načítání...
menu
nákupní košík
Košík

je prázdný
a
b

Kniha: Molekulárna neuropsychofarmakológia – Eric J. Nestler; kolektiv

Molekulárna neuropsychofarmakológia
-6%
sleva

Kniha: Molekulárna neuropsychofarmakológia
Autor: Eric J. Nestler; kolektiv

Umožňuje plné porozumenie fungovania nervového systému a jeho súvislosti s humánnymi neurologickými a psychiatrickými poruchami MOLEKULÁRNA NEUROPSYCHOFARMAKOLÓGIA poskytuje jasné a ... (celý popis)
Titul doručujeme za 6 pracovních dní
Jazyk: slovensky
Vaše cena s DPH:  762 Kč 716
+
-
rozbalKdy zboží dostanu
23,9
bo za nákup
rozbalVýhodné poštovné: 39Kč
rozbalOsobní odběr zdarma

hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%hodnoceni - 0%   celkové hodnocení
0 hodnocení + 0 recenzí

Specifikace
Nakladatelství: » Vydavateľstvo F
Médium / forma: Tištěná kniha
Rok vydání: 2012
Počet stran: 498
Rozměr: 250x176
Úprava: ilustrace (převážně barevné)
Vydání: Slovenské vyd.
Název originálu: Molecular neuropharmacology
Spolupracovali: preklad Juraj Piško
Jazyk: slovensky
Vazba: brožovaná
Nakladatelské údaje: Trenčín, Vydavateľstvo F, 2012
EAN: 9788088952701
Ukázka: » zobrazit ukázku
Popis

Umožňuje plné porozumenie fungovania nervového systému a jeho súvislosti s humánnymi neurologickými a psychiatrickými poruchami MOLEKULÁRNA NEUROPSYCHOFARMAKOLÓGIA poskytuje jasné a dôkladné vysvetlenie molekulárneho fungovania nervového systému v norme a pri chorobných stavoch. Viac ako tristo plne farebných ilustrácií prevádzaných didaktickými textovými odstavcami umožňuje hlboké pochopenie fungovania receptorov nervových buniek, ich efektorov a zamerania druhých poslov, a tiež molekulárnej genetiky, ktorá je často súčasťou týchto systémov. Budete tiež spoznávať ako narušená funkcia týchto molekulárnych systémov súvisí s humánnymi ochoreniami a príslušnou medikamentóznou liečbou. MOLEKULÁRNA NEUROPSYCHOFARMAKOLÓGIA je veľmi významným, dobre napísaným zdrojom, ktorý Vám pomôže urobiť prepojenie medzi neuropsychofarmakológiou a klinickou neurovedou. Vlastnosti knihy: Zahŕňa všetky aspekty, veľmi prínosná Obsahuje: - základy neuropsychofarmakológie - neuronálne substráty pôsobenia liekov - neuropsychofarmakológiu špecifických funkcií a porúch, pohybu, nálady a emócií, pamäti, demencie a iných oblastí života Množstvo obrázkov, schém a didaktických boxov Všetkých 300 ilustrácií je plne farebných! (základy klinických neurovied)

Předmětná hesla
molekulární farmakologie
neurofarmakologie
Kniha je zařazena v kategoriích
Recenze a komentáře k titulu
Zatím žádné recenze.


Ukázka / obsah
Přepis ukázky

OBSAH

Autori prispievajúci do druhého vydania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . ix Autori prispievajúci do prvého vydania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . xi ČASŤ1Základy neurofarmakológie

1. Základné princípy neurofarmakológie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

2. Bunkový základ komunikácie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

3. Synaptický prenos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55

4. Transdukcia signálov v mozgu . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 74 ČASŤ 2 Neurálne substráty pôsobenia liekov

5. Excitačné a inhibičné aminokyseliny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 117

6. Široko projikujúce systémy: Monoamíny, acetylcholín a orexín . . . . . . . . . . . . 145

7. Neuropeptidy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 181

8. Atypické neurotransmitery . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 199 ČASŤ 3 Neurofarmakológia neurálnych systémov a porúch

9. Autonómny nervový systém . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 227 10. Neurálna a neuroendokrinná kontrola vnútorného prostredia . . . . . . . . . . . . 246 11. Bolesť a zápal . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 269 12. Spánok a arousal . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 289 13. Vyššie kognitívne funkcie a kontrola správania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 313 14. Nálada a emócie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 335 15. Reinforcement (behaviorálne posilňovanie) a toxikománia . . . . . . . . . . . . . . . 364 16. Schizofrénia a iné psychózy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 389 17. Neurodegenerácia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 409 18. Epileptické záchvatové poruchy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 443 19. Cievna mozgová príhoda a migréna . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 457 Vecný register. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 475

