudí. Dokáže predpovedať reakcie na sti- muly s presnosťou, s akou menej rozvinuté vedné disciplíny  dokážu predpovedať uhol odrazu biliardovej gule. Žiadna  matematika nevie predpovedať reakcie jedného človeka, no  s reakciami miliárd je to celkom iné.

Hari Seldon zmapoval sociálne a ekonomické trendy  svojej doby, extrapoloval ich krivky a rozoznal dlhotrva- júci úpadok civilizácie, ktorý sa neprestajne zrýchľuje a na- koniec povedie k dobe temna. Tá mala podľa jeho odhadov  trvať tridsaťtisíc rokov a predstavovala nevyhnutý predel  medzi pádom Impéria a vznikom novej ríše, ktorá povsta- ne z jeho trosiek.

Pád sa už nedal zastaviť, ale ešte nebolo neskoro na skrá-

tenie doby temného barbarstva. Seldon založil dve Nadácie  na „opačných koncoch galaxie“, aby nasmerovali dianie 

Prológ


12

isaac asimov

spôsobom, ktorý ich za jediné tisícročie dovedie k silnejšie- mu, trvácnejšiemu a ľudskejšiemu druhému Impériu.

Román Nadácia vyrozprával príbeh prvých dvoch sto

ročí jednej z nich.

Začala sa presídlením skupiny vedcov na planétu Terminus, ležiacu až sa samom konci jedného zo špirálových ra- mien galaxie. Bola vzdialená od politických aj spoločenských búrok starého Impéria a mohla pracovať na zhrnutí všetkého ľudského poznania do Galaktickej encyklopédie. V tom  čase si jej vedci ešte neuvedomili, že Seldon im pripísal ove- ľa významnejšiu rolu, ktorá sa naplní až dlho po jeho smrti.

Impérium sa rozpadalo a vonkajšie oblasti sa prepadali  do vlády nezávislých „kráľov“. Títo samozvanci ohrozovali  aj Nadáciu. Tá ich však dokázala postaviť proti sebe navzá- jom a za vlády prvého starostu Salvora Hardina si udržala  vratkú nezávislosť. Ako jediná mocnosť, ktorá ešte ovláda  jadrovú energiu v čase, keď sa všetky ostatné vracajú k uhliu  a rope, si dokonca vytvorila aj vlastnú duchovnú ríšu – stala  sa náboženským centrom všetkých susedných kráľovstiev.

Encyklopédia ako hlavná činnosť Nadácie postupne ustupovala do úzadia a Terminus si rozvinul ekonomiku zalo- ženú na obchode. Jeho obchodníci kšeftovali s nukleárnymi  pomôckami a so strojmi, ktoré v ich kompaktnosti nedoká- zalo prevýšiť ani samotné Impérium, a prenikali do stoviek  svetov galaktickej periférie.

Za vlády Hobera Mallowa, prvého z obchodníckych  magnátov Nadácie, si vypracovali princípy ekonomickej  vojny s takou silou, že s jej pomocou porazili aj Korellskú  republiku – napriek tomu, že dostávala pomoc od jednej  z vonkajších provincií starého Impéria.

Na konci druhého storočia patrila Nadácia k najmocnej

ším štátom v galaxii, ak nerátame pozostatky Impéria, ktoré 


prológ

sa sústredili vo vnútornej tretine Mliečnej cesty a stále ovládali tri štvrtiny obyvateľstva a bohatstva známeho vesmíru.

Preto bolo nevyhnutné, že ďalšou hrozbou, ktorej sa musí  Nadácia postaviť, budú posledné kŕče zomierajúceho Im- péria.

Galaxia sa musela pripraviť na boj Nadácie a Impéria.



1. časť

Generál

1. časť Generál



17

BEL RIOSE [...] Počas svojej relatívne krátkej kariéry

si vydobyl označenie „Posledný imperiál“. Treba po

vedať, že si ho skutočne zaslúžil. Štúdium jeho kampa

ní ukazuje, že svojimi strategickými schopnosťami sa

vyrovnal aj samému Peurifoyovi a schopnosťou ovlá

dať svojich mužov ho dokonca predstihol. Keďže sa

narodil za čias úpadku Impéria, nedostal šancu pora

ziť Peurifoya v množstve dobytých území. Jeho najväč

šia šanca prišla, keď sa ako prvý z generálov Impéria

postavil priamo proti Nadácii [...]

galaktická encyklopédia

*

* Všetky citácie z Galaktickej encyklopédie sú reprodukované zo 116. vydania z roku 1020 n. l. Použité s dovolením Galaktickej tlačovej služby na Terminuse.


