načítání...


menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Načo nám je opozícia? -- Inštitucionálne práva parlamentnej opozície v Česku a na Slovensku – Katarína Chovancová

Fungujeme! Vážení zákazníci, nařízením vlády jsou od 22. 10. 2020 z preventivních důvodů zavřeny některé naše pobočky. Knihy si ale můžete nadále objednávat s doručením Českou poštou, GLS, Zásilkovnou či s vyzvednutím na některých našich výdejnách. Tyto objednávky vyřizujeme v běžném režimu, stejně tak nákup e-knih a dalších elektronických produktů. Bližší informace naleznete zde
Načo nám je opozícia? -- Inštitucionálne práva parlamentnej opozície v Česku a na Slovensku

Elektronická kniha: Načo nám je opozícia?
Autor: Katarína Chovancová
Podnázev: Inštitucionálne práva parlamentnej opozície v Česku a na Slovensku

– Táto publikácia analyzuje všetky inštitucionálne práva opozície v Národnej rade Slovenskej republiky a Poslaneckej snemovni Českej republiky v období rokov 1992-2016. Analýze sú podrobené tieto inštitucionálne faktory: legislatívna ... (celý popis)
255
Produkt teď bohužel není dostupný.


»hlídat dostupnost
8,5
bo za nákup

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Masarykova univerzita
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku a kopírování
Médium: e-book
Rok vydání: 2019
Počet stran: 298
Vydání: 1. vydání
Skupina třídění: Politologie
Jazyk: slovensky
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-210-9463-5
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Táto publikácia analyzuje všetky inštitucionálne práva opozície v Národnej rade Slovenskej republiky a Poslaneckej snemovni Českej republiky v období rokov 1992-2016. Analýze sú podrobené tieto inštitucionálne faktory: legislatívna iniciatíva, novelizovanie rokovacieho poriadku skúmaných parlamentných telies; obsadzovanie postov vo vedení parlamentu, v parlamentných výboroch a komisiách; hlasovanie o dôvere a nedôvere vláde alebo jej členovi; kladenie parlamentných otázok a interpelácií; podania na ústavný súd a referendová iniciatíva. Prostredníctvom hodnotenia týchto možností prináša kniha analýzu ich využívania v oboch krajinách v čase, ale predovšetkým prináša komparáciu využívania práv parlamentnej opozície a jej celkovej sily voči vláde na Slovensku a v Českej republike.

(inštitucionálne práva parlamentnej opozície v Česku a na Slovensku)
Předmětná hesla
Zařazeno v kategoriích
Katarína Chovancová - další tituly autora:
Medzinárodná obchodná arbitráž Medzinárodná obchodná arbitráž
Medzinárodná arbitráž investičných sporov Medzinárodná arbitráž investičných sporov
Medzinárodné rozhodcovské konanie v obchodnej praxi Medzinárodné rozhodcovské konanie v obchodnej praxi
 
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

Masarykova univerzita

Fakulta sociálních studií

Mezinárodní politologický ústav

Ediční řada Monografie

Svazek č. 70



Načo Nám je opozícia? inštitucionálne práva parlamentnej opozície v česku a na Slovensku

Masarykova univerzita

Fakulta sociálních studií

Mezinárodní politologický ústav

Brno 2019 Katarína ChovanCová

© 2019 Masarykova univerzita

© 2019 Katarína Chovancová

978-80-210-9464-2 (online ; pdf )

978-80-210-9463-5 (print)

Publikace vychází s finanční podporou Konrad-Adenauer-Stiftung,

zastoupení v Praze

Ediční rada MaSaryKovy univErzity

prof. Phdr. Jiří Hanuš, Ph.d. (předseda)

Phdr. Jan Cacek, Ph.d. (Fakulta sportovních studií)

Mgr. tereza Fojtová (rektorát)

doc. Judr. Marek Fryšták, Ph.d. (Právnická fakulta)

Mgr. Michaela Hanousková (Středisko pro pomoc studentům se specifickými nároky)

doc. rndr. Petr Holub, Ph.d. (Ústav výpočetní techniky)

doc. Mgr. Jana Horáková, Ph.d. (Filozofická fakulta)

prof. Mudr. Lydie izakovičová Hollá, Ph.d. (Lékařská fakulta)

prof. Phdr. Mgr. tomáš Janík, Ph.d. (Pedagogická fakulta)

prof. Phdr. tomáš Kubíček, Ph.d. (Moravská zemská knihovna v Brně)

prof. rndr. Jaromír Leichmann, dr. rer. nat. (Přírodovědecká fakulta)

doc. ing. Petr Pirožek, Ph.d. (Ekonomicko-správní fakulta)

doc. rndr. Lubomír Popelínský, Ph.d. (Fakulta informatiky)

Mgr. Kateřina Sedláčková, Ph.d. (Centrum jazykového vzdělávání)

prof. rndr. ondřej Slabý, Ph.d. (Středoevropský technologický institut)

prof. Phdr. Jiří trávníček, M.a. (Ústav pro českou literaturu av čr, v.v.i.)

doc. Phdr. Martin vaculík, Ph.d. (Fakulta sociálních studií)

Phdr. alena Mizerová (tajemnice)

recenzent: doc. Mgr. Erik Láštic, Ph.d.OBSAH

oBsah

zoznaM taBuLiEK .................................................................................9

zoznaM graFov ..................................................................................11

zoznaM SKratiEK a značiEK .......................................................13

Úvod ...........................................................................................................15

1. ParLaMEnty a vLády – dEFiníCiE a FunKCiE ................24

1.1 Parlament – jeho definícia a funkcie ........................................24

1.2 vlády – ich základné delenie a funkcie ...................................26

2. ParLaMEntná oPozíCia – JEJ dEFiníCia a FunKCiE ....32

2.1 Stráca parlamentná opozícia zmysel? .......................................44

2.1.1 Je vôbec potrebný celý parlament?

teória o úpadku parlamentov .............................................44

2.1.2 zanikanie parlamentnej opozície:

Mýtus alebo nezvratný trend? .............................................50

2.1.3 racionalizácia parlamentarizmov –

čo znamená pre opozíciu? ....................................................52

3. oPozíCia indE: Stav EMPiriCKéHo SKÚMania činnoSti ParLaMEntnEJ oPozíCiE ...........................................56

4. oPEraCionaLizáCia ParLaMEntnEJ oPozíCiE

a MEtodoLogiCKé aSPEKty JEJ anaLýzy ........................ 63

Načo Nám je opozícia?6

5. EMPiriCKá čaSť – inštituCionáLnE

MožnoSti ParLaMEntnEJ oPozíCiE

na SLovEnSKu a v čESKEJ rEPuBLiKE .......................................80

5.1 Predstavenie slovenských a českých vlád v jednotlivých

volebných obdobiach ..................................................................81

5.2 inštitucionálne práva parlamentnej opozície

na Slovensku ................................................................................97

5.2.1 základné inštitucionálne rámce s vplyvom na silu

parlamentnej opozície ..........................................................97

5.2.2 Charakter volebného systému a jeho vývoj .................... 103

5.2.3 rokovací poriadok nr Sr a jeho novelizácie ................ 107

5.2.4 Legislatívna iniciatíva a úspešnosť legislatívnych

návrhov opozície ................................................................ 118