úvod_Nestler_Fm 6/1/12 1:23 PM Stránka vii


249Neurálna a neuroendokrinná kontrola vnútorného prostredia KAPITOLA 10

väčšina peptidových transmiterov, sú aj vazopresín a oxytocín odvodené z veľkých prekurzorových proteínov, ktoré sa štiepia na aktívne peptidy. Pri tomto štiepení vznikajú aj nosičové (prenášačové, „carrier“) proteíny alebo neurofyzíny, ktoré sa uvoľnujú spolu s peptidmi. O účinkoch vazopresínu a oxytocínu v mozgu, kde pôsobia ako neuropeptidové neurotransmitery, sa pojednáva v Kapitole 7. Vazopresín Uvoľnenie neurohypofýzového vazopresínu je regulované centrálnym a periférnym monitoringom krvnej osmolality a krvného tlaku. Podnety, ako sú krvácanie, bolesť, stres a namáhavé cvičenie, môžu viesť k uvoľneniu vazopresínu. Primárny systémový účinok vazopresínu sa odohráva v distálnych nefrónoch obličky, kde zvyšuje reabsorpciu vody epitelom zberných kanálikov. S pôsobením vazopresínu interferuje množstvo liekov. Lítium inhibuje účinok vazopresínu inhibíciou adenylylcyklázy, spojenej s obličkovým V

2

vazopresínovým

receptorom. Lítium tak spôsobuje zvýšený prietok

moču a vedie u niektorých jedincov k nefrogénnemu

diabetes insipidus, ktorý je definovaný tvorbou viac

než troch litrov moču za deň. Ďalšie lieky, vrátane

nikotínu vo vysokých dávkach, môžu spôsobiť syn

dróm neprimeranej sekrécie vazopresínu (ADH)

(SIADH), ktorý vedie k zadržiavaniu vody a môže spô

sobovať dilučnú hyponatrémiu, dostatočne závažnú na

vyvolanie epileptických záchvatov. Vazopresín a oxy

tocín majú v nervovom systéme aj ďalšie účinky, pričom

k najvýznamnejším patrí regulácia sociálneho správa

nia, vrátane pričleňujúceho správania (utvárania vzťa

hov v sociálnom prostredí, „affiliative“ behavior)

(Kapitola 7).

Oxytocín

Oxytocín pôsobí počas pôrodu a vyvoláva sťahy mater

nice. Syntetické formy tohto hormónu (pitocín) sa

používajú na indukciu pôrodu. Oxytocín sprostredkúva

aj ejekciu mlieka u dojčiacich matiek. Stimulácia bra

Vzťah medzi hypotalamom a hypofýzou. Predná hypofýza - alebo adenohypofýza – prijíma rozsiahly krvný prítok

z kapilár hypofýzovo-portálneho systému. Tento systém prináša faktory ( ) uvoľnené z hypotalamických neurónov do portálnych kapilár eminentia mediana. Obrázok znázorňuje jednu z takýchto projekcií – z tuberálneho jadra (nucleus arcuatus) prostredníctvom tuberoinfundibulárnej dráhy do eminentia mediana. Zadná hypofýza (alebo neurohypofýza) obsahuje axónové zakončenia neurónov, projikujúcich z paraventrikulárnych a supraoptických jadier hypotalamu.

10–2

10–1

Paraventrikulárne jadro

Hypotalamus

Supraoptické jadro

Tuberálne jadra

(napr. nucleus arcuatus)

Tuberoinfundibulárna dráha

Sínusoidy

Hypofýzové portálne vény

Kapilárna pleteň

Eminentia mediana

Zadná hypofýza

(neurohypofýza)

Predná hypofýza

kapitola 10_Nestler ch10.qxd 9/5/11 9:25 PM Stránka 249


250 Neurofarmakológia neurálnych systémov a porúchČASŤ 3 davky spôsobuje uvoľnenie oxytocínu, ktorý následne spúšťa kontrakciu myoepitelových buniek bradavky, čo vedie k ejekcii mlieka. Uvoľnenie oxytocínu je predmetom klasického podmieňovania – u dojčiacej matky môže teda dôjsť k ejekcii mlieka v reakcii na plač dieťaťa.HYPOTALAMO-HYPOFÝZOVONADOBLIČKOVÁ OS Hypotalamo-hypofýzovo-nadobličková os (HPA) ( ) produkuje kaskádu hormónov, ústredných v reakciách na stres ( ). Táto kaskáda sa začína faktorom CRF (alebo vazopresínom, viď vyššie), produkovaným parvocelulárnymi bunkami PVN hypotalamu, ktoré projikujú do eminentia mediana. CRF podnecuje kortiko - tropné bunky prednej hypofýzy k syntéze a uvoľneniu