18

1

pátranie po mágoch

Bel Riose cestoval bez sprievodu, aký predpisuje dvorná eti-keta pre veliteľa flotily v stále ešte vzdorovitej hviezdnej sústave na pomedzí Galaktického impéria.

Bol totiž mladý, energický (natoľko energický, že ho  chladne vypočítaví dvorania poslali radšej čo najďalej od  centra) a večne zvedavý. O tejto poslednej vlastnosti kolo- vali čudesne poprekrúcané príbehy, ktoré rozprávali stovky  a aspoň nejasne poznali tisíce ľudí. Zvyšné dve boli zákla- dom pre jeho vojenskú kariéru. Kombinácia všetkých troch  bola neporaziteľná.

Vystúpil z otrepaného pozemného vozidla, ktoré dal ko-

musi zrekvirovať, a prešiel k dverám ošumelého sídla, ktoré  bolo cieľom jeho cesty. Čakal. Oko fotobunky pokrývajúcej  celú hornú časť zárubne ožilo, dvere mu však otvorili ručne.

Usmial sa na starca za nimi. „Som Riose...“

„Ja vás poznám.“ Starec sa ani nepohol. Nezdalo sa, že  by ho táto návšteva zaskočila. „Čo chcete?“

Riose o krok ustúpil, aby dal najavo, že sa nikam netlačí. 

„Prichádzam v mieri. Ak ste Ducem Barr, chcel by som vás 

poprosiť o rozhovor.“

Ducem Barr mu ustúpil z cesty a steny na chodbe sa roz

svietili. Generál vošiel do kvalitne osvetleného domu.

„Vy také máte aj na Siwenne?“

Barr sa napäto usmial. „Inde ako u mňa už asi nie. Tieto  musím pravidelne opravovať, aby som ich udržal v prevádz- ke. Ospravedlňujem sa za dvere. Fotonické oko registruje  návštevníka, ale mechanizmus na otváranie už nefunguje.“

1. Pátranie po mágoch


19

generál

„Nezvládate opravy?“ opýtal sa generál trocha posmešne.

„Niektoré diely sa už skrátka nedajú zohnať. Posaďte sa,  prosím. Dáte si čaj?“

„Na Siwenne? Veď tu je to priam spoločenská povinnosť!“

Starý patricij sa ticho stiahol s nenápadným úklonom  – ceremoniálnym dedičstvom po aristokracii z lepších čias  minulého storočia.

Riose sa pozeral, ako odchádza, a v jeho silenej elegan- cii sa objavili prvé trhliny. Mal iba vojenské školy a aj jeho  životné skúsenosti boli len z vojenského prostredia. Ako sa  hovorí, tisíckrát stál smrti tvárou v tvár, vždy však išlo o cel- kom známu a hmatateľnú hrozbu. Preto nebolo nič divné  na tom, že uctievaného „Leva 20. flotily“ mrazilo z nečaka- ne zatuchnutej atmosféry starobylej miestnosti.

Vedel, že tie malé škatuľky z tvrdého čierneho celuloidu,  čo ich tam boli plné police, sú knihy. Ich názvy mu nič ne- hovorili. Väčší prístroj na konci izby potom musel byť zaria- denie, ktoré ich obsah spracúva na obraz a zvuk. Ešte nikdy  žiadne nevidel v prevádzke, ale počul o nich.

Raz mu vraveli, že kedysi dávno – za zlatých čias, keď Impérium zaberalo celú galaxiu – sa takéto rady kníh nachádzali v deviatich z desiatky domácností.

Teraz však treba strážiť hranice a knihy sú aj tak len pre  starcov. A polovica príbehov zo zlatých čias je určite vymys- lená. Ba aj viac ako polovica.