5.2.5 Hlasovanie o dôvere vláde a hlasovanie

o nedôvere vláde alebo jej členovi ................................... 123

5.2.6 Parlamentné otázky a interpelácie členov vlády ............ 126

5.2.7 obsadzovanie postov v predsedníctve parlamentu ....... 132

5.2.8 obsadzovanie postov v parlamentných výboroch ......... 133

5.2.9 Legislatívnym procesom všetko nekončí:

Podnety na ústavný súd .................................................... 137

5.2.10 referendová iniciatíva..................................................... 141

5.3 inštitucionálne práva parlamentnej opozície

v českej republike .................................................................... 146

5.3.1 základné inštitucionálne rámce s vplyvom

na silu parlamentnej opozície ........................................... 146

5.3.2 Charakter volebného systému a jeho vývoj .................... 154

5.3.3 inštitucionálna adaptácia Poslaneckej snemovne:

zásahy ústavného súdu do činnosti Snemovne

a novelizácie jej rokovacieho poriadku ........................... 160

7OBSAH

5.3.4 Legislatívna iniciatíva a úspešnosť

legislatívnych návrhov opozície ....................................... 176

5.3.5 Hlasovania o dôvere a hlasovanie o nedôvere vláde .... 184

5.3.6 interpelácie členov vlády................................................... 195

5.3.7 obsadzovanie postov vo vedení

Poslaneckej snemovne ....................................................... 202

5.3.8 obsadzovanie postov

v parlamentných výboroch a komisiách ......................... 205

5.3.9 Legislatívnym procesom všetko nekončí:

Podnety na ústavný súd .................................................... 214

6. KoMParatívna PErSPEKtíva: čo SPáJa a odLišuJE

čESKÚ a SLovEnSKÚ P arLaMEntnÚ oPozíCiu? ................221

6.1 Komparácia inštitucionálnych rámcov vplývajúcich

na práva parlamentnej opozície ............................................. 222

6.1.1 zmeny rokovacieho poriadku parlamentu –

smery inštitucionálnej adaptácie oboch parlamentov ....224

6.2 Komparácia inštitucionálnych práv parlamentnej

opozície nezávislých od jej menšinového,

resp. väčšinového statusu ........................................................ 226

6.3 Komparácia inštitucionálnych práv parlamentnej

opozície závislých od jej menšinového, resp.

väčšinového statusu ................................................................. 231

6.3.1 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií

v legislatívnom procese ..................................................... 231

6.3.2 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií

v hlasovaní o dôvere a nedôvere vláde

alebo jej členovi .................................................................. 233

6.3.2.1 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií

v iniciačnom hlasovaní o dôvere vláde ..................... 237

Načo Nám je opozícia?8

6.3.3 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií

pri obsadzovaní postov v predsedníctve parlamentu

a v parlamentných výboroch ............................................ 246

6.3.4 Postavenie menšinových a väčšinových opozícií

v iniciovaní referenda ........................................................ 249

6.4 Prechodné vlády a parlamentná opozícia ............................ 250

6.5 zhrnutie: Pozícia opozície v národnej rade

a v Poslaneckej snemovni v komparatívnej perspektíve ..... 255

6.6 odporúčania pre posilnenie pozície

parlamentnej opozície ............................................................. 265

závEr ........................................................................................................271

SuMMary ................................................................................................275

Použitá LitEratÚra a zdroJE ..................................................288ZOZNAM TABULIEK zoznaM taBuliek tabuľka 1: Porovnanie udržiavacích, dočasných a úradníckych vlád na

základe ich primárnych charakteristík (s. 31) tabuľka 2: Ciele parlamentnej opozície definované robertom dahlom (s. 39) tabuľka 3: Kontinuum medzi vládnym a opozičným statusom

v deviantných konštaláciách legislatívno-exekutívnych vzťahov (s. 65) tabuľka 4: Prehľad inštitucionálnych možností parlamentnej opozície

rozlíšených na základe ich charakteru a výskytu v parlamente, resp.

mimo parlamentu (s. 74) tabuľka 5: inštitucionálne možnosti parlamentnej opozície zoradené do

troch vertikálnych kategórií na základe ich relatívnej sily, rozlíšené na

možnosti vyskytujúce sa vnútri, resp. mimo parlamentu (s. 75) tabuľka 6: Prehľad jednotlivých volebných období a základných informácií

o vládach v týchto volebných obdobiach v prípade Slovenskej a českej

republiky (s. 82) tabuľka 7: Počet parlamentných strán v Sr v jednotlivých volebných

obdobiach (s. 106) tabuľka 8: zmeny rokovacieho poriadku nr Sr v jej prvých šiestich

volebných obdobiach rozdelené podľa obsahových kategórií (s. 115) tabuľka 9: Chronologické zoradenie zmien rokovacieho poriadku nr Sr

v jej prvých šiestich volebných obdobiach, rozdelené podľa volebného

obdobia, v ktorom boli prijaté (s. 117) tabuľka 10: Prehľad navrhovateľov zmien rokovacieho poriadku nr Sr,

ktoré boli prijaté parlamentom (s. 118) tabuľka 11: Prehľad hlasovaní o dôvere, resp. nedôvere vláde alebo jej

členovi v šiestich volebných obdobiach nr Sr podľa iniciátora (s. 124)

Načo Nám je opozícia?10

tabuľka 12: Prehľad predsedov a podpredsedov nr Sr v jednotlivých

volebných obdobiach (s. 133) tabuľka 13: Počet parlamentných strán v čr v jednotlivých volebných

obdobiach (s. 159) tabuľka 14: zmeny rokovacieho poriadku Poslaneckej snemovne čr

rozdelené podľa obsahových kategórií (s. 172) tabuľka 15: Chronologické zoradenie zmien rokovacieho poriadku

Poslaneckej snemovne čr v jej prvých šiestich volebných obdobiach,

rozdelené podľa volebného obdobia, v ktorom boli prijaté (s. 174) tabuľka 16: Prehľad navrhovateľov zmien rokovacieho poriadku

Poslaneckej snemovne čr v prvých šiestich volebných

obdobiach (s. 175) tabuľka 17: Prehľad všetkých uskutočnených hlasovaní o vyslovení

nedôvery vláde, o vyslovení dôvery vláde a o zákone, hlasovanie, ktoré

bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde (s. 193) tabuľka 18: Prehľad distribúcie postov vo vedení Poslaneckej

snemovne medzi vládou a opozíciou v jej prvých šiestich volebných

obdobiach (s. 203) tabuľka 19: zoznam stálych a dočasných komisií Poslaneckej snemovne

