načítání...
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

E-kniha: Mr. Dokonalý -- Niektorí muži sú ako tetovanie: NAVŽDY - Blanka Svobodová

Mr. Dokonalý -- Niektorí muži sú ako tetovanie: NAVŽDY

Elektronická kniha: Mr. Dokonalý -- Niektorí muži sú ako tetovanie: NAVŽDY
Autor:

Pamätáš sa na niekoho, kto sa ti stopercentne páčil hneď na prvý pohľad? A bolo tam také to iskrivé vau? Taký človek ťa, ktovie prečo, dostáva do kolien. Veľmi sa ti páči! A celý! ... (celý popis)
Produkt teď bohužel není dostupný.

»hlídat dostupnost
Alternativy:


hodnoceni - 55.7%hodnoceni - 55.7%hodnoceni - 55.7%hodnoceni - 55.7%hodnoceni - 55.7% 55%   celkové hodnocení
2 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: Mgr. Soňa Rebrová - BESTSELER
Dostupné formáty
ke stažení:
PDF
Upozornění: většina e-knih je zabezpečena proti tisku
Médium: e-book
Počet stran: 204
Jazyk: sk
ADOBE DRM: bez
ISBN: 978-80-898-2100-6
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Pamätáš sa na niekoho, kto sa ti stopercentne páčil hneď na prvý pohľad? A bolo tam také to iskrivé vau? Taký človek ťa, ktovie prečo, dostáva do kolien. Veľmi sa ti páči! A celý! Hrozne. V sekunde sa ti podlamujú kolená, tŕpnu ti nohy, sotva sa pohybuješ vytýčeným smerom, ktorý sa zdal ešte pred okamžikom celkom jasným…
Mysľou sa ti prepletajú otázky ako klbko práve vyliahnutých háďat. Otázky, na ktoré chceš poznať odpoveď a to najlepšie ihneď. Kto to je? Čo je toto za chlapa?
Áno, myslím presne to: niečo ako láska na prvý pohľad. Alebo minimálne absolútne momentálne poblúznenie vlastnou chémiou, ktorá nedokáže byť imúnnou voči jeho charizmatickej osobe. Johana toto nepopísateľné niečo zažila v živote dvakrát. Oba razy to bol božský, silný a nadnášajúci zážitok. " Najradšej by som ho objala ako chobotnica, všetkými chápadlami. Dve ruky by mi nestačili. Túlila by som sa a čerpala silu, ktorou je obdarený," hovorí o svojom Mr. Dokonalom.
Johana je samostatná moderná žena. Nepotrebuje priemerného priateľa, ona chce viac. Chce k mužovi vzhliadať, chce zažívať živočíšny chtíč, chce túžiť. Životná náhoda jej prihrá do cesty jeho – Mistra Dokonalého. Všetko je na okamih ako sen. Johana získava rovnocenného partnera, ktorý aktuálnemu priateľovi nesiaha ani po päty.
Šťastie ale nikdy netrvá večne.

Související tituly dle názvu:
Tetovanie na srdci Tetovanie na srdci
Boyle Gregory
Cena: 126 Kč
Můj (téměř) dokonalý život Můj (téměř) dokonalý život
Kinsella Sophie
Cena: 169 Kč
V souzvuku s nekonečnem V souzvuku s nekonečnem
Trine Ralph Waldo
Cena: 150 Kč
Mr. Dokonalý Mr. Dokonalý
Svobodová Blanka
Cena: 202 Kč
Golf Dokonalý průvodce hrou Golf Dokonalý průvodce hrou
Alliss Peter
Cena: 299 Kč
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

NIEKTORÍ MUŽI SÚ AKO TETOVANIE - NAVŽDY

BLANKA SVOBODOVÁ


ISBN: 978-80-89821-00-6

BESTSELER

vydavateľstvo


Blanka Svobodová

Mr. Dokonalý

Copyright © by Blanka Svobodová

Cover design © by Katarína Skalková

Illustration © Shutterstock

Slovak edition © by BESTSELER

mr.

BLANKA SVOBODOVÁ

DOKONALY


MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

4

Predslov

Pamätáš sa na  niekoho, kto sa ti stopercentne páčil hneď na prvý pohľad? A bolo v  tom také to iskrivé vau? Taký človek ťa, ktovie prečo, dostáva do kolien. Veľmi sa ti páči! A celý! Hrozne.

V sekunde sa ti podlamujú kolená, tŕpnu ti nohy, sotva sa pohybuješ vytýčeným smerom, ktorý sa zdal ešte pred okamihom celkom jasným.

Mysľou sa ti prepletajú otázky ako klbko právevyliahnutých háďat. Otázky, na  ktoré chceš poznať odpoveď, a to najradšej ihneď. Kto to je? Čo je to za chlapa?

Áno, myslím presne to: niečo ako láska na  prvý pohľad. Alebo minimálne absolútne momentálnepoblúznenie vlastnou chémiou, ktorá nedokáže byť imúnnou voči jeho charizmatickej osobe.

Ja som toto nepopísateľné niečo zažila v  životedvakrát.

Ďakujem za to smerom hore. Oba razy to bol božský, silný a nadnášajúci zážitok.

Stalo sa tak pred rokmi, keď som prvýkrát uvidelasvoju bývalú lásku, Daniela, a teraz, keď som zahliadla jeho.

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

5

1. kapitola

Postávam netrpezlivo na minútu presnena dohodnutom mieste, pred odevmi Blažek. V  takmer ľudoprázdnom brnianskom nákupnom centre sa cítim príjemne. Tesne po  Vianociach je jediný znesiteľný čas pre tento priestor, pre toto bytie.

Je päť minút po a on - právnik, nikde. Presnosťnadovšetko, milý neznámy! Vo vrecku kabáta zvieram kŕčovito ešte skrehnutými prstami mobil. Stačilo prebehnúť z auta do obchodu a mráz mi svojou silou prebehol ažpo končeky prstov.

Je mrazivý začiatok januára, začiatok nového roku, kvázi čistý štít bez vlaňajších zbytočných nánosov.Všetko môže byť krištáľové, čisté, všetko sa môže skúsiťznovu, akoby prvýkrát. Všetko môže byť tak, ale tiež nemusí a  proste sa jednoducho starou známou výhybkou vrátiš do zabehnutých rutinných koľají.