Barr priniesol čaj a Riose sa posadil. Hostiteľ podvihol  šálku ako pri prípitku. „Na vašu česť.“

„Ďakujem. Aj na vašu.“

Ducem Barr sa rozvážne spýtal: „Hovorí sa, že ste mla-

dý. Tridsaťpäť?“

„Skoro. Tridsaťštyri.“


20

isaac asimov

„V tom prípade,“ oznámil mu jemne, no dôrazne, Barr,  „musím začať ľútostivým upozornením, že nemám k dispo- zícii žiadne čarovné mastičky ani nápoje lásky. Absolútne  nedokážem ovplyvniť náklonnosť akejkoľvek dámy, ktorá  by vás mohla zaujímať.“

„V tomto ohľade nepotrebujem žiadne umelé pomôcky,  pane,“ nechtiac vyslovil tak samoľúbo, že prezradil, ako veľ- mi ho tá predstava pobavila. „Často za vami chodia s taký- mito požiadavkami?“

„Dosť často. Nanešťastie, neznalá verejnosť si neraz mýli  učenca s čarodejníkom a zdá sa, že milostný život si vyža- duje viac mágie a kúzel ako čokoľvek iné.“

„Čo by vlastne bolo aj celkom prirodzené. Mne však ide  o niečo iné. Učenosť si nespájam s ničím okrem schopnosti  nachádzať odpovede na ťažké otázky.“

Siwennčan zachmúrene poznamenal: „Možno sa mýlite  presne ako oni!“

„Možno áno, možno nie.“ Mladý generál položil šál- ku do zvonovitého puzdra a automaticky sa mu dolial čaj. S drobným špľachnutím doň hodil kapsulu s dochucovadlom. „Povedzte mi, milý patricij, kto presne sú mágovia?  Teraz myslím ozajstných mágov.“

Barra zaskočilo, že ho oslovuje titulom, ktorý sa už dáv- no nepoužíva. „Žiadni mágovia neexistujú,“ odvetil rýchlo.

„Ale ľudia o nich hovoria. Na Siwenne sa to priam hem- ží historkami o mágoch. Vytvárajú sa okolo nich celé sekty.  Povedal by som, že nejako súvisia s tými skupinami vašich  krajanov, ktorí túžia po vysnených starých časoch so slo- bodou a autonómiou, ako tomu hovoria. Skôr či neskôr sa  z tejto záležitosti stane hrozba pre štát.“

Starec pokrútil hlavou. „Ale prečo sa na nich pýtate mňa?  Máte azda podozrenie na vzburu so mnou na čele?“


21

generál

Riose pokrčil plecami. „Nie, vôbec nie. Aj keď by to ne- bolo až také pritiahnuté za vlasy. Váš otec strávil časť živo- ta vo vyhnanstve a vy sám ste boli dlho zapálený vlastenec  a šovinista. Ako hosťovi sa mi to nesluší spomínať, no mu- sím, lebo bez toho by som svoj cieľ skrátka nedosiahol. Ale sprisahanie hneď teraz? Za posledné tri generácie zo Siwenny vymlátili aj posledné zvyšky odporu.“

Starec s námahou povedal: „Budem rovnako nezdvorilý  hostiteľ ako vy hosť. Pripomeniem vám, že jeden vicekráľ ke- dysi rozmýšľal celkom ako vy. Aj on si rovnako nevážil zlome- ných Siwennčanov. Na jeho príkaz sa z môjho otca stal žob- rák na úteku, z bratov mučeníci a zo sestry obeť samovraždy.  Lenže ten vicekráľ zomrel primerane hnusnou smrťou, kto- rú mu privodili práve tí Siwennčania, ktorými tak pohŕdal.“

„Ach, áno, a tým ma privádzate k niečomu, čo som aj tak 

chcel povedať. Smrť tohto vicekráľa pre mňa už tri roky nie 

je záhadou. V osobnej garde mal mladého vojaka, ktorý sa 

zachoval veľmi... zaujímavo. Ten vojak ste vy, ale detaily asi 

rozoberať nemusíme, však?“

Barr chvíľu mlčal. „Netreba. Čo navrhujete?“

„Aby ste mi odpovedali na otázky.“

„Zo strachu z vašich vyhrážok? Som dosť starý na to,  aby pre mňa život zase až toľko neznamenal.“