ACTH. ACTH pôsobí následne na kôru nadobličky, kde

spúšťa uvoľnenie glukokortikoidov - kortizolu u ľudí a

kortikosterónu u hlodavcov. Glukokortikoidy pôsobia

ako stresové hormóny – prepínajú bunky do katabo

lizmu, aby štiepili energetické zásoby a uvoľňovali

glukózu. Zvyšujú aj arousal a inhibujú zápal. (Zápal je

nákladný na energiu, a možno aj bráni fight or flight

správaniu. Vhodný je až ako súčasť liečivých procesov

po prekonaní krízovej udalosti.)

Bazálne uvoľňovanie CRF je kontrolované sčasti

cirkadiánnym pacemakerom, lokalizovaným v supra -

chiazmatickom jadre (SCN) cicavčieho hypotalamu

(Kapitola 12). Sekrécia CRF dosahuje u ľudí maxi mum

ráno, blízko času zobudenia, zatiaľčo u nočných hlo

davcov vrcholí zväčša skoro večer. Na normálny cirka -

diánny rytmus uvoľňovania CRF sa superimpo nuje

uvoľňovanie, spúšťané stresom. (Stresory stimulujú aj

10–3

10–1

Hypotalamo-hypofýzovo-nadobličková os.Kortikotropín-uvoľňujúci faktor (CRF) a vazopresín sa uvoľňujú z parvo

celulárnych neurónov paraventrikulárneho jadra hypotalamu do hypofýzovo-portálneho systému a podnecujú kortikotropné bunky prednej hypofýzy k uvoľneniu adrenokortikotropného hormónu (ACTH). ACTH sa dostáva krvou do kôry nadobličky, kde stimuluje uvoľnenie glukokortikoidov. Popri mnohých ďalších funkciách, glukokortikoidy – vrátane syntetických foriem, ako je dexametazón – potláčajú syntézu a uvoľňovanie CRF a ACTH. Týmto spôsobom inhibujú glukokortikoidy svoju vlastnú syntézu.

10–3

Hipokampus

Amygdala

Tretia komora

Paraventrikulárne

jadro

Glukokortikoidy

Dexametazón

Predná hypofýza

Kôra

nadobličky

Regulácia

centrálnych

a periférnych

funkcií

Glukokortikoidy

kapitola 10_Nestler ch10.qxd 9/5/11 9:25 PM Stránka 250


251Neurálna a neuroendokrinná kontrola vnútorného prostredia KAPITOLA 10

uvoľňovanie vazopresínu neurónmi PVN. Ako sme už

spomínali, vazopresín – podobne ako CRF – pôsobí

sekretagogicky pre ACTH.) Neuróny PVN prijímajú

stimulačné vstupy z amygdaly a inhibičné vstupy z

hipokampu (viď ). Prijímajú aj noradrenergické a

iné monoamínergické projekcie z kmeňa, ktoré

prenášajú informácie o významnosti podnetov. Účinky

CRF a príbuzných peptidov sú sprostredkované dvoma

odlišnými receptormi spojenými s G proteínmi, nazý

vanými CRF

1

a CRF

2

. CRF sa viaže selektívne na CRF

1

.

Urokortín I, čo je CRH-podobný peptid, sa viaže na

CRF

1

aj CRF

2

; a urokortíny II a III sa viažu na CRF

2

(Kapitola 7). Zdá sa, že CRF hrá kľúčovú úlohu v aktivo

vaní stresových odpovedí a pôsobí prostredníctvom

CRF

1

receptorov. Urokortíny II a III môžu stresovú

odpoveď prostredníctvom CRF

2

receptorov otupovať.

Vznikol názor, že antagonisty CRF

1

receptorov by mohli

byť účinné antidepresíva a anxiolytiká, avšak kľúčové

receptory pre takéto účinky ležia možno mimo hypota

lamu (Kapitola 14).