Vyťahujem z vrecka svoj najmúdrejší iPhon na ľadovo modré, umelé a  neprirodzené svetlo nákupného centra. V  tom istom momente začne vyzváňať neznáme číslo. Neuložený kontakt. Aj tak mi je nad slnko jasné, kto sa mi snaží dovolať. Kto iný.

„Dobrý deň. Už na  vás čakám, pán Karásek,“ hlásim MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 6 stroho hneď na úvod, aby bolo jasné, na čej strane jeproblém.

„Dobrý deň, pani Jordánová, naozaj? A kde čakáte? Ja som pri vchode,“ hovorí vľúdne, mäkko a hladkajúco.

Hovorí presne opačným tónom, než som nasadila ja. Odzbrojil ma svojím pokojom. Prvými slovami ma zoťal. Razom si pripadám ako nestíhajúca a  neschopná hysterická stará panna, minimálne s tikom v ľavom oku.

„To je divné, som priamo pri vchode pred odevmia nikde vás nevidím,“ rozhliadam sa okolo seba.

Hovorím o  trocha pokojnejšie a  miernejšie. Kam sa podelo to rozčarovanie? Zúfalo očami hľadám človeka, ktorý by zodpovedal hlasu v  slúchadle. Tipujem márne, netuším, nevidím.

Asi sme si mali dať poznávacie znamenie. Trebárs,točím sa okolo seba s mobilom pri uchu a mám oči vyvalené na každého osamelého muža.

„Aha, už tomu rozumiem. Vy ste u toho druhéhovchodu, ja som na  začiatku centra. Už k  vám bežím,“ hovorí veselo neznámy a ruší hovor, nečakajúc na moju reakciu.

Píp, píp, píp, píp. Rozhovor ukončený. Zavesené. Núti ma usmievať sa, dotyčný má neuveriteľne chytľavú dobrú náladu. Iba z jeho pár slov sa to dá poznať. Poslušnečakám, ani o meter si nedovoľujem pohnúť sa. Nech si ma nájde.

Pozerám cez výklad do obchodu, ktorý mám prednosom. Nie je tam ani noha, iba za  pultom sa predavačka znudene hrá s mobilom.

Obchody sú opustené dychtivými nakupujúcimi,prelnené tovarom a  do očí bije lacná bombastická reklama

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

7

na všemožné novoročné akcie, zľavy, výpredaje a ktovie čo

ešte. Ľudstvo je na okamih presýtené nákupmi, somzvedavá, ako dlho im toto predsavzatie vydrží.

Svoj obľúbený čierny vypasovaný kabát si pášem pevne okolo tela, v  ľavej ruke kŕčovito zvieram uši kabelky so služobnými podkladmi. I napriek dobrej nálade právnika som stále dosť nervózna.

Dotyčný bol zaneprázdnený počas dňa, kolega maklér mi teda dohovoril stretnutie na piatok večer. Nechaj niečo vybaviť muža! Čas vhodný skôr na rande akona obchodné jednanie. Konzultácie ale nemajú rady odklad, ako mi rázne pripomenula šéfka. Obetujem sa pre firmu a pokorne znesiem svoj zabitý voľný podvečer obchodným realitným jednaním. Koniec koncov, asi je lepšie, keď si vypočujem slová priamo od  odborníka, ako rady odborne pretlmočené priamo od nadriadeného, ktoré sú podľa môjho názoru, v  tejto pozícii neoprávnené už niekoľkú sezónu.

Momentálne absolútne blúdim v podmienkachprevodu jednej drahej vily z dedičského konania. Nedokážem si s tým sama poradiť. Niečo tak jednoduchého ako zmluva o prevode nehnuteľnosti, je písaná snáď švabachom. Moja takmer päťročná prax v odbore je razom fuč.

V  nedohľadne, niekde za  horami, za  dolinami. Ani za svet sa neorientujem v nastavenom právnickom slangu. Potrebujem odbornú pomoc. Jeho pomoc.

Po pravej strane zachytávam pohľad usmievavéhovysokého mladého muža, ktorý, ako sa zdá, mieri priamo ku mne. Žeby to bol on? Takto vyzerajú právnici? Nie, tomu rozhodne neverím. To bude len náhodný flirtujúci MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 8 okoloidúci. Radšej bočím pohľadom, pozerám na  lesklé imelo asi meter predo mnou. V naivnej predstave, že keď sa viac na dotyčného nepozriem, trebárs to prežívanýokamih odľahčí.

Prebieha mi mysľou vtipná scénka batoliat, ktoré si zakryjú oči dlaňou a myslia si, že vyhrali nad svetom, že týmto jednoduchým krokom sa stali pre okolitý svetneviditeľní.

„Krásny večer. Pani Jordánová?“ hovorí na moju adresu prívetivo.

Nie som neviditeľná? Je to naozaj on? Sklopený zrak obraciam k  nemu. Je božský! Môže byť, prebehne mi mysľou. Je tu. Vau!

„Dobrý večer, pán Karásek, tak sme sa konečne našli,“ hovorím na úvod viac dvojzmyselne, ako som zamýšľala.

Jeho ruka zovrie moju, na  dve sekundy zahreje jeho telo moju ľadovú ruku. Má pevný stisk, žiadna padavka, ani spotené lepkavé dlane. Tento chlap je vážne hodný ďalšieho preskúmania.

„Kam si pôjdeme sadnúť? Máte nejaký tip?“ usmieva sa.

Nenútene sa rozhliada po okolitých kaviarňacha striedavo hľadí na mňa. Na chvíľku sa spamätávam.

„Hm. Povedzte si vy, prosím, keď som vás semvytiahla,“ hlavu mám úplne prázdnu, žiadny úžasný nápadv zálohe.

„Dobre teda. Je Vám to tam hore známe? Je tamcelkom príjemne a  ako bonus, býva tam málo ľudí,“ nenecháva ma dlho premýšľať.

Pozriem sa hore na neďalekú kaviareň.

Sem-tam prejdem okolo, ale nikdy som si tútokaviarMR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

9

ničku v oblakoch nevšimla. Láka ma predovšetkým tým,

že tam nebude tlačenica kávychtivých spoluobčanov.

„To bude ideálne, super,“ bez predstieraného nadšenia súhlasím.

Pozriem sa jeho smerom, súhlasne prikývne. Usmieva sa. Usmievam sa. Mlčky mierime ku schodisku. Galantne ma púšťa prvú. Viem, že tak nejako je to písané v etikete. Keby dáma nedajbože spadla, aby ju pán idúci za ňoupohotovo ochránil pred krkolomným pádom.