čr v jej prvých šiestich volebných obdobiach a zastúpenie vlády

a opozície v ich členstve a predsedníctve (s. 208) tabuľka 20: zoznam parlamentných výborov Poslaneckej snemovne čr

v jej prvých šiestich volebných obdobiach a zastúpenie vlády a opozície

v ich členstve a predsedníctve (s. 212)ZOZNAM GRAFOV zoznaM graFov graf 1: Porovnanie počtov návrhov zákonov schválených národnou

radou Sr a podielu vlády, poslancov vládnych strán a poslancov

opozičných strán na autorstve týchto zákonov v šiestich volebných

obdobiach (s. 119) graf 2: Porovnanie percentuálnej miery úspešnosti legislatívnych návrhov

predložených vládou ako celkom, poslancami vládnych strán a poslancami

opozičných strán v šiestich volebných obdobiach nr Sr (s. 120) graf 3: Počet legislatívnych návrhov predložených poslancami opozičných

strán v 2.–6.volebnom období nr Sr (s. 121) graf 4: Percentuálny pomer poslancov vládnych, opozičných strán

a nezaradených alebo nezávislých poslancov pri predkladaní

parlamentných otázok v šiestich volebných obdobiach nr Sr (s. 127) graf 5: Percentuálny pomer poslancov vládnych, opozičných strán

a nezaradených alebo nezávislých poslancov na interpelovaní členov

vlády v 3.–6. volebnom období nr Sr (s. 131) graf 6: Pomer zastúpenia vlády a opozície v predsedníctve parlamentných

výborov v prvých šiestich volebných obdobiach nr Sr (s. 135) graf 7: Prehľad poslaneckých podaní na Ústavný súd Sr vo veci namietania

nesúladu právnej normy s Ústavou Sr podľa navrhovateľa (s. 138) graf 8: Porovnanie počtov návrhov zákonov schválených Poslaneckou

snemovňou čr a podielu vlády, poslancov vládnych strán, poslancov

opozičných strán resp. kombinácie vládnych a opozičných poslancov

na autorstve týchto zákonov v prvých šiestich volebných obdobiach

obdobiach Poslaneckej snemovne čr (s. 179) graf 9: Porovnanie percentuálnej miery úspešnosti legislatívnych návrhov

predložených vládou ako celkom, poslancami vládnych strán,

poslancami opozičných strán resp. kombináciou vládnych a opozičných

poslancov v 2.–6. volebnom období Poslaneckej snemovne čr (s. 181)

Načo Nám je opozícia?12

graf 10: Porovnanie počtov legislatívnych návrhov opozičných poslancov

v 2.–6. volebnom období Poslaneckej snemovne čr (s. 183) graf 11: Prehľad všetkých hlasovaní o dôvere vláde po jej nástupe do

funkcie počas prvých šiestich volebných období Poslaneckej snemovne

čr. graf znázorňuje, koľko hlasov získala vláda nad, resp. pod rámec

minimálneho kvóra, ktoré sa odvíja od počtu poslancov účastných na

hlasovaní (s. 191) graf 12: Porovnanie pomeru poslancov vládnych a opozičných strán na

predkladaní ústnych interpelácií v 2.–6. volebnom období Poslaneckej

snemovne čr. (s. 196) graf 13: rozdelenie odpovedí na písomné interpelácie, ktoré boli

predkladateľom označené za neuspokojivé a boli následne prerokované

v Poslaneckej snemovni čr, za 1.–6. volebné obdobie Poslaneckej

snemovne čr podľa predkladateľa (s. 201) graf 14: Prehľad predložených žiadostí na Ústavný súd čr o zrušenie

zákona v prvých šiestich volebných obdobiach, rozdelené podľa

navrhovateľa (s. 217) graf 15: Porovnanie miery podielu opozičných strán na predkladaní

ústnych interpelácií (v prípade čr), resp. písomných interpelácií

(v prípade Sr) a parlamentných otázok v 2., resp. 3. až 6. volebnom

období nr Sr a PS čr (s. 227) graf 16: Komparácia počtu žiadostí o ex post kontrolu legislatívy ústavným

súdom iniciovaných poslancami parlamentnej opozície v Sr a čr (s. 229) graf 17: Percentuálna úspešnosť predložených legislatívnych návrhov

v prvých šiestich volebných obdobiach Poslaneckej snemovne čr

a národnej rady Sr diverzifikovaných podľa vládneho, resp. opozičného

statusu navrhovateľa (s. 232) graf 18: Porovnanie hlasovaní o nedôvere vláde alebo jej členovi

a hlasovaní o dôvere vláde v prvých šiestich volebných obdobiach

Poslaneckej snemovne čr a národnej rady Sr (s. 234)

13ZoZnam skratiek a Značiek

Zo Znam skratiek a Značiek

ano aliancia nového občana

čSSd česká strana sociálně demokratická

čr česká republika

dÚ demokratická únia

EÚ Európska únia

HzdS Hnutie za demokratické Slovensko

KdH Kresťansko -demokratické hnutie

Kdu -čSL Křesťanská a demokratická unie – československá strana lidová

Koz Konfederácia odborových zväzov

KSčM Komunistická strana čech a Moravy

KSS Komunistická strana Slovenska

LB Levý blok

LidEM Liberální demokraté

ĽS -HzdS Ľudová strana – naše Slovensko

MK Maďarská koalícia (Magyar Koalíció)

nKÚ najvyšší kontrolný úrad

nr Sr národná rada Slovenskej republiky

oda občanská demokratická aliance

odS občanská demokratická strana

oP okresná prokuratúra

PSP čr Poslanecká sněmovna Parlamentu české republiky

SaS Sloboda a solidarita

SdK Slovenská demokratická koalícia

SdKÚ -dS Slovenská demokratická a kresťanská únia – demokratická strana

SdĽ Strana demokratickej ľavice

Smer -S d Smer – Sociálna demokracia

SMK Strana maďarskej koalície

SMK -MKP Strana maďarskej koalície – Magyar Közösség Pártja

SnS Slovenská národná strana

SoP Strana občianskeho porozumenia

SPd Svoboda a přímá demokracie

Načo Nám je opozícia?14

SPr -rSč Sdružení pro republiku – republikánská strana

československa

Sr Slovenská republika

Sv Spoločná voľba

Sz Strana zelených

ÚKr Ústredná komisia pre referendum

uS unie svobody

uS -dEu unie svobody – demokratické unie

ÚS Sr Ústavný súd Slovenskej republiky

vo volebné obdobie

vv věci veřejné

zrS združenie robotníkov SlovenskaÚVOD úvod

„Systém zvládania hlavných politických konfliktov v  spoločnosti pro‑

stredníctvom zabezpečenia, aby jedna alebo viaceré opozičné strany

mohli súťažiť s vládnymi stranami o hlasy voličov vo voľbách a v parla‑

mente nie je novým; je to však zároveň jeden z najväčších a najmenej

očakávaných sociálnych objavov. (...) Existencia opozičnej strany je

takmer najlepšie rozlíšiteľným znakom demokracie.“

(dahl, 1966: 15–16)