„Milý patricij, žijeme v ťažkých časoch,“ pripomenul mu  Riose veľavravne. „Máte deti a priateľov. Máte krajinu, kto-

rej ste aspoň slovne sľubovali vernosť a vzdávali česť. Vari si 

nemyslíte, že ak sa rozhodnem udrieť, zacielim tak mizerne, 

že to bude smerovať priamo na vás?“

Barr sa chladne opýtal: „Čo chcete vedieť?“

Riose mu odpovedal s prázdnou šálkou v ruke. „Počú-

vajte ma, milý patricij. V tejto dobe majú najväčší úspech 

tí vojaci, ktorí vedú slávnostné prehliadky pred imperiál-


22

isaac asimov

nym palácom alebo sprevádzajú luxusné lode jeho impe

riálnej jasnosti na ceste na niektorú z letných planét. Ja... 

som v tomto ohľade zlyhal. Zlyhal som ako tridsaťštyriroč-

ný a zlyhám aj neskôr. Pretože, viete, rád bojujem.

Preto ma poslali až sem. Pre dvorný život som skrát-

ka problematický. Nesprávam sa podľa ich etikety. Urážam 

nadutých šľachticov aj urodzených admirálov, ale som pri-

dobrý veliteľ lodí aj ich posádok na to, aby ma len tak od-

pálili niekam do kozmu. Preto sa rozhodli pre Siwennu ako 

druhú najlepšiu možnosť. Je to pohraničný svet, vzdorovitá  provincia kdesi vo vzdialenej pustatine. Je dosť ďaleko, aby  som z nej nikoho neznepokojoval.

No a tak tu dnes trčím. Nie sú tu žiadne povstania, ktoré 

by bolo treba potlačiť, a pohraniční vicekráli sa v posled- nom čase akosi nebúria – prinajmenšom od chvíle, keď jeho  imperiálna jasnosť tak exemplárne zatočila s Mountelom,  miestodržiteľom na Paramayi.“

„Silný imperátor,“ zamrmlal Barr.

„Áno. Zišlo by sa takých aj viac. Je to môj panovník; 

na to nezabúdajte. Bránim jeho záujmy.“

Barr ľahostajne mykol plecom. „Ako sa to týka témy?“

„To vám hneď vysvetlím. Mágovia, na ktorých sa pýtam, 

prichádzajú spoza hraníc – zo svetov ďaleko za územím Im

péria, kde sú hviezdy roztrúsené len veľmi riedko...“

„... a chlad prázdneho vesmíru preniká až do kostí,“ do-

končil zaňho Barr.

„Je to z nejakej básne?“ zamračil sa Riose. Na verše mo-

mentálne naozaj nemal chuť. „Tak či onak, sú z periférie – 

z jediného územia, na ktorom môžem bez obmedzení bojo-

vať za slávu imperátora.“

„Takže podporíte imperátorské záujmy a zároveň uspo

kojíte svoju túžbu po dobrom boji.“


23

generál

„Presne.  Musím  však  vedieť,  proti  čomu  bojujem  –  a s tým by ste mi mohli pomôcť vy.“

„Ako viete?“

Generál si ležérne odhryzol z koláčika. „Lebo už tri roky 

pozorne sledujem každú klebetu, každú povedačku, každý 

náznak útržku informácií o mágoch... a z toho množstva, 

čo som zhromaždil, panuje všeobecná zhoda len v dvoch 

veciach, ktoré teda asi budú pravdivé. Prvou je, že mágovia 

pochádzajú z okraja galaxie na ramene, na ktorom leží aj 

Siwenna, a druhou zase fakt, že s jedným z nich sa osobne  stretol váš otec.“

Starý Siwennčan naňho uprene hľadel a Riose pokračoval: „Radšej by ste mi mali povedať, čo viete...“

Barr zamyslene nadhodil. „Bolo by zaujímavé prezradiť  vám niektoré veci. Bol by to môj vlastný psychohistorický  experiment.“

„Aký?“

„Psychohistorický.“ Starcov úsmev odrazu pôsobil tro- cha nepríjemným dojmom. Stroho vyhlásil: „Dajte si ešte  čaj. Toto bude na dlhšie rozprávanie.“

Pohodlne sa rozvalil na mäkkom čalúnení svojho kresla.  Svetlá v stenách sa stlmili, takže ani generálov ostrý profil  už nepôsobil tak príkro.