Múdro preložené do  reálneho života, vždy keď muž púšťa ženu ako prvú na schody je jasné, že sa chce pozrieť na  zadok. Je to jeho čas, jeho presilovka, jeho ukoristených niekoľko cenných sekúnd, keď si lovec môže pozorne zröntgenovať svoju obeť od  hlavy po  päty a  ľahko sa ukryje za  slušnosť. U  právnika som si istá, že etiketu pozná a  správa sa podľa nej. Zadok ako bonus využíva samozrejme tiež. Cítim jeho pohľad.

„Sadneme si sem alebo k  oknu? Kam chcete, záleží na Vás,“ pýta sa zdvorilo.

Asi ho výhľad uspokojil, usmieva sa. Som ironická, viem.

„Pôjdeme sem,“ ukazujem na  čiernu koženú sedačku pri okne s dvoma kreslami.

Ukladám sa pohodlne do  sedačky. On do  kresla. Je vyšší ako ja. Som vysoká, ale teraz si pripadám ako myška. Je mi príjemné jeho takmer dvojmetrové telo. Nevídane príjemné. Sme tu sami, mal pravdu. U  čašníka si objednáme dve pressá s mliekom. Nežne sa na mňa pozrie. Je pokojný, neponáhľa sa, čas sa vlečie jako slimák.Starostlivo rozkladám podklady s pestrofarebnými poznámkami MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 10 na nízky sklenený stolček.

„Musím povedať, pán Karásek, že som si Váspredstavovala inak. Čakala som nejakého starého uhundraného právnika. Ani vo sne by mi nenapadlo, že meno v majetkovo-právnych veciach je späté s  takým sympatickým mladíkom,“ hovorím úprimne.

Pozerám sa do jeho orieškových iskrivých očí. Pozerá sa priamo, neuhýba. Necháva ma dokončiť vetu, neskáče do reči. Sála z neho mierumilovnosť. Ako by sem anineatril. On a právnik? Zjavenie. Budha.

Zo svojej práce takto nastavené pravidlá nepoznám, každý sa snaží prehlušiť toho druhého. Koho je viac počuť, ten berie bank. Tu nie, náš rozhovor je iný. Počúva. Vraj sa má z dvoch tretín počúvať a z  jednej hovoriť. Tiež to niekto čítal?

„Potešenie je na mojej strane, pani Jordánová. Stepríjemná. A to veľmi,“ lichotí mi.

„Predpokladám, že to hovoríte na každej schôdzke, zo slušnosti, ale aj tak ďakujem,“ smejem sa do porcelánovej šálky so silnou lahodnou kávou.

„Nie. Vážne. Ste výnimočná,“ vyslovuje dôkladnekaždé slovo.

Nedovoľujem si spochybniť ani hlásku. Je tooznamovacia veta, žiadne hluché miesto pre prípadné otázniky. Verím mu, a rada. Páči sa mi jeho nehraná rozvaha, jeho postava, jeho vyjadrovanie. Po  tejto chvíľke uznávam, že sa mi páči. Páči sa mi, až veľmi.

Pokojne sa mu snažím vysvetliť svoj problém, dôvod prečo som ho volala až sem. Na každú otázku odpovedá snaživo, ako najlepšie vie. Tak, aby som aj ja, s pedagogicMR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

11

kým vzdelaním pochopila, o čom je reč. Som mu vďačná.

Ani náznakom sa nezmieňuje o  mojej momentálnej neschopnosti čítať medzi riadkami. Pripadám si ako amatér.

Dokonca mi dá za pravdu, že v právnických zlátaninách

sa niekedy neorientuje ani bežne zbehlý advokát.Pracovné záležitosti máme za  štvrť hodiny prebrané. Aké jednoduché.

Razom je ukončené moje teatrálne, besné, takmertýždenné vyhadzovanie papierov do vzduchu so slovami, že ďalej už jednoducho nemôžem. Jednalo sa o efektívny akt bezmocnosti a detinského  trucu. Biele A4 sa minimálne jedenkrát denne vznášali po kancelárii ako jesenné lístie v  bezvetrí. Do  minúty som kľačala na  všetkých štyroch a zbierala ich poslušne do stohu. Vždy to trochu pomohlo, minimálne to pohlo vzduchom a žlčou. Myslím.

„Pokojne si ten hovor prijmite,“ sledujem, ako sa na moment, mimovoľne, pozrel na svoj svietiaci vibrujúci iPhone.

„Nie. Počká. Keď som na  schôdzke, venujem sa len tomu, s  kým práve som.“ Rešpektujem to, že si človek na mňa vyčlenil určitý čas.

„Čas je vzácny,“ hovorí ako kniha, lepšie by som to nepopísala, nevystihla. Hovorí mi z duše.

Podvedome to tiež tak praktizujem, ale na dennésvetlo som takúto formuláciu nikdy nevytiahla. Má pravdu. Fascinuje ma.

„Nemýlite sa, takto by to naozaj malo byť, i  keď nie všetci sa týmto riadia,“ dávam mu za pravdu.

Prichádza čašník s  otázkou, či si prajeme ešte niečo. S  vďakou odmietame. Pochopím, že môj vymedzený čas MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 12 na odbornú radu je preč. Škoda.

„Ponáhľate sa už domov, že. Piatok večer,“ nasadzujem chápavý tón.

„Domov ešte zďaleka nie. O štvrť hodiny mámjednanie a potom ešte jedno, potom snáď. A Vy?“ hovorí trochu pobavene nad mojou naivitou.

„Páni. Ste výkonný. Klobúk dole. Ja sa zastavím ešte vedľa v  Ikea a  pôjdem domov, mne už padla. Pre tento týždeň stačilo. Viete, mám pocit, že sme zhruba rovnako starí, nebudeme si tykať?“ osmeľujem sa.

Tento krok má vraj navrhnúť dáma. Tak ho robím. Neviem, či vhodne, či nie je príliš skoro alebo neskoro. Ďalšie gesto v  rade, ktoré by som s  radosťou prenechala mužom. Čo je na tom spoločenského, aby dámanavrhovala tykanie? Bohužiaľ je to tak, je to napísané, je to dané. Celý rozhovor som sa sústredila, aby som mu netykala. Sedí mi ako človek, mám to na jazyku.