Bol to už robert dahl pred viac ako 50 -timi rokmi, kto položil základy reflektovania dôležitosti parlamentnej opozície a predovšetkým jej vedeckého skúmania. v nadväznosti na jeho dielo mnoho ďalších politológov poukazuje na dôležitosť existencie parlamentnej opozície v  parlamentných demokraciách, a  to od čias publikácie dahlovho zásadného diela Political Opposition in Western Democracies (1966) až po súčasnosť. Medzi dnešnými autormi je to napríklad Helms (2004), ktorý zdôrazňuje, že obmedzenie sily vlády je kľúčovým krokom pri vzniku nových demokracií. Platí pritom, že jediným subjektom, ktorý môže uplatňovať svoj vplyv voči vláde priamo v  parlamente, kde pôsobí, je parlamentná opozícia. a práve preto napríklad Christiansen a daamgaard (2008) konštatujú, že sú to práve opozičné strany, ktoré sú esenciou parlamentnej demokracie. v  oblasti empirického skúmania platí, že súčasní politológovia sa na opozičné sily orientujú v  rozsiahlej miere, avšak skôr v  kontexte zameriavania sa na mimoparlamentné formy opozície. nemožno však spochybniť fakt, že niektorí autori analyticky rozpracovali tiež parlamenty a ich vzťahy k vládam. výskumná optika sa v tom prípade často zameriava skôr na celkový vývoj parlamentarizmu v rámci jednotlivých krajín separátne, či v komparatívnej perspektíve (viď napr. ilonszki, 2008; Kopecký, 2005), prípadne analyzovanie legislatívno -exekutívnych vzťahov

Načo Nám je opozícia?16

predovšetkým na základe aplikácie klasickej Kingovej typológie tých

to vzťahov (napr. Millard, 2008; Pettai a Madise 2006; Kopecký a Spi

rová, 2008; de giorgi a ilonszki (ed.), 2018). Len veľmi výnimočne sa

však tieto smery skúmania dostali k podrobnému analyzovaniu práv

a reálnej činnosti samotnej parlamentnej opozície v konkrétnej kraji

ne. tú totiž nemožno jednoducho analyticky stotožniť so skúmaním

parlamentu ako celku.

Pochopiteľne, cieľom nie je čitateľovi v úvode tejto knihy predsta

viť detailný výpočet publikácií súvisiacich s témou tejto knihy. tento

kontext však nie je nepodstatný, nakoľko hovorí jasnou rečou – v po

litologickom skúmaní relatívne často figurujú príbuzné témy, avšak

diel zameraných práve na parlamentnú opozíciu ako zásadného par

lamentného aktéra je, predovšetkým v  našom regióne, ako šafranu.

nie je pritom ani nutné zdôrazňovať teoretické citáty podčiarkujúce

dôležitosť parlamentnej opozície – každý občan aktívne sa zaujíma

júci sa o  politické dianie dozaista vníma jej činnosť, ktorá spočíva

predovšetkým v snahe kontrolovať vládu a v parlamente pôsobiť ako

dôležitý aktér vyvažujúci jej vplyv. Pochopiteľne, samotná existencia

parlamentnej opozície je elementárnym predpokladom fungovania

parlamentných demokracií, nie je však postačujúcim aspektom  – je

potrebné, aby bol opozícii zaistený dostatočný priestor na to, aby

plnila svoje funkcie, medzi ktorými jednoznačne dominuje kontrola

vlády. a  práve doplnenie popísaného stavu empirického skúmania

je ambíciou tejto publikácie, v ktorej som sa rozhodla špecificky za

merať na českú a Slovenskú republiku. tie v minulosti tvorili jeden

štátny útvar a  majú za sebou dlhú existenciu komunistického reži

mu, po páde ktorého muselo opätovne dôjsť k  vytvoreniu inštitúcií

parlamentnej demokracie či  konštituovaniu straníckeho systému

a  parlamentná opozícia si v  nich postupne nachádzala svoju pozí

ciu v legislatívno -exekutívnych vzťahoch, čo rozhodne považujem za

zaujímavý objekt skúmania. ak je reč o podnetoch k napísaniu tejto

publikácie, je potrebné tiež povedať, že táto kniha stavia na obsahu

mojej dizertačnej práce, ktorá vznikla počas môjho doktorandského

štúdia na Masarykovej univerzite v Brne, v priebehu ktorého som sa

snažila do hĺbky porozumieť vládno -opozičným vzťahom v  týchto

krajinách prostredníctvom dlhotrvajúceho zberu dát a  ich analýzy. ÚVOD Podobne ako táto práca, publikácia má čitateľovi zodpovedať otázku, načo nám je parlamentná opozícia všeobecne, prostredníctvom teoretického konceptualizovania jej funkcií, ale predovšetkým zhodnotiť, aká je jej úloha v praxi, tzn. aké funkcie plní a aké prostriedky volí k ich naplneniu. Konkrétne, kniha porovnáva vývoj práv

1

parla

mentnej opozície, ale aj konkrétne aspekty celkovej dynamiky vzťahov medzi vládou a  opozíciou, priamo sa premietajúcej do vzťahov legislatívno -exekutívnych a  „nastavuje zrkadlo“ dvom skúmaným krajinám v tom, aký posun vo vývoji vzťahov vlády a opozície dosiahli a či jedna z nich výrazne predčila druhú v zmysle miery, do akej môže parlamentná opozícia reálne uplatňovať svoj vplyv voči vláde.

Publikácia skúma tieto možnosti v  období rokov od 1992 (v  prí

pade českej republiky), resp. 1994 (v  prípade Slovenskej republiky) do roku 2013 (v prípade českej republiky), resp. 2016 (v prípade Slovenskej republiky). dĺžka skúmaného obdobia bola určená začiatkom samostatnej existencie dvoch skúmaných štátov, ale predovšetkým ohraničením jednotlivých volebných období samotnou národnou radou Sr a Poslaneckou snemovňou čr. česko a Slovensko vytvorili samostatné štáty v  januári 1993. česká vláda, ktorá vznikla v  roku 1992, však kontinuálne pokračovala po rozdelení republík. z  tohto dôvodu je česká republika skúmaná práve od začiatku tohto volebného obdobia, počnúc dňom 2. 7. 1992, nakoľko z hľadiska jednotky analýzy je potrebné pokryť celé volebné obdobie, aj napriek jeho presahu mimo existenciu samostatnej českej republiky. Pre Slovenskú republiku je začiatok skúmaného obdobia stanovený na 13. 12. 1994, kedy k moci nastúpila vôbec prvá vláda kreovaná na základe parlamentných volieb realizovaných v  samostatnej Slovenskej republike a ktoré je všeobecne označované za prvé volebné obdobie národnej rady Sr. Skúmané obdobie teda pokrýva prvých šesť ukončených volebných období Poslaneckej snemovne českej republiky a národnej rady Slovenskej republiky, pričom časové ohraničenie jednotlivých 1

Slová „možnosti“ a „práva“ pokladám za najexaktnejšie výrazy popisujúce činnosti,

ktoré sú opozičným poslancom, resp. všetkým poslancom v parlamente inštitucio

nálne zaručené v  zmysle, že disponujú právom ich využívať. tieto dva termíny

v knihe používam ako rovnocenný ekvivalent.