Ducem Barr spustil: „Viem o tom len vďaka dvom náhodám. Prvou je, že som sa narodil svojmu otcovi v tejto kraji- ne. Tento príbeh sa začína pred štyridsiatimi rokmi, krátko  po veľkom masakri, keď sa otec skrýval v lesoch na juhu a ja  som slúžil ako strelec vo vicekráľovej osobnej flotile. Mimo- chodom, ide o toho istého vicekráľa, ktorý nariadil masaker  a neskôr zomrel takou krutou smrťou.“

Trpko sa usmial a pokračoval: „Otec bol patricij Impéria 

a senátor na Siwenne. Volal sa Onum Barr.“


24

isaac asimov

Riose ho netrpezlivo prerušil: „Okolnosti jeho exilu poznám do posledného detailu. Nemusíte ich rozoberať.“

Siwennčan ho ignoroval a pokračoval presne tam, kde  skončil. „Kým bol v exile, zastavil sa uňho neznámy tu- lák. Bol to obchodník zo samého okraja galaxie – mladý  muž s nezvyčajným prízvukom, ktorý nevedel nič o nedáv- nej histórii Impéria, ale zato ho chránil osobný štít zo silo- vého poľa.“

„Silové pole pre jediného muža?“ zvolal Riose podráždene. „To azda nie! Aký generátor by mal dosť sily, aby skon- denzoval štít na rozmery jediného človeka? Do galaxie, vari za sebou ťahal na vozíku atómový zdroj s kapacitou päťtisíc miriaton?“

Barr ticho odvetil: „Práve toto je mág, o ktorom počujete  v klebetách, príbehoch a mýtoch. Neniesol si žiadny viditeľ- ný generátor, no ani najsilnejšia ručná zbraň nemala šancu 

preniknúť cez štít, čo ho chránil.“

„A to je všetko? Vari sa všetky príbehy o mágoch zrodili  z mumlania starca, ktorého zlomilo utrpenie a vyhnanstvo?“

„Príbehy o mágoch sú staršie ako môj otec, pane. Navy- še o nich existujú aj hmatateľné dôkazy. Po návšteve u otca  ten človek išiel za technoguruom v meste, ktoré mu otec po- radil, a nechal uňho rovnaký generátor silového poľa, aký  mal sám na sebe. Otec ho získal po tom, čo krvavý vicekráľ  skončil na popravisku a on sa mohol vrátiť z vyhnanstva.  Trvalo mu dlho, kým ho našiel...

Tak či onak, ten generátor visí na stene priamo za vami,  pane. Nefunguje. Fungoval len prvé dva dni, ale keď sa naň  pozriete, aj teraz vám bude jasné, že ho nevyrobili nikde  v Impériu.“

Bel Riose sa načiahol za opaskom z kovových článkov  pripevneným na oblej stene. Odlepil sa s tlmeným syčaním 


25

generál

zadržiavacieho poľa, ktoré sa uvoľnilo na dotyk jeho ruky.  Hneď ho zaujal elipsoid na konci opaska. Nebol väčší ako  vlašský orech.

„Toto má byť...“

„To bol ten generátor,“ prikývol Barr. „nanešťastie už nie  je. Tajomstvá jeho fungovania sa už nedozvieme. Subelektro- nické skúmanie ukázalo, že sa zlial do jedinej kovovej hrče a ani najpodrobnejšie štúdium vzorov lomu nestačí na rozoznanie jednotlivých prvkov, z ktorých sa skladal pred fúziou.“

„Tak potom ten váš údajný dôkaz stále stojí len na prázdnych slovách bez ničoho, čo by ich podporilo.“

Barr mykol plecom. „Chceli ste počuť, čo viem. Dokonca ste  sa mi vyhrážali násilím, ak vám to neprezradím. Ak sa k tomu  chcete teraz stavať skepticky, čo ja s tým? Mám prestať?“

„Nie! Hovorte!“ zavelil generál drsne.