„Áno, samozrejme, veľmi rád. Štefan. Teší ma,“ podáva mi s úsmevom ruku cez stôl. Pobozkáme sa na líce. Vonia ako les v lete.

„Ďakujem, Johana,“ vraciam rovnako.

„Johanka, bol by som tu rád omnoho dlhšie, ale fakt musím,“ ospravedlňuje sa zbytočne a vstáva z kresla.

Jeho výška ma ohromuje, je krásny. Je brunet. Štefan. Vstávam tiež. Podáva mi galantne kabát pohodenýledabolo cez sedačku, pomáha mi ho obliecť. Toto robípriemerný tridsaťročný mladík?

„Neospravedlňuj sa, prosím. Som rada, že si mi takpomohol. Vôbec som si nevedela rady. Tú schôdzku nemáš tu? Presúvaš sa inam?“

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

13

„Na druhý koniec Brna,“ s úsmevom odcháza zaplatiť účet.

Zapnem si gombíky na kabáte, zdvihnem goliera čakám pri schodisku, ktoré ma vráti späť do reality. Akosi sa mi nechce. Najskôr som sa na neho netešila, teraz sa ho zase nemôžem nabažiť, ach tá ženská márnivosť.

„Štefan, ďakujem za pozvanie,“ nechcem brať pozvanie ako samozrejmosť, nikdy to nerobím.

„Rado sa stalo. Poď, odprevadím ťa k autu,“ vyzýva ma.

Kráčame vedľa seba, máme zohratý krok, je mi po jeho boku nádherne. Kráčame si to prázdnou nákupnou halou a  švitoríme ako starí známi. Sme si nejako dôverne známi. Zvláštne nastavenie, ale pravdivé, jasné,nepoškvrnené, čisté. Neskazené ničím a nikým. Skoro novšie ako Nový rok.

„Môžem sa opýtať, koľko máš rokov?“ pýtam sado goliera práve keď vychádzame z  teplučka do treskúcehojanuárového večera.

„O mesiac budem mať tridsať,“ odpovedá sčasti vážne, sčasti s úsmevom.

„Naozaj? Fakt? O  dva medsiace budem mať tiež,“ smejem sa.

Taká náhoda. On vo februári, ja v marci. Ryba k  rybe. Pokojná vodná sila. V prúde, proti prúdu, proti všetkým, so všetkými. Ryba sama o sebe.

„Tak, to je skvelé, dobrá náhoda. Bolo to veľmi krásne stretnutie,“ hovorí ticho a  jeho orieškové oči sa do  mňa zaryjú.

Vidím v nich pokoj, múdrosť a životný optimizmus. Je to vôbec možné? MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 14

Najradšej by som mu dala pusu, objala ho a  dala si s ním ďalšiu schôdzku, najneskôr pozajtra. Odvážnynáad na  to, že sa poznáme necelú hodinu. Svoje bláznivé romantické predstavy zatlačím zase späť do snívajúcej zásuvky s čipkami. Budem si ich rozmaznávať, opatrovať a  otvárať vždy, keď mi bude smutno. Stojíme pred mojou modrou služobnou Fábiou. Od smiechu nám ide para z úst.

„Jééé, to si robíš srandu, ty tam máš psa?“ klope veselo na zadné okienko starého vozidla.

„Áno. Dovoľ mi, aby som ti predstavila Huga, írskeho setra, moje druhé ja,“ usmievam sa cez okienkodo mandľových očí svojho verného.

„Teda, ten je skvelý, pusti ho, prosím. Ja mám tiež psa, labradora Endyho, milujem psov,“ hovorí zapálene.

Schôdzka, ktorú má mať na druhom konci Brna do päť minút, je razom v ťahu. Je rozžiarený ako malé dieťas novou hračkou. Hugo mu takmer skáče po hlave a precízne očucháva nohavice.

„Asi cíti Endyho,“ snažím sa krotiť psie nadšenie, čo mi sily stačia. Nechcem, aby na  jednanie prišiel so psími odtlačkami na kabáte, i keď sa im asi určite nevyhne. Pes si líha na chrbát do roztopeného snehu a zase naspäť na všetky štyri, je vďačný, že sa ho ten neznámy pán nebojí a škrabká ho na brušku. Psičkár pozná správnehopsičkára. Pes pozná správneho človeka.

„Je fakt skvelý, veselý, krásny. To mi dnes Endyneodustí.“

Po chvíľke násilím natlačím rozdivočeného psa do au ta. Robí kotrmelce na zadných sedačkách, až sa trasie celé

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

15

auto. Ospravedlňujúc sa, v smiechu krčím ramenami. Aký

pán...

„Ja už fakt budem museť ísť,“ lúči sa snáď po desiatykrát.

Cítim, ako strašne sa mu nechce naspäť zapadnúť do pracovného stereotypu.

„Choď, prosím, opatrne, rada som ťa spoznala, naozaj,“ lúčim sa s  týmto novým človekom, možno snáď preludom. Je rozhodne dnešným najväčším prekvapením. Čo dnešným, možno celoročným! Som nabitá výbornounáladou. Ako je možné, že ma dokázal tak nakopnúť?Podáme si ruky, pobozkáme sa na tvár.

„Ahoj,“ smejem sa mu do očí.

„Ahoj,“ už teraz mi budeš chýbať, hovorím si v duchu.

Ikea počká, nakupovať sa mi nechce. Nebudem vykonávať tak prízemnú činnosť, keď lietam na  dúhovom obláčiku desať metrov nad zemou.

V polovici cesty mi prichádza správa. Správa od neho.

„Keby bolo viac takýchto krásnych schôdzok.“

Čo nie je, môže byť. Je mi dobre, ako mi už dlhonebolo. Našla som hmatateľne spriaznenú dušu. MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 16

2. kapitola

Prichádzam pomaly do  svojho sveta, svojho teritória. Do  miesta, ktoré mám rada a  nedám naň dopustiť. Chránim si ho pred okolím, ako stará prefíkaná vlčica dojčiaca mláďatá. Môj dom, môj hrad. Môj život, môj pes, moja mačka, môj priateľ. Nech žije „Krakonošovo“! Teda, samozrejme priateľ je na  prvom mieste, rozhodne si nezaslúži byť na poslednom mieste, iba nepatrí priamo do tohto priestoru.