Načo Nám je opozícia?18

volebných období identifikujem rovnako, ako ho v  zaznamenávaní

svojej činnosti identifikujú tieto inštitúcie samotné. základnou jed

notkou analýzy je teda volebné obdobie toho -ktorého legislatívneho

telesa, a  to predovšetkým z  dôvodu, aby bolo možné jednotlivé ča

sové jednotky systematicky porovnávať v  empirickej analýze. takto

stanovená jednotka analýzy však nijako neabstrahuje od funkčných

období jednotlivých vlád, ktoré mohli vznikať aj bez realizácie nových

volieb do legislatívneho telesa, čo bolo predovšetkým prípadom čes

kej republiky. v samotnej komparatívnej analýze a jednotlivých em

pirických kapitolách sú partikulárne vlády existujúce v rámci jedného

volebného obdobia, ktorých predseda alebo stranícky pôdorys boli

zmenené v porovnaní s predošlou vládou, vždy jednoznačne odlíšené

a  ich funkčné obdobia sú teda chápané ako čiastkové pod -jednotky

analýzy. dĺžku skúmaného obdobia, ktorá predstavuje viac ako 20 ro-

kov, pritom považujem za dostatočne dlhú na to, aby bolo možné

tento vývoj reálne hodnotiť a minimálne načrtnúť širšie predpoklady

o vývoji týchto vzťahov v nových demokraciách po páde komunistic

kého režimu.

objektom analýzy je Poslanecká snemovňa čr a národná rada Sr.

Je nutné dodať, že prvá menovaná je jednou z dvoch komôr českého

parlamentu, avšak táto kniha analyticky mapuje len jeho dolnú ko

moru. Faktom totiž je, že podľa Ústavy čr je vláda zodpovedná len

Poslaneckej snemovni, čo ju robí najrelevantnejším objektom skú

mania v  kontexte zamerania tejto publikácie. okrem toho, absen

cia Senátu v  rámci objektov skúmania je tiež podporená potrebou

symetrie komparácie medzi českom a Slovenskom, ktorá by nebola

plne dosiahnuteľná, pokiaľ by bol do analýzy zahrnutý. tento argu

ment je však sekundárny, kým primárnym je ten, že je potrebné sa

zaoberať výhradne tou komorou parlamentu, ktorej sa vláda z  pod

staty politického systému zodpovedá. okrem toho, empíria ukazuje,

že Senát obvykle nevychyľuje existujúce rozdelenie síl medzi vládou

a opozíciou iným smerom, než je tomu v Poslaneckej snemovni. ako

uvádzajú Kolář a  kol. (2013), český Senát všeobecne vráti len me

nej ako 5 %  všetkých zákonov prijatých Snemovňou, z  nich zhruba

40 % prípadov Snemovňa prehlasuje tak, že návrh je prijatý v pôvod

nom znení. o výraznom vychýlení osi tohto vzťahu nemožno hovoriť ÚVOD ani v kontexte jeho personálneho zloženia. Platí totiž, že vo väčšine volebných období disponovali vládne strany väčšinou v  Senáte. výnimkou sú len tri po sebe nasledujúce vlády premiérov špidlu, grossa a Paroubka, čo však činí len jedno volebné obdobie. väčšinou v Senáte nedisponovala ani zemanova vláda, toto však bolo v súlade s jej menšinovým statusom v Poslaneckej snemovni.

Keďže, ako som už uviedla, podnetom pre napísanie a publikovanie tejto knihy bola absencia podobných titulov v  českom a  slovenskom jazyku, s týmto súvisí rozsah tejto knihy. za jej cieľ totiž nepovažujem len predstaviť čitateľom opozíciu vo vzťahu k vláde v česku a na Slovensku. Mojím cieľom bolo vytvoriť publikáciu, v ktorej čitateľ zaujímajúci sa o parlamentnú opozíciu o nej nájde komplexné informácie o tejto v prípade oboch skúmaných krajín. Preto teoretická časť prináša prehľad o  základných charakteristikách vlád a  parlamentov, ale predovšetkým typov parlamentnej opozície, jej funkcií a  ďalších aspektov jej fungovania v  parlamentných demokraciách. Pokúsila som sa tiež priniesť stručný výpočet štúdií a kníh, ktoré sa podobnou problematikou v minulosti zaoberali, vďaka čomu čitatelia v prípade záujmu budú vedieť, po čom siahnuť, ak budú chcieť v čítaní o týchto témach prekročiť horizont česka a  Slovenska. Ešte predtým, než kniha pristupuje k samotnej empirickej analýze je tiež niekoľko strán venovaných aj predstaveniu jednotlivých vlád v  tom -ktorom volebnom období v oboch krajinách. Celá empirická časť totiž prezentuje analyzované dáta v  jednotlivých volebných obdobiach, odvoláva sa na ne a porovnáva ich, čo by pre čitateľa mohlo byť pomerne komplikovaným, ak by nepoznal konštalácie jednotlivých vlád a ich základné charakteristiky, či dôvody ich pádu. Pochopiteľne, mohol by tieto informácie získavať z iných zdrojov, ale považujem za prehľadnejšie a  praktickejšie, ak relevantné informácie tohto typu nájde priamo v  tejto knihe. Samozrejme, bez prílišného zachádzania do detailov o spôsobe vládnutia konkrétnych vlád, hoci tie by kľudne sami postačovali na samostatnú a nepochybne zaujímavú knihu.

a čo sa týka samotnej empírie, možno povedať, že kniha je v tomto smere pomerne rozsiahlou. Skúma totiž parlamentnú opozíciu dvoch krajín vo viac ako 20 rokov trvajúcom období, pričom sa zameriava na všetky inštitucionálne možnosti parlamentnej opozície, ktoré sú

Načo Nám je opozícia?20

vyhodnotené ako relevantné, uplatniteľné a merateľné. to činí analýzu pomerne rozsiahlou vo viacerých jej dimenziách a v nadväznosti na to je empirická časť knihy pomerne robustnou a bohatou na dáta a informácie, ale aj podkapitoly. okrem toho, empirická časť, ktorá je rozdelená na samostatné sekcie o Slovenskej a českej republike, je následne doplnená o komparatívnu časť, ktorá v závere knihy porovnáva jednotlivé skúmané aspekty a ich vývoj u oboch krajín súčasne. toto môže budiť dojem duplicity, avšak z dôvodu prehľadnosti sa javí byť logickým práve takéto delenie  – komparatívna časť samotná zhŕňa vyhodnotenia analýzy v  komparatívnej perspektíve, avšak len z  nej by sa čitateľ nedozvedel podrobnejšie vysvetlenia odhalených javov, tendencií a vzťahov. ak by všetky tieto informácie zosyntetizovala len komparatívna časť, bola by, naopak, zaťažená množstvom informácií na úkor prehľadnosti samotnej komparácie. Preto, ak si čitateľ bude chcieť prečítať prehľad porovnania sily parlamentnej opozície v česku a  na Slovensku, je pre neho najvhodnejšou práve komparatívna kapitola, ktorá sa okrem samotného porovnania venuje aj zásadným rozdielnostiam medzi krajinami, ktoré z nej vyvstali, a to predovšetkým fungovaniu opozície počas mandátu prechodných a  menšinových vlád. ak sa však čitateľ bude chcieť podrobne zoznámiť s  vývojom využívania konkrétneho práva parlamentnej opozície v  čase na Slovensku alebo v česku, mal by primárne siahnuť po empirickej sekcii, ktorá prináša ich štruktúrovaný prehľad. Koncepty, s ktorými pracuje empirická a komparatívna časť sú operacionalizované v teoretickej časti. Pochopiteľne, to si vyžaduje pomerne rozsiahly teoretický aparát, a preto, v snahe čitateľa nezaťažiť, sú niektoré koncepty predstavené v čo možno najstručnejšej miere.