10–3

Stres

10–1

Bunky, orgány, ako aj celé organizmy musia adaptívne reagovať na zmeny prostredia, pokiaľ majú fungovať a prežiť. Adaptívne reakcie na zmeny v prostredí sa popisujú ako homeostáza. Výzvy pros - tredia, ktoré majú extrémny, drsný alebo averzívny charakter, sa označujú ako stresory. Stresory môžu byť fyzikálne (napr. poranenie, extrémny chlad alebo nedostatok vody) aj psychologické (napríklad odlú - čenie rodiča, smrť rodiča či dôležité súťaženie). Existuje veľký počet homeostatických mechanizmov, ktoré pôsobia na úrovni jednotlivých buniek, orgánov a orgánových systémov. Kontrolovaním uvoľňovania neuroendokrinných hormónov a autonómneho nervového systému hrá hypotalamus ústrednú koordinačnú úlohu v stresovej reakcii celého organizmu. Výsledkom je kombinácia fyziologických a behaviorálnych odpovedí, zameraných na udržanie alebo obnovenie vnútorného prostredia.

Typickou odpoveďou na významný akútny

(fázický) stresor je reakcia, nazývaná obvykle „fight or flight“ - boj alebo útek. Táto reakcia zahŕňa aktiváciu sympatikového nervového systému, vedúcu k uvoľneniu adrenalínu systémovo z nadobličky a noradrenalínu synapticky v efektorových orgánoch, ako je srdce a cievna hladká svalovina, čo vedie napríklad k rýchlejším a silnejším srdcovým sťahom a k zvýšenému krvnému tlaku (Kapitola 9). Okrem toho vedie „flight or fight“ reakcia k uvoľneniu CRF a vazopresínu do portálnej hypofýzovej cirkulácie, čo vedie napokon k uvoľneniu systémových kortikoidov z kôry nadobličky, pričom zvýšené hladiny možno pozorovať už v rozmedzí niekoľkých minút, ich vrchol približne o 30 minút a pokles na bazálne hodnoty zhruba po hodine. Glukokortikoidy pôsobia spoločne so sympatikovým nervovým systémom tak,

že mobilizujú energetické zásoby pre „fight or flight“

reakciu. Stresory aktivujú aj široko projikujúce

monoamínové systémy (Kapitola 6) za účelom zvýše

nia vybudenia a ostražitosti. Zdá sa, že glukokor

tikoidy spolupracujú s monoamínmi, aby zvýšili

arousal a kódovali spomienky na okolnosti, za

ktorých došlo k stretnutiu so stresorom (viď napr.

Kapitolu 14 pre popis úlohy noradrenalínu v kon

solidácii spomienok, spojených so strachom).

Hoci sú prechodné stresové odpovede, spojené

s reakciou na fázické fyzikálne alebo psychologické

ohrozenia, adaptívne a v skutočnosti často kľúčové

pre prežitie, môžu - pri chronickom strese alebo pri

neschopnosti utlmiť stresovú odpoveď po uplynutí

nebezpečenstva – viesť ku vzniku choroby. Depresia

a chronický stres sa významne podobajú (Kapitola

14) a mnoho pacientov so závažnou depresiou má

zvýšené hladiny CRF a sekréciu kortizolu. Presný

vzťah medzi stresom a depresiou však ešte bude treba

objasniť.

Existujú korelatívne dôkazy, ktoré spájajú

atrofiu hipokampu s anamnézou veľkej depresívnej

poruchy alebo s posttraumatickou stresovou poru

chou (PTSP). Vzhľadom na koncentráciu glukokor

tikoidových a mineralokortikoidových receptorov

(GR a MR) v hipokampe vznikla hypotéza, že chron

icky zvýšené hladiny kortizolu môžu viesť k

hipokampálnej atrofii tým, že facilitujú bunkovú

smrť alebo suprimujú neurogenézu. Hoci je chron

ické podávanie glukokortikoidov schopné redukovať

objem hipokampu u nepostihnutých jedincov, nie je

ešte známe, či sú redukcie pri depresii alebo PTSP

výsledkom chronického stresu, alebo preexistujúcim

rizikovým faktorom pre tieto poruchy.

kapitola 10_Nestler ch10.qxd 9/5/11 9:25 PM Stránka 251




       
Knihkupectví Knihy.ABZ.cz – online prodej | ABZ Knihy, a.s.
ABZ knihy, a.s.
 
 
 

Knihy.ABZ.cz - knihkupectví online -  © 2004-2020 - ABZ ABZ knihy, a.s. TOPlist