Zamyslene beriem z auta notebook, mobil,elektronickú cigaretu a ďalšie dôležité víkendové veci. Zima je snáď každú minútu väčšia a väčšia, drkoce mi sánka, keď si tú kosu pripúšťam. Pouličnú lampu pred domom teraz neberiem ako samozrejmosť, v duchu jej ďakujem a chválim ju. Keby tu nebola, horko-ťažko by som všetky tie veci uniesla v ľavej ruke, keď pravou odomykám bránku.

Hugo celý šťastný radostne vyskakuje okolousmievavej paničky. Robí tak, akoby nebol celé popoludnie v mojej blízkosti. Výnimočne dnes nestrážil, ale užíval si výlet. Je to šťastná povaha, má radosť i z  každoročného očkovania proti besnote, ktorú dnes povinne absolvoval. S nadšením skáče do auta a rovnako veselo sa vracia domov, do svojej záhrady, tam, kde to dôverne pozná. Nenapodobiteľná to

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

17

psia duša. Dnes ani nepôjdem venčiť, pohybu mal za celý

deň dosť. A ja tiež, čo si budeme hovoriť. Tu lenivosť,dobrý deň.

Z   kabelky, ktorú nechávam na  hojdacom kresle v predsieni, počujem prichádzať správu. Utekám k mobilu ako zmyslov zbavená. Že by to bol zase ON? Prosímvšetkých, nech je tak! Chcem ešte kúsok tej nebeskej manny!

Na  displeji, ktorý nestihol zhasnúť, uvidím správu od Romana. Môjho Romana. Ovialo ma ľahké sklamanie. Už zase sa pohybujem v realite a vo sne si maľujem niečo, čo sa deje len v  mojej fantázii. Snívam, som naivná povaha. Ospravedlňujem sama seba pred iPhonom. Pritom píše láska moja verná. Johana, preber sa! Faktom je, že Roman nezvyčajne dlho mlčal, asi mal v práci toho veľa, alebo čo. Inak píše vždy a často.

„Ahoj, krásavica, ako sa máš celé popoludnie? Posielam pusu.“

Usmievam sa. Je príjemné vedieť, že na mňa myslí, že si vôbec uvedomuje fakt, že sa popoludní odmlčal a teraz sa so záujmom informuje. Postaviť takto vnímavémumužovi pomník, by bolo neférové. Nikdy som tak pozorného muža nemala, nezažila.

Ja hlúpa, chcela by som radšej správu od  takmer neznámeho chlapíka. Za to sa raz budem smažiť v pekle.

Doprajem si dlhú sprchu, odmaľujem sa, oblečiem sa do sivého hebkého županu a zavŕtam sa do postele.Chúlim sa do perín a nič mi nechýba. Slastný to pocit.Zaslúž e n ý.

Je piatok večer a ja namiesto žúrok a osláv čohokoľvek, sa bez pohnutia a na pokraji vyčerpania z celého týždňa, MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 18 zahaľujem do ružovobielych perín. Za moment mapohlcuje hlboký spánok. Zo sna ma prebudí až ďalšia správa od milujúceho priateľa.

„Zlatko, čo robíš? Ja som si išiel zabehať.“

Dochádza mi, že som mu na predchádzajúcu správu neodpovedala a on nerušene pokračuje ďalejv esemeskovom monológu. Neuráža sa, chápe, nevyzvedá, vería rešektuje.

Pozerám spoza viečok na rozsvietený mobil.Rozžiarený priateľ, rozžiarený piatok. Iba ja som dosť vyblednutá hviezda v tejto spoločnosti. Mám rada samotu, svojusamotu, som introvert ako sa patrí. Počujem, ako mi niekde pri nohách zašuchoce Chantal, ticho a spokojne pradie.

Bolo by vhodné odpísať, kým príde, že som v postieľke a čakám iba naňho. Viem na sto percent , že by do polhodiny klopal na vchodové dvere. S úsmevom na líci, v  ruke sedmičku vína, v  očiach šibalské iskričky a  hlavu plnú nápadov s hviezdičkou.

Ale nie, neurobím to, som príliš sebecká a  nadšená z  toho leňošenia a nič nerobenia. Po tomto týždni určite zaslúženého. Prítomnosť kohokoľvek, kto má dve nohy, by ma nemiestne rušila. Znesiem len Chantal. Môj život, moja voľba.

Rozsvietim lampičku pri posteli, zapálim sviečku s vôňou lesného ovocia a podopretá o vysoké čelo postele pomaly ťukám správu.

„Ahoj, zlato, chvíľku som odpočívala, ale teraz idem tvoriť zas nejaké hodnoty. Pusu.“

Milosrdná to lož. Nepodvádzam ho. Len si mocensky užívam to, o  čo som sa sama zaslúžila. Robím si to, čo

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

19

chcem, diktujem si podmienky, za ktorých sa bude niečo

diať. Zrovna teraz sa mi nechce nič a nemienim saniekomu spovedať. Ani dobrému priateľovi.

Uvarím si hrnček hriešne sladkej horúcej čokolády a zakutrem sa späť až po uši do pelechu. Pustím sina notebooku jeden diel z nekonečného seriálu a siahnemznovu po mobile.

„Ďakujem za skvelú schôdzku a rady k  nezaplateniu. Bolo mi s tebou krásne.“

S  lišiackym úsmevom odosielam odpoveď na  už uložený kontakt Právnik Karásek. Tak, jedna vytvorenáhodnota by bola. Vo vnútri sa chvejem blahom, že mi napísal. Kiežby to bola predzvesť nejakého ďalšieho stretnutia. Nového priateľstva?

Vlial mi novú silu do žíl. Dal mi kráľovskú dávku a ani o  tom nevie. Za  moment mi príde odpoveď. Esemeska, v ktorú som ani nedúfala.

„Endy sa nemôže dočuchávať, Hugo zanechal silný dojem.“

Tak cez Huga na to ideš, som si istá, že to cítipodobne, že to nebude len vnímavým štvornohým priateľom. Ani jeho maličkosť si nemohla nevšimnúť niečo medzi nebom a zemou. Bolo v  tom stretnutí niečo silné,elektrizujúce a  celkom výnimočné. Nejaké podivné mravenčenie, niečo ako elektrické pnutie medzi dvoma stožiarmi vysokého napätia.

„Možno by sme mali tých našich chlapcov skamarátiť,“ správa odoslaná.