„Po otcovej smrti som pokračoval v jeho bádaní a potom  sa stala druhá z náhod, ktoré som vám spomínal. Spočíva  v tom, že Siwennu dobre poznal aj Hari Seldon.“

„A to je zase kto?“

„Hari Seldon bol učenec z čias imperátora Dalubena IV. Bol to psychohistorik – posledný a najväčší predstaviteľ tohto odboru. Raz navštívil aj Siwennu, keď bola ešte veľkým  centrom obchodu, umenia a vedy.“

„Hm,“ zamrmlal Riose kyslo. „Nájde sa vari stagnujúca  planéta, ktorá netvrdí, že za starých čias bola rozkvitajúcim  centrom toho či onoho?“

„Časy, o ktorých hovorím, sa odohrávali pred dvoma  storočiami, keď ešte imperátor vládol galaxii do posled-

nej hviezdy. Siwenna bola vtedy vážená planéta uprostred 

Impéria, nie iba barbarská provincia kdesi v pohraničí. 

Za tých čias Hari Seldon predpovedal úpadok imperiálnej 

moci a nevyhnutnú barbarizáciu celej galaxie.“


26

isaac asimov

Riose sa nečakane zasmial. „Tak on to predpovedal, ho-

voríte? Tak potom to nebol bohvieaký učenec. Impérium 

je dnes silnejšie ako kedykoľvek za posledných tisíc rokov. 

Vaše staré oči oslepila chladná pochmúrnosť sveta v pohra

ničí. Niekedy si zájdite na niektorú z vnútorných planét a uvi-

díte tú nádheru a bohatstvo.“

Starec smutne pokrútil hlavou. „Krvný obeh sa najprv 

zastavuje na samom okraji. Nejaký čas trvá, kým rozklad 

prenikne až do srdca. Samozrejme, teraz hovorím o viditeľ-

nom, jasnom rozklade a nie o tom vnútornom, ktorý pre-

bieha už nejakých pätnásť storočí.“

„Ale keď ten váš Seldon predpovedal galaxiu, ktorá sa 

prepadne do hlbín barbarstva,“ pokračoval generál poba-

vene, „tak čo plánoval ďalej?“

„Z tohto dôvodu založil na opačných koncoch galaxie 

dve Nadácie s najlepšími, najmladšími a najsilnejšími ľuďmi. 

Mali v nich žiť, zakladať si rodiny, rásť a rozvíjať svoj nový  svet. Miesta, kde vznikli, nevybral náhodne. Dôkladne si ich  premyslel, rovnako ako čas ich vzniku a ich bezprostredné  okolie. Všetko zariadil tak, aby budúcnosť, ktorú odhalil  pomocou pevných zákonov psychohistorickej matematiky, znamenala skorú izoláciu od hlavnej časti imperiálnej ci

vilizácie. Iba tak v nich mohli postupne vzniknúť zárod-

ky druhého Galaktického impéria, ktoré neodvratnú dobu 

temna skráti z tridsiatich tisícročí na jediné.“

„A vy ste na to prišli kde? Zdá sa, že to poznáte do detailu.“

„Nepoznám a nikdy som nepoznal,“ vyhlásil patricij vy-

rovnane. „Je to len bolestný výsledok skladania útržkov in-

formácií, na ktorých pracoval otec, s tou troškou, ktorú 

som odhalil sám. Základy to má chatrné a nadstavba je len  romantická predstava na vyplnenie prázdnych miest. Som  však presvedčený, že v podstate je to pravda.“


generál

„Vás nie je ťažké presvedčiť.“

„Naozaj? Stojí za tým štyridsať rokov výskumu.“

„Hm... Štyridsať rokov? Ja by som to vyriešil za štyridsať  dní. Vlastne by som asi aj mal. Bolo by to... iné.“

„A ako by ste to dokázali?“

„To je predsa jasné. Môžem zahájiť prieskum. Môžem  nájsť túto Nadáciu, o ktorej rojčíte, a pozrieť si ju na vlast-

né oči. Vravíte, že boli dve?“

„Záznamy hovoria o dvoch. Podporné dôkazy sa našli 

len o jednej, čo je pochopiteľné, lebo druhá by mala byť až 

kdesi na opačnom konci galaxie.“

„Tak teda navštívime tú bližšiu.“ Generál vstal a napra- vil si opasok.