2

ako už je čitateľovi jasné, táto publikácia sa zaoberá reálnymi

vzťahmi medzi vládou a opozíciou v krajinách bývalého československa. dichotómiu opozícia -vláda v nej však nestotožňujem s dichotómiou legislatíva -exekutíva, nakoľko, ako bude evidentné v empirickej 2

Príkladom toho je predstavenie jednotlivých typov parlamentov, vrátane rozlišova

nia viacerých typov bikameralizmu. vláda a parlamentná opozícia pôsobia priamo

v parlamente, preto považujem za potrebné stručne predstaviť ich základné charak

teristiky. detailné teoretické informácie by však boli skôr nadbytočnými. ÚVOD časti, aj poslanci vládnych strán alebo samotní členovia vlády nielen môžu, ale aj v  praxi využívajú možnosti, ktoré prislúchajú poslancom parlamentu všeobecne. všeobecne analýza stavia na premisách inštitucionalizmu racionálnej voľby, ktorý predpokladá, že politickí aktéri sa správajú racionálne v zmysle, že sa pri činnostiach v rámci parlamentu správajú v súlade s cieľom maximalizovať vlastné zisky.

3

toto je aplikovateľné na správanie sa vlád i opozície a tiež na samotné inštitucionálne rámce, ktorým je v  tomto prípade najmä rokovací poriadok parlamentu. ten vytvára pravidlá, ktoré regulujú správanie parlamentných aktérov, ale zároveň podlieha vôli parlamentných väčšín, ktoré ho môžu zmeniť, a to aj k zvýhodneniu svojej pozície voči parlamentnej menšine, a teda k maximalizácii vlastných politických z i s kov.

na podrobnejšie teoretizovanie bude priestor neskôr, avšak hneď

v  úvode je potrebné zdôrazniť, že parlamentná opozícia má svoje veľmi konkrétne funkcie, ktoré by mala spĺňať.

4

t o, do akej miery

parlamentná opozícia v skúmanom období plní tieto funkcie na Slovensku a v českej republike je ústrednou otázkou tejto knihy. tieto funkcie pritom plní na základe inštitucionálnych práv, ktorými disponuje a ktoré definujem v metodologickej sekcii. Publikácia si vytyčuje niekoľko výskumných otázok: 3

tento inštitucionalizmus predpokladá, že politickí aktéri konajú vždy tak, aby ma

ximalizovali vlastné zisky, pričom výsledky kolektívnych akcií či rozhodnutí sú

v  princípe neoptimálne v  tom zmysle, že zvýhodňujú konkrétnych aktérov, kým

iných znevýhodňujú (Hall a taylor, 1996). Jeho zástancovia deklarujú, že modely

vychádzajúce z premisy o racionálnosti aktérov sú univerzálne uplatniteľné a vďaka

nim sa stáva aj konanie politických aktérov predikovateľným. Platí teda, že tento

prístup je deduktívnym – existujúce modely správania testuje na reáliách politické

ho života a  to predovšetkým na správaní sa politických aktérov, procesoch tvorby

kolektívnych rozhodnutí či ich výsledkoch. Ďalšie charakteristiky inštitucionalizmu

racionálnej voľby, ako aj ďalších nových inštitucionalizmov možno nájsť v mojej di

zertačnej práci (Chovancová, 2018), alebo v pôvodných inštitucionalistických pub

likáciách (napr. Hall a taylor, 1996; aspinwall a Schneider, 2000). 4

a to predovšetkým: poskytovanie alternatívy k aktuálnej vláde; artikulácia a agre

gácia záujmov voličov, ktorí nie sú reprezentovaní vládou; kontrola činnosti vlády

a jej politík, ale aj kontrola zákonných alebo iných noriem navrhovaných či schva

ľovaných vládou a to buď v procese schvaľovania, alebo ex post.

Načo Nám je opozícia?22

1. Využíva parlamentná opozícia v  oboch skúmaných krajinách

všetky svoje inštitucionálne práva?

2. Využívaním ktorých z týchto práv posilňuje parlamentná opozí‑

cia svoj vplyv voči vláde?

Ďalšie dve výskumné otázky sa zameriavajú na vývoj v čase a tiež

na komparatívnu perspektívu:

3. Mení sa sila (v zmysle extenzívnosti inštitucionálnych práv a ich

využívania) parlamentnej opozície voči vláde v skúmaných kraji‑

nách v čase?

4. Je relatívna sila (v  zmysle extenzívnosti inštitucionálnych práv

a ich využívania) parlamentnej opozície v skúmaných krajinách

odlišná?

aby bolo možné posudzovať relatívnu silu parlamentnej opozície,

jednotlivým možnostiam je pripísaná relatívna váha, ktorá sa v prípade využívania viacerých z nich agreguje.

5

Podstatné je však, podľa môjho názoru, definovať nielen to, o čom

táto kniha je, ale aj to, o čom táto kniha nie je. činnosť parlamentnej opozície sa totiž neodohráva v politickom vákuu, ale úzko súvisí s viacerými procesmi a javmi, ktoré štandardne bývajú objektom skúmania politológov, avšak nie sú vyhodnotené ako relevantné z hľadiska zamerania tejto publikácie. v  prvom rade, táto kniha nie je analýzou správania sa poslancov v parlamente. neskúma, aké sú motivácie poslancov napr. pre to, ako hlasujú o konkrétnych legislatívnych návrhoch alebo rozhodnutiach. ich konanie skúma striktne v rámci kategórií vymedzených v metodologickej časti, pričom z hľadiska ich identity je podstatnou výlučne príslušnosť poslancov k vládnym, resp. opozičným politickým stranám. tento text rovnako nie je ani o vývoji straníckeho systému v  skúmaných krajinách. Príslušnosť k  politickým stranám je podstatnou a straníctvo považujem za dôležitý aspekt interakcií aktérov v parlamente, čo bude v empirickej časti evidentné. text však prináša prehľad vývoja straníckeho systému a straníckeho 5

čo je metodologicky exaktne vymedzené v metodologickej časti.


23ÚVOD

zloženia parlamentov len do tej miery, aká je potrebná pre predsta

venie kontextu, v  ktorom dochádzalo k  interakciám medzi vládou

a  opozíciou v  tom -ktorom volebnom období. rovnako táto kniha

nie je analýzou celkového vývoja parlamentov a  parlamentarizmov

v skúmaných krajinách, aj keď naň bude nepriamo poukazovať. za

meriava sa na špecifické interakcie medzi parlamentnými aktérmi,

nie však na vývoj parlamentarizmu ako celku, či na parlamentnú

kultúru. tento text tiež nie je v  absolútnom prekrytí ani so skúma

ním legislatívno -exekutívnych vzťahov. Presnejšie, ako bude v knihe

evidentné, kategórie vzťahov vláda -opozícia a  legislatíva -exekutíva

sa v  nezanedbateľnej miere prekrývajú, je však potrebné zdôrazniť,

že ich nemožno považovať za absolútne identické. z  tohto dôvodu

nie sú v empirickej časti ani vyhodnocované legislatívno -exekutívne

vzťahy cez prizmu Kingom nakoncipovaných typológií legislatívno

-exekutívnych vzťahov, ktorá bola, v porovnaní s mojou dizertačnou

prácou, vypustená aj z teoretického aparátu.