Mydlová opera ukončená. Nadšenie z  novéhoobjaveného muža, snáď kamaráta, na začiatok. Ďalej sa užneozýva. Roman tiež mlčí, dáva mi priestor tvoriť avizované MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 20 hodnoty. Spím dlho a sladko až do sobotňajšiehoslnečného dopoludnia.

Budí ma až telefón. Roman. Čo chce, veď je takákrásna sobota? Zívnem. Jeho bezstarostná nálada a nastolené nadšenie z nevšedného plánu, ma chtiac-nechtiac,pohlcujú tiež.

„Ahoj, zlatíčko, ako sa máš?“ hovorí mäkko akok dieťatku.

„Ahoj, zlato, dobre, ďakujem. Máš dobrú náladu,“ usmievam sa.

„To vždy, keď ťa počujem. Miláčik, mám nápad. Ak máš čas a  chuť, mohli by sme dnes vyraziť do  wellness, hm? Čo na to povieš, chrobáčik?“

Iné ženy by mu skákali s  rozbehom do  náručia, kvitovali jeho nápady, drali sa mu do auta a nechali sarozmaznávať v  bazéne. Ja cítim skôr nechuť z  neznámeho prostredia a z  princípu čokoľvek musieť. Nechce sa mi nič robiť a takmer nebyť. Keď po mne chcú nadľudské výkony v práci, tak snáď mám právo na dva dni pokoja, no nie?

Ale aj napriek tomu chápem jeho nadšenie. Chce nám spestriť vzťah, stále hľadá nové možnosti, nové udalosti, nové vírivky. Viem, že ak teraz odpoviem čokoľvek, bude to rešpektovať. Stará sa o mňa ako o puk vzácnej tropickej rastliny. Človek si na to rýchlo zvykne.

„Zlato ak chceš, tak samozrejme môžeme,“ súhlasím chladne.

„Jé, to si mi urobila radosť, hneď tam zavolám. Kedy by ti to vyhovovalo? Povedz si, prídem po  teba,“ priam z neho srší dobrá nálada.

„To nie je nutné, Roman, pokojne prídem k tebe, som

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

21

mobilná. Pripadám si ako rozmaznaný krpec,“ rozladene

sa bijem o svoju samostatnosť.

„No ako chceš, záleží to len na  tebe,“ pokorne ustuuje.

„Ale je to tebou vymyslený večer, urob to teda tak, ako si si naplánoval. Tak príď,“ volím jemnejší spôsobkomunikácie s najmilším.

Nemusím sa predsa hneď stavať na zadné, keď sas niečím od  začiatku nestotožňujem. Snaží sa a  ja by som to mala s  vďačnosťou prijímať. Z  nejakého dôvodu neprijímam.

„Dobre, zlato, tak o šiestej u teba. Veľmi sa teším,“hrkúta ako hrdlička.

„Dohodnuté, ja tiež, ahoj,“ lúčim sa.

Nie som zvyknutá na  rozmaznávanie, som zo studeného odchovu. Nikdy som nebola zahŕňaná bozkami a  obkolesená bezpodmienečnou láskou najskôr rodičmi, neskôr mužmi. Výhradne som sa zaraďovala k jedincom, ktorí patrili k  odmeraným, snáď niečo ako nemecký typ povahy.

Značka buď dobrá, potom si zaslúžiš moju pozornosť, mám ťa rád, ale veľké gestá neočakávaj. Na  Romanovu lásku, dávanú plným priehrštím, si stále zvykám. Je to pre mňa neprirodzené a tak sama seba krotím a učím sa nové, dosť nezvyčajné.

Podľa nedávnej debaty usudzujem, že dnešnýwellness je skôr cesta do  saunového sveta. Drahý je vo fínskej ako doma, každý piatok večer na  pánskej jazde. Ja nie. Znášam len omnoho menšiu teplotu. Mňa sa bude týkať možno tak odpočiváreň. MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 22

Som rada, že má radosť, ja to snáď prežijem, pri troche šťastia si trochu užijem. Nerobím si ale ilúzie. Balím osušku, plavky a jablko na zahryznutie. Čakám preddomom v  dohovorený čas. Je tuhá zima. Neznášam zimu. Neznášam obrovské teplo, a  to ani v   lete, ani v  saune. Mám rada umiernenosť, jednoducho priemer. Bezdesaťstupňových výkyvov, prosím. Som konzervatívnatridsiatka? Asi.

Prichádza. Zastavuje. Neparkuje.

Rýchlo otváram dvere spolujazdca a v sekunde sedím vedľa neho. Opiera sa o volant a usmieva sa. Pobavenesleduje scénku rýchleho skoku do auta. V  aute je príjemne teplo.

„Ahoj, láska, ty čakáš vonku, prečo?“ nakláňa sa pre bozk.

Jeho veľká dlaň ma hladí po  vlasoch a  premrznuté pery ožívajú pod precíteným, jemným a zároveňnaliehavým bozkom. Cítim z neho, ako veľmi som mu chýbala. Okamžite do mňa vstupuje jeho nastolený pokoj a asižiarivá láska. Asi ho potrebujem.

„Ahoj, zlato, myslela som, že je to dobrý nápad, nechcela som, aby si čakal,“ hovorím mu jemne do tváre.

Jeho nezbedné ruky má všade. Stále ma bozkáva, nie a nie prestať. Smejem sa a odstrkujem ho.

„Zlato. Ideme. Hurá na akciu,“ snažím sa v  sebeprebudiť nadšenie z  naplánovaného výletu za hranicevšedných dní. V skutočnosti sa mi chce cúvnuť späť do domu a schúliť sa s čajom do nadýchaných perín.

„Jasné, ideme, naozaj si tam nikdy nebola?“ hovorí s  úsmevom, našťastie už do  čelného skla. Šoféruje opaMR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

23

trne a  pritom svižne. Vraj podľa vodičských schopností

dotyčného sa dajú posúdiť milenecké kvality. Kto to len

povedal?

„Nie, nikdy. Je mi tu príjemne. Najradšej by som bola, keby sme si urobili vychádzkový okruh po okolí a na tie sauny sa vykašľali,“ hovorím zamyslene, usadená do vyhriatej sedačky.

Nechce sa mi hýbať, ani veľmi rozprávať, páči sa mi pozorovať ubiehajúcu krajinu a nič nemusieť. Somnečinná a predsa činná, to je dobrý stav. Som v smutnomrozoložení, a  pritom na  to nemám najmenší dôvod. Prečo mi je tak smutno?