„Viete, kde ju hľadať?“ spýtal sa ho Barr.

„Svojím spôsobom áno. V záznamoch predposledného 

vicekráľa, ktorého ste tak spektakulárne zavraždili, sú aj po-

dozrivé správy o barbaroch z vonkajších planét. Za barbar-

ského princa dokonca vydal jednu zo svojich dcér. Nebojte  sa, cestu si nájdem.“

Podal starcovi ruku. „Ďakujem za pohostinnosť.“

Ducem Barr podávanú ruku mdlo prijal a strojene sa uklonil. „Vaša návšteva bola pre mňa veľkou cťou.“

„A čo sa týka informácií, ktoré ste mi dali,“ pokračoval  Bel Riose, „myslím, že presne viem, ako sa vám za ne poďa- kovať, keď sa vrátim.“

Ducem Barr ho zdvorilo vyprevadil k dverám, a keď ge- nerálovo auto mizlo v diaľke, ticho povedal: „Ak sa nieke- dy vrátite.“


28

NADÁCIA [...] Po štyridsiatich rokoch expanzie mu

sela Nadácia čeliť hrozbe Bela Riosa. Hrdinské časy

Hardina a Mallowa boli dávno preč a s nimi zmizla aj

istá tvrdá opovážlivosť a odhodlanie [...]

galaktická encyklopédia


29

2

mágovia

Štyria muži sedeli v miestnosti postavenej ďalej od ostatných, takže sa do nej nik cudzí len tak nedostal. Krátko sa  pozerali na seba a dlho na stôl, ktorý ich delil. Stáli na ňom  štyri fľaše a rovnaký počet naliatych pohárov, nik sa ich však  ani nedotkol.

Ten najbližšie pri dverách napokon vystrel ruku a začal  pomaly klopkať po stole prstami.

Spýtal sa: „Budeme tu len naveky sedieť a špekulovať?  Záleží na tom, kto prehovorí ako prvý?“

„Tak hovorte vy,“ navrhol mu ten priamo oproti. „Vás 

by to malo trápiť najviac.“

Sennett Forell sa zasmial. Takmer to nebolo počuť a roz- hodne v tom nebol žiadny humor. „Lebo si myslíte, že som  najbohatší. Nuž... Alebo možno čakáte, že budem pokračo- vať, ako som začal. Asi ste ešte nezabudli, že to bola moja  obchodná flotila, ktorá zajala tú ich loď.“

„Máte najväčšiu flotilu,“ poznamenal tretí, „a najlepších  kormidelníkov, čo je len iný spôsob, ako povedať, že ste naj- bohatší. Bolo to desivo riskantné aj pre vás – pre nás ostat- ných by to bolo ešte nebezpečnejšie.“

Sennett sa opäť tlmene zasmial. „Istý sklon k riskovaniu  som asi zdedil po otcovi. Koniec koncov, základným bodom  rizika je fakt, že prináša zisk, ktorý ho opodstatňuje. Všim- nite si však, že nepriateľskú loď sa podarilo izolovať a zajať  bez strát na našej strane a tiež bez toho, aby mohla varovať  ostatné.“

2. Mágovia




Isaac Asimov

ISAAC ASIMOV


2. 1. 1920 - 6. 4. 1992

Isaac Asimov americký profesor biochemie a autor více než 400 vědeckých, populárně vědeckých, sci-fi a detektivních knih se narodil na začátku roku 1920 v Petroviči (v dnešním Bělorusku) a zemřel ve věku 72 let v New Yorku. Krátce po narození (jako tříletý) se svými rodiči emigroval do USA, kde se později stal velmi úspěšným a neobyčejně plodným autorem. Z důvodu častého stěhování vystřídal řadu škol a studium na určitou dobu přerušila i válka. Nakonec získal v roce 1948 na Kolumbijské univerzitě v New Yorku doktorát z biochemie.

Asimov – Isaac Asimov – více informací





       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.