čo sa týka štruktúry tejto knihy, ako bolo popísané vyššie, tá najskôr

prinesie teoretickú sekciu, ktorá prináša exkurz do teórií o  vládach,

parlamentoch, ale predovšetkým o  parlamentnej opozícii. následne

bude čitateľ zoznámený s metodológiu analýzy inštitucionálnych práv

parlamentnej opozície a  napokon pristupuje k  svojej najrozsiahlej

šej, empirickej sekcii. Po nej nasleduje sekcia komparatívna, ktorá

sa pokúsi priniesť porovnanie skúmaných aspektov. následne, pred

pristúpením k záveru, kniha predstaví súbor odporúčaní, ktoré mož

no nazvať predpokladanými ideálnymi podmienkami pre fungovanie

takej parlamentnej opozície, ktorá by mala možnosť v  plnej miere

efektívne vykonávať svoje funkcie.


Načo Nám je opozícia?24

1. Parlamenty a vlády –

definície a funkcie

1.1 Parlament – jeho definícia a funkcie

ako píšu norton a olson (2007: 7), „legislatívy vládnu svetu“. Sú in

tegrálnou súčasťou demokracií a ich korene možno nájsť ešte v pred

-demokratickej ére. Práve v tomto období vznikali parlamenty najmä

s cieľom obmedziť moc absolutistického monarchu (Malová a Michá

lek, 2004). dnes už „parlamenty zastávajú ústrednú rolu medzi inštitú

ciami demokratického vládnutia“ (Walkhe a Eulau in Kopecký, 2001: 2).

Podrobné teoretizovanie o parlamentoch a parlamentarizme v his

tórii aj v  dnešných demokraciách prenechám radšej už existujúcim

publikáciám (pozri napr. Kolář a  kol., 2013) a  zameriam sa len na

ich základné defininičné charakteristiky a tie aspekty ich fungovania,

s  ktorými táto publikácia bude neskôr operovať. v  prvom rade je

potrebné zdôrazniť, že parlament je legislatívnym orgánom, ktorého

primárnou funkciou je tvorba zákonných noriem. rozhodne však

nie je jedinou – J. S. Mill (in Kolář a kol., 2013) konkrétnejšie defino

val funkciu reprezentačnú (parlament ako reprezentant spoločnosti),

komunikačnú (v  zmysle tvorby verejnej mienky) a  kontrolnú (vzťa

hujúcu sa na kontrolu vlády). Bagehot (tamtiež) tieto funkcie vyme

dzuje iným spôsobom  – rozlišuje funkciu volebnú (nakoľko parla

ment „volí“ vládu), expresívnu (vyjadruje vôľu občanov), vzdelávaciu

(v zmysle špecifického vzdelávania občanov), informačnú (poskytuje

občanom informácie) a zákonodarnú. norton (1998), okrem spome

nutých funkcií hovorí o regrutačnej funkcii, nakoľko parlament vybe

rá nominantov do rôznych funkcií aj mimo neho. Blondel (1973) pri

vymedzovaní funkcií parlamentov osobitne definuje aj rozpočtovú

funkciu, nakoľko parlament schvaľuje štátny rozpočet, ktorý je špeci

fickou normou so zásadným dopadom na fungovanie štátu. Kopecký


251. Parlamenty a vlády – definície a funkcie

(2001) zas deklaruje, že hlavnými funkciami parlamentov sú legitimizácia vlády, výber a  socializácia politických elít, tvorba zákonov, riešenie politických tenzií, dohľad nad administratívou a artikulácia záujmov občanov.

zásadným atribútom parlamentov je počet ich komôr. na základe

počtu komôr rozlišujeme unikameralizmus, modifikovaný unikameralizmus, bikameralizmus a polykameralizmus (multikameralizmus) (Kolář a kol., 2013),

6

v dnešných parlamentarizmoch sa ale stretávame

len s unikameralizmom a bikameralizmom. v prípade bikameralizmu rozdiel medzi dvoma komorami parlamentu možno podľa Lijpharta (1984) nájsť vo viacerých ich aspektoch, a to predovšetkým vo formálnej nadradenosti dolnej komory a spôsobe ustanovenia týchto komôr (druhá komora nemusí byť volená priamo), ale aj v počte členov oboch komôr, dĺžke volebných období, či existencii inštitútu tzv. rozložených volieb (kedy je vo voľbách je postupne obmieňaná len časť členov komory).

druhé komory majú v mnohých krajinách svoj pôvod zakorenený

v dávnej histórii siahajúcej do 14.–15. storočia. už vtedy bolo ich úlohou predovšetkým reprezentovať odlišné skupiny obyvateľov než tie, ktoré sú zastúpené v prvej komore. a dodnes je argumentom pre existenciu bikameralizmu alternovanie princípu reprezentácie existujúceho v prvej komore a kontrola a vyvažovanie rozhodnutí realizovaných prvou komorou, ktoré by nemuseli reprezentovať vôľu väčšiny obyvateľstva, prípadne sa argumentuje v prospech vytvorenia systému bŕzd a protiváh proti „tyranii väčšiny“ v jednej komore parlamentu. Menej častými argumentmi je predpoklad, že dve komory sťažujú lobistom uplatňovanie ich vplyvu v legislatívnom procese či to, že ak má parlament množstvo práce, vďaka dvom komorám môže byť lepšie diverzifikovaná, vďaka čomu parlament pracuje efektívnejšie (Kysela, 2004).

ak chceme rozlíšiť medzi rôznymi typmi bikameralizmu, vhodné je

obrátiť sa na Lijphartovu typológiu bikameralizmov, ktorá posudzuje 6

Modifikovaný unikameralizmus bol v  minulosti typický pre škandinávske kraji

ny, kde sa jeden legislatívny orgán rozdeľoval kvôli efektívnejšiemu výkonu svo

jich funkcií na dva; multikameralizmus bol zas typický pre Francúzsko na prelome

18. a 19. storočia, kedy sa na tvorbe legislatívy podieľalo väčšie množstvo legislatív

nych telies (tamtiež).

Načo Nám je opozícia?26

ústavné právomoci oboch komôr (či im sú ústavou pripísané rovnako

silné, alebo odlišné právomoci) a spôsob ich voľby, ako aj ich zloženie

v  zmysle, či druhé komory majú za cieľ nad -reprezentovať menšiny

existujúce v  danom ústavnom systéme, alebo nie (Lijphart, 1999).

na základe prvých dvoch kritérií rozlišujeme komory symetrické

a  asymetrické; podľa druhého kritéria zas rozpoznávame komory

súdržné, resp. kongruentné, ktoré nenad -reprezentovávajú menšiny

a naopak, komory nesúdržné, resp. inkongruentné, v ktorých k tejto

nad -reprezentácii dochádza. aplikáciou oboch kritérií získavame tri

typy bikameralizmov  – silný bikameralizmus (symetria a  nesúdrž

nosť), stredný bikameralizmus (symetria a súdržnosť, alebo asymet

ria a  nesúdržnosť) a  slabý bikameralizmus (asymetria a  súdržnosť)

(tamtiež).

v kontexte ďalšieho zamerania tejto publikácie by boli akékoľvek

definície parlamentov skôr nadbytočné. nás viac bude zaujímať defi

nícia vlád, od charakteru ktorých sa sila parlamentnej opozície pria

mo či nepriamo odvodzuje. K parlamentom samotným sa však sčasti

vrátime v špecifických kontextoch, a to v kapitole 2.1.1, ktorá sa vy

sporadúva s teóriami o úpadku parlamentov a v kapitole 2.1.3, ktorá

predstavuje koncept racionalizácie parlamentarizmu.

1.2 vlády – ich základné delenie a funkcie

v  parlamentných demokraciách parlament generuje vládu, ktorá sa

mu zodpovedá. vlády predstavujú exekutívnu moc štátu, ktorá je

zodpovedná za výkon politík. ako poznamenáva Bealy (1995), dnes

už vládam neprislúcha len táto funkcia, ale zároveň sú aj centrom

moci a vedenia štátu a vykonávajú úlohy nad rámec ústavy – naprí

klad plánovanie politického smerovania štátu. Úlohy exekutívy podľa

neho možno rozdeliť na významné a čestné úlohy, ktorými väčšinou

disponuje hlava štátu. čo sa týka samotného charakteru vlád, možno

začať v  našom regióne najferekventovanejším modelom, ktorým sú

koaličné vlády zložené z viacerých strán. tie sa vyskytujú v rôznych

formách – riker (1962) definuje tzv. „winning coalition,“ víťaznú ko

alíciu, ktorá vďaka početnosti svojho zastúpenia v parlamente môže

271. Parlamenty a vlády – definície a funkcie

zabezpečiť prijatie všetkých ňou navrhnutých zákonov; „losing coa

lition,“ „prehrávajúcu“ koalíciu, ktorá tieto návrhy presadiť nemôže

a „minimal winning coalition,“ teda minimálnu víťaznú koalíciu. ta

káto koalícia je koalíciou dvoch alebo viacerých strán, pričom všet

ky z  nich sú pre fungovanie vlády potrebné, lebo bez ktorejkoľvek

z nich by vláda netvorila v legislatívnom orgáne väčšinu, ktorá je tesná

(Lueb bert, 1986). z hľadiska racionality aktérov sú takéto typy koa

lícií očakávanými, nakoľko strany preferujú delenie vládnych postov

s čo najmenším počtom ďalších strán a to aj napriek tomu, že teore

ticky môžu nezhody medzi koaličnými partnermi ľahšie viesť k strate

požadovanej parlamentnej väčšiny. tieto typy koalícií sú práve z toh

to dôvodu frekventovanými, pretože v  nich politické strany môžu

maximalizovať svoje zisky v podobe najväčšieho „zúročenia“ vo voľ

bách získaných hlasov na zisk postov vo vláde a čo najextentívnejšie

presadzovanie svojich politík (Strom, 1990; Luebbert, 1986)).

v súvislosti s týmto platí, že ďalšie dva typy koalícií, tzv. „surplus

majority coalition,“ resp. „prebytkové koalície“ a menšinové vlády, sú

deviantnými prípadmi (Luebbert, 1986). čo sa týka prvého z týchto

typov koalície, v ňom je vždy aspoň jedna strana prebytočnou v tom

zmysle, že koalícia by disponovala väčšinou v  parlamente aj bez jej

participácie na vláde. z racionálneho hľadiska je tvorba takýchto koa

lícií patologickým javom, nakoľko nadbytočný počet strán nezlepšuje

pozíciu vlády v legislatívnom procese, zato zvyšuje počet strán, ktoré

si musia deliť ministerské kreslá, znižuje sa tiež miera, do akej môže

strana presadzovať svoje politické a programové ciele a taktiež sa po

tenciálne zvyšuje počet trecích plôch, kvôli ktorým môže dochádzať

k vnútrokoaličným konfliktom. Existujú však dôvody, prečo k tvorbe

takýchto koalícií reálne dochádza – Jungar (2000) napríklad pouka

zuje na taxonómiu dvoch najzásadnejších teórií vzniku týchto koalí

cií – uvádza, že pri ich vzytváraní buď ide o nutnosť, alebo o možnosť.

7

nutnosťou sa rozumie potreba získať väčšinu potrebnú na zmeny

ústavy či iné hlasovanie, na ktoré jednoduchá parlamentná väčšina

nepostačuje. toto platí obzvlášť v  prípade, ak existuje potenciál pre

nedisciplinované hlasovanie časti poslancov vládnych strán. druhým

7

v anglickom origináli „necessity or possibility“ (Jungar, 2000).

Načo Nám je opozícia?28

dôvodom pre vznik takýchto koalícií je, že jedna alebo viaceré strany zapojením ďalšej politickej strany do koalície sledujú vlastné ciele, napríklad ak predpokladajú, že im to zvýši politický kredit. okrem toho, veľká, resp. nadmerná koalícia je typická pre konsociačné, resp. konsenzuálne demokracie (pozri novák (ed.), 2016), nakoľko vlády v nich kooptujú zástupcov všetkých relevantných segmentov spoločnosti, resp. väčšinu z nich.

Menšinové vlády, dnes typické, najmä pre krajiny severnej Európy, vznikajú v rôznych situáciách – k ich nástupu dochádza erodovaním väčšinovej vlády a  odchodom jedného alebo viacerých koaličných partnerov, taktiež v situácii, keď stranícky systém neumožňuje vznik väčšinovej vlády (napríklad ak sú strany v systéme príliš polarizované), alebo ak má koalícia strán len o  niekoľko poslaneckých kresiel menej ako 50 % a  uspokojí sa s  predpokladom, že bude získavať ad hoc podporu ďalších parlamentných strán. Strom (1990) toto dopĺňa tvrdením, že menšinové vlády vznikajú častejsie v  tých politických systémoch, kde sú možnosti parlamentnej opozície ovplyvňovať vznikajúce politiky relatívne široké, a teda výhody participácie na vláde sú relatívne nízke oproti pôsobeniu v opozícii. ako ďalej uvádza, pre niektoré politické strany je zas niekedy racionálnejším rozhodnutím zostať v opozícii, najmä ak by im, vzhľadom na charakter potenciálnych vládnych partnerov, ubrala účasť na vláde politický kredit, čím by klesla ich šanca participovať na vláde v budúcnosti. ako autor totiž zhŕňa, voliči menej prísne penalizujú opozičné politické strany, ktoré podporujú menšinovú vládu, než samotné vládne strany (Strom, 1990).

v  tejto súvislosti považujem za potrebné priblížiť aj vklad, ktorý do typologizácie koalícií priniesol novák (1997). ten rozlišuje tri typy koalícií: volebné, parlamentné a  vládne. Kým charakter volebných a vládnych koalícií je čitateľovi pravdepodobne zrejmý už z ich názvu, špecifickými sú v  kontexte menšinových vlád práve koalície parlamentné, ktoré podľa neho môžu mať charakter provládnych aj protivládnych koalícií. v  rámci parlamentných koalícií novák tiež rozlišuje tzv. podporné koalícíe, v ktorých sa menšinová vláda opiera o  podporu vybraných parlamentných strán, ktoré ale nie sú reprezentované vo vláde. Klíma (1999) v tejto súvislosti dokonca tvrdí, že každá menšinová koalícia sa stáva väčšinovou už v  momente, kedy



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.