Roman sa rozhovorí o  prednostiach toho vodného dobrodružstva. Počúvam ho len na  polovicu. Nevládne medzi nami symbióza, nedokážem sa mu plne oddať, teraz to musí jasne cítiť. Inokedy to dokážem potlačiť omnoho viac.

Vchádzame do  neprirodzene veľkej rozsvietenej haly s  veľa rozveselenými kúpaniachtivými ľuďmi. Je mi tu neprirodzene, prekúrene, preľudneno, chcem sa otočiť na opätku a ísť von. Nemôžem. Mlčím. Trpím.

Ticho stúpam na  poschodie, kde je o  trocha menej ľudí a menej umelého svetla. Od usmievavej brunetyfasujem dve plachty. Roman drobné z tridsiatich eur. Prikabínkach sa úplne nahá bleskurýchle zaväzujemdo plachty. Do záchytného lana dnešného večera. Keby som mala ešte jednu, mávala by som im na znamenie prímeria.Nemám. Sem-tam do šatne prebehne naháč, absolútne bez hanby. Roman sa pokojne, zvyknuto a nevzrušenezaväzuje do plachty cez boky. MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 24

Vchádzame do polotmavého priestoru so sprchami. Aj napriek tomu, že sme v nej sami, protestansky sasprchujem s  plachtou, čo keby práve teraz prišla nejaká banda mužských vášnivcov.

Je tu na  môj vkus príliš veľa chlapov, ženské by som musela hľadať. Sauna ako výsada mužov, odkedy? Nie som žiadna hanblivka, ale na  svojom tele cítim pohľady okoloidúcich. A  vraj krásne ženy nechajme mužom bez fantázie. Tak prečo každý vyložene slintá po  štíhlej tridsiatničke? A  to nie som žiadna modelka. Boh vie, Boh súdi.

Bez veľkých otázok ma Roman ťahá do biosauny. Sme tu sami, ešteže tak. Už trocha vie ako na mňa, bez veľkých debát a  rýchlo, aj tak nie je čo riešiť. Vzhľadom k  nižšej teplote, ako je v ostatných suchých saunách, si po minúte a  prvotnom šoku uvedomujem, že to nie je také strašné prostredie.

„Láska, v  poriadku? Dá sa to vydržať?“ opýta sa ma ticho, až otcovsky, do ucha.

Usmejem sa, iba kývnem hlavou. Položím si hlavu na jeho nohy a natiahnem sa na lavicu, dýchamotvorenými ústami. Začne mi ískať vlasy, má nezbedné ruky. Stále sa ma dotýka, má to tak vraj odjakživa. Vstup bez plachty som úmyselne ignorovala, nech si pre mňa prídu. Urobila som si z nej biele ľahké, priehľadné minišaty. Pozriem sa cez hmlovú clonu hore, Roman pôžitkársky zatvára oči a usmieva sa.

Je to šťastná povaha so smutným osudom. Osudom napriek všetkému. Pred dvoma rokmi od  neho odišla manželka s  deťmi. Jedného letného dňa sa jednoducho

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

25

vrátil z práce domov a tam ho radostne vítali iba jeho psy.

Iba dvaja maltezáčikovia ako náhrada za  úplnú rodinu? Zákonná manželka, vlastné deti boli ktovie kde,ktovie s kým. Okrem zarámovaných fotiek v spálninezostala po  nich ani pamiatka. V  podobnom scenári s  malými zmenami a časom ohlodaným zabudnutím, žije dodnes.

Myslím, že ich doteraz cíti v  každom závane vánku, v  káve so šiškou, vo vôni posteľnej bielizne. Že takjednoducho nejde vymazať pätnásť rokov s jedným človekom, s dvoma deťmi.

Život s   vlastnou krvou.

Že vraj mu to trvalo dlho, ale nakoniec sa vyrovnal s tým, že mu žena za sebou spálila mosty a odišla za iným. Deti vidí sporadicky, v súdom v určený čas. Čo muzostalo? Veľký dom, bazén, autá, psy, pravidelné zamestnanie, zlomené srdce a otázka prečo?

Nezanevrel, obdivujem ho za to. Často hovorív množnom čísle, ešte si neodvykol. Nevadí mi to.

Vstúpil mi neplánovane do  života a  je tu, ako by tu bol už sto rokov. Vždy som si svojho vyvolenéhovybojovávala, žena vlčica, žiadna korisť. Ľahké víťazstvo neteší. Po  zopár neutešených vzťahoch a  množstve bezcenných nocí, som stretla práve Romana a skúsila to. Bez veľkých očakávaní, bez silných emócií. Jednoducho, čo ťa nezabije, to ťa posilní.

Z mojej strany som k nemu nikdy necítila neskrotnú živočíšnu zamilovanosť, ani hlbokú lásku, kvôli ktorej by som v noci nemohla spávať. Nikdy mi pri zazvonenítelefónu s jeho číslom neprestávalo biť srdce. Bol príjemný kamarát, neskôr milenec a  nakoniec priateľ. Tak to má MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 26 byť, tak sa to normálne vyvíja, alebo nie?

„Miláčik, vonku je vyhrievaný bazén s   vírivkou, neskočíme tam?“ vytrháva ma zo zajatia myšlienok.

„To by bolo skvelé,“ vítam nápad, ktorý zaváňaprísľubom ochladenia sa.

Šaty z  plachty mám absolútne premočenéz predchádzajúceho kúpeľa, pary a  potu. Vstávam, cítím, ako mi čiarky teplej vody nepríjemne stekajú na nohy. Točí sa mi hlava z neprimeraného tepla.

Vycházame cez sklenené dvere do januárového večera. Para z  nás stúpa. Odhadzujem plachtu na  zem a  do sekundy som v  geotermálnom bazéne až po  uši. Nahota, nenahota. Niekoľkými zábermi doplávam k  vírivej lavici a pohodlne si líham do bubliniek objímajúcich snáďvšetko.

Je to také príjemné! Nikdy odtadiaľto nechcem odísť. Romana mám hneď vedľa seba. Rozprávame sa, smejeme sa. Je to božský pocit, zážitok, bazén. Je to ohromujúci priestor, po prvýkrát mám pocit, že sem výsostne patrím. Tu, v tomto luxusnom bazéne je moje miesto. Romanhovorí, túli sa. Ja odpovedám útržkovite. Chcela by som si tento priestor užiť, slová sú nanajvýš zbytočné.

„Ďakujem ti, že si ma sem vytiahol,“ hovorím čo najúprimnejšie smerom k nemu.

Neleží na  svojom lehátku, je prišpendlený k  môjmu pravému boku. Bozkáva ma na  uchu. Pripadám si ako pubertiačka, čo si dotyky a pusy nemôže nechaťv súkromí domova.

„Nie je začo, láska,“ dá mi vášnivý francúzsky bozk, jazyky sa nám divoko preplietajú, chutí slano ako more.

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

27

„Sme ako nadržaná mládež,“ hovorím mu po chvíľke ticho do ucha.

„No a čo. Nech sa každý pozrie, je mi to jedno.“

Má pravdu. I mne je verejná mienka ukradnutá. Skôr sa neviem popasovať s  verejne priznanou láskou. Bije sa vo mne roky tajná milenka a rodený introvert zároveň.

Spolu ruka v  ruke si nažívame ešte v  soľnej, aromatickej a  tureckej saune. Po  štyroch hodinách čvachtania odchádzame ku mne domov. Cestou spokojne chrúmem jablko. Vraciam sa s neporovnateľne lepšou náladou, ako keď som sa vydávala na výlet. Mám zahriate telo i srdce.

Hugo nás víta pri bránke domu, Chantal je spokojne zavŕtaná v  teple príbytku. Je to samostatná jednotka. Možno si myslí, že my sme návšteva v jej dome. Iba pootvorí veľké zelené oči, skontroluje dianie v  chodbe a ani sa nedožaduje pohladenia. Hrdé perzské zviera.Prečo by doliezala.

Akonáhle si zložím kabát, som náruživým priateľom tlačená do  spálne. Vzrušene ma bozkáva. Padám do neustlanej postele, z ktorej sa mi tak nechcelo.

„Nie si unavený?“ pýtam sa ticho, keď mi jazykomnežne maľuje cestičku na krku.

„Unavený? Naopak,“ smeje sa, je pobavený mojounaivnou otázkou.

Ja unavená som, ale to až potom. Teraz by mala prísť na rad odmena v naturáliách. Bozkáva ma na brušku,vykasáva mi tričko. Je tu príjemné šero, iba tlmené svetlo sem dopadá z  chodby. Našťastie. Keby bolo podľa mňa, najskôr by som si vysušenú pokožku natrela olejom,prezliekla sa do županu a potom by som sa ku nemu schúlila. MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 28

Živočíšnosť ale nezastavíš. Pud je pud. Oddávam sa jeho bozkom, len nečinne ležím na chrbte a vedomeprežívam jeho pery na  svojom tele. Do  minúty sme obaja nahí. Túlime sa k  sebe. Majetnícky ma drží svojimi vyracovanými ramenami, medzi našimi nahými telami nie je ani milimeter priestoru. Má pevné zovretie, bojí sa, aby som neutiekla? Neutiekla do kúpeľne? Neutiekla z domu? Neutiekla za iným? Hm, to asi nie.

Nevidí mi do hlavy, nemôže tušiť, že v  našom vzťahu nerozdúchava oheň, ale len udržuje pri živote plamienok lásky. Našťastie!? Plávam myšlienkami mimo tejtomiestnosti, mimo tohto bytia. Naučene opakujem rovnakédotyky, aké robí on. Akosi sa nedokážem sústrediť a oddať sa. Oddávanie sa asi nie je pre mňa.

„Si taká krásna,“ zašepká zadýchane.

Neviem, čo povedať na takéto konštatovanie. Áno by vyznelo dosť namyslene a nafúkane, nie zas neúctivoa negatívne. Vygumovaný mozog vyberá zo zásuvky neutrálnu odpoveď.

„To sa ti len zdá,“ vraciam mu bozk.

Veta, ktorá nepoteší, ale ani neurazí. Veta, ktorá sahovorí len tak, aby reč nestála, aby milovanie nekončilo.

Berie si ma celú, najprv tvrdo, po  minúte dlho a pomaly, mení polohy a rytmy. Dopraje mi krásne francúzske milovanie, ale k slastnému vrcholu mám, bohužiaľ, na míle ďaleko. Viem, že nech by sa dnes snažil akokoľvek, niečo nepomenované ma brzdí v  rozkoši.

Ženy to tak asi majú, čo na mňa platilo pred týždňom, je dnes pasé a naopak. No a na niektoré dni, napríklad ako dnes, padá akákoľvek snaha mimo úrodnú zem. Miluje

MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ

29

me sa, hladíme sa, túlime sa k sebe až do druhej hodiny

nadránom.

Hneď po prebudení s  ospravedlnením rýchloodchá

dza k  sebe domov a potom šup s kamarátmi na bicykle,

na ich klasickú nedeľnú cyklistickú túru. Ďakujemza ten

to bicyklový fakt. Dnešok si chcem parádne užiť. Užiť

sama. Ďakujem. MR. DOKONALÝ BLANKA SVOBODOVÁ 30

3. kapitola

„Johana, mohla by si láskavo zájsť za Karáskom? Zase sa strácam v zmluve, čo písal ten chlap k  novému bytu v  Hustopečiach, dúfam, že to nerobí naschvál!“ rozčuľuje sa vševediaca vedúca nad slohovým projektom.

Ona? Samá chytrosť najvyššieho levelu, chodiacačítajúca encyklopédia a najchytrejšia velikánka. Jej výsosť, kráľovná sa bojí stretnúť tvárou v  tvár s firemnýmprávnikom? Bojí sa prekuknutia svojej neschopnosti? Musím sa usmievať.

„Samozrejme, nemám s tým žiadny problém, Irena,“ tvárim sa milo a myslím si svoje.

„Buď taká láskavá. Som zavalená dôležitejšou prácou, ako sa prehrabávať v  neúplných podkladoch nejakého úradníka,“ lamentuje ako herec.

Nevie, koľká bije, ani nevie, že právnik nie je úradník, ale súkromná osoba, ach jaj.

Viem, že jej dôležitejšia práca spočíva predovšetkým v tom, že robí na jednotku najlepšie to, čo naozaj vie.Vyzerá pri tom totálne úplne vyťažená. Efekt je dokonalý vtedy, keď prichádza na  firmu s  telefónom na  uchu. Je to predsa jasné, musí byť čo najviac na  cestách za predávajúcimi domami, keď sa ukáže na novom služobnom



       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz - online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2018 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist